V online kronike môžete ľahko vyhľadávať všetky údaje, udalosti, štatistiky, ktoré vás zaujímajú.
Pre zjednodušenie sme vám ukotvili roky, takže môžete rýchlo skočiť na rok, ktorý vás zaujíma.
Po stlačení kláves CTRL + F sa vám otvorí okienko, do ktorého môžete zadať vyhľadávaný výraz.
Napr. keď napíšete "dobrovoľný hasičský zbor", vyhľadáte všetky miesta v texte, kde sa tento výraz nachádza.
Prajeme vám príjemné prezeranie.
|
|
|
|
KRONIKA
Obce Ladce
14. A 15 . STR
Prvá písomná zmienka o obci Ladce a Tunežice. Okolie Ladiec.
Ako sa tradujú názvy Ladce a Tunežice . Ladce v panstve Košeca.
16. STR
Zmeny názvov . Život v našich obciach v 16 storočí .
17. STR
Ďalšie delenie majetku a koniec hradu Košeca. Rodina Lippay
A Motešický. Turci. Protestantizmus. Živelné pohrom y.
I8. STR
Posledné pokusy o zmenu panstva. Tereziánsky urbár. Naše obce
Za Jozefa II. Obce a ich správa. Stavba kaštie l a v Ladcoch.
Z archívnych dokumentov . Život v obci . Ako sa obliekali .
ZACIATOK 19. STR
Vývoj Obcí Ladce a Tunežice. Zriadenie žúp . Nešťastné tridsiate
A štyridsiate roky.
V roku 1747. O niečo neskoršie bola k nemu pristavená rokoková
Kaplnka - kostolík.
Park, ktorý patrí ku kaštieľu vznikol takmer súčasne.
Motešický, ktorý ka~tier dal ~ostaviť založil aj park. Jeho
Potomkovia ho potom udržovali, menili i doplňovali o nové
Dreviny.
Ostatné vybavenie
Obce
Kaštiei a park
Profesor Gejza Runkovič vo svojej knihe "Parky a vzácne
Stromy", ktorá vyšla v okrese Považská Bystrica v roku 1978
Charakterizuje park, ako prírodno-krajinársky, s veľkou biologickou
A kultúrnou hodnotou. Svojou transpiračnou mohutnos~
Ťou ovplyvňuje vlhkosť vzduchu a spríjemňuje tak životné prostredie.
Ďalší popis parku, ktorý dalej uvádzam je skrátený
Text zo spomínanej knihy a popisuje stav parku v rokoch
1976 - 1978.
Od vstupu do parku vľavo je dvojradová aleja, pozostávajúca
Z 23 líp, zväčša malolistých. Z tohoto stromoradia sú pozoruhodné
Najmä štyri s obvodom 300, 266, 262, 263 cm. Pri
Vchode do parku z cesty je tiež skupina piatich javorov mliečnych,
Medzi ktorými r8stie jeden agát biely. Od hlavného
Vchodu do parku vedie jednoradová aleja s 13 lipami s obvodom
200 - 240 centimetrov. Na konci aleje vyniká jeden javor mliečny
S obvodom 200 cm, nedaleko neho je skupina 15 agátov bielych
S obvodom 60 - 100 centimetrov. Vedľa rastie pagaštan
Konský s obvodom 265 cm a patrí medzi najväčšie v okrese Považská
Bystrica. Vedľa tehlového plotu sa tiahne dlhé stromoradie,
Ktoré sa skladá zväčša z líp, najväčšie majú obvod
260 a 305 cm. Medzi lipami rastú pagaštany konské a javory
Poľné. Niektoré z týchto' javorov s obvodom 147, 225 a 230 centimetrov
Sú pravdeopodobne najväčšie v okrese. Pri plote, na
Konci tohoto stromoradia je dalšia veľká skupina javorov poľných.
V ľavom rohu parku stoja tri mohutné lipy malolisté
S obvodom od 250 do 290 cm. Vzácnou ozdobou parku je platan
Západný s obvodom 328 cm, čo je tretí najväčší platan v okrese.
V západnej časti parku rastie kata lp a bignóniovitá s obvodom
240 centimetrov. Vedľajší priestor zdobia tuje západné,
Kríčkovité magnólie, borievky a iné. Aj tu sa nachádza lipa
Malolistá s obvodom 316 cm. V zadnej časti parku sa nachádza
Ešte skupina šiestich tují západných, buk lesný, pagaštan
Konský, borovice, sosny a dalšie stromy.
Najväčším pokladom ladeckého parku sú dva tisy obyčajné.
Jeden rastie ako dvojitý s obvodom 200 a 193 cm, druhý s obvodom
228 cm. Sú to po Pruskom najväčšie tisy v okrese Považská
Bystrica.
Stav v parku nie je v čase, ktorý opisujeme dobrý a neustále
Sa zhoršuje. Tieto "pľúca Ladiec" potrebujú investície
A stálu odbornú údržbu. Na záver ešte zoznam drevín, ktoré sa
V parku nachádzajú .
Listnaté stromy a kry:
Agát biely
Br est horský
Breza bradavičnatá
Buk červený
Buk lesný
Dub lesný
Forzítia previsnutá
Hloh jednosemenný
Hloh obyčajný
Imelovník biely
Jaseň štíhly
Skalník obyčajný
Ihličnaté stromy a kry :
Borievka netata
Borievka obyčajná
Borovica sosna
Jedľa biela
Smrek obyčajný
Javor hor s ký
J avor mliečny
Javor poľný
Katalpa bignóniovitá
Lieska obyčajná
Lipa malolistá
Lipa striebristá
Lipa veľkolistá
Magnólia Soulangeová
Pagaštan konský
Platan západný
Smrekovec opadavý
Tis obyčajný
Tuja východná
Tuja západná
O kre m parku sa nachádza na území obce, najma
V jej strede dosť zelene, ktorá sa neustále zveľaduje. Podobne,
V samej zeleni je vystavená časť obce Horné Ladce.
V katastri Ladiec sa nachádzajú aj ch rán e n é str omy
Mimo parku . V Lúčkovskej doline rastie zákonom chránený buk
Lesný, ktorý má nasledovné rozmery: priemer 207 cm, obvod
650 cm, šírka koruny 12 m, výška 25 metrov a vek asi 300 ro~
Kov. Ďalšie mohutné buky rastú v celej oblasti pod Butkovom
Vladeckom, hľožanskom a podhorskom chotári.
Politický a kultúrno-spoločenský život v obcí Ladce je
Riadený cez organizácie Komunistickej strany Slovenska,
Miestny národný výbor a organizácie Národného frontu Slovenskej
Socialistickej republiky. Asi dve tretiny obyvateľstva
Sú zapojené do niektorej z organizácií.
Komunistická strana Slovenska má základné organizácie
V Považských cementárňach,Základnej škole a Osobitnom odbornom
Učilišti, v obci Ladce.Základná organizácia v obci má dve
Dielčie organizácie v miestnej časti Ladce a v miestnej časti
Tunežice.
Miestny národný výbor v Ladcoch sa opiera o prácu komisií
A občiansky výbor číslo l - v miestnej časti Ladce a občiansky
Výbor číslo 2 - v miestnej časti Tunežice.
Spoločenské a záujmové organizácie Národného frontu riadi
Miestny výbor Národného frontu SSR. V Ladcoch vyvíjajú
Činnosť nasledovné organizácie:
Slovenský zväz žien lorganizácie l a 21 v Ladcoch
Slovenský zväz žien Tunežice
Socialistický zväz mládeže v Považských cementárňach
Socialistický zväz mládeže v Ladcoch
Socialistický zväz mládeže v Tunežiciach
Socialistický zväz mládeže v Osobitnom odbornom učilišti
Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže pri
Základnej škole v Ladcoch
Zväz československo-sovietskeho priateľstva v Ladcoch
Zväz československo-sovietskeho priateľstva v Považských
Cementárňach
Zväz československo-sovietskeho priateľstva v Osobitnom
Odbornom učilišti
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov Ladce
Revolučné odborové hnutie v závodoch a inštitúciach:
Považské cementárne
Osobitné odborné učilište
Základná škola. A Matersk~ škola
Vodná elektráreň Ladce
Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky
Poli tický
Život v obci
Zväz pre spoluprácu s armádou Ladce
Telovýchovná jednota Tatran Ladce
Telovýchovná jednota Tunežice
Zväz požiarnej ochrany Ladce
Zväz požiarnej ochrany Považské cementárne
Zväz požiarnej ochrany Tunežice
Jednota - spotrebné družstvo
Slovenský poľovnícky zväz
Slovenský zväz záhradkárov
Slovenský zväz chovateľov
Slovenský zväz rybárov
Slovenský zväz invalidov
Československý červený kríž
Lektorské združenie Socialistickej akadémie ČSSR
Československá vedecko-technická spoločnosť - pobočka
V Považských cementárňach
Doteraz známe archeologické nálezy svedčia, Že najstaršie
Dejiny sa dotkli aj dzemia, na ktorom sa dnes nachádzajd Ladce
A Tunežice. V jednotlivých obdobia~h si budeme všimať iba tie,
Ktoré sa priamo dotýkajd nášho bezprostredného okolia.
V s tar šej dob e k a men nej Ipaleoli ti teda pred
80 000 - 15 000 rokmi boli osidlené - časti za Váhom, teda tam,
Kde sa dnes nachádzajd Pruské a Sedmerovce a na našej strane
Váhu pri Dubnici. Z m l a d šej dob Y k a men nej, teda
Pred 15 000 - 3 000 rokmi sd náleziská aj z Košece. Nes k o r á
Dob a k a men n á zanechala stopy v Pdchove a najbližšie aj
V Beluši.
Z bronzovej doby, ktorá znamenala veľký pokrok vo vývine
Ľudskej spoločnosti v objavovani kovu ako suroviny na výrobu
Nástrojov, nachádzame kostrové pohrebište v najbližšom susedstve
V H lož i a P d cho ve. Je to tzv. Une t i c k á k u l -
T d ra, podľa náleziska v Uneticiach pri Prahe z obdobia 1900
-1500 rokov pred n.l. Pochovávali v skrčenej polohe s bohatými
Bronzovými i zlatými milodarmi. O niečo neskoršie je nálezisko
Tzv . M a ct a r o v s kej k u ltd r y v N o z d r o v i c i ach
Iná zo v podľa náleziska v obci Mactarovce/.
Ďalej nasleduje stredná, mladšia a pozdná doba bronzová
V obdobi od 1500 do 700 rokov pred našim letopočtom. Z bronzu
Sa zhotovovalidhľadné meče, sekery i motyky, ale i ozdoby.
V bronzovej dobe sa začali u nás použivať vozy so záprahmi.
Začiatkom l. Storočia n.l. Sa v našich krajinách usadil
Nový, neznámy pastiersky ľud, ktorý vynikal bojovnosťou.
Mŕtvych pochovávali pod mohyly - preto mohylový ľud. Čoskoro
Zo severu prichádzajd novi obyvatelia - roľnici, ktori spaľovali
Mŕtvych a popol ukladali do urien, preto ľud popolnicových
Poli. Podľa nálezisk v Lužiciach sme prijali názov lužický
Doba bronzová
Lužická
Kultúra
Lužický ľud sa zaoberal roľníctvom, chovom dobytka a poznal
I niektoré remeslá. Tvorili väčšie celky -kmene, stavali
Si .opevnenia . Pôdu obrábali spoločne, v rámci rodovej občiny .
Lužická kultúra zanechala početné stopy aj na na~om území
- bezprostrednom okolí. Najvýznamnej~ie sú Miku~ovce, ale pohrebiská
Sa nali aj v Beluši, Ilave U nás je
To konkrétne sídlisko a popolnicové po hre b i s k o lužickej
Kul túry sa nachádza aj v Pod hor í Z Člaších nálezísk z tohoto
Obdobia možno v blízkosti ladiec ešte spomenúť Nozdrovice
A Košecu.
, Od roku 700 pred našim letopočtom zhruba do roku 400 nášho
Letopočtu ovplyvňujú naše dejiny niekoľkí činitelia. Predov
Etkým šírenie výroby a s pracovanie železa, čiastočná
Klimatická zmena a pre s u n y kmeňov. Tento vývoj pokračuje
Aj v tzv. Mladšej dobe kamennej, prakticky až do začiatku nášho
Letopočtu.
Sídliská tzv. Púchovskej kultúry nachádzame predovšetkým
V Púchove, ale aj na severo-východnej a severnej Morave
A južnom Poľsku. Je to pre naše územie významné osídlenie
Zhruba od l. - 4. Storočia n.l. Ovplyvnilo vývoj aj priamo na
Území dnešnýchladiec. Priame náleziská sú okrem iného aj
V Tunežiciach
Ná naše územie zasahovala okrajovo aj rímska expanzia.
Stopy sa našli však iba v Púchove . Púchovská kultúra však
Bola posledným stupňom osídlenia na území stredného Považia,
Pred sťahovaním národov.
Počiatky slovanského osídlenia môžeme na území dnešného
Okresu Považská Bystrica sledovať už od 7. Storočia n.l. Toto
Obdobie sa však začalo už skôr - koncom 5. A začiatkom 6. Storočia.
Vtedy prišla aj na strednú Európu pohroma v podobe
Železná doba
Púchovská
Kultúra
Slovanské
Osídlenie
A var o v - kočovných kmeňov, ktoré si v 6. Storbčí organizovali
Na Dunaji mocnú ríšu.Po ich porážke na konci 8. Storočia vznikli predpoklady
Na organizovanie Slovanov v samostatnej ríši. Ako je známe
V boji proti Avarom organizoval Slovanské kmene franský kupec
Samo. Avari boli však definitívne potlačení až na konci 8 . Storočia
Frankami.Charakteristické pre toto obdobie osídlenia nášho okolia,
Karpát a celého Považia je už orné hospodárstvo, ked pestovali
Pšenicu, jačmeň, raž, ovos, proso a hrach. Nálezy náradia dokazujú
Aj existenciu záhradkárstva. Súčasne vznikali aj remeslá,
Najmä kováčstvo a hrnčiarstvo .V prvej tretine 9. Storočia sa na sever od Dunaja stretávame
S dvoma nadkmeňovými politickými útvarmi - štátmi. Staromoravské
Kniežatstvo, ale pre nás oveľa zaujímavejšie - Nitrianske
Kniežatstvo v priestore za Malými a Bielymi Karpatmi.
Obdobie Veľkomoravskej ríše v 9. Storočí zanechalo
Stopy aj na našom blízkom okolí. Sú to lokali ty v K o -
Še c i a veľkomoravské mohyly v Bel u š i .
Najstaršia známa zmienka o obci Ladce lpodľa "Slovníka
Obcí" - heslo "Ladce"1 je z roku 1469. Neskoršie prieskumy
Z rokov 1987 a 1988 nás presvedčili, že tu došlo k omylu.
Tento údaj od Antala Fekete Nagya: Trenczén vármegye, ktorý
Mal byť z roku 1469 pod signatúrou DL 2456 v Madarskom krajinskom
Archíve v Budapešti sa ukázal ako nesprávny, pretože
Listina sa týkala obce v Tolnianskej župe a okrem toho je citovaný
Údaj z roku 1489 a nie 1469.
Naj s tar š í hodnoverný údaj na Ladce je z roku
V listi ne DL 17 284, ktorá je publikovaná
V Podmaniczky I. Fotokópia tejto listiny
Je v depozitári pamätnej siene obce Ladiec. Preklad časti
Listiny uvádzame dalej. Pravda, všetky tieto údaje nie sú
Rokmi založenia, ale najstarším písomným zachovalým údajom.
Je jasné, že Ladce v tomto období - v druhej polovici 15. Storočia
Už boli vyvinutou dedinou .
Jednoznačnejší je najstarší údaj o obci Tu než ice.
Pod názvom "TUNIUK" le v listine z roku l397 a 1460 ,
Ktorých originály sú v Krajinskom archíve v Budapešti pod číslom
DL 9140. Je to listina o darovaní a štatúcii do držby Košeckého
Panstva, čo bolo potvrdené kráľom Žigmundom v roku
1406. Ďalší doklad na Tune žice, v ich dnešnej podobe ako
Tunežice · je v listine uloženej tiež v Krajinskom archíve
V Budapešti pod číslom DL 15772. Je to listina z roku 1462
A fotokópia je tiež v depozitáre pamätnej siene Ladce .
Ďalej uvádzame preklady, respektíve výťahy horeuvedených
List í n - najstarších písomných zmienkach o obci Tunežice
A Ladce.
Všetky spomínané listiny sú darovacie, preto obsahujú
Mnoho oficiálnych formulácií, titulov, právnych sankcií atd . .
Rovnako pi s ári pou žívali zau žívané frázy, ktoré písali bez
Ohľadu na to, o ktorý kraj išla, či bol na rovine, v hor ách,
V Sedmohradsku, či na Pova ží . Preto pokladá kronikár za dostačujúce
Uverejniť iba výťahy, podstatné fakty a údaje. Patričné
Storočí
PRVÁ písomná
ZMIENKA O OBCI
LADCE A TUNEŽICE
Listiny budú vystavené v pamätnej sieni Ladiec a v jeho depozitáre.
LISTINA TÝKAJÚCA SA L A O I E C
/ Kráľ Matej Corvin daruje 2 . Februára 1472 Ladislavovi Podmanickému
A jeho potomkom majetok L a d c e a Mojtín
V župe Trenčianskej, ktoré predtým vlastnil Juraj de Hatha.
Po jeho smrti /Hathu / mali pôvodne tieto majetky pripadať
Stefekovi de Werbno, ale ten sa dostal do sporu
S kráľom /počas bojov s Poliakmi/ a majetky mu ako "nevernému"
Odobrali a dali Ladislavovi Podmanickému "so
Všetkým, čo k nemu patri", teda s poliami, lúkami, pastvinami,
Le - smi, vinohradmi, rybnikmi, riekami , mlynmi . /
A to je pravdepodobne všeobecná štylizácia, takže nie je
Isté, či sa všetko vymenované v Ladcoch nachádzal%~~
Majiteľ dostáva právo na všetky úžitky, teda aj na vyberanie
Daní.
ZMIENKA O TU NEŽICIACH
Je to opäť darovacia listina kráľa Žigmunda Lucemburského
Z roku 1397. Nezachoval sa jej originál, ale iba jej
Potvrdenie /konfirmácia/ z roku 1406 . V tomto, veľmi rozsiahlom
Dokumente s a medziiným uvádza aj to, že kráľ
Žigmund Lucemburský daruváva viaceré obce Stiborovi zo
Stiboric. Sú medzi nimi aj Tu než ice
ĎALŠIA LISTINA O T UNE Ž I C I ACH
Kráľ Matej Corvin dňa 30 . Septembra 1462 vydáva listinu
Pre Blažeja Ma g y a ra, ktorou mu za jeho zásluhy daroval
Hrad Košeca. Jeho zásluhy sú v pomoci proti Turkom
A "českým lúpe žnikom". V listine sa uvádza, že Bla žej M~ gyar
Pomáhal už predchodcovi Mateja Corvína Jánovi Huňadskému
.
K panstvu Košeca mu daroval aj obec Košeca , po oboch stranách
Podhradia . Ďalej sa spomínajú darované majetky:
Kopec, Rovné, Závratie, "Mysárov" , Tunežice , Podhorie,
Hlosa, , "Hochkopec" a "Wylchie". Tou istou listinou
Daroval kráľ Blažejovi Magyarovi aj majetok Záriečie.
Všetky uvedené písomné zmienky sú pomerne neskorého 'dáta.
V spomínaných darovacích listinách sa hovorí pri viacerých lokalitách,
Že boli "opustené" a pod., teda je isté, že
Jes t v o val i d á v n o pre d tým .
Podobnou metódou jakú sme uviedli v prípade Ladiec a Tunežíc/,
Najstaršími obcami a mestečkami na okolí sú:
Dubnica /terra Dubnicze/ - 1193 a v tom istom roku aj Kameničany.
V roku 1229 sa prvýkrát uvádzajú Klobušice, 1243 Púchov,
1224 Pruské, 1272 Košeca, 1330 Beluša, 1397 Podhorie a Hloža
Atd.
Zo stredovekých hra d o v nás najvlac zaujímajú tie,
Ktoré vznikli pravdepodobne z iniciatívy Matúša Cáka Trenčianskeho.
V našom okolí Považská Bystrica, Košeca, Lednica, Vršatec,
Súča a dalšie. Všetky mali v priebehu storočí nejaký
Vplyv na svoje okolie, teda aj na našu obec.
Naše obce majú v dal šom období, najmä však v moderných
Dejinách, vždy nejaké spojenie s Ilavou /d010žený údaj
1332 - 1337/, ktorá sa vyvinula pod rovnomenným hradom, v 16.
Storočí prebudovanom na pevnosť.
V roku 1919 košecký notár Karol Križan píše na požiadanie
Okresného náčelníka v Ilave o tradovaní názvov Ladce a Tunežice
OKOLIE LADIEC
Ako sa tradujú Názvy Ladce Kalište
Pretože bola na úpätí rovnomenného vrchu.
V predchádzajúcej časti však uvádzame dokumentovaný
Názov zo začiatku 15. Storočia už v dnešnom
Znení. Óalšia verzia vzniku názvu Tunežice
Je v rozloženom slove Tu neži ce /nežite/, pretože
Často bývala obec zaplavená rozvodneným
Váhom.
Vrch v katastri Ladce, názov vraj vznikol od
Slova "kalich" alebo "kalí".
Všetky tieto názory na vznik názvov sú iba tradované z rozprávania
Ľudí. Pravda názorov a rôznych dohadov je ešte viacej.
Nemajú však nijakú historickú hodnotu i napriek tomu, že skutočný
Pôvod názvov nevieme.
Ladce sa už od polovice 15. Storočia dávajú vždy do súvis- LADCE V PANSTVE
Lost i s hradom K o š e ca. Je tomu tak až do polovice 18. Sto- K D Š E CA
Ročia, kedy sa panstvo presídlilo do Ladiec. Ladce ako dedina
S mnohými dalšími patrili do panstva Košeckého hradu. Dejiny
Tohoto hradu a panstva sú teda aj dejinami Ladiec a do veľkej
Miery aj Tunežíc. Preto ~a aj v tejto kronike budeme hradom
Košeca podrobnejšie zaoberať.
Podľa Ilešházyho archívu, archívu mesta Trenčín, Štátneho
Oblastného archívu 8ytča a dalších prameňov /Dejiny Slovenska,
Letopis Matice slovenskej - 1867/ je história panstva Košeca
V str - ~čnosti nasledovná:
- Majiteľom Košece je gróf Smaragdus. Zachoval
Sa dokument, podľa ktorého jeho vdova darovala
Zliechov /patriaci k panstvu Košeca/ kláštoru
Na Skalke pri Trenčíne.
- K dispozícii je záznam - darovacia listina dediny
Slopná, patriacej ku Košeci.
- V týchto rokoch /pravdepodobne aj o niečo dlhšie/
Bola Košeca kráľovským majetkom /Karol
Róbert a Ludovít I./.
- V tomto čase je pánom hradu Košeca a celého
Panstva vojvodca Stibor /potom jeho syn/o
Okrem Košece ovládal Beckov, okolo 200 obci
A mnoho dalších hradov /Považská Bystrica, Ilava,
Vršatec a iné/o Patri - li mu aj viaceré mestá
A mestečká, medzi nimi aj Ilava. Jeho vnuk
Stibor III. Sa stal majiteľom v roku 1425, ten
Však ako posledny mužsky potomok zomiera
V roku 1434 a kráľovsky fiskus zhabal všetky
Jeho majetky. Ale už v roku
Vieme, že Košecky hrad ovládal Štefan Kassay
Trenčiansky podžupan. V tom čase prežíva Považie
A teda aj naše obce veľmi rušné a nebezpečné
Roky. V roku 1431 začali na Slovensko
V dvoch prúdoch prenikať z českych zemi tá b o -
R i t i a s i r o t k o v i a . Prenikali cez Jablunkov
Do Žiliny a dalšia skupina pod vedením
Prokopa Holého z Uherského Brodu cez Považie
Do Žiliny. Táboriti sa potom vrátili cez Nové
Mesto nad Váhom na Moravu. Sirotkovia plienili
Južné Slovensko, pričom ich neustále napádalo
Uhorské 'vojsko.
K poslednému stretnutiu došlo 9. N o v e m bra
143 l pri I l a ve, kde boli husi ti porazení
Vojskom na čele s Mikulášom Rozgoňom. Zo sedemtisícového
Vojska sirotkov zostalo na bojisku
5 tisíc. Ostatní prešli na Moravu. Na niektorych
Hradoch však zanechali posádky /Lednica/.
Kráľ Žigmund rozkázal Ilavu pre pomoc husitom
Zválať.
Odňal kráľ Matej Korvín potomkom Štefana Kassaya
- Jánovi a Stanislavovi panstvo Košeca i s pružinskou
Dolinou, Bánovcami a dalšími obcami
/Ladce/ a daroval ich svojmu vernému vojvodcovi
Blažejovi Magyarovi.
1492 Ten istý Blažej Magyar, veliteľ povestných
.Korvinových čiernych légii, sedmohradský vojvodca
Na večné časy daroval kostolu v Ilave
Dedinu Tu než ice. Predtým si ju však Ilavská
Fara privlastnila lpodľa záznamov/ nie
Veľmi čestným spôsobom .
Na začiatku 16. Storočia a v jeho prvej polovici sa
Dosť často menia majitelia Ladiec, patriacich ku Koleckému
Panstvu. Načas patrilo Zápoľským /Štefan Zápoľský/o Potom sa
Na Považi objavuje rodina R o z 9 o ň o v c o v z Rozhanoviec.
1516 dáva panstvo Košeckého hradu aj s Pružinou grófka
Hedviga, vdova po , Štefanovi Zápoľskom so synom Jurajom
Do zálohy Klementovi a Ladislavovi Rozgoňovcom.
Títo dvaja vlak už predtým, v roku 1500 dostali za
Verné služby od Michala Podmanického Horovce, ktoré
Patrili predtým Lednici.
1526 prichádza z Chorvatska Pavel petrbczi a ked Kolecu
Dobyli vojaci Ferdinanda I., tento ju roku
1528 daruje petrbczimu, ked ju Jánovi Zápoľskému pre zradu
A s por /Ján Zápoľský - Ferdinand I./ vzal.
Ďalli vývoj majiteľov je zložitý. Napokon aj predchádzajuce
Údaje sú bez pochopenia doby a sporov o uhorský trón nepochopiteľné.
V dallom období dollo však k celkom pochopiteľným
Sporom medzi rodinami petrbczi a Rozgoňovci. Ďalej elte
Vieme, že kráľ Maximilián Kolecké panstvo daroval v roku 1573
Jánovi a Štefanovi petrbczimu. V roku 1589 sa rodina Petrtlczi
A Rozgoňovci doh o d n ú , uzatvoria zmluvu, podľa ktorej rodina
Petrbczi preberá majetok k o lee k ý, včetne Ladiec a Tunežíc
A Rozgoňovci majetok tzv. Pružinský vidiek.
Prvý názov, ako som už uviedol bol "Ledcze". V roku 1519
Už nachádzame názov Ledecz, v roku 1958 Ledez a až v roku 1773
Sa dostáva do dneinej podoby i ked s cudz im pravopisom:
Ladcze.
Obdobne aj Tunežice z pôvodného "Tuniuk" v roku 1397 sa,
Zmenili na Thunezycze v roku 1462, čo sa už podobalo dne Inému
Názvu. V roku 1598 sa stretávame s názvom Thuneczicze a až
V roku 1808 Tunessice. Madarský názov vlak bol Tunyogfalva.
Zmeny názvov
Ladce a Tunežice boli neveľké obce i ked ich ' porovnávame
S inými obcami vtedaj~ej doby. Podľa záznamov z roku 1598 mali
Ladce 3 5 domov a Tunežice 2 2 domov.
Po zasadani uhorského snemu v roku 1514 sa upravilo položenie
Sedliakov tak, že poddaný bol povinný odovzdať z úrody
Jednu desatinu a ročne 10 poddaných spolu l o~ipanú. Mimo
Toho každý poddaný 12 sliepok a 2 husi. V peniazoch platili od
Usadlosti l zlatku a ročne, 5 2 dni pracovali na majetku zemepána.
Neskor~ie delenim majetku vznikala nová, chudobnej~ia vrstva
Poddaných - ž e l i a ri, ktori vlastnili iba jedno jutro
S domom a záhradou. Ak chovali kravu, museli si od sedliaka
Prenajímať čiastku poľa.
Dedičné právo, ktoré by chránilo majetok poddaného po
Smrti nebolo. Po vymreti poddanskej rodiny prechádzal nemovitý
Majetok na zemepána.
Najväč~ie výhody uživali š o l t Ý s i, akýsi zmocnenci
Zemepána, ktori sa starali o to, aby si poddaní svedomite plnili
,svoje povinnosti. Za túto prácu dostávali od pána usadlosť,
Ktorá bola väč~ia ako usadlosť sedliaka. Aby ju mohli
Obrobiť, najímali si pomocníkov. Šoltýs mal v evidencii práva
A povinnosti každého pod~aného. 801 obyčajne "libertiom"
- slobodným 1"slobodnik"I. Kedže úradnou rečou v tom čase bola
Latinčina, aj v Trenčianskej župe sa použivalo pomenovanie advocatus
Alebo villicus - teda r ich t á r dediny.
Život v našich
Obciach v 16.
Storočí
Ďalšie delenie majetku panstva Košeca sa uskutoční v roku
L 6 2 O medzi Štefana Petrllcziho a vdovu Mikuláša Petrllcziho.
Rok l 6 7 l je čiernym letopočtom pre košecké panstvo
I hrad. Cisársky táborník Leopolda I. Dal Košecký hrad zváľať
Pre zradu na kráľovi. Príčina: nadŕžanie a ubytovanie Vesseléniha
Vojsk. Vykonávateľom cisárskeho rozkazu bol Sigfried Annibal
He i ste r, ten, ktorý potom - v roku 1708 na hlavu porazil
Rákociho pri Trenčíne /Hámry/. Podobne ako Košecu, vypálili
O rok neskôr - teda v roku 1672 hrad Lednica.
Ako samozrejmý dôsledok - a ten sa nás týkal najviac
- kráľovský fiskus zhabal celý majetok. Statky a dediny, medzi
Ktoré patrili: Horné a Dolné Kočkovce, Nosice, Hloža, Podhorie,
Košeca, Košecké Veľké Podhradie, Košecké Malé Podhradie,Kopec,
Košecké Rovné, Dolná Poruba, Horná Poruba, Nozdrovfce, L a d c e
A Tu než ice. Majiteľom sa stal kráľ - kráľovská komora.
V roku 1676 však už prichádzajú noví majitelia. Kráľovská
Komora zamenila panstvo Košeca rodine L i p p a y d e Z amb o r
Za zámok Szaszkll vo vtedajšej Tekovskej stolici. K tomu kráľovská
Komora pridala ešte 2-5 925 zlatých .
V roku 16BO•, po smrti Mikuláša Lippaya stala sa majiteľkou
Panstva Košeca jeho sestra Bar bor a Lippay, manželka
Imricha 8alaša. Tu sa dostávajú majitelia do príbuzenských pomerov
V blízkom okolí. Imrich Salaša bol totiž majiteľom hradu
A panstva Považská Bystrica. Týmto manželstvom rozšíril svoje
Majetky od Bytče po Ilavu, vyjmúc časti po pravej strane Váhu
/Vršatec, Lednica/.
To je už obdobie, kedy sa do dejín našej obce dostáva meno
Notešický. Príbuzenské vzťahy boli takéto:
Spomínaná Barbora Lippaymala dve dcéry - Alžbetu, ktorá
Sa vydala za Mikuláša Ilešházyho a Ž o f i u, ktorá sa vydala
Za P a v l a Mo teš i c k é ho. Po matkinej smrti /Barbory/
Rozdelili majetok na polovicu. Časť majetku, kde boli L ad c e
Pripadla rodine ~otešických a druhá časť Ilešházymu. Neskôr
Dal Ilešházy svoju časť do zálohy Mote
Ilešházy chcel po niekoľkých rokoch svoj diel späť.
Motešický však nesúhla sil a tak ho Ilešházy preklial:
Z majetku nebudú mať úžitok, bude rozpredaný, rodina
Vymrie bez mužského potomka a z kaštieľa, kde Motešický
Býval sa stane kláštor.
Po bitke pri Moháči v roku 1526 a obsadení Budína, celé
Dalšie storočie postupovali Turci dalej na západ. Odtiaľ robili
Časté výpady a obliehali pohraničné hrady. Nebezpečie sa
K našej obci priblížilo, ked sa Turci náhle rozhodli dobyť
Hrad Trenčín. Trenčania sa hrdinsky bránili a preto sa rozhodol
Turecký veliteľ čol'badži Izkandel' vojsko rozdeliť na menšie
Tlupy, ktoré rabovali a pálili oko li té obce. Dňa 2. O k -
T ó b l' a l 6 6 3 celé Považie ležalo v plameňoch a to na pravom
I ľavom brehu Váhu. Na ľavom, teda na našom brehu Váhu to boli
V š et k y obc e od B El l u š e až po Nové Mesto nad Váhom.
Vtedy boli zničené Ladce a Tunežice, mnoho ľudí zahynulo
A niektorí boli odvlečení do otroctva.
V prvej polovici 17. Storočia sa v Trenčianskej stolici
Začal rozširovať protestantizmus. Ani v jednej časti Uhorska
Sa nešírila reformácia tak rýchlo, ako práve v tejto oblasti.
Prispela k tomu tá skutočnosť, že sa na našom území dlho zdržovali
Husiti a k novému náboženskému hnutiu sa pridala i
Šľachta.
Proti pl'otestantizmu bojovala katolícka cirkev pomocou
Svojich reholí jezujtov a fl'a~tiškánov /napl'. V Pl'uskom/.
Prevaha pl'otestantizmu trvala potom až do prvej polovice 18.
Storočia.
Tul'Ci
Protestantizrlus
Poddaní sa riadili podľa latinského hesla: cuius regia,
Eius religio /či kraj - toho náboženstvo/, teda akého náboženstva
Bol zemepán, takého nábože~stva boli aj poddaní.
Turci neznamenali jediné nebezpečenstvo pre naše kraje
V 17. Storočí. Považie zažilo i dalšie pohromy. Okrem epidémií,
Chorôb a častých požiarov to boli najmä povodne.
Jedna z najväčších bola v roku l 6 3 O , kedy Váh zalial
Celé údolie, na pravej i ľavej strane Váhu. Ludia zachraňovali
Na vyvýšeninách iba seba, pretože príval vody prišiel náhle
Živelné pohromy
Na začiatku 18. Storočia zazn~menávame posledné pokusy
Zmeniť majiteľstvo Košeckého panstva . V roku 1706 chce František
Rákoci zničiť zmluvu z roku 1676, kde kráľovská komora
Dáva - zamieňa panstvo Košeca rodine Lippay. Ako vieme cisárske
Vojská Rákociho porazili a k zničeniu zmluvy nedošlo.
Takto Ile šházyovci a Mote š ický zostali i nadal ej majiteľmi.
Po vymretí petrbciovcov sa ešte potomci rodu Rozgoňovcov
/majitelia z konca 16. Storočia/ pokúšajú majetok dostať
Späť. Súd však ich po žiadavky zamieta.
Mária Terézia v roku 1767 novým urbárom upravila veľkosť
Všetkých sedliackych usadlosti v celom štáte. Podľa toho sa
Veľkosť v intraviláne Idom, hospodárske staviská, dvor, záhrada/
Nezmenila a veľkosť extravilánu /role, lúky/sa u pra -
V i l a podľa bon i ty pôdy. Pre nás, nachádzajúcich sa
V Tre n č i a n s kej ž u p e boli stanovené štyri kategórie .
Pri prvej kategórii jedna s e s i a /usadlosť/ obsahovala 16,
Druhá IB, tretia 20 a štvrtá 22 urbárskych jutár. Lúky boli
Zadelené do dvoch kategórií podľa toho, či dávali aj mládzu
Alebo nie. Pri prvej kategórii patrila k usadlosti veľká lúka,
Čo donášala každoročne 6 vozov sena a pri druhej kategórii
8 vozov.
Podľa držby pôdy určoval urbár aj pracovné, naturálne
A peňážné povinnosti. Od jednej usadlosti sa malo pra c o v ať
L deň v týždni so záprahom , alebo 2 dni pešo.
Ani ostatných povinností neubudlo. Poddani p l a t i l i
L zlatý od domu, o d o v z d á val i desiatok úrody. Okrem toho
Od usadlosti 2 sliepky, 2 kapúnov, 12 vajec, holbu masla a 30
Poddaných spolu l teľa. Naturálne dávky, cir k e v n Ý desiatok
A zemepánsky desiatok mohli poddaní podľa nového vyplácať
Aj penia zmi. Tie však nemali a tak všetko zostalo pri starom.
V dedin ách panstva Košeca v časti majetkovej dr žby Mote šického
Dosahoval priemer výmery všetkej pôdy na jednej usad losti
Až 5 hektárov .
Posledné pokusy
O zmenu panstva
Tereziánsky
Urbár
Aj v našich obciach sme mali vcelku tri kategórie poddaných
: sedliaci, teliari, podželiari. Hospodársky najsilnejšou
Skupinou boli sed l i a ci. Patriu k nim drži telia celej usadlosti,
Polovice, štvrtiny a osminy . Jeden sedliak však mohol
Mať dve i viacej usadlostí.
Poddaní, ktorí nehospodárili na usadlostiach boli žel
I a ri. Bývali vo vlastnom dome a mohli mať aj zem, ale menej
Ako jednu osminu. Želiari bez vlastného domu sa nazývali podž
Eliari .
V roku 172O bolo v L a d c och 19 danovníkov, z toho
12 želiarov. V Tu než i c i ach platilo dane 16 občanov.
V čase panovania Jozefa II., v roku 1784 mali Ladce už Naše obce za
97 domov, l l 2 rodín a 5 7 4 obyvateľov. Tunežice v tom is- Jozefa II.
Tom roku 4 O domov; 4 3 rodín a 2 3 8 obyvateľov. Pre zaujímavosť
A porovnanie uvediem aj susedné obce:
K o še c a 164 domov, 205 rodín, 917 obyvateľov
Nozduovice 16 domov, 26 rodín, 112 obyvateľov
Podhorie 39 domov, 119 obyvateľov v 42 rodinách
Skôr spomínané tri sociálne skupiny patrili k tzv.
Ve č n Ý m poddaným, natrvalo pripútaní k pôde, bez slobody
Sťahovania.
V L a d c och už v 17. A 18. Storočí žili však aj dalšie
Sociálne vrstvy . Boli to zmluvní poddaní s právom slobodného
Obchodu. Osobitne nás však zaujíma skupina slobodníkov,
Oslobodených od urbárskych bremien a dedinskí remeselníci,
O ktorých činnosti máme celý rad záznamov z IB. Storočia.
Na čele dediny boli r ich t á ri, do ktorých kompetencie
Patrilo v IB . Storočí riešenie menej významných majetkopráv-.
Nych a trestnoprávnych sporov. Na pomoc mali troch-štyroch
"prísažných". Pochádzali zväčša zo sedliakov, ale aj želiarov.
Obe c Ladce vlastnila už vtedy, v čase urbárskej regulácie
Niečo pôdy a lúk, z čoho mala príjem. Iné možnosti príjmu
Obec ani nemala , preto že ostatné zdroje vlastnil zemepán . Jemu
Obce a ich
Správa
Patrili liehovar, pivovar a krčma.
K najvýznamnejším reformám, ktoré sa dotkli aj našich
Predkov v Ladcoch a Tunežiciach patrí z r u še nie ne voľ -
N í c t v a cisárom Jozefom II ~ lv Uhorsku 2. Augusta 17B5/.
Tým sa odstránila o s o b n á nesloboda a poddaní sa mohli sťahovať,
Dať deti študovať, voliť si remeslá atd. Trvalo však
Ešte mnoho rokov, kým zemepáni dovolili, aby sa všetky zásady
Zrušenia nevoľníctva v plnej miere uplatnili.
Barokový kašuel dala postaviť rodina Mo teš i c k Ý c h Stavba kaštiela
V r o ku l 747. Alojz Medňanský píše o tom po nemecky v peš- V ladcoch
Tianskom časopise z roku lb26:
"Skoro presne oproti kaštielu v Horovciach na ľavom brehu
Váhu upúta pozornosť kaštiel v Ladcoch. Dlhá, podľa
Novšieho spôsobu postavená a pekne ozdobená budova, ale
Priečelím obrátená do dediny, ktorú pretína hradská '
A preto ho cestujúci na plti nevidí. Postavili ho Motešickovci,
Ked im kráľ daroval jednu a Ilešházyovcom druhú
Polovicu panstva v Košeci, kde starý hrad našli noví
Majitelia až po základy zničený, takže nezostali nad zemou
Ani zvyšky rumov."
Tento barokový kaštiel bol ešte v roku 1792 upravený do
Konečnej podoby. Predtým však, 27 . Augusta v roku 1766 dokončili
Pri kaštieli stavbu k o s t o l í k a, ktorý dala postaviť
Judita Motešická, rodená Tolvay, vdova po Imrichovi Motešickom.
Na stavbu prispeli aj občania sumou 20 zlatých.
Rozhodnutie postaviť kaštiel padlo už v roku 1740, kedy
Sa aj so stavbou začalo.
Pri stavbe kaštiela boli postavené aj niektoré dalšie
Obytné, ale najmä hospodárske budovy. Bol to tzv. "Horný majer"
A mlyn. Potom kováčska dielňa, pálenica, krčma, veľké
Humno a budovy pre úradníkov.
V záhrade okolo kaštiela boli ovocné stromy a všetko bolo
Ohradené kamenným a tehlovým múrom.
Samotný kaštieľ bol postavený na starých základoch, doteraz
Nezistenej budovy. O tom, že tieto priestory boli obývané
Už skôr svedčia aj kultúrne rastliny - stromy vysadené na
Miestach dnešného parku oveľa skoršie Itisy/.
Pri písaní tejto kroniky bolo k dispozícii niekoľko archívnych
Dokumentov, ktorých fotokópie sú v depozitári pamätnej
Siene v ladcoch. Dozvedáme sa z nich, síce nie veľmi dôleži
Té udalosti, ale pre nás zaujímavé k vôli men á m, ktoré
Sa tam vyskytujú a pre vzťah zemepána k poddaným. Zaujímajú
Nás aj rôzne názvy ladiec, ktoré pisári Izemepánal používali.
Z r o k u l 7 O O máme kópie listiny menšieho významu,
Kde sa vyskytuje názov obce l ide c z a sú na nej pečate rodov
Nagya Madočányi.
V listine z r o k u l 7 O l sa tiež hovorí o obci lidecz.
Dokument uvádza vyrovnanie medzi Františkom, Jánom a Karolom
Lippay. Na listine je podpísaný a má svoju pečať aj Mikuláš
Ilešházy, trenčiansky župan, ktorý bol zároveň aj členom
Krajinskej komisie pre úpravu hraníc majetkov,
V r o k u l 7 O 4 > je obec označená ako l é d e c z y
V spise o súdnych sporoch a svedectvách poddaných.
Listina z roku l 7) 3 obsahuje spory i pokuty Itresty/
Poddaných niektorých okolitých obcí: Borčice, Podhorie, Kopec
A dalšie. Trestaní boli v ladcoch.
V r o k u l 7 3 4 sa v ladcoch stretli šľachtici, ktorí
Na pamäť stretnutia spísali listinu, opatrili ju podpismi
A peč&ťami. Boli to zástupcovia rodov: Uhrovický, Príleský,
Maťašovský, Nozdrovický, Trstiansky a ako hostiteľ Motešický.
Listina z r o k u l 7 5 O hovor í o spore Beluše a Hlože.
Spor sa rieši v ladcoch lv kaštieli/ a týka sa výrubu dreva
Občanmi Beluše v hložianskom chotári, katastri. Obsahuje popri
Opise činu aj výpoved svedka.
V dal šom spise z r o k u l 7 5 l sa uvádzajú mená niektorých
Ladeckých obyvateľov: Michal /Michaelol Mužík, Juraj
/Georgiol Perezka, >Juraj Koštial, Ján Baška a další.
Z r o k u 1753 sa nám do rúk dostal spis - likvidácia
Z archívnych
Dokumentov
Vyplatenie ladeckým kolonistom Alexandrom Nozdrovickým. Opäť
Sú pre nás zauj1mavé mená, ktoré sa na listine, akomsi vyúčtovani
Vyskytujú: Andrej Riecky, Štefan Kutej, Andrej Remenár,
Vendelin Kováčik, Andrej Baška, Michal Kalus, Ján Cibiček, Juraj
Dulovský . Pravdepodobne nie všetky mená sú z Ladiec. Sú
To sami odborníci i nádeníci, pretože účet sa týka mnohých
Stavebných prác: kopanie pivnice /každému chlapovi pod 20 grajciarov
Za dva dni/, chlapom pri murároch robiacim po 50 grajciarov
Za dva dni, murovanie pivnice 9 zlatých. Ďalej je
V účte výroba šindľu a pokrývanie, okná, kachle a dalšie práce.
Celkom 196,21 zlatých.
V dal šej listine z r o k u l 7 5 4 sme sa dočítali o rodoch
Motešických, Sádečkovských a Borčických. Je to koncept
Zmluvy a obsahuje popis majetku /domu/, ktorý je predmetom
Zmluvy uzatváranej v L a d c och.
Pôdu v Ladcoch, tak ako na celom panstve obrábali trojpoľným
Spôsobom. Poľnohospodárstvo bolo začiatkom 18. Storočia
Dosť zanedbané, najmä pre časté vojny, povstania a morové
Epidémie .
Bežnými plodinami, ~toré sa na ladeckej rovine pestovali
Boli raž, pšenica, jačmeň a proso. Na vŕškoch ovos, zemiaky
A krmivo. Priemerný výnos bol v prvej polovici 18. Storočia
Asi š t vor n á s o b o k vloženého osiva. Zo strukovín sa
Pestovala fazuľa a hrach.
Zamestnanci panského pivovaru, liehovaru a krčmy dostávali
Plat v peniazoch a naturáliach vyplácaných ročne. Sládok
V pivovare dostával plat asi 10 zlatých a peniaze na obuv. Ďalej
Dostal obilie, hrach, baranov, soľ a syr. Krčmár /najčastejšie
Krčmárka/ dostal rovnako plat plus obilie, hrach,
Pšeno a proso .
M u ž s k Ý od e v pozostával zo spodného prádla a vrchných
Šiat: Bielizeň bola z konopného plátna, ktorú vyrábali
Život v obci
Ako sa
Obliekali
V obci tkáči, alebo sedliačky doma. Prádlo si šili sami. Za
Letných horúčav muži nosili len košeľu a spodné nohavice. Obuv
Bola súkená i kožená . Papuče mali sáry siahajúce po kolená.
V jeseni sa do dažaa obúvali čižmy. Nie je známe, čl sa u nás
Nosili aj krpce . Vrchný oblek pozostával z bielych súkených
Nohavíc, z lajblíka a z haleny. Vesta - lajblík bola obyčajne
Šitá z čierneho súkna. V zime a v nepriaznivom počasí muži
Prevesili cez plecia halenu, zhotovenú z bieleho súkna. Kto
Mal, obliekal si v zime aj kožuchy z baranej kože.
Žen s k Ý o dev bol tiež jednoduchý. Spodné prádlo sa
Skladalo zo spodnej sukne a z rukávcov. Na toto obliekali rubáč,
Ktorý v jednom kuse zakrýval telo od krku po päty. Dolu
Na zadnej strane bol obyčajne riasovaný. Vo všedné dni ženy
Obliekali rubáč zhotovený z plátna, vo sviatok cennejší, ušitý
Z látky.
Dievčatá nosili vyškrobené rukávce a rukávy vyzdobené
Čipkami. Ženská obuv bola podobná mužskej. Za priaznivého počasia
Nosili papuče z čierneho súkna z ovčej vlny. Za nepriaznivého
Počasia čižmy. V chladnom počasí si obliekali kabát
- mentielku a kožuch.
Súčasťou ženského obleku bola fertucha - zástera, ktorá
Sa ešte v našich obciac~ objavuje u starších žien.
Účesy žien boli veľmi jednoduché, česali sa hladko, uprostred
S pútcom. Vydaté ženy si vlasy vzadu otočili okolo tzv.
Obálnice a zakrývali čipkovým čepcom, alebo jednoducho šatkou.
Str a v a bola pochopiteľne veľmi jednoduchá. Jedlo sa
Zásadn~ to - čo sa u rod i l o. Dôležitou súčasťou stravy bolo
Mlieko. Mäso iba v nedeľu a vo sviatky . Pravda, niektorí
- najmä skupina podželiarov mali stravu ešte jednoduchšiu
A chudobnejšiu ako sedliaci, ktorí dorobili potraviny.
V roku 1828 pri suplse domov a obyvateľov mali Ladce
O 34 domov menej /63/ ako v roku 1784, ale o niečo viac obyvateľov
- 634. Podobne aj v Tunežiciach klesol počet domov
Na 36, ale počet obyvateľov stúpol na 3 O 4. Z toho vidieť,
Že i napriek rôznym reformám na sklonku predchádzajúceho storočia
Sa nevytvorili podmienky na veľké demografické zmeny.
Podobný bol aj vývoj v susedných obciach : v Košeci 130
Domova 1082 obyvateľov, v Nozdroviciach 10 domov, 149 obyvateľov,
Podhorie 43 domov, 426 obyvateľov atd. Pri prepočte to
Vychádza, že v jednom dome žilo priemerne 10 ľudí, čo na vtedajšiu
Rozlohu obytných plôch bolo skutočne veľa.
V roku 1830 - 25 . Marca dal pod rúškom "árendálneho kontraktu"
Do zálohu svoju čiastku panstva Štefan Ilešházy Jozefovi
Motešickému. Podľa Ilešházyho archívu zaplatil Motešický
207 373 zla - tých a 34 grajciarov.
Od konca 13. Storočia do roku 1849 bolo Uhorsko rozdele-
Počiatok
19. Storočia .
Vývoj obci
Ladce a
Tunežice
Zriadenie
Né na tzv. Stolice. Lapce a Tunežice patrili do Trenčianskej žúp
Stolice. Na čele stolice stál župan . Nižšímisprávnymi jednotkami
Boli slúžnovské obv.ody II l a v a / .
Od r o k u l 8 4 9 sa územ'nými správnymi jednotkami stali
Ž u p y , na čele so županom, ktorého menoval panovník. Ladce
Znova patrili do Trenčianskej župy. Nižšími správnymi jednotkami
Sa stali o kre s y - pre náš okres I l a va.
Pre obyvateľov našich obcí mali v prvej polovici 19. Storočia
Význam ešte niektoré dalšie celouhorské udalosti . Spomenieme
Aspoň zasadanie uhorského snemu v rokoch 1839 - 1840,
Ktorý priniesol rozhodnutie, že poddaní sa môžu vykúpiť z poddanských
Povinností. Zasadanie rozhodlo aj o povinnom používaní
Madarčiny ako úradného jazyka.
Z východnej časti Slovenska do Trenčianskej župy sa pre- Nešfastné tridniesla
V roku l. B 3 Ich o l era. V Ilave z 1210 obyvateľov siate a štyridzomrelo
61 občanov. Ladce, ktoré mali niečo cez 600 obyvateľov, siate roky
Prini - esli obeť 19 zomrelých z asi trojnásobného množstva chorých.
~alšia vlna epidémie cholery
Cami a Tunežicami v roku l B 6 6
Obeti .
Prešla našim územím - i ladzaobišla
Sa však bez väčších
Lekári, ktorí mali na starosti robiť profilaktické opatrenia
A liečenie cholery v našom okrese, boli Imrich Hrehuš
A František Záhalka. Úradne sa odporúčalo piť čaj z týchto
Rastlín: menta, polinka, božie drievko, saturejka, záhradná
Šalvia, slez prehliadnutý, kvet bazový, kamilky a blšník uplavičný.
Priebeh cholery v našom okolí bol v podstate mierny,
Obete napr. Na východnom Slovensku a v Turčianskej župe boli
Priam katastrofálne.
V rokoch l845 l847 prežívajú naše kraje, ale
I celé Uhorsko veľkú neúrodu spôsobenú suchom. Neúroda priniesla
Do našich dedín hlad a biedu. Nedostatok potravín a zúfalstvo
V značnej miere ovplyvnili fakt, že mnohí poddaní sa
Dávajú na zbojníctvo. Rozšírilo sa aj v Ilavskom okrese a vláda
Posiela proti zbojníkom dokonca vojskq .
Mapa - plán obce l a d c e je rekonštrukcia 'archívnych
Dokumentov, niektorých správ pamätníkov zo začiatku tohoto
Storočia, hlásenia o požiari v roku lb41 a lbb2, povodní a
Dalších údajov. Základom bola mapka uvedená v kronike po ž iarnikov
V obci Ladce .
V mapke je zachytený stav v prvej polovici IB. Storočia
A s i IB 3 O - l B 5 O. Je v-šak možné, že niektoré z domov uvedených
Na plánku boli postavené o niečo neskôr, niektoré boli
V ruinách (napr. Pivovar zhorel v roku lb4l).
Č í s l a uvedené na mapke nie sú čísla domov, ale čísla
Orientačné k v y s vet l i v k á m. Vo vysvetlivkách sú niektoré
Mená, ktoré sa vyskytujú síce neskoršie, ale domy na
Tom mieste už v nejakej podobe, prípadne iného majiteľa, stáli.
/Napr. Lippe prišiel do ladiec v roku lbbo/.
Hospodárske budovy patrili všetky k panstvu Motešického.
Z uvedenej mapky vidieť , že obec bola sústredená mimo
S toličnej cesty /dnes hlavnej cesty/ o Domy okolo tejto cesty
Sa začali stavať v druhej polovici 19. Storočia, ale najmä
Na začiatku a potom v dvadsiatych rokoch 20. Storočia .
Obytné budovy smerom k závodu a dalšie sa stavali na
• • konci 19. Storočia /kolonie/ a v prvej polovici 20. Storočia.
Mapka má poslú ž iť k lepšej orientácii pri čítaní faktov
Z kroniky. Spoľahlivosť je síce vysoká, ale nie stopercentná.
Mapku Tunežíc za to isté obdobie sa nám nepodarilo skonštruovať.
V pamätnej sieni bude mapka zo začiatku dvadsiatych
Rokov.
L. Koštialik 37. Galanský' Ján Vysvetlivka
2 . Uríčková 3.8. Faturik Juraj k plánu obce
3 . Ján Kubo 39.
4 . Záhradník 40. Maj e r
5 . Hatoka 4l. Martinák Ján
6. Martinák 42. Riecky
7. Lippe /Kelo/ 43. Koštial
8 . Kela 44. Hriadel Michal
9. Maj e r 45. Koštialik
10. Zvonica 46. Habánek Ján
Ll. Bednárik Michal 47. Gálik
12. Eliáš Ondrej 48. Koyš Pavel
13. Petrík Ján 49. Martinák Ondrej
14. Král Pavel 50. Pohanka
15. Král Ondrej 5l. Petrik Jozef
16. Král Jozef 52. Turza Jozef
17. Cibiček Michal 53. Martinák Ján
18. Prekop Ondrej 54. Peterka Ján
19. Zajac Ondrej 55. Uríček Ján
20. Habánek Ján 56. Petrík
2l. Habánek Pavel 57. Kalus Jozef
22. Uríček Ján 58. Kalus Ondrej
23. 8enda 59. Vlasatý
24. Uríček Štefan 60. Anina Jozef
25. Kukuliaš Pavel 6l. Lukáč Jozef
26. Obe c n á š k o l a 62. Kušnier
27. Ctbiček Jozef 63. Zelík
28. Čajková 64. Váň Jozef
29. Zbin 65. Martinák Štefan
30. Pomocný ml y n 66. Kalus Jozef
3l. Maj e r 67 .Kukuliaš
32. Fatura Michal 68. Faturik Pavel
33. Galanský Michal 69. Kalus Jozef
34. Koyš Jozef 70. Martinák Jozef
35. Ištvánik 7l. Fatura Jozef
36. Galanský Michal a J. 72. Zelík Ján
73. Zelik Jo zef
74. Fatura Ján
75. Hulc Jozef
76. Kováčska dielňa
77. Panské humno
7B. Kováčik Jozef
79. Koyš Michal
BO . Cibiček Michal
Obec Ladce a Tunežice, rovnako ako všetky obce v Rakúsko
- Uhorsku 'sa dočkali zrušenia poddanstva 7. Septembra
1848, kedy ríšsky snem definitívne rozhodol o úplnom zrušení
Všetkých poddanských povinností. I napriek tomu sinajm~
Šľachta nemohla zvyknúť na nové pomery a snažila sa prenechať
Si aspoň niektoré výhody. Tak sme sa dočítali, že Karol Motešický,
Gruntovný pán z Ladiec podáva v roku 1863 žalobu proti
Bývalým poddaným z Ladiec a Košece, pretože si voči nemu zanedbali
Povinnosť rúbania a vozenia dreva.
V roku 1869 sa konalo v celom Uhorsku sčítanie ľudu .
Ladce mali vtedy 619 obyvateľova Tunežice 232 obyvateľov.
Pri dalších sčítaniach v 19. Storočí v roku 1880 žilo
V Ladcoch 607 a v Tunežiciach 251 obyvateľov. V roku 1890
Vzrástol počet obyvateľov v Ladcoch na 797 a v Tunežiciach
Na 264. V roku 1900 Ladce už prekročili tisícku - 1113 obyvateľov.
To bol zrejmý vplyv na vzniku priemyslu, teda cementárne
A prisťahovanie . Sa cudzích robotníkov, ktorí si v Ladcoch
Založili rodiny . V Tunežiciach napočítali v roku 1900
284 obyvateľov.
Ani začiatkom dvadsiateho storočia sa počet obyvateľov
V podstate nemení. V roku 1910 majú Ladce 1050 obyvateľov
A Tunežice 271.
V roku 1868 bol vydaný tzv. Štatút Trenčianskej župy
O obecnom zriadení do obvodných notárskych úradov. Ladce a Tunežice
Patrili do obvodu K o š e c a /Kasza/. Sem patrili aj
Obce Košeca, Nozdrovice, Veľké Košecké Podhradie, Malé Košecké
Podhradie, Košecké Rovné, Zliechov a Gápel. V roku 1884
Tiež obce ako pri zriadení notariátov, ale v roku 1895 už len
Košeca, Tunežice, Nozdrovice a Ladce. V júni 1898 sa zlúčili
Nozdrovice s Košecou a tak v notariáte op~ť ubudla jedna obec.
Notármi boli do roku 1861 miestni občania z Košece -
1850 - 1948
Počet
Obyvateľov
Notariát
Potom už notári z povolania. Prehľad notárov v Košeci:
1742 - Ján Hladiš
1820 - Ján Jančina
1861 - Ludovít Chmielovský /sídlil v Nozdroviciach/
1907 - 1931 - Karol Križan
1931 - 1932 - Ján 8alogh
1932 - 1938 - Koloman Kálnay
1939 - 1945 - Štefan Balath
V týchto v,oľbách sa volili funkcie richtár, podrichtár
A úradník.
V Tu než i c i ach, tak ako inde, na každú funkciu bolo
Určených viac kandidátov. Tak na richtára kandidovali Štefan
Gajdošík, Ján Češko a Solomon Mahrer. Na podrichtára Ján
Češko, Solomon Mahrer a na úradníka Štefan Baška, Jozef Mikuška,
Adam Marguš a Pavel Raček. Vo voľbách najviac hlasov dostali
A funkciu prebrali:
Štefan Gajdošik, richtár
Ján Češko, podrichtár
Štefan Baška, úradnik
V l a d c och kandidátmi na richtára boli Kello Jozef,
Knbpfelmacher Solomon, Michal Turza. Napokon boli zvoleni do
Jednotlivých funkcii takto:
Kello Jozef, richtár
~nbpfelmacher Solomon, podrichtár
Král Jozef, úradnik
V ladcoch boli funkcionári a obecní sluhovia vyplácaní
Takto: richtár mal ročnú odmenu 30 zlatých, úradnik 8 zlatých,
Zvonár 3 zlatky, organista 17,50 zlatých, hájnik 20 zlatých
A listár 4 zlatky. Obecní sluhovia boli odmeňovani ročne po
24 zlatkách 20 grajciaroch.
Voľby do zastupiteľstva
Obce
V roku l872
Majetok /inventár/ ladiec v roku l S~2, z ktorého mala
Obec najviac príjmov boli obecné role . Tie priniesli v roku
1872 čistý zisk 2 000 zlatých. Oo majetku patril aj cintorín,
Zvonica, márnica a iné obecné priestory . Celkový príjem obce
V tomto roku činil 2 075 zlatých.
Rok 1872 sme na porovnávanie vybrali preto, lebo v tomto
Roku sa konali prvé voľby po vyjdení nariadenia o "zriadení
Obcí v notariátoch" a vtedy sa aj stanovili akési pravidlá
- stanovy, podľa ktorých sa mal obecný úrad a jeho členovia
Riadiť.
Obecný úrad v ladcoch sa podľa spomínaného nariadenia
Skladal z týchto členov:
- richtár
- námestník /podrichtár/
- 2 radcovia
- notár
Okrem toho bolo tzv. Služobníctvo: 2 obecní sluhovia,
Nočný strážca /hlásnik/, hrobári, hájnik, okolitý listár.
Najvážnejšou a najprednejšou p o v inn o s ť o u richtára
Bolo dbať na dodržiavanie zákonov . Okrem toho mal podľa
Štatútu dbať na:
- bezpečnosť osoby a majetku
- vyhlásenie úradných záznamov
- vyhotovovanie návrhov útrat /rozpočet/
- "aby premávka vždy udržovaná bola, preto na všetky pády dajakých
Prekážok na stoličných cestách cez obecný chotár
Vedúcich, okresnej vrchnosti bez odkladu oznámiť . "
Námestník richtára zastupuje v neprítomnosti a plní úlohy
Pridelené predstavenstvom alebo samotným richtárom . Radcovia
Sa zúčastňujú na obecných zasadaniach a vykonávajú uložené
Úlohy. Starší radca predsedá obecnému zastupiteľstvu v neprítomnosti
Richtára.
Notár zastupuje pri zasadaniach vrchnosť a zhotovuje
Zápisnice.
Stanovy obecného
Úradu a majetok
Obce
V tom čase - v roku 1872, pred ním a po ňom ' sa vystriedali
Vo funkciách richtára Jozef Král st. /1856/, potom spominaný
Jozef Kelo a Král Jozef ml. V roku 1894 - 1899 bol
V Ladcoch richtárom Pavel Záhradnik a od roku 1899 Ondrej
Koštialik.
V obecnom zastupiteľstve od deväťdesiatych rokov do začiatku
20. Storočia sa najčastejšie objavujú mená: Michal
Kušnier, Jozef Koyš, Michal Koyš, Jozef Kováčik, Ján Riecky,
Ján Zelík, Vincent Šimíček a další.
V roku 1910 sa stal richtárom Koštia1 Ondrej. V obecnom
Zastupiteľstve sú vtedy Vlasatý Jozef, Ondrej Král, Michal
Koyš, Ján Hriade1, Jozef Kelo, Pavel Habánek, Juraj Faturik,
Michal Kušnier, Lippe Adolf. V tomto roku sa konajú aj poslanecké
Voľ by. Priniesli mnoho nepokojov, obyvateľstvo bolo
Podráždené, najmä pre madarizačné tlaky, ale aj zlé hospodárske
Pomery. V Ladcoch i Tunežiciach museli zakročiť madarskí
Žandári, aby "upokojili" občanov.
Do týchto nepokojov sa pridalo aj dalšie nebezpečenstvo
- cho le ra, ktorá však v našej obci mala pomerne pokojný
Priebeh.
Starostom - richtárom v T une ž i c i ach bol od roku
1913 Jozef Kvasnica, ktorý aj úradoval doma, vo svojom dome,
Ako to vtedy bolo zvykom, kedže obecné domy postavené ešte neboli.
Podrichtárom bol Ján Češko a vo výbore Štefan Kvasnica
A další.
V roku 1913 bol v Ladcoch aj Tunežiciach schválený nový
Š t a t-ú t obce, ktorý rušil starý - schválený v roku 1872.
O udalostiach na najrozhodujúcejšich úsekoch života Ladiec
I Tunežíc píšeme v osobitných častiach na konci tejto
Kapitoly kroniky. Ďalej vás oboznámime s niektorými bežnými
Úlohami, ktoré museli zastupiteľstvá riešiť . Vybrali sme časový
Úsek začiatku 20. Storočia - do konca prvej svetovej
Vojny, do vzniku Československa.
Richtári v 19.
Storočí a na
Začiatku 20.
Storočia
Problémy obecnýct
Zastupiteľstiev
V roku 1906 sa do spisov obecného zastupiteľstva dostal '
Veľký český hudobný skladateľ Leoš Janáček, vtedajší profesor
Hudby z Brna. Župný úrad v Trenčíne ho dáva pozorovať, pretože
V pohraničných oblastiach študuje ľudové piesne a tance.
V Tunežiciach sa v roku 1907 začína hovoriť o zriadení
Ž r 'e b čín a . Podnet k tomu dali vojaci, ktorí tu robili prieskum
Možností. Na obecný úrad prišli proti tomu protestovať tunežické
Ženy a tak k zriadeniu nedošlo.
V roku 190B prerokovalo obecné zastupiteľstvo v Ladcoch
Závady, ktoré zistil priemyselný inšpektorát v kameňolome Jakuba
Weila v Ladcoch. Majiteľ bol obvinený, že nedodržiava bezpečnostné
Opatrenia, čo spôsobuje časté úrazy.
V roku 1909 sa rozvírila hladina života v Ladcoch a Tune
Žiciach najmä tým, že sa začalo rokovať o parcelácii ladeckého
Veľ k o s t a t k u medzi miestnych roľníkov. K rozpredaju
Však ešte v tomto čase nedošlo.
V tom istom roku sa v Ladcoch a Tunežiciach uskutočnili
Tri ang u l a č n é práce v rámci veľkej akcie v celom rakúskouhorsku.
V roku 1909 schválilo obecné zastupiteľstvo v Ladcoch
Tzv. P o ž i a r n o - p o l i c a j n Ý š t a tút, podľa ktorého sa
Museli riadiť nielen člefiovia dobrovoľného hasičského zboru,
Ale boli v ňom predovšetkým preventívne opatrenia pre protipožiarnu
Ochranu zo strany všetkých občanov.
V roku 1911 sa pripravovalo viacero stavieb,
Ktorých plány podliehali schváleniu obecného zastupiteľstva.
Tak sctlválili situačné plány pre stavbu par nej píl Y
V Ladcoch a vyvlastňovali sa pozemky na rozšírenie ž ele z -
N i č nej s t a nic e .
Ešte rok predtým potvrdila obec Ladce živnostenskosprávne
Oprávnenie pre pr e vádzku k r u h o vej pec e na
Pálenie vápna .
Stavebné práce pokračovali aj v roku 1912 , kedy sa postavila
Pr í j a z dná cest a k železničnej stanici v Ladcoch,
Prerokovala sa prestavba a prístavba liehovaru, ktorého
Majiteľom bol vtedy Šimon Stiglitz.
V roku 1913 zaznamenávame viacero významných udalostí.
Med z i najvá žnej š iu patrí zmena po desaťročia zau žívaných zvyklostí
U r bár s kej obc e . V tonito roku v Ladcoch i Tune žiciach
Odovzdali nimi pou žívané pozemky patriace obci sp~ť do
Užívania obce. Ako uvidíme dalej - i v dvadsiatych rokoch,
Spory o tietolúky a pasienky trvajú dalej.
Aj vo výstavbe bol rok 1913 na tie časy rušný . Zriadila
Sa par n á píl a /pišeme o nej na inom mieste/ . Rokovalo sa
O prerobení úzkokoľajky z kameňolomu do
Na parnú . V obci sa postavil obe c n Ý
Cementárne z konskej
Bit ú n o k, na ktorého
Pou ž ívanie sa stanovili presné pravidlá a cenník. Svojim
Spôsobom historickým sa stalo vydanie povolenia na zavedenie
D i a ľ k o v é h o ved e n i a ele k tri c k é hop rúd u
Z Tren č ianskej Teplej do Ladiec a v tom istom roku sa zaviedlo
Elektrické vedenie aj do kameňolomu.
Prvá svetová vojna priniesla aj pre naše obce mnoho utrpenia.
Bola to vojna, ktorá po roky 1914 - 1918 zasiahla nielen
Vojakov na frontoch, ale i občanov v zázemí, ktorí trpeli
Nedostatkom potravín a ostatných denných potrieb, ale aj šikanovaním
A zvýšeným útlakom zo strany úradov. Ku chvále obecných
Zastupiteľstiev v oboch obciach slú ži, že sa sna žili túto
Biedu svojich spoluobčanov zmierniť, ako to budeme vidieť dalej
Na niektorých prípadoch.
V priebehu prvej svetovej vojny prišiel celý rad nariadení,
Príkazov a zákazov, ktoré znepríjemňovali život obecnému
Zastupiteľstvu, ale v dôsledku najm~ prostým občanom.
Obecný úrad musel dávať pravidelné hlásenia o ich plnení .
Rakúsko-uhorská úradná mašinéria vydávala pr í kazy, ktoré boli
Občanom často až nepochopiteľné.
Už v roku 1914 prišlo napr . Nariadenie o zamedzeni atent
Átov, kde sa d- oš iroka vysvetľoval o, čo má vern ý syn a dcéra
Ra kúsko-Uhorska robiť , aby k atentátom nedo š lo. Podobná smernica
Prišla aj o ostražitosti proti vyzvedačom. Pravda, oveľa
Horšie boli drastické opatrenia, ktoré postihl i takmer ka ždého.
Prvá svetová
Vojna
Jedným z nich bola č i a a s t o č nám o b i l i z á c' i a najmladších
Ročníkov v roku 1914 a potom postupne dalších.
V niektorých správach a hláseniach sa konštatujú najmä
Problémy s potravinami, ubývanie drobných peňazí, opatrenia
Proti pokusom otravovať studne, zamedzenie vyberania vkladov
Z peňažných ústavov a pod.
V roku 1914 sa začínajú organizovať tzv. O b č i a n s k e
Str á že. Nie veľmi sa ich darilo ustanovi ť ani v Ladcoch,
Ani v Tunežiciach.
Každým rokom sa upisovali voj n o v é pô ž i č k Y .
Prostí občania neupisovali nič - iba úradníci z cementárne, majitelia
Panstva, píly a vápenky. V obci upísali neveľké sumy
Iba niektorí živnostníci.
V roku 1916 boli v Ladcoch a čiastočne aj Tunežiciach
Ubytovaní vojnoví u teč e n c i z Galície, ktorí evakuovali
Pred ruskou armádou.
Už v roku 1915 bolo vidieť stagnáciu potravinového družstva.
Bol to vo vojnovom čase celkom prirodzený jav a tak sa
Nik nedivil, ked sa 12. Júna 1917 Kresťanské potravin
O véd r u ž s t vo zrušilo. Jeho funkcionármi vtedy boli:
Ján Hriadel, Štefan Slivka, Jozef Hriadel, Ján Riecky a další.
Ešte dve nariadenia upútali pozornosť občanov v roku
1917. Deň l. Máj bol vyhlásený za deň pracovného pokoja,
Ale boli zakázané akékoľvek sprievody a zhromaždenia. Druhé
Nariadenie hovo.rilo, že obce, cirkve a iné organizácie musia
Odovzdať z von y. Všetci vedeli, že na kanóny.
V tom istom roku sa konali aj voľby, ktoré však zanikli
V každodenných starostiach prostých ľudí. Tých moril hlad,
Nedostatok petroleja, ošatenia, strach o najbližších, ktorí
Bojovali na frontoch nezmyselnej vojny.
Už v roku 1914 si podala obec žiadosť na zriadenie
Det s kej o pat r o v ne. Na začiatku roku 1917 sa rokovalo
O jej umiestnení, až napokon na konci roka sa zriadila. Pomohlo
Tomu aj nariadenie Ministerstva vojny, že cementáreň musí
Pracovať aj počas vojny a museli teda zamestnať aj väčší počet
Žien - matiek.
Do roku 1841 existoval v Ladcoch p i v o var, ktorý vyrábal
Pivo zväčša pre potrebu miestnych krčmárov. Pivovar zhorel
Pri veľkom požiari v roku 1841 a nikdy už výrobu neobnovil.
Tzv. "staré krčmy" boli vystavené ešte pred rokom 1841.
Tam bola aj výroba liehu, ktorá patrila Motešickému. Ten neskoršie
Postavil novú pálenicu, ktorá napokon s celým majetkom
Pripadla Adolfovi Schenkovi. Barón Schenk postavil potom /1890/
Novú pálenicu, ktorá fungovala mnoho rokov.
Oveľa významnejšie sú výrobné podniky, ktoré sa postavili
Na začiatku tohoto storočia. Tieto podniky zamestnávali
Spolu do 100 zamestnancov. Tento počet sa však sezónne ešte
Zvýšil .
V roku 1910 barónka Puttkamerová, vtedajšia majiteľka
Cementárne, dala postaviť v Ladcoch na tie časy modernú
K r u h o v ú v á pen k u. Výroba bola pomerne vysoká - 1200 vagónov
Vápna ročne. Ďalšia modernizácia sa uskutočnila v roku
1912, kedy postavili veľký drvič, ktorým sa dalo denne spracovať
20 - 25 vagónov suroviny. Ďalšie modernizácie, ktoré boli
V pláne, prerušila svetová vojna.
V roku l 9 l 4 dal gróf oegenfeld postavi ť par n ú
Píl u. Bola 4 - gátrová a spracovávala najmä drevo splavované
Po Váhu pltníkmi, ale i drevo z domácich lesov. Vyrábali
Všetky druhy reziva a zákazníkov mali na stavbách celého Uhorska.
Cez vojnu - od roku 1916 sa výroba zastavila . Začala znova
Fungovať až v roku 1922 - už s novým majiteľom.
Pivovar,
Pálenice
Výrobné podniky
Významnými výrobnými strediskami v druhej polov i ci 19.
Storočia pre miestne pomery boli kameňolomy. Boli zdrojom suroviny
. A materiálu na stavby, hrádze, ale predovšetkým na výrobu
Cementu a vápna. Ich význam, pochopiteľne vzrástol po
Založeni cementárne v roku 1BB9 a vápenky v roku 1910 . Kameňolomov
Bolo viacej a ich majitelia sa dosť často menili, takže
Ani náš nasledujúci prehľad nebude asi úplný.
V L a d c och mala urbárska obec 2 jutrá kameňolomu
Od roku 18B6. Urbárska obec vlastnila aj pieskovište pri Váhu.
Cementáreň kúpila baňu Butkov i Kalište v roku 1BB8, pred za čiatkom
Výstavby cementárne . Na báze týchto kameňolomov aj ce mentáreň
Stavali. Ďalši kameňolom kúpila cementáreň v roku
1917 . V dvadsiatych rokoch nášho storočia sa bane v Ladcoch už
Delili, lebo časť na Kališti patrila vápenke /Spoločnosti na
Dorábanie dreva a vápna/o
V Tu ne ž i c i ach vlastnila kameňolomy urbárska obec
A lesné / horové/ družstvo. Okrem toho, podobne ako v Ladcoch
Vlastnili aj pieskovi!Tia pri Váhu. Dávno predtým tieto bane
Na kameň patrili aj niektorým iným majiteľom, predovšetkým
Motešickému a časť aj rímsko-katolíckej fare v Ilave. Horeuvedené
Fakty sú zo správy košeckého notára v roku 1924.
V obdobi Českoslov~nska patril tune žický kameňolom obci .
Ťažbu prevádza l - viedol Jozef Hrdina, neskoršie jeho syn Ján.
V roku 1930 došlo k predaju parciel, teda aj parciel na Strednej
Hore, ktoré odkúpili podnikatelia gerb a Klár.
V polovici 19. Storočia sa v miestnych obchodoch kupovali
Iba základné potreby pre život v domácnostiach, niekde aj
Základné oblečenie časti obyvateľov. Najbe žnejšie tovary boli
Soľ, cukor, petrolej, rôzne doplnky k odevom , potreby do gazdovstva
- sekery, kosy, reťaze, biče a pod. Sortiment potrieb
Ešte doplňovali remeselníci: kováči, kolári, stol ári, obuvníci
A iní. V obc i pracovali aj tesári, murári a kamenári , ako
To vidíme zo záznamov z 18 . Storočia. Pravda , pokiaľ ide o re-
Kameňolomy
Obc hod
Meselnikov, mali ťažkú poziciu v časoch cechov. Tieto boli
Zvlálť rozvinuté. V blízkych mestách Púchova Ilava. Vtedy si
Kupovali potrebné náčinie, náradie a potreby do domácnosti
Najviac na trhoch, kde sa predávali aj výrobky remeselníkov
Zo spomínaných cechov.
19. Storočie, kedy sa rozvijali manufaktúry a prechádzali
Postupne na priemyselnú .výrobu žičili medzičlánku medzi výrobou
A spotrebiteľom - teda obchodu. Aj v Ladcoch a Tunežiciach
Sa obchod postupne rozvíjal tak, ako rástol počet obyva~
Teľov a neskorlie po založeni cementárne aj jeho kúpyschopnosť.
Najvýnosnejlím obchodom boli k r č m y Vlastnili ich
Spočiatku majitelia panstva, u nás do polovice 19. Storočia
Motelický. Neskôr, ale čiastočne aj predtým prichádzali do Ladiec
Občania židovskej národnosti a zariadovali si obchody,
Živnosti a krčmy. Najčastejlie to bola obchodná činnosť kombinovaná,
Niekedy dokonca výroba - predaj. Napr. Spojenia:
Mäsiar - obchod s potravinami - zmielaný tovar, boli bežné
V Ladcoch aj na okolitých dedinách . Ďallia kombinácia bola obchod
- krčma, alebo i liehovar - krčma, alebo výroba piva -
Krčma. Obchodníci sa zaujímali obyčajne aj o dalšie zdroje
Príjmov, sprostredkúvali ,kúpy a predaj nehnuteľnosti, dobytka
A iné. Dosť príkladov je na takýto spôsob obchodovania aj
V Ladcoch.
Podarilo sa nám ziskať iba čiastočný prehľad v 19. A na
Začiatku 20 . Storočia. Po vzniku Československa sú obchody i
Hostin~e spomínané v jednotlivých rokoch tejto kroniky. Tam sú
Uvedené aj rôzne iné povolania na obchodnú činnosť, ktorú vydávalo
Obecné zastupiteľstvo obcí Ladce a Tunežice.
Prv á k r č ma, o ktorej vieme bola v tzv. Panskej budove
/v miestach dne Iného pomníka padlých/o Krčmárom bol Eichenbahn
/prvá polovica 19. Storočia/o V strede obce bol malý obchodík,
Ktorý v roku 1850 kúpil od Motelického obchodník Mahrer.
V roku 1880 priliel z Červeného Kameňa do Ladiec Adolf
Lippe - ten istý, ktorý stál potom v roku 1883 pri zrode hasičského
Zboru. Zo začiatku býval na "Jakuléch" potom kúpil budovu
Po Martinákovi /tam bola kedysi aj škola/o odchodoval
S kožkami a zaoberal sa i mäsiarstvom. Potom prebral dom
A k tomu aj 6 meríc polí od Kelu a zariadil si tam obchod
A mäsiarstvo. V rôznych úpravách pretrval tento obchod aj v rukách
Jeho syna v dvadsiatych a tridsiatych rokoch nášho storočia.
V roku lbbb prišiel z Rajeckých Teplíc Jakub Neuwirth,
Krčmár . Kúpil bývalý Motešického majer a obytné priestory, kde
Predtým býval panský kníhvedúci. Súčasne od Adolfa Schenka kúpil
60 meríc rolí. Jakub Neuwirth si zariadil nielen krčmu, ale
Aj obchod.
V roku lbb9 prišiel do ladiec další obchodník Július
Mandel. Vieme, že v tomto roku sa začala stavať fabrika a tak
Tento dobrý obchodník využil príležitosť a predával robotníkom
Chlieb, údeniny i pálenku - niekedy priamo na stavbe. Svoj obchod
Si zariadil v drevenom dome, ktorý kúpil od Neuwirtha
/stál na mieste dnešnej predajne mäsa/o Zariadil si obchod
S textilom a neskoršie i potravinami. Obchod v roku 1915 pri
Známom veľkom požiari vyhorel. Mandel bol vtedy už dobre situovaný
A tak na mieste starého vyhoreného domu postavil nový -
Murovaný, ktorý po úpravách slúži dodnes.
Konjuktúra, vyplývajúca z veľkého množstva robotníkov,
Stavajúcich cementáreň a nádej, že sa obec po jej dokončení
Rozrastie, prilákala aj dalších obchodníkov. V roku lbb9 si
V ladcoch postavil poschodový hostinec Cudovít Turza. Na začiatku
Predával len liehoviny, víno a pivo, neskoršie si zariadil-
Mäsiarstvo a varil pre robotníkov na stavbe cementárne.
Na poschodí zriadil sálu, kde sa poriadali tancovačky.
V roku 1911 postavila obec a urbár dom, kde sa zriadila
Krčma a obchod. Budova stojí dodnes a slúži Zdroju - potraviny.
O p á len i c i ach sme už písali. Aký osud stihol tieto
Budovy? Stará pálenica stála v priestoroch dnešnej križovatky .
Na začiatku osemdesiatych rokov bola zbúraná. Ďalšia pálenica
Bola zriadená na hornom konci pri c-intoríne. Po parcelácii
Veľkostatku v roku 1920 bola prerobená na stolársku dielňu
L. Kubeša a na obytné priestory.
Osud starého pivovaru je známy - budova zhorela v roku
1841 a nikto viac sa ju nepokúsil postaviť .
Spomenieme ešte starý ml yn, ktorý je zakreslený v tejto
Kronike na osobitnej mapke obce. Bol zrušený dávno pred rokom
1850. Presne vieme, že vtedy už slúžil ako obytný dom pre
Zamestnancov panstva. Neskôr - pri parcelácii v roku 1920 ho
Odkúpil Ján Valko, bývalý panský kolár.
Z vtedy najpotrebnejších remesiel treba spomenúť
K o v á č s t va, z ktorých jedno bolo panské /tiež zakreslené
Na mape/ a druhé slúžilo občanom. Panské kováčstvo bolo dobre
Zavedené a vybavené, kým pre občanov vykonával potrebné kováčske
Práce niektorý chudobnejší gazda.
Ked v roku lb7b zomrel Karol Motešický, kúpil ladecké
Panstvo barón Popper. Bol to vlastník majetkov vo Veľkej Bytči
A Orlovom. Za majetok s kaštielom zaplatil 500 tisíc zlatých
/šejnových/ a dal ho ako veno svojej dcére Jeanette, ktorá
Sa vydala za Adolfa Schenka.
Majitelia panstva a neskôr aj cementárne sa dosť striedali
. Predtým panstvo bolo veľmi rozsiahle a vyplývalo vlastne
Zo starých vlastníckych práv Košeckého panstva. Ked v roku
Lbb4 prešlo do rúk Adolfa Schenka, pochádzajúceho z Veľkého Bečkeréku
/Slovinsko/ a jeho manželky, bolo už značne menšie.
Schenk dostal od cisára Františka Jozefa I. Barónsky titul
S prímením von Lédecz. Ked prebral panstvo patrili k nemu aj
Dalšie nemovitosti: pivovar, majer pri rieke, pálenica, vyhňa
Pri potoku, stará krčma, mlyn a domy, kde bývali sluhovia a hospodárske
Budovy.
Adolf Schenk spáchal v roku lb96 vo Viedni samovraždu
Otrávením. Jeho manželka sa rok po smrti manžela vydala za
Pruského gróga Puttkamera, po poldruha roku sa však rozviedli.
Barónka Puttkamerová mala z prvého manželstva dve deti: Róberta
A Valériu.
Po smrti Schenka a po rozvode s grófom Puttkamerom sa snažila
Grófka majetku zbaviť. Kúpil ho už v roku lb96 gróf Oegenfeld
So spoločníkmi. Puttkamerová si ponechala kaštiel a pochopiteľne
Aj cementáreň, ktorá sa prepísala na ňu a na jej dve
Deti .
P~e zaujímavosť uvádzam aj niektoré momenty z denného života
Grófky, tak ako sa zachovali v pamäti,tých, ktorí v tom čase
Žili a svoje spomienky povedali kronikárovi obce v dvadsiatych
Rokoch. Grófka s deťmi žila v kaštieli. Mala sluhov a kočiša.
Vstávala ráno o 9. Hodine, prechádzala sa po parku, jedla,
Hrala tenis alebo kolky. Obedovali o jednej hodine a po obede
Sa zabávali pri hudbe, alebo išli kočom do Trenčianskych Teplíc.
Dcéra si vyberala zábavy temperamentnejšie - jazdila na koni
A zúčastňovala sa· poľovačiek. Vydala sa za grófa von Auersberga
/narodený v roku lb6b - zomrel 1924/.
Ako píšeme inde, cementáreň zmenila majiteľa v roku 1911,
Kaštiel a panstvo však až v roku 1915, kedy ho kúpil Or. Neumann.
Ten však ukončil éru ladeckého panstva tým, že celý majetok
R o z par celo val a rozpredal za pomoci 'a prostredníctvom
Niektorých občanov, najmä košeckého farára Ignáca Dieru.
Najväčší diel kúpil Ing. V1ach a zvyšok občania ladiec
A Tunežíc, ktorí takto získali polia, lúky i pasienky. Z lesných
Lokalit sa spomínajú najmä Bukovina, Dielec, Háj, Dolina,
Šefranica a iné.
Neskôr Vlach predal svoj diel rodinám, ktoré sa do ladiec
Prisťahovali z Kysúc: Juraj Má1ik, Jakub Málik a Šimon Vrábel,
Ktorý kúpil majer "pri rieke".
V á pen k a prešla do rúk Klára, ktorý ju čiastočne zmodernizoval
A značne zvýšil výrobu.
Sága rodiny Schenkovej vrcholí, ked sa dcéra presťahuje
Do Viedne, syn dokonca žiada o domovskú príslušnosť v ladcoch,
Ale ju nedostane. Nešťastne skončí i matka - grófka. Ked v roku
1916 vystupovala na rýchlik v Trenčianskej Teplej, spadla
A vlak jej odrezal nohy.
Rybárske práva sa dlho riadili zákonom z roku 19BB, podľa
Ktorého rybárske právo patrí tomu, kto vlastni riečište,
Brehy rieky.
V obvode ladce - Tunežice sa teda striedali majitelia rybárskeho
Práva: Adolf Schenk, gróf Degenfeld, Jozef Schomberg
A spol., Or. Richard Neumann a spoločnici. Teda majitelia ladeckého
Panstva boli majitelia rybárstva. Spor nastal po parcelácii
Panstva a veľkostatku.
V Tu než i c i ach vlaastnila rybárske právo do roku
1889 rímsko-katolícka fara v Ilave ako cirkevnú základinu.
V tomto roku ju odpredali Adolfovi Schenkovi.
Rýb však bolo vo Váhu vtedy dosť - nechýbali teda ani
Rybári. V 18. Storoči, ba i na konci 19. Storočia sa dokonca
Niektorí ladčania rybárstvom zamestnávali.
Rybárske práva
KAŠTIEL
V L A O ede H
/najstaršie obdobia/
Prístavba
1792
Judita Motešická, rodená Tolvay
/manželka Imricha Motešického/
Kaplnka
1766
Hospodárske budovy
PREHLAD VÝSTAV8Y, PRÍSTAV8Y A ÚPRAV
1741 - Začiatok výstavby /Imrich Motešický/
1747 - Dostavba v pôvodnej verzii
1769 - Prístavba barokovej kaplnky /vdova Tolvay/
Imrich
Motešický
A mužskí potomkovia
Až do roku
1878, ked
Zomrel Karol
Motešický
1792 - Ukončené stavebné úpravy uvedené na plánku, ale aj
Dalšie
1878 - Zomrel Karol Motešický, posledný, ktorý obýval kaštieľ
1884 - Prevzal kaštieľ Adolf Schenk von Lédecz /jeho manželka
Jeanetta ho dostala ako veno/
Aj na železničnej stanici. V roku 1912 sa obecné zastupiteľstvo
Uznáša a vytvára podmienky na jej presťahovanie do obce.
V roku 1912 sa dáva aj návrh na zriadenie tel e fón nej
Cen trá 1 y v Ladcoch a v roku 1913 sa už buduje telefónne
Vedenie pre účastníkov.
Najstarší cintorín, ktorý sme mohli zistiť bol cintorín
Z 18. Storočia. 801a na ňom postavená drevená zvonica, ktorá
Zhorela pri veľkom požiari v roku 1882. Ďalší cintorín vybudovali
Ladčania na miestach pri dnešnej hlavnej ceste - v jej
Dolnej časti. V roku 1886 bol založený dnešný cintorín, ktorý
Sa potom v roku 1919 rozšíril. Píšeme o tom v časti kroniky
Po roku 1918.
V Tunežiciach je cintorín - pokiaľ bolo možno zistiť
118., 19. Storočiel stále na tom istom mieste .
Cintoríny
Okrem vojen, ktoré sa prehnali aj cez naše územie, plody
Ľudskej práce i životy ničili prírodné živly, proti ktorým
Ešte v minulom storočí nebola taká účinná ochrana. Medzi najčastejšie
Patrili povodne, požiare a nákazlivé choroby.
[udia žijúci v údoli V á h u poznali túto rieku nielen
Ako životodárny tok, ale i ako zlo. V najstarších dokumentoch
Je Váh nazývaný "Rapax" - dravý i "lupus" - vlk. Pri veľkých
Povodniach bývalo celé Považie spustošené. Pri každej povodni
Zahynulo veľa ľudí z priľahlých obcí, teda aj ladiec a Tunežic.
Jednu z takýchto povodní opísal aj František Palacký,
Ktorý v deň povodne mal prenocovať v Trenčíne, v hostinci pri
Váhu. 801 pozvaný do mesta, čo bolo jeho šťastie, pretože onedlho
Vyčnieval z hostinca iba komín. Bola to povodeň 25. Augusta
1813, ktorá na našom území Púchov - ladce dosiahla
3 900 m3/s. Celkom zahynulo 92 mužov, 78 žien, 73 detí. Uhynuli
Aj hospodárske zvieratá 586 koní, 222 žriebät, 1788 kráv,
243 teliat, 344 oslov, 2254 prasiat, 8 kôz a 7952 oviec. Bolo
Zničených 17 318 meríc ~rnej pôdy a celková škoda na celom
Údolí Váhu sa odhadovala na 4 638 898 zlatých.
Druhá v eľká záplava prišla v roku 1871. Voda zaplavila
Celú obec tak, .že ovce plávali v maštaliach.
Podobná povodeň bola v roku 1894, ked zvyšky pltí plávali
Po cel~j obci ladce i Tunežice.
Jeden z najväčších požiarov bol v ladcoch v roku 1841,
Kedy prakticky zhorela polovica obce. Za obeť požiaru padli
Obytné domy i hospodárske staviská od "súhradky" - celý horný
Koniec, včetne pivovaru.
Ďalší požiar v roku l882 . Zničil všetky staviská od domu
Jána Kukuliaša až po "uličku". Tento požiar pravdepodobne popohnal
Obecné zastupiteľstvo i miestnu honoráciu, aby založili
Hasičský zbor.
19.Storočie
Povodne
Požiare
Hasičský zbor v Ladcoch bol založený v roku 1883 . Jestvoval
Aj predtým, nemal však formálnu organizáciu. Jedným
Z hlavných zakladateľov boli Šimon Stiglitz /prenájomca veľkostatku
A pálenice/ a Adolf Lippe, obchodník a mäsiar. Aj prvým
Predsedom - prézesom sa stal Šimon Stiglitz a veliteľomkomandantom
Adolf Lippe.
Hasiči si hned po založení spolku svoje schopnosti overili
Pri viacerých menších požiaroch, ale aj pri veľkom, ktorý
Postihol Ladce v roku 1887. Vtedy zhoreli staviská a humná od
Michala Kalusa až po Mandia a k tomu ešte Záhumnie.
Hned po založení cementárne, vlastne ešte v čase jej výstavby
V roku 1889 vznikol požiar na peciach a šopách v továrni.
·Pri likvidácii tohoto požiaru sa vyznamenali členovia hasičského
Zboru z Ladiec. 801i pochválení v trenčianskych novinách
A majitelia fabriky ich pohostili. Vtedy si aj vedenie cementárne
Uvedomilo potrebnosť tejto organizácie a v dalších rokoch
Ich hmotne podporovali.
Vtedajšie hasičské ~bory zápasili často s nedostatkom materiálneho
Vybavenia. Ladčan-ia neboli výnimkou a ich hasiace
Zariadenie bolo na začiatku dosť primitívne. Spolu s Tunežicami
Vlastnili džbár na kolesách, ktorý bol opatrený pumpou. Prvú
Striekačku kúpili v roku 1888 .
H?Sičský zbor viedol riadnu pokladničnú knihu. V roku
1890 dostali od majiteľa veľkostatku a cementárne baróna Schenka
160 zlatých, od panstva z kaštiela 200 zla- tých a od obce
30 zlatých.
Za to kúpil i: 24 kusov bi úz 62,69 zlatých
15 kusov prilieb 19,50 zlatých
Hasičské vedrá 202,71 zlatých
25 opaskov 31 zlatých
Materiálne
Vybavenie
Ďalej kúpili dve trúby, knihy a iné potreby. Na obecný
Útet sa obstarali hadice a lezecké povrazy. Pokladníkom v tom
Tase bol Jozef Vlasatý. Asi od roku 1888 mali aj drevené hasitské
Skladište.
V roku 1893 a 1894 sa konala verejná zbierka na hasitský
Zbor. V roku 1893 vyniesla 63,50 zlatých a v roku 1894 71,50
Zlatých. Ďalšie príjmy mali hasiti zaistené z cementárne, ktorá
Až do roku 1909 prispievala rotne 40 zlatými. Pri takých t o
- nie najhorších príjmoch mohol hasitský zbor v roku 1892 zakúpiť
Nové, dalšie vybavenie v hodnote 250 zlatých /hadice
A blúzy/o
Dňa 17. Februára 1895 sa obecné predstavenstvo v Ladcoch
Uznieslo, že sa výdavok na hasitov zaradí do normálnej obecnej
Rozpočtovej položky poplatkov - prirážok. Obecný výbor potom
Aj kontroloval vyúttovanie hasičského zboru - vždy na konci
Roka. O desať rokov neskôr, od roku 1904 až do roku 1911 obec
Na hasičský zbor prispievala rotne 200 zlatými, to bola znatná
Suma a dokazuje rozumný postoj vtedajšieho obecného zastupiteľstva.
Od roku 1911 nedostávali hasiči od obce už nit a tak
Bol zbor nútený použiť financie, ktoré vložili do banky ešte
V roku 1890 a ktoré za dvadsať rokov z 50 zlatých narástli na
Viac ako 200 zlatých.
Až do roku 1914 sa každorotne vydržiavalo valné zhromažde- Vedenie
Nie, pri ktorom sa hodnotili a revidovali účty a pokladňa.
Zä roky od vzniku hasitského zboru až po prvú svetovú
Vojnu sa dosť zmenilo aj vo vedení spolku . 4. Marca 1894 sa
Vzdal funkcie veliteľa Adolf Lippe. Miesto neho zvolili Jána
Hriadela a po ňom v roku 1898 Štefana Turzu, hostinského a mäsiara.
Ján Hriadel zostal miestoveliteľom. Predsedom v tom tase
Bol T. Mankow, technický riaditeľ cementárne /2 roky/ a PD
Ňom August Barényi, administratívny šéf cementárne. Veliteľom
Od roku 1901 sa stáva správca školy Jozef Pauer, po ňom v roku
1903 Rudolf Materna, úradník z cementárne. Ďalším v rade
Veliteľov bol Artur Klopstock od roku 1907 do roku 1909. Potom
Ján Habánek.
Hasičského zboru
Pokladnikom po Jozefovi Vlasatom, čoskoro po založení
Spolku sa stal Jozef Hriadel st. A bol nim nepretr žite takmer
40 rokov.
Hasičský zbor v ladcoch bol členom Krajinskej "a Stoličnej
Jednoty, kde pla - til ročne 12 zlatých. Prvá svetová vojna
Vá žne zasiahla aj do života hasičského zboru v ladcoch . Väčšina
Členov narukovala a tak veliteľ Ján Habánek priberal do
Spolku mladých chlapcov, ktorí už mohli obslúžiť striekačku.
Ked barón Adolf Schenk postavil cementáreň, najmä cudzí
Robotníci /Slovinci, Poliaci, Nemci/ naliehali naňho, aby sa
Postavila riadna škola, pretože aj počet detí v školskom veku
Značne stúpol. Došlo k dohode: Schenk k doterajšiemu pozemku
Pridal další, dodal stavebný materiál - občania ručnú robotu
A povazy. Ostatné náklady hradil štát a tak sa v roku 1893
Postavila nová škola. Počas stavby školy sa učilo na robotníckych
Kolóniach .
Na školu prichádzali a striedali sa noví učitelia. V roku
1897, 1898 učila v Ladcoch učiteľka Kmošková, po nej Izabela
Feketeová a Winkler, ktorý však bol onedlho pre - ložený do Ilavskej
Trestnice. V apríli 1889 bola do Ladiec preložená Eugénia
Mikovényiová a v októbri 1899 . Jozef Pauer pochádzajúci
Z Lednických Rovní. Menovaní sa zosobášili a učili v Ladcoch
Až do vypuknutia prvej svetovej vojny v roku 1914. Po nich bol
Do Ladiec preložený Robert 8ártha za správcu a Alžbeta Herrová,
Ktorá nevedela po slovensky a obaja sa len ťažko znášali s občanmi
Ladiec.
Osobitnou kapitolou boli madarizačné snahy uhorskej vlády,
Najmä na konci deväťdesiatych a na začiatku nášho storočia.
V roku 1909 napr. Cez notára v Košeci prišlo nariadenie,
Že i náboženstvo sa má vyučovať po madarsky.
Oo roku 1907 bola prvá škola vo vtedajšom dome číslo 2
U Češku Jána /Papšu/. Potom bola premiestnená do domu občana
Koštiala /vedľa kaplnky/o
Od roku 1907 sa datuje snaha poštátniť obecnú školu v Tunežiciach.
Vtedy učil na škole Vass Rezstl a po ňom učiteľka
Anna Kreichová. Obci nešlo iba o poštátnenie, ale najmä o
Prístavbu, postavenie alebo iné riešenie , preto že v miestnosti
8 x 5 x 3 metre .bol celý 1 ~ -6. Postupný ročník. V školskom
Roku 1906/1907 to bolo 75 žiakov. Píšu sa žiadosti na školský
Inšpektorát v Púchove i na Župný úrad v Trenčíne.
V novej budove
Učitelia ŠkolaV Tunežiciach
Táto snaha pokračuje i v dalších rokoch . V roku 1910 prichádza
Znova zamietnutie a až v roku 1911 sa Štátna ľudová
Škola v Tunežiciach stáva skutočnosťou.
V roku l 9 l 3 sa uskutočnila aj výstavba novej školskej
Budovy. Bola to typizovaná budova, podobné v rôznych obmenách
Vidíme aj v našom okrese. Výstavba týchto škôl mala podporiť
Dalšiu madarizáciu, ale bola nesporne aj príspevkom k rastu
Vzdelanosti.
Ďalšiemu rozvoju školstva aj v Tune žiciach zabránila prvá
Svetová vojna a tak so školským problémom, ako uvidíme dalej
Bojujú Tunežičania aj potom, v Československej republike .
Ked na konci 19. Storočia začal v Rakúsko-Uhorsku prudko
Rozvíjať priemysel, výstavba tovární pociťovala znéčný nedostatok
Stavebných hmôt. Bol to najmä cement, ktorý sa dovážal
Z Nemecka, dokonca i z Anglicka, pochopiteľne za dosť neprijateľné
Ceny, ktoré zvyšovalé ešte doprava . Vlastné zdroje
Rakúsko - Uhorska boli v Čechách a na juhu štátu. To však pre
Stavebný rozmach, ktorý sa v tomto období začínal, bolo málo.
Viedenský bankár a veľkostatkár Adolf Sch e n k vystihol
Túto požiadavku doby a rozhodol sa využiť veľmi výdatné ložisko
Vápenca, nachádzajúce sa na jeho pozemku v Ladcoch. Už v ro ku
Lbbb sa začali prieskumné práce a otvoril sa kameňolom .
Dňa 2 5. Jún a l B B 9 sa začala výstavba cementárne,
Ktorá trvala 230 dní. Na stavbe pracovali cudzí odborníci,
Z ktorých niektorí zostali potom v Ladcoch pracovať natrvalo.
Využití boli i miestni povozníci, miestne stavebné materiály,
Najmä piesok, štrk a čiastočne i drevo.
Dňa 9. Feb r u á r a IB 9 O vyrobili už prvý cement ..
Bol to vlastne aj prvý ' cement vyrobený moderným spôsobom
Vo vtedajšom Hornom Uhorsku - teda na Slovensku . Pravda, ak
Nerátame cement, ktorý s a vyrábal už predtým primitívnejším
Spôsobom v Skrabskom na východnom Slovensku /okres Vranov/o
Nová firma niesla názov "Lédeczer Portland - Zementfabrik des
Adolf von Schenk-Lédecz". Stavba sa uskutočnila pomerne rýchlo,
Ale náklady boli na tie časy privysoké: 941 tisíc 414
Zlatých.
Kalkulácia však Schenkovi vyšla. Už v prvom roku dosiahla
Nová fabrika výrobu 2 367 ton, za ktoré utŕžil okolo 70
Tisíc zlaltých , pretože l metrický cent stál vtedy 3 zlatky.
V dalších rokoch sa výroba znásobila. V roku lb96 už dosiahli
25 000 ton cement~. Ladecký cement sa dobre predával, pretože
Bol kvalitný, i ked nedosahoval ešte celkom úroveň nemec
Prvy cement
O škole sa nepodarilo zistiť konkrétnejšie údaje až do
Roku 1876, kedy bola v Ladcoch zriadená obecná škola. Oo tohoto
Roku nemala škola vlastnú budovu. Cez zimu učieval čítaniu
A písaniu ako i počítaniu vo svojom dome niektorý sčítaný
Gazda. Zachovala sa správa, že okolo roku 1857 učil Cibiček,
Neskoršie Jozef Koyš . Okolo roku 1874 sa dlhšie učilo v dome
Michala Kušniera - vyučoval gazda Petráš. Táto škola zhorela
A presťahovala sa na miesto, kde sa v deväťdesiatych rokoch
Postavila nová škola. Tá po prestavb ách stojí dodnes. V severnom
Rohu dvora tejto školy stála vyhňa. To ešte stále bola
Obecná škola.
Vyučujúci mal zdarma byt, kurivo, na čo prispel aj vtedajší
Majiteľ veľkostatku Karol Motešický. Obec podľa zákona z roku
1865 platila 5 %-nú prirážku, z čoho sa až do roku 1880 vydržiaval
Aj učiteľ. Neskoršie podľa zákona z roku 1875 musela
Obec odvádzať ešte 12 zlatých ročne ako penzijné poistenie na
Učiteľa. Často tieto poplatky pre nedostatok financií obec vôbec
Nepoukazovala, alebo ' značne oneskorene,
V roku 1883 bola škola poštátnená. Uhorský minister výuč-Poštátnenie
By a kultu prevzal obecnú učiteľku Oľgu Janecovú za štátnu školy
Učiteľku s ročným platom 300 zla - tých a 100 zlatých miestnym
Príplatkom, Pri škole bolo zriadené kuratórium, ktorého predsedom
Bol hlavný slúžny v Ilave Ludovít Šándor, členmi Jozef
Korínek, notár v Ko š eci a gazdovia z Ladiec Jozef Koyš, Jozef
Kelo, Jozef Kováčik, Michal Turza.
Oo školy sa chodilo od 6 rokov do 12. Vyučovanie sa začínalo
L. Novembra a učilo sa do konca apríla. Po šiestich rokoch
Bola tzv. Škola opakovaci •. Z učebných predmetov sa žiaci
Učili písanie, čítanie, rátanie, zemepis, dejepis a náboženstvo.
Kého, či anglického. Rozhodnú úlohu však zohrávala tá skutočnosť,
Že ho nemuseli dovážať zdaleka.
Prvé roky výroby sú spojené s niektorými organizačnými
Zmenami a zmenami v registri majiteľov.
L. Októbra 1889 je zaznamenané majiteľstvo zakladateľa
Firmy Adolfa Schenka.
5. Januára 1896 vymazáva sa zakladateľ firmy Adolf Schenk
A zapisuje sa manželka Schenka Jeannetta,
Rodená barónka Popperová, dalej Róbert
Schenk-Lédecz, syn a grófka Valent ia Auersbergová,
Dcéra.
2l.novembra 1896 mení sa názov firmy na Portland - Zementfabrik
Und Kalwerk des Adolf Schenk a súčasne
Sa mení firma na komanditnú spoločnosť.
Ako prokuristi sa uvádzajú v registri
Róbert Schenk - Lédecz a Maurice Roth.
Od roku 1898 sa v ~radných spisoch barónka uvádza pod menom
Puttkamerová, pretože sa po smrti Adolfa
Schenka /1896/ znova vydala /1897/.
Ladecký cement sa od začiatku dodával do celého rakúskouhorska.
Používal sa pri stavbe ciest, obytných domov i opevnení,
Teda na stavbách civilných i vojenských. Aspoň niektoré
Odbytištia: stavba pevnosti v Krakove a Premysie, pri stavbe
Mostov v Púchove a Šarišskej župe, pri stavbe kanalizácie
Vo Viedni, železnice v Novohrade a Marmaroš - Sziget, pri budovaní
Železiarní v Trinci, Podbrezovej, kasární v 8udapešti,
Šoproni, Miškolci a inde. Najväčšie množstvo sa vyvážalo do
Madarska, ale aj na stavby v Dolnom Rakúsku, Haliči, Sliezsku,
Morave i na 8alkáne.
V cementárni sa od začiatku starali o kvalitu. Závodné
Laboratórium uskutočňovalo skúšky kvality vyrobeného cementu .
Organizačné
Zmeny
Vývoz cementu
Dobré meno značky zvyšovalo odbyt a nútilo majiteľa i vedenie
Továrne zvyšovať výrobu, čo prakticky znamenalo rozširovať
Cementáreň.
V roku 1895 zamestnávala továreň asi 500 zamestnancov.
801i to zväčša robotníci a maloroľníci z Ladiec, Hlože, Podhoria,
Beluše, Tunežíc, Nozdrovíc a Košece. Odborníkov si povolal
Schenk z Rakúska a Nemecka a odborných robotníkov z Juhoslávie
A Poľska. Cudzí robotníci boli ubytovaní v 52 bytoch
Pre ženatých a slobodní vo veľkých ubytovacích priestoroch,
Akejsi slobodárni. Kolónie, kde boli robotníci ubytovaní postavili
V roku 1890 a 1895 súčasne s kantínou_ Tu býval aj
Kaufmann, ktorý kantínu spravoval.
Najskôr sa pozrieme na to, ako cementáreň od svojho založenia
Až do prvej svetovej vojny v roku 1914 prosperovala,
Rástla a modernizovala sa. Potom sa vrátime do prvých rokov,
Pretože nemôžeme vynechať, ako pracovali a žili tvorcovia
Všetkých hodnôt v cementárni - robotníci.
Postup výroby a celá technológia sa podstatne líšila od
Dnešnej technickou úrovňou, ale najmä vysokou náročnosťou na
Ľudskú prácu. Surovina sa ťažila v kameňolome Butkov. V roku
1895 dodával lom 200 až 250 ton denne. V tom čase bol už dosť
Rozsiahly: meral 720 metrov na dížku, široký bol 136 m a stena
Boia vysoká 45 metrov. Vápenec sa dopravoval 110 metrov dlhou
Zvážnicou a potom úzkokoľajkou do závodu - asi dva kilometre.
V lom e sa tvrdo pracovalo. []vaja chlapi museli naložiť
12 vozíkov kameňa, ktorý najskôr natíkli do veľkosti hlavy.
Z lomu púšťali vozíky tak, že chlapi na nich stáli a brzdili.
Po rovine a potom aj späť ťahali vozíky kone - jeden
Kôň dva vozíky. Pryým vedúcim lomu bol Sontag. Býval v dome
Blízko železnice, kde mal aj krčmu. Neskoršie sa tam nasťahoval
Weill, ktorý si krčmu ponechal.
Zamestnanci
Cementárne
Technológia
Výroby
Práca v starej cementárni bola na nižšej technickej úrovni
A už sme spomenuli, že hlavným činiteľom bola ľudská sila,
Ľudská práca. Napr. V surovinových mlynoch sa mlelo pomocou takých
Kameňov, aké používali naši predkovia na mie - tie obilia.
Namáhavá a veľmi ťažká bola však práca najmä na peciach.
Vápenec a slieň sa najprv zbavili prírodnej vlhkosti
V 12 tuneloch sušiacej pece alebo v parných sušiarňach. Pomer
Vápenca a slieňu určovalo už vtedy laboratórium. Materiál sa
Drvil v dvoch drvičoch, potom sa dopravil valčekovými doprav níkmi
Do mlynice na surovinu. Takto získané melivo sa uskladňovalo
Ako surovinová múčka v zásobníkoch. Pomocou elevátora
Sa potom múčka . Presunula do dvoch miešacích šnekov, tam sa navlhčila
A ako plastická masa dostala sa do lisov. Tu sa vylisovalo
Za deň 6 000 kusov dva a pol kilograma ťažkých tehál.
Taktd vyrobené tehly sa sušili v tuneloch a vypaľovali sa
V etážových peciach na slinok.
Už v rokoch 1908 - 1909 konal v Ladcoch pokusy s automatickou
Výrobou v Schneiderovej šachtovke Ing. Albert Hauenschild
Ml., ktorý už predtým v roku 1907 - dalo by sa povedať -
Zautomatizoval dve Dietschove pece. Podarilo sa mu dosiahnuť
Na vtedajšiu dobu pozoruhodného výkonu 30 - 40 ton slinku za
Deň. Po jeho odchode z ľadiec do Ulmu pokračovali pokusy
V Ladcoch až v roku 1914.
Počet pecí postupne narastal podľa odbytu a požiadaviek
Trhu na cement. Už v roku 1896 ich bolo šesť. Na skladovanie
Cementu sa používali primitívne zásobníky, tzv. Boxy, ktoré
Pojali' asi 10 000 ton cementu. Vtedajšia cementáreň bola schopná
Pripraviť na expedíciu denne 20 - 30 vagónov cementu.
Nakládka cementu išla priamo de železničných vagónov. Podľa
Priania zákazníka sa cement balil do vriec po 50 kilo gramov
Alebo do drevených sudov po 50 - 100 - 180 - 200 kg.
Na zhotovovanie sudov mala cementáreň vlastnú dielňu, ktorá
Napr. V roku 1896 vyrobila 700 takýchto sudov.
Nie je nezaujímavé, čo pdháňalo stroje vo vtedajšej fabrike.
Pohon obstarával Coupond - parný s troj o 300 konských
Silách a parný stroj o 30 konských silách na elektrické osvetlenie
Závodu. Potrebnú paru dodávali štyri kotle SD 700 m2
Výhrevnej plochy.
Závod od roku lb90, teda od začiatku jeho prevádzky viedol
Ing. Mankow z Trifailu a viedol ho plných 19 rokov.
V prvých rokoch dvadsiateho storočia nastáva v cementárni
Viacero zmien - zmeny v majiteľoch, ale i technického charakteru.
VD februári 1906 sa zapisuje VD firemnom registri ako
Prokurista Bernhard Freischberger . Dňa 21. Júla sa vypovedá
Spoločná zmluva, barónka Puttkamerová už v registri nie je
A ako majitelia sa udávajú Valéria a Róbert Schenk. Dňa 23.
Novembra 1907 vymazáva sa z registra Róbert Schenk a v roku
1909 sa zapisujú dvaja prokuristi Richard budayaede Pollák.
V týchto rokoch nastali zmeny aj vo vedení závodu. V rokoch
1909 - 1910 ho viedol Priege1, potom Karol Hofmann
/1910 - 1913/. Administratívnym vedúcim - riaditeľom bol August
Barényi /až do roku 1924/.
V roku 1911 závod Opäť mení majiteľa. Podľa kúpnopredajnej
Zmluvy prestáva byť ~ajiteľom závodu pani barónka Puttkamerová,
Ovdovelá pani po Adolfovi Schenkovi, rodená barónka
Jeanette Popper a jej spolumajiteľka grófka Antónia Auersperg
Rodená Valéria von Schenk, obe vtedy bývajúce vo Viedni. Novým
Majiteľom sa stala "Zsolnauer Zement und Kalksfabrik -
Akciengesselschaft" - teda Žilinská účastinárska spoločnosť
Na výrobu cementu a vápna. Stalo sa tak 21. Decembra l 9 l l
Nový majiteľ zaplatil pomerne vysokú sumu a prevzal všetky
Akcie v počte BODO kusov, z ktorých každá mala hodnotu 200
Vtedajších korún. Celková suma za cementáreň bola 167 000 korún
A ako sa v zmluve hovorí "bez dlhov a iných zaťažení".
Barónka a grófka predali vtedy nielen cementáreň, ale aj ostatné
Nehnuteľnosti.
Fabrika sa ten~oraz zmenila iba v osobe majiteľa. Iné
Personálne zmeny nenastali a nezmenili sa ani pracovné a so-
Zmeny majiteľov
Cementárne
Ciálne pomery. Nová firma však bola progresívnej ši a v zavádzaní
Nových foriem a technológií výroby. Značný vplyv na výrrobu
A jej zmeny mala aj nová cementáreň v Lietavskej Lúčke, ktorá
Vznikla v roku 1902.
Pracovné pomery boli také, ako v ostatných priemyselných
Podnikoch vtedajšej doby. Dvanásťhodinová pracovná doba bola
Od 6. Hodiny ráno do 18. Hodiny, s hodinovou prestávkou cez
Obed. Starší robotníci, s ktorými sa zaznamenali rozhovory
V dvadsiatych rokoch spomínajú najčastejšie slovo drina. Spomínajú
Napr., že tehly, ktoré prešli sušiacimi tunelmi, hádzali
Do pecí 15 - 16 roční chlapci i dievčatá. Ochranných prostriedkov
Nebolo, iba to, čo si kto priniesol so sebou.
V kameňolome sa pracovalo iba vo dne a to 8 - 10 skupín
Po dvaja. Pri peci pracovali dvaja chlapi, aalší ich vyhrabával
- jeden robotník v-šetky pece. Dd pece odvážal tiež iba
Jeden chlap, ale do pece dvaja až traja robotníci.
Zachovali sa normy a zárobky niektorých profesií, ale i
Cien tovaru v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Niektoré
Z nich:
Pri peci zarobili chlap~ jednu zlatku za 12 hodinovú pracovnú
Smenu. Chlapi pri peci 6 šestákov /jedna zlatka 10 šestákov/o
Tí, ktorí vozili kameň l zlatku, mlynári 1,50 zlatky. V mlynových
Boxoch bola mzda 90 grajciarov za deň /12/hodín/. V lome
Sa pracovalo na akord a zarobili 1,20 - 1,30 zlatky.
~ roku 1909 dokonca 14-roční chlapci pracovali bez povolenia,
Bez pracovnej knižky.
Vedúci závodu, ktorý prijal svojich ľudí z Juhoslávie,
Zaručil im a aj im skutočne dal 5 korún /dva a pol zlatého/
Na deň, byt, petrolej a drevo zadarmo.
Zaujímavé sú i platy niektorých úradníkov v deväťdesiatych
Rokoch. Technický riaditeľ zarábal 830 korún /4 15 zla- ·
Tých/ mesačne, hospodársky riaditeľ 550 a úradníci od 240 -
280 korún mesačne. "Majstri okolo 60 - 75 korún a robotníci
45 - 50 korún .
Pracovné pomery
Aké boli ceny najzákladnejších potrieb. Hovädzie a baranie
Mäso bolo najlacnejšie - kilo za 40 grajciarov. Bravčové
A slanina stáli však už štyri šestáky. Jeden kilogram najlepšej
Múky 12 grajciarov a chlebová sa platila 7 zlatých za 85
Kilogramové vrece. Cukor stál okolo 30 grajciarov, soľ 12
Grajciarov, pol litra petroleja 8 - 10 grajciarov. Šaty pre
Muža /modráky/ 2,50 zlaltých, letné "cajchové" 3 - 4 zlatky,
Lepšie šaty okolo 15 zlatých.
Tí, ktorí si museli požičať peniaze u súkromníkov, židov
- i nežidov, platili 20 percentné úroky.
V kameňolome, ako to spomíname i na inom mieste, bol vedúcim
Sontág. Mal zaujímavú formu, ako pripútať robotníkov
Do svojho obchodu. Pri výplate dával kovové známky s jeho menom,
Ktoré mali každá určitú peňažnú hodnotu . Za tieto známky
Sa potom kupoval tovar /i pálené/ u Sontága, pretože ten
Vlastnil aj obchod, aj krčmu.
Sontág však vošiel do histórie ladiec aj inak . Jeho dom
Bol v moderných dejinách obce prvým domom v Horných ladcoch,
Ak nerátame mlyn, ktorý je na starších rakúsko - uhorských
Vojenských mapách vyznačený v lúčkovskej doline.
Rok l 8 8 9 je pre ladce historický. Vtedy v našej obci
Vznikla robotnícka trieda a zmenil sa od základu život občanov.
V kronike sme použili niektoré miery, váhy a duté miery.
Ešte v polovici 19. Storočia bola veľká nejednotnosť, hoci
Nastupujúci kapitalizmus a rozvoj priemyslu si vyžadoval bezpodmienečne
Zjednotenie aspoň vo vnútri štátu. Uvádzam iba
Niektoré miery, ktoré som prevzal z knihy Alexandra Húšťavu
"Poľnohospodárske miery na Slovensku".
Ešte v 18. Storoči nejednotnosť spôsobovala aj mnohé neprávosti.
Tak zemepánski úradníci na ožobračovanie poddaných
Používali dvojaké miery. Poddaným požičiavali sypaniny menšou
Mierou a vyberali väčšou. V Trenčianskej župe Štefan Ilešházy
V inštrukcii z roku 1716 na svojom trenčianskom domíniu - pri
Tom istom úkone dovoľuje používať iba jednu mieru, overenú jeho
Pečaťou. Týkalo sa to aj panstva Ladiec /Motešický/.
V roku 1848 vychádza návrh zákona, ktorý nariaduje
Nasledovné miery a váhy:
Dížkové miery siaha, lakeť, stopa, palec a čiarka
- váhy cent, funt, lót
Duté miery okov, gbel, kila, merica, pinta
F.f.~.E.Q~~!_ na dnešné miery:
Siaha /1,896 ml, lakeť /63,216 cm/, palec /1,896 cm/, stopa
/31,608 cm/, čiarka /0,21 cm/,
Cent /56,00 kg/, funt /0,56 kg/, lót /1,75 dkg/,
Okov a merica /53,332 litra/, gbel /2 okovy/, kila /zhruba 160
Litrov/, žajdlík /necelý polliter/, pinta /1,66 litra/o
Ďalej sú pre nás zaujímavé miery a váhy z roku 1858, po
Potlačení buržoáznej revolúcie, kedy sa opäť prejavili snahy
Zjednotiť miery a váhy . Centralistický režim Rakúsko-Uhorska
Presadzoval tzv. Viedenské /rakúske/ miery, ktoré sa uplatnili
Aj u nás a stretávame sa s nimi aj na konci 19 . Storočia,
Ked už vlastne platnosť nemali . U nás to bolo pri kúpe pozem~
Kov pod železnicu, odpredaji kameňolomov v Tunežiciach a pod.
Ide o tieto miery:
Viedenská meri'ca
Viedenský okov
Viedenská siaha
Viedenský lakeť
Rakúska míla
Uhorská míla
Viedenská štv.siaha
Viedenské jutro
Uhorské jutro
Viedenský cent
= 16,48 litra
= 56,59 litra
= 189,64 cm
77,70 cm
7,785 km
8,353 km
3,596 m2
0,575 ha /používané u nás ako
"joch"/
0,431 ha /tzv. Menšie jutro
Používané u nás/
= 56 kg
Vo Francúzsku už v roku 1799 zaviedli metrický systém
- povinný pre celú krajinu od roku 1840. Snahy zaviesť tento
Systém sa prejavili aj u nás. Rakúski priemyselníci už v ioku
1873 používali metrickú sústavu. Od školského roku 1873/1874
Sa na všetkých uhorských školách zaviedlo povinné vyučovanie
O metrickej sústave. L. Januára 1876 sa miery v Uhorsku uzákonili.
No ich zavedenie do praxe bolo ešte daleko. Napr. Pri
Manipulácii s majetkom baróna Schenka - oveľa neskoršie sa
Stále stretávame s pojmami joch, rakúske jutro, štvorcová siaha
Atd.
Základnými jednotkami zavádzanej mernej sústavy sa stali
Meter a kilogram. Ich prepočty, najbežnejšie užívané sme už
Uviedri. Ich zavedeniu i napriek širokej publicite, oboznamovacej
Kampane zo strany vlády, vadil jednak konzervativizmus,
Ale aj nedôvera prostého ľudu.
V roku 1811 za napoleónskych vojen došlo k znehodnoteniu
Meny až o 80 % - nastal úpadok a začali sa vydávať tzv. Šejnové.
Ked sa v roku 1857 po zrušení pražskej mincovne prestali
V Čechách raziť mince, začal sa po celom Rakúsko-Uhorsku uplatf'
L a t i d l á
Vtedy preniká do hospodárstva Rakúsko-uhorskej
Monarchie desiatková sústava. Z 500 gramov zlata sa razilo
45 zlatých. Ka ždý zlatý mal 100 grajciarov - teda nie 60
Ako predtým. V obehu boli mince od 2 zlatých až popolgrajciar.
V roku 1882 sa uskutočnila dalšia reforma - zaviedla sa
Zlatá korunová mena I zlatý sa rovnal 2 k o run á ml. Koruna
Mala 100 halierov . Okrem toho obiehali aj strieborné toliare,
Ktoré mali hodnotu l 1/2 zlatky. Zlatý sa udržal až do roku
1900, ale i potom aj naši občania počítali na zlatky až do konca
Rakúsko-Uhorska, teda do roku 1918.
V roku 1918 sa stala platidlom v Československu československá
Koruna IK ČI, ktorá mala 100 halierov.Po vzniku Československej
Republiky sa uskutočnila rozluka s ostatnými štátmi
Bývalého Rakúsko - Uhorska a to okolkovaním na prelome
Februára - marca 1919, pričom polovica bankoviek bola stiahnutá,
Ako povinná pô ž ička. V obciach o-kresu Ilava podľa správy
Notárskych úradov vzbudila táto finančná akcia značné znepokojenie,
Najmä u tých, ktorí týmto spôsobom prišli o peniaze.
Prejavy nespokojnosti spôsobili vtedajším, ešte mladým úradom
Novej republiky značné ťažkosti a problémy.
V októbri 1918 sa skončila dovtedy najstra~nej~ia vojna
V dejinách ľudstva. ~tyri roky krvavých zrážok, hladu a utrpenia
Neobi~iel ani Ladce a Tunežice. Celý život politický, kultúrny
A spoločenský bol ochromený. Prestali fungovať rôzne organizácie
A spolky. Veľa práce, najmä v poľnohospodárstve zostávalo
Na ženách, pretože · muži v najproduktívnej~om veku narukovali
Do rakúsko-uhorskej armády.
Občania Ladiec a Tunežíc, podobne ako ostatní Slováci a
Cesi túžobne čakali nielen na mier, ale te~ili sa aj z novoutvorenej
Ceskoslovenskej republiky. Hned od začiatku bolo vidieť,
Že v mnohých otázkach, najmä národnostných a kultúrnych
Bude nová republika pokrok. Ale zo vzťahov k cementárni bolo
Cítiť, že v oblasti pracovnej, mzdovej a teda aj sociálnej,
Sa toho veľa nezmení.
Vráťme sa do začiatku a prvej polovice roku 1918. Najmä
Leto bolo veľmi búrlivé, pretože každý videl nezmyselnosť vojny
A nebolo prostého občana, či vojaka, ktorý by ju nebol
Chcel ukončiť. Hlad v . Zázemí dostúpil až do takej miery, že
Občania Tunežíc si podávajú na Okresný úrad v Ilave žiadosť
O prídel ~otravín. Pravda, úrad im nevyhovel a potraviny nedostali.
V Ladcoch a Tunežiciach sa rozširujú le-táky, ktoré
Vyzývajú k ukončeniu vojny a vytvoreniu Ceskoslovenskej republiky.
Dokonca sa rozširujú správy o udelení autonómie
Slovensku v rámci Rakúsko - Uhorska, čo boli pravdaže správy
Nepravdivé.
V Ladcoch a Tunežiciach žili a pracovali zajatci, najmä
Z ruskej armády, ktorí padli do zajatia rakúsko-uhorským
Vojskám. V priebehu rokov 1915 - 1919 ich bolo v Ladcoch 10
A v Tunežiciach jeden. Zachovali sa niektoré mená: Vjacko,
Taraso, Kovalenko, Gottmann, Kakarevič . Zajatci pracovali väč~
Inou za stravu, čo bola tá najvzácnej~ia pláca. Po uzavretí
Brest - Litovského mieru pri~lo nariadenie vyplácať zajatcom
Rovnakú mzdu, ako domácim robotníkom. Tento príkaz sa nedodržiaval
Ani v jednom prípade.
1918
Vojnoví zajatci
V roku 1918 vypuklo v Rakúsko-Uhorskej armáde viacero
Vzbúr, ktoré boli prejavom nespokojnosti s nezmyselnou vojnou
A boli v značnej miere inšpirovan·é Veľkou októbrovou socialistickou
Revolúciou. Jednou z najvýznamnejších bola vzbura
Záložných vojakov 71. Trenčianskeho pluku v Kragujevaci. Dôvodom
Vzbury bolo, že vojaci, ktorí sa vrátili z ruského zajatia
A na vlastné oči videli udalosti v Rusku, odmietali znova
Odísť na front. Vzbura, ktorá vypukla v júli 1918 bola krvavo
Potlačená a 44 z jej účastníkov zastrelili. Medzi popravenými
Bol aj Š t e fan 8 e dná r i k z ladiec, 28 ročný,
Ktorý bol stanným súdom označený za jedného z iniciátorov
A že s a "ozbrojený zúčastnil vzbury".
V novovzniknutej Československej republike sa od začiatku
Začína organizovať politický život. Dňa 6. Novembra 1918
Vznikajú v ladcoch a Tunežiciach Národné rady pozostávajúce
Z roľníkov, robotníkov a vojakov, ktorí sa vrátili z frontov
Prvej svetovej vojny.
V tomto roku sa robila aj revízia pozemkov, vydávali sa
Tzv. "svedectvá" o pozemkoch . Takáto revízia bola aj na panstve
Kaštiela. Majiteľom pozemkov bol Felix Neumann a týmto
"svedectvom" sa zistilo, že vlastní 7 200 katastrálnych holdov
Poľnohospodárskej pôdy a lesov.
Dna 20. Novembra 1918 obsadili železničnú stanicu v ladcoch
Príslušníci novej československej armády. Dovtedy konal
Službu starý personál. Po príchode vojakov prevzali službu dosadení
Úradníci a bývalý prednosta bol vyzvaný, aby nastúpil
Až v apríli nasledujúci rok.
Škola bola po páde Rakúsko-Uhorska a vzniku Českosloven ska
Vo veľmi dezolátnom stave. Zapríčinil to nezodpovedný
Prístup vtedajšieho správcu školy. Zanedbaná bola budova, dvor
Vzbury v armáde
Národná rada
Príchod
Československých
Vojakov
Škola po prevrate
I záhrada. Učiteľka Alžbeta Herrová ušla, pravdepodobne do Rakúska.
Robert Bartha, rodom Slovák z Udiče sa nechcel prispôsobiť
Novému štátu a dal sa preložiť do Madarska.
V školskom roku 1918 - 1919 bolo do školy zapísaných 124
Žiakov, z toho 57 chlapcova 67 dievčat. V 1 . -2. Ročníku bolo
52 detí a zvyšok v 4.-6. Ročníku.
Výroba cementu podľa nariadenia úradov Rakúsko-Uhorska
Pokračovala aj cez celú svetovú vojnu. V rokoch 1913 - 1918
Vyrobili 178 tisíc ton cementu, ktorý bol vo väčšine využívaný
Na stavbu pevností a iné vojnové účely. Len malá časť sa
Dostala na mierovú výstavbu. V roku 1918 sa veľa nezmenilo
Ani na technike a technológii výroby cementu. Rovnaké boli aj
Obchodné a d-odávateľské formy a balenie cementu. Balil sa
Do drevených sudov po 200 kilogramov, alebo vo vreciach po
50 kg. Denne sa z cementárne expedovalo do 20 vagónov, ktoré
Sa rozposielali po celom Rakúsko-Uhorsku.
Počet padlých v prvej svetovej vojne bol v pomere na počet
Obyvateľov iladce asi 1100, Tunežice necelých 300 obyvateľovi,
Veľmi veľký. Do Ladiec sa k svojim rodinám nevrátilo
43 občanov, jeden z nich bol zastrelený doma - ako uvádzame
Dalej a do Tunežíc 9 mladých občanov.
L a d c e
Eustach Bednárik
Štefan Bednárik
Ján Cibiček
Vincent Cibiček
Ján Dolný
Ján Eliáš
Michal Faturík
Ján Galanský
Štefan Ga1anský
Ján Galik
Juraj Kuman
Ján Majerík
Ján Mesiac
Florián Minárik
Ján Mužík
Jozef Mužík
Jo zef Očkaj
Adolf Neuwi rth
Jozef Pastierik
Ján Peterka
Cementáreň
Padlí v prvej
Svetovej vojne
Ondrej Habánek Jozef Polák
Ján Hriadel Jozef Prekop
Štefan Ištvánik Jakub Schlesinger
Jozef Kelo Jozef Studený
Štefan Koštialik Štefan Turček
Ján Kováčik Štefan Varhanik
Ondrej Koyš Jozef Záhradnik
Jozef Král Michal Záhradnik
Ján Kubo Jozef Zajac
Pavel Kubu Jozef Zelik
Ondrej Kukuliaš Juraj Žovinec
Ján Kuman
Tunežice
Ján Galanský Jozef Melicher
Štefan Marguš Jozef Marguš
Vincent Galanský Pavel Kvasnica
Ján Kvasnica Juraj Vozár
Ján Tomanik
Hladujúce obyvateľstvo na jeseň roku 1918 nevidiac iné
Východisko, odhodlalo sa na rabovanie obchodov. Takéto rabovačky
Prebiehali v celom okrese a nakoniec sa nezamerali iba na
Potraviny, ale na všetok tovar, ktorého bolo po celú svetovú
Vojnu nedostatok.
Tú jeseň prišli do Ladiec dokonca aj obyvatelia susedných
Obci a do rabovania sa zapojili aj poľnohospodárski robotnici
Pracujúci na majeri miestneho veľkostatku /bo li to obyvatelia
Lysej pod Makytou/. Rabovačke u miestnych obchodníkov Jakuba
Mandia, Alexandra Lippeho, v kantine /vedúci Hecht/ zabránili
Miestni občania.
V noci zorganizovali niektori muži - navrátilci z frontu,
Medzi nimi Florián Minárik, Cibiče k, Zelik Rudolf, Martinák,
Majerik a dalši rozdeľovanie potravin z kaštieľa, kde mala
Svoj sklad firma "Spoločnosť na dorábanie vápna a dreva".
Rabovačky
Na jeseň 1918
Niekto účastníkov rabovačky udal vojakom do Trenčína. Patrola,
Ktorá priiia. Na iia Floriána Minárika elte spať a tak -
V spodnej bielizni ho viedla zviazaného cez obec a napriek
Prosbám obyvateľov, najmä manželky a detí ho za pílou zastrelili.
Medzitým doviezli na železničnú stanicu Ladce vo vagónoch
Petrolej. Veľa obyvateľov i zo susedných obcí sa odobralo
Na ž elezničnú stanicu. Vojaci ich vlak streľbou z guľometov
Zahnali, pričom zastrelili občianku Ladiec Annu Aninovú
A dve ženy z niektorej obce za Váhom.
To boli posledné obete vojny v nalej obci. Potrvá však
Ešte dlho, kým sa zacelia rany z tohoto nezmyselného utrpenia
Za cudzie záujmy.
V roku 1919 sa začínajú obecné veci v Ladcoch i Tunežiciach
Postupne konsolidovať. Dna 23. Januára potvrdili v Ladcoch
Nasledovné obecné predstavenstvo:
Jozef Vlasatý, richtár Istarostal, Jozef Riecky, podrichtár
Imiestostarosta/, Pavel Gajdošík a Jozef Hatoka ako další radni
A výbor obecného zastupiteľstva doplnovali Michal Peterka,
Pavel Záhradník, Ján Riecky a Jozef Zelik.
V Tunežiciach bol richtárom Pavel Baška, podrichtárom
Jozef Letko a dalšími členmi obecného zastupiteľstva Jozef
Eliáš, Jozef Kvasnica, Ján Češko a Ondrej Raček.
V Ladcoch bol v tomto roku založený nový c i n tor í n
Ktorého umiestnenie umožnila parcelácia veľkostatku. K určenej
Výmere pridala pozemok rodina Málikovcov .
Na železničnej stanici sa začala priprava na rozšírenie
Koľajišťa. Tieto práce sa začali už pred prvou svetovou vojnou,
Ktorá ich prerušila. Prednostom stanice bol v tom čase
Lod roku 19171 Lukovínyi.
Konsolidáciu nových pomerov v Československu bolo najlepšie
Vidieť na škole. Do tadiec prišiel l. Júna 1919 Emil
Pauer za správcu školy a jeho manželka Anna Pauerová ako
Učiteľka. V júni sa neučilo, pretože sa škola dávala do poriadku.
Dna 15. Júna vymenovali prvé slovenské školské kuratórium.
Za predsedu zvolili Augustína Barényiho, správcu cementárne,
V čom sa oproti predchádzajúcim rokom vlastne nič
Nezmenilo. Členmi tohoto kuratória sa stali Jozef Vlasatý,
Pavel Gajdošík, Jozef Kelo, Jozef Riecky, Juraj Fatura a Robert
Smetana.
V mesiacoch júl - august 1919 boli v Ladcoch ubytovaní
Českí vojaci novej Československej armády, ktorí tvorili po-o
Hotovosť proti Madarskej republike rád. V Ladcoch ubytovali
Týchto príslušníkov 2. Eskadróny l. Dragúnskeho pluku v jednej
Učebni školy. Vojaci sa dosť spriatelili s občanmi.
1919
Škola
Usporiadali dokonca tanečné zábavy, z ktorých čistý zisk
550 Kč venovali "Akole. Po ich odchode správca za ne kúpil prvé
Slovenské knihy, čím vlastne v Ladcoch vznikla prvá s l o -
V ens k á k n i ž nic a .
Slávnostný deň prvého slovenského vyučovania bol
16. September 1919. Potom sa robili viaceré technické opatrenia,
Aby sa žiaci mohli učiť aj v zime . Zakúpil sa prvý československý
Prapor, obrazy a najnutnejšie pomôcky.
Hospodárenie obce cez vojnu bolo ťažké. K dispozícii boli
Len minimálne prostriedky a tak sa za 4 - 5 rokov v obci nič
Pre občanov neurobilo . Ked 2. Mája 1919 obecné zastupiteľstvo
Prerokovávalo bilanciu za uplynulé roky, konštatovalo, že
V roku 1916 bol príjem 8 380 korún a výdavok 6 401 korún.
V roku 1917 podobne príjem cez 8 000 a výdavok takmer 6 000
Korún. V roku 1918 bolo financií už celkom málo - okolo
4 000 korún.
Pre organizovanie robotníckeho revolučného hnutia má veľký
Význam odborová konférencia, ktorá sa konala 9. Februára
1919 vo Vrútkach. Bol to začiatok ľavicovo orientovaného hnutia
Aj v Ladcoch, kde už v máji toho istého roku založili
Odborovú o"rganizáciu v cementárni i vo vápenke.
Veľmi dôležitú uvedomovaciu úlohu zohrali navrátilci z frontu
A cudzí robotníci, ktorí pracovali v cementárni.
Ďalšou významnou udalosťou tohoto obdobia je konanie župnej
Konferencie sociálno-demokratickej strany 16. Marca
V Trenčíne. Zúčastnili sa ho aj zástupcovia ľavicových odborov
Z Ladiec a stali sa potom zakladateľmi sociálno-demokratickej
Strany v obci.
Hospodárenie
Obce
Robotnícke
Hnutie
Vo februári 1920 sa uskutočnila politická akcia "za jednotu
Československého štátu". Vyplývalo to zo snahy niektotých
Kruhovo separatistickú politiku. Všetci členovia obecného
Zastupiteľstva a iní predstavitelia verejného života
V Ladcoch a Tunežiciach sa vyslovili za jednotu Československa.
V tom istom čase prišlo nariadenie prehodnotiť obecné zastupiteľstvo.
Bola prejavená dôvera a vedenia oboch obcí zostali
Vo funkciách.
Obci Ladce prišla ponuka, aby sa stala členom "Všeužitočnej
Spoločnosti pre sústavné využívanie rieky Vlára a sústavnú
Elektrifikáciu považskej doliny". Obecné zastupiteľstvo
Nesúhlasilo a po prvýkrát vyslovilo názor, že takýmto spôsobom
Treba využiť riehu Váh, čo by malo dvojaký úžitok: elektrifikáciu
I ochranu proti povodniam.
Dňa 15. Mája 1920 bola v Ladcoch zriadená nová četnícka
Stanica. Ako dôvody sa uvádzajú, že je pre fa žená četnícka stanica
V Beluši, že v Ladcoch je priemysel a teda aj robotníctvo
A napokon, že o to poži~dala továreň /cementáreň/. Prvým veliteľom
Četníckej stanice sa stal Jan Vondráček a posádku tvorili
Další piati /Zoznam četníkov počas Československej republiky
Uvádzame za časťou "rok 1938"/. Umiestnenie četníckej stanice
Sa nezmenilo až do jej zrušenia na konci šesťdesiatych
Rokov.-
Konsolidáciu pomerov bolo vidieť na práci v škole. Na
Vtedajšie pomery veľkou udalosťou bolo dalšie rozširovanie pomôcok,
Školskej knižnice, ale najmä zavedenie elektrického
Prúdu do prvej triedy a bytu správcu školy. Pomohla cementáreň,
Ked vonkajšie vedenia urobila bezplatne a aj elektrický
Prúd sa používal zdarma. Urobilo sa viacero opráv: studňa,
Ploty a iné.
Zriadenie
Četníckej
Stanice
Aktivita školy
A niektorých
Organizácií
Značne sa zvýšil počet žiakov. Kedže sa len do prvej triedy
Ll. A 2. Ročníkl zapísalo 105 žiakov, zriadila sa pri tejto
Triede pobočka, na ktorú bol ustanovený učiteľ Vojtech Holba
Z Beluše. Vyučovalo sa striedavo.
V roku 1920 sa zásluhou školy a niektorých občanov konalo
Niekoľko osláv. Bolo to výročie T.G. Masaryka, vznik Československa
- 2B. Október a vianočná slávnosť, kde sa chudobným
Deťom rozdávali dárky - topánky, šaty a sladkosti.Na dárky
Prispela najviac cementáreň a majitelia kameňolomu.
Dňa 14. Februára sa konalo prvé povojnové zhromaždenie
O obr o voľ n é hoh a s i č s k é h o z bor u . Vtedajší predseda
Augustín Barényi oboznámil účastnikov zhromaždenia, že od Župného
Úradu prišiel príkaz prijať nové základné a služobné pravidlá
- stanovy, podľa ktorých sa musí spolok znova organizovať.
Augustín Barényi sa súčasne vzdal funkcie predsedu, ktorú
Vykonával nepretržite 20 rokov.
Roky po prvej sv~tovej vojne sú rokmi veľkého rozvoja cementárstva.
Aj Ladecká cementáreň bola postupne úplne prestavaná.
Obnovili sa pokusy s vývojom automatickej šachtovky,
Ktoré boli prerušené vojnou. Obnovil ich Dr. Bockisch v roku
1920 a v roku 1921 v nich pokračoval Ing. Andrej Bereczki,
Ktorého šachtovky dosiahli denný výkon BO ton .
V roku 1920 sa uzatvárajú prvé k o l e k tí v n e z m l u -
Vy medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Pred jej uzavretím
Sa dlho vyjednávalo, až sa 4. Mája uzavrela medzi výborom Zväzu
Robotníctva chemického Iskupina Ladcel a zástupcami cementárne.
V prvom bode sa hovorí o mzdách, ktoré sa stanovili
Pre všetky profesie . Zmluva zabezpečovala aj rodinné pridavky
Na deti. Na jedno dieťa 1,50, na tri deti 3 koruny ana
Štyri 4,50 týždenne.
Stanovila sa platená dovolenka, podľa čoho prináležali
Pracovníkom zamestnaným v továrni l - 3 roky 3 dni dovolenky
Ročne, zamestnaným od 3 - 5 rokov 5 dní a zamestnaným nad
Pomery
V cementárni
10 rokov desať dní dovolenky ročne. Ďalšie podmienky uvedené
V kolektívn e j zmluve boli veľmi prísne, najmä v č asti pracovnej
Disciplíny.
Ladce v roku 1920 náležali do Trenčianskej župy so sídlom
V Trenčíne . V rámci členenia územia župy na slúžnovské
Okresy - Ladce patrili do slúžnovského okresu Ilava. Miestne
Organizácie sociálnodemokratickej str - any podliehali župnému
Výboru strany v Trenčíne.
Z politických strán, ktorých vplyv zasahoval obec Ladce,
Tunežice a okolie, to okrem sociálnej demokracie boli:
Československá strana ľudová, Slovenská národná a roľnícka
Strana, Združené strany židovské. V radoch robotníctva a poľnohospodárskych
Nádeníkov mali rozhodujúci vplyv sociálni demokrati.
Politickú aktivitu na sklonku roku 1920 vidieť z pripisu
Slú žnovského úradu v Ilave, v ktorom dňa l. Decembra 1920
Všetkým notárskym úradom píše Dr. Alfréd Čerňanský, hla vný
Slú žny: "Zistilo sa, že komunistická agitácia sa na dedinách
I~zširuje medzi robotníctvom a maloroľníctvom a boli vyvesené
Rudé plagáty, ktoré obsahujú programové vyhlásenie ľavice sociálnej
Demokra c ie". Ďalej nariaduje, aby bola agitácia pozorovaná,
Zamedzilo sa vyvesovaniu plagátov a každý pohyb sa hlásil
Priamo hlavnému slúžnemu .
V snahe zí s kať do svojich rúk moc i majetok strany, najmä
Jeho propagačné prostriedky, neváhala pravica sociálno-demokratickej
Strany po ž iadať o pomoc bur žoá zne mocenské orgány .
Kedže dňa 9 . Decembra 1920 pravicoví predáci za pomoci polície
Násilím obsadili Lidový dom vprahe, ľavica odpovedala ge:
Nerálnym š trajkom.
Nes pok o jn osť s.o s vo J lm soci álnym po s tavením prejavovalo
Robotníctvo v Ladcoch a okolí už pred decembrovým štrajkom.
Oživenie politického
Života
Generálny štrajk
V decembri 1920
Už v júli 1920 štrajkovali robotníci na Politzerovom veľkostatku
V Košeci .. Nespokojnosť bola aj v cementárni, v kameňolome
A vo vápenke. Dňa ll. Júla 1920 na župnej konferencii
Sociálnej demokracie v Trenčíne žiada robotníctvo, .aby z úradu
Hla- vného slúžneho v Ilave bol odstránený Dr. Alfréd Čerňanský,
Ktorý sa "neľudsky surovo chová voči chudobnému ľudu." Taká bola
Situácia pred historickým decembrovým štrajkom roku 1920.
Predseda sociálnodemokratickej strany - ľavice v ladcoch
Štefan Bazala dostal na poludnie 14. Decembra 1920 list -
Výzvu ku generálnej stávke. List poslala odborová organizácia
V Trenčíne a podpísal ho Rudolf Kubiš, sekretár odborov. Doba
Bola však veľmi zložitá a Bazala listu celkom nedôveroval.
Preto 15. Decembra odišiel do Trenčína zistiť, ako sa situácia
Vyvíja. Ked zistil, že v Trenčíne sa stávkuje - vrátil sa a na
Zhromaždení robotníkom vysvetlil, o čo v stávke ide. Pre stávku
Boli potom všetci.
Veľmi vážnym argumentom bolo aj zatknutie sekretára odborov
Rudolfa Kubiša, ktorého malo robotníctvo rado, poznali ho
Zo schôdzí ľavice sociálnej demokracie a ľavicových odborov.
Naposledy bol v ladcoch 28. Októbra 1920.
Vtedy, 15. Decembra sa rozširoval leták - výzva ku generálnej
Stávke. Výzva obsahovala tieto body:
- Okamžite zahájiť generálnu stávku
- Znova uvoľniť lidový dum
- Odstúpenie vlády predsedu Černého
- Na veľkostatkoch a veľkých kapitalistických továrňach zaviesť
Robotnícku kontrolu
- Riešiť katastrofálnu bytovú otázku robotníctva
Leták sa v ladcoch a Košeci rozširoval, ale ani počas
Štrajku, ani po ňom sa nedostal do rúk úradov a tak pri obžalobe
Organizátorov sa spoliehali iba na ústnu výpoved inžiniera
Vlacha, majiteľa veľkostatku v ladcoch, ktorý ho videl a .
Vyjadril sa, že to bol leták "vyložene boľševický".
Hned 15. Decembra 1920 sa zostavil štrajkový výbor, ktorého
Členmi boli Štefan Bazala, Anton Rohel, Ján Turza, František
Bostelle, Jozef Vszelaki. Výbor mal na starosti najmä
Vysvetľovanie politickej situácie a pokojný priebeh stávky.
Službu kuriéra obstarával robotník Michal Gavlík. Tento stávkový
Výbor svojou agitačnou prácou presvedčil do stávky aj
Robotníkov na veľ k o s t a t k u a vo v á pen ke.
Štefan Bazala vyzval aj robotníkov z Košece Michala Kuteja,
Jozefa Drábika a Karola Kresánka, aby predseda sociálnodemokratickej
Strany v Košeci Jozef Bezecný tiež vyhlásil stávku.
Stávka bola skutočne vyhlásená v "Továrni na zinkové farby".
Plných 36 hodín tu pálili pece naprázdno a 20 robotníkov
Štrajkovalo 24 hodín.
Stávku v ladeckom k a meň o lom e organizoval František
Bostelle, Koloman Kóša a František Mie, krompašský robotník
/zomrel v roku 1921 v Trenčíne/.
Generálna stávka v Ladcoch a okolí trvala od 15. Decembra
1920 od 14. Hodiny do 17. Decembra 1920 do 6. Hodiny ráno.
V "2ilinskej a ladeckej portlandcementovej továrni" štrajkovalo
271 robotníkov /6 504 hodín/o V cementárni pece síce
Nevyhasli, ale nevyrábali. V "Ladeckej účastinárskej spoločnosti
Pre d-orábanie vápna a dreva" štrajkovalo celkom do 200
Robotníkov. Stávka prebiehala veľmi pokojne, no i napriek tomu
Veliteľ četníckej staniée žiada od veliteľstva československého
Četníctva v Trenčíne posilnenie stanice, ale až po skončení
Stávky "aby zbytočne robotníkov nepobúrili".
Decembrový štrajk v plnej miere odhalil pravú tvár politickej
Pravice sociálnej demokracie. Už počas jeho priebehu,
-
Ale najmä po ňom - .po jeho porážke sa krištalizovali názory
Prostých občanov i predstavenstva obce. Ukázala sa súdržnosť
S robotníkmi, niekedy i napriek rozdielnym politickým názorom.
V Ladcoch a Tunežiciach, odkiaľ sa väčšina štrajkujúcich grupovala
Boli decembrové udalosti veľkým politickým poučením
A otvorili cestu k založeniu marxistickej strany.
Ako v celej republike, tak aj v Ladcoch mal generálny
Štrajk svoje násle~ky v podob~ represálií voči účastníkom.
Z organizovania štrajku bolo o b v ine n Ý c h II robotníkov.
I I
Medzi nimi Štefan Bazala, František Bostelle, Jozef Vszelaki,
Koloman Kóša, Anton Rohel, Ján Turza, Ján Rosa, František Mic
A z Košece Jozef Bezecný, Jozef Orábik a Karol Kresánek . Konal
Sa proti nim s ú dny pro c e s na Župnom súde v Trenčíne.
Výsledkom - okrem rozsudkov a trestoch na slobode - bolo v niektorých
Prípadoch aj prepustenie z práce, prípadne preloženie
Na horšie pracovné miesto.
František B o ste II e , vtedy 32-ročný, narodený v Trifai,
Okres Lubľana bol vypovedaný z Československa . Župný úrad
V Trenčíne píše 24. Januára 1921 Okresnému úradu vilave, že je
To nebezpečný burič, zúčastňuje sa neustále politického života.
Nech je menovaný zatknutý a odovzdaný štátnej polícii v Bratislave.
Vypovedá sa aj jeho žena Kristína, ktorú treba naložiť
Aj s nábytkom a na štátne trovy poslať do Juhoslávie.
V novembri 1920 sa stala ešte jedna mimoriadna udalosť.
V Trenčíne sa zišla konferencia dolnej časti Trenčianskej župy,
Na ktorej 50 delegátov, zastupujúcich 30 politických organizácií
Volilo delegátov na celoslovenský zjazd ľavicovo orientovaných
Organizácií sociálnodemokratickej strany. Ten sa konal
Potom v januári 1921 v Lubochni. Zvolení boli aj dvaja delegáti
Z Ladiec: Štef an Bazala a Anton Rohel.
Tento búrlivý politický záver roku 1920 poznamenal na
Mnoho rokov dianie v obci, v cementárni i ostatných podnikoch
V Ladcoch a okolí. Ladce sa tak stali najrevolučnej š ou obcou
Celého okresu Ilava.
Rok 1921 bol v Ladcoch neobyčajne bohatý najmä na politické
Udalosti, robotnícke revolučné hnutie i v spoločenskom,
Kultúrnom a ostatnom živote obce.
Dňa 16. Januára sa konal v Kollárovom dome v Lubochni
Zjazd ľavice sociálnej demokracie na Slovensku a Zakarpatskej
Ukrajine /Podkarpatskej Rusi/. Zjazd sa svojimi závermi prihlásil
K 21 podmienkam pre vstup do Komunistickej internacionály.
Zúčastnili sa ho dvaja zvolení delegáti susednej obce
Beluše Ondrej Rúček a Jozef Tomáš a z L a die canton Rohel
A Štefan Bazala, ktorí boli zvolení za odborový zväz lučebných
Robotníkov.
Štefan Bazala a Anton Rohel po návrate domov zorganizovali
Dňa 6 . Marca 1921 schôdzu členov sociálnej demokracie v Ladcoch
A informovali ich o priebehu a záveroch zjazdu v Lubochni.
V tom čase sa organizačne pripravovalo založenie Komunistickej
Strany Československa, ku ktorému malo dôjsť hned po
Pripravovanom zjazde v Prahe.
Medzitým si buržoázia vybavovala účty za decembrový
Štrajk. Tak napr. Robotník cementárne Jozef Vszelaki, vtedy
Ešte poľský štátny príslušník, bol výmerom župana Trenčianskej
Župy 5. Februára vypovedqný aj s rodinou s odôvodnením, že menovaný
Je politicky činný. Napriek trom takýmto výpovediam sa
Podarilo menovaného od vysťahovania zachrániť.
Veľmi kľúčové postavenie v procese zakladania Komunistickej
Strany Československa v Ladcoch má oslava l. Mája 1921,
Ktorá &a uskutočnila o 10. Hodine pred fabrickou kantínou.
Organizátorom bola skupina Zväzu robotníctva chemického, teda
Odbory, ktoré boli súčasťou ľavicového Medzinárodného všeodborového
Zväzu. Žiadosť na povolenie zhromaždenia podpísal
Štefan Bazala, odborový predseda a Ján Turza, tajomník. Za
Sociálne-demmokratickú stranu Anton Rohel, predseda a Ján
Zelík, podpredseda. Zhromaždenie malo komunistický ráz, čo vidieť
Aj z obsahu programu:
Proti štvaniu kapitalizmu do novej vojny
- Proti výbojom kapitalizmu a proti persekúcii robotníctva
A za socialistický poriadok.
Hlavným referentom bol Gejza Bohúň z Ružomberka.
8. Máj 1921 je významným dňom pre organizovanú telovýchovu
V Ladcoch. Založila sa Robotnícka telocvičná jednota,
Ktorá mala hned na začiatku 40 členov. Jej prvým predsedom
Bol Ján Turza, ľavicový odborársky funkcionár. Robotnícka
Telocvičná jednota vnasledujúcich rokoch sa venovala okrem
Telovýchovy osvetovej činnosti, kultúrnej práci i politickému
Životu na pomoc komunistickej strane.
Po založení KSČ na zjazde v Prahe v máji 1921 sa v Ladcoch
Konalo 22. Mája 1921 veľké zhromaždenie sociálno-demokratickej
Strany. Veľa občanov sa zišlo pred robotníckou kantínou
Na voľnom priestranstve "pod gaštanmi". Schôdza mala
Jednoznačný komunistický priebeh, jej hla - vným rečníkom bol
Tajomník strany z Trenčína. Zaujímavosťou bolo, že na záver
Vystúpili cvičenci - dorastenci z Trenčína, zrejme na podporu
Telovýchovného hnutia v Ladcoch.
7. A u g u s t a l 9 2 l sa konala v miestnosti cementárne
Za účasti 1~0 osôb verejná schôdza organizovaná členmi
Sociálno-demokratickej strany, ktorú môžeme považovať za prvú
Verejnú schôdzu komunistov, pretože žiadosť o povolenie
Tejto schôdze bola podaná už pod hla - vičkou Komunistická strana
Československa v Ladcoch. Schôdzu viedol Anton Rohel a ako
Rečníci sa vystriedali viacerí hostia. Vitásek z Trenčína hovoril
O novozaloženej strane, Doboš a Košík - rovnako z Trenčína,
Sa zaoberali vzdelávaním robotníckej triedy, masovopolitickou
Prácou medzi ostatnými občanmi a činnosťou v masových
Organizáciach a spoikooh.
Vznik robotníckej
Telocvičnej
Jednoty
Vznik
Komunistickej
Strany
V roku 1921 viedli obec Ladce i Tunežice tie isté obecné
Zastupiteľstvá, ako v rokoch predchádzajúcich. V októbri toho
Istého roku sa však uskutočnili voľby a nové obecné zastupiteľstvo
V Ladcoch bolo nasledovné:
Andrej Mar t i n á k, starosta
Jozef Hriadel, miestostarosta
Členovia zastupiteľstva: Jozef Hatoka, Pavel Gajdošík,
Jozef Zelík, Michal Peterka, Pavel Záhradník, Ján Riecky,
Ondrej Košťál, Imrich Slávik, Pavel Koyš, Štefan Bazala,
Jozef Majerík, Michal Uríček, Michal Habánek, Ján Turza,
Ján Rosa, Anton Rohel a Juraj Faturík.
Notárom v Košeci, teda aj pre obce Ladce a Tune žice bol
V tom čase Karol Križan.
Finančná situácia v obci Ladce a Tunežice bola neutešená.
Povojnová hospodárska kríza sa odrážala aj v prosperite fabriky,
Cement sa nepredával, teda ani nevyrábal. Fabrika, ktorá
Predtým vypomohla, neposkytla v tomto roku nijakú pomoc obci.
Rozpočet v roku 1921 aj pri veľkej skromnosti vykazoval viac
Ako 7 000 korún, z čoho obec mohla zaokryť iba l 000 Kč. V roku
1922 to potom bolo ešte horšie.
V roku 1921 sa konalo s č i t a nie ľud u a spresňovala
Sa domovská príslušnosť, s ktorou malo obecné zastupiteľstvo
Veľa problémov.
Počet obyvateľov v roku l 9 2 l
- Ladce
-_ Tunežice
L 190
298
Správca školy si dobre počínal v tom, čo sa predtým zanedbávalo:
V práci s rodičmi. To pomohlo uskutočniť viaceré
Zlepšenia v materiálnej sfére, ale aj v starostlivosti o dovtedy
Zanedbané deti. Uskutočnili sa dovtedy nevídané veci ,
Napr. Výlet 44 žiakov do Bratislavy, ktorý mohli žiaci podniknúť
Vdaka zbierke 631 korún. Oo Ilavy cestovali ráno vozmi
A odtiaľ rýchlikom, späť osobným vlakom. Na konci školského
Obecné
Zastupiteľstvá
Ďalší rozmach
Školy
Roka 1920 - 1921 bolo na škole 163 žiakov , z toho ' 79 chlapcov
A B4 dievčat,
Škola mala dobrú úroveň, o čom svedčia pochvalné vyjadrenia
Inšpekcii z Trenčianskej Teplej a dokonca krajinského inšpektora.
Škola i nadalej pracovala na verejnosti . Uskutočnili
Sa rôzne oslavy: 2B. Október, pod vianočným s-tromčekom a iné,
Kde žiaci 6 učiteľmi pripravili kultúrne programy.
Od roku 1921 ordinoval v Ladcoch l e k ár, ktorý prichádzal
V určené dni a hodiny z Beluše.
Dobrovoľný hasičský zbor sa zišiel na valné zhromaždenie
5. Januára 1921 , už podľa nových stanov. Spolok mal vtedy 30
Členov . Za veliteľa nadalej zvolili Jána Hab á n k a a za
Miestoveliteľa Jozefa Hriadela st. Z tohoto va~ho zasadania
Vyšla aj požiadavka, aby spolok dostával od obce aspoň 200 Kč
Ročnej podpory a ' aby obec zaopatrila riadnu hasičskú zbrojnicu.
Táto výzva mala odozvu a obec hasičskú zbrojnicu skutočne
V roku 1924 postavila vedľa štátnej cesty pri moste.
Ďalšie príspevky a materiálna podpora sa dostala aj od
Cementárne - ročne 200 korún a príležitostne hasičov podporili
Aj ostatné podniky - ' vápenka a veľkostatok.
Dobrovoľný
Hasičský zbor
Osobi tou postavou revolučného hnutia v L~dcoch je Franti- Fr a n t i š e k
Šek Mierny. Píšem o ňom na tomto mieste preto, lebo sa v lete Mie r n y
Roku 1921 vrátil zo Sovietskeho Ruska. Kedže to bol jediný
Účastník Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie z našej
Obce, opíšem jeho život v Rusku v rokoch 1917 - 1921.
František Mierny sa narodil 13. Decembra lb 90 v Prejtej.
V Nemšovej sa vyučil za brusiča skla. Už v roku 190B bol
Organizovaný socialista. Putoval za prácou po celom Uhorsku .
A vš ade sa zapájal do revolučnej č innosti. V roku 1912 naru -
Koval do Trenčína. ' Po vypuknutí prvej svetovej vojny ho už
V roku 1914 poslali na ruský front, aby spolu s ostatnými vylieval
Krv za cudzie záujmy.
Už v októbri 1914 sa dostáva do zajatia a ako zajatec prejde
Takmer celé Rusko: Čeljabinsk, Krasnojarsk, Omsk, Irkutsk,
Prejde okolo Bajkalského jazera aždo Čity. V roku 1915 ich
Znova previezli späť na Ural. Tu pracuje v železiarni - v muničnom
Závode pri Sverdlovsku. Spolu s ruskými robotníkmi sa
Zúčastňuje revolučného hnutia. V roku 1917 sa dostane do zajateckého
Tábora v Caryeine /dnešný Vo1gograd/. A to je mesto,
Kde sa začína jeho cesta č e rve n o arm e j ca. Do zajateckého
Tábora prichádzajú agitátori /Česi a Slováci/, ktorí
Františka Mierneho spolu s aalšimi Slovákmi, Čechmi, Nemcami.
Maaarmi, získajú do Červenej armády. Nasleduje výcvik, načas
Strážna služba na Volge a iné vojenské povinnosti.
Marec 191B - skupina našich dobrovoľníkov v Červenej armáde
V počte asi 1200 odchádza z Carycinu na front. Začínajú
Sa prvé boje s kadetmi a junkermi, bitka za bitkou. Boje
S bielogvardejcami neboli ľahké, ale červenoarmejci sa bijú
Statočne .
V druhej polovici roku 191B prichádzajú na front velitelia
Stalin, Vorošilov, Buaonnyj. V priebehu úspešnej obrany
Carycinu sa stáva František Mierny príslušníkom ČEKY - oddielov
Na potláčanie kontrarevolúcie, hospodárskej špekulácie.
V roku 1919 posielajú jeho jednotku do SAMARY. Tu sa stáva
František Mierny členom Komunistickej strany. Po roku sa
Opäť vracia do Saratova, kde sa dozvie, že sa majú vrátiť do
Československa.
V júli 1921 sa transportom cez lotyšsko .- Stetín a potom
Vlakom- cez Berlín a Orážaany, vracia domov . V republike ich
Privítali četníckymi prehliadkami, "karanténami" a inými persekúciami.
Do ladiec sa vrátil práve v čase zakladania Komunistickej
Strany Československa.
Počas roka 1921 sa v Ladcoch v značnej miere aktivizovala
Miestna organizácia novozaloženej Komunistickej strany Československa.
Usporiadala viacero zhromaždení, na ktorých sa zúčastňovalo
Mnoho občanov - i nečlenov strany.Dobrá bola spolupráca
S odbormi, skupinou Zamestnancov chemického priemyslu.
Dňa l. Maja 1922 uskutočnila miestna organizácia Komunistickej
Strany Československa v Ladcoch pred domom robotníckej
Kantíny verejné zhromaždenie ľudu. Schôdzu otvoril predseda
Organizácie Anton Rohel. Hlavný rečník V. Kniha z Ružomberku
Pripomenul význam l. Mája. Potom rečnil Štefan Bazala. Tento
Prejav paťrí medzi najrevolučnejšie v hist6rii Ladiec. Kritizoval
Osobitne četníkov, ich represívnu činnosť, opisoval biedu
Robotníkov a porovnával ich životnú úroveň s ostatnými
Vrstvami obyvateľstva. Kritizoval i ministrov, županov a ostatných
Úradníkov a nazval ich "paholkami kapitalizmu". Četníci
Sa vo svojom hlásení potom sťažujú, že Bazala ich zosmiešnil
A urobil na zhromaždených veľký dojem, tlieskali mu a súhlasnými
Výkrikmi podporovali. Na zhromaždení bolo okolo 350 účastníkov,
Ktorí aj potom, na tanečnej zábave chválili reč Bazalu.
Na schôdzi sa zúčastnilo 6 četníkov z Ladiec a okolia,
Ktorí sa hned na druhý deň sťažovali a žiadali Bazalu prísne
Potrestať.
Podobných prejavov nevôle bolo v roku 1922 viac. Stmeľovali
Nielen robotník v cementárne, ale aj ostatnú časť obyvateľstva
Ladiec.
Modernú parnú pílu, ktorá prakticky od roku 1916 stála ,
Alebo pracovala iba sporadicky, odkúpila od gr6fa Degefeida
"Považská drevoobchodná spoločnosť" zo Žiliny. Dňa 23. Okt6bra
1922 sa uskutdčnila kolaud ácia úzkokoľajnej priemyselnej
Železnice v Ladcoch. Zúčastnili sa ho zástupcovia Župného
Aktivizácia
Úradu v Trenčíne, firma Považská drevoobchodná spoločnosť
A zástupcovia obcí ladce a Tunežice. Železnica slúžila na dovoz
Dreva od Váhu do píly. Drevo dovážali po rieke Váh pltníci
Z liptova a Oravy. Udelenie povolenia premávky na tejto železnici
Povolila komisia pod podmienkou odstránenia závad
Technického charakteru, prechod cez cestu, úprava prístaviska
A iné. Stanovili sa aj pravidlá prepravy. Napr. Sa nesmeli
Spájať viac ako štyri vozne, nesmela sa prekročiť rýchlosť
8 kilometrov za hodinu a zakazovalo sa prepravovať robotníkov .
Okrem iného sa určil aj spôsob zapriahania ťažných zvierat -
Koni, s ktorými vtedy chodil Jozef Änina. Trasa železničky
Viedla od Váhu poza park k píle, ktorá bola na mieste dnešného
Cvičného futbalového ihriska, teda pred železnicou. Intenzívna
Práca sa na píle začala až v roku 1923.
23. Novembra 1922 trenčiansky župan povolil kolaudáciu
·e l e k tri c kej s i e te, ktorej stavbu organizovala Elektráreň
Trenčianska Teplá na trase Košeca - ladce - ladce kameňolom.
Primárna elektrická sieť bola predížená z Košece
Do Vápenky v ladcoch ~ odtiaľ do kameňolomu firmy "Vápno
A drevo dorábajúcej sppoločnosti v ladcoch". Používanie
Elektrického prúdu sa schválilo, pričom sa v 18 bodoch kládli
Niektoré technické podmi'enky. Župan ale nepovolil od b o č k u
Do Tu než í c a zdôvodnil to technickými problémami . Zamietnutie
Vyvolalo v Tunežiciach veľké protesty v obecnom zastupiteľstve
I medzi občanmi.
Slúžny v Ilave povolil v tom istom roku pre Tunežice
Stavbu kaplnky - zvonice v Tunežiciach podľa plánu, ktorý zhotovil
Staviteľ Kolík v Ilave.
V dobrovoľnom hasičskom zbore došlo v roku 1922 k viacerým
Zmenám vo vedení. Odišiel trubač Michal Hriadeľ, ktorý
Bol členom 33 rokov - na jeho miesto nastúpil Pavel Turza.
Odstúpil aj velite~ Ján Habánék, ktorý bol členom 33 a veliteľom
14 rokov.
Dňa 6. Januára 1923 za jeho nástupcu zvolili
Pavla Koyša, za miestoveli teľa Ondreja Peterku a pokladníka
Jozefa Hriadela st . Zbor mal vtedy 29 členov, ale i finančné
Ťažkosti napriek tomu, že prispela i obec a súkromníci.
Od ll. Júla 1922 sa prvýkrát v Ladcoch začína hovoriť
O prístavbe školy. Školský inšpektor z Trenčianskej Teplej
Rokoval v tejto veci s obecným zastupiteľstvom, ale veľmi nepochodil.
Obec ponúkala iba to, čo mala: pozemok na starom
Cintoríne /oproti škole/ a piesok na stavbu. Za rozšírenie
Priestorov školy hovoril počet žiakov: na konci školského
Roka 1921 - 1922 mala škola 161 žiakov /73 chlapcov a 88 dievčat/.
V učiteľskom zbore nenastali nijaké zmeny.
S o c i á l n u ú r o v e ň týchto rokov bharakterizujú dobročinné
Akcie, ktoré sa organizovali pre chudobné deti. Typickými
Boli tzv. Stromkové slávnosti. Jedna z nich sa konala
V Ladcoch 24 . Decembra 1922, aby sa "pomohli zaobuť a ošatiť
Chudobné dietky". Z dobrovoľných milodarov sa nazbieralo
L 267 korún, cementáreň , poskytla 2 000 a vápenka 500 Kč. Na
Slávnosti, za účasti obecenstva sa rozdelilo 60 párov obuvi
A 18 kusov pletených kabátov.
Svojim spôsobom historická udalosť sa stala 9. Decembra
1922, kedy sa uskutočnilo zhromaždenie zakladajúceho výboru
V z del á v a cie h o z v ä z u. Zväz mal za úlohu rozširovať
Vzdelávanie, osvetu a kultúru. Ako sa ukáže, zohral v dalších
Rokoch, popri robotníckych spolkoch najväčšiu úlohu v šírení
Kultúry. Vedúcu úlohu hrali učitelia, ale aj cementáreň
Prispela tým, že v budove továrenskej kantíny prepustili
Bezplatne priestory a elektrický prúd. Súčasne so vzdelávacím
Spolkom vzniká aj k i no, ako súčasť tohoto spolku. Prvým
Premietačom bol Anton Rohel, pokladníkom Ján Král a uvádzačom
Ján Kočišík.
Škola, deti
A ich problémy
Vzdelávaci zväz
Ir
Rok 1923 bol v znamení príprav a uskutočnenia volieb do
Ž u p n é ho zas tupi teľstva a do obe c n é h o zastupi teľstva
V ladcoch a Tunežiciach. Bol to ťažký rok, najmä preto, že
Povojnová hospodárska kríza v plnej miere ' zasiahla aj stredné
Považie. V takom duchu viedla svoje predvolebné zhromaždenia
Komunistická strana Ceskoslovenska a ľavicové odbory v ladcoch.
Už v januári 1923 zorganizovali komunisti v cementárni
Mzd o v Ý št raj k, ktorý však hned v zárodku potlačila privolaná
Četnícka posila.
Komunistickej schôdze 28. Januára sa zúčastnil notár Križan
Z Košece. Ako hosť vystúpil Ludovít Koreň z Vrútok, účastník
Kongresu Komunistickej internacionály v Moskve. Hovoril
O situácii v ZSSR a vysvetľoval pojmy "robotnícka trieda" a
"pracujúca inteligencia". Predsedom Miestnej organizácie Komunistickej
Strany Ceskoslovenska v ladcoch bol Ján Tur z a ,
K tor Ý viedol i dalšiu schôdzu v marci toho istého roku .
Aj na tejto, ako i ostatných dalších schôdzac~ sa zúčastňoval
Notár Križan, čo robil na príkaz Okresného úradu v Ilave.
Veľmi dôležité stranícke zasadanie sa konalo dňa 10. Augusta
1923 v cementárni. ' Zvolený bol z á vod n Ý stranícky
Výbor: Ján Turza, Anton Rohel, Albín Sedlár, Michal Habánek,
Ján Riecky.
Všetky ostatné schôdze v ladcoch a Tunežiciach mali potom
Už charakter predvolebných zhromaždení. V rámci nich sa
26. Augusta schválila kandidačná listina do obecného zastupiteľstva
Za KSC i ostatné strany.
2. Septembra sa konalo veľké predvolebné zhromaždenie.
Pred hostincom Slávika sa zišlo viac ako 200 občanov, aby si
Vypočuli prejavy zástupcov viacerých politických strán. Prehovorili
Tajomník Kampan zo Žiliny a Ludovít Koreň z Vrútok. Po
Schôdzi sa občania rozišli na zábavu a do kina.
V rámci tejto .kampane sa rozširovali v obci ladce letáky,
Ktoré odhaľovali ľudácke zneužívanie cirkvi na politické cie-
, I
Priprava na
Všeobecné
Voľby
Le. Vydali ich spoločne politické strany republikánov, sociálnych
Demokratov a komunisti. Četnici letáky zhabali a zaslali
Ich okresnému náčelníkovi v Ilave a zemskému četníckemu veliteľovi
V Bratislave.
V takýchto pomeroch sa konali spomínané voľby: voľby do
Obe c n é h o zas tupi teľstva dňa 16. Septembra v budove Štátnej
Ľudovej školy v ladcoch a v rovnakom čase v škole v Tunežiciach
Do obecného zastupiteľstva v tamojšej obci. Voľby do
Župného zastupiteľstva sa konali o dva týždne neskôr, dňa
30. Septembra 1923.
V ladcoch kandidovalo za Slovenskú ľudovú stranu 2B zástupcov
A za Komunistickú stranu Československa 18 zástupcov.
Vo voľbách z celkového výberu zvolili sedemnásť členné obecné
Zastupiteľstvo:
Andrej Martinák, Jozef Hriadel, Jozef Hatoka, Pavel Gajdošík,
Jozef Zelík, Ján Riecky, Michal Peterka, Juraj Faturík, Jozef
Majerík, Pavel Koyš, Ján Turza, Štefan Bazala, Anton Rohel,
Imrich Slávik, Michal Habánek, Michal Uríček, Ján Rosa.
Po komplikovanej voľbe bol za starostu obce zvolený
Andrej Mar t i n á k a za námestníka starostu Pavel Koyš.
Ďalej zvolili štyroch radcov: Pavla Gajdošíka, Jozefa Hriadeľa,
Štefana Bazalu a Jána Turzu. V októbri 1923 potom zvolili
Aj obecného pokladníka, ktorým sa stal Pavel Koyš.
V Tunežiciach sa starostom obce stal Jozef let k o a jeho
Námestníkom Mikuláš Raček. Členmi obecného zastupiteľstva
Dalej boli Jozef Mihálik, Štefan Eliáš, Jozef letko ml., Jozef
Mikuška, Jozef Marguš, Ján Češko, Štefan Galanský, Ján
Turza, Ondrej Raček ml., Šimon Binka, Ondrej letko ml.
Pri obecných zastupiteľstvách sa vytvorili niektoré komisie,
Z ktorých potom komisia finančná v ladcoch patrila medzi
Najaktívnejšie IA. Barényi, Fatura - kováč, Jozef Váň,
Ján Zelik, Štefan Jakúbek, Andrej Koštiall. Komisia mala ťažkú
Úlohu, pretože rozpočet nebol vysoký, ale požiadavky veľ-
Voľby
Ké. Tak napr. Zamietla žiadosť na stavbu lešenia ku kostolu,
Pretože sa to "netýka obce politickej " . Plánované príjmy v tom
Roku boli 12 500 korún, ale výdavky 34 500 . Schodok sa mal
Čiastočne vybrať na daniach a ostatok mal podľa rozhodnutia
Obecného zastupiteľstva "zohnať" starosta.
Schôdze odborov Zväzu lučebného / chemického / robotníctva
Mali v roku 1923 osobitné ovzdušie. V tomto roku sa zaznamenala
Aj určitá výrobná stagnácia v cementárni, čoho dôsledkom
Bola nezamestnanosť. Na viacerých schôdzach odborárov sa zúčastňoval
Tajomník Medzinárodného všeodborového zväzu zo Žiliny
Ivo Prechtl. Výsledkom jeho politickej práce bolo aj ustanovenie
Z á vod n é h o v Ý bor u v cementárni.
12. Marca 1923, ako oznamujú obecnému úradu v ladcoch
"Žilinské a ladecké portlandcementové továrne, úč. Spol."
Znova prijali lb2 robotníkov z ladiec, Tunežíc, Podhoria, Beluše,
Hlože a asi 20 z iných obcí, ktorí boli počas zimy prepustení.
Vážnymi problémami, ktoré vznikali z dôvodov nezamestnanosti
Sa zaoberal aj Župný úrad v Turčianskom Svätom Martine,
Ktorý cez Okresný úrad v Ilave oznamuje obciam, že Ministerstvo
Školstva bude organizovať bezplatné kurzy pre nezamestnaných
. Táto akcia, ako priznávajú, vychádza z obavy pred robotníkmi
Počas krízy. Doslova píšu: "Kríza vyháňa robotníkov na
Ulicu. Sú schopní a ochotní prijímať aj komunistické myšlienky".
Obecné zastupiteľstvo v ladcoch tieto kurzy neakceptovalo
A n~ zasadaní sa ozvali hlasy, že sa "treba postarať o robotu".
V tomto roku sa začína vyplácať podpora v nezamestnanosti.
Nezamestnaný robotník dostal za seba B korún, za manželku
2 a na každé dieťa jednu korunu denne. Takúto podporu medziiným
Dostávali aj Štefan Zigo, Jozef Nemček, Štefan Stopka,
Jozef Češka, Jozef Hudec, Ján Šedík, Jozef Šedík, Jozef Orábik,
Michal Ištvánik, Ján Vačka. Ďalej Ján Turza, ktorý živil
Päťčlennú rodinu, Józef Maršovský, kurič pri stroji úzkokoľajnej
Dráhy 7-člennú i Jozef Koštialik s päťčlennou rodinou .
Nezamestnanosť
Obecné zastupiteľstvo vyúčtovalo za roky 1919 - 19 22
Výdavky z účtu tzv. Základiny chudobinskej a účtu na podporovanie
Poľnohospodárskej čeľade a robotníctva. Z chudobínskej
Základiny vyplatili v roku 1919 1670 korún, v roku 1920 1715
Korún, v roku 1921 247 a v roku 1922 2116 Kč. Na druhej položke
Každý rok iba 17 korún .
- Obecné zastupiteľstvo sa znova zaoberalo prístavbou školy
. Táto otázka bola na rokovaní veľmi často, žiaľ bez riešenia.
Dňa 2. Septembra sa do otázky zaangažoval notár z Košece,
Ale i tak sa vec nepohla z miesta.
Na podporu otázky prístavby školy podal správca Štátnej
Ľudovej školy v Ladcoch E. Pauer žiadosť na riaditeľstvo cementárne
I riaditeľovi Spoločnosti na dorábanie dreva a vápna
V Ladcoch Andrejovi Klárovi. Žiadosť na oboch miestach odmietli
V podstate s rovnakým odôvodnením: stagnácia výroby.
Tento revolucionár veľmi vzrušoval četnícke stanice a to
Nielen v Ladcoch. Dňa 3. Októbra 1923 sa vrátil do Ladiec .
Narodil sa 28. Februára 1897 v Hatvani - Madarsko, príslušný
Do , opatovej v okrese Trenčín. Počas Madarskej republiky rád
Bol komisárom pluku Červenej armády. Po potlačení revolúcie
V Madarsku pracoval v cementárni v rokoch 1920-1921. V roku
1920 bol jedným z organizátorov decembrového štrajku . V júni
1921 odišiel sd skupinou zámočníkov a iných remeselníkov do
Ruska. Potom o jeho cestách nevieme nič, až do 19. Septembra
1923, kedy prešiel hranicu Československa na ceste z Berlína.
Četníci ho okr-em toho, že je komunistický a boľševický
Agitátor obviňovali aj zo "špiónstva" . Četníkom potom ušiel
A nepodarilo sa nám zistiť, aké boli jeho dalšie osudy.
Činnost obecného
Zastupiteľstva
Koloman Kóša
V septembri a októbri 1924 prijali obecné zastupiteľstvá
V Ladcoch a Tunežiciach organizačné §tatúty obcí. Tieto ustanovenia
Veľmi podrobne stanovovali právomoci celého orgánu,
Rady i jednotlivých funkcionárov. Ďalej v štatúte bola organizačná
Štruktúra celej obecnej správy, zloženie obecného zastupiteľstva.
Určoval sa spôsob vedenia zasadaní, najmä hlasovania
L" ... Pred hlasovaním majú sa otázky písomne zostaviť,
Aby sa na otázku slovami - áno -, poťažne - nie - hlasovať
Mohlo"l. Napríklad aj pri hlasovaní rozpočtu sa muselo hlasovať
Menovite.
Obecná rada sa skladala zo starostu, námestníka a dalších
Volených členov. Rada sa za svoju činnosť zodpovedala obecnému
Zastupiteľstvu. Štatút dalej obsahoval povinnosti obecných zamestnancov
A ako prílohu schválenie ročných odmien. V Ladcoch
Starosta poberal l 000 korún ročne + celoročný cestovný pa~§ál
400 korún. Námestník dostal ročne 500 Kč, pokladník 200 korún.
Tzv. "sirotský", ktorý dohliadal na výchovu maloletých sirôt
A aby poručníci majetok riadne spravovali, dostal ročne 400
Korún. Pôrodná babička lv roku 1924 Mária Vyhničkovál dostávala
Od obce 450 korún a potom 50 korún za jeden pôrod a ošetrovanie,
U chudobných však nesmela zobrať nič . Doručovateľ bol
Volený obecným zastupiteľstvom, skladal sľub starostovi a musel
Byť k dispozícii aj notárovi. Za svoju prácu dostával
400 Kč ročne . Kancelársky zriadenec si ročne vyslúžil iba 250
Korún .-
V Ladcoch boli v tom čase dvaja noční strážnici, za odmenu
550 Kč každý. Museli stále prechádzať obcou a to v čase od
15 . Októbra do 15. Apríla od 21.00 do 04 . 00 hodiny a v ostatnom
Čase od 22.00 do tretej hodiny ráno. Strážnici dozerali
Aj na "ohnohasičskú stráž" a na zachovanie záverečnej hodiny
V hostincoch. Tzv. Mrtvolprezerač lv roku 1924 Pavol Habáne~1
Musel ka ždú mŕtvolu prezrieť a spísať zápisnicu. Jeho ročný
Honorár bol sto korún. Ďalej sa odhlasovalo zvonárovi 150
A radným tiež po 150 Kč ro č ne.
1924
Štatút obce
V Tunežiciach boli odhlasované tie isté zásady - teda
Štatút obce, odmeny funkcionárom a zamestnancom boli ale nižšie
/starosta - 100, námestník a pokladník po 40 Kč atd./.
Mali aj hájnika za 60 korún ročne i obecného pastieta, ktorého
Však museli platiť gazdovia, ktorým pásol dobytok.
Problémov, ktoré muselo riešiť obecné zastupiteľstvo bolo
V roku 1924 dosť. Z množstva otázok, ktoré prerokovávali si
Zoberme iba niektoré, zdanlivo malicherné, ale charakteristické
Pre postoje tohoto obecného zastupiteľstva.
V máji 1924 prerokovávali žiadosť Jozefa gerb, najväčšieho
Účastníka a riaditeľa vápenky o prijatie do zväzu obce
/domovská príslušnosť/ o Členovia obecného zastupiteľstva sa
Vy jadrovali aj takto: Bazala: " ... Neľudsky zachádza s robotníkmi,
Nedať!" Hlasovanie vyznelo potom v neprospech Jozefa
Gerba. Zaujímavé však je, že na tom istom zasadaní jednomyseľne
Schválili domovskú príslušnosť robotníkovi Karolovi
Kumanovi. K postoju voči Jozefovi gerbovi malo obecné zastupiteľstvo
Pádny dôvod. V tom čase totiž sekretariát Medzinárodného
Všeodborového združenia v Žiline podal proti nemu žalobu
Lproti "Ladeckej účastinárskej spoločnosti pre výrobu
Vápna a dreva", kde bol gerb riaditeľom/o Čo sa stalo? Ludvik
Janček a Jozef Pollák intervenovali u riaditeľa ako dôverníci
Ohľadne pracovného času, ktorý sa neriadil podľa kolektívnej
Zmluvy. Riaditeľ ich preto okamžite prepustil.
Váľa polemík bolo aj okolo na pohľad jednoduchej veci -
Dane zo psov. Bol to dosť veľký príjem do obecnej pokladne
A preto sa výška dane každý rok znova určovala. V roku 1924
Sa platilo 200 korún od luxusného psa, 30 Kč za poľovného
A 10 korún od obyčajného, strážneho psa.
V roku 1924 sa znovu otvotila otázka nedostatku priestorov
Pre triedy. Nadriadené orgány štátnej moci i školského
Sociálne myslenie
V obecnom
Zastupiteľstve
Školské problémy
Inlpektorátu ponúkajú iba alternatívu, aby sa na p~ístavbe podieľala
Obec. Na · veľmi búrlivom zasadaní 18. Augusta najmä komunisti
/ Bazala, Rosa / sa dožadovali, aby väčšiu čiastku uhradil
Itát.
Škola sa však i napriek týmto priestorovým problémom vzmáhala
. Pribudla nová učiteľka Helena Hriadlovská, takže učiteľský
Zbor tvorili: E. Pauer,' A. Pauerová, H. Hriadlovská a od
28 . Septembra 1924 Barbora Gregušková. Na konci roka bolo
V troch triedach 148 žiakov . V januári založili v Štátnej ľudovej
Škole dorast Československého červeného krí ža, ktorý mal
40 členov. V máji usporiadali výstavu ručných prác - prvú
V Ladcoch. Výstava sa občanom páčila a tak sa zalo žila tradícia
A výstavy sa potom poriadali ka ždý rok .
Na železničnej stanici sa dňa 7. Októbra 1924 stala pomer- Niektoré mimone
Veľká nehoda - vykoľajenie nákladného vlaku, pričom vznik- riadne udalosti
La škoda okolo 200 000 korún. Zo stanice sú však aj pozitívnej- v obci
Lie udalosti: v tomto roku sa uskutočnila dlhé roky odkladaná
Adaptácia staničnej budovy. Pristavili novú čakáreň 8 x 4 metre
A zo starej čakárne prestavali dopravnú kanceláriu.
Dosť problémov bolo ' v cementárni okolo stavby tzv. Klingerovej
Haly, ktorú stavali bez povolenia. Kedže stavba bola
Už značne rozostavaná, povolenie dodatočne dostali.
Záčiatkom marca 1924 založila miestna organizácia Komunistickej
Strany Československa v Ladcoch K o m u n i s t i c k Ý
Z v ä z m l á d e ž e, ktorého prvým predsedom sa stal J o z e f
Maj b ach , z ámočník a tajomníkom- z apisovateľom Jozef Mik
U š ine c, robotník. Mladi boli hned prvý rok veľmi aktívni,
Podporovali robotnícku telocvičnú jednotu, aktivizovali
Sa politicky i kultúrne. Už v roku 1924 zahrali prvé divadlo
"Márno t ratn ý syn".
Komunistický
Zväz mládeže
•
V roku 1924 zaznamenávame v Ladcoch veľkú poiitickú aktivitu.
Vyplýva čiastočne zo štrajku na začiatku roka /bude o
Ňom reč dalej/, ale i z celkovej politickej situácie v Československu
A postavenia politických strán na Slovensku. Veľkú
Úlohu v tomto procese najmä v cementárni zohrali odbory, ktoré
Spolu s Komunistickou stranou organizovali viacero ver ej -
Ných zhromaždení. '
Tak sa po skončení práce 18. Marca o 14. Hodine konalo
Verejné zhromaždenie KSČ k piatemu výročiu vzniku Madarskej
Republiky rád a výročiu Parížskej komúny. Významná schôdza sa
Konala aj 21. Júna v hostinci u Jakúbka, kde hlavný referát
Predniesol vtedajší poslanec KSČ Karol Bacílek. Schôdzu viedol
Štefan Bazala, ktorý ospravedlňoval rečníka, že nepoužíva
Ostrejšie výrazy, lebo je "jednou nohou na p~diu, druhou v žalári".
V júni sa koná aj ľudové zhromaždenie odborovej organizácie
Za prítomnosti 120 občanova tajomníka zo Žiliny Ivana
Prechtla. Na schôdzi prehovoril Štefan Bazala o svojej účasti
Na konferencii cementárov v Prahe a konštatoval, že v českých
Zemiach majú cementári v~čšie platy, ako na Slovensku. Potom
Napadol Jána Turzu a Antona Rohela, ktorých obvinil, že sa nestarajú
O záujmy robotníctva. Ked ho podporil aj Prechtl, tak
Sa na záver schôdze politický predseda odborovej organizácie
Ján Turza a predseda v-ýboru Anton Rohel vzdali svojich funkcií.
V júli organizuje verejnú schôdzu Sekretariát KSČ z Vrútok
Préd hostincom Štefana jakúbka. Schôdzu viedol vtedajší
Tajomník MO KSČ v Ladcoch Sedlár. V tom istom čase sa organizovalo
Aj verejné zhromaždenie v Tunežiciach, ktoré sa však
Pre epidémiu šarlachu nekonalo. Ďalšie schôdze sa konali v auguste,
Septembri a okt~bri. Všetky viedol vtedajší predseda
MO KSČ Ján R o s a. Zúčastňovali sa ich vtedajší významní
Stranícki a odboroví funkcionári, ako poslanec Darula, Černý
- zástupca Medzinárodného všeodborového zväzu z Prahy a další.
Ladčania pomáhali v tom čase organizovať politický život v Beluši,
Hloži, Podhorí, Košeckom Veľkom Podhradí, kde sa zúčastčinnost
Ňovali schôdzí ako rečníci /Bazal, Rosa/.
Svojim spôsobom osobitá bola spoločná schôdza MO KSS Ladce
A Tunežíc. Zúčastnil sa jej rovnaký počet z každej obce -
Zhruba po päťdesiat občanov. Konala sa 7. Októbra 1924 a jej
Jediným programom bola reg u l á c i a V á hu, boj proti povodniam.
Bol to vlastne prvý oficiálny protest politickej strany
Proti neustálemu odkladaniu týchto prepotrebných verejných
Prác. Ako uvidíme dalej, v značnej miere to prispelo k riešeniu.
Odborári už tradične organizovali na deň l. Máj a
Sprievod a tábor ľudu pred hostincom jakúbka. Organizátorom
Bol Zväz robotníctva chemického, stavebného a tehliarskeho
V Československu. Zúčastnilo sa ho 280 ľudí, ktorí si vypočuli
Rečníkov /8azala a Varga/, ktorí veľmi ostro vystúpili proti
Nezamertnanosti a proti dovozu tovaru z cudziny.
Aj v Ladcoch, ako napokon v celej Československej republi- S o c i á lne
Ke, spoločenský poriad.ok spôsoboval veľké rozdiely v životnej po mer y
Úrovni občanov. Medzi najmajetnejšie vrstvy, okrem účastinárov
A majiteľov podnikov v Ladcoch patrili úradníci v cementárni
A vápenke. Riaditeľom cementárne v tom čase bol Augustín Barényi,
Ktorý v nej pracoval od založenia. Je zaujímavé, že na
Výplatnej listine fabriky sme našli aj jeho slúžku Máriu Jakúbkovú.
Z úradníkov spomeniem ešte Leopolda Archera, Júliusa
Bergmanna, Or. Františka Bockischa - veľkého cementárskeho odborníka,
Jozefa Findia, Ericha Steinera, Hermana F~rstera.
Mnoho Slovákov medzi nimi nebolo, rovnako ako medzi majstrami:
Lorenz Bombach a Rudolf Bostelle.
Ako sme hovorili o rozdielnosti v životnej úrovni, tak
Najlepší dôkaz je výplatná listina z tohoto obdobia. Tak napr.
Andrej Klár, generálny riaditeľ vápenky figuroval so základným
Mesačným platom 3 000 korún, riaditeľ Jozef Ger~ 2 000 korún
Základného platu, okrem účastinárskych podielov. Ich úradník
Messinger mal l 000 Kč základného platu. Ján Bednárik, nádeník
U nich zamestnaný zarobil 12 korún denne, Jozef Čemeš ako tesár
28 korún, Ján Ištvánik, kováč 16 a Ján Marguš, ktorý mal 5 detí
Tiež 16 Kč na ' den.
V roku 1924 sa robili aj úradné odhady jednotlivých majetkov.
Na cementáren sa stanovila hodnota 10 mili6nov a na vápenku
2 a pol mili6na korún.
Podrobnejšie opíšem najvýznamnejšiu udalosť roku 1924
V Ladcoch i okolí, najväčší a najbúrlivejší štrajk v cementárni
Ladce. Predtým sa proti zlým pomerom v mzdových, pracovných
A sociálnych otázkach bojovalo dosť sporadicky a viac-menej
Neorganizovane. Takéto akcie nemali nádej na úspech. Povojnová
Revolučná vlna poznamenala Ladce a štrajk v dvadsiatomštvrtom
Roku je už prejavom uvedomelého postupu za požiadavky robotníkov.
Stávka trvala od 29. Januára do 12. Februára 1924. Dôvodom
Bolo zníženie miezd robotníkom o 10 - 25 %. Priebeh bol
Veľmi búrlivý, takže do Ladiec vyslali okolo 25 četníkov z okolitých
Četníckych staníc. Vedenie cementárne využilo zimné
Prepúšťanie robotníkov a k jari, pri tvorbe novej kolektívnej
Zmluvy chceli mzdy znížiť. Počas celej stávky sa vyjednávalo
S vedením závodu a ked sá nič nevybavilo začala byť situácia
Veľmi napätá. Četníci dostali nové posily, čo robotníkov ešte
Viac znerv6znilo. Všetko vyvrcholilo, ked si vedenie cementárne
Najalo štrajkokazov z okolitých obcí. Napokon došlo ku
Zrážke a bolo aj niekoľko ranených.
Stávka sa nakoniec skončila víťazstvom robotníkov. Platy
Zostali zachované ako predtým, ale incident so štrajkokazmi
Mal však dohru pred súdom v Trenčíne. Súdili 27 štrajkujúcich,
Medzi nimi aj štyri ženy, ktoré sa zapojili ako manželky štrajkujúcich.
Medzi odsúdenými boli:
Jozef Češko II mesiac väzenial, Ján Nemečka II mesiaci"
Štefan Krištof III, Štefan Hoferík 13 týždnel, Michal
Ištvánik /3 týždnel, Ludvík Kvasnička /3 týždnel, Štefan
8uday 13 týždnel, Štefan Ištvánik 16 týždnovi, Štefan
Petrík II mesiaci, Jozef Rolín 13 týždne/, Gašpar Kory-
Najvýznamnejši
Štrajk v cementárni
Čanský /2 týždne/, Jozef Maslák /2 týždne/, Gustáv Marguš
/2 týždne/, ' Ondrej Fatura /2 týždne/, Ján Kútny /2 týždne/,
Ján Kvasnica /2 týždne/, rovnako na 2 týždne väzenia boli
Odsúdení aj Jozef Gábriš, Ján Turza, Pavel Hriadel, Ján
Galanský, Štefan Turza, Robert Marko. Jozef Fraštika dostal
Pokarhanie.
Súdené boli aj Mária Borovičková, Katarína Hodúlová, 6mília
Turzová a Anna Adamcová, ktoré podľa súdu spáchali
Prečin tak, že počas zrážky boli v zástupe žien a detí,
Ktorý stál za ohradou továrne a odtiaľ "hádzali kameny
Do podšupny a na vag6n" - teda tam, kde chceli stávkokazy
Pracovať.
Dňa 23. Septembra 1924 sa znova ukázala jednota medzi robotníkmi.
Z práce prepustili Jána Rosu. Na protest proti jeho
Prepusteniu vyhlásili štrajk, ktorý trval dva dni. Stávky sa
Zúčastnili všetci pracujúci cementárne, okrem úradníkov a majstrov
A niekoľkých stávkokazov. Štrajk bol úspešný - Jána Rosu
Znovu prijali do práce.
Medzi najvýznamnejš~e osobnosti revolučného hnutia v Ladcoch
Patril nesporne Štefan B a z a l a .
Narodil sa 26. Decembra 1884 v Praznove, okres Považská
Bystrica. V Ladcoch pracoval na rôznych pracoviskách, najviac
Ako predavač v obchode Budúcnosť a v závodnej kantíne.
J~ho manželka Alojzia /narodená 1892/ pracovala pri murároch,
Kde zarábala 14 korún na deň. Pritom mali 3 deti,
Františka narodeného 1909, Štefana /1911/, Annu /1918/.
Ako vojak slúžil Štefan Bazala u 5. Delostreleckej batérie.
Svoju revolučnú cestu nastúpil najmä po skončení prvej
Svetovej vojny.
Na župnej konferencii sociálnodemokratickej strany
V Trenčíne v roku 1920 ho zvolili za delegáta na zjazd ľavice
V Cubochni, ktorého' sa aj v januári 1921 spolu s Antonom Rohelom
Zúčastnil. Bol revolučný marxista po všetky dalšie roky,
Štefan
Bazala
Ktoré prežil v Ladcoch. Nebolo prakticky schôdze, na ktorej
By nebol Štefan Bazala vystúpil. Komunistické stanoviská zaujímal
Aj na zasadaniach obecného zastupiteľstva, ktorého bol
Viac rokov členom.
Za svoju činnosť bol prenasledovan9 a trestan9. V "sčítacom
Trestnom liste" sédrie - súdu v Trenčíne sa vypočítavajú
Tresty v roku 1922, 1923, 1924, 1925 a posledn9 v roku 1925,
Kde je obvinen9 z urážky vlády, četníctva atd.
V tridsiatych rokoch odchádza za prácou do Piešťan a odtiaľ
Do Bratislavy, kde prišiel v roku 1943 o život pri bombardovaní
Továrne Apollo.
Jeho syn Štefan Bazala prešiel v druhej svetovej vojne
Cez front k sovietskym letcom. Ako letec na strane Červenej
Armády aj v druhej svetovej vojne padol.
Najvýznamn~j§ou politickou udalosťou roku 1925 boli voľby
Do poslaneckej snemovne a senátu, ktoré sa konali 15. Novembra
V budove Štátnej ľudovej §koly v Ladcoch itunežiciach.
Viaceré politické strany v rámci predvolebnej kampane poriadali
Zhromaždenia, alebo sa o to aspoň pokúsili.
Miestna organizácia Komunistickej strany Československa
V Ladcoch zvolala takúto schôdzu na B. Novembra, kde pod vedenim
Jána Turzu si 60 prítomných vypočulo prejav Gizely Kollárikovej
Zo Žiliny. Vo svojom prejave sa k výsledkom volieb
Stavala dosť skepticky a vyhlásila, že voľby na Slovensku vyhrá
Hlinková ľudová strana. Vyzvala v§ak prítomných, aby volili
Komunistov, ktorí sú jediní schopní vyrie§iť sociálne a národnostné
Otázky.
Pred voľbami do poslaneckej
Novené volebné komisie.
Snemovne a senátu, boli usta-
V Ladcoch: Pavel Gajdo§ík, Jozef Zelík, Ján Turza, Ján Zelík,
Alexander Lippe, Anton Rohel, Imrich Slávik, Jozef
Hriadel, Emil Pauer, ktorý bol poverený notárskou
Funkciou.
V Tunežiciach: Jozef Kvasnica, Jozef Miku§ka, Jozef Raček, Ondrej
Letko, p'avol Ba§ka, Šimon Binka.
Výsledky vol i e b
L a d c e T une ž ice
~osl .s n. Senát ~osl.sn . Senát
K S Č - 270 20B 52 39
Hlink.sl.ľudová str. 174 151 45 37
Židovská strana 19 16
Sociál.-demokr.strana 17 12 IB 16
Čsl. Strana socialist. 6 6 l 2
Republikánska strana 7 6 6 6
Čsl. Strana lidová 7 B 3
Z aal§ích politických strán niekoľko hlasov dostala e§te
Československá živnostenská strana, Národná strana práce,
Slovenská národná strana, Československá národnodemokratická
Strana, Kresťanská sociálnodemokratická strana a Bund der
Ladwirte.
Dňa 2. Januára bolo búrlivé zasadanie obecného zastupiteľstva
V Ladcoch a o týždeň aj v Tunežiciach. Okresný úrad
V Ilave predostrel na schválenie dodatky k štatútu obce a rozpočet,
Kde sa okrem iného škrtali odmeny členom obecnej rady.
Proti tomuto rozhodnutiu dali odvolanie. 24. Júna schválilo obecné zastupiteľstvo výsledky verejného Súbehu stavby chu dob i n s k e hod o mu. Stavať sa Bude podľa projektu Júliusa Bergmanna a stavbou boli povereni Ján Martinák, murár a Juraj Mihálik, tesár . Celkový nákladBol schválený 28 000 korún. Suma nesmela prevýšiť 14 000 do "glajchy", po postaveni krovu aalšich 10 000 Kč a zvyšok pri Odovzdan i stavby. Chudobinsky dom /"chudobinec"/ stál pri Kaštieli /dnešná budova Slovenského zväzu chovateľov/oZnova sa prerokuváva otázka pristavby - nadstavby školy. Školský inšpektor požaduje, aby obec hradila celé náklady cca 200 000 Kč. Obec prejavuje ochotu dať iba 30 000 a zdôvodňuje To veľkými výdavkami, ktoré Ladce čakajú v súvislosti so zavádzanim Elektrického osvetlenia a úpravou brehu Váhu. V tom čase Obecné zastupiteľstvo schválilo /14 proti jednému hlasuj Výdavky 55 000 korún na verejné elektrické osvetlenie, ktorého Stavbu bude prevádz~firma Tiberghien a synovia l Trenčina.Podľa projektu a dohody s dodávateľom sa budú elektrické stípy Zasádzať svojpomocne. Členovia obecného zastupiteľstva v Ladcoch odhlasovali Zakúpenie h a s i č s kej str i e k a č k y v hodnote 20 000 Kč. Kúpou bol poverený námestnik starostu a veliteľ hasičov Pavel Koyš. Ku kúpe však v ten rok nedošlo. V júni 1925 kúpili pre obecný dom prvý pisaci stroj. Riešenie obecných Problémov
od 2. augusta ll. hodiny do 3. augusta 20. hodiny neustá- veľ k ále pršalo v celom povodí váhu. to zapríčinilo veľkú povodeň, p o vod e ňktorá spôsobila škodu najmä tým, že odkryla pôdu a zaštrkovala ornicu. v - eľmi sa rozvodnili aj všetky potoky, ktor~ sa vyliali z brehov a urobili škodu na staviskách. v ladcoch bolo 63 poškodených. najviac michal koyš a mária hriadelová. škoda ladcoch sa odhadla na 122 000 korún. poškodení dostali podporu v úhrnnej hodnote 25 900 kč. v tunežiciach najväčšie škody utrpeli štefan češko a ondrej tomaník. celkom bolo v tejto ci 40 poškodených 8 odhadovanou škodou 52 000 kč. podporu dostali v sume 10 500 korún. veľkú škodu utrpela aj drevospracujúca spoločnosť. občanom voda odniesla konope, ale odplavila aj zemiaky, cukrovú repu a iné plodiny. v septembri toho istého roku zvoláva už referát verejných prác v bratislave poradu o úprave brehov váhu. požiadavka na obec ladce bola prispieť b 500 korunami. takáto koncepcia bola pre obec ladce a tunežice prijateľnejšia,
ako predchádzajúce požiadavky. pôvodné zámery -
prijaté na začiatku roka 1925 predpokladali úpravu brehu váhu
na trase púchov - trenčianska teplá s uvažovaným nákladom
8 miliónov korún. každoročne povodne na váhu spôsobovali škodu
do 300 000 kč, k čomu' bolo treba ešte pripočítať dalšie
na komunikáciach, obytných a hospodárskych budovách atd. veľkú
časť výdavkov podľa stanovenej koncepcie mali niesť obce.
napr. ladce 200 a tunežice 50 tisíc kč. proti tomuto vystúpili
ladce, tunežice, košeca, dubnica a lieskovec. napísala sa
žiadosť a zostavila deputácia na župný úrad v turčianskom
svätom martine v zložení andrej martinák, pavel gajdošík, andrej
letko a štefan kvasnica. so stavbou sa malo započať už
v roku 1926, ale ešte tento rok, ako sme už napísali, podal
váh markantný dôkaz potreby tejto významnej verejnoprospešnej
práce. tak sa celá koncepcia prijatá na začiatku roka 1925
zrušila a väčšinu nákladov na úpravu b- rehu váhu prevzal
štát.
škola mala na konci školského roka 1924 - 1925 spolu
125 žiakov, čo bol značný pokles oproti predchádzajúcim
rokom. v tomto roku sa školy v ladcoch a tunežiciach mimoriadne
vybavili učebnými pomôckami podľa stanovených noriem
ministerstva školstva a osvety a rozmohla sa aj školská knižnica.
štátna ľudová škola v ladcoch bola veľmi aktívna v premietaní
krátkych filmov pre deti z ladiec a okolia. mnohé
z filmov sa v spolupráci s organizáciou československého červeného
1925
v januári 1925 správca štátnej ľudovej školy v ladcoch
prijal od referátu verejných prác v bratislave meteorologické
prístroje a založil tzv. d á ž dom ern ú s t a nic u .
v roku 1924 a 1925 sa na miestnom kaštieli konali stavebné
opravy a adaptácia na umiestnenie kláštora. adaptáciu uskutočňovala
trnavská stavebná spoločnosť. vymieňali sa krovy,
opravovali povaly, miestnosti, studňa a dalšie potrebné práce.
dňa 28. júna 1925 prišiel do ladiec juraj tutz, splnomocnenec
generálneho dozorcu milosrdných sestier z paríža, aby budovu
prevzal pre rád milosrdných sestier svätého vincenta z pauly,
ktorý bol založený na oš~trovanie chorých a školské služby.
v tom čase dostávajú obývacie povolenie od župného úradu
v t. sv. martine. potom 19. júla 1925 ho vysvätil nitriansky
biskup a kláštor začal vyvíjať činnosť. je zaujímavé, že úradná
kolaudácia sa konala až 24. februára 1926 a našla dosť
stavebných chýb.
v apríli 1925 hlási četnicka stanica v lacoch okresnému
úradu v ilave, že miestna organizácia komunistickej strany
v ladcoch v tento mesiac veľmi často koná nepovolené, tajné
schôdze. pri takejto schôdzi, dňa 7. apríla 1925 sa výbor
uzniesol, že vezme ~o opatery 25 detí stávkujúcich robotníkov
z ostravy. oáždomerná stanica v školeúprava kaštieľa vznik kláštora hlásenie četníckej stanice
četnícka stanica sa po celý rok musí zaoberať osobou
karola sodomku, ktorého väznili najprv v trenčíne, potom v nitre
od februára do apríla. správa továrne i napriek tomu, že
bol uznaný nevinným ho nechcela zobrať späť do práce.
aktivitu vyvíjal koniunistický zväz mládeže
dňa 19. apríla odohrali divadelné predstavenie vo fabrickej
miestnosti "pravda víťazí" a "falošní pýtači". kultúrny život
organizoval v tomto spolku najmä jozef mikušinec.
máj je významný pre organizovanú telovýchovu v ladcoch.
v československu sa vytvára nová organizácia, ktorá sa hlási
bezvýhradne k marxizmu. tak stará telovýchovná organizácia
robotnícka telocvičná jednota na zhromaždení 3 l. máj a
1925 zanikla a hned sa vytv-orila nová pod názvom fed e -
r o van á rob o t n í c k ate l o c v i č n á jed not a
v ladcoch /frtj/. schôdzi predsedal ján rosa a hla- vným rečníkom
bol vorlíček z trnavy. jednotliví funkcionári bývalej
rtj skladali účty.
na tomto zhromaždení schválili nové stanovy spolku a dohodli
sa, že v októbri toho istého roku zvolajú schôdzu, kde
uskutočnia , voľby výboru: zhromaždenie skutočne zvolali na
25. októbra 1925 a za predsedu zvolili jozefa majbacha.
Aktivita komunistických spolkov
okresný úrad v ilave a školský inšpektorát v trenčianskej
teplej odmietli akékoľvek subvencie na nadstavbu, alebo prístavbu
školy v ladcoch. navzájom sa obviňovali, kto je zodpovedný
a vymieňali si korešpondenciu. karol križan, notár
z košece to zakončil latinským "vox populi, vox dei" a na zasadaní
1926
Obecnej rady 22. júla 1926 sa dosiahlo definitívneho
rozhodnutia: obec ne bud e školu nadstavovať vo svojej réžii,
ale dá k dispozí cii 35 000 kč, ktoré už mali vtedy
v pokladni. na tomto zasadnutí sa zúčastnili andrej martinák,
starosta, jozef findel, riaditeľ cementárne, ján turza, pavel
gajdošík, anton rohel, jozef majerík, michal uríček, jozef
zelík, jozef hriadel, zigmund glasei. touto otázkou sa zaoberali
aj na dalších zasadaniach a zdalo sa, že sa konečne pristúpi
k realizácii.
v tomto roku zaznamenala škola další pokles žiakov. na
konci tohto školského roku - v júni 1926 ich bolo iba 113.
škola sa však značne zveľadila. vykopal sa jarok na odvod vody,
urobili bránky, zhotovili pletivový plot a porobili i
niektoré vnútorné opravy. v decembri bola veľká epidémia
o s ý p o k a na škole chýbalo dve tretiny detí.
váh narobil na jar 1926 znova starosti občanom ladiec
a tunežíc. povodeň poškodila škarpu pri hloži a zatopilo role
v ladc~ch a čiastočne aj v tunežiciach. na súrnu opravu
prispeli ladce 18 tisíc korunami, celkom stála však oprava
27 tisíc kč. aj to bol jeden z dôvodov, že sa znova zostavila
deputácia do bratislavy, aby rokovala na referáte verejných
prác o úprave váhu. v delegácii boli andrej martinák,
ján rosa a pavel gajdošík. sľúbili im, že sa v roku 1927 začne
stavať.
problémy okolo
prístavby školy
problémy
s váhom
v roku 1926 sa obnovila činnosť obecného bitúnku, ktorý
bol umiestnený n·a pozemku, oproti dnešnému domu slovenského
zväzu chovateľov. za používanie obecného bitúnku boli stanovené
poplatky: od teľaťa 5 kč, svine 5 kč, ovce, kozy, jahňaťa,
kozľaťa po l korune.
v cementárni sa v roku 1926 kolaudovalo cementové
s i lo, ktorého stavba sa začala v roku 1925. silo malo železobetónovú
konštrukciu a do jeho 7 zásobných nádrží sa
vmestilo 380 vagónov cementu. pod silom boli automatické váhy
na plnenie vriec. prívod cementu do sila šiel transportérom.
žilinské a ladecké portlandcementové továrne, úč. spoločnosť
boli v tom roku veľmi aktívne v stavebnej činnosti.
v rámci modernizácie prestavali skladište na laboratórium
a postavili dalšie skladište na benzín.
bedrich bokisch, riaditeľ cementárne oznamuje obci, že
od 7. decembra 1926 pre p u s t i l i 138 rob o t ník o v
a od 23. decembra dalších 154 robotníkov. nebudú zamestnaní
jeden a pol, respektíve 2 mesiace.
z významnejších udalostí tohoto roku zaznamenávame kultúrnu
udalosť roku historického významu. dňa 3. jan u á r a
1926 matica slovenská zaslala obci 30 kníh a tie tvorili základný
fond novozaloženej knižnice. vo februári došlo dalších
30 knín a tak občania mali cez zimné mesiace možnosť na tie
časy dosť slušného výberu. obec dala zhotoviť pre knihy skriňu
a u č ite l i a
knihy.
striedajúc sa začali občanom požičiavať
v roku 1926, po voľbách roku 1925 nezaznamenávame ani
v ladcoch, ani v tunežiciach nijakú osobitnú aktivitu v politickom
ako významný akt robotníckej spolupatričnosti možno označi
ť o s l a v y ľ . máj a, ktoré prišiel pomôcť do ladiec
organizovať tajomník krajinského sekretariátu ksč v žiline
karol bacílek. na prvomájovom zhromaždení rečnil okrem iných
aj poslanec ksč kopas. karol bacílek organizoval potom v ladcoch
aj dalšiu verejnú schôd2u v septembri 1925.
mimoriadne veľa - 25d ľudí sa zúčastnilo verejnej schôdze,
ktorú viedol štefan ištvánik. schôdza sa konala pred urbárskym
domom.
aktívna bola inadalej federovaná robotnícka telocvičná
jednota, ktorá sa okrem cvičenia zaoberala aj kultúrnou prácou.
v roku 1926 nacvičili a s úspechom zahrali hru "socializácia
politicky sa organizovali aj ostatné strany a občania.
tak župný úrad v martine povolil založenie nového spolku
"kresťanského roľriickeho združenia", ktorého predsedom sa
stal juraj málik ked miestna organizácia komunistickej strany československa
nadalej konala .schôdze, jej revolučná aktivita čiastočne
ochabla aj pod vplyvom dočasnej stabilizácie kapitalizmu
v československu a tým aj aktivizácia buržoáznych a reformistických
strán, ktoré mali vplyv na myslenie v ladcoch,
ale najmä v tunežiciach.
pokračujú spory o hradení nákladov na úpravu hrádze váhu.
ladce žiadajú od župného úradu podporu, nakoľko suma,
ktorú majú platiť presahuje už 50 tisíc korún. župný úrad
zamieta s tým, že ladce sú bohatá obec, majú cementáreň i vápenku
a len dane plynúce do obce činia 155 000 kč.
rovnako pokračuje aj boj o nadstavbu školy. dňa 19. februára
1927 sa škola zaväzuje postaviť štátnu ľudovú školu na
poschodie. obec dá 20 % nákladov - ostatné nech je štátna
subvencia.
obecná rada prijíma a schvaľuje stanovy dobrovoľného hasičského
zboru ladce - tunežice . v novembri toho istého roku
súhlasí s nákupom prvej motorovej striekačky v hodnote
30 000 kč z teplíc v čechách. nákupom je poverený dezider
szomodyi - generálny riaditeľ cementárne. povolenie na zakúpenie
striekačky dala aj zemská hasičská jednota v martine.
v roku 1927 pokračovala cementáreň v modernizácii svojej
prevádzky. konala sa obhliadka staveniska budúcej zvážnej reťazovej
dráhy. mala mať tieto technické parametre:
rozchod koľají 100 cm, sklon 364 %o, šírku násypu 3 m,
sklon svahu l : l 1/2. pražce pod koľaje budú zhotovené z tvrdého
dreva. stanovili sa zásady prevádzky, z ktorých vyberám:
obsluhu mohli vykonávať iba zdraví robotníci, prevádzka len
za svetla, zákaz prepravovať osoby a kontrolovaná pravidelná
údržba~ pri tejto technickej obchôdzke sa stal nepríjemný incident,
ked hlavný inžinier bereczki po madarsky urazil členov
obecnej rady andreja martináka, jána rosu a jozefa hriadela.
títo sa potom sťažovali na okresný úrad a nepríjemnosti uzavrel
1927
V roku1927 začali v žilinských a ladeckých cementárňach
ladce pracovať podľa nového pra c o v n é hop o r i a d k u .
je zaujímavé aká bola kategorizácia jednotlivých druhov zamestnaní
v cementárni:
rozhodnutie
obecného
zastupiteľstva
ďalšia
modernizácia
cementárne
podkopník, skalák, topič, strojník, mazač, mleč, vypaľovač,
zámočník, kováč, ' sústružník, mosadzník, stolár, tesár, remenár,
elektrikár, klampiar, murár, pomocný robotník, nádeník,
dozorca.
podľa tohoto pracovného poriadku sa pracoyalo 8 hodín
na tri smeny. výplata bola v sobotu /za obdobie piatok ráno
- štvrtok večer/o v poriadku sa stanovovali pokuty a dôvody
prepustenia. veľmi prísne boli požiadavky na udržiavanie
strojov a nástrojov. fajčenie bolo vo všetkých miestnostiach
továrne prísne zakázané, rovnako ako nosenie pálenky do práce.
smutná udalosť, ktorá zasiahla do života mnohých rodín
sa stala 7. mája 1927. prestala pracovať parná píla, ktorá
patrila považskej drevoobchodnej spoločnosti v žiline.
o prácu prišlo 39 zamestnancov. správcom píly bol leopold
kugel, dalej tam pracoval jeden strojník, jeden dozorca a ostatní
robotníci. medzi postihnutými bol františek mierny,
jozef mikušinec a další.
24. decembra 1927 aj cementáreň, tak ako každú zimu
prepúšťala. teraz to bolo 245 robotníkov, ktorí potom do práce
nastúpili až na jar roku 1928.
dobrovoľný hasičský zbor v tunežiciach má 7 členov
/štefan letko, ján hrdina, ján prekop, ján letko, jozef
kvasnica, jozef raček~ štefan kvasnica/. v obci nebola motorová
striekačka, iba ručná, zakúpená ešte pred prvou svetovou
vojnou. tak dobrovoľný hasičský zbor patril pod l a d ce.
v roku 1937 sa osamostatnil a zakúpili si motorovú striekačku
ps 8. dovtedy boli členovia hasičského zboru poverovaní úlo-,
hami, ktoré vykonávali v rámci svojej obce.
zastavenie
parnej píly
vznik dobrovoľného
hasičského
zboru v tunežiciach
v týchto rokoch bol v obci ladce veľmi aktívny č e s k o -
s love n s k ý č . e rve n ý krí ž, najmä jeho dorast v štátnej
ľudovej !kole. poriadali "slávnosti mieru" s bohatým kultúrnym
programom, z ktorých čistý zisk venova l i červenému krížu.
dostalo sa im aj odmeny v podobe čestného diplomu z divízie
čs čk v martine.
veľkú úlohu v kultúrnom živote obce hralo miestne k i no,
kde sa premietali celovečerné filmy, ale aj krátke a stredometrážne
- spojené s predná!kami. zásluhu na tom mala cementáreň,
ale najviac učitelia, ktorí veľa času obetovali pre
verejnú osvetu.
ani rok 1927 sa nezaobi!iel bez tradičnej dobročinnosti.
stále bolo veľa detí odkázaných na to, aby im niekto aspoň
raz za rok daroval topánky, jednoduché !aty, či !kolské pomôcky.
ako obvykle sa to uskutočňovalo na vianočnej slávnosti,
na ktorú prispeli aj v tomto roku cementáreň, obec a niektorí
bohat!í občania.
dňa 4. septembra 1927 sa pred hostincom szabó konalo
zhromaždenie ksč pri príležitosti medzinárodného dňa mládeže.
predsedal mu michal váň ~ rečnila gizela kolláriková zo žiliny.
v októbri toho roku poslanec kopas protestoval na četníckej
stanici proti zákazu komunistickej schôdze, ktorá sa mala
konať v ladcoch.
~ ladcoch, tunežiciach, ale aj v dal!ích obciach sa
roz!iroval leták "10 rokov vládne v sovietskom zväze pracujúci
ľud", ktorý svojim obsahom naväzuje na 9 rokov existencie
čsr. bol to vlastne predvolebný leták a kedže jeho obsah charakterizuje
vtedaj!iu dobu i zmý!ľanie mnohých na!ich občanov,
odcitujeme časť z jeho obsahu. robíme tak i preto, lebo letáky
spôsobili veľký ruch medzi četnickymi
dom v ilave i medzi zemským četnickym
lave :
stanicami, okresným úraveliteľstvom
v bratis-
spolky a
kultúrny ži vot
medzinárodný
deň mládeže
"10 rokov vládne v zssr pracujúci [ud! v9sledky toho sd:
bur žoázia vyhodená, fabriky v rukách robotníkov, pôda v rukách
roľníkov, názory oslobodené, rozmach v9roby, zvyšovanie
miezd, znižovanie daní roľníkom, zavedenie 7-hodinového
pracovného času, v9stavba socializmu, práca pre mier" .
"9 rokov vládnu v csr páni! následky sd: pracujdci národ
bez práv, zvyšovanie drahoty, znižovanie miezd, neznesiteľné
dane, švindle s pozemkovou reformou, národnostné utláčanie,
príprava otvorenej bur žoáznej diktatdíy, príprava vojny
proti zssr".
vo voľbách do obecného zastupiteľstva tak, ako v predchádzajúcich
dostali veľa hlasov komunisti a tak sa aj starostom
stal kandidát za komunistickú stranu československa.
obecné zastupiteľstvo v ladcoch malo týchto členov:
štefan štvánik , . starosta
pavel koyš, miestostarosta
členmi obecného zastupiteľstva dalej boli:
michal váň, pavel gajdošik, jozef hriadel, ján zajac, hriadel
jozef - janových, andrej slivka, jozef hatoka, jozef kalus ml.,
jozef kútny, anton rohel, štefan jakúbek, jozef fatura, juraj
málik, tomáš gapko, michal uriček, štefan uriček, andrej martinák.
v tu než i c i ach bol za starostu zvolený mikuláš
r a č e k vykonával funkciu miestostarostu od roku 1923 a starostom
bol potom až do roku 1939.
oo platnosti prišla nová vyhláška o spôsobe vedenia schôdze
obecného zastupite.ľstva, kde sa okrem iného ustanovilo,
že schôdza je uznášania schopná, ked je pritomná najmenej
1928
Rok 1928 bol rokom desiateho výrocla založenia spoločného oslava
štátu čechov a slovákov československej republiky. program na 10. výročia čsr
oslavu tohoto štátneho sviatku prekonal všetko, čo sa dovtedy
v tejtô oblasti v ladcoch robilo. už deň predtým, 27. októbra
odohrali divadlo a z čistého zisku kúpili neskôr knihy do
žiackej knižnice. dňa 28. októbra sa pričineném vzdelávacieho
spolku usporiadala dôstojná slávnosť. verejnej oslavy sa zúčastnila
takmer celá obec na čele s dychovou hudbou. nevidaný
bol lampiónový sprievod a hasiči s vlajkami, fakľami, alegorické
vozy a dalšie spestrenia. po slávnostnom prejave riaditeľa
školy z košece cypriána janegu pripravila cementáreň ohňostroj.
komunistickej strane teskoslovenska v ladcoch začali
úrady robiť čoiaz väč§ie prekážky. v roku 1928 zakázali konanie
troch členských schôdzi. Jeden z dôvodov, že nebude zachovaný
poriadok a dal§ie z čisto formálnych dôvodov. napr.
dňa 18. novembra zakázali schôdzu kst, ale povolili schôdzu
hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
významný bol l. máj l928 po prvýkrát organizovaný
v i l a ve. pripravili ho spoločne ladce, tunežice, košeca,
klobušice, prejta a dubnica. schôdze sa zúčastnilo do
500 občanova viedol ju ján turza. rečnikmi boli jozef bezecný
z ko§ece a komunistický poslanec jozef kopas z vrútok.
zaujimavé, ale i pochopiteľné bolo, že pred začatim manifestácie
poslali preč deti.
pre dobrovoľný hasičský zbor v ladcoch bol rok 1928 veľmi
významný preto, lebo sa zakúpila v roku 1927 schválená motorová
striekačka, prvá v ladcoch i na okoli. striekačka bola
4-kolová a stála 44 000 kč. k nej bolo 300 metrov hadíc.
30. septembra sa uskutočnila veľká slávnosť za pritomnosti
celej miestnej honorácie, ale aj zemského veliteľa hasičstva
na slovensku schmidta. "krstnými matkami" boli pani 8ergmannová
a lukovinyiová. odpoludnia sa uskutočnilo cvičenie za
účasti dobrovoľných hasičských zborov z celého okolia a niektoré
aj z okresu púchov /horné kočkovce, dolné kočkovce,
lednické rovné, dúlov, dolná brreznica, horná breznica/. pri
tejto-príležitosti udelili 18 jednotlivcom vyznamenania. pri
sppoločnom obede urobili zbierku na hasičský dom v martine,
ktorá vyniesla l 000 korún.
v tom istom roku sa zúčastnili členovia hasičského zboru
z ladiec hasenia požiaru v trestnici ilava.
zákroky úradov významný deň pre hasičov
v roku 1928 veľkú stavebnú a obchodnú činnosť robila ladecká
účastinárska spoločnosť na dorábanie vápna a dreva.
dňa 20. októbra sa začala výroba v novej šachtovej peci, ktorá
pomohla zvýšiť výrobu vápna a zlepšila aj jeho kvalitu.
začala vyjednávať o zakúpení kameňolomu od lesného družstva
v tuneži ~ ciach. ešte v marci toho roku prevzala táto firma do
majetku pasienok "pod kališťom" a zaplatila bývalým urbárni kom
spolumajiteľstvo za l 000 kč. nová šachtová pec vo vápenke
dňa 30. marca 1928 sa konalo komisionálne vyvlastňovanie diaľkové
pozemkov na diaľkové elektrické vedenie l ad c ech och o l - elektrické
ná. stavali ho spojené elektrárne severozápadného slovenska,
účastinárska spoločnosť v žiline . plánovalo sa trojfázové vedenie
o napätí 220 v. projektované vedenie križovalo práve v ladcoch a medzi
ladcami a horovcami sa pripravoval prechod cez váh. toto vedenie
bolo postupne v roku 1928 - 1929 dobudované.
takmer osemročné prieťahy s nadstavbou školy viedli
správcu školy k podaniu sťažnosti na viaceré miesta. plány
boli spracované v cementárni, obecná rada ich však nepredložila,
pretože stále nebola urobená konkrétna dohoda o financovaní
tejto stavby. Vedenie posledné prieťahy okolo nadstavby
1929
Rok 1929 je v znameni veľkých ·zmien v cementárni ladce.
celý podnik sa reorganizuje, čo sa prejavilo aj v názve továrne.
od roku 1929 nesú názov "slovenské továrne na portlandský
cement lietavská lúčka - ladce, účastinárska spoločnosť".
významným t ech nic k ý m pokrokom bola l a n o v á
zvážna dráha, čo bola prestavaná reťazová zvážna dráha. mechanické
zariadenie dodala firma orenstein a koppel z prahy.
lanová dráha medzi horným a dolným bodom mala sklon 338 %o.
dňa 19. marca sa konala technicko-policajná obhliadka, ktorú
zabezpečovalo ministerstvo železnic . okrem zástupcov ministerstva
boli pritomni zástupcovia obce, dalej leo neumann,
administrativny správca cementárne, július 8ergmann, technický
úradnik. odovzdali sa schválené predpisy na prevádzkovanie,
telefón a signálne zariadenie. v roku 1929 sa postavilo aj nové silo,
ktoré bolo podstatne modernejšie ako predchádzajúce.
veľmi dobre vyriešilinajmä dopravu slinku z pece do plniacej jamy - do nádrže
transportérom a vozikmi do skladu slinku. pri kola - udácii sa
však našlo dosť nedostatkov a tak silo nemohli hned používať.
15. februára 1929 prepustili v cementárni dalšich 190
robotníkov. to bolo spdu aj s tými, ktorých prepustili v decembri
predchádzajúceho roka už 230. v zime sa robila generálna
oprava, ktorú robilo okolo 230 robotnikov. v marci 1929
znova všetkých prijali do úplného stavu, čo bolo v tom čase
445 rob o tni k o v .
15. júla 1929 sa konala kolaudácia už spominanej pece
ladeckej účastinárskej spoločnosti pre dorábanie vápna a dreva.
pec bola postavená 120 cm pod terénom a 230 cm nad terénom
/základy/. 801a vysoká 30 metrov a priemer mala 9 metrov.
stavbu uskutočnila firma a. schultz zo sučian. pri kolaudácii
sa zistili závady, ktoré odstraňovali až do 15. októbra, kedy
pec zapálili.organizačné a technické zmeny v cementárni vápenka -
kameňolom - šachtová pec tá istá spoločnosť žiada v novembri 1929 živnostenskoprávne
schváleni'e k a meň o lomu v tunežiciach,
okresný súd v ilave súhlasí a stanovuje pravidlá na dobývanie,
bezpečnostné opatrenia, uskladňovanie výbušnín a dalšie pokyny
hygienické, k pitnej vode atd. kameňolom odkúpili od lesného
družstva v tunežiciach, celkom jutár. kameňolom predtým
fungoval asi 40 rokov, pretože na konci predchádzajúceho
storočia ho adolf schenk odkúpil od rímsko-katolíckej fary
v ilave. po schenkov i bol majiteľom gróf degenfeld schomber
otto, potom dr. richard neumann a napokon spomínané lesné
družstvo tunežice.
v apríli 1929 akceptovali projekt na nadstavbu a prístavbu
školy od inžiniera gretchela z cementárne a zamietli ten,
ktoré navrhovalo technické oddelenie okresného úradu v trenčíne.
bola to škoda, pretože tento projekt počítal aj s wc vo
vnútri budovy a vodovodom. náklady sa ovšem počítali vyššie
a to bol zrejme dôvod, prečo prešiel druhý ~rojekt. dňa
2 l. máj a 1929 sa však začalo stavať. na stavbu dozerala
stavebná komisia, v ktorej bol aj projektant. vrchný dozor
robil technický adjunkt krágel a prednosta inžinier janečka.
veľmi aktívne bolo aj predstavenstvo obce, najmä starosta
štefan ištvánik. v priebehu výstavby sa prijalo viacero návrhov
- zlepšení, napr. postavenie murovaných detských záchodov.
súčasne sa premýšľalo i zariadovalo modernejšie vybavenie:
lavice~ tabule a pod. ciastočne ich dodala firma icos z opavy
a čiastočne ich zhotovil stolár leopold kubeš. obec sa musela
zaviazať aj na prevzatie vecných nákladov na nové triedy.
stavba pokračovala takým tempom, že dňa 7. s e p tem -
bra sa začalo s vyučovaním v prízemných triedach a o niekoľko
dní aj na poschodí. slávnostné otvorenie sa konalo dňa
21. októbra 1929 za účasti oficiálnych hostí a občanov ladiec
i okolia. medzi účastníkmi bol aj známy pokrokový učiteľ
z podhoria, osobný priateľ petra jilemnického václav braný.
nadstavba školy
skutočnosťou
ku koncu roka 1929 dala obec ešte pristaviť zasklenú
predsieň za l soo " kč a tak celý finančný náklad na nadstavbu
školy sa definitívne uzavrel na sume 287 434 korún.
obecné zastupiteľstvo má plno starostí s rozpočtom na
rok 1929. na začiatku roka sa javí potreba 209 tisíc korún
- k dispozícii z miestnych zdrojov je však iba 83 000. toľko
očakávaná nadstavba situáciu ešte skomplikovala . ďalej
je tu aj žiadosť na stavebné povolenie stavby obe c n é h o
dom u s hasičskou zbrojnicou podľa návrhu stavi teľa čevelu
z trenčína. takto sa finančná situácia ešte priostrila.
v tom čase sa pripravuje aj stavba márnice - tiež na
obecné útraty. pre informáciu predkladám aspoň niektoré po ložky
obecného rozpočtu:
čistenie ulíc
verejné osvetlenie
verejné poľné cesty
župná /hlavná/ cesta
atd.
20 000 kč
2 000 kč
5 000 kč
3 100 kč
na vyrovnanie požiadaviek, ale najmä na nadstavbu školy
a stavbu obecného domu sí obec urobila v zemskej banke pô ž ičku
vo výške 225 000 korún so 4 a pol percentnými úrokami
a záväzkom splatiť pô ž ičku do 5 rokov.
cez mesiac január a február 1929 bola mimoriadne tuhá
zima, ked teplomer k ránu /merané v škole / ukazoval až
-4s oc. napadlo aj veľa snehu a ked koncom februára prišiel
náhly odmäk, malo to za následok rozvodnenie nielen váhu,
ale aj jeho prítokov.
v politickej oqlasti bol rok 19 29 veľmi búrlivý. v komunistickej
strane československa sa kryštalizovali pomery,
nevyrovnaný
rozpočet obce
mimoriadna zima
a povodeň
zložitá politická
situácia
oddeľovala s a ľavica od oportunistov pravioe. v. ' zjazd ksč
vyriešil zásadné, otázky, stanovil cestu boľševizácie strany.
rovnaká situácia bola aj v odboroch; kde pravé krídlo reprezentoval
predovšetkým hais.
posledné roky aj v ladcoch a okolí boli poznamenané
čiastočne zníženou aktivitou komunistov a ľavicových odborov.
v ladcoch itunežiciach sa · rozhodovali o určení smeru, ktorým
sa má miestna organizácia uberať. v tom čase veľmi často
navštevoval obec karol bacílek, jozef kopas a další, ktorí rokujú
s predstaviteľmi strany jánom turzom, vtedajším predsedom
a dalšími .
robotníci v cementárni žia -dajú uzavrieť novú k o l e k -
tí v n u z m l u v u. členovia závodného výboru /všetko členovia
ksč/ boli trikrát v bratislave na riaditeľstve cementárne,
ale nepochodili. robotníci žiadali zvýšiť mzdy o 25 % -
riaditeľstvo bolo ochotné o 3 !!< ..
četnícka stanica tuší, že možno dôjde v ladcoch k vážnejším
udalostiam a žiada zvýšenie stavu četníkov zo štyroch
na päť. zdôvodňujú to tým, že do obvodu patria také významné
podniky ako sú cementáreň, továreň na zinkovú bielobu v košeci,
drevársky podnik v košeci a vápenka v ladcoch . najväčší
dôvod, ktorý četnícky veliteľ uvádza je fakt, že robotníctvo
zamestnané v týchto podnikoch "je skoro výlučne komunistického
zmýšľania a preto politicky menej spoľahlivé".
v apríli 1929, ked sa v strane a odboroch začal diferenciačný
proces, píše veliteľ četníckej stanice v ladcoch okresnému
útadu v ilave, že v ladcoch je v radoch komunistov rozkol,
že počet členov verných "polytbyru" - teda ľavicovo
orientovaných sa znížil asi na 20 a ostatní sú za haisa a
jílka . situácia v týchto rozporných časoch bola skutočne taká.
ako však uvidíme dalej, čoskoro sa hlásia komunisti v ladcoch
k boľševickému vedeniu klementa gottwalda.
v takejto politickej atmosfére sa konali aj voľby do poslaneckej
snemovne a senátu, ktoré sa konali 27. októbra 1929.
voľby do poslaneckej
snemovne
a senátu
medzi kandidátmi do poslaneckej snemovne vidíme karola bacílka,
jozefa daubnera, matúša ma n číka z maríkovej a dalších.
je zaujímavé, že predvolebné zhromaždenia, ktoré zvyčajne
robievali viaceré strany spolu sa nekonali, pretože sa ľudia
nezišli. koneč né výsledky však boli i tak prekvapujúce, pretože
komunistická strana československa získala v ladcoch taký
počet hlasov ako v roku 1925 - teda 270. pozície si zlepšila
hlinková slovenská ľudová strana o 20 hlasov, získaním 198
hlasov voličov. v tunežiciach klesol počet hlasov za komunistov
i za ľudákov a 34 hlasov získala československá strana
ľudová /mičura/, ktorá v roku 1925 nezískala ani hlas. viac
hlasov ako predtým získali v tunežiciach i sociálni .demokrati.
podobná situácia bola aj v susedných obciach podhori,
hloži, košeci, takže podľa volebných výsledkov sa celkový vývoj
pohol čiastočne doprava. ďalšie roky však ukážu, že revolu
čnosť sa z ladiec nevytratila a tak ako v celej strane sa
pozornosť obrátila na boj s vtedajším nepriateľom číslo jeden:
veľkou hospodárskou krízou a jej príčinami.
1930
v roku 1930, pri sčítaní obyvateľstva mali l a d c e
1 618 obyvateľov, čo bol oproti predchádzajúcemu sčítaniu
v roku 1921 nárast o 40 % - 428 obyvate - ľov. oproti tomu sa
v tu než i c i ach zaznamenal iba nepatrný nárast - v roku
1930 mali 364 obyvateľov.
v rokoch 1930 - 1932 sa v ladcoch postavila cementáreň
na výrobu h l i nit a n o v é h o cementu. stavba sa začala
začiatkom októbra 1930 a bolo pri nej zamestnaných okolo
l 000 robotníkov zo širokého okolia, čo čiastočne zmiernilo
nezamestnanosť a začínajúcu sa hospodársku krízu . stavba vyvolala
aj dalšie investície, najmä rozšírenie vlakových vlečiek
na železničnej stanici a vo vnútri závodu. zložité bolo
vyvlastňovanie pozemkov, pretože dohoda s roľníkmi - majiteľmi
pozemkov nebola uzavretá v cenách. dňa 3. decembra 1930
sa pozemky vyvlastnili, ale 4. decembra sa majitelia na pozemkoch
zhromaždili a nechceli ich vydať.
v roku 1933 sa v kruhovej peci nového závodu začal vyrábať
cement značky 8auximent na báze madarského bauxitu. 801
známy dobrými vlastnosťami, ale aj vysokou cenou a tak sa slabo
predával. preto sa v kruhovej peci vyrábal striedavo bauximent
a vápno.
d b dob i e, r o k o v 1 9 2 8 - 1938 je obdobím zvýšenej
starostlivosti o k val i t u portlandského cementu. darilo
sa to rajmä zásluhou inžiniera andreja bereczkeho, ktorý bol
vedúcim závodu v ladcoch v rokoch 1929 - 1932 - vtedy sa skúšalo
slinovanie na nekonečnom rošte. ladecké skúsenosti predali
spoločnosti krupp - grussonwerke v magdeburgu a odtiaľ
prešli na firmu lurgi a dnes je z toho tzv. lurgiho rošt.
v laboratóriu pracovali známi cementárni, ako boli steiner,
szomogyi, gottlieb a figuš. v ladcoch pôsobil aj inžinier
anton koch, známy spolupracovník anselma a jeden z najlepších
odborníkov šachtovýbh pecí v európe.
sčitanie
obyvateľstva
stavba
" b a u x i tky "
v marci 1930 sa pri príležitosti 80. výročia narodenia
t. g. masaryka vysadili pri novom obecnom dome dve lipy. vtedy
obecné zastupiteľstvo rozhodlo aj o vysadení parku pri
potoku. rovnako jednomyseľne schválilo základinu 5 doo kordn
pre štúdium dvoch študentov.
najvýznamnejšie rozhodnutie však bolo zo dňa 16. augusta
1930, kedy sa rozhodli ťj regulácii l d č k o v s k é hop ot
o k a a vypísali sdbeh na tdto stavbu. rozpočet obce však
nenasvedčoval, že by sa po výstavbe školy mohli pustiť do tak
veľkej investície. na zasadaní obecného zastupiteľstva bol
predložený návrh na vytvorenie pôžičky 250 tisíc kordn. diskutovalo
sa aj o tom, že netreba robiť pôžičku, kým nie je splatená
predchádzajdca. pri hlasovani však bolo 10 "za" a 4 členovia
proti. ručiteľa v banke mala robiť cementáreň. na tom
istom zasadaní bol za obecného pokladníka zvolený v tajnom
hlasovaní ondrej slivka.
v apríli 1930 sa .rozprddil spor lesného /horového/
družstva, ktorému patrili háj, dielec a bukovina a predsedom
bol michal fatura. lesy už výrokom župného dradu z roku
1925 mali ísť pod štátnu' správu. do roku 1930 sa však nič nedialo,
pretože členovia družstva nedostali dradné vyrozumenie.
ale i napriek tomu podávali odvolania a sťažnosti na
najvyššie miesta /ministerstvo zem~delstva praha v roku 1926
a najvyšší správny sdd v roku 1928/. spor sa nejako utíšil
a lesne družstvo si i nadalej obhospodarovalo spomínané lesy.
v roku 1930 postavila v kameňolome tunežice ladecká
spoločnosť na dorábanie vápna a dreva nový drtič na elektrický
pohon s výkonom 7 m3 za hodinu. k tomu postavili drevend .
budovu na bet6nových základoch. drtič odovzdali 3. okt6bra
do prevádzky rozhodnutia obecného zastupiteľstva spor lesného družstva v ladcoch modernizácia kameňolomu
kameňolom v ladcoch prevzal v rovnakom čase do prevádzky
jozef maňák.
v tomto roku škola vykazovala vysoký počet žiakov 213
v štyroch triedach. významnou udalosťou pre výchovu bolo založenie
rodičovského združenia. stalo sa tak na pokyn ministerstva
školstva a osvety dňa 5 . októbra 1930. učiteľský zbor
sa zišiel s pozvanými rodičmi, pohovorili si o význame tejto
inštitúcie a zvolili výbor. prvým predsedom rodičovského združenia
pri štátnej ľudovej škole v ladcoch sa stal prednosta
železničnej stanice rudolf lukovínyi, zapisovateľom štefan
galúsek, učiteľ. ešte v tom istom roku sa konala aj dalšia
schôdza rodičovského združenia, kde odzneli prednášky a rodičia
si pohovorili s učiteľmi o výchove deti.
z k u l túr n y c h podujatí najvýznamnejšou bola oslava
80. výročia narodenia t.g. masaryka a oslavy 28. októbra,
kedy účinkovali nielen deti, ale aj spevokol a dychový orchester.
po oslave 28. októbra sa odohralo divadlo.
v októbri 1930 bola v ladcoch založená odbočka odborového
združenia hudobníkov, súčasne schválili stanovy.
futbal sa v ladcoch hral už aj predtým. rekreačne ho
hrali úradníci z cementárne a študenti. v roku 1930 sa však
začal v ladcoch hrať futbal organizovane a tak môžeme hovor
i ť o -z a lož e ní f u tba lov é h o k l u bu. ih r i s k o s a z a
podpory cementárne postavilo na voľných priestoroch pri váhu.
jedným z iniciátorov futbalového klubu pod názvom športový
klub cementáreň ladce bol július bergmann. prvý zápas
sa hral za veľkej účasti obecenstva so športovým klubom
z ilavy. podľa pamätníkov medzi prvými futbalistami ladiec
boli vojtech varhaník, františek martia, lačka, jakubík,
zala a další.
založenie
rodičovského
združenia
futbalový klub
pod vplyvom udalostí v roku 1929, po v. zjazde komunistickej
strany ceskoslovenska sa aktivita členstva v ladcoch
dočasne znížila. dezorientáciu komunistov vidieť aj z informačnej
správy četníckej st~nice v ladcoch okresnému úradu
v ilav~ zo dna 10. júna 1930, v ktorej sa hovorí: ii v obci
ladce čítala komunistická strana ceskoslovenska asi 200 členov.
z týchto prešlo v poslednom čase asi 140 k opozícii.
iba zvyšok zostal pri str- ane ovládanej komunistickou internacionálou".
ak túto správu berieme aj s rezervou, situácia
bola i tak zložitá. určité oživenie nastalo na konci roka,
ked 2. novembra 1930 na schôdzi ksc zvolili za predsedu
miestnej organizácie fr a n t i š k a mie r neh o. schôdza
bola v hostinci u peterku a konala sa v spolupráci s obvodným
výkonným výborom ksc v trenčíne.
v hostinci u sabu sa mesiac predtým konala členská schôdza
o d bor o v, kde za predsedu zvolili jána tur z u .
pokles členov
1931
v tomto roku malo obecné zastupiteľstvo mnoho starostí.
rozpočet nebol veľmi priaznivý a aj na další rok 1932 sa ukazoval
schodok 252 tisíc korún. robia sa neúspešné pokusy nájsť
zdroje príjmov u rôznych inštitúcií, ale hospodárska kríza už
zasiahla v plnej miere a pokusy boli neúspešné. napriek tomu
aktivita neutícha a osobitne sa pokračuje v akcii úpravy lúčkovského
potoka. rokovalo sa o forme a spôsobe regulácie. prichádzajú
prvé ponuky zo súbehu, z ktorých napokon obecné zastupiteľstvo
schvaľuje ponuku firmy holzmann zo žiliny, ktorá
sa zaväzuje potok regulovať za 262 000 kč.
schválilo sa i rozšírenie ver e j n é h o o s vet len i a
pričom občania vykopú jamy a pomôžu pri výstavbe. ďalej sa
prijala ponuka jána habánka, betonárskeho majstra na zhotovenie
mostov v doline /horných ladcoch/, ohradu cintorína, ohradu
obecného domu a ohradu mrchovišťa.
v záhrade za obecným domom sa zriadila o v o c i nár s k a
š k ô l k a. iniciátorom bol ján koyš, úradník zo železničnej
stanice. obec na škôlku prispela sumou 500 kč.
v apríli zamietli na zasadaní obecného zastupiteľstva
žiadosť dobrovoľného hasičského zboru na hasičské auto so
striekačkou - nemohli si' to z finančných dôvodov dovoliť.
prenájom poľ o v n é h o práva si na dalších šesť rokov
od obce vylicitoval alfréd gold so spoločníkmi za 2 030 kč
ročne.
a ešte jedno, svojim spôsobom kuriózne uznesenie obecného
zästupiteľstva. zamietlo žiadosť o domovskú príslušnosť
robertovi, antonovi, bedrichovi, adolfovi, armínovi schenkovi
/narodený 1972/ - synovi zakladateľa cementárne.
z kultúrnej o~sti treba spomenúť, že obec sa stala ko-o
lektívnym členom matice slovenskej s ročným príspevkom 300 kč.
v tom istom roku ján koyš požiadal obecné zastupiteľstvo o
prenajatie obecného domu pre skúšky spevokolu /účinkoval od
roku 1930/. predstavenstvo obce žiadosti vyhovelo a odvtedy
1931 z rozhodnutí obecného zastupiteľstva spevokol a knižnica
sa mládež schádza jedenkrát do týždňa za organizačného vedenia
jána koyša a dirigenta - učiteľa stipanitza. nacvičovali
viachlasné piesne, s ktorými potom obohacovali rôzne slávnostné
príležitosti v obci.
obecné zastupi teľstvo schválilo aj k n i ž n i č n ý v ý -
bor v zložení: pavel koyš, štefan ištvánik, ján koyš. knihovníkom
za ročnú odmenu 300 kč sa stal učiteľ robert stipanitz.
5. augusta 1931 precestoval cez ladce vtedajší prezident
československej republiky t.g. masaryk. cestoval do martina,
ale vlak na každej železničnej stanici spomalil, aby ho mohli
občania vidieť a pozdraviť. v ladcoch sa pripravila tiež veľká
paráda za účasti občanov, školských detí 5 mávatkami, hasičov
i dychovky.
dňa ll. marca 1931 bolo v ladcoch založené úverné družstvo
s 93 členmi, ktorí upísali 159 podielov po 50 korún. za
prvých členov správy zvolili: štefan ištvánik /predseda/,
ján král /podpredseda/, jozef majerík, michal váň, ján habánek
/členovia/. do dozorného výboru zvolili rudolfa lukovínyiho
/predseda/, andreja koštiala /podpredseda/, jána koyša,
emila pauera, ondreja vrábla a jozefa findla /členovia/.účtavníkom
bol rudolf konicár a náhradným účtovníkom ondrej peterka.
po roku nastali v tomto zložení dosť podstatné zmeny.
zo správy odišiel štefan ištvánik a ján habánek. ištvánik sa
stal účtovníkom. zvolení boli michal koštialik a ján zajac.
z dozorného výboru odišli rudolf lukovínyi a jozef findel.
na ich miesta zvolili rudolfa konicára a jozefa letku.
druž5tvo sa vzmáhalo len pomaly. príčin bolo niekoľko:
hospodárska kríza, nedôvera ľudí, pretože to bola úplne nová
vec. robotníci a roľníci - členovia predstavenstva neboli
veľmi podporovaní miestnou inteligenciou a preto sa veľmi dl ho
zapracovávali. v ústrety vyšla obec, ktorá uvoľňovala
priestory obecného domu vždy v nedeľu od 9. - ll. hodiny.
úverné družstvo
už v roku 1931 boli v úvernom družstve vložené vklady
vo výške 118 tisic korún a vyzdvihnuté pôžičky 94 000. v priebehu
dalších rokov sa výška vkladov a pôžičiek menila dosť
podstatne:
v roku 1933 robili vklady
v roku 1939
celý obrat v roku 1933
obrat v roku 1939
rástol i počet členov
1939. teda rástla dôvera i
77 000 kč
266 000 kč
142 000 kč
452 000 kč.
z 93 v roku 1931 ň
prosperita úverného družstva
v ladcoch, ktoré zohralo pozitívnu úlohu v pomoci občanom.
žiaci štátnej ľudovej školy v ladcoch pod vedením svojich
učiteľov, najmä v tridsiatych rokoch boli veľmi aktívni v kultúrnej
činnosti. obľúbenou formou boli filmy spojené s prednáškami.
tak sa v tomto roku uskutočnili takéto kombinované
podujatia pod názvami: včelárstvo, mlieko a mliečne výrobky,
tuberkulóza, prvá pomoc pri úraze. na slávnostiach sa recitovalo,
premietali svetelné obrázky na prístroji, ktorý vlastnila
škola, hrala dychová hudba a účinkoval spevokol mládeže.
dňa 10. júna 1931 dostala škola vysokú návštevu v osobe
ministra školstva a osvety dr. dérera a ministerského tajomníka
pluhara. obzreli si školu a vyslovili uspokojenie nad
aktivitou učit~ľov a starostlivosťou obce o materiálnu stránku
školy. dňa 24. apríla 1932 sa uskutočnili voľby do obecného zastupiteľstva
v ladcoch a tunežiciach. v obci ladce boli zvolení:
štefan ištvánik, jozef majerík, ján zajac, valient kováčik,
jozef findel, ondrej košťál, rudolf král, ján valko, pavel
koyš, ondrej slivka, michal váň, ján filip, jozef habánek,
anton rohel, tomáš gapko, jozef kukuliaš, jozef balon, július
neumann, ján král, ján hriadel, štefan eliáš, jozef hriadel
- janových, jozef faturík.
starostom bol opäť zvolený štefan i š t v á n i k a za pokladníka
ján král. notárom, kam ladce a tunežice patrili, teda
v košeci bol koloman kálnay.
v júni toho istého roku ustanovili v ladcoch niektoré
komisie obecného zastupiteľstva:
- finančná komisia: michal váň, anton rohel, pavel gajdošík,
jozef balon, ján král, ján koyš
- zdravotná komisia: vincent kučo, michal váň, ján král, ondrej
košťál ml.
- stavebná komisia štefan ištvánik, pavel koyš, ondrej petecka,
jozef faturík a notár koloman
kálnay
- pre živelné pohromy: jozef hriadel st., pavel gajdošík,
štefan eliáš, ondrej koštial ml.
- požiarno-policajná: ondrej peterka a pavel koyš
o-becné zastupi teľstvo v tu než i c i ach malo nasledovné
zloženie:
mikuláš raček, jozef mihálik, štefan češko, juraj kvasnica,
ján prekop, pavel baška, vincent zajac, jozef mikuška, jozef
letko, adam marguš, ondrej češko a milan špánik.
predsedom sa na dalšie volebné obdobie stal mikuláš r a č e k
a do obecnej rady zvolili jozefa mihálika, štefana češku
a juraja kvasnicu.
1932
v roku 1932 sa začal v tunežiciach stavať obecný dom.
predtým sa schôdze a iné rokovania konali v domoch starostov.
o stavbe sa hovorilo už dlho, no i napriek tomu rozvírila
hladinu v tunežiciach, pretože dom mal podľa mienky občanov
stáť na inom mieste / pozdiž ulice "krúžok"/.
v roku 1932 bola v ladcoch ustanovená miestna str a -
vo v a c i a komisia na vydávanie stravných lístkov pre nezamestnaných.
boli v nej ondrej slivka, anton rohel, ján valko
a jozef kulich.
zostavili pomocný zbor pre podporu chudobných: jozef
findel, július neumann, alexander lippe, emil pauer, štefan
jakúbek, juraj málik, karol daňo.
zastupiteľský zbor z rozpočtovej položky "na podporu
nezamestnaných" v roku 1932 uvoľnil obnos 3 000 korún, čo sa
malo vyu ž iť na vianočnú nádielku deťom / šatstvo a obuv / o
v ko šeci sa zriadila eu d o v á h o s pod á r s k a š k ol
a. obecné zastupi teľstvo v ladcoch poveruje správcu štátnej
ľudovej školy emila pauera, aby urobil kroky na zriadenie takejto
školy aj v ladcoch počnúc školským rokom 1933-1934.
dňa 5. novembra 1932 bol z ladiec prelo žený prednosta
železničnej stanice rudolf lukovínyi a na jeho miesto nastúpil
anton s z o m o l á n y i .
pod hlavičkou slovenskej ligy sa vladcoch 20. marca 1932
konalo protestné zhroma ždenie asi 100 osôb, na ktorom sa do žadovali
výstavby hydrocentrály. pravda, vtedy už bolo o tejto
stavbe rozhodnuté a onedlho sa začala stavať, ako píšem dalej.
v roku 1932 sa zriadilo nové fu tba lov é ih r i s k o
priamo v obci. zrušilo sa teda staré pri váhu, ktoré muselo
urobiť mi esto pripravovanej stavbe hydrocentrály. ihri s ko bolo
v priestoroch dnešného bytového fondu pova žských cementární
a domovej s právy, otočené pozdi ž smerom k stanici .
stavba obecného domu v tunežiciach pomoc nezamestnaným
v ilave sa zriadil okresný osvetový zbor, kde za ladce
zvolili štefana ištvánika.
v druhej polovici roku 1932 celú obec vzrušila správa,
že plánovaná vodná elektráreň v ladcoch sa započne stavať už
toho roku. bolo veľa vzruchu i veľa dohadov, prevládala však
spokojnosť s novými pracovnými príležitosťami a zabezpečením
pozemkov proti rozvodnenému váhu . v prvom roku výstavby sa
začali stavať ubytovne a prístupové cesty.
začiatok, priebeh a ukon č enie výstavby tohoto vodného
diela opisujeme v časti kroniky: "rok 1936".
začiatok výstavby vodnej elektrárne na váhu
1933
najviac problémov mala v roku 1933 obec s reguláciou
lúčkovského potoka a financiami. pri stavbe hrádze potoka sa
poškodzovali záhrady, ploty a niekde i dvory. občania sa sťažovali,
pretože pozemky neboli vykúpené. cieľ však bol veľmi
prospešný a tak obecné zastupiteľstvo vytrvalo, aj ked zasadania
bývali veľmi rušné. za uplynulý rok sa zaznamenali veľmi
malé príjmy a kedže obec mala 400 000 kč dlhov, museli uvažovať
ako rozpočet zlepšiť. robili tak cez rôzne obecné dávky
a poplatky, znížili sa náklady na cestovné a kanceláriu o 25 %,
ponechali sa platy iba kancelárskej sile, zvonárovi, nočnej
stráži, prehliadačovi mŕtvol a znížili odmeny obecným funkcionárom.
rušné zasadania skončili napokon znížením celého rozpočtu
o 10 %. možno sa to nezdá dôležité, ale 'charakterizuje
to tú dobu a životaschopnosť funkcionárov obce ladce. ved
v tom istom čase poukázali napr. 500 kč na slovenskú muzeálnu
spoločnosť, na knihy do školskej knižnice 400 korún atd.
ďalšie peniaze si zaopatrili napr. aj tým, že z výkupnej ceny
pozemkov pod hydrocentrálu prikázali l 1/2 percentnú prirážku
pre obec.
reg u l á c i a lúčkovského potoka pokračovala úspešne.
po súbehu odhlasovalo obecné zastupiteľstvo zhotovenie železného
zábradlia železiarni podbrezová.
v tomto roku zaznamenávame aj viacero významných kultúrnych
udalostí v obci ladce. obecné zastupiteľstvo prerokovalo
vládny návrh na knihy /kroniky/. obec mala
možnosť spojiť
ra vymenovali
zvolil i jozefa
založenie pamätnej
sa s inou obcou, napr. tunežicami. za kronikáemi
l a p a u era, správcu školy a do komisie
hriadela st., jozefa findela, jána koyša a jána
krála. súčasne sa uložilo kronikárovi dokedy má napísať kroniku
za uplynulé roky a ako má pokračovať priebežne. súhlasil
aj zástupca tune žíc a tak sa začala kronika písať spoločne.
za obecného knihovnika bol zvolený michal koštialik, plat
bol ponechaný ako predtým.
finančné
problémy obce
obecná kronika
deputácie obce sa zúčastnili dvoch významných celoslovenských
podujatí. jozef majerík, v. kováčik, ondrej slivka
a štefan ištvánik sa zúčastnili ll. júla v bratislave na manifestačnej
schôdzi proti revízii slovenských hraníc. štefan
ištvánik, michal koštialik a jozef faturík na pribinovom 1100
ročnom výročí v nitre.
v tomto roku sa uskutočnili aj divadelné predstav-enia,
rôzne prednášky s krátkymi vzdelávacími filmami a viaceré oslavy.
medzi nimi aj oslava na počffiť 70 . výročia založenia matice
slovenskej v decembri. veľmi dobre prosperovalo a značnú
kultúrnu prácu vykazovalo kino vzdelávacieho spolku.
v nastávajúcom školskom roku /1933-1934/ vznikli problémy
s umiestnením žiakov. ich počet vzrástol na 316, čo bol
už dvo jnásobok oproti roku 1920. ministerstvo povolilo zriadiť
dočasne dočasnú postupnú 6. triedu, ale nebolo ju kde
umiestniť. obecné zas tupiteľstvo sa uznieslo, že ju umiestni
v zasadacej miestnosti obecného domu.
v škole pokračovala už tretí rok tzv. "mliečna akcia"
od l. decembra do 10. marca. deti dostávali denne po 1/4 litra
mlieka a po jednom róžku. o náklady sa delila obec, cementáreň
a kláštor.
veľká hospodárska kríza veľmi ťažko doliehala na maľoroľníkov
a bezzemkov v podhorských obciach okresu ilava.
nepriame dopady bolo však vidieť aj u nás, i ked v ladcoch
bola relatívne dobrá zamestnanosť. práve v tomto období sa
po trojročnej stagnácii začala komunistická strana v ladcoch
i tunežiciach aktivizovať. vybral som niekoľko udalostí z roku
1933, ktoré túto situáciu charakterizujú.
zemské četnícke veliteľstvo v bratislave upozorňuje na
komunistického agitátora karola štefana, ktorý vo februári
a marci 1933 navštevoval komunistických funkcionárov a organizuje
protestné hladové akcie. dňa 21 . februára sa pod jeho
delegácie
obce a oslavy
zriadenie šiestej
triedy v škole
aktivizácia
komunistov
vedením konala v hostinci u peterku, vo zvláštnej miestnosti
tajná schôdza, ktorej sa zúčastnilo 10 komunistov z ladiec,
4 z košece a 3 z beluše. na porade sa pripravoval hladový pochod
k okresnému úradu v ilave.
v tom čase vydali v trenčíne leták "slovenskému pracujúcemu
národu", ktorý sa potom rozširoval aj v ladcoch a tunežiciach.
tieto a iné letáky, tlačivá, brožúry a další propagačný
materiál sa tajne odosielal na krycie adresy a potom distribuoval.
pre okres ilava bola táto adresa: valentín bednárik,
ladce.
významné podujatie bola politická slávnosť na počesť karola
marxa - 12. marca 1933. organizátorom bol zväz lučebného
robotníctva spolu s ksč. slávnosť v hostinci u imricha sl ávika
viedol ján turza, za odbory. na oslave sa zúčastnilo do
300 občanov, ktorých ví tala vyzdobená sála s nápisom "proletári
všetkých krajín, spojte sa!" dychová hudba hra l a internacionálu,
recitovali sa revolučné básne a napokon dychovka zahrala
aj piesen práce. potom mala schôdza veľmi revolučný charakter.
pričinila sa o to komunistická funkcionárka z bratislavy
nemcová. vysvetlila heslo v sále a medziiným povedala,
že spojenie proletariátu znamená zvrhnutie kapitalizmu. po
celý čas sa ozývali výkriky "dolu s kapitalizmom" a pod .
na záver rozdala letáky a četníci sa neskôr žalovali, ' že sa
im nepodarilo ani jeden získať ako dôkazový materiál.
podľa nariadenia župného úradu aj v ladcoch prijali tzv.
požiarno-policajný štatút, ktorý presne stanovoval protipožiarne
predpisy pre občanov. bol to vlastne akýsi súhrn preventívnych
opatrení proti vzniku požiarov. niektoré z nich
vyberám:
drevo a ľahko zápalné predmety sa nesmú uskladňovať pri
dome /vzdialenosť od stien 4 m/
- úprava potokov musí byť ľahko prístupná striekačkám
- vodný zdroj pre hornú časť obce sa ur č uje "horný potok",
pre dolnú časť "dolný potok"
- ďalej sa určoval požiarny signál a povinnosť uvoľniť cestu,
opatrenia k elektrickému vedeniu, osvetliť okná do ulice
v prípade po žiaru atd.
v júni 1934 schválili požiarno-policajný poriadok aj
v tu než i c i ach, kde bol vtedy veliteľom dobrovoľného
hasičského zboru ján prekop.
významnou udalosťou roka bola bezosporu oslava 50. výročia
založenia "ohňohas ,ičského zboru" v ladcoch. /nebolo
možné zistiť príčinu oslavy 50. výrocla v tomto roku, kedže
hasičský zbor bol založený v roku 1883/.
oslava sa konala 20. mája 1934, dlho sa pripravovala
a vyznela k spokojnosti občanov i organizátorov. pri tejto
príležitosti si zakúpili mnohé organizácie i jednotlivci tzv.
"klince do hasičskej zástavy", ktoré stáli po 50 kč. konalo
sa i okresné popla - chové ovičenie a tanečná zábava na ihrisku.
pri tejto príležitosti sa pripomenulo, že ladeckí hasiči
boli aktívni, pretože za posledné roky sa často zúčastňovali
protipožiarnych zásahov. dd roku 1928 do roku 1933 zasahovali
v ladcoch 5 krát, v 8eluši 6 krát, v tunežiciach 2 krát,
v košeci l krát a v hlo ži tiež jedenkrát.
požiarnopolicajný
štatút
oslava výročia hasičstva
pri príležitosti 50. výročia napísal správca školy emil
pauer kroniku. tejto kronike vdačí terajší obecný kronikár
za vedomosti o hasičstve v ladcoch .
kultúrny život v roku 1934 bol pomerne bohatý. napr.
k oslavám dňa slobody 128. októberi zostavili prípravný výbor
zo zástupcov miestnej osvetovej komisie, kultúrnych
a telocvičných spolkov, korporácií a školy. slávnosť sa konala
na voľnom priestranstve pred hostincom peterku a mala
bohatý program za účinkovania, vtedy už veľmi populárnej
hudby. v rámci osláv odohrali deti i dospelí divadelné predstavenie.
rok 1934 je na obecnom dome znova poznamenaný veľkým
úsilím vybŕdnuť z finančných ťažkostí. ukazovalo sa, že ani
další rok nebude lepší, pretože v schválenom rozpočte pre
rok 1935 bude chýbať 335 000 kč. robia sa teda znova opatrenia
na získanie finančných prostriedkov z prirážok a poplatkov
a vyberaných dávok. tak sa už v roku 1934 vyberalo za
byt s jednou izbou 5 kč; s dvoma 10,-, s troma 15,- a s viac
izbami 10 korún od každej. obdobne sa stanovili dávky i za
ostatné staviská a budovy. ďalej sa stanovili poplatky za
hry v karty 2 koruny, biliard l korunu, ktoré musel hostinský
odvádzať obci. za psa obyčajného platili majitelia 15 kč,
za poľovného 30 a za luxusného 50 korún.
finančné problémy mali aj v tunežiciach, nedosahovali
však takých rozmerov a tak sa obec tunežice s nimi vysporiadala.
v štátnej ľudovej škole si pripomenuli 10. výročie založenia
dorastu československého červeného kríža spomienkovou
mie r o v o u o s l a v o u. škola mala už 315 žiakov, ktorý
počet sa pomerne stabilizoval a tak sa ustálil aj počet uči-
kultúrna aktivita a zvýšenie dávok a poplatkov z činnosti školy
1934
Vo februári a marci 1934 takmer tri týždne bola škola
zatvorená pre osýpkovú epidémiu, na ktorú ochorelo 67 detí.
v letnom období sa uskutočnili veľké opravy školskej
budovy v tu než i c i ach, ktoré sa dlho pre iné stavby
odkladali .
obci ladce prišla ponuka, aby sa priklonili ku zriadeniu
štátnej mešťanskej školy v beluši s tým, že by tam dochádzali
aj žiaci z ladiec a tunežíc. vyslovil sa nesúhlas s odôvodnením,
že do ilavy majú deti jednoduchšiu dochádzku.
na hyd r o cen trá l e v ladcoch bola v roku 1934
odovzdaná do užívania prv á stavba: železný most cez kanál
v ladeckom chotári. stalo sa tak 22. decembra 1932.
v ladcoch sa začali premietať prvé z v u k o v é f i im y
aj pre deti, ktorých náklady hradila cementáreň. tak v roku
1934 premietli žiakom školy celkom 5 filmov.
v tu než i c i ach bol v rok!-l 1934 menovaný obecný
l i s ton o š - ján turza, ktorý potom chodil každý deň do
ladiec pre poštu. dostával za to 240 korún ročne.
obecné zastupiteľstvo podalo prehľad o obchodnej čin nosti
v obci tunežice za posledných 30 -40 rokov.ani v minulosti,
ani ter~z sa v obci nenachádzali nijaké výrobné podniky.
v dvadsiatych rokoch pracovali v obci dvaja tesári -
jozef kvasnica a juraj mihálik.
prvý obc hod v tunežiciach vlastnil marel v dome
terajších kvasnicovcov, krčma bola vtedy už v zb úranom dome
u koyšov. neskôr bol obchod zriadený u jozefa račka a krčma
u jozefa letku /terajší byt karola minárika/. v obchode potom
pôsobil pavol baška ml. a bol zriadený nový obchod v dome jozefa
bašku, ktorého majiteľom bol jozef cibiček.
ďalšie udalosti
prehľad obchodnej
činnosti
v tunežiciach
v máji 1934 vydalo oblastné vedenie ksč pre všetky okresy
na slovensku ' veľmi podrobné pokyny na dalšiu činnosť.
pre okres i l a v a bol vydaný tento program:
v prvej časti sa dávajú pokyny ako utajiť niektoré organizačné
otázky, otázky kolportácie tlače a iné. v dalšej časti sa
doporučuje reo r gan i z o v a ť skupinu chemikov v ladcoch.
v cementárni urýchlene organizovať boj za uzatvorenie kolektívnej
zmluvy. podobne uzatvorenie kolektívnej zmluvy pri
stavbe hyd r o cen trá ly. podobne organizovať kolportáž
tlače v cementárni a hydrocentrále. organizovať činnosť mládeže
v ladcoch a pripravovať demonštračné vystúpenie pred
zjazdom ksč a to v ladcoch, lednických rovniach a na hydrocentrále.
tieto akcie bolo treba načasovať a vystupňovať
k júnu, kedy bude 15 . výročie slovenskej republiky rád. okresný
četnícky veliteľ dodáva: "proti zisteným agitátorom ihned
podľa predpisu prísne zakročte a netrpte ich medzi robotníkmi!
v marci sa rozširoval leták "rudý cementár", cyklostylovaný,
vo forme časopisu. bolo to prevolanie k robotníkom
v lietavskej lúčke a ladcoch.
v roku 1934 pre púšťali robotníkov aj z hydrocentrály,
hlavne stúpencov ' ksč . tu komunistickí funkcionári
z trenčína, kolačína a iných obcí rozširovali letáky. boli
medzi nimi ján barták, nerus ďurčo, eugen rosenbaum, j. lehotský,
1935
Dňa 15. mája 1935 sa konali voľby do poslaneckej snemovne
a senátu a 26. mája do krajinského, okresného a obe c -
ného zastupiteľstva.vo výsledkoch podľa jednotlivých politických strán aj
v ladcoch, aj v tunežiciach oproti predchádzajúcim voľbám
získala hlinková slovenská ľudová strana na úkor sociálnej
demokracie a niektorých menších strán.
do okresného zastupiteľstva bol okrem iných zvolený aj
ján turza z ladiec. členmi obe c n é h o zastupi teľstva sa
stali : ján zajac, valient kováčik, anton rohel, jozef findel, ondrej
košťál, ondrej slivka, ján valko, jozef hriadel-janových, ján
filip, pavel turza, tomáš gapko, jozef ballon, július neumann,
ján král, pavel koyš, štefan eliáš, rudolf král, jozef hatoka,
jozef kútny, leopold kubeš, jozef kukuliaš.
s tar o s tom obce bol zvolený ján zajac.
v tunežiciach pri voľbách nedošlo takmer k nijakým zmenám,
ani v predstavenstve ani vo funkciách obce.
celkom sa volieb v ladcoch a tunežiciach zúčastnilo
16 politických strán, čo bolo najviac od vzniku čsr.
v tunežiciach sa museli veľmi vážne zaoberať rozšírením
priestorov školy. rozhodovalo sa o .prístavbe, alebo o nadstavb~.
nakoniec však z nedostatku finančných prostriedkov
stavbu neuskutočnili.
dostavuje sa obecný dom s hasičskou zbrojnicou a na súhradke
sa stavia tzv. "nocľaháren".
obecné zastupiteľstvo povoľuje zbierku na zakúpenie 23
hasičských oblekov, ale nakoniec svoje rozhodnutie ruší, pretože
sa do stredu pozornosti dostala kúpa motorovej striekačky
pre dobrovoľný hasičský zbor.
vyhlásená bola dra žba na poľovné právo politickej obce,
urbárskej obce a lesného družstva. poľovné právo až do roku
19$5 voľby do poslaneckej snemovne a senátu a obecného zastupiteľstva z uznesení obecného zastupiteľstva v tunežiciach 1947 vydražili za 750 kč ročne ján galvánek a or. Július pokorný z ilavy: v ladcoch je i nadalej zlá situácia v hospodárení obce.
nedostatok financií zapríčinil napr. zlé vyplácanie obecných
zamestnancov, ktorí sa sťažujú na vyššie úrady. suma 125 000
kč z pôžičky na reguláciu lúčkovského potoka bola splatná už
v roku 1936. obec sa spoliehala najviac na centrálne riaditeľstvo
cementární v bratislave, ako na garanta, prípadne veriteľa,
ktorý by časť pôžičky splatil. v predaji cementu
však bola mimoriadne zlá situácia a tak záruky cementárne boli
nerealizovateľné.
v auguste 1935 zomrel námestník starostu jozef majerík
a na jeho miesto postúpil valentín kováčik.
od 5. augusta 1935 sa začalo na železničnej stanici
v ladcoch s prístavbou staničnej budovy. išlo o dopravnú kan-o
celáriu, nákladnú pokladňu a kanceláriu prednostu. bolo treba
získať miesto pre najnovšie technické zabezpečovacie zariadenie.
rozpočet na adaptáclu bol pomerne vysoký 450 tisíc korún.
prestavbu stanice dokončili v júni 1936.
obecné zastupiteľstvo
v ladcoch prístavba budovy železničnej stanice
v škole sa vytvorila akási tradícia, že väčšina prostried- nové tradície
kov získaných z rôznych podujatí sa premieňa na knihy. knižni- v škole
ca, ktorá vznikla na začiatku dvadsiatych rokov sa potešiteľne
rozrástla. v tomto roku mala učiteľská knižnica 289, žiacka
508 a knižnica pre chudobných 294 zväzkov.
v mesiaci november sa organizovali tzv. oni sporivosti,
kedy sa zadržali malé slávnosti s prednáškami. patronáciu nap
týmito podujatiami malo miestne úverné družstvo. v triedach
bolo zavedené sporenie žiakova úspory sa ukladali práve v tomto
družstve. v máji organizovala škola s dobre fungujúcim rodičovským
združením deň matiek, ktorý sa stal tiež tradíciou a zúčastňovalo
sa ho veľa rodičov i ostatných občanov.
v rokoch 1933 - 1934 - 1935 bola v ladcoch atunežiciach
v porovnaní s inými obcamisituácib v zamestnanosti relatívne
dobrá, pretože s a stavali veľké stavby: bauxitka, hydrocentrála
a okrem toho boli občania zamestnaní v miestnych výrobných
podnikoch. z tejto zamestnanosti je odvodená aj prosperita
miestnych obchodníkov a krčmárov. napriek tomu však časť
občanov žila pod priemer životnej úrovne. mzdy v cementárni
boli zmrazené, respektíve sa i znižovali. podobne i vo vápenke,
ale i na stavbe hydrocentrály.
vo februári 1935 podal zväz lučebníkov cementárne memor
and u m na okresný úrad v ilave o zvýšení miezd. rokovania
medzi zástupcami odborov, okresného úradu a zamestnávateľa
sa však skončili neúspešne.
zamestnanosť
v obci
medzinárodná situácia vinou fašizmu v nemecku, taliansku,
ale aj u nás sa neustále priostrovala. Svedčila o tom
aj nálada medzi obyvateľstvom našej obce. V tomto roku sa
v Ladcoch a susedných obciach konali schôdze na podporu bojujúceho
demokratického Španielska. Závan vojny prichádzal
i z rôznych opatrení. Napr. 2. júna 1936 prikázal Okresný úrad
v Ilave obecným úradom vydať vyhlášku o obrane proti leteckým
útokom. Pripravuje sa školenie civilnej protileteckej obrany,
konajú sa samaritánske kurzy.
Ukazujú sa prvé výsledky politiky Komunistickej strany
Československa v boji za jednotný front proti fašizmu. Vypísaná
je pôžička na obranu štátu - obecné zastupiteľstvo jednomyseľne
schvaľuje 1 000 Kč, učitelia Štátnej ľudovej školy
v Ladcoch po 500 Kč a pripojujú sa i dalšie inštitúcie, cementáreň
i súkromné osoby.
V Ladcoch vzrástli v rokoch 1936 - 1937 obecné dlhy až
na 552 000 korún. Obecný úrad vyrúbil nové poplatky, ktoré
však boli iba slabou ná,p lasťou na takú vysokú sumu. Treba
po pravde povedať, že mnohé poplatky sociálneho charakteru
pritom zrušili. Vyrúbili dávku z mäsa lod dobytka do 180 kilogramov
Kč 6,25 do 400 kg - 12,50, vyše 400 kg - 25 korúni.
Dávky sa vyrúbili aj za ošípané, ovce a kozy. Obecná dávka
bola 9d augusta 1936 i za pivo - od litra 20 halierov, vína
60 halierov a od litra liehu koruna.
Zrušili sa ci n tor í n s k e poplatky od hrobov a cintorín
sa rozdelil na dve časti: na jednej strane pre kláštor
losobitne sa ohradili, za tým hroby detí a na druhej strane
pre dospelých. Za pochovávanie dieťaťa išlo do obce 25 . Kč,
za dospelého 50 Kč a za cudzieho občana až 100 korún.
Obecné zastupi teľstvo schválilo poplatky za tzv. has
i č s k ú str á ž· pri filmových predstaveniach, divadlách
a zábavách. Do 23. hodiny sa platilo 10 korún a potom znova
Odraz medzinárodnej
situácie Nové poplatky na úhradu dlhov
10 Kč. Na tanečných zábavách sa platilo jednému dôstojnikovi
a 2 mužom do polnoci 10 korún a po polnoci 20 Kč. Muselo sa
plati ť dopredu.
V roku 1936 veľa vzruchu narobila otázka zriadenia
újazdnej meštianskej školy. Vychádzalo sa z pripi su inšpektorátu
v Trenčianskej Teplej, ktorý na základe výnosu Ministerstva
školstva a osvety z roku 1935 dal podnet obecnému zastupiteľstvu
uvažovať o zriadeni tejto školy. Ako spádové obce,
patriace do obvodu Ladiec sa navrhovali obce Tunežice a Podhorie.
Na riešenie tejto otázky sa zostavila komisia: Jozef
Findel, Filip, V. Kováčik, Ondrej Slivka a Ballon, ktorých
úlohou bolo prehodnotiť materiálne podmienky.
Cementáreň ponúkla objekty, ktoré by sa za 140 tisic korún
adaptovali. Z toho budú hradiť: obec Ladce jednu tretinu,
rovnako okres jednu tretinu a zvyšok obce Tune žice a Podhorie.
Uznesenie a návrh obecného zastupiteľstva predostreli
Ministerstvu školstva a obciam Podhorie a Tunežice. Podhorie
sa vyjadrilo kladne, obecná rada v Tunežiciach sa v júli 1936
však uznáša, že sa k zriadeniu meštianskej školy nepripája.
Náklad sa im zdal privysoký, vysvlovili pochybnosti o jeho
reálnosti a upozornili, že vybratá budova nebude dobre slúžiť
na školské účely a okrem toho je to súkromný majetok a takým
aj ostane. Neskôr - v roku 1938 už obecná rada v Tunežiciach
súhlasila, pravda - to bolo už neskoro.
Zlá situácia bola v priestoroch. Počet žiakov narastal
a jedna trieda sa vyučovala na smeny. Vtedy sa dal návrh,
aby sa obecný dom, ktorý sa stále pripravoval ku stavbe rozš
íril tak, aby tam vznikla dalšia trieda. To sa realizovalo
a ked sa v septembri - o rok neskoršie dostaval obecný dom,
nasťahovala sa tam.aj jedna trieda. Návrh na založenie meštianskej školy Zlá školská Situácia v Tunežiciach V tomto čase sa v Tunežiciach rozhodli kúpiť pre Dobrovoľný
hasičský zbor motorovú striekačku a ' to 2-kolesovú s výkonom
BOD - 1000 litrov vody za minútu. Subvenčný obnos bol
6 000 korún, ostatné sa malo splatiť do 5 rokov. Súčasne obecná
rada schválila na letný oblek pre hasičov l 000 korún.
Dňa 22. septembra 1936 precestoval cez obec Tunežice
a Ladce vtedajší prezident republiky Dr. Eduard Beneš . Bola
to vtedy mimoriadna udalosť. Pri škole stála slávobrána,
špaliere detí, obecné zastupiteľstvo a pracujúci cementárne.
Veľká delegácia sa zúčastnila jeho privítania v Ilave, kde
mal krátku zastávku.
Prvý súkromný telefón si dal v roku 1936 zaviesť obchodník
a mäsiar Alexander Lippe.
Prvú koncesiu na nákla - dnú autodopravu schválilo obecné
zastupiteľstvo a okresné úrady Ondrejovi Vráblovi.
1936
V roku 1936 sa definitívne schválila výstavba pomníka
padlým v prvej svetovej vojne. Iniciátorom bol Zbor Slovenskej
ligy v Ladcoch.
Od 7. januára do konca marca 1936 bol na škole zriadený
kurz mládeže škole odrastlej. Viedol ho učiteľ Stach za účasti
32 detí po 5 hodín týždenne.
Na podnet školy a "Výboru pre organizovanie stromkových
slávností" v Bratislave sa založila pekná tradícia poriadať
v apríli slávnosť s prednáškou o prírode. Hlavný akt však spočíval
v tom, že žiaci zasadili v škole lipu.
Aj v tomto roku sa na podnet Úverného družstva organizoval
Deň sporivosti. Od začatia tejto akcie pred dvoma rokmi
si 134 detí uložilo viac ako l 900 korún .
Aj v Tunežiciach
motorová striekačka Prejazd prezidenta ČSR Dr. Beneša cez obec Prvý telefón, prvá nákladná autodoprava Štátna ľudová škola v Ladcoch
V tridsiatych rokoch sa v Ladcoch sľubne rozvija futbal.
Od roku 1935 majú vlastný dorast, ktorého trénerom bol Ján
Ková~ik. Dospelí hrajú v súťaži s mužstvami RSK Tren~in, Záblatie,
Svinná, Horné Srnie, Nemšová a dalšie, ktoré mali
vtedy dobré futbalové meno.
Medzi hrá~mi tridsiatych rokov vid ime hrá~ov Vojtech
Varhanik, František Marti~, Lá~ka, Plúcnar, Reseteri~, Sére,
Jakubik, Ďurana, Plánovský, Jakúbek, Málik Ján, Málik František,
Hodúl Jozef, Hodúl Vojtech, Faturik Pavel, Kadle~ik
Michal, Jozef Zelik, Hronec, Rebroš, Hanák, Stare~ek, Jozef
Új, Tomáš Gapko a dalši. Z trénerov bol na dobrej úrovni a
najdlhšie trénoval Ján Plúcnar.
Okrem súťaže hralo mužstvo aj na rôznych turnajoch. Pamätný
je turnaj v Tren~ianskej Teplej v roku 1933 , z ktorého
sa zachoval aj diplom.
Dva roky organizoval futbal v Ladcoch vedúci predajne
Baťa, ktorý prejavil veľké organiza~né schopnosti i veľa
obetavosti .
Futbalová história je vôbec spojená s mnohými ťažkosťami,
najmä v doprave hrá~ov. Dosť pomohla cementáreň, ale najmä
veľká obetavosť hrá~ov a funkcionárov.
Rozvoj futbalu
V tejto časti kroniky chceme uviesť kompletne celú výstavbu
hydrocentrály na Váhu v Ladcoch. Stavala sa od roku
1932, jednotlivé fakty však neuv ádzame v patričných rokoch ,
ale takto celistvo od prvého výkopu až po slávnostné odovzdanie.
Tu je teda história, vtedy najväčšieho vodného diela
na Slovensku.
Elektrifikácia miest a obcí, pred i počas prvej svetovej
vojny bola pOdriadená záujmom podnikateľov. Svoje vlastné zá ujmy
si chránili rozvojom samostatných rozvodových systémov.
Používali jednosmerný i striedavý prúd, rôzne napätia i kmitočty.
Po vzniku Československa si mladá národná buržoázia
uvedomovala význam a pou žíva nie elektriny a začala podporovať
rozmach elektrifikácie. V týchto podmienkach vznikol zákon
Históriaa projekt
č. 438 o sústave elektrifikácie štátu, ktorý v roku 1919 schválilo
Dočasné národné zhromaždenie. Podľa tohoto zákona budovanie
elektrární prevzal na seba štát.
Na Slovensku sa ako prvé významné vodné dielo začala projektovať
vodná elektráreň L a d c e, ktorá mala využiť hydroenergetický
potenciál rieky Váhu v úseku Púchov - Tunežice.
V čase návrhu tohoto vodného diela neboli dostupné technické
prostriedky k zamedzeniu podmáčania okolia plochých riečnych
nádrž~, vytvorených v jestvujúcom koryte Váhu, cez priepustné
štrkopieskové podložie. Preto bolo rozhodnuté použiť pre
energetické využitie Váhu kanálový systém. Situáciu v dobe
návrhu vodného diela komplikovala skutočnosť, že s výstavbou
veľkých kanálov neboli nijaké skúsenosti.
Vodné dielo Ladce muselo okrem energetického využitia zabe
zpeč iť tieto hlavné požiaddavky:
- odtok veľkých vôd Váhu s katastrofálnym prietokom
3000 m3- 1
- plavbu pltí
- prechod štrku
- ťah rýb
- plavbu 1000 tonových lodí
Generálnym projektantom vodného diela bolo Ministerstvo
dopravy a verejných prác v Prahe.
Hlavným in ži nierom projektu bol prof. Ing. DI'. Belousov.
Investorom Krajinský úrad Bratislava.
Dodávateľom Konzorcium súkromných stavebných firiem
/Lanna - Kruliš/.
Využívaný úsek Váhu od Púchova po Tunežice je dlhý 11,2
km so spádom 14,57 metra.
Hlavné objekty: - Hať, regulačné zariadenie a nádrž
v Dolných Kočkovciach
- Prívodný kanál a odpadový kanál
- Elektráreň s plťovou komorou a rozvodňami
Dd regulačného zariadenia hate je voda privádzaná
prí vodným kanálom do elektrárne. Jeho dÍžka je
5 945 metrov.
Ddp a dovýkanál odvádza vodu vytekajúcu z turbín
vodnej elektrárne Ladce. V čase výstavby bol zaústený do koryta
Váhu pri Tunežiciach. Po postavení elektrárne v Ilave
sa toto zaústenie zrušilo a odpadový kanál sa pripojil
k prív8dnému kanálu Ilava. oÍžka odpadového kanála je 2,2 km
a šírka v dne 8 metrov.
V elektrárni sú za inštalované 2 zvislé Kaplanové
turbíny. Výrobcom bolo ČKD Blansko. Každá turbína má výkon
7 500 kW. Inštalovaný výkon elektrárne je 13,8 MW, dosiahnuteľný
výkon je však 15 MW.
Plová komoI' a má tiež svoje opodstatnenie. Až do·
roku 1945 bola na Váhu veľmi častá plavba pltí. Plavili sa
z Oravy od Námestoia, z Liptova od Liptovského Mikuláša,
z Kysúc od Čadce až do Komárna. Podľa pozorovania a záznamov
v rokoch 1926 - 1929 preplávalo na Váhu 15 535 pltí s objemom
okolo 200 000 m3, dreva a reziva. Najväčšia plťoplavba bola
v roku 1912, kedy sa preplavilo II 376 pltí. Plte bývali asi
6,5 m široké, dižka jednej tabule plte okolo 28 met~ov a ponor
50 centimetrov.
Najväčšia preplavba pltí plťovou komorou elektrárne Ladce
bola v rokoch 1941 - 182 pltí lna začiatku v rokoch 1936 -
1937 iba 25/. Úplne bola zastavená po porušení hate v roku
1945. Potom už viac nebola obnovená.
Výstavba sa začala v júni 1932 najskôr výkupom pozemkov,
potom výstavbou príjazdných ciest k hati a elektrárni a výstavbou
dvoch obytných domov.
Na I s t a v e b n o m ú s e k u ce začali v auguste 1932 a ukončili úpravy nad i pod haťou v roku 1935.- Dolné Kočkovce sa práv roku 1934. Regulačné , Na I I. stavebnom úseku - prívodný a odpadový kanál sa začalo v septembri 1933 a ukončilo v roku 1935. Pracovalo
sa nepretržite - vo dne 2 300 000 m3 zeminy a štrku, z
Na I I I s t a v e IJ n o mi v noci. 8010 presunutých toho na násyp l 200 000 m3
ú s e k u hydrocentrála, plťová komora a rozvodňa sa začalo v septembri 1934 a ukončilo
v roku 1935. Montáž strojného a elektrického zariadenia
bola ukončená vroku 1936 . . Architektonickú úpravu stavieb navrhol arch. Jindrich
Morgano z 8ratislavy. Stavbu hate, prívodného a odpadového kanála vykonali
firmy Ing. Jachýmek z Brna, Ing. Kruliš z Prahy, bratia Redlichovci
z Brna, firmy Vágner a Ing. Šula z Bratislavy. Zem- ,
né, betonárske a m~rske práce na stavbe vodnej elektrárne
mala na starosti firma Lanna a spol. z Bratislavy. Tesniacu
gumu pre dilatačné škáry v betónoch v dižke 23 kilometrov
Výstavba
Staviteliaa dodávatelia
podľa návrhu Ing. Františka Smrčka dodala firma Baťa. Oceľové
konštrukcie na hati a plťovej komore, vodné turbiny a prislušenstvo,
transformátory a dalšie stroje dodala firma Českomoravská
Kolben - Oanek Praha. Generátory a rozvodne boli zo
Škody Plzeň. Výstavbu rodinných domov pre zamestnancov elektrárne
stavala firma Čevela z Trenčina. Na stavbe sa zúčastnilo
ešte mnoho dalšich malých podnikov, ktoré stavali alebo dodávali
menšie časti tejto stavby.
Zástupcom investora na stavbe - teda Krajinskéh~ úradu
v Bratislave bol Ing. František Smrček.
3 • Na stavbe sa spotrebovalo 113 ODD m betonu, l 15B ton
oceľových konštrukcii, 2 500 m3 žulových kvádrov, 55 ODO m3
lomového kameňa, 2 ODD ODO kg armovacej ocele, ID ODD q cementu,
BODO m3 dreva.
Pri stavbe sa dalej spotrebovalo 2 BOD ODD kWh elektrickej
energie, 4 500 ODO kg uhlia, 140 000 kg benzinu, 120 ODO
kg nafty a BI 600 kg oleja.
Na stavbe pracovaló 33 lokomotiv po koľajniciach o dížke
45 kilometrov. Úalej BOa prepravných vozikov s objemom od
14 m3 , 9 bágrov, 30 čerpadiel, 4 pomocné žeriavy. K dispozicii
boli tri betonárky s výkonom 1000 m3 betónu za 24 hodin.
Pracovalo tu aj 6 lokomobil, 9 miešačiek betónu, 2 špeciálne
betóno-vacie svahové stroje "Dingler", jeden betónovaci stroj
na betónovanie kanála "Finišer", ID baranidiel, 2 injekčné
súpravy, 2 cementové delá, 4 kompresory, 2 cestné valce,
6 nákladných áut.
Robotnici a remeselnici odpracovali l 294 303 osemhodinových
smien. V ro~u 1935 pracoval najväčši počet robotnikov
- 1950. Za celý čas bolo robotnikom a remeselnikom vyplatené
Spotreba Technika Robotnici
32 miliónov Kč. Hodinová mzda nekvalifikovaných robotníkov
bola 1,80 - 2,8~ Kč u kvalifikovaných od 3 do 6 korún.
Štát určil zmluvne s dodávateľskými firmami, koľko sa
má urobiť ručne a koľko strojmi. V čase nezamestnariosti i§lo
o to, aby sa neznížil stav pracovníkov na úkor techniky.
V roku 1932 pracovalo 500 robotníkov, v roku 1933 800 robotníkov,
v roku 1934 1600 a na záver v roku 1936 až 2200 robotníkov.
Aj tak stálo denne pred bránou mnoho nezamestnaných
s vlastným náradím, ktorí i zdaleka prichádzali na bicykloch
a vracali sa domov bez práce.
Výstavba bola ukončená dňa 19 . novembra 1935. Aby mrazy
nepo§kodili betónové tesnenie - napustili kanál vodou. Po dosiahnutí
maximálnej hladiny 1258,90 m nad moroml bol kanál
vypustený. Po prehliadke a odstránení závad ho napustili definitívne
dňa 20. júna 1936.
Prvý agregát bol uvedený do prevádzky 15. októbra 1936
a druhý 15. novembra 1936. Medzi investorom a užívateľom bola
dohoda, že pred odovzdaním musí každý agregát dodávať po dva
mesiace elektrinu do siete a vyrábať ju za cenu 13,6 haliera
za l kWh.
Nájomníkom sa stali Spojené elektrárne severozápadného
Slovenska úč. spol. Žilina. Správcom sa stal Ing. Emil Launero
Výkon elektrárne bol vedený dvoma 110 kV vedeniami do
Handlovej a Žiliny a 22 kV vedeniami do okolitých priemyselných
podnikov. Z hľadiska vtedaj§ej spotreby nebola elektráreň
využívaná na plné parametre.
Napustenie prívodného kanála
Uvedenie vodnejelektrárne do prevádzky
V roku 1937" sa ešte viac zostrujú medzinárodné vzťahy.
V obci sa deti a dospelí občania pripravujú na civilnú protileteckú
obranu, život však plynie dalej a ľudia si robia svoju
prácu. Obecné zastupiteľstvo rieši dalej obecné veci, ale
najmä finančné otázky, ale i otázky~olstva, kultúry, obchodu,
verejného poriadku. V archíve sme našli zápisy zo zasadaní
obecného zastupiteľstva, resp. jeho rady.
Ustanovuje sa mie stn a o s vet o v á k o m i s i a
v zložení: Emil Pauer, Jozef Novotný, Ján Král a k n i ž n i č -
nár a d a Michal Ko§tialik, Ján Zajac, Pavel Koy§. Mení sa
i obecný k ron i k ár. Funkcie sa zrieka Emil Pauer a menovaný
je Ludovít Stach, učiteľ.
Vytvára sa prípravný výbor na v Ý s t a v b u po mni k a
padlým v prvej svetovej vojne: Ján Zajac, Jozef Findel, Július
Neumann, Rudolf Konicár, Jozef Danielik, Jozef Novotný, Ludovít
Stach a další. Výbor sa staral o prípravu, ale io zaopatrenie
finančných prostriedkov. Pomník o dva roky, ako píšeme
dalej, na miestnom cintoríne odhalili.
Aj v Tunežiciach zv'olili novú knižničnú radu: Juraj Kvasnica,
Ján Retter Isprávca §kolyl a viacročný knihovník Ondrej
Margu§. V zápisoch z minulých rokov sme nezodpovedali úplne
o kultúrnom živote v Tunežiciach. Aj tu sa za dvadsať rokov
ČSR snažili občania, najmä mládež kultúrne žiť. Aspoň niektoré
poznatky predkladáme.
Kultúrny život do roku 1919 spočíval zväčša na jednej -
dvoch zábavách za rok, ktoré boli v prírode, pretože príhodnej
miestnosti nebolo. Neskor§ie lna začiatku tridsiatych
rokovi bývali tieto zábavy v krčme u Márie Letkovej. Tu bývali
až dovtedy, kým Jozef Mihálik nevybudoval sálu lasi 1937(.
Prvá zábava v tejto sále bola v roku 1938, ktorú poriadali
hasiči pri príleži~osti "vysviacky" novej motorovej hasičskej
striekačky.V Tunežiciach kultúrne žili Vzostup kultúrneho života sa datuje od roku 1933, kedy
bol v obci zalofený divadelný súbor, viedol ho Viktor Janega,
učiteľ z Nozdrovíc. Prvá divadelná hra, s ktorou vystúpili
bola eertov mlyn. Medzi členmi divadelného krúžku boli Štefan
Letko, Juraj Kvasnica, Vincent Letko, Ondrej Orábik, Rozália
Kvasnicová, Mária Kvasnicová, Helena eešková, Mária eešková,
Ján Prekop, Mária Koštialiková a další. Táto činnosť sa dalej
rozšírila za učiteľky Karolíny Novákovej. Vtedy divadelný súbor
dokonca zahral operetu Mlstní kocúri. S operetou vystúpili
aj v Ladcoch a mala taký úspech, že ju museli opakovať.
Po odchode tejto učiteľky divadelný krúžok zanikol. Potom ešte
za pôsobenia správcu Školy Jána Rettera sa odohralo niekoľko
výstupov, ale viac nič.
1937
V roku 1937 sa v Tunežiciach osamostatnuje hasičský zbor,
ktorý sa rozšíril už na 21 členov. Veliteľom bol Ján Prekop
a po nom Ján Hrdina, ktorý túto funkciu vykonával až do roku
1942 a po tomto roku Štefan Letko /najdlhšie až do roku 1961/.
Štefanovi Baginovi z Ilavy zadali stavbu hasičskej zbrojnice
- skladišťa za rozpočtovanú sumu 2 B90 korún.
Významná technická obnova sa uskutočnila v cementárni.
Koncom roku 1937 zbúrali dve staré - už nevyhovujúce pece
a postavili cez nasledujúci rok dve nové, modernejšie.
Poľovné právo si na roky 1937 - 1943 v Ladcoch vylicitovala
za 1400 Kč ročne skupina poľovníkov:Cahel, Neumann,
Findel, Bergmann, Moravec, Gavlík a Gold.
Dna 14. septembra zomrel T.G. Masaryk. O šesť dní -
20. septembra sa konala v hostinci u Peterku pietna spomienka
za veľkej účasti obecenstva.
Osamostatnenie hasičov Udalosti v Ladcoch
Začal sa jeden z najrušnejších rokov v histórii Ladiec.
Nikto ešte nevie ako skončí, ale v obci, na verejn9ch priestranstvách,
schôdzach, všade cítiť ovzdušie budúcich dramatických
dní. Prehlbujú sa rozpory medzi pokrokov9mi silami a
príslušníkmi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorí sú
zväčša dobre informovaní a 'vedení demagogick9mi rečami svojich
vodcov, chystajú sa na prevzatie moci. Čiastočne im to dovolili
už májové voľby do obecného zastupiteľstva, kde HS[S získala
väčšinu hlasov. Komunistická strana Československa žila
v Ladcoch tak, ako všade inde v podmienkach poloilegality.
Miestnu politiku ovplyvňovala iba v zmysle centrálneho hesla
komunistov za jednotný protifašistick9 front.
Obecné veci idú dalej svojou cestou. Záverečný účet za
rok 1937 opäť nedopadol dobre - s pasívami a veľkými nedopiatkami
124 000 korún. Ani rozpočet roku 1938 a schválený na rok
1939 nepredpokladal zlepšenie - v roku 1939 by to mal byť
schodok 196 000 Kč. Po prvýkrát po rokoch dotuje rozpočet aj
cementáreň vo výške 104 000 a obec si môže dovoliť aj niektoré
výdavky. Tak prispeli' sumou 2 000 Kč na pomník padlým v prvej
svetovej vojne.
Ro zšir uje sa elektrická sieť pri štátnej hradskej po dom
Vincenta Oaňu a Jozefa Majeríka. Každ9 občan si však musí sám
urobiť prípojky. Ďalej sa sieť rozširuje do ulice k Váhu, od
mosta v starej obci po dom Štefana Juríčka. Stavba išla na
náklad obce a dodávateľom bola firma Tiberghien a synovia
z Trenčína. Tá istá firma dodávala elektrick9 prúd. Platili
sa nasledovné ceny: 3 Kč osvetlovací prúd, 1,80 .motorov9
prúd. Obecn9 dom platil 1,20 a hasičská strážnica 60 halierov.
Za verejné osvetlenie sa platil ročn9 paušál 170 korún
a firma bola povinná robiť aj v9menu žiaroviek.
Záverečn9 úče obce Rozšírenie verejného osvetlenia a elektrickej siete pre občanov
V tomto roku sa ele k tri f i k u júT une ž ice
Zavedenie elektrického prúdu inštalovala firma Tiberghien
a s-ynovia pod vedením montéra Friedla. Ale ani zdaleka všetci
občania si nedali elektrický prúd zaviesť.
V roku 1938 sa v lete · vzhľadom na zvýšený dopravný ruch
a nie najlepšie cesty objavili v Ladcoch prvé dopravné značky.
Celkom štyri značky, z toho 2 znamenajúce križovatku a 2
označujúce všeobecné nebezpečenstvo.
V škole dochádza k prvým zmenám. Ako uvidíme, bude ich
ešte v roku 1938 viac. Dňa l. júla 1938 odchádza do dôchodku
Emil P a u e r ktorý bol správcom školy v ladcoch takmer
20 rokov.
Na škole sa z iniciatívy dočasného správcu školy Jozefa
Novotného, v spolupráci s rodičovským združením a cementárňou
zriaduje školský raz. h l a s lako sa neskoršie zistilo, prvý
v okrese Ilava/.
Stále sa rokuje, hovorí o zriadení meštianskej školy
v ladcoch. Myšlienka sa . však nerealizuje i ked sa urobilo
mnoho konkrétnych krokov. Napr. na jej stavbu sa kúpil pozemok
od Šimona Vrábla za 38 ODD korún.
Všetko sa pripravuje na vojnu. Dňa 21. mája vláda ČSR
vyhlásila mobilizáciu dvoch ročníkov. Organizuje sa nákup
plynových masiek. Cementáreň poskytuje finančné prostriedky
na nákup 60 kusov pre chudobných. Ludovít Stach sa zúčastňuje
kurzu Civilnej protileteckej obrany v Bratislave, ako
okresný inštruktor. Po návrate organizuje s Dobrovoľným hasičským
zborom a Československým červeným ·krížom školenie
a výcvik občanov. Prvé dopravné Značky Zmeny v Štátnej ľudovej škole v ladcoch Príprava na vojnu Boj Komunistickej strany Československa za jednotný protifašistický
front vyvrcholil v roku 1938. Jednota, rozvaha
a odhodlanosť ľudí sa prejavili pri prvomájových manifestáciach,
hlavne však pri mobilizácii 23. septembra 1938, kedy
československá vláda vyhlásila všeobecnú mobilizáciu záložníkov
do 40 rokov. Mobilizácia v Ladcoch a Tunežiciach prebehla
veľmi rýchle a disciplinovane. Úspešne svoje úlohy zvládla aj
železničná stanica.
Mníchovská dohoda západných mocností znamenala podriadenie
sa zámerom fašistického Nemecka a Talianska a pre Česko slovensko
začiatok likvidácie samostatného štátu. Súčasne sa
u nás aktivizovali politické strany, najmä Hlinková slovenská
ľudová strana, ktorej separatistické snahy boli už dávno známe.
Dňa 6. októbra vyhlasujú ľudáci v Žiline autonómiu Slovenska
a už 9. októbra vyhlasuje autonomistické ministerstvo
vnútra zákaz Komunistickej strany Československa na sloven skom
území. Aj okresný náčelník v Ilave sa poponáhľa a oznamuje
četníckym staniciam a starostom, aby urobili patričné
kroky na zakázanie strany v obci. Komunistická strana na zá klade
porady vedúcich funkcionárov z celého Slovenska, ktorá
sa konala zhodou okolností tiež 6. októbra a práve v Žiline
lhote l Astória/, prechádza včas a organizovane do ilegality.
Už predtým sa v Trenčíne uskutočnilo školenie pre zvláštne
úlohy a spôsoby práce strany v ilegalite. Tohóto školenia sa
zúčastnil Valentín Be dná r i k. Išlo najmä o rozširovanie
ilegálnej tlače a o spravodajstvo. Aby sa mohla táto práca
rozvíjať, poslali z Trenčína Ikomunistická funkcionárka
Weissovál po podomovom obchodníkovi z Myjavy písací stroj
značky Underwood. V tom istom roku bol dosadený do okresného
výboru strany v Trenčíne zradca a preto sa v ostatných okresoch
rozhodli zvoliť nové ilegálne okresné výbory strany.
Prejavy jednoty
Na založenie okresného výboru bola ako najsilnejšia organizácia
v okrese Ilava vybraná naša - v ladcoch. Voľba sa
konala v dome u Gerbela. Na schôdzi boli prítomní komunisti
z ladiec, Košece, Beluše a KlobuŠíc. Za predsedu okresného
ilegálneho výboru bol zvolený Pavol Jur í k z Klobušíc a
dalšími členmi sa stali Jozef Baláž, Ján Demitra, Valentín
Bednárik. Za sídlo okresného výboru sa určila obec Klobušice.
Komunistická strana nemohla pracovať otvorene, preto sa
rozhodli ju rozdeliť do tzv. "pätiek". Prvá päťka, asi 15
členov bola priamo v obci a vedúcim bol Valentín Bednárik.
Druhá - tiež asi 15 členov v kolónii - vedúcim bol František
Mierny. V Horných ladcoch bola tretia päťka, asi 10 členov
a vedúcim bol Ján Ištvánik. Všetkých členov zapojených v ilegalite
bolo viac ako 40.
Hlavnou úlohou na začiatku činnosti bolo rozširovanie
ilegálnej tlače. Na styk s ostatnými organizáciami a s ústredím
boli určené spojky. Úlohu takýchto spojok vykonávali
Ludovít Kučík z Beluše, Helena Marková z ladiec a Dolovacký
z KlobuŠíc.
Po vyhlásení autonómie Slovenska 6. októbra 1938 sa
začali v ladcoch a Tunežiciach uskutočňovať veľké politické
zmeny. Ako vtedy prehlásil okresný náčelník z Ilavy:
" ... musí vláda prejsť z rúk komunisticko-socialistických
do rúk slovensko-kresťanských!"
Okresný úrad na návrh obce ladce vymenoval dňa 15. októbra
1938 za k o m i s á r a obc e uči teľa Ludovíta Stacha ,
čím zbavil funkcie starostu Jána Zajaca. Podobne sa komisárom
v Tunežiciach stal Vincent Koštial, ale toho po necelom
roku vymenil Augustín letko.
Ďalšie opatrenia nedajú na seba dlho čakať. Učiteľ Jozef
Novotný je na konci decembra 1938 daný "k dispozícii"
Ilegálny okresný
výbor K S Č
Organizácia
ilegálnej strany
v l a d c och
Politické zmeny
v ladcoch
ako Eech pražskej vláde. Koloman Kvet, ktorý pri!{el z územia
zabratého Madarmi na základe tzv. Viedenskej arbitráže, nastúpil
na jeho miesto. Začína fungovať aj Hlinková garda, ktorej
niektorí členovia sa hned na začiatku, ale najmä v budúcom roku
chovajú rozpínavo a dezorientovaní občania sa často dávajú
zlákať demagogickými nacionalistickými heslami.
Ešte pred politickými udalosťami, ktoré nadlho poznamenali
vývoj v našej obci sa podarilo vytvoriť lep!ie podmienky
pre !port v Ladcoch. Za pomoci cementárne, ale i pričinením
športovcov a futbalových fanú!ikov sa postavilo nové futbalové
ihrisko na mieste starej píly. Na tomto mieste sa hrávalo
prakticky až do postavenia nového v osemdesiatych rokoch
/dnes je tam cvičné ihrisk%~~
Kým prvá časť ' roka, i napriek hroziacej vojne bola
v Ladcoch a Tunežiciach normálna v kultúrnom a spoločenskom
živote, druhá časť bola už politicky rozporná a v znamení
značného obratu doprava.
Vo februári sa napr: s veľkým úspechom hrajú divadlá
- veselohry, ktoré nacvičili členovia Slovenskej ligy, veľmi
vydarené boli oslavy Dňa matiek, oslavy rôznych výročí !tátnikov
ESR. Všetky tieto podujatia sa konali za spontánnej
účasti všetkých zložiek, vrstiei i politických strán v obci.
Po 6. Ďktóbri sa konali oslavy už v réžii ľudákov. Na oslave
6. októbra veľmi zápalisto rečnil okrem iných aj učiteľ Novotný,
ktorého ako som už napísal, aj tak zo Slovenska vyhostili.
Rokom 1938 sa teda končí dvadsaťročná etapa histórie
Eeskoslovenskej republiky. Kronikár pokladá za potrebné na
záver tejto etapy urobiť prehľad o niektorých faktoch, ktoré
by bolo obtiažne písať priebežne. Ide o nasledovné prehľady:
1938
Sviatok Futbalu
Rozporuplný rok
- Výroba cementu v Ladcoch
- Zoznam učiteľo~ a počty žiakov za jednotlivé roky
- Zoznam četníkov četníckej stanice v Ladcoch
- Hist6ria dychovej hudby, ktorá viac-menej rokom 1938
ukončila svoju činnosť a dalej hrala už len sporadicky.
cementu podľa tohoto prehľadu v ladeckej cemennepresiahla
100 000 ton. To sa podarilo iba po
Kolísanie množstva vyrobeného cementu nie je zavinené
iba výrobou, ale predovšetkým kolísaním záujmu o cement.
Najnižšia je výroba v roku vrcholiacej hospodárskej
krízy teda 1933 i napriek tomu, že sa v blízkosti stavalo
viacero významných stavieb. Niektoré výkyvy sú však reálne
spôsouené zmenou technológie a výstavbou cementárne.
Výroba CEMENTU podľa dostupných z histórie náäho národa vieme, akú dôležitú úlohu zohrala pre uvedomenie a záchranu slovenského národa kultúra,
ktorá sa äírila medzi prostými občanmi na dedinách. Madarizačné
snahy uhorskej vlády zapríčinili, že slovenská kniha
bola veľkou vzácnosťou. Pravda, ani Ceskoslovenská republika,
ktorá vznikla v roku 1918 nevyriešila všetky problémy
razom. Už v roku 19l9 začala československá vláda organizovať
náukobehy, ktorých úlohou bolo, aby sa prostí
občania, najmä mládež naučili aspo~ čiastočne slovenský pravopis.
V Ladcoch náukobeh viedli správca !koly Emil Pauer
a jeho manželka. Navštevovalo ho do 50 občanov rôzneho veku,
medzi nimi však iba málo žien a dievčat.
V dal!ích rokoch založili vzdelávací zväz a v roku 1922
bolo zriadené kino /nad závodnou kantínou/, kde sa premiet~li
každú nedelu - dvakrát filmy. O tom píšeme na inom mies-te.
Divadlo v dvadsiaty~h rokoch narážalo na značné ťažkosti.
Bol to predovšetkým boj s konzervativizmom star!ej generácie.
Táto nenavštevovala ani kino, ani divadlá, pretože
to pokladala za protináboženské. V nazeraní na tento druh
kultúry, boli Ladce dosť pozadu za niektorými obcami, kde sa
divadlá hrali už v 19. storočí. Priekopníkmi divadla sa stali
mladí, pod hlavičkou vzdelávacieho spolku, Zväzu komunistickej
mládeže i Federovanej telocvičnej jednoty a neskoršie
Slovenskej ligy. fažkosti boli po stránke finančnej. Aby sa nemuselo kupovať
vela knižiek - divadelné texty sa opisovali. Kroje
potrebné k divadelným hrám sa požičiavali po dedinách od
Prejtej až po Trenčín. Kulisy a rôzne zariadenia si herci
zhotovovali sami.Ochotnícke divadlo
Problémy boli aj s priestormi na skúšky, ale hlavne nebolo
vhodnej div"adelnej sály. Na začiatku ochotníckeho divadla
v Ladcoch sa hrávalo v drevenej jedálni, ktorá bola vo fabrike.
Divadelné predstavenia sa hrali zásadne v n~deľu odpoludnia
a večer. Dopoludnia sa po domoch zbierali stoličky,
ktoré boli potrebné do hľadiska. Neskoršie sa hrávalo v kinosále,
ale boli s tým ťažkosti, lebo sa na nedeľu musel odvolať
film a vzdelávací spolok prišiel o zisk.
Rozh odujúci bol rok 1929, kedy Imrich Slávik, hostinský,
ktorý mal v prenájme závodnú kantínu postavil novú budovu -
hostinec, súčasťou ktorej bola aj veľká sála. Divadelný krúžok
kúpil v Kijove - na Morave moderné javisko za 7 000 korún
a dalšie~trebné zariadenie zhotovili členovia divadelného
súboru v hodnote do 10 000 Kč.
Na novom javisku sa divadlo hrávalo 4 - 5 krát ročne.
Divadelný súbor chodil aj na zájazdy i na divadelné súťaže,
kde získal viackrát prvenstvo. Tak hrali na súťaži v Banskej
Bystrici, Považskej Bystrici, Púchove, Beluši a Trenčíne.
V repertoári divadelného súboru boli poväčšine hry slovenských
autorov Urbánka a Timravy. Najväčší úspech zožali
hry: Hrob lásky, Až lipa zakvitne, Rozmarín, Mlynár a jeho
dieťa, Kríž pod lipami, Svedomie, Márnotratný syn.
Počet ochotníkov rástol. Prispela k tomu aj škola, kde
sa s deťmi hral~ divadlo a iné dramatické útvary pestovali
systematicky a tak vyrastala nová generácia ochotníckych
hercov~ Čiastočne v tridsiatych rokoch k tomu prispel aj
kláštor, kde bol repertoár viac-menej náboženský a skladal
sa z hier preložených z taliančiny. Podobná aktivita s deťmi
bola na Štátnej ľudovej škole v Tunežiciach. Školský divadelný
súbor na škole v Ladcoch už na konci dvadsiatych
rokov hrával spočiatku jednoaktovky pri rôznych príležitostiach
/Deň matiek, oslavy 28. októbra a pod./. Neskoršie aj
celovečerné hry, ktoré vždy odohrali pre deti i pre dospelých.
V nácviku divadelných hier vynikali učiteľky Schmerová,
Gazdíková a další.
Zaujímavé bolo využitie získaných finančných zdrojov
z divadelných predstavení. Detské divadlá sa hrali takmer
vždy v prospech chudobných detí lna školské potreby/, alebo
na účely červeného kríža a pod. Dospelí väčšinu zisku vrátili
obyčajne späť do divadelnej činnosti, na nákup kulís, knižiek
- textov divadelných hier a pod. Zaznamenali sme však aj prípady,
ked zisk venovali na verejnoprospešné veci. Napr. v máji
1937 zahral 277. zbor Slovenskej ligy divadlo pod vedením
učiteľky Schmerovej, Novotného a Stacha, ktoré čistý zisk venovali
na stavbu pomníka padlým v prvej svetovej vojne.
Medzi naj lep ší c h organizátorov, režisérov, hercov
ochotníckych divadelníkov v ladcoch patrili v týchto rokoch
Jozef Mikušinec, Jozef Majbach, Ján Borovička, Ondrej Peterka,
Ján Cibiček, Vincent Fatura, Robert Horký, RudolfFatura,
Ján Turza, Jozef letko a mnoho dalších.
V roku 1939, ako mnoho z kultúrnych hodnôt v tom čase
sa stalo i ochotnícke divadlo v ladcoch obeťou nového režimu.
Javisko - jeho zariadenie zhabala Hlinkova garda a krúžok
bol rozpustený. Ďalších 6 - 7 rokov divadlo v ladcoch nik
nehral. Čiastočné oživenie nastalo po roku 1948, ale bývalí
ochotníci sa už nedokáza!i stmeliť tak, ako to bolo v rokoch
dvadsiatych a tridsiatych.
Takmer dvadsať rokov pri všetkých slávnostných príležitostia~
h, zábavách, svadbách, pOhreboch v ladcoch i okolí
účinkovala dychová hudba. Aby čitateľ kroniky mal ucelený
obraz o jej začiatku a vývoji, zaradujem celý "curiculum
vitae" dychovky sem, na záver roka 1938.
Dychová hudba v ladcoch vznikla v roku 1921. Jej založenie
je spojené s mnohými ťažkosťami, nepochopením zo strany
občanov a hlavne s finančnými ťažkosťami. Hlavnými organizá- ·
tormi boli Pavol Habánek a Ján Bednárik. Pri organizovaní sa
stretli s porozumením u mäsiara Štefana Jakúbka, ktorý im
požičal 6 000 korún na zakúpenie nástrojov. V tom období sa
Dychová hudba
v ladcoch
prisťahoval do Ladiec František Trčka, pôvodom z Nedašova.
Bol na tie časy pomerne dobre hudobne vzdelaný a ovládal všet ky
dychové nástroje. Za spomínaných 6 tisíc práve on zaobsta ral
nástroje.
V priebehu roka sa vytvoril 12 - členný kolektív:
Pavel Habánek ll. krídiovkal, Pavel Turza 12. krídiovkal,
Ján Habánek les klarinet/,Jozef Koštialik Il.b klarinet/,
Ondrej Fatura 12.b klarinet / , Ján Bednárik I tenori, Ondrej
Peterka I baryton/, Rudolf Galanský Itronbón/, Ferdinand Záhradník
ll. trumpeta es/, Štefan Záhradník 12 . trumpeta es/,
Jozef Kukuliaš Ibasl, Štefan Čemeš Ibiciel.
Pri nácviku, ktorý viedol František Trčka, dosiahli pomerne
rýchlo dobrú úroveň. Pre nácvik používali súkromné do my,
nesk·oršie učebne v škole . Postupne si získavali priazeň
a podporu občanov . Učiteľovi platili 25 korún na deň a stravova
l i ho postup nepo domácnostiach hudobníkov.
Prvým k a pel ník o m sa stal člen hudby Pavel Hab
á n ek.
Prvýkrát vystúpili už po pár mesiacoch nácviku - l. mája
1921, ktorý organizovali odbory a sociálnodemokratická
stra na - ľavica . Na záver týchto osláv zahrali Pieseň práce.
Hudba veľmi často aj v riasledujúcich rokoch účinkovala na verejných
schôdzach KSČ, oslavách l. mája, výročiach vzniku
Československa a iných príležitostiach. Známe je napr . ich
účinkovanie nal. mája 1925 v Trenčíne, kedy bola hudba po stavená
na čelo sprievodu . Volali ich aj do Beluše, Ilavy
a iných obcí. Peniazmi, ktoré získali za hranie čoskoro vy platili
dlh na nástroje. Už v dvadsiatych rokoch dosiahli
takú úroveň, že si mohli vyberať v ponukách na hranie.
V roku 1925 im dokonca František Trčka celkom reálne
pripravil cestu do Ameriky, kde mali účinkovať pre amerických
Slovákov . Zakúpili nové nástroje, ale cesta sa pre nedorozumenie
a nepochopenie v rodinách neuskutočnila .
V roku 1927 odišiel z obbe František Trčka a učiteľom
dychovky sa stal K o t l í k z Lednických Rovní. Na každú
skúšku ho prevážali cez Váh na člne a na deň mu piati li 26
korún. Bol to dobr9 hudobnik, s vysok9mi nárokmi na každého
člena. Úroveň orchestra neustále rastI a a prihlásili sa dalšie
úspechy. V roku 1928 mali samostatn9 koncert v ·Ilave, kde
ich vybrali na nahrávanie do štátneho rozhlasu. Jeden z najväčšich
úspechov však dosiahli v roku 1930 v Rajeck9ch Tepliciach
a na súťaži dychoviek v Bytči, kde ziskali prvú cenu.
Potom sa zúčastňovali nielen podujati doma, ale aj na viace r9ch
celoslovensk9ch oslavách.
V tomto čase !pod vedednim Kotlika! mala dychová hudba
t9chto členov : Rudolf Záhradnik, Pavel Turza, Ján Habánek,
Jozef Koštialik, Ondrej Fatura, Ján Bednárik, Ondrej Peterka,
Rudolf Galansk9, Ferdinand Záhradnik, Gustáv Gajdošik, Štefan
Habánek, Jozef Kukuliaš, Jozef Čemeš, Štefan Čemeš.
Po roku 193B hudba začala stagnovať. Niektori hudobníci
narukovali do armády a znižili sa i priležitosti na účinkovanie
. Súbor sa sice nerozišiel, ale ponajviac hrával len na
pohreboch. V roku 1945 táto dychovka ešte raz vystúpila na
partizánskom zraze v Bratislave. To však už bolo všetko. Zapálili
však iskru, z ktorej sa rozvinie dychová hudba do takej
istej slávy. To však už budú ich potomci.
Za dlhé roky jestvovania cementárne sa dosahovali nielen
výrobné úspechy, pokroky v technológii i technike. Žiaľ, výroba
cementu - pre robotníkov vždy tvrdá robota - si vyžiadala
aj obete na ľudských životoch. Jozef Mikušinec. dlhoročný
pra covník cementárne vo svojich spDmienkach, pomocou archívou
uvádza tých, ktorí zahynuli takto:
Jozef Vavrík
František Mičuda
Ján 8erghauer
Pavel Zajac
Ondrej Jurík
Marino Florina
32-ročný strojník bol 17. októbra 1896
roztrhaný strojom na cementových mlynoch
17-ročný robotník padol 16. januára 1900
do cementovej múky a zadusil sa
44-ročný robotník spadol 5. februára 1906
v kameňolome a bol zabitý kameňom
32-ročný robotník 4. novembra 1906 spadol
z pece a namieste bol zabitý
44-ročný robotník bolI. decembra 1906
zasypaný kamením v lome
53-ročného robotníka 15. januára 1908
tiež zasypalo kamenie v lome
?5-ročný robotník 21. mája 1913 zahynul
na zvážnici v lome
26-ročný robotník pracoval v baliarni.
V roku 1922 padol a po presune do nemocnice
zomrel
26-ročný robotník zomrel v roku 1924,
ked naňho padol vozík z vysutej dráhy
28-ročný robotník bol v roku 1926 zadusený
v zásobníku na drviarni
robotník bol v roku 1928 zabitý v kameňolome
robotník - tiež ho zabilo v kameňolome
cementárne v roku 1930
zabitý v roku 1928 v kameňolome
Anton Mišík
Vojtech Kováč
Juhás
Rudolf Kuniak
Ludovít Necl
Antonín Černota
Alexander Kováč
Pavel Orábik
Ján Illy
Hladký
Ondrej Eliáš
Peterka
Jozef Bednár
Ján Rosa
Ján Vavrík
24-ročný robotník bol 17. júla 1928 zabitý
bleskom pri posune vozíkov
iba 14-ročný robotník bol 27.júla 1929
zabitý na slinkovom výťahu pri peciach
vrátnik, ktorého zabil stroj, ktorý vrazil
do brány. 8010 to v roku 1930
20-ročný robotník zahynul 22. septembra
1931 v kameňolome
23-ročný elektrikár bol 29. apríla 1932
usmrtený elektrickým prúdom na sto žiari
pod Kališťom
31-ročný robotník bol zabitý kameňom
v kameňolome 15. decembra 1932
54 - ročný robotník zabitý 3. mája 1933
šnekom vo vagóne
34-ročný robotník, zabitý 24. júla 1933
malou lokomotívou na úzkokoľajke
54-ročný robotník zabitý kameňom v lome
5. marca 1937
zadusený v kokse
utrpel ťažký úraz po páde z dreziny.
Neskôr zomrel
/robotník z Podhoria/, brzdár na úzkokoľajke
- zabitý pri posune
robotník zabitý v kameňolome cementárne
45-ročný robotník. V roku 1942 ho zachytil
remeň v surovom mlyne. Zomrel v nemocnici
robotník. Pritlačil ho vozík na drviarni.
Zomrel po presune do nemocnice.
robotník zabitý v roku 1949 kameňom v lome
elektrikár - spálený elektrickým prúdom
pri vypínačoch v starom cementovom mlyne
robotník - zabitý v roku 1950 v kameňolome
Anna Slivková
Jozef Váň
Jozef Kráľ
robotníčka, zadusená uhoľným prachom
v kotolni
robotník, zadusený pri peciach
vodič nákladného vozidla, padol aj s autom
v lome do zásobníka. Bolo to v roku
1956.
V čiernej kronike cementárne chýbajú do roku 1960 ešte
dve mená, ktoré sme nezistili. Celková bilancia za 70 rokov
trvania cementárne, teda od roku 1890 do 1960 je 36 smrteľných
Ako vyplýva z uvedenej štatistiky, najviac zabitých bolo
na nebezpečnom pracovisku v kameňolome.
1939
V roku 1939 výroba v cementárni Ladce oproti roku 1938
poklesla takmer o jednu pätinu. V rokoch 1940 a 1941 dokonca
na 32 816 ton a 36 192 ton, čo možno v porovnani s rokom
1938 191 694 toni pokladať za katastrofálny pokles.
Pri č i n y b o l i vod byt e, ktorý sa vyv ijal
v zložitých podmienkach odtrhnutia od českých zemi a v podmienkach
expanzie nemeckého kapitálu, bánk a cementárskeho
priemyslu na Slovensku.
V dal šej časti venujem priestor práve vysvetleniu pričin
a postupu k art e love j poli tiky v rámci Slovenska. Všetky
štyri cementárne 1Stupava, Horné Srnie, Ladce, Lietavská Ldčkal
boli členmi celoštátneho cementárskeho kartelu, založeného
v roku 1935. Kartel mal platiť až do roku 1945. Slovenské
cementárne mali v ňom podiel 27,25 %. Počas Československej
republiky cementáreň Horné Srnie a Stupava ovládal český kapitál
a cementáreň Ladce a Lietavská Ldčka zahraničný kapitál.
Tak najväčšiu slovenskd cementársku spoločnosť s továrňami
v Lietavskej Ldčke a Ladcoch formálne ovláda Magyar Áltános
Hitelbank IMadarská všeobecná dverná bankal, deli sa
však v skutočnosti s celým radom iných zahraničných skupin,
združených v Cementia Hóldingu v Ztlrichu. A sama Madarská
všeobecná dverová banka bola vykonávateľkou politiky hlavnej
expozitdry francúzskeho kapitálu v strednej a východnej Európe,
L Únion Européenne Industrieile et Financiere, teda sku piny
Schneiderovej. Podobne sa deli madarský kapitál so zahraniČnými
skupinami i pri továrni na bauxitový cement v Ladcoch,
ovládanej 8auxit Trustom v Ztlrichu.
Pri pomerne veľkej kapacite a dzkom domácom trhu boli
slovenské cementárne odkázané vo veľkej miere na odbyt na Moravu.
Preto 2. mája 1939 na poradách v Bratislave sa zástupcovia
všetkých sloyenských cementárni dohodli, že budd i nadalej
trvať na platnosti starej kartelovej dohody z roku 1935.
cementáreň cez 2. svetovú vojnu
Závislosť na nemeckom kapitále Pre regulovanie odbytu na Slovensku si
založili Evidenčnúkanceláriu cementární na Slovensku /Evicement/, ktorá hned i
rozdelila Slovensko do oblastí a veľkoodberateľov pridelila
jednotlivým cementárňam. Vyslovene sa však zdôrazniio, že vytvorenie
Evicementu neznamená zrušenie ·kartelu.
Proti platnosti československého kartelu sa však postavili
nemecké cementárske zväiy. Norddeutsche Zementverband si
robil nároky na časť moravského trhu. Na priamy dotaz Minis terstva
zahraničných vecí oddelenie Kameň a zeminy Ríšskeho
ministerstva hospodárstva odpovedalo, že starú kartelovú zmluvu
netreba dalej uznávať.
Tak sa stalo, že zatiaľ čo slovenské cementárne teoreticky
trvali na platnosti starej zmluvy, v praxi sa nemecké úra dy
pridržiavali stanoviska Ríšskeho ministerstva hospodárstva,
pOVOlenia na vývoz do protektorátu slovenským cementárňam
nedávali a robili ťažkosti i pri platbách za už dodaný cement.
1940
Po celý rok 1940 boli slovenské cementárne odkázané
skoro výlučne na domáci trh. Hoci vtedajšia tlač bola plná
honosných správo "budovaní nového Slovenska", '
vebného ruchu spôsobila katastrofálne zníženie
u nás v Ladcoch.
stagnácia stavýrOby
Ak doteraz vystupoÝali slovenské cementárne jednotne,
vzniklá situácia ich rozdelila na dve skupiny. Na jednej strane
bola cementáreň v Stupave, ktorá sa neskôr v hospodárskej
politike zblížila s cementárňou v Hornom Srní. Na druhej strane
cementárne Ladce a Lietavská Lúčka /SLDVCEMENT/. Stupava sa
-
stala reprezentantkou záujmou nemeckého kapitálu a v značnej
miere prispela k likvidácii kartelových zväzov československého
cementárskeho priemyslu a reorganizáciu výroby na Slovensku
podľa predstáv nemeckých podnikateľských zväzov. Dôkazov je
viac - najviac však skutočnosť, že Stupavská cementáreň patrila
do koncernu Dráždanskej banky. Aou bol do vedenia cementárne
dosadený von Lildinghausen. V roku 1941 bola uzavretá dohoda
medzi Stupavou a .Horným Srn{m o prevzatí /vzájomnom/ 29 %
účastín.
Na Slovensko pri š la skupina odborníkov z Nemecka, ktorá
mala podrobne prezri e ť všetky cementárne. V komisii boli tí
istí ľudia, ktorí vykonávali pOdobnú evidenciu v Nemecku.
I z toho bola zrejmá príprava zaradenia cementární tio nemeckého
"veľkopriestoru". Odhady boli u skutočnené v jeseni 1940.
1941
21.februára 1941 zvolalo Ríšske ministerstvo hospodárstva do Bratislavy
poradu, na ktorej už p; edložilo hotový plán "reorganizácie".
Zástupcovia Nemecka sľúbili odobrať od cementární na Slovensku
určité množstvo cementu za týchto podmienok:
Utvorenie samostatnej kartelovej organizácie pre územie
Slovenskej republiky, ktorá by sa ako celok stala členom
Nemeckého cementárskeho zväzu a vrcholnej organizácie
cementárskeho priemyslu v rámci veľkopriestorového hospo dárstva.
- Vzdanie sa všetkých práv z kartelovej dohody v roku 1935 .
- Postúpenie podielov slovenských cementárni na Pražskej
predajni c ementární, ktorej podielníkmi sú na základe kartelovej
dohody s platnosťou do 31. decembra 1945.
- Postúpenie istej časti účastín firmy Slovenské továrne na
portlandský cement Li~tavská Lúčka - Ladce dvom ríšskonemeckým
účastinným spoločnostiam.
Ďalej žiadali s odvolaním sa na prianie nemeckej vl ády,
aby vedúcim slovenskej kartelovej organizácie sa stal pán
Heerdegen, ríšsko-nemecký štátny príslušník, závodný riaditeľ
Stupavskej cementárne, ktorý by bol zároveň členom poradného
zboru Deutscher Zement Verband v Berlíne, ako delegát slovenského
cementárskeho priemyslu.
Boli to úplne zotročujúce podmienky. Miesto pevných kontingentov
odberu cementu podľa starej kartelovej dohody, nemecký
zväz nesľuboval nič konkrétne. Výšku kontingentu budú
v budúcnosti určovať sami a tak budú drža ť v hrsti všetky
cementárne na Slovensku. Kontingent určený hned na prvý polrok
bol značne nižší, ako výroba.
Celá táto kampaň bola zameraná predovšetkým proti
S lov c eme n tu ' , Lietavská Lúčka - Ladce. Nacistické úrady
vyhlásili firmu za " neárijskú ", čo malo pre ňu ťažké
následky platobné pri vývoze na územie ríše /včetneMoravy/.
Pritom bola neárijskou iba podľa nemeckých zákonov. Podľa
platného medzinárodného práva, rozhodujúcim bolo zákonodarstvo
na území sídla spoločnosti. A podľa slovénských predpisov bola
"árijská". Slovcementu i napriek tomu zakázali vývoz do Nemecka
a jeho kontingent si rozdelili medzi sebou cementárne
v Stupave a Hornom Srní .
Slovcement sa pochopiteľne bránil. Zorganizoval mnohých
vtedajších politických prominentov, ktorých už predtým nasadil
do svojej správnej rady. Boli medzi nimi podpredseda snemu
K. Mederly, šéf prezídia Ministerstva hospodárstva, šéf
prezídia Ministerstva vnútra, šéf Úradu propagandy, predseda
Ústredného združenia slovenského priemyslu, trenčiansky župan
a další. Ročná odmena týchto prominentov dosahovala až 40 tisíc
korún. Títo sa snažili podnik podporiť najmä zdôvodňovaním
"árijského" charakteru. Aj ked sa im nepodarilo pre Slovcement
nemecké úrady nakloniť, čiastočne sa nemecké plány oddialili.
1942
Reorganizácia nemeckých kartelov v rokoch 1942 -
1943, súrna potreba pri ~edostatku vagónov výrobu racionálne
rozkladať podľa miest spotreby, urobila pôvodné plány na zapojenie
slovenských cementární do nemeckého kartelu, dočasne
nea k t u á l n y mi.
Stará dohoda potom platila až do konca vojny /v decembri
1944/. I ked snahy nemeckých cementárskych zväzov neviedli
úplne k cieľu, ukázal boj slovenskej buržoázie a nemeckého
kapitálu o trhy, výrobu, predaj a teda zisky.
Aj reprezentanti zahraničného , prevažne madarského kapitálu
nebojovali proti pripravovaným organizačným zmenám preto,
že by ten slú žil nemeckému imperializmu, záujmom vojny. Stavali
sa proti nemeckému projektu jednoducho preto, že nezaručoval
ich firme dostatočný vplyv a podiel na vojnových dodávkach.
Po vzniku slovenského štátu 14. marca 1939 obmedzovanie výroby
ovplyvnilo aj ' stav zamestnancov, ktorý poklesol zo 600 na
400. Ked 24. júna 1939 prepustili dalších 24 pracovníkov, vyvolalo
to značnú nespokojnosť. Žandárska stanica v Ladcoch
upozorňuje, že podnik robí nesociálnu politiku, čo vyvoláva
nespokojnosť nielen s cementárňou, ale celým režimom. Ďalej
veliteľ ža nd árskej stanice "konštatuje, že ked podnik mohol
pracovať s veľkými ziskami predtým, mohol by aj teraz.
V roku 1940 vyústila situácia v otvorené prejavy nevôle.
Ilegálna organizácia strany vydala leták "Zajtra sa nerobí",
ktorý vyzýval robotníkov cementárne do štrajku. Stávka skutočne
vypukla - najprv v júli, ktorá nebola dobre pripravená
a nebola ani úspešná.
Úspešný však bol štrajk, ktorý trval od 9 . augusta 1940
do 13. septembra 1940. Zúčastnilo sa ho 350 robotníkov a vydobili
si požiadavky na splnenie mzdových a sociálnych otázok.
Počas tohoto štrajku bola v kammeňolome dokonca vyvesená červená
zástava .
Výrob a sa v roku 1943 opäť zvýšila, ked dosiahla
110 000 ton ročnej produkcie cementu. Dôvody boli jasné:
cement sa začal používať na vojenské opevnenia a iné vojenské
účely.
V roku 1941 sa na ceste objavili heslá "Nech žije Stalin!"
a "Pre č s fašizmom!". Dňa 18. mája 1943 o 7. hodine
ráno napísali ilegálni pracovníci Komunistickej strany nápis
"Nemci voj nu prehrajú". Jozef Anina spolu s dalšími strhli
nemeckú zástavu z budovy Deutsche Partei, rozbili tabuľu tejto
fašistickej organizácie, na ktorej vyznačovali postup nemeckej
armády. To bolo na sklonku roku 1941.
Na elektrickom vedení v lome Tunežice tiež vyvesili
červenú zástavu. V roku 1940 po dohode s brancami, ktorí
v Ladcoch tradične ,stavali máje, postavili jeden, vyzdobený
iba červenými stuhami. Máj potom zrezávali gardisti a žandá ri.
Takýchto prejavov bolo v týchto rokoch viacej, čo upevĎalšie
prejavy
odporu
ňovalo vedomie komunistov i občanov, ktorí s nimi sympatizovali.
Najmä po pnrážke nemeckých armád pri Stalingrade a Kursku
sa strana aktivizovala a znova z í skavala stále viac prívržencov.
Okresné žandárske veliteľstvo v Ilave vydalo v roku
1940 "Zoznam činiteľov bývalej rozpustenej komunistickej organizácie
v okrese ilavskom". K menám boli pripojené posudkyakrátke
charakteristiky menovaných. Niektoré z nich som
vybral:
Ján Rosa
František Mierny
Valentín Bednárik
Ján Bednárik
Jozef Anina
Pavel Martinák
Jozef Martinák
- bol pred 6. októbrom 193B predseda
komunistickej strany v Ladcoch a aj
teraz prejavuje náklonnosť k bývalým
komunistom.
- bol organizovaný v KSČ a teraz tiež·
žije v duchu komunistickom.
- bol pokladníkom KSČ a horlivým propagátorom,
čo prejavuje aj teraz.
- bol horlivým členom KSČ, čO i teraz
n~zapiera.
- bol organizovaný v KSČ a teraz tiež
prejavuje n áklonnosť ku komunistickej
strane.
- bol členom KSČ a teraz sa tiež prikláňa
ku komunistom.
- bol organizovaný v KSČ a bol horlivým
členom tejto strany.
Podobné "posudky" dostali aj Jozef Maršovský, Ján Turza
a aalší. Po viacerých akciách, ale najmä .po vydaní letáku
"Beneš - Stalin" sa dostali nielen títo, ale takmer všetci
bývalí funkcionári KSČ pod dozor.
Zoznamy
komunistov
V cementárni sa v auguste 1939 ruší starý závodný
a volí sa nový, 'zložený poväčšine z členov kresťanských
výbor
odborov.
Boli v ňom: Ján Kováč, Vincent Kučo, Jozef Koštialik,
Michal Koštialik, Tomáš Gapk~, Ján Slávik, Augustí~ Gajdošík,
Jozef Šatka a Peter Borik. To bol tzv. rob o t n í ck Y závodný
výbor, pretože v októbri 1939 sa volí aj ú rad ní c k y závodný
výbor. Jeho predsedom sa stal Michal Habánek, miestopredsedom
Ing. Viliam Figuš a členmi: Karol Liebel, Pavel
Koyš, Rudolf Šedík, Ján Hrdina, Rudolf Šteffek, Ján Mucha.
Neskoršie zvolili závodný výbor robotníctva tzv. Združenie
príslušníkov priemyslu, živností a peňažníctva. Boli v ňom
Michal Koštialik, Rudolf Vyhnička, Štefan Melicher, Ondrej
Prekop, Robert Kušík, Anton Rohel, Jozef Šatka, Jozef Vavrík.
V roku 1943 sa všetci vzdali funkcie, pretože sa nemohli dohodnúť
s vedením podniku o deputát dreva. Po vyjasnení problému
sa do výboru vrátili.
V roku 1940 na valnom zhromaždení Dobrovoľného hasičského
zboru bol zvolený nový výbor: Pavel Koyš - veliteľ, Ondrej
Peterka - námestník veli.t eľa, Adam Vrábel - tajomník, Pavel
Kalus - pokladník a revízori účtov: Jozef Majerík, Jozef Faturík.
Počas vojny činnosť hasičského zboru neklesla, v niektorých
ohľadoch sa dokonca zvýšila. Boli zapojení do civilnej
proti~eteckej obrany. Každý deň držali dvaja hasiči službu
v požiarnej zbrojnici /nočné služby/o Tietp služby boli riadené
i kontrolované Zemskou hasičskou a Okresnou hasičskou
jednotou, ale aj štátnymi úradmi, zvlášť Okresným úradom.
Stroje museli byť riadne opatrené, udržované v pohotovosti
- dokonca sa pri nich muselo kúriť.
V roku 1942 mal zbor 27 činných a 3 čestných členov.
Vlastnili l motorovú striekačku, l ručnú štvorkolesovú striekačku,
300 metrov ~adíc, 2 dvojkolesové navíjače, 5 rebríkov,
nosidlá atd.
Závodné výbory
v cementárni
Hasičský zbor
24. decembra 1940 vznikol požiar v budove Ladeckej účastinárskej
spoločnosti pre dorábanie dreva a vápna, kde bol
umiestnený drtič kameňa a transformátor. Celá budova aj
s technickým zariadením zhorela a 12 železničných vozňov,
ktoré stáli v blízkosti boli zachránené vdaka obetavosti zamestnancov
železničnej stanice. Tento požiar, ale aj iné -
zrejme finančné otázky zapríčinili, že firma bola v roku 1941
zrušená rozobrali budovy parnej píly a všetko poodvážali.
V roku 1939 zavládol v obci veľký stavebný ruch, rekonštruovala
a asfaltovala sa štátna cesta Bratislava - Žilina.
Cez železn ičnú stanicu sa dovážali stroje, náradie, asfalt,
uhlie, koks a štrk pre firmu Sager a Werner Mníchov v s poje ní
s firmou Konst ruk ta Praha, ktoré túto strategickú asfaltovú
cestu stavali. Aký význam malo toto urýchlené stavanie
cesty sa ~kázalo l . septembra 1939, ked nemecká armáda napadla
Poľsko a transporty sa valili po železnici i po ceste.
V škole došlo po 14. marci 1939 k viacerým zmenám v učiteľskom
zbore, ale najmä v obsahu výc hovy. Dňa 15. mája 1939
pozbavi lo vtedajšie ministerstvo školstva učiteľa Kolomana
Kveta vedenia školy a za správcu bol vymenovaný Ludovít
Stach,_ ktorého potom - od l. septembra 1939 vystriedal Ján
Sivoň.
Dňom l. septembra 1939 premenilo Ministerstvo školstva
po dohode s nitrianskym biskupom doterajšiu Štátnu ľudovú
školu na Rímsko-katolícku ľudovú školu. Bol to krok späť aj
preto, lebo všetky náklady na udržiavanie školy musela i nadalej
hradiť obec.
Dňa ll. júna 1939 vyvrcholilo mnohoročné úsilie niektorýCh
funkcionárov bývalej Slovenskej ligy a bol odhalený pomník
padlým v prvej svetovej vojne. Oslava sa konala za úča sti
vysokých exponentov slovenského štátu.
Asfaltová cesta
Zmeny v škole
Ako vidieť, rok 1939 bol naplnený udalosťami, ktoré veľmi
zasiahli do života obce. Vedenia obcí prevzali vládni komisári,
ktorí mali tzv. poradný zbor a vynášali rozhodnutia
po dobrozdaní členov - poradcov. Ako sme už spomenuli komisárom
obce ladce s a stal Ludovít Stach a v Tunežiciach Vincent
Koštial. Po roku ho vystriedal Augustín l etko, ktorý bol komisárom
v Tunežiciach až do roku 1945.
Rozpočty oboch obcí boli inadalej v-eľmi napäté. Celkový
rozpočet ladiec bol na rok 1940 až 706 000 korún, z toho
mimoriadna potreba /najmä dlhy v bankách/ 531 tisíc korún.
I napriek týmto ťažkostiam sa za podpory občanov pOdarilo cez
vojnové roky urobiť pre obec niekoľko prospešných stavieb.
Obec v roku 1939 kúpila pozemok o výmere 5 meríc pod
stavbu meštianskej školy spolu so stromami za 39 000 korún.
Cestou verejnej dražby dala obec tento pozemok do prenájmu
na 6 rokov, prípadne dovtedy, ked ho sama bude potrebovať.
Urobila sa aj dalšia elektrifikácia obce - smerom
k Hloži 200 a smerom ku kanálu 20 metrov. Náklady 7 500 korún
hradila obec podľa zmluvy uzavretej s firmou Tib erg hi en
a synovia ešte na konci 'dvadsiatych rokov.
V marci 1940 sa vysadilo lipové stromoradie v dížke
350 metrov popri lúčkovskom potoku. Vysadil sa i bazový kord6n
a takto sa táto časť obce podstatne skrášlila a náklady
okolo 2 tisíc neboli privysoké.
Na jeseň v roku 1940 sa obec rozhodla odstrániť z križovatky
dom Jána Turzu, pretože zabraňoval výhľadu na ceste
a pričinil sa kmnohým - i smrteľným nehodám na ceste. Na
konci tej istej parcely postavila obec náhradný dom. Na mieste
starého domu sa upravil park s ihličnatými stromami. Náklady
na túto akciu boli 28 tisíc korún.
V roku 1939 sa dosť prestavalo aj v školskom areáli.
Postavili sa nové drevárne, školská kuchyňa a v roku 1940
nová učebňa vo dvore školy. Tak sa mohla uvoľniť zasadačka
obecného domu, kde sa dovtedy proviz6rne vyučovalo.
Obecná správa
Niektoré
stavebné práce
V júni 1940 podala obec žiadosť do cementárne, aby jej
darovala dom bývalej po š ty, ktorý chceli dať zvaliť a materiál
použiť na stavbu domov pre chudobných. Akcia sa realizovala
a na pozemku sa postavili dva domky s nákladom' 5 000 korún.
Druhým dvom dala obec materiál na stavbu, ale všetkým
dané s umy stŕhali vo fabrike z výplaty.
Upravili sa dve obecné studne, v ktorých voda po výstavbe
kanála hydrocentrály klesla. Na viac finančné prostriedky
obce už nestačili.
1943
V roku 1943 sa ohradil cintorín v Ladcoch z dvoch strán.
Ohrada bola betónová s drevenými výplňami - latami. Stavbu
prevádzal Jozef Faturík a celkové náklady boli 30 tisíc korún.
Ďalšie úpravy sa robili v Ladcoch na komunikáciach. Tak
sa v roku 1940 rozšírila cesta pri potoku vedľa Michala Hriadeľa
a Ondreja Lukáča. Tu sa porobili aj dalšie úpravy, síce
nákladné, ale vzhľadu obce veľmi pomohli.
Všetky cesty v obci dávno vyštetované, ale nebolo odtokov,
ktoré by odvádzali vodu pri veľkých daždoch. Kedže cesta
bola vyššia ako dvory, majitelia domov vodu stekajúcu z cesty
zastavovali. Tak bolo na ceste vždy plno blata a vody. V obci
sa vymeral spád do oboch potokov apo oboch stranách, v celkovej
dižke 80~ metrov sa urobili betónové obrubníky. Cesta
sa upravila na šírku 7,5 metra, chodníky po oboch stranách
na 2 metre. Za chodníkmi si každý majiteľ domu upravil záhradku.
Chodníky i cesta boli vyvezené, aby voda mala riadny
spád.
Na železničnej stanici sa uskutočnila v roku 1943 čiastočná
prestavba koľajišťa . Vtedy došlo pred stanicou Ladce
k nehode, ked sa vzňali nákladné vozne so sťahovacími nábyt-.
kovými vozami. Za pomoci hasičov z obce a cementárne sa podarilo
požiar lokalizovať.
K o m u n i k á cie
V roku 1943 sa vybetónovala cesta od mosta na Slatinskom
potoku až po obcHod Lippeho. Obec upravovala túto cestu vo
vlastnej réžii za pomoci odborníkov a robotníkov z cementárne,
ktorí pracovali po pracovnom čase . Celkové náklady boli 150
tisíc korún, ked materiál dodala cementáreň s 20 % zľavou.
Zaujímavý je technický popis, ktorý sa zachoval: výkop 45 cm,
Atet 25 cm, Atrk 10 cm, bet~n 15 centimetrov. Valec mali požičaný
od technického oddelenia Župného úradu v Trenčíne.
Najväčšou akciou tých čias bola výstavba 15 rodinných
domkov. Stavalo ich VAeobecné stavebné družstvo Bratislava.
Obec Ladce prispela tým, že darovala pozemky v hodnote
36 000 korún, ktoré vykúpila od Valentína Bednárika, Pavla
Martináka, Pavla Belobrada, Pavla Uríčka, Jána Krála, Pavla
Turzu a dalších, po 6 500 korún za mericu. Ďalšie pozemky
v hodnote 15 tisíc poskytla cementáreň výmenou za iné. Obec
sa okrem toho zaviazala upraviť k rOdinným domkom cestu, zaviesť
elektrický prúd, . kanalizáciu a vodovod.
Plán rodinných domkov i plán zastavenia celého pozemku
zhotovil Ing. Vladimír Bočák. Postup bol takýto:
Postaviť 15 rodinných domov, ktoré sa dajú k dispozícii
Všeobecnému stavebnému družstvu, ktoré ich odpredá novým majiteľom.
Obec však vykúpi od stavebného družstva všetkých
15 domov /popisné čísla 285 - 299/ za 982 000 korún. Platí
však inak 25 % /245 tisíci a zvyšok 75 % zaplatí z pôžičiek.
Robotnícke domy sa prideľujú nemajetným robotníkom s nevyhovujúcimi
bytmi. 8udú platiť nájomné /+ 3 % úroky/ a po splatení
ich dostanú do vlastníctva. V priebehu dalších rokov si
ich však môžu zaplatiť v celej hodnote. Do rodinných domov
sa v roku 1942 nasťahovali: Jozef Cahel, Alojz Peterka, Gejza
Mišík, Ignác Kováč, Jozef Suran, Jozef Martinák, Jozef
Petrík, Ondrej Uríček, Ján Uríček, Michal Uríček, Ludovít Kučera,
Jozef Laššo, Ján Bučko.
Výstavba rodinných
domkov
V roku 1944. iba najzaslepenej!í fagisti verili, že nacistické
Nemecko môže e!te vojnu vyhrať. Naopak - ilegálne
protifa!istické hnutie dostalo presnú smernicu: pripravovať
celoslovenské ozbrojené povstanie. V okrese I l a v a sa počítalo
aj s obsadením zbrojovky v Dubnici nad Váhom, tá v!ak
bola vo sfére výsostného záujmu Nemecka.
1944
Rok 1944 je v Ladcoch v znamení príprav na ozbrojené
povstanie. Zostavil sa zoznam mužov - vojakov v zálohe.
Iglo najmä o údaje, u akej zbrane slúži li, aký nácvik absolvovali
a pod. Vojenskými otázkami bol ilegálnou organizáciou
komunist ickej strany poverený Ludovít Kučera, ktorý potom
bol aj veliteľom. Vtedy sa zvolil ilegálny revolučný výbor.
Na zasadnutí, ktoré sa konalo v dome Jána I!tvánika sa dohodla
príprava na ozbrojené povstanie a za predsedu revolučného
národného výboru bol zvolený Valentín Be dná r i k .
Držali sa pritom smernice ústredia, ktorá hovorila, že do
nástupu k povstaniu bude včas vydaný signál.
Známa ingtrukcia o tom, že povstanie zač ne armáda, priviedla
ilegálne vedenie v La dcoch k tomu, aby poslali spojky
do Zliechova, kde boli vojaci, proti letecká hláska a o ktorých
sa vedelo, že svojim zmýšľa ním sú za povstanie. Spojkami
boli Helena Marková a Ján Ištvánik. Onedlho priniesli
správu o tom, ako sa majú Ladčania zapojiť.
Prvá požiadavka bola poslať dvoch mínerov, ktorí mali
robiť zátarasy. Na túto prácu boli vybratí bratia Martinákovci.
Vtedy odi!la do Zliechova aj naša jednotka partizánov,
na čele s Ludovítom Kučerom.
Vedenie jednotky v Zliechove malo aj dal!ie požiadavky.
V prvom rade zásobovanie potravinami. Ilegálne vedenie strany
zabezpečovalo zásobovanie z Potravinového družstva a to
najmä múku, cukor, cestoviny a dal!ie. Tovar viezol na svojom
Príprava SNP
v ladcoch
voze Ondrej Koštial a zaisťovali ho Boris Mierny a další.
Povoz zostal potom šesť týždnov v Zliechove, kde vozil poľnú
kuchynu a vykonával dalšie práce.
V Strážovskej vrchovine, teda aj v oblasti Zliechova
operovali jednotky II. partizánskej brigády Jána Žižku, kto rej
velil Teodor Pola. Komisárom bol Štefan Kaščák a náčelníkom
štábu Hrdina ZSSR Vsevolod Ivanovič Klokov. Brigáda
s počtom viac ako 1500 členov operovala v oblasti od Mojtína
až po Inovec pri Trenčíne, Valaská Belá a Bánovce nad Bebravou.
Bojovali v nej aj Ladčania, Ilavčania, Košečania. Boli
v nej i obyvatelia Dubnice, medzi nimi 180 Francúzov z dubnickej
škodovky, ktorí boli u nás na nútených prácach.
Príslušníci tejto partizánskej jednotky zviedli s fašistami,
hla ~ vne ich špeciálnou jednotkou Edelweis i ukrajinskými
nacionalistami mnohé boje v okolí Valaskej Belej, Trenčianskych
Teplíc i Zliechova. Súčasne vykonávali diverzie na
komunikáciach, najmä na hlavnej železničnej trati Bratislava
- Žilina, od Púchova až po Trenčín. V priestore Ilava - Košeca
- Ladce na hla - vnej ~este zničili 5 nemeckých autobusov,
rýchlymi prepadmi získavali zbrane a pod.
Brigáda mala dobre vybudovanú sp r a vod a j s k ú s i e ť
v Ilave, Dubnici nad Váhom, Ladcoch, Košeci i ostatných obciach.
~a železničnej stanici Ladce sa zachovali veľmi presné
služobné záznamy o prerušení trate medzi Ilavou a Ladcami.
Tieto diverzné akcie vykonávali príslušníci II. partizánskej
brigády Jána Žižku, medzi nimi i účastníci z Ladiec . Preto
ich uvádzame všetky, tak ako sú zaznamenané:
14. september 1944
16. september 1944
- kilometer 147,5 : výbušninou poškodená
trať
- prestrelka na trati Ilava - .Ladce.
Dvaja usmrtení, jeden ranený.
II. partizánska
brigáda
Ján·a žilku
24. september 1944
23. október 1944
4. január 1945
21. január 1945
23. janár 1945
19. február 1945
kilometer 147,5 : trať opäť prerušená
výbušninou
- opäť na kilometri 147,5 poškodená koľaj
výbuchom pod vozňom na piatej koľaji
železnič nej stanice Ladce poškodená
koľaj
na trati Ladce - Ilava pod vlakom vybuchla
mína. Prerušená trať.
dva výbuchy : na stanici a na trati
v kilometri 148
vybuchla mína pod ochrannými vozňami
na trati Ladce - Ilava. Obe koľaje zatarasené.
Po zatlačení povstania do hôr sa všetky dôležité objekty
dostali pod príamy dozor nemeckého veliteľstva. V Ladcoch
to bola cementáreň, ktorej takmer celé vedenie bolo profašistické.
Ďalej želez ničná stanica, najmä však vodná elektráreň,
ktorú strážilo 40 vojakov. Išlo im najmä o to, aby sa neprerušila
dodávka elektrického prúdu do zbrojovky v Dubnici nad
Váhom. Za poruchu bol jediný trest - trest smrti.
V tomto období /november - december 1944/ boli zaistení
Ján Uríček a Ludovít Kučera. Partizánska jednotka sa preorganizovala
a veliteľom sa stal kapitán Červenej armády Foma.
Aktivita jednotky neprestala a pod vedením sovietskeho dôstojníka
oFganizovala diverznú činnosť. Robila tak až do príchodu
oslobodzovacej Sovietskej armády.
Z Ladiec sa v Slove nskom národnom povstaní v rôznych
útvaroch zúčastnili nasledovní občania:
Voj a c i povstaleckej armády:
Ondrej Kalus, Viktor Riečičiar, Emil Kvasnica, Pavol Galanský,
František Letko, Pavol Skyba, Pavol Stopka, Karol Hriadel,
Rudolf Fatura, Karol Kvasnica. Účasť v Slovenskom Národnom povstaní
Par t i z á n i SNP: Baláž Viliam, Beno Gustáv, Cibiček Miloš, Černota František,
Faturík Ján, Galanský Eduard, Galanský Vincent, Hudeček Jozef,
Hriadel Adolf, Janík Ondrej, Janík Pavol, Kučera Cu~ovít, Kučera
Cudovít ml., Kuman Karol, Kuman Cudovít, Kušanič Jozef,
Král Jozef, Kočišík Rudolf, Kresáč Emil, Koštialik Emil, Kušnier
Milan, Kvasnicová Jolana, Mierny Boris, Peterka Jaroslav,
Rea Rudolf, Richter Richard, Stránsky František, Stránska Elena,
Stránska Silvia, Skyba Jaroslav, Šedík Vincent /Podhorie/,
Ševček František /Podhorie/, Vánik Jozef, Uríček Ján.
V boji s fašistami p o lož i l i s voj e ž i vot y :
Cibiček Štefan v SNP
Horký Jozef v SNP
Ištvánik Alojz v koncentračnom tábore
Janešík Jozef v koncentračnom tábore
Janešík Štefan v SNP
Laššo Leopold v koncentračnom tábore
Martinák Jozef v SNP
Martinák Pavel v SNP
Váni Emil v koncentračnom tábore
Fatura Rudolf v zahraničnom odboji
Hronka Ján v zahraničnom odboji
Zelík Rudolf v SNP
Lippe Vojtech v koncentračnom tábore
Stránsky František v koncentračnom tábore
Rosina-Jozef v koncentračnom tábore
Dych vojny bolo cítiť v bežnom živote všade v oboch
obciach, Ladce i Tunežice. Prrejavovalo sa to na chovaní ľudí,
v starosti o to, čo bude, ako prežijeme. Všetko sa robilo
síce tak, ako predtým, ale predsa bolo cítiť, že sa blíži koniec
vojny - oslobodenie.
Vojnová mašinéria už nešla tak, ako predtým. Život v zázemí
mal svoje komplikácie, najmä zásobovanie potravinami,
Život v obci textilom, obuvou a dalšími článkami dennej potreby dostával
vážne trhliny.
1945
Tzv. vianočné prázdniny sa predžili až do 19. januára
1945. Ludia sa prestali zúčastňovaf na všetkých akciách v obci.
Školský rok 1944 - 1945 sa začal až 5. septembra a potom
- po potlačení povstania do hôr sa dňa 9. novembra 1944 nasfahovala
do školy nemecká armáda a mali ju obsadenú až do oslobodenia
Ladiec 30. apríla 1945. Vtedy sa vyučovalo v rôznych
proviz~riach lv budove detskej opatrovne, v kláštore na "porte"
a pod.l.
Rušný rok 1944 si podal ruku s ešte rušnejším rokom 1945,
ktorý zavŕšil najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva - druhú
svetovú vojnu.
Ladčanov však najstrašnejšie chvíle utrpenia ešte len
čakali .
Rok 1945 prišiel tak, ako každý predchádzajúci. A predsa
bol iný, ako ktorýkoľvek predtým. Okrem denných starostí,
väčšina občanov premýšľala, ako prežiť posledné dni ' vojny,
ako a kde skryť rodinu pri prechode frontu. Partizáni prichádzali
do dediny pre zásoby, nemeckí vojaci - posádka sídliaca
v škole bola nervózna a nervózne bolo i vedenie cementárne
a ostatní, ktorí počas viac ako šesť rokov verili a verne slúžili
fašistickému režimu.
Život však ide dalej. Žiaci i nadalej chodia do školy -
i ked do provizórií, roľníci vychádzajú do polí zasiať budúcu
úrodu, na chlieb už do slobodnej republiky. Obchodníci predávajú
to málo tovaru, ktoré ešte možno dostať na prídeľové
lístky, i cementáreň vyrába dalej cement pre zbytočné pevnosti,
ale i pre obnovu po vojne. Robotníci v závode rozmýšľajú,
ako zachrániť fabriku pred spustošením a odvlečením zariadenia.
2B. marca 1945 bol na schôdzi ilegálneho vedenia komunistickej
strany ustanovený Mie stn y nár o d n Ý v Ý bor,
ktorý mal 12 členov.
Začiatkom apríla počuť už kanóny odniekiaľ zo Strážovskej
vrchoviny a 10. apríla sa roznesie zvesť, že v Zliechove sú
sovietski vojaci. Všetci počítali s tým, že o niekoľko dní budú
oslobodené aj Ladce a Tunežice. V ten istý deň, teda 10.
apríla 1945 nem~ckí špecialist i demontovali piliere hate a
oceľové konštrukcie na hati v Dolných Kočkovciach, čím sa za medzil
prívod vody do elektrárne v ,Ladcoch. Dôstojník - veliteľ
demolačnej skupiny mal rozkaz z ni čiť aj elektráreň. Na
rôzne zákroky vtedajších politických prominentov sa zariadilo,
že Nemci iba ochromili zariadenie - demontovali dôležité súčiastky
z agregátov . Bol to teda deň radostný i smutný, nikoho
však nenechal na pochybách, že nám vojna nič neodpustí
a že občania zažijú ešte veľa útrap. o štyri dni neskôr, teda 14. apríla
1945 sa začala rozvíjať
najväčšia tragédia v histórii ladiec. I ked sú spomienky
starších občanov stále živé, je v nich predsa len vložené
mnoho osobného a často i skresleného. Kronikár sa teda
rozhodol použiť na vylíčenie udalostí popis zo zasadania
Okresného ľudového súdu v Ilave dňa 12. septembra 1945, ktorému
predsedal JUDr. Dub. Íde o zápis z rozsudku nad Jozefom
Remom.
Dňa 14. apríla 1945 partizáni Emil Kresáč, Rudolf Kočišík,
Boris Mierny, František Černota v Horných ladcoch zadržali
dvoch nemeckých vojakov, ktorí išli smerom ku kameňolomu.
Odviedli ich do kameňolomu cementárne, kde ich vypočúval
kapitán Foma, sovietsky veliteľ partizánskej jednotky. Nemecké
veliteľstvo sa o tejto udalosti dozvedelo a o 16. hodine
za cementárňou postavili kanóny menšej ráže a začali paľbu
na lom ladeckej cementárne. Niektoré budovy, medziiným aj
tú, kde boli partizáni, zasiahli. Večer sústredili Nemci
v ladcoch väčšie množstvo vojakov a odišli smerom na kameňolom
. Všetko prehliadli a pri návrate domov, krátko po 20. ho dine
v Hor n Ý c h l a d c och z a p á l i l i 3 4 dom o v .
V zozname vyhorených čítame mená: Biel Ján, Náhlik Ján,
Marko Robert, Galanský R'udolf, Hulc Gustáv, Bednárik Ján,
Mraffko Jozef, Klvaňa Jozef, Prekop Ondrej, Pastie, rik Ján,
Pastieriková Mária, Uríček Jozef, Kušnier Ján, Záhradník Rudolf,
Hatoka Jrizef, Krajčová Jozefína, Cahel Ján st., Cahel
Jozef, Remo Jozef, Ištvánik Ján, Ištvánik Štefan, Ján Ruček,
Jozef Mikušinec, František Kunc, Štefan Galanský, Mikuláš
lazový, Jozef Kvasnica, Anna Zákopčanová, Karol Horký, Karol
Sodomka, Arpád Andreánsky.
Po tomto strašnom čine sa jednotka vrátila do ladiec
a vyhlásili, že ak partizáni nevrátia zajatcov, za každého
zastrelia 10 - teda 20 občanov.
Dňa 15. apríla 1945 vzalo 5 nemeckých vojakov komisára
obce Cudovita Stacha, aby s nimi išiel hľadať partizánov
a dvoch zajatých nemeckých vojakov. V Horných ladcoch znova
Ladecká tragédia
vyšetrovali, ale nik nič nevyzradil. Nemci zostali stáť na
mieste a ktorý muž šiel okolo, každého zadržali a odviezli
do Ladiec do kultúrnej sály. Celkom takto zadržali šestnásť
mužov. Ďalších štyroch potom nemecké hliadky odviedli z domov.
R o z s u d o k smr t i nad nimi vyniesol sám veliteľ osobitnej
jednotky. Vykonanie rozsudku predlžovali tým, že odkazovali
od manželiek a príbuzných zadržaných občanov partizánom, aby
prepustili dvoch zadržaných nemeckých vojakovaoni prepustia
20 rukojemníkov. Farár Hutyra vyniesol od odsúdených vlastnoručne
napísané listy - rozlúčku s rodinami.
Potom sa rozchýrilo, že Nemci - zajatí vojaci boli niekde
v priestore Belušských Slatín zastrelení.
Dňa 16. ap r í l a 1945 odviedli dvadsať zajatých
mužov do ce men t á r n e na dvor, kde ich príslušníci vojenskej
jednotky AOJ 14055 PK DR o 16. hodine 55 minúte pištoľami
do tyla z a str e l i l i . Priamo z miesta prrepustili na
slobodu takmer BO-ročného Ondreja Ráca, musel sa však na vraždenie
dívať. Po čine 80 príslušníkov špeciálnej jednotky
z Ladiec odišlo.
Zastrelení boli na druhý deň pochovaní v Ladcoch, okrem
Jozefa Habána. Po zavraždených zostalo II vdova II nezaopatrených
detí.
Z o z nam zastrelených občanov je mementom fašistických
zverstiev na našom území. V čase tejto tragédie mnohí občania
Ladiec, ktorí sa za posledných šesť rokov prikláňali k vtedajšiemu
režimu, zbadali akému spojencovi slúžili.
O s lob o den i e
obce
čenko. V rámci nej postupovali aj príslušníci 4. rum u n -
s kej arm á d Y sveli teľom generálom N. Descalescu. Začiatkom
apríla dosiahli Strážovské vrchy, kde narazili na
silný odpor nemeckej armády. Dlhotrvajúce boje sa viedli najmä
v oblasti Zliechova, ktorý, ako sme už spomenuli, oslobodili
ID. apríla 1945.
Zliechovskou dolinou sa však tejto armáde podarilo prejsť
až koncom apríla a tak napokon dosiahnuť a prekročiť rieku Váh
v noci z 28. na 29. apríla. V tejto časti už 7. apríla zaháji la
Sovietska armáda delostreleckú paľbu na nemecké zoskupenia
v Dubnici nad Váhom od Hornej Poruby a Dmšenia. Dubnica a
okolie boli napokon oslobodené 27. apríla 1945.
Dňa 28. apríla 1945 lpodľa záznamov železničnej stanicel
zasiahla delostrelecká paľba aj stanicu Ladce. Na druhý deň
železničiari ukončili službu - vlaky prestali premávať. Špeciálne
jednotky nemeckej armády zničili koľaje, do vzduchu
vyhodili výhybky . Odvliekli semafory a telegrafný prístroj,
ostatné zariadenia zachránili zamestnanci.
Aj v ce men t ár n i z iniciatívy robotníkov odmontovali
najdôležitejšie súčasti strojov a schovali v "bauxitke"
a v pivnicich administratívnej budovy.
Dňa 30 . apríl l945 nad ránom prišli do
Ladiec prvéjednotky Sovietskej armády
Dňa l. mája 1945 prišli další sovietski vojaci, z ktorých
jedna časť sa ubytovala v škole a bývala tam tri dni.
Už 7. mája sa však vysťahované priestory upravili a začalo
sa vyučovanie.
Už 28. marca 1945 sa zišli v byte Jána Ištvánika
ilegálni pracovníci a partizáni. Na schôdzi boli prítomní:
František Mierny, Florián Minárik, Ján Ištvánik, Helena .
Marková, Róbert Marko, 80ris Mierny, Vincent Habánek, Vin cent
Peterka, František Černota, kapitán Červenej armády
Ždanov. Tri historické schôdze Miestneho národného výboru
Úlohou tohoto stretnutia bolo zvoliť Miestny národný výbor
v Ladcoch, ktorý mal zostať až do oslobodenia v ilegalite
a hned v prvý deň oslobodenia sa zísť.
Predseda ilegálnej Komunistickej strany Slovenska František
Mierny otvoril a viedol rokovanie. Zo zástupcov komunistov,
sociálnych demokratov a nestranníkov sa zostavila
12-členná kandidátka . Do Miestneho národného výboru boli zvolení
aj neprítomní v takomto zložení:
Franti šek Mierny Ondrej Fatura
Valentín Bednárik Ján Zelík
Florián Minárik Jozef Moravec
Jozef Koyš Ondrej Prekop
Pavel Koyš Jozef Hriadel ml.
Ján Ištvánik Rudolf Král
Dohodlo sa, že na prvej schôdzi v deň oslobodenia sa
tí, ktorí boli neprítomní vyjadria, či členstvo v MNV prijimajú.
Dňa 30. apríla l945 sa podľa dohody z 28 . marca
1945 zišli opäť zástupcovia KSS, sociálni demokrati a ne stranníci:
František Mierny, Ján Turza, Florián Minárik, Jozef
Majbach, Jozef Koyš,Pavel Koyš, Jozef Cibiček ml . , Ondrej
Fatura, Jozef Moravec, Ondrej Preko~ .Jozef Hriadel ml.,
Ján Zelík a Rudolf Král. Túto schôdzu viedol Valentín Bednárik,
oboznámil s do hodouz 28. marca a s voľbou, ktorá sa v byte Jána Ištvánika
urobila . Všetci prítomní súhlasili a zvolení funkcie prijali,
okrem Jozefa Hriadela ml. Na jeho miesto bol zvolený
bývalý predseda sociálno-demokratickej strany Jozef Majbach.
Miestny národný výbor mal potom 12 členov:
Valentín B e dná r i k - predseda
František Mierny, podpredseda
členovia: Florián Minárik, Jozef Koyš, Pavel Koyš, Ond re j
Fatura, Ján Zelík, Rudolf Král, Jozef Moravec, Ondrej Prekop,
Jozef Majbach .Miestny národný výbor o verilina verejnom zhromaždení
l 3. má j 'a, kde mohli mať Dbčania námietky. Prítomní
bol aj zástupca OV KSS z Ilavy. Občania s navrhovanými členmi
MNV súhlasili.
Ďalšia schôdza MNV v Ladcoch sa konala dňa 2 O. máj
a l945, kde bol národný výbor doplnený členmi Demokratickej
strany, ustanovenej práve v tento deň v Ladcoch. Na
ustanovujúcej schôdzi OS reprezentovali: Ján Koyš, Leopold
Kubeš, Ondrej Vrábel, Pavel Petrík, Ján Habánek st., Ján Faturík,
Jozef Hriadel, Anton Rohel, Ján Cibiček, Ondrej Marti nák,
Štefan Záhradník .
Do Miestneho národného výboru boli kooptovaní šiesti
členovia DS: Ján Koyš, Pavel Petrík, Leopold Kubeš, Jozef
Hriadel, Anton Rohel, Ján Habánek. MNV mal teraz 18 členov .
Znova sa volili čelní funkcionári:
Valentín Be dná r i k - predseda
Ján Koyš - podpredseda .
1946
V januári 1946 sa Miestny národný výbor v Ladcoch rozšíril
o dalších dvoch členov - zástupcov odbojárov proti fašizmu:
Jána Krála ml. a Ondreja kalusa.
Národný výbor v Ladcoch začína riešiť rôzne problémy
povojnového života hned po príchode Červenej armády. Organizuje
mierový život, vracia všetko do normálnych koľají. Nebolo
to ľahké: narušené komunikácie, nijaké zásobovanie, zložité
politické pomery. Ale radosť z oslobodenia, z toho, že
sme vojnu prežili bola väčšia, i ked skalená tragédiou zo
16. apríla.
Aj v Tunežiciach zvolili l2-členný národný výbor a na
jeho čelo Juraja Kvasnicu.
Už ll. mája sa posiela žia dosť o stavbu mostu cez kanál,
pretože oba - v Ladcoch i Tunežiciach boli zničené. Nebol
prístup k roliam za kanálom a jarné práce sa už i tak oneskorovali.
Rovnako sa nemohol na pasienky za kanál dostať dobytok.
Rozhodlo sa, že obec postaví na zrúcanej železnej konštrukcii
mostné provizórium. V júni sa už stavalo, ale ťaž
kosti robilo miestne lesné družstvo, ktoré nechcelo dať povolenie
na výrub dreva. okresný národný výbor však výrub povolil
a napokon sa most dohotovil.
ešte v máji sa z iniciatívy revolučného národného výboru
konala zbierka pre občanov, ktorým zhoreli príbytky v horných
ladcoch. zbierka v-yniesla 25 000 korún. v septembri potom
miestny národný výbor v ladcoch za~pečil pre tých istých
občanov časti nábytku po nemcoch, ktorí ušli z ladiec. súčasne
sa vybavila sociálna výpomoc pozostalým po zavraždených občanoch,
ktorí boli živitelia rodín. celkom sa 27 pozostalým
vyplatilo 50 500 kčs.
roky 1946 ~ 1947 majú veľa spoločného v ladcoch i tunežiciach.
sú to roky obnovy hospodárstva, dopravy, zásobovania
obyvateľstva. sú to však aj roky politických zápasov,
ktoré nakoniec vyústili do víťazného februára 1948. v týchto
rokoch ešte doznieva slovenské národné povstanie i spomienky
na vojnu. mladá generácia v ladcoch sa stavia do popredia
revolučných zápasov - väčšina z nej stojí na strane komunistickej
strany. ale aj exponenti bývalého režimu sú tu, hlásia
sa o slovo - i ked v demokratickej strane. dedina však i napriek
tomu drží pospolu, pretože problémy bežného života sú
spoločné a treba ich aj spoločne riešiť. tak je to v strane,
národ nom výbore, závode, škole, spoločenských organizáciach,
ktoré práve v týchto rokoch vznikajú.
ďalšie údaje, ktoré v kronike uvádzame sú, rovnako ako
predchádzajúce, z archívnych dokumentov. tých sa však zachova
l o menej, ako z predmníchovskej republiky. pre oživenie
sme si pomohli spomienkami pamätníkov, ktoré sme konfrontovali
s inými prameňmi, takže sú úplne hodnoverné.
jedným z najdôležitejších opatrení národnej a demokra tickej
revolúcie bola o č i s t a verejného a politického života.
už sme písali o tom, ako si poradili s kolaborantami
v cementárni. v obci ladce a tunežice sa však veľa vzruchu
v tejto otázke ne urobilo.
získavať na svoju stranu mladú generáciu sa darilo komunis~
ickej strane najmä v cementárni medzi mladými robotníkmi
. v cementárni, tak ako v predchádzajúcej československej
republike, nemala šancu nijaká iná strana ako komunistická
strana slovenska - i ked aj tu bolo dosť prívržencov demokratickej
strany.
v roku 1946 rozvírila hladinu politického života roľnícka
otázka. išlo o presadenie šiestich poľnohospodárskych zákonov
navrhovaných komunistami, z ktorých niektoré sa týkali
poli tická
situácia
roľnícka otázka
ladiec i tunežíc. vedenie demokratickej strany - okresný výbor
v ilave, urďbil v súlade so smernicami z ústredia kampan
proti prijatiu týchto zákonov. nepochodili však ani medzi
vlastným členstvom, ktoré sa napr. v ladcoch zúčastnilo schôdze
poriadanej komunistami . podobne sa občania ladiec a tunežíc
celkom spontánne prihlásili k akcii "milionárskej dane"
v období rokov 1946 - 1947 patrila ladecká cementáren
celkom pochopiteľne k dôležitým podnikom dodávajúcich stavebný
materiál. surovina sa ťažila na dvoch miestach:
v podhorskom lome a v lome butkov. nevídaný pracovný elán
preklenul mnohé technické nedostatky, problémy s palivami
a energiou a výsledkom bolo prekračovanie parametrov výroby
cementu pre stavby obnovy. už sme spomenuli, že v roku 1945
vyrobili takmer 24 tisíc ton cementu, čo bola najnižšia produkcia
, od roku 1900. príčiny sú však jasné a známe. v dalších
rokoch sa výroba zvýšila tak , že v roku 1947 to bolo
už viac ako 117 tisíc ton. to bola produkcia, ktorá prevyšovala
ktorýkoľvek predvojnový i vojnový rok.
veľa sa zmenilo aj ' vo vzťahu k závodu. ksč a odbory
stáli na čele nových socialistických foriem práce. takáto
aktivita sa začala najmä v roku 1947. v tom čase všeobecného
nedostatku rôznych životných potrieb, ale i surovín a energie,
organizovali robotníci tzv. uhoľné brigády . z cementárne
odišli na ostravsko dve takéto skupiny pracovníkov.
v roku 1947 sa dala do prevádzky jedna nová pec,
čo pomohlo zvýšiť výrobu i skvalitniť cement. zmenili sa
výroba cementu
májové voľby v roku 1946 vyjasnili mnoho základných politických
otázok v celej republike. nebolo tomu inak ani
v ladcoch a tunežiciach. bola to skúška akcieschopnosti komunistickej
strany slovenska, ale znamenala aj aktivizáciu demokratickej
strany. jej sila spočívala v ladcoch atunežiciach
v spojení sa s časťou obyvateľstva politicky labilného, alebo
dokonca exponovaného za slovenského štátu. ani spojenie sa
s klérom neobišlo ladce a jeho demokratickú stranu. značná
časť obyvateľov i mládeže bola ešte pod vplyvom kláštora.
pred samotnými voľbami sa konali predvolebné zhromaždenia,
predkladali kandidátky za členov miestneho národného výboru,
okresného národného výboru a poslancov do ústavodárne ho
národného zhromaždenia.
voľby sa konali dna 26. mája 1946. ladce mali vtedy
l618 obyvateľov a do volebných zoznamov bolo zapísaných
l092 voličov. pri voľbách získala demokratická strana
514 hlasov, komunistická strana československa 458 hlasov.
zvyšok hlasov dostala strana práce, ale boli neplatné.
oo mie stn e h o národného výboru v ladcoch
boli zvolení: valentín bednárik, jozef cibiček, ján cibiček, štefan habánek,
ján zelík, vincent hulc, františek fatura, anna vlčanská, ondrej
zajac, jozef rohel, jozef kukuliaš, jozef šulek, jozef
hriadel, marek jánošík, ján málik, pavel petrík, ján habánek,
štefan záhradník, emil kukuliaš, leopold kubeš, jozef jesenský,
jftn strážnický, ondrej koyš, štefan vavrík .
do okresného národného výboru v ilave za demokratickú
stranu bol zvolený anton rohel, ktorý sa stal predsedom okresného
národného výboru.
v tu než i c i ach mala kandidátna listina komunistickej
strany československa 12 navrhovaných a demokratická strana
15 navrhovaných kandidátov. vo voľbách boli tieto výsledky:
voľby v máji 1946 strana práce - 5 hlasov,
demokratická strana - 176, komunistická
strana československa - b2, strana slobody 5 hlasov.
do mie stn e h o národného výboru v tunežiciach boli
zvolení:
rudolf cahel, emil kvasnica, mikuláš raček, jozef baška, štefan
češko, jozef kvasnica, štefan eliáš, ján letko, ladislav
kvasnica, štefan melicher, viktor riečičiar.
v ladcoch sa konala dňa 6. decembra 1946 ustanovujúca
schôdza, na ktorej boli zvolení títo funkcionári:
jozef š u l ek, predseda mnv
valentín bednárik, l. podpredseda
ján habánek, 2. podpredseda
do rad y mnv: jozef hriadel, marek janešík , ján cibiček,
vincent hulc, jozef cibiček.
v tunežiciach bola ustanovujúca schôdza lb. decembra
1946 o 16. hodine v miestnom obecnom dome, na ktorej rovnako
ako v ladcoch volili funkcionárov. predsedom miestneho národného
výboru v tunežiciach sa stal jozef baška.
dňa 25. októbra 1946 o 9. hodine sa konal odsun nemcov,
ktorí boli nacistami a podľa spojeneckých dohôd mali byť
vysťahovaní do nemecka. sústredení boli v ilave, odkiaľ potom
odišli podľa svojho priania. tým sa definitívne skoncovalo
s minulosťou i ked tí, ktorí im prisluhovali zostali
na slovensku.na hydrocentrále sa hned po oslobodení rozhodovalo,
ako postupovať pri opravách zničených zariadení. boli dva
názory: zastaviť elektráreň a tak uskutočniť opravy, alebo
opravovať pri čiastočnej prevádzke elektrárne. presadila sa
druhá alternatíva a· toto dosť rizikové podujatie sa podarilo.
začiatkom júla 1945 sa prikročilo k rozoberaniu oceľovej
odsun nemcov
opravy na
hydrocentrále
konštrukcie, lávky a ostatného demolovaného zariadenia hate
a 25. júla toho istého roku sa začalo s rekonštrukciou stavebnej
časti objektu. 30. októbra 1947 bola hrubá stavba hate
ukončená a dňa 25. mája 1949 aj montáž strojného zariadenia.
po oslobodení sa začal v ladcoch rozvíjať kultúrny život.
dňa 29. apríla 1946 sa ustanovila mie stn a o s v e -
t o v á rad a ako poradný orgán miestneho národného výboru.
jej predsedom sa stal jozef tomaník, dočasný riaditeľ meštianskej
školy v ladcoch. členmi rady boli ján král, ondrej
kalus, štefan galanský, helena marková.
miestna osvetová rada sa ustanovila 6. júna 1946 aj
v tunežiciach na čele s jánom retterom, riaditeľom školy.
členmi boli ladislav eliáš a ondrej raček ml.
už na konci roka 1945 sa vytvorila päťčlenná hudba
- ta n e č n á s k u pin a, ktorej členmi boli pavol habánek,
štefan vavrík, ján rudinský, ján habánek a ján čemeš.
skupina hrávala väčšinou na svadbách a zábavách.
ladčania však nemohli zabudnúť na dychovku, ktorá tak
úspešne hrávala pred voj~ou. na konci roka 1946 prišli s návrhom
zástupcovia kláštora, či by mladí hudobníci nechceli
vytvoriť väčšie hudobné teleso - dychovú hudbu. tak sa začiatkom
roka 1947 vytvoril l6-členný hudobný súbor:
pavel habánek, pavel turza, ján zajac, emil martinák, ján
habáne~, valentín záhradník, štefan vavrík, jozef prekop,
vincent kútny, františek záhradník, florián habánek, vincent
zajac, ján čemeš, ján rudinský, mikuláš kalus. vedúcim sa
stal štefan habánek, ktorý bol niekoľko rokov členom vojenskej
hudby v trenčíne. úroveň pod jeho vedením týchto rástla
a na l. mája sa už predstavili na zábave.
Kultúrny život najvýznamnejšia kultúrna udalosť sa odohrala dňa 20. apríla
1946, ked 'bol slávnostne odhalený pomník padlým
v druhej svetovej vojne a 19 zavraždeným ladčanom. o také
rýchle postavenie pomníka - prakticky rok po tragédii sa najviac
zaslúžila organizácia žien, ale i ostatné zložky a občania,
ktorí sa zúčastnili výstavby. autorom sochy je akademický
sochár štefunko . na slávnosti odhalenia pomníka sa zúčast nili
zástupcovia okresných orgánov, ale aj hosť najvz ácnejší
- povereník školstva ladislav novomeský.
na všetkých školách, teda štátnej ľudovej škole v tunežiciach,
štátnej ľudovej škole v ladcoch a meštianskej škole
v ladcoch sa už v školskom roku 1946 - 1947 riadne vyučovalo.
stabilizoval sa káder učiteľov a aktivizovalo sa rodičovské
združenie, ktoré bolo aktívne zvlášť pri štátnej ľudovej ško le
v ladcoch.
v tomto ško lskom roku sa opäť usporiadala vyživovacia
akcia - podávanie kakaa a pe čiva deťom. teraz však už organizátorom
boli: okresná starostlivosť o mládež v ilave, československý
červený kríž a miestny národný výbor v ladcoch.
pri akcii veľmi pomáhala ~j organizácia ž i en.
stredobodom pozornosti občanov, osobitne osadenstva
cementárne boli politické udalosti, ktoré sa odohrali na jeseň
1947 na slovensku. politickú krízu, ktorá sa začala už
na jar 1946 - po voľbách, bolo cítiť v plnej miere aj v okrese
ilava, v obciach s priemyslom zvlášť. snaha demokratickej
strany brzdiť plnenie vládneho programu klementa gottwalda,
dvojročný budovateľský program, sa prejavovala na všetkých
úsekoch. v hájení politiky vládneho prog~amu boli v okrese
ilava na čele odbojári, kde rozhodujúcu silu tvorili práve
ladčania.
1947
Významným krokom na ceste k vyriešeniu politickej krízy
na slovensku bol' zjazd zévodných a zamestnaneckých réd 30. októbra
1947 v bratislave. medzi lboo delegétmi boli aj pracujúci
z cementérne. zjazd žiadal okamžité odstúpenie zboru povereníkov
a utvorenie nového - bez reakcie. dňa 19. novembra 1947
sa ustanovil nový zbor povereníkov na čele s gustévom husékom.
po celý november panovalo v závode i v obci veľké napätie.
najmarkantnejšie to bolo vidieť na zasadaniach mnv, kde
sa poslanci - komunisti riadili smernicou ov kss v ilave -
byť ostražití, pretože reakcia pripravovala zvrat politického
smeru ľ udov ej demokracie.
rovnako sa zaznamenala aj horúčkovit é činnosť demokratickej
strany, i ked mnohí jej členovia v ladcoch i tunežiciach
boli v politickej činnosti pasívni. politické rozhodnutie
v boji o moc však nedalo na seba dlho čakať. to pochopila
väčšina občanov aj v našich obciach.
každodenné problémy riešil miestny národný výbor v ladcoch
i tunežiciach v prospech pracujúcich, čo samo o sebe
prinášalo so sebou nielen iné politické ovzdušie, ale ni ekedy
i neprekonateľné prek'éžky . nebolo to teda, v tomto období
nedostatku potravín, priemyselného tovaru a iných životných
potrieb, nijako jednoduché. v mnohých prípadoch museli
členovia nérodného výboru myslieť nanajvýš sociélne a zabezpečovať
predovšetkým tých najnutnejších.
k-o mi s i a pre voj n o v ý c h p o š k o den c o v / v. bednárik, l. kubeš, j. král, l. kučera/ rozhodla o finančnej pomoci.
okresný národn ý výbor však poslal málo finančných prostriedkovatak
rozhodli, všetkým dať 50 % z navrhovanej sumy.
v roku 1946 sa riešilo mnoho p o l i tie k ý c h otázok.
predkladali sa účty za kolaborantskú minulosť, čo na malej
dedine robilo dosť ,problémy. miestny nérodný výbor vydáva l
svedectvá o politickej spoľa hlivo sti, rokoval a rozhodoval
každodenné, ale
nezvyčajné
problémy v rokoch
1946 - 1947 o dobrozdaniach kolaborantom, ktorí boli vo vyšetrujúcej
väzbe, alebo už ' boli odsúdení a žiadali zníženie trrestu.
v tom čase sa vracali občanom rádioprijímače, čo možno tiež
pokladať za určitý akt konsolidácie.
fin a n č n ú si tuáciu ~1iestneho národného výboru v ladcoch
a tun ežiciach zhoršovalo to, že značné sumy boli na tzv.
viazanom vklade - nemohli 'sa teda vyberať, bez osobitných povolení
povereníctva financií a iných najvyšších finančných
a politických orgánov . tak mnv ladce ma l na viazanom vklade
v úverovom družstve v ladcoch 257 000 kčs a menšia čiastka
aj v mestskej sporiteľni trenčín.
v septembri 1946 padlo rozhodnutie o zriadení
mie stn e hor o z h l a s u. dovtedy obecný bubeník správy
a informácie obecného domu - teraz miestneho národného výboru
oznamoval bubnovaním. členovia mnv rozhodli na stavbu
rozhlasu urobiť zbierku a mená darcov vyvesiť na tabuli
pred mnv.
rovnako akútnou sa stala ele k tri f i k á c i a horn
ý c h l a die c . malo sa začať už v roku 1946 - nebolo
však finančných prostriedkov a tak sa proponovaná suma
109 000 kčs začala čerpať až v roku 194 7.
v roku 1947 vyhláséný dvojročný budovateľs
k ý pro g ram /program obnovy/ mal v ladcoch tieto hlavné
akcie:
- stavba kultútneho domu
- betónovanie ulice
- preštavba obecného bitúnku
- škarpovanie potoka
- elektrifikácia horných ladiec.
všetky akcie sa uskutočnili - okrem výstavby kultúrneho
domu . na jeho výstavbu mali členovia mnv zaujímavý názor.
v zápise z jedného zasadania sa píše, že kultúrny dom musí
byť rentabilný. musia v ňom byť aj miestnosti, ktoré by sa
dali prenajať. konkrétne mysleli obchodné priestory a služby:
výčap, holič, bufet, mäsiarstvo, ale aj klubové miestnosti.
funkcionári roz~ý§ľali komplexne, pretože v takto integrovanej
miestnosti mienili umiestniť aj materskú §kolu a poradňu
matiek. samotný kultúrny dom - jeho kultúrna časť " mal mať
kinosálu, divadelnú sálu, miestnosť na predná§ky a schôdze,
knižnicu s čitárňou. bol to plán, ktorý sa nemmohol z finančných,
stavebných a iných príčin nijako uskutočniť - a tak
zostal ako jediný nesplnený bod z dvojročnice v ladcoch.
rok 1948 ból aj v ladcoch plný rušných udalostí. komunistickí
funkcionári, ktorých vysielal okresný výbor komunistickej
strany slovenska v ilave v rozhodujúcich februárových
dňoch, vysvetľovali zámery buržoázie a ciele komunistov
v tomto politickom boji. najmä generálny štrajk našiel plnú
podporu v cementárni. to s~ už vrátili cudovít kutík a ján
ištvánik z prahy, kde sa zútastnili zjazdu závodných rád
a skupín roh. štrajk vyšiel práve z rozhodnutia tohoto zjaz du
a tak sa v ladcoch zastavila 24. februára 1948 o 12.00
na celú hodinu výroba, doprava a všetky ostatné tinnosti.
na stretnutí robotníkov vysvetlili funkcionári strany
a odborov,oto v tomto boji ide a význam generálneho štrajku.
starší robotníci si pritom spomenuli na generálny štrajk
v roku 1920 . ked 25. februára klement gottwald na václavskom
námestí oznámil víťazstvo, prijali to s uspokojením aj robotníci
v cementárni, na železnici a iných pracoviskách.
1948
23 . februára 1948 bol v ilave zostavený okresný akčný
výbor, ktorého hlavnou úlohou bolo robiť v prvom rade opatrenia
na očistu národných ' výborov a zbaviť ich reakcionárov.
sútasne dal návrh na vytvorenie dotasnej okresnej správnej
komisie a na vylútenie príslušníkov demokratickej strany.
prvá schôdza aktného výboru národného frontu v l a d -
co c h sa konala 25. februára 1948. predsedal jej riadi teľ
meštianskej školy v ladcoch vojtech barančík . na tejto schô dzi
vystúpil aj príslušník demokratickej stra ny jozef hriadel
a oznámil, že boli vyzvaní sekretariátom demokratickej
strany v ilave, aby do aktných výborov nevstupovali. na tomto
zasadaní zvolili akčný výbor národného frontu v ladcoch
takto:
vojtech bar a n tík, predseda
michal cibitek, l .. podpredsed~
pavel koyš iza jednotný zväz slovenských roľníkovi 2.podpr.
vojtech gergelit, tajomník
priebeh
udalostí
mária barančíková (roh), zapisovateľka
č len o v i a: florián minárik /kss/, ján cibiček /kss/,
dňa 21 . februára 1948 rozhodlo predsedníctvo ústredného
výboru kss o ozbrojení partizánov a robotníkov v závodoch.
ústredný sekretariát zväzu slovenských partizánov v§ak už
19. februára 1948 vyzval svojich členov, aby boli v pohotovosti.
v okrese ilava sa vytvoril a ozbrojil oddiel partizánov
v počte 35, ktorého veliteľom bol jozef rybanský a
členmi partizáni z ladiec, dubnice, ilavy, ko§ece a iných
obcí. zachoval sa ich zoznam:
l. družstvo: ludovít maru§inec, veliteľ
ján pavlík, emil ziemlich, anton fabu§,
ján uríček, karol kuman, cyril gombár, ladislav
straňák, jakub opát, rudolf masaryk,
michal mamrilla
2. družstvo: pavol skyba, veliteľ
alexander ďuri§, štefan ďuri§, ludovít koval,
štefan barto§, vendelín burdej, rudolf bezecný,
mikul᧠gábel, jozef václav, emil gabčo
3. družstvo: františek černota, veliteľ
ondrej juríček, ján baštuga, štefan juríček,
ondrej král, florián minárik, ondrej prekop,
jozef anina, franti§ek fatura, vincent hulc,
jozef gajdo§ík, emil kresáč, viliam baláž.
ozbrojení
partizáni
vo februárových dňoch vzniká v cementárni jednotka ludových
milícií. jej vedením bol poverený ako predseda straníckej
organizácie v cementárni ludovít kučík. zástupcom veliteľa
v tom čase bol boris mierny. aby sa funkcie nekumulovali,
tak sa onedlho veliteľom jednotky stal františek cernota.
pri organizovaní závodnej jednotky sa vychádzalo predovšetkým
z toho, aby členmi boli príslušníci ksč, odbojári,
partizáni, ilegálni pracovníci strany. závodná jednotka sa
zorganizovala rýchlo, na čom okrem výboru kss majú zásluhu
najma jej prví členovia: boris mierny, františek cernota,
adolf hriadel, eduard galanský, milan cibiček, jozef mesiac
a mnohí dabí.
po založení jednotky, v priebehu niekoľko dní dostali
z prahy 40 pušiek a 20 pištolí. prebrali ich osobne a striedavo
v kancelárii strážili ludovít kučík a boris mierny,
kým sa nenašiel vymedzený sklad v závode. vtedy mala jednotka
60 členov, z ktorých však niektorí v krátkom čase z rôznych
dôvodov odišli. stav jednotky sa potom pohyboval okolo
35 - 40 členov.
pri založení nebolo uniforiem, iba páska na rukáve a
tmavohnedá baretka. postupom času dostal každý člen nové
modré montérky, bagandže a baretku. prvé cvičenia jednotky
spočívali najvä v poradavom výcviku bez zbrane, neskôr so
zbraňou . pomerne dosť dlho sa cvičievalo v sále hostinca
u majerovského a postupne na dvore areálu fabriky a v priestoroc~
vápenky klár. cvičili sa dvakrát týždenne, mimo pracovnej
doby, bez nároku na občerstvenie.
vedeniu závodu vadili zbrane, ktoré neradi videli
v priestoroch cementárne. niektorí úradníci si priali, aby
sa jednotka rozpadla. závodná jednotka však nepoľavovala,
ani vo výcviku, ani v plnení dalších úloh, ktorými bola poverená.
o dobrých výsleldkoch svedčí aj fakt, že spoločné
cvičenia vykonávali spolu s jednotkou vorošilovových závodov
v dubnici nad ~ áhom . tu bol veliteľom anton samek, kto-
ludová milíciarý ako poradca pre ladce v značnej miere prispel k dobrej
úrovni ladeckých milicionárov.
dňa 5. aprila 1948, v duchu smernice o akčných výboroch
bol rozpustený miestny národný výbor v ladcoch aj miestny národný
výbor v tunežiciach. v ladcoch sa ustanovila dočasná
miestna správna komisia v tomto zloženi:
vojtech 8 a ran č i k, predseda
pavel koyš, l. podpredseda
ján zajac, 2. podpredseda
č len o v i a: albina galanská, florián minárik, ján volek,
jozef král, ondrej král, michal cibiček,
ján zelik dočasné miestne správne komisie sa ihned ujali správy
obce a stáli na ich čele do volieb v máji toho istého roku.
aj po zložitých politických udalostiach aktivita občanov
neustala . o chuti urobiť svoju obec krajšou svedči národná
smena, ktorú vyhlásil ústredný akčný výbor národného frontu
na ll. aprila 1948. v tunežiciach ktoré mali vtedy 481 obyvateľov
pracovalo v tento deň 51 občanov. okrem toho nazbierali
200 kilogramov starého textilu a značné množstvo železného
Šrotu V ladcoch , ktoré mali vtedy 1707 obyvateľov pracovalo
na národnej smene 320 brigádnikov, z toho takmer
200 žien. zúčastnili sa na čisteni pasienkov, parku a inde.
pri úprave ciest odpracovali 2 560 hodin a nazbierali
15 000 kilogramov železného šrotu. takáto aktivita bola
znakom spolupatričnosti občanov, čo bola dobrá predzvesť
pred bližiacimi sa voľbami.
dočasná miestna správna komisia aktivita obce
dňa 30. mája 1948 sa konajú voľby. po prvýkrát bola predložená
jednotná 'kandidátka národného frontu. v ladcoch sa volieb
zúčastnilo l 166 voličov, z toho 510 mužova 656 žien.
čo do počtu voličov patrili ladce medzi najlepšie obce v okrese
ilava a aj počet hlasov odoyzdaných pre kandidátov národného
frontu vysoko prekračoval 90 %.
občania s uspokojením ' prijali aj dalšie politické opatrenia,
ktoré nasledovali po víťazstve pracujúcich vo februári
1948. najmä sc hválenie ústavy 9. mája, zvolenie klementa gottwalda
za prezidenta československej republiky a prijatie celého
radu zákonov, ktoré buržoázia dlho oddaľovala.
v roku 1948 sa cementáreň vzdala kameňolomu v tunežiciach,
ktorý prevzal podnik severoslovenské kameňolomy a štr kopiesky
v žiline. riaditeľkou sa stala mária koškinová,
prvá žena v tejto funkc ii na slovensku.
súčasťou cementárne bola vtedy aj 12 komorová kruhová
vápenka v rožňových miticiach. plnenie úloh bolo v tomto
čase v cementárni vzorné . na stavby dvojročnice, na výstavbu
slovenska dodávali kvalitný cement. v rokoch obnovy národného
hospodárstva a počas ' dvojročného budovateľského plánu dodali
spolu 669 825 ton cementu.
v roku 1948 dochádza k reorganizácii školstva.
21. apríla 1948 je schválený tzv. školský zákon, základ ná
úprava o jednotnom školstve. povereníctvo školstva a osvety
dňom l. septembra 1948 mení názov štátnej ľudovej školy
v ladcoch i tunežiciach na národnú školu a štátnu meštiansku
školu v ladcoch na strednú školu v ladcoch,
voľby a dalšie politické udalosti zmeny v cementárni reorganizácia
školstva v roku 1945 pod vplyvom vojnových udalostí bola preprava
na železnici značne znížená. v roku 1946 sa začína zvyšovať
počet vlakov, ktoré prešli cez železničnú stanicu ladce,
počet prepravovaných osôb i tony prepraveného tovaru.
v roku 1947 sa oproti roku 1946 zvýšil počet vlakov
o 15 %, počet cestujúcich o 30 % a obeh vozňov o 40 %.
v tomto roku bol zavedený v staničnej budove vodovod.
l. septembra 1946 sa stala na železničnej stanici ladce nehoda:
eskortovaný väzeň l. stojka vyskočil z idúceho vlaku
v snahe ujsť - padol však pod vlak, ktorý mu odrezal obe
nohy. v roku 1948 odchádza prednosta stanice andreánsky
do šale a na jeho miesto je od 19. 12. 1948 menovaný emil
b a l a ž o v i ec h. aj v tomto roku výkony na želez nici
opäť stúpli - napr. preprava osôb o 20 % oproti predchádzaj
úcemu roku. 9. septembra 1949 vypukol v stanici ladce po žiar na
nákladnom vozni - začal horieť už na kilometri 147,8 medzi
ladcami a ilavou. zhorel vozeň a nákladné vojenské vozidlo.
vzniklá škoda bola 250 tisíc korún. zvýšené výkony na železnici
s veľkou pozornosťou sledovali občania ladiec a tunežíc
zasadania i x. z j a z d u k o m u n i s t i ck e j str any
československa, ktorý sa konal v máji 1949. vytýčenie generálnej
línie výstavby socializmu v československu, ktoré
zjazd zhrnul v desiatich bodoch prednesených klementom gottwaldom
zaujalo všetkých, pretože riešili vtedajšie podstatné
požiadavky prostých ľudí a dávali perspektívy v rozvoji
hospodárstva, kultúry asociálnej oblasti. osobitne medzi
občanmi sa veľa hovorilo o budúcnosti poľnohospodárstva,
o socialistickej poľnohospodárskej veľkovýrobe.
predsedom miestnej organizácie komunistickej strany slovenska
v ladcoch bol ján ci b i č ek . organizácia od obdobia
od víťazného februára 1948 organizovala politický život
v obci . vplyv bývalých členov demokratickej strany bolo
však stále vidieť. napr. roľnícka komisia národného výboru
bola poverená na základe zákona výkupom pôdy z kláštora československej
provincie dcér kresťanskej lásky. celkom išlo
o 8,3 hektára poľnohospodárskej a 1,2 hektára inej pôdy. ko misia
však pod vplyvom niektorých občanov nesprávne rozhodla,
že pôda pod tento zákon nepatrí. akciu neuskutočnila -
teda pôdu nevyvlastnila. aj v iných oblastiach sa snažili bývalí funkcionári ds
rozširovaním rôznych správ rozhodnutia mnv mariť. celkove to
však ~a vývoj v obci nemalo podstatný vplyv a myslenie ľudí
sa postupne menilo. veľmi vážnou otázkou tých čias bol nedostatok prac
o v n ý c h s íl . 8010 to vidieť hlavne v priemysle samotných
ladiec, v dubnici nad váhom, rozširujúcej sa maky te
púchov i pre budúcu gumáreň púchov, ktorá bola ešte vo výstavbe.
preto bola pri mnv zriadená komisia pre nábor
pra c o v n ý c h s íl. komisia mala za úlohu robiť nábor
a rozmiestňovať pracovné sily tam, kde ich bolo najviac
politická situácia v obci treba. osobitnou úlohou bolo zapojenie
žien do pracovného procesu a rozmiestnenie pracovníkov
súkromných sektorov pozriadení komunálnych
podnikov na konci 1949 a na začiatku roka
1950. uvádzam komisiu celú, pretože aj z nej vidieť, ako
boli postupne do štátnej správy zapájané všetky významné organizácie
národného frontu . ján volek, predseda, ondrej král za mo-kss, jozef král -
závodná organizácia kss, pavel kalus - sl ub /zväz ľudových
bojovníkov proti fašizmu/, ján zajac - jednotný zväz slovenských
roľníkov, mária bednáriková - živena-slovenský zväz
žien, ondrej zajac - roh, františek zelík - čsm, michal kadlečík
-sokol, te lovýchovná organizácia ladeckej cementárne.
k aktivite mnv v ladcoch prispel prijatý rozpočet, ktorý
síce nebol príliš vysoký - 497 000 kčs, ale prišiel aj mimoriadny
príspevok od povereníctva vnútra l milión 650 tisíc
korún. v tu ne ž i c i ach bol rozpoč et podstatne nižší
115 000 kčs. v spolupráci s organizáciami národného
frontu a čiastočne aj s ladeckou cementárňou organizoval
v tomto roku mnv v ladcoch reg u l á c i u pot o k a a jeho škarpovanie. občania
sa vo veľkom počte zúčastnili na čistení pasienkov,
pričom vynikli žiaci strednej školy ladce, ktorí ako najlepší
v okrese dostali odmenu 50 000 kčs.
v roku 1949 sa rozšírila sieť miestneho rozhlas
u a porobili nutné opravy, takže počuteľnosť sa zlepšila.
rozhlas však úplne chýbal v niektorých častiach napr. v horných
ladcoch. miestny národný výbor v roku 1949 prijal rozhodnutie
o likvidácii hostinca "majerovského" a rozhodol miestnosti
rozdeliť organizáciam v obci takto:veľká sála sa bude
využívať na kultúrne účely, bývalý výčap aktivita mnv
likvidácia hostincovako klubovňa čsm a tzv.
zad ná miestnosť pre organizáciu žien .
rovnako rozhodli 'aj o hostinci "jesenský",
kde sa zadná miestnosť
mala i nadalej používať ako poradňa
matiek a veľká sála
ako zasadacia sieň organizácií nf .
spoločné pasienky v ladcoch mali celkovú výmeru bo hektárov.
z toho bolo 10 ha nekvalitných, pretože boli zaštrkované.
pasienky boli "za váhom", "na lazoch", "p od kališťom".
dobytok pásli dvaja pastieri, ktorí vyberali od kravy 60 kčs
a niektoré dalšie menšie poplatky.
nielen pracovníkov vodnej elektrárne, ale všetkých obča
n ov potešilo ukončenie systému hydrocentrál ladce - ilava
- dubnica nad váhom tým, že v roku 1949 sa uviedla do prevádzky
vodná elektráreň dub nic a nad v á h om.
na konci roku 1949 a začiatku roku 1950 sa v rámci rušenia
súkromného podnikania zriadovali tzv. k o m u n á lne
podniky, ktorých centrom 'sa stala ilava a dubnica nad váhom.
vo väčších obciach mali strediská s vedúcimi. v ladcoch bol
vedením poverený ján volek.
ešte predtým bolo v ladcoch a tune žiciach dosť živnostníkov,
ktorí zväčša pracovali sami, alebo so svojimi rodinnými
príslušníkmi. zachoval sa ich !pravdepodobne neúplný!
zoznam podľa živnostenských listov.
mikuláš raček imlátenie obilial
štefan češko lobchod s dobytkami
zaujímavý je počet h o s t inc o v v okrese ilava. na
konci roka 1949 vstúpilo 8 majiteľov do komunálneho podniku,
27 zostalo súkromných, 9 vlastnilo potravinové družstvo,
4 budúcnosť, 3 podnikové kantíny a 30 ich bolo zrušených.
teda predtým bolo bi hostincov, čo bolo v priemere takmer
3 na obec bez ohľadu na jej veľkosť.
nár o dná š k o l a vznikla premenovaním bývalej štátnej
ľudovej školy dňom l. septembra 1948. v ladcoch mala v školskom
roku 1948-1949 celkom 157 žiakov, z toho 83 dievčat a 74
chlapcov. rovnako sa premenovala aj škola v tu než i c i ach
národná škola v ladcoch trpela nedostatkom učiteľov a tak učili
aj nekvalifikovaní. príčiny boli aj v tom, že časť učiteľov
odišla na str e d n ú školu, ktorá vznikla z bývalej štátnej
ľudovej školy - vyšších ročníkov. riaditeľom tejto strednej
školy v ladcoch bol ustanovený vojtech bar a n č í k, ktorý
v ladcoch pôsobil do l . septembra 1950.
predsedom rodičovského združenia na národnej škole v ladcoch
bol jozef kalus, vedúci obchodu strižným tovarom. združenie
organizovalo pred n áš~y pre rodičov a rôzne akcie pre de ti.
v školskom roku 1949 - 1950 sa potom predsedníčkou združenia
stala zuzana bakošová.
v máji 1949 prevzala patronát nad národnou i strednou
školou v ladcoch ladecká cementáreň, ktorá sa zaviazala na
konkré!nu pomoc, o čom napísali dohodu.
úroveň tzv. "dedinskej" dychovej hudby sa neustále
zvyšovala. v roku 1949 sa zúčastnili na krajskej súťaži
hudieb v žiline, poriadanej z iniciatívy matice slovenskej.
súťaže sa zúčastnilo šesť orchestrov z celého slovenska a dy~
chovka z ladiec získala prvé miesto. v tom istom roku sa zú častňujú
celoslovenskej súťaže vo svite, kde získali druhé
miesto. nove školy nová dychová hudba
v roku 1949 začal štefan hab á n e k vyučovať n o v o -
vy t vor e n ú hu d b u založenú pri ladeckej cementárni .
tzv. "dedinskú" hudbu prevzal pavol habánek. závodná hudba
mala 15 tlenov: ján gach, ján duriš, kútny, viktor "majerik,
adolf galanský, stanislav lachký, vincent králik, rudolf zajac,
pavol uriček, gach, jaroslav šedik, jozef čemeš, štefan
galanský, ján bednárik.
miestna osvetová rada, ktorá bola v ladcoch ustanovená
pred dvoma rokmi podporovala a organizovala kultúrne a spoločenské
podujatia. starala sa o chod kina, podporovala diva delnú
činnosť masových organ i zácii, knižnicu. na konci roka
1949 spolu s národnou školou a strednou školou v ladcoch
pripravila vianočný stromtek republiky .
na základe vyhlášky poverenictva zdravotn ic tva z februára
1948, po uskutočneni územných zmien v československu
sa zriadil v ladcoch zdravotný obvod. do obvodu patrili:
l a d c e 11471 obyvateľovi, tunežice 14631, košeca 11852/ .
obvod však nebol obsadený lekárom a preto okresný národný
výbor v ilave dáva návrh, aby závodný l ekár v cementárni ladce
imudr . nemešl vykonával aj funkciu štátneho obvodného le kára
v ladcoch aj tunežiciach sa v roku 1949 urobili niekto ré
zmeny v zloženi mav snf. potty členov sa znižili a niektori
členovia vymenili. uvádzam ich ~loženie:
ladce
vojtech barančik, predseda
michal cibitek, poqpredseda
pavel koyš, 2 podpredseda
miestna osvetová rada zdravotný obvod
mies t ny akč n ý
výbor nf - zmeny
vojtech gergelič, tajomník
mária barančíková, zapisovateľka
členovia: florián minárik
ján cibiček
františek fatura
františek černota
elena koyšová
ján baštuga
pavel faturík
tunežice:
gustáv marguš, predseda
rudolf cahel, tajomník
karol kvasnica
rudolf kvasnica
jozef eliáš
anton kvasnica
ondrej raček
adam marguš
viktor baška
štefan melicher
ladislav kvasnica
jozef mihálik
rok 1950 patrí v moderných dejinách medzi najvýznamnejšie
v histórii obce ladce . udialo sa toľko, že venujeme osobitnú
pozornosť: za l oženiu jednotného roľníckeho družstva,
vnútropolitickým udalostiam, ale i popisu vtedajších obecných
a kultúrnych pomerov v ladcoch atunežiciach.
nesporne k najväčším udalostiam patrí založenie jednotného
roľníckeho družstva v ladcoch. popis udalostí, zachytenie
ťažkostí, ovzdušia, aké vtedy bolo sa kronikárovi určite nepodarí
a všetko sa bude zdať oveľa ľahšie, aké to v skutočnosti
bolo . ani rok 1950, ktorý položil základ socialistickej
veľkovýroby v ladcoch nerozhodol o všetkom. boli to dalšie
roky bojov politických i ekonomických, bojov s predsudkami
i starým myslením. všetko vyvrcholilo v roku 1958, kedy sa
stalo družstvo celoobecným a až vtedy sa mohlo hovoriť o veľkovýrobe.
po ix. zjazde komunistickej stra ny československa v roku
1949 sa o založení jednotného roľníckeho družstva začalo
hovoriť aj v ladcoch. diskusie sa zinte nz ívnili v zimnom období
na straníckych schôdzach, straníckom vzdelávaní. razilo
sa heslo "čo komunista - to člen jrd". stranícka organizácia
spolu s miestnym národným výborom v ladcoch usporiadala viacero
verejných zhromaždení, ktoré boli pomerne dobre navštívené
roľníkmi, ale úspech sa nedosiahol. takáto zmena myslenia
roľníkov vyžadovala trpezlivú osobnú agitáciu. bolo treba
presvedčiť v prvom rade ženy, ktoré sa v poľnohospodárstve
vtedy najviac narobili a mohli teda aj najviac získať. agitácie
sa okrem kss,mnv a patronátneho závodu cementáreň, ujala
najviac ž i v ena - slovenský zväz žien.
vyvrcholením pr-vej časti agitácie bolo z h rom a ž d e -
nie okolo 40 občanov - väčšinou žien dňa 26. mar c a
1950
založenie jednotného rolníckeho družstva v laococi agitácia, presvedčovanie,
prvé kroky 1950 o15. hodine. pod vedením eleny koyšov-ej prerokovali
otázku jrd a zvolili lo-členný pr í pra v n ý v ý -
bor jrd: elena k o y š o v á , predsedkyňa
mária faturová, podpredsedkyňa
zapisovateľkou bola mária barančíková.
hned na tej t o sch ô d z i sa prihlásili, teda sa
stali prv ý m i dru ž ste v ník m i v histórii ladieo:
elena koyšová, mária faturová, vincentína králová, antónia
mináriková, eva peterková, mária ištvániková, anna váňová,
anna eliášová, mária bednáriková, paula rohelová, terézia
hriadelová - spolu l 5 hektárov pôdy.
ďalej sa prihlásili: !erézia hriadelová, anna stračiaková,
anna faturová, mária černostová, júlia kuncová, štefánia
lašová, jozefína šedíková, barbora valachová, emília turzová,
irena suranová, mária barančíková, zuzana bakošová,
jozef suran.
_ ďalej už okrem osvedčených agitátorov, akými boli
marko z knv žilina, jurík, bosý, smolka a uriča z ov kss
ilava, učiteľov školy, komunistov z ladiec a cementárne,
agi tovali najmä č len o v i a prípravného výboru jrd.
prvé valné zhromaždenie možno pokladať za z a č i a - -
t o k č inn o s t i jrd v ladcoch. konalo sa dňa
9 . jún a 1950
prvé valné
zhromaždenie
najdôležitejším bodom rokovania bola voľba správy jrd.
bola zvolená v takomto zložení:
ján u r í č ek, predseda jrd
elena koyšová, podpredsedkyňa jrd
členovia: františek fatura
ján cibiček
vojtech barančík
albína galanská
vinca králová
mária bednáriková
ervín lašo
náhradníkmi sa stali jozef su ran a ján sivoň.
na valnom zhromaždení zvolili d o z orn ý výbor, ktorý
v podmienkach začínajúceho jrd zohral dôležitú úlohu. jeho
členmi sa stali:
ludovít bakoš, predseda
antónia mináriková, podpredsedkyňa
členova: eva peterková, ondrej král, rozália faturová, františek
král, karola schmerová /náhradníci: anna hulcová,
pavel koyš/.
dňa l l. j ú l a 1950 bolo jednotné roľnícke družstvo
v ladcoch z are g i str o van é na okresnom súde v žiline
a na okresnom sekretariáte rady zväzu družstiev.
vojtech barančík, riaditeľ strednej školy odišiel
l. septembra 1950 do bytče a na jeho miesto zvolili družstevníci
dď správy jrd jána sivoňa, riaditeľa národnej školy
v ladcoch. na tom istom zhromaždení, 12. septembra zvolili
ondreja koyša, vedúceho drogérie za pokladníka jrd.
v septembri 1950 sa upresnil zoznam členov jrd. niektorí
od začiatku do neho pristúpili, iní vystúpili. v tomto
zozname čítame okrem iných:
mária faturová, terézia hriadelová, anna hulcová, már ia
ištvániková, antónia mináriková, paula rohelová, anna váňová,
zuzana bakošová, jozef suran, pavel koyš, terézia cibičková,
anna stračiaková, jozefína šedíková, jozef šedík, štefánia
la!ová, vincent záleský, mária kubicová, janka masárová,
emilia turzová, "ján sivon, irena dvorská, franti!ek kordik,
mária barančiková, barbora valachová, emilia turzová, jozef
valach, anna faturová, anna mierna, mária černotová, júlia
kučová, pavel faturik, anna prekopová, anna eliá!ová, vincent
hulc, irena suranová.
koncom septembra 195ď vstúpilo do jrd manifestačne
2 4 č len o v československého zväzu mládeže.
v októbri 1950 hospodársko-technická komisia krajského
národného výboru v žiline vykonala v ladcoch úpravu pôdy
tak, aby mohli družstevnici pracovať na väč!ich celkoch
ornej pôdy.
orná pôda jrd mala výmeru 51,60 hektára a bola zložená
z 394 parciel. uznesenie znelo, aby sa pôda zadelila do 9 "
honov. dva osevné hony boli na nátlak vedenia jrd pťemiestnené.
náhradné pozemky boli pridelené inde 158 majiteľom.
po tejto úprave sa vykri!talizoval aj stav členstva
v jrd. k 7. októbru 1950 malo jrd 130 členov. z toho v!ak
vlastnikov pôdy bolo iba 39 s celkovou výmerou 34,32 ha.
technicko-hospodárska úprava pôdy sa nezaobi!la bez
problémov. viaceri sa sťažovali, niektor i dokonca až do prezidentskej
kancelárie.
prvé jes e n n é prá ce narazili na ťažkosti v tom,
že družstevnici museli čakať, kým nečlenovia vykopali zemiaky
zablokované v honoch jrd. potom pri!lo nepriaznivé počasie,
no i tak urobili v!etky jesenné poľnohospodárske práce
načas.
dna 5. júla 1950 vydal onv v ilave výmer, ktorým sa dáva
výpoved hospodárenia pasienkového majetku bývalých
u r bár n i k o v v ladcoch v prospech jrd ladce. bio o výmeru
3 katastrálne jutrá ornej pôdy, 110 jutár pasienkov a
90 jutár ostatnej pôdy. rovnako pre!li na jrd finančné prostriedky
okolo 22 000 kčs. ďalej od bývalých urbárnikov pre-
hospodárskotechnické
úpravy
pôdy
šiel do majetku jrd aj hostinec io. peterkal, kde však bola
už v roku 1950 jmiestnená stredná škola.
pomerne veľký politický pohyb spôsobilo zrušenie kláštora
v ladcoch a pruskom. kaštiel - kde bol kláštor umiestnený
od začiatku dvadsiatych rokov - si prenajali závody
k.j.vorošilova z dubnice nad váhom, kde umiestnili svoje učňovské
stredisko. zrušenie kláštora po dva - tri roky sťažovalo politickú
prácu medzi občianstvom a nepriamo vplývalo na rozširovanie
radov družstevníkov v negatívnom slova zmysle.
hnutie za obrodu cirkvi, ktoré dostalo názov katolícka akcia sa
začalo na porade pokrokových kňazov
28. apríla 1949. program katolíckej akcie obsahoval štyri
hlavné body: prehlbovanie náboženského života, rozvíjanie
lásky k ľudovodemokratickej vlasti, boj proti kapitalizmu
duchovnými zbraňami a podpora mierového hnutia.
toto hnutie získalo podporu u značného množstva duchovenstva.
pravda - došlo aj k mnohým rozporom. vznikali tým,
že v ladcoch a čiastočne aj v tunežiciach mali vplyv na mys-
lenie občanov: závod cementáreň ladce, revolučné a pokrokové
tradície, komunistická strana slovenska i pokrokové masové
organizácie. na druhej strane duchovní, včetne fary v košeci
a kláštor v ladcoch. k tomu treba prirátať dosť početných
cirkev~ých aktivistov, odchovaných kláštorom.
proti ľudovodemokratickému zriadeniu zameraný klérus
a bývalí príslušníci hlinkovej slovenskej ľudovej strany,
organizovali v okrese ilava propagandu zameranú proti vstupu
do jrd a proti všetkému, čo organizovala ľudová správa.
napr. pri podpisovaní štokholmskej mierovej
v ý z v y sa v obci ladce a tunežice organizovali dvojice,
ktoré chodili po domoch a získavali podpisy občanov. organizovali
sa však aj· protiakcie a tak časť občanov ana popud
dospelých i časť detí v škole, odmietli túto mierovú výzvu podpísať.
napokon v ladcoch podpísali takmer všetci, ktorých
o to požiadali a v okrese ilava sa získalo 27 000 podpisov
v tomto čase sa objavili rôzne nápisy - napr. na bráne
kláštora heslo vyzývajúce roľníkov, aby si "nedali vziať pôdu".
propaganda proti nášmu štátnemu zriadeniu usmerňovala
občanov rôznymi smermi. niektorí dokonca odmmietli podpísať
súpisové hárky pri nár od n o m s č í t a ní ľud u, ktoré
sa uskutočnilo v celom československu 2. apríla 1950.
komunistická st rana če lila týmto akciám agitačno-propagačnou
činnosťou, ale najmä konkrétnou prácou pre obec a občanov.
vp lyv na myslenie ľudí mali nesporne aj také udalosti,
ako bolo otvorenie nového závodu na výrobu pneumatík a gumenných
výrobkov v púchove, kde viacerí občania pracovali
pri výstavbe a potom i vo výrobe.
v kameňolome ladeckej cementárne vznikla v lete 1950
nespokojnosť u časti robotníctva, ktorá vyplynula zo zlej
organizácie práce, nedokonalého prémiového poriadku a v dôsledku
nižších zárobkov. .p ri doprave materiálu z bane do cementárne
bola stanovená veľmi tvrdá norma - 180 vozíkov za
smen u. ked v nedeľu nenastúpili robotníci do práce, nasadilo
vedenie podniku úradníkov, ktorí za predíženú smenu nalo žili
118 vozíkov. na sťažnosť robotníkov vyslal ov kss v ilave
odbor~íkov prešetriť situáciu. vyšlo najavo viacero problémov:
nedostatok vozíkov, ktoré závod nechcel nakupovať, pretože
sa práve stavala lanovka, pomalá výstavba tejto lanovky
a dalšie. norma sa napokon upravila v prospech robotníkov.
slovenské cementárne a vápenky, n.p. cementáreň ladce
/taký bol presný názov závodu v roku 1950/ uskutočnil v tomto
roku viacero stavebných prác: už spomínanú lanovku , sklad
materiálu a dalšie.
Nespokojnosť v kameňolome
slovenské kameňolomy tunežice patrili podniku so sídlom
v liptovskom mikulé!i . riaditeľstvo neprejavovalo veľkú starostlivosť
o túto prevédzku, ba boli určité néznaky kameňolo mu
sa zbaviť. v roku 1950 vymenili v tunežiciach vedenie, ale
ani to nepomohlo k plneniu úloh l. päťročnice. príčiny boli
jednoznačne v starom, veľmi poruchovom technickom zariadení,
ktoré pre časté zmeny majiteľov nikto nevymieňal. podľa zistenia
odbornej komisie vyslanej ov kss ilava boli v!ak nedostat ky
aj v organizácii préce a v nízkom stave pracovníkov. situécia
sa čiastočne zmenila na konci roka 1950 a v nasledujúcom
období, ked boli zme nené normy robotníkom a zmenil sa spôsob
ťažby.26. januara 1950 československý zväz mládeže vyhlésil
prevzat ie ni ektorých stavieb: stavba mladých budovateľov so cializmu
v ostrave /nové huť kleme nta gottwalda/, trať družby
zo zssr, priehrada mlédeže a dedina mlédeže. viacerí mladi
ľudia z ladiec a tunežíc na týchto stavbách pracovali. boli
z radov robotníckej, !tudujúcej i roľníckej mlédeže. niektorí
boli zamestnaní na prieh.r ade mlédeže ako techn ic i, robotníci:
ing. franti!ek smrček, ako !tétny stavebný dozor, pavel martinék,
ako predseda zévodného výboru, vincent galanský a dal!í.
pracoval tam aj kronikér, ako vedúci kultúrno - propagačného
oddelenia priehrady mlédeže a zéstupca povereníctva !kolstva .
na sta_vbéch pracovali : pavel koy!, milan majerík, jén čeme!,
rudolf zajac, anton zahradník a mnohí dal!í. mladí pokladali
prácu na stavbéch mládeže za povinnosť a česť.
rozhodujúcim spôsobom pri stavbe priehrady mládeže pri spela
aj cementéreň ladce plynulými dodévkami vysokokvalitného
mládeže
22. septembra sa v sále u "majerovského" konalo slávnostné
zasadnutie pléna z ladiec a tunežíc.
zišli sa pri príležitosti likvidovania notárskeho zboru,
obvodn9ch dradov a voľby obvodného tajomníka.
zasadania sa zd - častnilo 21 členov mnv ladce a ii členov
mnv z tunežíc, na čele s predsedami mnv p. faturíkom a
mihálikom. zdčastnil sa ho aj dr . sabol z knv žilina,
smolka z dv kss ilava a gapčo z onv ilava. po prejavoch
a kultúrnom programe žiakov prijali oba národné v9bory záväzky
na zlepšenie svojej práce a celkového života v obciach.
na schôdzi bol za obvodného tajomníka zvolen9 ondrej krajíček.
3. októbra sa potom za prítomnosti zástupcov onv ilava,
mnv košeca, ladce, tunežice a v.košecké podhradie zrušil obvodn9
úrad mnv v košeci a odčlenili sa obce l a d c e a tunež
ice do samostatného obvodu. prebral a rozdelil sa v.šetok
inventár a bartolomej mesiac bol preložen9 na mnv ladce .
povereníctvo financií v bratislave schválilo podporu
majiteľom vojnou poškoden9ch domov - vypálen9ch fašistami
14. apríla 1945, alebo inak poškoden9ch. podporu dostali:
jozef kvasnica, ján kušnier, katarína prekopová, ján pastierik,
jozef juríček, rudolf záhradník, helena marková,
ján biel, jozef hatoka, rudolf galansk9, štefan galansk9,
ludmila klvaňová, ján cahel st., jozef cahel, karol sodomka.
miestny národn9 v9bor menoval komisiu pre r o z p i s
k o n t ing ent o v v rastlinnej v9robe i a. vrábel - predsedal
a živočíšnej v9robe iján král - predsedal. komisia
na základe dodan9ch noriem, množstva a bonity pôdy i sociálnych
pomerov stanovovala dodávky majiteľom pôdy.
Zrušenie notariátov podpora vojnovom poškodencom poľnohospodárstvo
v tomto roku sa na zemiakových porastoch po prvýkrát objavila
man del i n k a zem i a k o v á a to hned vo veľkom
množstve. miestny národný výbor v ladcoch organizoval zbernú
akciu tak, že 23. júla 1950 vyslali z každého domu jedného
občana. do zberu sa zapojili aj žiaci a tak v tento deň od
10. hodiny mandelinku vyzbierali . podobnú akciu pripravil
mnv a mav nf v tunežiciach.
pre postavenie hasičstva v spoločnosti malo veľký význam
vydanie zákona číslo 62 z roku 1950 o ochrane pred požiarmi
a inými živelnými pohromami. starostlivosť o hasičstvo pripadla
priamo miestnemu národnému výboru, ktorý prevzal dozor
i záruku za činnosť a akcieschopnosť. rada mnv v ladcoch
a tunežiciach prijala patričné opatrenia a zriadili sa tzv.
miestne jednoty československého hasičstva.
v ladcoch sa v roku 1950 vzdal funkcie veliteľa hasičského
zboru pavel k o y š. funkciu velí teľa zastával od roku
1923. v tomto čase prešiel do závodu pracovať námestník
veliteľa hasičov ondrej peterka, kde prevzal funkciu bezpečnostného
technika . tejt? úlohy sa ujal s veľkým zanietením,
organizoval protipožiarnu ochranu i osvetu, najmä prednášky
a oboznamovanie s protipožiarnou technikou.
v dal šom roku /1951/ sa v cementárni zakladá požiarne
družstvo.
yeliteľom hasičského zboru po pavlovi koyšovi sa stáva
jaroslav peterka ido roku 1952/.
31. marca 1950 zasadala v prahe česká rada žien a zväz
slovenských žien. na tomto zjazde sa zlúčili do jednotného
československého zväzu žien. v máji sa konali v celom okre-o
se ilava verejné schôdze žien, kde členky živeny - slovenského
zväzu žien /českoslonenského zväzu žien/ oboznamovali
s týmito zmenami a uzneseniami pražského zjazdu. takéto zhromaždenie
sa konalo aj v ladcoch atunežiciach.
hasičský zbor
zmeny v ženskom
hnutí
v §kolskom roku 1949 - 1950 mala národná §kola v .ladcoch
155 žiakov. v ro~nikoch 1.-5 .. vyu~ovali ján sivon, riaditeľ,
vincent záleský, karolina schmerová, gabriela reháková,
mária kubicová.
v tomto §kolskom roku - po založeni pionierskej organizácie
na zjazde v prahe v aprili 1949, sa aj na národnej a
strednej §kole v ladcoch založila p i o nie r s k a o r g a -
n i z á c i a •
v národnej §kole ~nej bolo 26 pionierov, žiakov 4. a 5.
triedy. spolu vytvorili jeden oddiel. v tomto §kolskom roku
nemali e§te vy§koleného vedúceho a tak práca organizácie bola
iba sporadická. škola v§ak v rôznych súťažiach /prospech,
zber, zborový spev/ dosiahla pozoruhodné výsledky i v rámci
okresu ilava a žilinského kraja.
v strednej §kole v ladcoch založili pionierske oddiely
vo v§etkých triedach. táto pionierska organizácia už v jeseni
1949 a na jar 1950 prispela národnému hospodárstvu zbermi
a pomocou pri ~istení pasienkov i obce.
v tomto roku sa opäť konkrétne hovorí o výstavbe §koly,
ktorú schválil onv v ilave. zorganizovali sa agita~né dvojice,
ktorých úlohou bolo ziskať ob~anov na pracovné brigády
pri budúcej stavbe §koly i povoznikov na dovoz stavebného
materiálu. ziskavali sa ob~ania z ladiec, podhoria a tunežic.
v roku 1950 sa zriadilo pri mnv ladce §kolské združenie,
akási reprezentácia §kôl, ktorá mala rie§iť w~etky
problémy, najmä materiálneho charakteru, styk s organizáciami,
rodi~mi a pod. také bolo aj jej zloženie: jozef hriadel,
referent školstva mnv, irena dvorská zo strednej školy, ján
si von z národnej školy, predsedovia rodi~ovských združení,
riaditeľka materskej §koly a predseda mnv pavel faturik.
vznik pionierskej
organizácie
výstavba školy
a školské
združenie
v predchádzajúcom roku zriadený zdravotný obvod mal stále
problémy s obsadením lekárskeho miesta. ustanovené boli
dve pôrodné asistentky: agnesa ištvániková a mária vyhničková.
obe boli určené pre ladce a tunežice.
v tom istom roku sa organizuje v celom československu
veľká akcia - vyšetrenie pohlavných chorôb . zúčastnili sa ho
osoby narodené v rokoch 1905 - 1935. vyšetrovanie sa konalo
od l. mája 1950 do 31. októbra 1951. akciu za pomoci organizácie
československého červeného kríža v ladcoch organizoval
mudr . ladislav nemeš /závodný lekár v cementárni od roku
1941
dňa 16. júla 1950 vzniká v ladcoch pri mnv miestna osvetová
komisia. v jej vedení boli jozef hriadel ml., ako predseda,
gustáv vagač, tajomník a ako členovia: ján sivoň, karolína
schmerová, milan fatura, anna stračiaková, karol hanták.
väčšina z nich sa už v minulosti osvedčila v organizovaní kultúry
a osvety a preto od nich obec veľa očakávala.
mesiac predtým však znova vrátili hostinec "majerovský"
cementárni s tým, že sa .o bnoví hostinec a niektoré priestory
zostanú pre účely organizácií v obci. nebolo to najšťastnejšie
riešenie pre kultúru, čo ukázala najbližšia budúcnosť.
mnv pridelil pionierskej organizácii a organizácii čsm
klubovňu v budove školy. ostatným organizáciam slúžila zasadačka
na obecnom dome.
vo všetkých mestách a obciach československa sa konali
v roku 1950 voľby sudcov z ľudu. v ladcoch boli zvolení:
florián minárik, ján cibiček, františek fatura, vincent hulc,
ondrej král, pavel koyš, ján volek, anna faturová.
stav
zdravotníctva
miestna osvetová
komisia
sudcovia z ľudu
v apríli 1951 sa konala v ilave okresná konferencia
komunistickej strany slovenska, na ktorej okrem iného vyzdvihli
založenie jednotného roľníckeho družstva v ladcoch a úspešné
plnenie výrobných úloh v cementárni ladce .
v roku 1951 mala rada mnv v ladcoch takéto zloženie:
pa vel faturík
elena koyšová
ján sivoň
ján král
jozef koštialik
jozef hriadel
ján volek
jozef král
predseda a poľnohospodársky referent
sociál ny referent, po založení jrd žiadala
uvoľniť pre preťaženosť v práci
školský a osvetový referent
finančný referent
zdravotný referent
referent zásobovania a výživy
technický referen t, neskôr bol odvolaný .
a nahradil ho jozef gajdošík
bezpečnostný referent
obvodným tajomníkom bol ondrej krajíček a inštruktorom onv
karol ďuriš.
v tomto roku sa meríí kategorizácia obcí, ladce
boli zaradené do tretej kategórie, z toho dôvodu sa počet
poslancov 23. apríla 1951 zvyšuje na 30 členov. oo mnv vtedy
pribudli: jozef gajdošík, ján cahel, imrich mihál, jozef
koštialik, ervin habánek, mária vráblová, takže v mnv boli:
frantíšek fatura, ján král, jozef hriadel ml., ján volek,
jozef hriadel st., elena koyšová, albína galanská, anna vičanská,
ján cibiček, mária vráblová, ervín habánek, jozef
král ml., florián minárik, ondrej koyš, ján suran, vincent
hulc, jozef štefanec, ján sivoň, ondrej hriadel, ondrej král,
jozef koštialik, ján uríček, pavel faturík.
v polroku 1951 nastali zmeny vo finančnej komisii, kde
boli schválení ján . král, jozef hriadel, ján sivoň, jozef
gajdošík, pavel faturík, imrich mihál.
1951.
Miestny národný výbor v ladcoch
osvetový referent jozef hriadel ml. sa v apríli vzdal
funkcie zo zdravotných dôvodov. mnv schválil jána sivona.
pribudla funkcia miestneho zootechnika - stal sa ním vincent
kučo. ustanovila sa miestna bytová komisia: miloš cibiček,
bakoš, vlčanská, jozef adamec, baštugová, stračiak.
v súvislosti so schválením trestných právomocí v národnom
zhromaždení pre národné výbory bola menovaná trestná komisia
mnv.
v období agitácie do jrd funkcionári strany a mnv venovali
väčšinu času tomuto problému a tak sa čiastočne oslabili
ostatné funkcie národného výboru. viacerí členovia mnv boli
vlastníkmi pôdy a nevstúpili do jrd - to situáciu ešte komplikovalo
bolo treba zlepšiť styk s občanmi pri riešení celoobec ných
záležitostí - bežných problémov. tak mnv stanovil jednotlivým
referentom dni a hodiny pre stránky v úradovni mnv, rozdelil
a pridelil členom rady mnv obec do 8 úsekov, kde mali
viesť: agitáciu do jrd, na plnenie dodávok poľnohospodárskych
produktov, pomáhať orga~izovať poľnohospodárske práce i pracovné
brigády pri skrášľovaní obce. k dispozícii mali agitačné
dvojice, ktoré spolu so straníckymi aktivistami organizova li
politickú agitáciu. ako vidieť dalej, dosiahli viaceré úspechy.
dodávky poľnohospodárskych produktov rozpísala mnv menovaná
komisia. medzi roľníkov sa v roku 1951 rozpísalo 210 metrákov
pšenice, 40 q raži, 190 q jačmmena, 5q strukovín, 500 q
zemiakov, 2,5 q maku. podobne sa rozpísali dodávky živočíšnych
produktov .dodávky plnila aj cementáren ladce. mali predpísanú dodávku
40 q kapusty'a inú zeleninu, pretože vlastnili záhradu,
skleníky a zamestnávali záhradníka. v roku 1951 sa pokúšali
styk s občanmi
dodávky odpísať - mnv však nesúhlasil.
v lete 1951 musí mnv v ladcoch riešiť problémy, ktoré
zapríčinilo roľnícke spotrebné družstvo ilava v evidencii
obilia, čo čiastočne narušilo inak veľmi úspešnú žatvu a mlatbu
už sme spomínali, že do vyprázdneného kláštora - kaštieľa
v ladcoch sa nasťahovali učni zo závodu k.j.vorošilova
v dubnici. s nimi sa nas ťah ovalo aj niekoľko vychovávateľov
a vedenie učňovského strediska.
veľa problémov bolo i okolo výstavby cesty k železničnej
stanici. cesta bola prašná, čo prinášalo mnoho nepríjemností
obyvateľom kolónie a rodinných domov. problémy spočívali v tom,
kto má hradiť náklady. výstavba sa riešila aj intervenciou na
knv žilina, kde sa dostalo dosť sľubov, ale stavba sa i tak
posunula do dalších rokov. riešenie sa nakoniec našlo doma,
dohodou mnv - cementáreň - kameňolom tunežice.
rovnako pomaly sa riešila otázka rozšírenia rozhlasovej
siete do horných ladiec a ku kaštieľu. -aj tu sa našlo riešenie
združením prostriedkov a v brigádach. úloha sa rozpracovala
v roku 1951 a v roku 1952 už rozhlas počuli aj v horných ladcoch.
pri takomto plnení úloh sa nevyčerpal ani rozpočet
l 335 000 kčs. podarilo sa ho vyčerpať iba na 60,6 %.
ž~ny zriadili ešte v roku 1950 v budove starého bitúnku
obecnú práčovňu. v roku 1951 zakúpili práčku, ktorá však bola
malá a neslúžila svojmu účelu tak, ako si to organizátorky
tejto dobrej myšlienky predstavovali.
dňa 2. apríla 1951 sa rozliali oba ladecké potoky lúčkovský
a slatinský. veľká voda sa rozliala po cestách a vyžiadala
si aj obeť - malú dvojročnú annu f aturíkovú, ktorá sa utopila.
ďalšie udalosti
v obci
vrátime sa späť do 9 . februára 1951, kedy sa konalo slávnostné
rozšírené zasadanie, ktorého sa okrem poslancov mnv
zúčastnili zástupcovia rôznych zložiek. v prezenčnej listine
sme čítali: jozef hriadel, za telovýchovu - sokol ladecká cementáreň,
pavel koyš za miestnu hasičskú jednotu, mária bednáriková
za pioniersku organizáciu, mária faturová, predsedkyňa
československého zväzu žien, miloš cibiček, tajomník podnikového
poľovníckeho klubu, adam vrábel, predseda jednotného
zväzu slovenských roľníkov, jozef mesiac, roh cementáreň.
na slávnostnom zasadaní vystúpili menovaní, ale aj další
zás tupcovia a predložili svoje socialistické záväzky na počesť
výročia založenia ksč. vybral som z nich niektoré najhodnotnejšie,
pretože charakterizujú tú dobu, vzťah masových organizácií
k budovaniu obce.
- vybudovanie obecnej cesty do cementárne a na železničnú
stanicu itu sa zaviazali odpracovať v dobrovoľných brigádach
hodnotu 300 tisíc korún/.
- zabezpečovať a kontrolovať tučnosť odovzdávaného mlieka.
obohatiť obecnú knižnicu o nové knihy, zvýšiť výpožičky.
zahrať divadelné predstavenie s problematikou jrd. zriadiť
verejnú čitár~ň.
- hodnotné záväzky k jarným, letným a jesenným poľnohospodárskym
prácam.
organizácia čsm sa zaviazala získať všetku mládež do svoj
ich radova štyroch brigádnikov na stavby mládeže, odpracovať
ido hodín na jrd a 200 hodín na spomínanej ceste.
živena - československý zväz žien vyšiel so záväzkom pracovať
brigádnicky na jrd, získať 3 ženy do priemyslu, čo bola
vtedy, pri nedostatku pracovných síl úloha nadmieru dôležitá .
všetky uv edené záväzky znamenali pohyb v myslení občanov a dalšie
fakty, ktoré tu neuvádzam neskoršie dokazujú, že záväzky
občania vysoko prekročili.
slávnostné
zasadanie mnv
vyostrujúca sa medzinárodná situác ia nútila svetové mierové
hnutie org~nizovať mnohé akcie, ktoré mobilizovali občanov
v boji za mier. na výzvu svetovej rady mieru sa konali
mierové manifestácie a pochody i podpisové akcie. v takejto
podpisovej akcii sa získalo v kameňolome tunežice 31 podpi sov,
na hydrocentrále ladce 36 podpisov, v cementárni 550
a medzi stavbármi eeskosl~venských stavebných závodov, ktorí
pracovali na výstavbe cementárne 47 podpisov.
dňa 21. apríla sa konali mierové pochody. zúčastnili sa
ich vo veľkom počte obyvatelia ladiec /656/ i tunežíc. z cementárne
a z kameňolomu tunežice vyšli aj alegorické vozy.
pochod sa uskutočnil z ladiec cez tunežice do košece a späť.
rok 1951 je v cementárni rokom stavebného ruchu a čiastočnej
modernizácie technických zariadení. na onv prišla žiadosť
technického oddelenia závodu na stavbu die lne, drv
i a r n epr edi a már ne, c eme n t o v é h o s i l a
s t udn e tra f o s t a nic e 3 žele zob etónových z á s o b -
ník o v s drevenými nadstavbami surovinového mlyna, vykladaciu
stanicu l a n o v k y, v i s u t údr á hu, sklad horľavín
a dalšie menšie stavebné úpravy.
výmery boli z neznámych dôvodov vydané až v marci 1952,
ale vtedy, ako to konštatuje hlásenie na onv, boli už takmer
všetky stavby rozostavané a niektoré už dokonca aj ukončené.
okrem uvedených technických a výrobných stavieb podala
cementáreň ž iadosť o stavebné povolenie na 12-bytovú jednotku
podľa stavoprojektu žilina. v bytovke boli plánované
2-izbové byty s príslu še nstvom.
oo nového roku vstúpilo družstvo s veľkými úlohami. na
členskej schôdzi 27. februára 1951 sa zúčastnilo iba 40 členov
družstva, ale boli tam všetci výkonní roľníci - družs-
mierové pochody
stavebný ruch
v cementárni
·jednotné roľnícke
družstvo
tevníci. na schôdzi prevzali rádioprijímač, ako prvú cenu
v súťaži jesenných poľnohospodárskych prác od krajského národného
výboru . hlavným bodom rokovania bol prechod z jrd
ii. typu na jrd iii. typu. k rozhodnutiu, ale v rokovaní ne dospeli
. roz-hodlo sa však o okamžitej adaptácii maštale
s nákladom 280 000 kčs, na čo sa odhlasovalo zobrať úver so
štátnou zárukou. v marci sa zase na zasadaní predstavenstva
rozhodlo pristúpiť k spoločnému chovu ošípaných .
dňa 3 l. mar c a l 9 5 l sa konalo významné val n é
z h rom a ž den ie, ktoré prinieslo dosť kádrových a organizačných
zmien. bolo na ňom prítomných 102 č l enov a hostí
z dv kss, onv a patronátneho závodu cementárne. jedným z hlav ných
bodov rokovania bola voľba nového predstavenstva jrd.
zvolil i ho takto:
ján u r í č,e k, predseda
elena koyšová, podpredsedkyňa
ján sivoň , tajomník
rozália kalusová, účtovníčka
ondrej koyš, poklad ník
ondrej král, hospodár
členovia: františek fatura
antónia mináriková
pavol kalus
vincent hulc
na valnom zhromaždení vystúpili zástupcovia organizácií
s hodnotnými záväzkami . miestna organizácia kss sa napr. zaviazala,
že každý člen odpracuje na jrd 4 hodiny . cementári
prišli s návrhom pomôcť pri oprave strojov, pri účtovníckych
prácach a odpracovať pri poľnohospodárskych prácach 3 000 hodín.
záväzky si dali aj členovia hasičské h o zboru, československého
zväzu mládeže i zástu pcov i a strednej školy .
samotní družstevníci sa zaviazali skrátiť jarné, letné
a jesenné poľnohospodárske práce a urýchliť pre cho dna
i i i . typ jrd. váž ne bolo rozhodnutie do konca mája
ukončiť adaptáciu maštale pre hovädzí dobytok a ošipáreň.
oo spoločného chovu dajú 4 kusy dobytka a ostatné dokúpia.
oo ošipárne sa rozhodli zakúpiť 3 prasnice a 47 odstavčiat.
to bol vlastne prvý krok k spoločnej živočíšnej výrobe v ladcoch.
ž a t v u a m l a t b u obilia skončili družstevníci
v tomto roku včas, skôr ako súkromný sektor. nedostatočná pomoc
bola zo strany strojnej a traktorovej stanice. stroje boli
poruchové, čo letné práce zdržiavalo. mo kss organizovala
agitáciu na včasné splnenie dodávok obilia.
družstevníci poučení z jarných a jesenných prác objednali
pre svoju potrebu prvé mechanizmy: 2 hrabačky, l lyžicovú
sejačku na konský poťah, 2 obrábacie plúžky a jeden šrotovvník.
žiadali o predisponovanie traktora z jrd horná poruba. okrem
toho sa rozhodli kúpiť jeden pár koní .
19. augusta poriadalo jrd prvú dožinkovú zábavu, na
ktorú pozvali aj všetkých brigádnikov, ktorí družstvu pomáhali.
žatva a mlatba a zavádzanie spoločnej živočíšnej výroby
naplno odhalili nedostati . určité rozpory boli v samotnom vedení jrd, najmä
v otázke prechodu na ii~. typ.
bez ťažkostí sa nezaobišli ani jes e n n é poľnohospodárske
práce. družstevníci spolu s brigádnikmi zbierali konope,
kukuricu a zemiaky a uskutočňovali jesennú sejbu.
na jeseň sa členovia jrd zúčastnili zájazdu - exkurzie
na mor~vu, kde si prezreli niekoľko roľníckych družstiev a
priniesli si veľa nových poznatkov. v tom čase sa zúčastnili
prv í dru ž ste v n í c i iia žienl na re kre á c i i .
rozporná členská schôdza sa konala v novembri 1951,
kde niektorí funkcionári národného výboru presvedčovali
družstevníkov, aby neprechádzali na iii. typ, pretože ii.
typ je pre nich ten t o rok ešte výhodnejší. niektorí
členovia jrd zo schôdze odišli a tak k hlasovaniu nedošlo
a táto kardinálna otázka jrd sa opäť nerozhodla. v tom čase
zosilnela aj propagandistická kampaň západných rozhlasových
staníc, nebolo stavebného materiálu, nebolo noriem, nebolo
skúseností. boli to ťažké časy pre ladecké jrd i pre myšlienku
samu.
dobrá myšlienka však zvíťazila. i napriek spomínaným
ťažkostiam v decembri 1951 sústredili kravy
do adaptovanej maštale, čím vlastne začali plniť základnú
podmienku jrd iii. typu. členovia vedenia jrd išli pritom
príkladom a prví sústredili dobytok. v maštali a ošipárni sa
urýchlene zavádzal vodovod a robili i dalšie dodatočné úpravy.
v roku 1951 dostalo jrd svoju kanceláriu v dome jozefa
orihela. na konci roka malo jrd ,169 členov /103 mužov, 66
žien/ o celková výmera poľnohospodárskej pôdy bola 170 hektárov,
z toho 51 ornej . odborným inštruktorom bol adam filip.
na národnej škole vyučovali v roku 1950-1951 ján sivoň,
vincenta gazdíková, karolína schmerová , mária kubicová.
na strednú školu bol preložený ján chovanec a v priebehu
školského roka prišiel pavol jesenský.
znížil sa čiastočne počet pionierov, ale ich práca
v tomto školskom roku bola už cieľavedomá a nápaditá.
predsedkyňou združenia rodičov bola paula rohelová .
v dňoch 11. -15. júna sa na strednej škole v ladcoch
prvýk~át konali záverečné skúšky . komisia bola zložená z týchto
členov: ján sivoň, irena dvorská, michal poláček /onv/,
elena koyšová, predsedkyňa mo kss, vincent hulc za oor, triedni
učitelia a další. žiaci boli dobre pripravení a z 27 ich
bolo b vyznamenaných. škola v tomto roku splnila aj nábor
do preferovaných povolaní. na záver vyzdvihli pomoc, ktorú
im poskytoval patronátny závod cementáreň. nie príliš boli
spokojní s pomocou čsm v ladcoch, najmä pri vedení pionier skej
organizácie ..
záverečné skúšky
na strednej škole
miestny národný výbor musí riešiť otázku r i a d ite ľ a
strednej školy. ešte 5. februára 1951 nebol menovaný riaditeľ
a zastupovala irena dvorská. na strednej škole neboli dobré
pomery ani po inej st r ánke: v budove býval i nadalej bývalý
vedúci hosti nca, ktorý choval domáce zvieratstvo, čo hygiene
školského dvora neprispievalo.
po založení jrd sa oveľa vypuklejši a zdala byť otázka
zriadenia jasiel, kde by matky nechávali deti, aby mohli pracovať
na jrd. našla sa vhodná budova, ale bola obsadená cementárňou
. miestny národný výbor stálo dosť náma hy i za pomoci
md kss, aby bu dovu nakon i ec dostali a jas l e v ne j umiestnili.
v tom istom čase bola zr i adená i mate r ská škola . problémy
okolo tejto otázky však potrvajú ešte dlho, kým sa vyriešia
k spokojnosti mnv i občanov .
miestny národný výbor riešil otázku písania kroniky .
za kr onikárku urč il učiteľku kadukovú, tá však kroniku písať
nechcela a tak me novali jána voleka. kroniku však inadalej
- na škodu obce nikto nepísal.
za správcu ki na sokolov menoval mnv učiteľa strednej
školy františka žitvu, ktorý zaviedol niekoľko nových opatre ní
a skvalitnil chod kina.
v roku 1951 sa čiastočne rozšírila sieť miestneho rozh l a su
a porobili sa nutné opravy. nevyhovujúca však zostala stá le
vysielacia aparatúra.
väčšina organizácií nf vykazovala v roku 1951 dobrú čin nosť.
niektoré však stagnovali . v ladcoch bol najviac kriti~
zovaný čsm, ale ostatné organizácie: československý zväz žien,
dobrovoľný hasičský. zbor, telovýchovná organizácia a československý
napr. sokol cementáreň ladce ziska l v tomto roku 25 čle nov,
založil volejbalový a stolnotenisoový oddiel, plnili
podmienky tyršovho odznaku zdatnosti. vybudovali volejbalové
ihrisko a dalšie nenáročné športoviská. do okresnej futbalovej
súťaže prihlásili dva oddiely: dospelých a dorast.
v tu než i c i ach mav nf /vedenie : emil kvasnica,
gustáv marguš, karol kvasnica/ organizoval zložky do aktívnej
činnosti pre obec i pre samotné členstvo. medzi najaktívnejšie
patrili v roku 1951 jednotný zväz slovenských roľníkov
a dobrovoľný hasičský zbor. v tomto roku sa v tunežiciach
zakladá športový klub .
v novembri 1951 sa v prahe vytvára celoštátna organizá cia
zväz protifašistických bojovníkov . tým sa aj v ladcoch
zlúčili členovia doterajšej organizácie zväz slovenských partizánov
s ostatnými účastníkmi odboja: politickými väzňami
a zväzom vojakov povstania.
zloženie miestneho národného v9boru v tune žiciach sa
v roku 1952 nezmenilo. predsedom bol jozef mihálik, tajomníkom
jozef košík . členmi rady mnv boli dalej karol kvasnica,
emil kvasnica, jozef eliáš, gustáv marguš. veľa práce v mnv
odviedli vincent letko, jaroslav pabula, pavol hrdina a jozef
rožník.
30. mája 1952 bol v tunežiciach zvolen9 v 9 bor ž i e n
pri mnv . vo v9bore boli mária bašková - predsedkyňa a
členky e. kvasnicová, a. hrdinová, e. melicherová, e. šimková,
a. kantoríková, a. cibičková, m. neiplová, m. chalúpková.
v9bor žien bol dobr9m pomocníkom, najmä pri organizovaní
brigád, v9kupe poľnohospodárskych produktov, ale predo-
•
všetkým v politickej a osvetovej práci medzi ženami .
už v roku 1952 sa začalo v tunežiciach s agitáciou do
jednotného roľníckeho družstva. na čele agitácie stála stranícka
organizácia, ale i poľnohospodárska komisia mnv
/predseda karol kvasnica ml . /.
politická aktivita sa prejavila hlavne pred l. májom,
kedy si dávali občania a organizácie socialistické záväzky.
oo konca roka ich potom splnili a vytvorili hodnoty, ktoré
obci pomohli. členovia telov9chovnej organizácie sokol napr.
odpracovali v kameňolome brigádu, ktorá vyniesla 17 tisíc
korún, rodičovské združenie z brigád zakúpilo pre národnú
školu rádioprijímač a knihy, občania vyčistili 5 hektárov
pasienkov na malom ulahli a pod kameňolomom. do l. mája
obec dokonca splnila celoročnú dodávku vajec.
žatvu a mlatbu, ktorá prebiehala organizovane, ukončili
18. augusta a už 19. augusta splnili v9kup obilia na
104,9 %, čo ich zaradilo na 2. miesto v okrese ilava.
mnv sa v tomto období pustil do pomerne veľkej práce,
ktorú občania už dávnejšie vyžadovali - op r a v u ce s t y
ku váhu. po krátkej príprave a vyriešení sporn9ch otázok
okolo pozemkov - opravu 4 . júna začali. práce riadil pred-
mnv žiena výbor v tunežiciach poli tická aktivita v tunežiciach
sed a mnv j. mihálik za veľkej pomoci j. kvasnicu, v. letku,
v. cahla, a. šimku a dalších občanov .
poľnohospodárska komisia pripravila a organizovala
p o str e k ovocných stromkov. postriekali sa všetky stromy
v obci a tak podľa výkazu vieme, že v tunežiciach bolo 963
ovocných stromov /248 jabloní, 110 orechov, 104 hrušiek,
478 sliviek/o
4. marca 1952 sa uskutočnila vo všetkých obciach okresu
ilava kontrola plánovaného stavu hospodárskych zvierat. súpis
sa vykonával tak, že obec košeca vyslala do ladiec 8
členov inventarizačnej skupiny a obec ladce 8 členov do košece.
stav podľa tohoto súpisu bol v l a d co ch:
331 hovädzieho dobytka
312 kusov ošípaných
4 ovce
1537 sliepok
v poľnohospodárskej oblasti sa dobre darilo organizo vať
jarné práce u súkromného sektoru v ladcoch. boli ukončené
22. apríla, k čomu p~ispelo dobré počasie. dovtedy vysiali
jačmeň, zmesky, repu a začali sadiť zemiaky.
rovnako dobre previedli v ladcoch žatvu a mlatbu a potom
i jesenné práce.
hned na začiatku roka 1952 uzavreli družstevníci so cialistický
záväzok na počesť xix . zjazdu komunistickej
strany sovietskeho zväzu a 35. výročia veľkej októbrovej
socialistickej revolúcie:
- ukončiť zber zemiakov, kimnej repy a ostatných okopanín
do 15 . októbra.
- jesenné práce urobiť do 20 dní.
- všetky práce dokončiť tak, aby sa od l. novembra 1952 mohlo
hospodáriť podľa prevádzkového poriadku iii. typu jrd.
stav hospodárskych
zvierat
jednotné roľnícke
družstvo
v tomto roku družstevníci všetky záväzky splnili. rovnako
splnili záväzky aj jednotlivo hospodáriaci roľníci v tunežiciach,
ktorí ako prv í v o kre s e odovzdali zemiaky
id. októbra na 100,8 %.
v júni 1952 sa členská schôdza jrd uzniesla, že tí, ktorí
sústredili dobytok nemusia odovzdávať kontingent, ale za
nich bude odovzdávať jrd .
v tomto roku okres ilava ako prvý v žilinskom kraji
splnil dodávky obilia už 3d. augusta. oznámili to listom prezidentovi
republiky klementovi gottwaldovi. list podpísali:
robert bosý, predseda dv kss, pavel jurík, tajomník dv kss
a vendelín krála, predseda onv.
j r o l a d c e malo v žatve tieto výsledky:
- pšenica 200,7 q /hektárový výnos 24,5 q/
- jačmeň 200 q / 23,2 q/
- raž 18,6 q / 26,75 q/
- ovos 53,5 q
jačmeň ozimý 60 q / 20 q/
stále nepriaznivý stav bol v počte výkonných členov
jrd. v roku 1952 bol stav členstva 176, z toho iba 39 roľní kov,
109 robotníkov, 8 učiteľov, 20 úradníkov. tento stav
sa čiastočne zlepšil v novembri 1952, kedy prijali dalších
členov s poľnohospodárskou pôdou: jozef juríček, ján filip,
štefa~ kukuliaš, mária vráblová. tým stav ornej pôdy stúpol
na takmer 60 hektárov.
v sp r á v e jrd došlo k niektorým zmenám. na konci
roka 1952 v nej boli:
ján uríček, predseda
františek fatura, podpredseda
pavel kalus, hospodár
ondrej koyš, pokladník
ján sivoň, tajomník
jozef fulop, účtovník
stav členstva
a vedenia jrd
a členovia: anna hulcová, antónia mi náriková, albína galanská
" a jozef váň
o o z orn ý v ý bor :
pavel koyš, predseda
ondrej faturík, podpredseda
členovia: pavel faturík, ludovít bakoš, ján cibiček, pavel
galanský, imrich mihál a ondrej krajíček .
adaptované maštale mali kapacitu 47 kusov dobytka,
skutočne bolo ustajnených 27 kusov . adaptovaná ošipáreň bola
pre 100 kusov, skutočne v nej bolo iba 39 kusov. do chovu
jrd zakúpilo 200 kureniec z liahne beluša.
v tomto roku sa kúpili dalšie mechanizmy: rozmetadlo
umelých hnojív, sejačka, 2 poťahové brány, trojdielny valec
a hrabačka. v roku 1952 však kúpili aj prvú ele kt r i c k ú
doj i č k u za 16 000 korún.
problémom bola stále otázka zamestnancov jrd. v tomto
čase malo jrd celkom troch zamest nancov: ján uríček, ako
krmič dobytka, ján ďuriš - kočiš, rozália kalusová - účtovníčka
/ku koncu roka ju ,vymenil jozef f~l~p/.
historický obrat v jednotnom roľníckom družstve nastal
na členskej sc hôdzi 3 o. o k t ó bra 1952, kde sa členovia
dohodli a schválili prechod na jrd i i i typ u .
tým dosiahol počet členov iii. typu v okrese ilava 668
členov - pravda iba časť z nich boli výkonní dru žs tevníci.
celkom bolo v roku 1952 v okrese ilava šesť jrd iii. typu:
košeca, ilava, slávnica, prejta, klobušice a ladce.
v mat e r s kej š k o l €i v ladcoch bolo v roku 1952
zapísaných 38 deti, z toho 19 detí zamestnaných matiek.
úplne sa stravovalo 16 detí. miestny národný výbor mal
materiálne
zabezpečenie
jrd
historický
obrat
školy a družina
mládeže
s týmto zariadením dosť problémov. žiadalo sa viacej detí do
celodennej opatery, vybaviť kuchyňu, zamestnať kuchárku a pomocnú
silu . detské jasle mali iba 8 detí, čo bolo prejavom
nedôvery rodičov a sklamaním organizátorov tejto dobrej myšlienky.
mnv stanovil trvalú komisiu, ktorá mala dozerať nad
týmito zariadeniami: margitu žitvovú a mudr. opršala.
v nár o dne j š k o l e v ladcoch sa v školskom roku
1951 - 1952 stabilizovali učiteľské sily: ján sivoň, riaditeľ,
karola schmerová a nové učiteľky: margita žitvová, kamila ja náková,
ema niňajová . stav žiakov sa zvýšil na 173, pretože
onv - referát školstva v ilave rozhodol, že žiaci 4 . a 5. ročníka
nár od nej školy v t une ž i c i ach budú chodi ť do
národnej školy v ladcoc h. v tu nežiciach zostal teda iba ročník
1.-3.
na str e dne j š k o l e došlo v učiteľských kádroch
k jednej zmene - prišiel učiteľ valter fábry .
od l . októbra 1952 bo l a pri strednej škole zriadená tzv .
o r u ž i nam l á d e že, kde trávili voľný čas, alebo sa pri prav
oovali na vyučovanie deti zamestnaných rodičov navštevu júci
strednú a národnú školu . v družine bola zriadená jedáleň,
ktorá rovnako ako kuc h yňa neboli dobre vybave né. ale i
tak to bol značný pokrok v starostlivosti o deti .
miestne osvetové besedy v ladcoch a tunežiciach vyko návali
~eľa pre kultúrne povznesenie svojich obcí. podľa hlá senia
na povereníctvo informácií v bratislave boli v ladcoch
i tunežiciach zriadené viaceré záujmové kolektívy. v ladcoch
pracovalo 7 krúžkov: mičurínsky, novátorský, zdravotnícky,
čitateľský a ruského jazyka . mali spolu 108 členov. v tunežiciach
pracovali dva krúžky s 34 členmi: v ladcoch okrem toho
fungovali súbory záujmovej umeleckej činnosti: dychové hudby,
divadelný súbor, spevácky súbor a recitačný krúžok . dobrú úroveň
mal súbor strednej školy "satka".
os vetová práca
1952
v roku 1952 sa uskuto čni lo v ladcoch 16 prednášok, 6 vystúpení
súborov, 8 tanečných zábav a mnoho dalších podujatí.
v školskom roku 1952 viedli učiteľky karolína schmeravá a ema
niňajová každý štvrtok kurz ruského jazyka v 3 krúžkoch
s 52 poslucháčmi.
v obciach vtedy pracovali komisie mnv pre osvetu.
v tu než i c i ach na čele osvetovej komisie stál jaroslav
novák, sp rávca osvetovej besedy. v roku 1952 dobre pracoval
aj miestny rozhlas, ktorý viedli anton binka a j. mihálik.
v obci sa premietali filmy aporiadali v-zdelávacie podujatia.
v l a d c och bola vedúcou osvetovej komisie ema niňajová,
správkyňa osvetovej besedy, valter fábry, ako tajomník,
k. schmerová, knihovníčka, františek žitva, kronikár,
ktorý túto funkciu začal vykonávať v roku 1952, ked predchádzajúci
kronikár túto prácu odmietol.
stavbu kultúrneho domu dala vláda československej republiky
závodu cementáreň ladce i obci za vzorné plnenie hospodárskych
úloh vo výrobe, pokrokové zmýšľanie pri zakladaní
jrd a ako zásluhu v protifašistickom odboji.
už v roku 1951 bolo udelené stavebné povolenie pre závod
cementáreň. povolenie predpokladalo dve etapy výstavby:
i. etapa: - sála na divadelné predstavenia, filmy, zhromaždenia
občanov, zábavy. patrilo k nej javisko,
šatne, vestibul.
ii. etapa: - klubovňa zo kss, roh, čsm, sokol, knižnica,
byt domovníka.
stavba sa započala prakticky už v 3. štvrťroku 1951
a realizovali ju českos lovenské stavebné závody v celkovej
hodnote 14 miliónov stavebné práce a 2 mil ióny korún zariadenie.
začiatok výstavbl kultúrneho domu
zachovala sa zaplsnica z prvého rokovania, ktoré sa uskutočnilo
5. júla 1951 v ladcoch za účasti zástupcu teskoslovenských
stavebných závodov - priemstav, zástupcu onv ilava
pavla faturíka, predsedu mnv a karola gnáda, zástupcu cementárne
ladce .
stavba bola dokončená v roku 1953.
v cementárni ladce sa v roku 1952 začala výstavba novej
baliarne, ktorú projektoval keramoprojekt trenčín a u sk ut očnil
priemstav žilina. stavba sa začala v prvom štvrťroku 1952
a bola ukončená v roku 1953. náklad na celú stavbu bol
2 980 000 kčs /v starej mene/o
pod vedením organizácie komunistickej strany slovenska,
ktorej predsedom bol v ladcoch jozef suran a tajomníkom františek
žitva sa konala 18. februára 1952 schôdza, na ktorej
zvolili nový miestny výbor národného frontu:
ján turza, predseda
martin gábor, podpredseda
jozef petrík, tajomník
členmi sa stali : františek mierny /zo kss/, pavol potočný
/ms čsm/, anna vlčanská /československý
zväz žien/, jozef váň /jro/, imrich mihál
/mnv/, pavel koyš /miestna hasičská jednotal,
irena dvorská /ztssp/, ján gach /zs
tsm/, ervín habánek /jto sokol/, ladislav
fatura /čsčk/.
miestny výbor v tomto zložení bol aktívny a za jeho
vedenia sa oživili v rokoch 1952 a 1953 takmer všetky organizácie
- i tie, ktoré dovtedy stagnovali.
hned prvá akcia po februárovom zasadaní mv nf mala vysokú
úroveň. bol td ~1 e d z i nár o d n ý deň ž i en. žen y
stavba baliarne
organizácie
národného f~ontu
v ladcoch mali, najmä po aktivite pri zakladaní jrd vysoký
kredit. preto sa aj tejto oslave venovala mimoriadna pozornosť.
prispeli k nej takmer všetky súbory, včetne dychovej
hudby. na oslave sa uskutočnilo vyznamenávanie najlepších
pracovníčiek z cementárne, jrd a školy. 8010 to symbolické,
pretože v obci sa po prvýkrát takéto niečo dialo v polohe:
robotníčky - dru ž stevníčky - príslušníčky pracujúcej inteligencie.
na oslave prehovorila poslankyňa národného zhromaždenia
elena koyšová.
v tomto roku sa konala v prahe celoštátna konferencia
žien, na počesť medzinárodného dňa žien. na konferencii mala
obec ladce tri zástupkyne: elenu koyšovú, annu faturovú a
máriu koyšovú.
občania ladiec a tunežíc sa v obci i na svojich pracoviskách
k výzvam mie r o v é h o k ong res u vo viedni
/december 1952/ prihlásili. kongres požadoval zákaz bakteriologických
a jaderných zbraní a zastavenie vojny /korea,
malajsko a inde/o
rok 1953 bol poznamenaný viacerými udalosťami v domácej
ekonomickej sfére i v medzinárodných udalostiach. malo to
vplyv na myslenie občanov, pretože niektoré z týchto udalostí
priamo zasiahli do ich každodenného života . jednou z nich
bola men o v áre for ma.
30. mája 1953 schválilo národné zhromaždenie zákon o menovej
reforme. bola usku točnená výmena peňazí a vkladov, odstupňovane
v pomere 5 : l až 50 : l. súčasne bol zrušený
lístkový systém predaja potravín a priemyselného tovaru a
stanovené jednotné štátne maloobchodné ceny.
v septembri 1953 sa na počesť x. zjazdu komunistickej
strany ceskoslovenska pod vedením straníckych organizácií
v ladcoch a tune žiciach, tak ako v celom okrese ilava vypra covávali
a občanmi schvaľovali akčné programy rozvoja a výstavby
obcí. išlo o plánovitý, postupný rozvoj a preto programy
mali viacročnú platnosť. plány v oboch obciach boli smelé
a veľké. z nich sa postupne uskutočnila len časť, ostatné,
najmä z objektívnych príčin realizovala až dalšia generácia.
niektoré z nich, uskutočnené i neuskuto čnené spomeniem:
v l a d co c h naplánovali postupné vylepšenie stavu verejného
osvetlenia, úpravu lúk a pasienkov, úpravu cintorína a opravy
ciest. zaviazal i sa k výs - adbe ovocných stromkov, úprave
parku. mali v/ijláne stavať bytové jednotky a novú školu, pripravené
boli plány na výstavbu futbalového ihriska s kúpaliskom,
výstavba materskej školy a prerobenie doterajšej školy
na byty pre učiteľov. veľký priestor vo svojich plánoch
venovali výstavbe jrd . na riadenie týchto prác bola stano vená
komisia: j ozef petrík, karol gnád, vincent zelík.
1953
menová reforma akčné programy
rovnako smelé ciele si postavilo verejné zh roma ždenie -
rozaírené plénum mnv, ktoré zvolali v tunežiciach. okrem poslancov
mnv sa ziali zástupcovia vaetkých organizácií v obci:
jaroslav pabula, predseda mo kss, karol kvasnica za tatran
tu nežice, jozefína baaková za čsm, augustín belko za zväzarm,
štefan letko - zväz požiarnej ochrany, mária baaková - výbor
žien·, frantiaek čeako - združenie rodičov, mária nováková -
riaditeľka akoly a jaroslav nový, správca osvetovej besedy.
kedže v mnv doalo k viacerým zmenám uvádzame vaetkých
poslancov a im pridelené funkcie:
jozef pet r í k, pre d sed a mnv
boris mie r ny, tajomník mnv
františek fa tura, podpredseda mnv a p oľnohospodársky referent
ján král, finančný referent
pavel koyš - vyživovací referent
jozef koštialik - zdravotný referent
ján sivoň - školský referent
ďalej boli v pléne: elena koyšová, jozef hriadel, jozef gajdo aík,
jozef hriadel ml. , albína galanská,
anni vlčanská, mária vráblová, ján cibiček,
florián minárik, ján suran, vincent
hulc, ondrej hriadel, jozef štefanec, ondrej
král, vincent kučo, ján uríček, ján
volek, ondrej koyš, ervín habánek, ondrej
faturík, zuzana bakoaová, ján cahel , štefan
galanský, vincent zelík.
miestny národný výbor v ladcoch urobil tohoto roku kritickú
analýzu stavu obce, na rôznych úsekoch života a konštatoval,
že :
- nepracujú komisie mnv /okrem stavebnej a finančnej/,
- stagnujú niektoré masové organizácie /čsm, výbor žien primnv i osve tová beseda/,
mnohé z týchto nedostatkov sa odstránili, ale najzávažnejší
nedostatok - stagnácia pri rozširovaní členskej základne
jrd stále pretrvával.
na mnv v ladcoch podľa zákona pribudla dalšia komisia:
komisia na och ran u m l á d e že, ktorej predsedkyňou sa
stala antónia mináriková a členkami anna hulcová, alžbeta
haršániová.
v máji 1953 sa uskutočnilo rozsiahle školenie c i v i l -
nej obr any. v čase od 17. - 23. mája boli vy-školení:
súkromný a socialistický sektor poľnohospodárstva, požiarne
hliadky, zd ravotné hliadky a zamestnanci cementárne, hydrocentrály
a k am eňolomu v tunežiciach. školenie sa týkalo
rovnako ladiec ako tunežíc.
zima 1952 - 1953 bola mimoriadne bohatá na s neh. po jarnej
obleve padal dokonca aj v máji. sneh narobil veľa starostí
nielen na cestách, ale aj v kameňolomoch, vodnej elektrárni
a po rozpustení aj v rozvodnených potokoch. už na
začiatku zimy bola ustanovená komisia a pracovná skupina na
odstraňovanie snehu. členmi komisie boli jozef petrík a veliteľ
znb szegenyi. pracovnú skupinu tvorili občania ladiec
a pracovníci cementárne .
v letnom období sa v ladcoch opäť podarilo zorganizovať
spoločnú mlatbu jednotlivo hospodáriacimi roľníkmi. mlaty
boli na dvoch miestach: v luhu a za rampou - pri kríži. takto
mlatba prešla oveľa rýchlejšie a organizovanejšie, s maximálnym
využitím jestvujúcich mláťačiek.
v roku 1953 sa konal súpis a urobili sa návrhy na premenu
poľnohospodár9kych kultúr. išlo o preskúmanie 1050
hektárov, ktoré boli rozdelené na poľnú, lesnú a
týkalo sa týchto honov: pod hájom, háj, peterkech lúky,
za kališťom, banská , pod lavičkami, pod bukovinu, králičko vá,
bukovina, stručková, kútna, paprudná.
delimi tačná komisia navrhla z a l e sne nie takmer
55 hektárov. veľká časť bola však zalesnená už predtým
z iniciatívy bývalých majiteľov a spolumajiteľov /urbár
a lesné družstv%~~
v roku 1953 sa na vodnej elektrárni ladce ustanovil podnik
združujúci závody ladce, ilava, dubnica nad váhom. funkcie
boli obsadené takto: riaditeľ podniku anton batelka,
hlavný inžinier ing. emil lauer, vedúci výroby ing. františek
fu - renda. ďalšie funkcie prevzali: gustáv var nay , bohumil
janec, františek žiačik, vojtech mikloši, arpád čunderlík.
7. januára 1953 prijali družstevníci v ladcoch tzv.
v z o r o v é s t a n o v y jrd, ktoré doplnili o miestne
ustanovenia. na tejto schôdzi zvolili delegátov na okresnú
konferenciu jrd, ktorá sa konala 25. januára 1953 v ilave.
medzi delegátmi boli: ján uríček, anna hulcová, pavel kalus,
jozef váň, terézia cibičková, antónia mináriková, elena koyšová
a predseda mnv jozef petrík.
na členskej schôdzi v januári schválili pra c o v n é
s k u pin y a ich vedúcich. vedúcim živočíšnej skupiny, ktorá
mala 5 členov, sa stal ján uríček a rastlinnej - dvanásťčlennej
terézia c~bičková.
15. marca sa na členskej schôdzi začala riešiť otázka
ne v ý k o n n ý c h členov jrd . z radov členstva vyčiarkli
vodná elektráreň
l a d c e
jednotné roľnícke
družstvo
všetkých, ktorí na jrd nepracujú a ponechali iba v ý k o nn
ý c h družstev·níkov. takto malo jrd takmer o 100 členov
menej ako predtým . to treba pokladať za určitý znak konsoli dácie
a spôsob ekonomického myslenia.
na tejto schôdzi sa rozhodli postaviť na " lúčkach" hy dináreň
- farmu pre 300 kusov vodnej hydiny , postaviť silážnu
jamu a iné menšie stavebné úpravy. urobili zmeny v osobách
účtovníka a pokladníka.
druhým vážnym rozhodnutím bolo pridelenie z á h u mie -
n o k 15 družstevníkom. podľa stanov doplnili záhumienky do
patričného množstva hektárov a určili ako podmienku majiteľstva
záhumienky - odpracovať 150 pracovných jednotiek .
v roku 1953 sa jrd zúčastnilo po prvýkrát družstevného
jarmoku v prejtej. vedenie rozhodlo, že zabijú dvoch bra vov,
objednajú mäsiara a budú predávať bravčové výrobky . na
jarmoku získal i čistý zisk, ktorý vložili do družstevnej
pokladne.
májovd členská schôdza jrd prija l a vážne opatrenia
v zmene vedenia. uvoľnila z funkcie predsedu jrd jána uríčka
s odôvodnením, že vykonáva prácu krmiča a za predsedkyňu
zvolili ele n u k o y š o v ú . skladníkom sa stal jozef váň,
vedúcim živočíšnej výroby ján uríček, ktorého potom v priebehu
roka vymenil vincent hulc. za pokladníka zvolili jána
sivoňa a predsedu dozorného výboru pavla koyša (nemohol vykonávať
funkciu, pretože manželka sa stala predsedkyňou)
vymenil jozef juríček.
situáciu v novozaložených jrd hodnotí okresná konferen cia
komunistickej strany slovenska, ktorá sa konala v apríli
1953 v ilave. rozhodujúcim pre vývoj družstevníctva však bol
i. celoštátny zjaz~ jrd 14. a 15. februára v prahe. delegáti
schválili medziiným vzorové stanovy jrd. konštatovalo sa, že
zmeny vo vede ní
j rd okresná ko nferencia a zjazd jrd
na počiatku päťdesiatych rokov sa vytvorili štyri vývojové
typy poľnohospodárskych družstiev od spoločného organizovania
poľnohospodárskych prác až po skutočné výrobné družstvo. takýmito
štádiami prešlo aj naše jrd.
na jrd sa v roku 1953 pracovalo už plánovitejšie . bol
zostavený premyslený osevný plán. podľa neho boli obilniny
zasiate na honoch "vápenka" a "kračiny" spolu 8 hektárov,
"kopanice" a "podskalka" 8 hektárov, "dlhé diely" 16,5 hektára.
časť z toho, asi 10 hektárov sa kosilo ručne a zvyšok
strojmi strojnotraktorovej stanice. okolo žatvy robilo denne
30 ľudí, z toho polovica brigádnikov z cementárne. vedúcou
mlatby bola antónia mináriková.
pracovná jednotka dosiahla v roku 1953 dvojnásobok
z predchádzajúceho roka - 11,30 kčs a naturálie: 2 kg pšenice,
l kg jačmeňa za pracovnú jednotku.
menová reforma zasiahla aj cen y poľnohospodárskych
výrobkov. vedenie jrd rozhodlo, že mlieko bude predávať pre
nečlenov po 3 korunách za liter, pre členov jrd po 2,20 za
liter. pre krmičov a dojičky ešte o 60 halierov lacnejšie .
v roku 1953 definitívne prevzali /bez náhrady/ záhradu
v kaštieli . rokovania sa zúčastnil zástupca učilišťa závodov
k.j. vorošilova z dubni6e čepák, ktorý žiadal ponechanie malých
záhradok pre zamestnastncov učilišťa bývajúcich v kaštieli.
jrd mu vyhovelo.
v okrese ilava sa objavila nebezpečná choroba dobytka
s l i n t a v k a na jrd sa urobili vážne opatrenia: denná dezinfekcia,
zákaz dovozu a vývozu dobytka, všetky vchody sa
uzavreli, pred vchodami rohožky s dezinfekčným roztokom a
zákaz vstupu cudzím osobám do areálu jrd.
ján bednárik, mária bednáriková, ján cibiček, terézia
cibičková, michal cibiček, františek fatura, mária faturová,
jaroslav faturík, jozef faturík, ondrej faturík, pavol faturík,
rozália faturíková, mária galanská, pavol hriadel, vinčle
zlepšila sa spolupráca s patronátnym závodom cementáreň
ladce. dobre sa uviedli §kolská jedáleň a družina mládeže
otvorené v predchádzajúcom roku .
na konci §kolského roka sa zaviedla dobrá tradícia:
zo - kss z cementárne a roh z tohoto závodu, ale i dalšie
organizácie a inštitúcie darovali knihy najlepším žiakom .
zmeny v organizácii
školstva
okresný národný výbor v ilave schválil postavenie novej
osemtriednej školy v roku 1954. stavba sa však neuskutočnila.
ona 22. februára sa konala oslava 5. výročia februárového
víťazstva pracujúcich. pred plnou sálou v kultúrnom programe
vystúpili žiaci školy a koncertov-ala závodná dychová
hudba.
neobvyklým spôsobom oslávili svoj sviatok deti. na medzinárodný
deň detí sa pripravil nielen kultúrny program a
športové odpoludnie, ale aj alegorický voz. zásluhu na tom
mali učitelia, rodičia, cementáreň, ale najmä výbor žien
pri mnv ladce.
rovnako v tu než i c i ach pre deti pri pravili kultúrny
program, ukážky cvičenia požiarnikov a usporiadali
pre ne celodenný výlet do lesa . iniciátorkami boli ženy,
ktoré okrem spomínaných akcii usporiadali slávnostné zasadanie,
kde sa hovorilo o pamätnom kongrese žien v kodani .
rovnako zaujímavo a netradične boli usporiadané podujatia
v predvečer prvého mája v ladcoch itunežiciach.
niektorých členov mv nf v ladcoch pre pasivitu vymenili.
novým tajomníkom sa stal milan schnierer, učiteľ školy.
najväčšiu aktivitu vidieť v organizácii jednotná telovýchovná
organizácia sokol, kde je snaha rozširiť svoju činnosť
na masovú základ ňu. užitočnú činnosť zaznamenávame u organizácii
pri protipožiarnej ochrane /zväz požiarnikov, čsčk a
pionierska organizácia/, rovnako pri zbere železného šrotu
a kultúrnej činnosti.
na začiatku roka 1953 došlo k premenovaniu hasičských
jednôt a zborov na · organizácie československého zväzu požiarnej
ochrany a namiesto "ha sič " sa začal použivať názov "po-
oslavy v ladcoch
atunežiciach
zmeny v národnom
fronte
zväz požiarnej
ochrany
žiarnik". hlavnou úlohou tejto organizacle sa stala prevencia,
k tomu prijali mnv v ladcoch . a tune žiciach i vedenie
cementárne špeciálne úlohy. prevencia sa zamerala na prehliadkya
vysvetľovaciu kampaň v obdobiach: jarné upratovanie,
ochrana úrody a lesov pred požiarmi a na vykurovacie obdobie.
kladnú úlohu zohrali žiaci osemrotnej strednej školy - od tohoto
roku sa datuje hliadkovanie pionierov pozdíž železnitnej
trate, potas žatvy.
v tu než i c i ach sa pripravila a postupne uskutočnila
adaptácia požiarnej zbrojnice. vytvorila sa hodnota
156 000 kčs, pričom príspevok štátu bol 60 tisíc korún. adaptáciou
starých priestorov a prístavbou vznikla garáž a sklad
pre pohonné látky.
14. marca sme so smútkom prijali správu, že zomrel prvý
robotnícky prezident klement gottwald. v ladcoch sa konalo
smútočné zhromaždenie a podpisovali sa kondolenčné listiny.
aj v roku 1953 ce~entáreň pokračuje vo výstavbe výrobných
objektov i v sociálnej sfére.
stavia sa v ý hre v ň a pre lokomotívy normálnorozchodnej
trate. ochranné domčeky v kameňolome cementárne - po
jednom na každej etáž i, celkom 5. domčeky majú dve miestnosti:
pre ná rad i e a ohrieváreň.
v 3. št vr ťroku 1953 sa začala výstavba 12-bytovky t-12
v hodnote 737 000 kčs. prví nájomníci sa nasťahovali o rok
neskôr.
v roku 1951 sa začala stavať tzv. "slobod áreň ". užívacie
povolenie bolo vydané v júni 1953.
v roku 1953 bolo dostavané a začalo sa využívať veľké .
skladište v cementárni .
1954
15. júna 1954 sa v prahe konal
zjazd komunistiekej strany československa.
najviac občanov zaujala časť, v ktorej sa hovorilo
o zvýšení životnej úrovne, prekonávaní zaostávania v poľnohos podárstve
a palivovo - energetickej základne.
poľnohospodári si poz6rne vy p očuli, že hlavnou je rastlinná
výroba, intenzívne obrábanie pôdy, ako pred-poklad
rýchleho napredovania živočíšnej výroby. júlové zasadanie
miestneho národného výboru v ladcoch sa zaobe ralo kritikou,
ktorú x. zjazd vzniesol k štátnym orgánom a metódam ich práce.
voľby do národných výborov sa konali 16. máj a
1954. občania volili poslancov do miestneho národného výboru
v ladcoch a tunežiciach, okresného národného výboru v ilave
a krajského národného výboru v žiline.
voľby predchádzala značná aktivita občanov. predvolebná
kampan sa začala už v januári všeľudovou di skusiou k novému
zákonu o národných výboro ch. zákon odstranoval doterajšiu
prax nepriamych volieb á zaisťoval, aby poslancov do národ ných
výborov /trojročné volebné obdobie/ volili občania
priamo - menovite.
v rámci predvolebnej kampane sa konal v apríli v ilave
celo okresný aktív žien, na ktorom sa za ladce zúčastnili
galanská, cibičková a mierna. záver za krajský výbor strany
mala elena koyšová. po aktíve boli v ladcoch aj tunežiciach
besedy, na ktorých vyhlásili ženy hodnotné záväzky k voľbám
a k x. zjazdu ksč. v oboch obciach sa konali verejné predvolebné zhromaždenia,
na ktorých sa predstavovali kandidáti na poslancov do _
národných výborov. v tomto období vynikla aktivita súborov
osemročnej strednej školy, ktoré vystupovali v ladcoch, tunežiciach
a košeci. pred voľbami boli ako obvykle zriadené volebné
zhromaždenie
ladislav kvasnica - člen rady mnv
emil kvasnica - poľnohospodárska komisia
gustáv marguš - finančná komisia
emília kvasnicová - školská, osvetová a zdravotná komisia
jozef rožník
gustáv belko
- pracovné sily a telovýchova
- obchod a výkup
ladislav kvasnica - bezpečnosť a proti požiarna komisia
vo voľbách do národných výborov boli v ladcoch a tunežiciach
zvolení dvaja poslanci do onv v ilave: teofil haršáni
a elena koyšová.
v roku 1954 sa zostavovali a upravovali akčné programy
národného frontu na roky 1954 - 1955 - 1956 .
v l a d c och prijali úlohy zo všetkých oblastí . boli
to akcie v poľnohospodárstve pre jrd i súkromný sektor. išlo
o systém hnojenia, úpravu močovkových j ám, ustanovenie miestneho
agronóma a zootechnika z radov občanov. plánovali zaviesť
chov vysokoúžitkových poľnohospodárskych zvierat a hydiny.
zvýšená pozornosť sa podľa akčného programu venuje jrd, kde
sa hovorí najviac o zab€zpečení krmovinovej základne a v tej
súvis l osti so silážovaním. plánuje sa zvýšenie nosnosti hydiny,
zabránenie nákazlivým chorobám. rovnako bol prijatý plán
výsadby ovocných stromkov a pomoc súkromníkom pri výsadbe
kvalitných odrôd.
~ obci ladce sa aalej plánovali: úprava 20 hektárov pasienkov,
výsadba topoľov, cesty k rodinným domkom, oprava
zábradlí pri potokoch, rekonštrukcia vodovodu, oprava požiarnej
zbrojnice, obradnej miestnosti a miestneho rozhlasu.
úloh bolo ešte oveľa viac. dnes vieme, že sa uskutočnili
všetky, okrem výstavby osemročnej strednej školy za 6 miliónova
materskej školy za l a pol milióna korún. na tie museli
občania ladiec ešte niekoľko rokov čakať.
akčné programy
1955
v tu než i c i ach tak isto ako v ladcoch prijali náročné
úlohy, najmä smerom k rozvoju poľnohospodárstva. plánovali
upraviť 15 hektárov pasienkov a jeden a pol hektára lúk,
rozorať 2 ha ladom ležiacej pôdy, vysadiť ovocné stromky,
upraviť 200 metrov ciest, dokončiť prístavbu požiarnej zbrojnice,
prerobiť hasičsk~ sklad na osvetovú besedu, vybudovať
3 obecné studne, regulovať potok až po váh a iné úlohy. aj tu
sa darilo úlohy plniť, najmä tie, ktoré boli závislé iba na
mnv a občanoch.
v tomto roku sa konalo v oboch obciach pre č í s lova -
nie domov.
v súvislosti s voľbami a prípravou akčn~ch programov sa
veľmi aktivizovali ženy v ladcoch i tunežiciach. prispeli
k tomu zv~šené právomoci v~borov žien pri miestnych národn~ch
v~boroch.
v novembri sa konali voľby do t~chto orgánov za veľkej
účasti žien. tak v la d c och sa 4. novembra 1954 ustanovil
17 - členn~ v~bor žien, ktorého predsedkyňou sa stala helena
cibičková, králová jolana podpredsedníčkou a edita mirtová
tajomníčkou. rozsah ich aktivity bol veľmi širok~ . zaoberali
sa plnením dodávok poľnohospodárskych produktov, kontro lovali
predajne, družinu mládeže, ale najmä organizovali záväzkové
hnutie a osvetovú činnosť medzi ženami. zaujímavou
formou. boli besedy o knihách pri "p áračkách".
v t une ž i c i ach bola ustanovujúca schôdza ll. no vembra.
do výboru žien pri mnv zvolili baškovú máriu, cibičkovú,
hollú, hrdinovú, melicherovú, mikuškovú antóniu, mikuškovú
františku a račkovú, predsedkyňou sa stala anna hrdinová
voľby do národného zhromaždenia /obvod č. 329/ a slovenskej
národnej rady obvod 65 - ilava/ sa konali 28. novembra
1954.
v ladcoch a tunežiciach boli zriadené agitačné strediská
v ladcoch vedúci jozef mesiac, v tunežiciach jaroslav
novotn9/. v rámci predvolebnej kampane sa rozvinula !iroká
agitačno-propagačná práca, najmä na podporu prijat9ch akčn9ch
programov. oživovala sa činnosť súborov, vymieňali sa divadelné
predstavenia a koncerty hudieb.
tesne pred voľbami sa konalo v ladcoch verejné zhr omaždenie
pre občanov ladiec a tunežíc, na ktorom predstavili
kandidátov do národného zhromaždenia a slove nskej národnej
rady.
vo voľbách zvolili karola tomá!ka, riaditeľa závodu
k.j. voro!ilova v dubnici za poslanca do národného zhromaždenia,
stanislava hollého, robotníka z dubnice do slovenskej
národnej rady.
v jednotnom roľníckom družstve ladce sa začali ukazovať
prvé výsledky hospodárenia, čo sa prejavilo aj v zárobkoch
členov. pracovná jednotka stúpla na 16, 80 kčs, splatili sa
v!etky dlhy vo v9!ke 23 000 korún a do nedeliteľného fondu
sa vložilo 17 000 kčs.
v rastlinnej v9robe sa zlep!ila organizacla práce, dodržal
i sa v!etky osevné a v9sadbové plány. pri žatve a mlatbe
pomáhali vojaci miestnej posádky vojsk ministerstva vnútra -
denne, od začiatku až do ukončenia ich pracovalo desať.
v živočí!nej vyrobe sa stále nedarilo dosiahnuť plánované
stavy. hovädzieho dobytka malo družstvo 49 kusov, namiesto
plánovan9ch 59, o!ípan9ch 70, čo bolo o 30 menej ako
plán. aj miesto plánovan9ch 6 koní mali iba dvoch a jedine .
hydina 550 kusov bola nadplán. i napriek tomu splnili v!etky
dodávky v živočí!nej v9robe nad 100 %. vedenie družstva
prijalo opatrenia na doplnenie stavov do konca roka 1954.
museli v!ak rie!iť mnohé nedostatky technického charakteru
voľby do národného
zhromaždenia
a slovenskej
národnej rady
jednotné roľnícke
družstvo
v ošipárni i hydinárni. zaviazali sa zaviesť pri chove ošípaných
metódu lju'skovovej a šurika. ,
pri previerke v roku 1954 sa ukázalo dosť nedostatkov
v skladovom hospodárstve i v otázkach odmemovania a evidencie.
za podpory odporcov jrd sa rozhodli niektorí výkonní
družstevníci z jrd v y s t ú piť. celkom 15 členov dalo
3. augusta odhlášku /františek fatura s manželkou, pavel faturík
s manželkou, ján cibiček s manželkou, ondrej král
s manželkou, ján bednárik, mária ištvániková, mária a rozália
koyšová, jozef maršovský, terézia baštugová , mária ga lanská,
eva peterková, mária vráblová . väčšinou udávali dô vod:
nesprávne hospodárenie. agitačná skupina na čele s jozefom
suranom dokázali časť z nich presvedčiť, aby odhlášky
vzali späť . niektorí však na vystúpení z jrd trvali i dalej.
v súkromnom sektore si v roku 1954 počínali lepšie
v tunežiciach ako v ladcoch . mlatbu skončili roľníci v tunežiciach
14 . augusta a trvala iba 12 dní, pretože mlátili
vo dne i v noci . v ten istý dem skončili aj dodávku obilia
na 100 %.
v ladcoch skončili o šesť dní neskôr, ako plánovali
- 21 . augusta, najmä ' vinou poruchovosti mláťačiek zo strojnotraktorovej
stanice. lep š ie si počínali v dodávke mlieka
a mäsa, ktoré vysoko prekračovali, takže už v septembri plnili
mlieko na 124 % a hovädzie mäso na 116 %. i napriek
tomu občania kritizovali zlú organizáciu odberu mlieka. za oberala
sa tým aj rada mnv a ku koncu roka sa situácia
zlepšila.
v roku 1954 sa reorganizoval celý národný front, osobitne
spôsob vedenia organizácií, členstvo a celkové poslanie
pri riadení spoločnosti. v ladcoch v tom čase členmi
po ľ n o h o s po d á rsk e
práce
národný front
ci jeho organizá cia
národného frontu boli: kss, roh, čsm, zčssp, čsčk, sokol,
československý zväz požiarnej ochrany, zväz protifašistických
bojovníkov, zväzarm, jednota- spotrebné družstvo, česko slovenský
zväz invalidov a jrd. oo novovytvoreného miestneho
výboru národného frontu boli zvolení:
ján turza - predseda
valter fábry - tajomník
za jednotlivé organizácie mic hal habánek a františek
mierny za mo kss, jozefína haršániová /čsm/, milan juríček
/čsm/, jozef zajac /zväzarm/, ivan zelík /zčssp/, albína
galanská /čsčk/, františek fatura /jro/, karol gnád /mnv/,
jozef juríček /zs čsčk/, ladislav fatura /oobrovoľná športová
organizácia/, anna hulcová /výbor žien/, jozef daňo
/zväz požiarnej ochrany/, jozef pecháček /závodný klub roh/,
rudolf vyhnička /zčssp - závod/o
v tune žiciach miestny výbor národného fro ntu tvorili:
emil kvasnica - predseda
karol kvasn ica - tajomník
členovia: gustáv marguš, rudolf kvasnica, jozef eli áš , anton
kvasnica, ondrej raček, adam marguš, viktor baška,
stefan melich~r, jdlius mihálik
miestne výbory národného frontu organizovali okrem iného
al oslavy 10. výročia slovenského národného povstania.
najskôr doma - vo svojich obciach a potom dčasť na okresných
oslavách, ktoré sa konali v zliechove za dčasti viac ako
3 000 návštevníkov . z ladiec, okrem partizánov odišli do
zl i ec hova aj príslušníci ludovej milície a další občania.
obdobne dôstojne - už za dčasti vojakov z p o s á d k y
v l a d c och oslávili občania 10. výročie bojov na dukle
- deň československej ľudovej armády.
činnosť
organizáci í
v tu než i c i ach mala organizácia požiarnej ochrany
40 členov. veľmi ' dobre si počínalo 9 - čle nné družstvo žien.
organizácia sa zlepšila po odbornej stránke, vyškolili veli teľov,
strojníkov, získali další inventár. predsedom bol štefan
letko.
telovýchovná organizácia v tunežiciach /oobrovoľná športová
organizácia tatran/ veľa získala z porozumenia slovenských
bazaltových kameňolomov tunežice, ktoré prevzali nad
športovcami patronát. telovýchovná organizácia sa zaraduje
svojou aktivitou medzi najlepšie v okrese. a to ni e l en v telovýchovnej
činnosti. napr. v zbere železné ho šr otu nazbierali
26 500 kg a skončili medzi telovýchovnými organizáciami
v okrese ilava na prvom mieste.
pod vedením do kss /predseda jozef seidel/ a miestneho
výboru národného frontu v tunežiciach dobre pracuje v tomto
roku organizácia ceskoslovenského zväzu mládeže /predseda
rudolf piňťa/, ceskoslovenský červený kríž /emília kvasnicová/
a zväzarm /gustáv belko/.
v ladcoch medzi najlepšie organizácie patrí nesporne
ceskoslovenský červený kríž. miest na odbočka získala v roku
1954 putovnú štandardu ov csck v ilave ako najaktívnejšia.
osemročná stredná škola má v roku 1954 276 žiakov. postupne
sa do praxe dostáva nový systém a nové vyučovacie
osnov~. dosahujú sa úspechy v športovej a kultúrnej oblasti
v rámci okresu ilava. v sporení sa napr. umiestňujú na prvom
mieste v okrese a dobré výsledky sú aj v zberoch liečivých
rastlín. v tomto školskom roku na škole učili: ján sivoň,
františek žitva, margita žitvová, edita mirtová, k. schmero vá,
ema niňajová, valter fábry, e. fábryová, jana krušinská.
hiestny národný výbor v tu než i c i ach sa zaoberá
otázkou dochádzky žiakov do lad i ec. rodičia sa sťažujú, že
osemročná
stredná škola
komunikácie sú pre deti nebezpečné. riešenie sa však zatiaľ
nenašlo .
v roku 1954 došlo k spojeniu dychov9ch hudieb. počet
hudobníkov sa z rôznych dôvodov zmenšil a tak spojenie bolo
aj z t9chto dôvodov nutné . vedúcim hudby sa stal pavol habá nek.
po otvorení kultúrneho domu sa značne zlepšili podmienky
pre nacvičovan i e a tak sa úroveň nadalej zvyšovala .
vedúcou osvetovej besedy v ladcoch sa stáva učiteľka
osemročnej strednej školy edita mirtová .
aktívna je osvetová beseda v tunežiciach . zápasia však
s f i nančn9mi nedostatkami, s nízkym knižným fo ndom a dalšími
problémami.
spojenie
dychov9ch hudieb
už v decembri 1954 sa vzdala funkcie tajomníčky miestneho
národného výboru v ladcoch anna koyšová. na začiatku roka
sa museli uskut očniť doplňovacie voľby, v ktorých bol v obvode
číslo 2 za poslanca mnv zvolený ondrej koyš. toh oto potom
poslanci mnv na zasadaní pléna zvolili za tajomníka mnv.
anna koyšová bola na mnv ponechaná ako úradníčka.
dňa 7. októbra sa pre chorobu vzdal funkcie predsedu
mnv ján turza . na zasadaní pléna zvolili za predsedu mnv
v inc ent a h u l ca, do rady mnv:
jozef majerík, vincent zelík, ján turza. v tomto roku sa potom
ján turza stal predsedom oo kss a anna koyšová tajomníčkou
výboru žien pri mnv.
miestny národný výbor riešil niektoré zanedbané otázky,
ako verejné osvetlenie a cestou výboru žien sa zvýšila starostlivosť
o poctivosť predaja, čistotu obchodov . osobitne
na hostince bolo veľa ústnych i písomných sťažností od občanov
a montérov, ktorí v ladcoch bývali počas budovania a opráv
cementárne.
v máji 1955 zbúrali 35 metrov vysoký komín bývalej pálenice,
ktorý tv-oril doytedy dominantu pri vstupe do obce.
komín už mnoho rokov neslúžil svojmu účelu a ohrozoval okolie.
v dňoch 7. - 9 . decembra skladali poslanci účty svojim
voličom. kedže každý zo sedemnástich obvodov mal svojho
poslan~a - skladali sa účty po obvodoch, každý poslanec osobitne.
schôdze sa konali v škole a v kine. boli veľmi rušné
a veľa obecných otázok sa vyjasnilo.
v roku 1955 bola v obci ladce a tunežice vyhlásená socialistická
súťaž. vytvorili sa dvojice obcí:
l a d cep r e j t a a t une ž ice l i e s k o vec
medzi kritériami bolo medziiným čo najrýchlejšie a najkva-
zmeny v mnv ladce socialistická súťaž
litnejšie ukon čenie žatvy a mlatby, podmietky podľa vtedajšieho
hesla "za -kosou pluh!", sejba strniskových miešaniek,
silážovanie krmovín, výkup zemiakov a obilia. do úloh však
bolo predovšetkým zaradené získavanie malých a stredných roľníkov
do jrd.
ďalšia súťaž bola vo výstavbe, skrášľovaní obce a dalších
oblastiach. podobne boli v žilinskom kraji vytvorené
dvojice okresov. okres ilava súťažil s okresom púchov.
v celkovom hodnotení nedopadli ladce najlepšie - skončili
na 16. mieste. tunežice lepšie - boli piate.
veľký počet brigádnikov sa zúčastnil nár o dne j
sme n y 24 . apríla 1955. vyrovnávali sa cesty, čistili lúkyapasienky,
upravoval sa cintorín a členov ia čsm pracovali
pri výstavbe dvora jrd.
ďalšia národná smena sa konala v auguste na počesť výročia
slovenského národného povstania opäť za veľkej účasti
občanov v tunežiciach i ladcoch.
okresná komisia pre vyhodnocovanie a k č n ý c h progr
a m o v uverejnila _ výsledky a poradie obcí v plnení úloh
za i. polrok 1955. v ladcoch mali ročný plán splnený na
90 % a v tunežiciach na 60 %. i napri ek tomu sa ladcom ušlo
štvrté a tunežiciam až 24. miesto v okrese. na konci roka
bolo poradie: ladce 3. miesto, tune žice 5 . miesto. v ladcoch
k tomuto úspechu najviac prispeli hlavne škola, českosloven ský
červený kríž a bri gádnici, ktorí zo všetkých organizácií
pracovali pri výstavbe jrd.
dna 16. januára 1955 sa konala v ilave okresná konferencia
družstevných roľníkov. na konferencii sa dostalo pochvaly
družstevníčkam z ladiec minárikovej, uríčk ovej agalanske j.
ešte pred touto konferenciou schválila členská sc hôdza jrd
v ladcoch vývojový plán na tri roky.
na tieto rokovania naväzbval ii. celoštátny zjazd jrd
jednotné
roľnícke družstve
/18. - 20. februára 1955/, ktorý stanovil další smer rozvoja
družstevníctva. "ro koval o plánovitej rastlinnej a živočíšnej
výrobe, zvyšovaní odbornej úrovne družstevníkov, zvýšení
hmotnej zainteresovanosti a zlepšení riadenia jrd. týmito
otázkami sa zaoberalo aj zasadanie úv ksč v júni toho istého
roku, potom i okresný výbor kss v ilave a onv v ilave.
aj v našom okrese išlo predovšetkým o zakladanie nových
jrd a rozširovanie členskej základne jestvujúcich. v podmien kach
tunežíc to znamenalo založenie jrd a v ladcoch vytvorenie
celo obe c n é h o družstva.
rozšíriť jrd v ladcoch sa ukazovalo ako veľmi nutné,
pretože súčasné množstvo pôdy a počet výkonných roľníkov
v jrd nezaručovali další rozvoj poľnohospodárskej veľkovýroby,
ani plné využitie mechanizmov.
jrd ladce vykazovali v tomto roku takýto stav poľ n o -
h o s pod á r s k y c h z v i era t
41 kusov hovädzieho dobytka, 90 ošípaných .
vo výrobe dosiahlo 37 kg hovädzieho mäsa, 57 kg bravčového
mäsa a 403 litrov mlieka na jeden hektár pôdy . medzi jrd
v okrese malo družstvo najvyšší náklad na výrobu na jeden hek tár
- až 4000 korún, čo bolo dvojnásobok nákladov iných družstiev.
finančné výnosy boli však i tak dobré a tak bola i najvyššia
pracovná jednotka doteraz - 32,10 kčs a celkove bolo
jrd ladce vyhodnotené ako najlepšie v okrese.
uspokojivá bola situácia v stavbe objektov, resp. adap tácii,
ktorá sa nezaobišla bez výdatnej pomoci brigádnikov.
v tomto roku sa dokončili objekty:
- kurín v hodnote 40 tisíc korún pre 250 kusov
- mostná váha /17 000 kčs/
- silážna jama /37 000 kčs/
- senník /37 000 kčs/
- močová jama /19 000 kčs/
- hnojisko /20 000 kčs/
- ovčín pre 100 kusov oviec /56 000 kčs/
k plneniu základnej úlohy ii. zjazdu jrd - rozšíreniu
jestvujúcich družstiev a zakladanie nových sa v ilave vytvorila
komisia pre riadenie agitácie do jrd.
aj v l a d c och a tu než i c i ach sa zriadili agi tačné
strediská, vytvorili agitačné dvojice zložené z členov
strany, družstevníkov, pracovníkov patronátneho závodu ladecká
cementáreň, učiteľov a dalších .
v roku 1955 mala osemročná stredná škola 268 žiakov.
v školskom roku došlo k niektorým personálnym zmenám. riaditeľa
jána sivoňa, ktorý chorľavel zastupoval po celý rok
františek žitva. v tomto roku bol zvolený nový výbor združenia
rodičov, na čele ktorého bol imrich mihál .
mnv a stranícky orgán dd kss sa o p äť zaoberajú výstav bou
materskej školy a detských jasiel . súčasné budovy nev yhovovali
požiadavkám . intervenovalo sa na knv žilina, ale
napokon sa j a s l e z r u š i l i a do budovy sa nasťahovala
materská škola . bolo to v tom čase jediné možné riešeni
e, pretože jasle mal i neúnosne nízky počet detí.
v roku 1955 sa robila generálna oprava budovy školy
za takmer 100 tisíc korún . dodávateľom bol okresný stavebný
podnik.
~ž v roku 1954 sa začala n acvičovať spartakiáda. nácvik
vyvrcholil v roku 1955 . vedúcim nácviku v škole bol františek
žitva a veľkej podpory sa dostalo zo strany cementárne
a združenia rodičov pri dsš. v škole cvičilo celkom 100
žiakov trikrát do týždňa v kultúrnom dome. ervín habánek
organizoval cvičenie 20 dorastencov, 15 učňov a ib mužov.
cvičiteľmi v rámci tj tatran cementárne boli gach a prekop.
okresná spartakiáda sa konala 8. mája 1955 v dubnici
nad váhom za účasti 2 471 cvičencov. z ladiec okrem cvičencov
na okresnej a potom aj na krajskej spa r takiáde účinkova-
o s emročn á
stredná š kola
celoštátna
spart ak i áda
la aj dychová hudba z ladiec. žiaci a niektorí dorastenci
cvičili potom na krajskej spartakiáde v žiline a žiaci
23. júna - 5. júla aj na i. celoštátnej spartakiáde v prahe.
boli medzi nimi žiaci: ivan čičkan, rosemarie hromková, daniela
koyšová. za účasť na spartakiáde bola škola odmenená
krajským vyznamenaním.
aktív pre občianske záležitosti, ako pomocný orgán
miestneho národného výboru v ladcoch vznikol v roku 1953.
za dva roky svojej existencie dokázal svoju opodstatnenosť.
v roku 1955 bol znovuustanovený tak, že 5 členov bolo z ladiec
a 3 z tunežíc. predsedom aktívu pre občianske záležitosti
sa stal vincent hulc.
aktivita v kultúrnovýchovnej oblasti sa prejavila pri
organizovaní rôznych podujatí. pod vedením agitačného strediska
/vedúci štefan saksa/ a predsed~ komisie - eduard
zimprich, predseda zk roh sa pripravili oslavy l. mája,
vosr a dalšie - vždy s bohatým kultúrnym programom v zk roh
i v obci.
na oslavách medzinárodného dňa žien odmenili 21 vzorných
plničiek dodávok poľnohospodárskych produktov.
uskutočnila sa hviezdicová š t afe t a k v. svetovému
festivalu mládeže a študentstva. po štafete sa odoslali záväzky
čsm i ostatných organizácií uzavreté na počesť 10. výročia
oslobodenia.
závodný klub roh organizoval v januári sťahovanie knižnice
obce do kultúrneho domu. knihy i nadalej zostali majetkom
obce. presťahovala sa aj závodná knižnica cementárne
a tak vznikla tzv. "ústredná knižnica" so slušným knižným
fondom.
aktív pre ob čianske
záleži tosti
kultúrna činnosť
slovenské bazaltové kameňolomy n.p. lučenec, závod tunežice
mali 15. s~ptembra 1955 tzv. obhliadku pri prile žitosti
schválenia živnostensko-právneho schválenia kameňolomu.
komisia zist ila veľké nedostatky. v zápise sa ťažba označuje
za nezodpovednú, robi sa nedostatočné uskladňovanie
výbušnin, vyskytujú sa požiarno-bezpečnostné nedostatky a zlá
sociálna starostlivosť . vydal sa prevádzkový poriadok a povolenie
na prevádzku s podmienkou odstránenia 45 nedostatkov.
Nedostatky v kameňolome tunežice päťdesiate roky sú v ladeckej cementárni poznamenané
snahou zlepšiť technickú úroveň jestvujúceho starého zariadenia.
čiastočne som už o tom písal v predchádzajúcich kapitolách
- rokoch. už v roku 1952 sa mení spôsob dopravy suroviny.
úzkokoľajku nahrádza lanovka vedúca z lomu do závo du.
lanovku dodala rakúska firma pohling.
v tom istom roku sa začína vyrábať aj vápno v kruhovej
peci a neskôr aj mletie s vysokopecnou troskou a sádrovcam
na hydraulické vápno traskavej triedy 100.
posledná stavebná akcia pred budúcou rekonštrukciou
závodu bola úprava expedície - baliareň.
začiatky päťdesiatych rokov sú obdobím veľkého rozmachu
záväzkového hnutia a rôznych foriem iniciatívy pracujúcich.
okrem straníckej organizácie má na tom veľk~ podiel
revolučné odborové hnutie a československ~ zväz mládeže.
aj v~robné v~sledky boli dobré. tak v roku 1950 sa na
v~zvu generálneho riaditeľstva cementární v prahe pracujúci
ladeckej cementárne pripojili k záväzku vyrobiť cement nad
plán. vtedy sa naviac vyrobilo 33 000 ton. to bol tiež jeden
z dôvodov, prečo prezident republiky a vláda čsr pridelili
do ladiec stavbu kultúrneho domu.
v rokoch obnovy národného hospodárstva a v dvojročnom
pláne vyrobil ' závod v ladcoch 669 825 ton cementu. v rokoch
prvej päťročnice l 136 765 ton cementu.
riaditeľom cementárne v rokoch 1945 - 1952 bol or. vojtech
varhaník. od roku 1952 ido 19621 teofil haršáni.
medzi popredn~ch straníckych a odborárskych funkcionárov
na začiatk u päťdesiatych rokov patrili ludovít kučík,
adolf hriadel, štefan galansk~, ondrej prekap, rudolf grach
a další .za dobré výsledky v plnení výrobných úloh práve za spomínané
obdobie, za priekopnícku činnosť v zavádzaní vnútropodnikového
chozrasčotu a pri zrýchľovaní obrátky bbežných
prostriedkov, udelil prezident republiky ladeckej cementárni
rad prá ce. zástupcovia závodu ho prevzali 30. apríla
1955 - teda v deň desiateho výročia oslobodenia obce ladce
sovietskou armádou.
rad práce
cementárni
veľa diskusií a súhlasných prejavov vyvolali správy
o rokovaní xx. zjazdu komunistickej strany sovietskeho zväzu
v dňoch 14. - 25. februára 1956. najviac zaujala ta časť,
kde sa ukladá úv kssz odstrániť dôsledky kultu osobnosti a
tá, kde sa hovorí o možnosti mierového spolunažívania štátov
s rozdielnym spoločenským zriadením.
v apríli rokoval aj úv ksč a rovnako prijal opatrenia
na odstránenie a nápravu chýb z predchádzajúcich rokov.
občanov našich obcí v tomto roku dezorientovali správy
prichádzajúce z poľska, juhoslávie a madarska. otvorená kontrarevolúcia
v madarsku vyvolala rozhorčenie, rovnako ako
agresia izraela do egypta .
v dôsledku týchto udalostí sa na mnohých miestach -
i v našej obci, prejavila nákupná horúčka, ktorá však čoskoro
utíchla. politická situácia i napriek týmto udalostiam
bola priaznivá - ved v tomto roku sa uskutočnilo dvakrát zníženie
cien potravín a spotrebného tovaru a zvýšili sa platy
niektorým robotníckym. profesiám, učiteľom, lekárom a niektorým
dalším odvetviam.
v roku 1956 bol predsedom mnv nadalej vincent hulc a tajomníkom
ondrej koyš. v mnv dalej aktívne pracovali vincent
zelík, jozef majerík, ján turza, ján suran, karol gnád, mária
hantáková, anna faturová, štefan jánošík a další.
-
značne sa pohla dopredu výstavba miestnych komunikácií.
na jar to bola veľká akcia na údržbu poľných ciest. tie boli
v ladcoch v pomerne sl ušnom stave . najhoršie boli lesné cesty
- preto mnv organizoval túto akciu v spolupráci s lesným
družstvom a bývalými urbárnikmi. požiadavka na pomoc bola
adresovaná i štátnym lesom pruské.
ďalšia celoročná akcia boli miestne komunikácie: chodník
okolo bet6novej cesty a c~sta do vyhničkovej ku kaštieľu.
politická
situácia
intenzívnejšie
pri zveľadovaní
obce
poc hvalu za dobrú prácu dos t ala komisia výstavby mnv /predseda
karol gnádj. celková hodnota týchto svojpomocných akcií
v roku 1956 dosiahla 2ss 000 kčs, čo zaradilo obec ladce
na 2. miesto v okrese ilava .
obec prijala výzvu červeného kameňa na socialistickú
súťaž v úprave lúk a pasienkov, na čo vypracovali postup spo lu
s jrd a lesným družstvom.
24 . a 25 . marca sa organizovalo tzv. "jarné upratovanie"
a skrášľovanie obce. mnv vydalo nariadenie majiteľom domov
a obyvateľom bytoviek na čiste n ie a úpravu pred domami,
v ktorých bývajú .
v t une ž i c i ach sa v tomto r oku hlavná pozornosť
venovala stavbe ob ecnej cesty s celkovom hodnotou diela
1~0 000 kčs. práce za veľkej pomoci občanov začali v 2. štvrť roku
a do konca roka 1956 bola cesta hotová.
v ladcoch sa premenovali niektoré ulice . hlavná cesta
dostala názov ulica klementa gottwalda, tzv . priečna ulica
bola nazvaná po júli uso vi fučíkovi, ulica "dedina" na ulicu
ludovíta štúra, nepomenovaná ulica okolo cintorína na ci ntorínsku
ulicu a horné ladce na cestu slovenského národného
povstania.
občania sa sťažujú na nevy hov ujúce ob chodné priestory
v obci ladce. iniciátorkami rokovaní o tejto otázke boli ženy
vo výbore žien pri mnv /predsedkyňa mária štefeková/ .
žiadajú otvoriť predajňu odevy, technokov. nevyhovujú ani
predajne mäsa, zeleniny a vesna /strižný tovar/ svojou plo chou
a hygienou. mnv žiada ladeckú cementáreň, aby vedenie
pomohlo tieto otázky riešiť výstavbou. kritika bola na ne kvalitný
chlieb - netýkala sa pekárov, ale nekvalitnej múky.
v dezolátnom .stave bol ~odovod v časti obce - 15 rodinných
domkov. drevená veža bola za spoluúčasti okresnej
zmena názvov
ulíc
rieš enie stave bných
otázok
hygienickej stanice v ilave zbúraná, vymenená za murovanú.
vymenilo sa aj ~otrubie.
vybavuje sa povolenie na výstavbu rodinných domkov
v hor n ý c h l a d c och, čo mnv zdôvodňuje šetrením kvali t nej
p dľnohospodárskej pôdy na rovine a zdravým prostredím
v horných ladcoch.
pri riešení stavebných problémov sa legalizovalo 14 stavieb
stavaných bez povolenia. išlo zväčša o prístavby k jes tvujúcim
rodinným domkom. vydalo sa dodatočné staveb né povo lenie
.
v roku 1956 vydáva okresný národný výbor v ilave dalšie
stavebné povolenie na výstavbu bytoviek l adeckej cementárn i .
je to bytovka typu t-16 projektovaná keramoprojektom tren čí
n . celkový náklad bol l milión 56 tisíc korún. na konci
dalšieho roka stavebný podnik ilava stavbu dokončil a dal
do užívania novým obyvateľom .
na jar 1956 sa vspoluupráci s les ným závodom pruské
vysadilo v katastri ladiec najprv 19 000 a potom, v rámci
veľkej akc i e 24 . - 26 . aprí l a za pomoci brigádnikov dalších
ii 000 lesných stromkov:
v ladcoch sa vytvorilo tzv. pasienkové konto . boli to
poplatky od kráv po 15 kčs, od teliec a j alovičiek po 10 kčs
a oviec 8 ko r ún r očne. tieto pe niaze sa využívali na úpravu,
hnojenie a ku l tivovanie pasienkov .
dosť problémov bolo aj v tomto roku so službami strojnotraktorovej
stanice . roľníci sa sťažovali, že nedodržujú
zmluvy, neprichádzajú včas, v dohodnutých termínoch. podob ne
to bolo aj pri mlatbe, kde bolo veľa prestojov pre po r
uchy . pritom roľníci i družstevníci poukazovali na dobré
služby tejto organizácie v susednom okrese púchov.
dosť problémov v roku 1956 bolo s výkupom poľnohospodárskych
produktov, v ladcoch ' výkup cukrovej repy splnili
na 100 %, a l e zemiaky iba na 92,1 % a obilie na 95 %.
po ľ nohospodárstvo
v tunežiciach zabezpečovali svojou agitáciou výkup členky
výboru žien. chodili po dvojiciach za roľnikmi a presvedčovali
ich, aby odovzdali včas vajcia a mlieko . dosiahli úspech,
že vajcla za 2. §tvrťrok splnila obec už v aprili.
na konci roka v§ak ani v tunežiciach neboli v§etky dodávky
splnené na 100 %.
množia sa priestupky - odcudzovanie, spásanie a iné
§kody na poľných kultúrach . mnv v ladcoch z týchto dôvodov
menuje poľného hájnika - jozefa peterku a určuje taxu za jednotlivé
priestupky .
1956
v roku 1956 sa opäť vyskytlo veľké množstvo mandelinky
zemiakovej na porastoch v ladcoch i tunežiciach . jrd, mnv
~ a školy organizovali 16 . júna veľkú zberovú akciu na mandelinku
a jej ničenie.
už pri zakladani jrd sa ukázalo veľa nezrovnalosti v majiteľstve
pôdy . spôsobovalo to problémy i pri rozpisovani- dodávok
a vyvolávalo protesty jednotlivých majiteľov pôdy.
v zimnom obdobi 1955 - 1956 sa teda robilo tzv. "spresmovanie
pôdy" a dávali sa do -súladu údaje katastrálnych máp so skutočnosťou.
mnv, národný front a jeho zložky, školy, kultúrne usta novizne,
podniky v obci ladce a tunežice organizujú už druhý
rok pod veden im do kss z i m n ú a k c i u na aktivizovanie
poli~icko-výchovného a kultúrneho života .
organizovala sa predov§etkým agitácia na roz§irenie radov
výkonných družstevnikov. osvetová práca sa roz§irila o nové
formy, hlavne spoluprácou závodného klubu roh ladeckej cementárne
so §kolou a jrd. zriadilo sa stredisko pre výcvik
brancov s pravidelnou činnosťou.
z hospodárskych úloh sa zintenzivnilo úsilie na splnenie
dodávok mäsa a organizoval sa zvoz dreva.
zi mná k a m pa ň
v snahe priblížiť štátne orgány a správu čím viac k občanom,
zriaduje mnv v septembri 1956 u l i č né v ý bor y .
v prvom uv boli ondrej peterka, jozef mikušinec, františek
uríček, anton hudec, jozef moravec a michal hriadel. v druhom
uv pavel kukuliaš, florián habáenk, jozef suran, jozef - ~
martinák, ondrej vrábel, jozef fatura.
v tom istom čase sa konajú voľ bys u d c o v z ľ u -
du. zvolení boli ján čička n , jozef maršovský a pavel janík.
v apríli sa zmenil mat r i k á r mnv - ján sivoií sa pre
vážnu chorobu funkcie zriekol. za matrikárku bola menovaná
jolana kukuliašová, za jej zástupkyňu an na koyšová .
v roku 1956 dosahovalo jrd ladce dobré hospodárske výsledky.
pretrvával však ten istý nedostatok ako v predchádzajúcom
roku - vysoké náklady na výrobu na jeden hektár. tohoto
roku sa ešte zvýšili na 6 tisíc korún. zvýšili sa však
výnosy v rastlinnej a živočíšnej výrobe, boli aj niektoré
dalšie zisky a tak pracovná jednotka dosiahla 40,- kčs, čo
patrilo medzi najlepšie v kraji. pri konečnej bilancii skončili
niektorí družstevníci so zárobkami 30 tisíc korún, vč.
naturálií.
na výročnej členskej schôdzi jrd sa zúčastnili filmári
z bratislavy, ktorí natočili krátky film o hospodárení jrd
v ladcoch . film bol potom premietnu tý na oslave medzinárodného
gňa žien 10. marca za účasti viac ako 500 divákov . na
členskej schôdzi v januári 1956 bola za predsedkyňu jrd
opäť zvolená elena koyšová.
jrd ladce so svojimi 69 hektármi ornej pôdy patrilo medzi
najmenšie v okrese . pôda teda zostala aj v tomto roku
kardinálnou otázkou dalšej existencie jrd ladce . bolo tomu
tak i napriek tomu, že hektárové výnosy a výsledky v živo-číšnej
výrobe boli sľubné. urodilo sa v priemere na hektár
30,3 q pšenice, 2&,7 q jačmeňa, 400 q cukrovej repy a 161 q
zemiakov. dojivosť sa dosahovala na vtedy priemernej úrovni
uličné výbory
v ladcoch
jednotné
roľnícke družstvo
1471 litrov na dojnicu. celkom j rd vyrobilo 30 900 litrov
mlieka, odovzdalo 2 777 kg hovädzieho mäsa a 6 856 kg bravčového
mäsa. odovzdali na zásobovanie 38 000 kusov vajec.
materská škola mala podľa výkazu v roku 1956
evidovanú l triedu so 44 deťmi. z tohto počtu bolo 22 detí,
ktoré mali zamestnané matky. 6 detí bolo mladších ako 2 rokya
tak materská škola čiastočne zastupovala zrušené jasle.
riadi teľstvo o sem r o č nej str e dne j š k o l y
preberá františek žitva, ked predchádzajúci riaditeľ odchádza
15 . júna 1956 do dôchodku . na škole v tom čase vyučovali
margita žitvová, k. schmerová, e. mirtová, e. niňajová,
milan zeman, jana krušinská, e. fábryová, v. fábry. do družiny
mládeže nastupuje nadežda ištvániková, učiteľka.
7 . novembra 1956 sa obnovuje tradícia lampiónových
sprievodov. pri príležitosti výročia vosr pripravila škola
nielen tento sprievod, ale aj hodnotný program v novom kultúrnom
dome.
komisia pre školstvo a osvetu pri mnv rieši nedobrú
situáciu s umiestnením .m aterskej školy, nakoľko v tej istej
budove je stále byt zamestnanca cementárne. bolo potrebné
zriadiť dalšiu triedu, spálňu pre deti a mnohé dalšie, najmä
hygienické opatrenia.
pri príležitosti dňa učiteľov pozvali funkcionári
miestneho národného výboru v ladcoch všetkých učiteľov a po hovorili
si o ich práci.
zdravotný obvod bol v roku 1956 obsad ený definitívne
a na celý úväzok . nastúpil mudr. jozef let k o na celý
úväzok a zdravotná sestra na štvrtinový úväzok.
z uboliečbu prevádzal dentista bartoš /pol úväzku
v ladcoch, pol úväzku vo valašskej belej/.
školy v ladcoch
zdravotný obvod
vedenia osvetovej besedy v ladcoch sa vzdáva učiteľka
edi ta mirtová. mnv do tejto funkcie menuje vincenta z e l í -
k a .
národný front sa v roku 1956 stáva hybnou silou verejného
života. zrejme k tomu pomohol aj novozvolený výbor nf,
ktorý sa ustanovil na verej nej schôdzi dňa 15. februára
1956.
vincent h u l c
jozef suran
valte r fábry
- predseda
- podpredseda
- tajomník
jednotlivé organizácie zastupovali:
ladislav kučera /szp8/, valient hudec /roh/, rudolf vyhnička
/zčssp/, jozef fulop /zs čsčk/, emília turzov á /ms čsčk/,
viera kalusová /zs čsm/, stanislav ka lu s /mo čsm/, jozef daňo
/zpo/, jana krušinská /mo zčssp/, ján volek /dšo ta tra n/,
elena koyšová /jrd/, bo hu š peterka /zväzarm/, vincent zel ík
/osvetová beseda/ a zástup ca zk-roh .
miestny výbo r nf v ladcoch organizuje v dňoch 7.-8. apríla
mi e r o v ú sme n u. v ladcoch sa jej zúčastnilo
302 brigádnikov /1237 hodí n/ o v tunežiciach mv nf organizo val
podobnú smenu za účasti 163 brigádnikov, ktorí odpraco va
li 930 hodín.
v ladcoch sa pod vedením m. 8ednárikovej a nového výboru
v i &iteľne zlepšila práca československého zväzu mládeže.
v tomto roku boli činní v kultúre /estráda, karneval, prednášky
a besedy/ i na brigádach už spomínanej mierovej smeny
od pr í c h o d u voj a k o v - posádky v ladcoch dostali
iný charakter oslavy pri významných prí l ežitostiach . tak
na oslavy snp pribudol ohňostroj, čestná stráž vojakov pri
pamätníku , vatra pod kališťomi branno-športové podujatia,
uk ážky cvičení .
osvetová beseda
národný front
kultúrny život v tu než i c i ach bol spestrený premietaním
filmov; ktoré zabezpečovala putovné kino z ilavy,
patronátny závod hydrostav a vojaci z posádky ladce.
v roku 1956 organizoval nf a kultúrne inštitúcie v lad coch
a tunežiciach po prvýkrát účasť na letných mierových
slávnostiach v dubnici nad váhom, kde pri príležitosti výročia
cyrila a metoda 5 . júla 1956 vystupoval teskos1ovenský
štátny súbor piesní a tancov z prahy
predvolebná kampaň sa viedla na širokom fronte. v tunežiciach
a ladcoch sa vytvorili dobre vybavené agitačné strediská.
v ladcoch bol za vedúceho menovaný ing. veselý. v obci
ladce bolo 23 agitačných dvojíc, ktoré často vychádzali
medzi občanov. vo voľbách do miestneho ndrodného výboru sa
budú opäť voliť poslanci po obvodoch, takže každý volič pozná
svojho poslanca.
veľkú úlohu zohral v predvolebnej kampani reorganizova -
ný miestny výbor národného frontu, ktorý prijal dve hlavné
úlohy: prípravu volieb a rozšírenie členskej základne jednotného
roľníckeho družstva a v tun ežiciach založ-enie jrd.
v ladcoch v mv nf boli: hulc vincent, predseda, valter fábry
- tajomník, jdn čičkan - oo kss, stanislav kalus - čsm,
jana kruš inská !zčssp! a čsčk!, víťazoslav váň - roh, polomik
jaroslav - červená hviezda, ondrej barica - zväzarm ,
albína galanská - jrd, jozef mikušinec - kss, palúk gejza -
zo čsm, zelík františek - zo čsm, vrábel adam - zpo, zelík
vincent - osvetová beseda, cudovít kučera - sz pb, már ia
steffekovd - vl pri mnv.
pred voľbami sa vytvorili vol e b n é k o m i s ie ,
v ladcoch 7-členná, v tunežiciach s -čl enná .
oo 17. apríla sa registrovali kandidáti, 2. mája sa
konalo predvolebné zhromaždenie s predstatovaním kandidátov
do onv a knv v kultúrnom dome. ale už predtým - 29. apríla
sa predstavovali kandidáti do mnv po jednotlivých obvodoch
osobitne. voľ b y sa uskutočnili 19. mája 1957.
v l a d c och sa ich zúčastnilo l 239 voličov, pričom hlasy
za kandidátov nf dalo l 237 voličov. bolo zvolených 24 členov
mnv, ktorí sa potom - 31. mája 1957 zišli na prvom zasadaní
pléna mnv v ladcoch. boli to:
vincent hulc, ondrej koyš, valient hudec, pavol kalus, jozef
martinák, ján suran, jozef prekop, ján čemeš, karol gnád,
voľby do národných
výborov
mária kalusová, j . vrábel, jozef majerík, j. kukuliaš, anton
hudec, valentín" bednárik, ondrej prekop, boris mierny, mária
šteffeková, margita mikušková, ján kováčik, ján čičkan, ru dolf
lovíšek, albert žonda /vojak/, jozef juríček .
vedenie mnv:
vincent h u l c - predseda
jozef pre k o p - tajomník
členovia rady: v. hulc, jozef prekop, ján kováčik, mária ka lusová,
v. bednárik, ondrej koyš, j. juríček
pri mnv v ladcoch vznikli komisie 2 posla ncov i nepos l ancov.
na ich čele stáli:
- poľnohospodárstvo a výkup - valient hudec
- finančná a rozpočtová komisia - boris mierny
- školská a kultúrna komisia - ján čemeš
- zdravotníctvo, obchod, sociálna komisia - margita mikušková
- miestne hospodárstvo a akcia "z" - karol gnád
v tu než i c i ach bola vo voľbách 100 %- ná účasť
- 343 voličov. oo mnv boli zvolení:
jozef mihálik, ladislav kvasnica, vincent letko, val i ent letko,
karol malacha, ondrej minárik, františka mikušková, an tónia
mikušková, viktor ' melicher, jozef češko, augustín bel ko.
na prvom slávnostnom zasadaní 31, mája 1957 vyhlásili
za najdôležitejšiu úlohu založenie celo obe c n é h o jrd
v budúcom roku, ale s agitáciou začnú ihned.
na tomto zasadaní zvolili funkcionárov mnv:
jozef mihálik - predseda
vincent let k o - tajomník
do rady dalej boli zvolení: emil kvasnica, ladislav kvasnica,
jozef češko
ustanovili sa komisie mnv: poľnohospodárska komisia
/valient letko/, finančno-rozpočtová /augustín belko/, školská
a kultúrna /an~. mikušková/, miestne hospodárstvo /ondrej
minárik/ .
v dňoch 13. - 14. apríla organizovali zložky nf a školy
nár o d n ú sme n u. hlavné pracovisko bolo na úprave cesty
v horných ladcoch, v dížke 150 m, v parku, na cintoríne
a čistení rybníka.
akčný program však bol oveľa širší. v roku 1957 sa čiastočne
zregulovali potoky, upravili sa poľné cesty a v horných
ladcoch sa adaptovala staršia budova na obchod .
4. februára sa začala výroba cementovej škridle a korýtok
v mie stn e j pre v á d z k á r n i mnv, ktorá bola umiestnená
v bývalej dielni jána habánka. škridle vyrábal ondrej
ondrášek . v nasledujúcich mesiacoch mala dielňa čistý
zisk po l 000 korún. s tým mnv nebol spokojný a robil opatrenia
na lepšiu organizáciu práce .
v tu než i c i ach sa prioritnou úlohou stala stavba
predajne typu t - 3, ktorú stavala jednota - spotrebné družs tvo
v hodnote 34 000 kčs. stavbu realizoval stavebný podnik
v ilave. obchod dokončili a dali do užívania v roku 1958.
v ladcoch bola ustanovená pam o cn á stráž ver e j -
nej bez peč n o s t i v zložení: vincent petrík, františek
zelík, jaroslav cibiček, ján uríček, jozef adamec, vladimír
adamec, stanislav klvaňa.
v tu nežiciach schválili do pomocnej stráže karola malachu,
viktora m~lichera a augustína belku.
pri mnv začala pracovať nová trestná komisia, ktorej
predsedom bol valentín bednárik a členmi ján čičkan, jozef
martinák, ján zajac.
ostatné voľby výborov žien pri mnv boli uskutočnené ešte
v roku 1954. teraz sa konali v ladcoch itunežiciach
10. júna 1957. predsedníčkou v ladcoch sa stala opäť mária
šteffeková .
štátne lesy v spolupráci s onv ilava a mnv ladce opäť
pripravili del i mit á c i u kul túr na lesnej pôde. podľa
opatrení, ktoré sa prijali sa malo zalesniť dalších 4,41 ha
akčný program
1957
v roku 1957 ďalšie úlohy a udalosti
pôdy. výmer parciel, na ktorom už v tomto čase bol v katastri
ladiec l e s bol 50,75 hektéra.
mimoriadny význam pre jednotné roľnícke družstvé mal
iii. celo š t é t n y z j a z d jrd, ktorý sa konal v marci
1957. prerokoval hlavné úlohy poľnohospodérstva v druhej päťročnici
a schválil zésady dalšieho rozvoja jrd. prijal zmeny
a doplnky vzorových stanov jrd, platných od i . zjazdu jrd
v roku 1953. tieto vzorové stanovy schválila potom aj vléda
čsr v máji 1957.
úlohami vyplývajúcimi z iii. zjazdu jrd sa zaoberali
družstevníci v ladcoch na členskej schôdzi. predtým však veľmi
rozhodne do ovzdušia okolo rozširovania jrd zasiahla
okresná konferencia družstevníkov, malých a stredných roľníkov,
ktoré sa konala 9. februéra 1957 v ilave. to bol signél
na veľkú agitačnú kampaň, mobilizáciu mo kss, nf a mnv.
aj u nés sa pripravovala agitačno-propagačné kampaň na získanie
v š e t k ý c h jednotlivo hospodáriacich roľníkov do
jrd, ako píšeme o tom dalej.
jrd v ladcoch uzatváralo každoročne hospodárske zmluvy
so strojnou a traktorovou stanicou v ilave. v roku 1957 uz at vorilo
takúto zmluvu na préce okolo repky, pšenice, jačmeňa,
ovsa, hrachu a lucerky. i ked sts boli veľkým pomocníkom,
ladčania mali niekedy aj opačné skúsenosti, čoho dôkazom boli
časté reklamécie na prácu i na fakturáciu. jrd a jeho vedenie
vedeli hospodáriť so ziskom a tak aj v roku 1957 bola
vysoká pracovné jednotka - 40,- kčs.
v roku 1957 za odmenu usporiadalo jrd ladce pre svojich
členov trojdňový zájazd do poľskej ľudovej republiky /zakopané,
krakow, oswienčim/, čo bolo svojim spôsobom ojedinelé
a veľmi to na o bčanov zapôsobilo.
jednotné
roľnícke družstvo
už v januári, po spomínanej konferencii jrd v ilave
zvolal dv kss a" onv do ilavy a k tí v vedúcich závodov,
zástupcov kss, roh, čsm, mnv a jrd, na ktorom sa prerokoval
další postup pri zakladaní jrd v okrese. z aktívu vyšla
rezolúcia, podľa ktorrej bolo treba činnosť zamerať na presvedčovaciu'
kampaň - získavanie výkonných roľníkov do jednotných
roľníckych družstiev. rezolúcia sa obracia aj na
patronátne závody, na uvoľňovanie pracovníkov zo závodov
pre agitáciu a inú pomoc. agitáciu budú riadiť dd kss a
mnv.
v júli 1957 sa v ladcoch vytvoril štáb pre riadenie
agitácie, ktorý mal 15 členov, medzi nimi aj súdruhovia
uvoľnení zo závodov /jozef suran a další/o
intenzívna agitačno - propagačná prác~ sa začala v októbri
a pokračovala až do založenia celoobecného jrd v roku
1958 . roľníci boli pozývaní na rozhovory na mnv, agitátori
navštevovali prakticky denne roľníkov v ich domácnostiach.
801a to úmorná práca, namáhavá a často konfliktná
. agitátorov bolo okolo 50 - spomeniem aspoň niektorých,
ktorí obetavo pracovali a pričioili sa vlastne opäť o jeden
historický zlom v dejinách ladiec.
haršáni teofil, ján čič~an, jozef suran, jozef prekop,
štefan galanský, františek žitva, vincent hulc, valentín
bednárik, rudolf grach, ing . veselý, jozef mikušinec, anton
nehaj, valter fábry, pavol kobela, františek ištvánik, valient
hudec, ludovít kučík, ján bednárik, jozef pecháček,
viktor váň, emil koštialik, ján kováčik, gejza miššík, ondrej
prekop, jozef prekop a mnoho dalších. treba povedať,
že do agitácie sa svojim spôsobom zapojili samotní družstevníci,
celé vedenie, kde kladnú úlohu zohrali opäť ženy.
agitátori boli vždy k dispozícii štábu, ktorý ich vysielal
tam, kde to pokladal za najpotrebnejšie.
denne, niekedy i viackrát za deň sa vysielali rozhlasové
relácie, ktoré boli úplne konkrétne a prihovárali sa
menovite jednotlivým roľníkom . rozhlasový krúžok pozostával
z učiteľov: anton šimko, krušinská, niňajová, fábryová,
nábor do jrd
v zime 1957
ištvániková, masárová, statečná.
zachovali sa aj viaceré čísla h l a s u l a die c
miestneho spravodajcu, ktorého vyšlo dovedna 15 čísiel. aj
články v hlase ladiec boli naprosto konkrétne, polemizovali
s názormi roľníkov, chválili i kritizovali . in formovali pra videlne
o tom, koľko roľníkov do jrd vstúpilo, menovite
s akým množstvom pôdy. tak sa v čísle z 18. októbra 1957 dočítame,
že práve vstúpilo do jrd 8 výkonných roľníkov, v augustovom
čísle uverejnili dokonca čast u šku o výsledkoch la decké
ho jrd a o tom, že by mali doň vstúpiť všetci roľ n íci .
boli to časy rušné, ťažké a namáhavé pre tých, ktorí
vtedy robili poli t ickú prácu . odmenou im bolo, že ešte v ro ku
195 7 sa pohli stojaté vody myslenia malých a stre dných
roľníkov a tak mnohí vstúpili do jrd ešte na sklonku r oka
1957 a ostat ní na začiatku roka budúceho.
v školskom roku 1956 - 1957 je riaditeľom osemroč n ej
strednej školy v ladcoch františek žitva, zástupcom riadi teľa
valter fábry . uč i teľský zbor sa nezme nil . nadežda
ištvániková preš l a z družiny mládeže na školu . v tomto ob dobí
v škole dobre pracóvali krúžky: telovýchovný, miču rínsky
a recitačný. žiaci sa zapájali do kultúrneho diania
v rámci závodného klubu roh ladeckej ceme ntárne . výdatná
je aj ich pomoc pri zberových prácach na jrd. počas le t ných
poľnohospodárskych prác /žatva, mlatba/ organ i zuje pionierska
organizácia osš pro tip o ž i ar n u s l u ž bu. obchádzajú
polia, najmä okolo železnice, aby zamedzili prípadnému
požiaru obilia.
zásluhou vojakov z posádky ladce sa deň arm á d y
stal dňom plným zážitkov. ladčania uvideli divadelné predstavenie
"matka", zoskok parašutistov na ihrisko, motocyklové
závody, futbalový zápas, estrádu a zúčastnili sa veselice.
najväčšiu zásluhu na tom mali zk roh ladeckej ceškol v ladcoch
významné oslavy
mentárne a vojenský športový klub červená hviezda ladce.
40. výročie veľkej októbrovej socialist
i c kej rev o l ú cie bolo pripravované veľmi starostli vo.
otvorenie bolo už tradičným lampiónovým sprievodom a veľkým
zhromaždením občanov v kultúrnom dome. mimori adne ovzdušie
v tomto čase vyvolalo vypustenie prvej umelej družice
zeme dňa 5. októbra 1957 v sovietskom zväze. počas mesiaca
československo-s~vietskeho priateľstva vystúpil vysokoškolský
súbor z bratislavy, nahrával štátny rozhlas, uskutočnilo
sa viacero besied a filmových predstavení.
miestna skupina československé ho zväzu mládeže v spolupráci
s okresným výborom čsm v ilave usporiadala v dňoch
23. - 30. júna 1957 v kultúrnom dome okresný fest iv al
m l á d e že. vystupovali súbory z celého okresu, organizovali
sa besedy, výstavy a iné podujatia.
v dňoch 9. - 16. júla 1957 navštívil československo prvý
tajomník úv kssz n .. s. chruščov. vlakom prech ádzal cez púchov,
kde sa krátko zastavil a kde ho prišli pozdraviť aj pracujúci
ladeckej cementárne, jrd a další občania ladiec a tunežíc.
13. novembra 1957 občania ladiec a tunežíc vyjadrili
smútok nad smrťou prezidenta republiky antonína zápotockého,
ktorého mali ľudia radi pre jeho jednoduchosť, ľudskosť a
prístup k prostým občanom. obyvatelia ladiec si uctili jeho
pamiatku na smútočnom zhromaždení v kultúrnom dome.
mimoriadne
udalosti
1958
v dňoch 18 . - 21 . júna 1958 sa zišiel v prahe
x i. z j a z d k o m u n i s t i c kej str any č e s k o s lo ve
n s k a. hlavnú pozornosť venoval otázkam socialistickej
výstavby. občanov ladiec a tunežíc zaujala požiadavka dovŕ šenia
združstevňovania poľnohospodárskej výroby. v tom čase
boli už v oboch obciach celoobecné jrd.
výsledky práce agitačných stredísk, intenzívnej propagandistickej
práce organizácií kss a mnv sa prejavili aj
v tunežiciac h . dňa 18. feb r u á r a 1958 sa zišl i na
u s t a n o v u jú c e j sch ô d z i členovia novozaloženého
jednotného roľníckeho družstva v tunežiciach.
prvým predsedom bol zvolený emi l k o y š
hned na jar začali hospodáriť na výmere 140 hektárov
poľnohospodárskej pôdy, z toho 100 hektárov ornej . do jrd
sa takto dostala väčšina pôdy, čo sľubovalo hned od začiat ku
komplexnejšie hospodárenie, ako tomu bolo na začiatku
jrd v ladcoch v roku 1950 .
obsiali 24 ha ozimej pšenice, 5 a pol hektára raži. pod ľa
rozhodnutia u stanov~júcej schôdze, brali ešte úrodu jednotlivci
sami - pre jrd zostalo 30 % výmlatu, z čoho sa
odovzdali dodávky a zvyšok bolo osivo. rok bol suchý a tak
okrem cukrovej repy, ktorú pred suchom zachránili požiarni ci,
pretože ju zavlažovali, neboli príliš dobré výnosy. jačmeň
np 19 hektároch dal priemernú úrodu 18,33 q, ovos 20 q,
cukrová repa 440 q, zemiaky na 12 hektároch priemerne 158 q.
celkove dosiahlo jrd tunežice v prvom roku hospodárenia
/1958/ tržbu 124 tisíc korún, namiesto plánovaných 92 000
!(čs.
ťažkosti boli s v ý s t a v b o u. správa jrd hodlala
postaviť maštaľ typ 171 b. montéri prišli až v decembri a
tak sa začiatok stavby - baráku odsunul až na jar dalšieho
roka . z týchto dôvodov ani nemohli sústrediť dobytok.
založenie jrd v tunežiciach
družstvu hned od začiatku veľmi pomáhali spoločenské
organizácie nf, ' už spominani požiarnici, !portovci z telovýchovnej
organizácie sokol pri budovani hospodárskeho dvora.
patronátny závod slovenské !trkopiesky a kameňolomy tunežice
pomohol autami pri doprave stavebného materiálu i
poľnohospodárskych produktov, závod k.j. voro!ilova pri
uvoľňovani pracovnikov.
dodávky splnili družstevnici z tunežic bezozvy!ku:
2 105 kg bravčového a 2 235 hovädzieho mäsa. dodal aj
10 557 litrov mlieka a 6 653 kusov vajec i napriek tomu,
že nemali na živoči!nu výrobu vytvorené podmienky.
dňa 12. januára 1958 sa konala výročná schôdza jrd
v ladcoch. znova zdôraznila potrebu celoobecného jrd, teda
roz!irenie pôdneho fondu a zvý!enie počtu výkonných družstevnikov.
za predsedkyňu bola opäť zvolená ele n a
k o y ! o v á .
feb r u á r b o l pod ved e nim miestnej organizácie
kss, za pomoci cementárne, učiteľov a uvedomelých
družstevnikov v znameni zvý!enej agitácie pre vstup do
jrd. agitačný týždeň od 10. februára do 15. febr
uára 1958, ale najmä predc hádzajúca politická práca priniesli
svoje ovocie: koncom tohoto agitačného týždňa bolo
v obci vyhlásené celo obe c né jrd, pretože v!etci
výkonni roľnici do neho vstúpili.
v roku 1958 sa potom sústredil v!etok dobytok, o!ipané
a kone. rozorali sa v!etky polia - spojili sa do spo ločných
lánov. dostavala sa hydináreň pre 500 nosnic a začal
sa stavať kravin t - 117 b. adaptovalo sa 5 ma!tali a
porobili sa rôzne technické úpravy na jestvujúcich stavbách.
veľkú pomoc poskytol patronátny závod ladecká cemen táreň
a vodná elektráreň ladce. najväč!ie problémy boli
s nedostatkom stavebného materiálu, najmä železa.
celoobecné jrd
v ladcoch
jrd ešte ako menšinové, splnilo všetky dodávky:
bravčové mäso 5 200 kg, hovädzie 5 610 kg, mlieko 25 000 litrov
a vajcia 13 600 kusov. podobne splnili dodávky v rastlinnej
výrobe. pracovná jednotka sa vyplácala na konci roka
1958 už v rámci celoobecného jrd a preto vyšla nižšia, ako
v predchádzajúcich dvoch rokoch - 27 kčs.
po založení celoobecného jrd sa viac začalo robiť aj
pre teoretické vedomosti družstevníkov . na jesen 1958 sa
otvára družstevná škola práce, ktorú vedie učiteľ milan
zeman .
v roku 1958 dosiahla osš v ladcoch oproti minulým r okom
mimoriadne vysoký stav žia kov - 340 /175 chlapcov, 165 dievčat/.
na škole k l. septembru 1957 došlo ku kádrovým zmenám .
pribudli u č it elia: anton ši mko, frederika masá r ová, me l ánia
statečná .
vysokú akti vi tu začal pod vedením nového predsedu šte fa
na galanského vyvíjať výbor združenia rodičov a priateľov
ško l y .
po smrti vedúceho dychovej hudby v ladcoch pavla habánka
sa vedúcim stal emil martinák . v tom čase v hudbe účinkovali:
emil martinák, františek letko, jozef zákopčan,
ján ~abánek, adolf gala nský, viktor majerík, štefan vavrík,
jozef prekop, rudolf zajac, milan uríček, adolf bizák, ján
čemeš, jozef čemeš, anton záhradník .
v roku 1958 sa súbo r zúčastnil kr ajskej zväzovej súťaže
roh v umeleckej tvorivosti, ktorá sa konala v turanoch
a získali prvé miesto. dychová hudba každoročne vo veľkej
miere prispievala k dobrej úrovni rôznych osláv a kultúrnych
podujatí a to i v okresnom meradle .
osemročná
stredná škola
úspechy
dychovej hudby
miestne ľudové knižnice vyka-zovali v rámci okresu
dobrú činnosť, i kea knižné fondy . nestačili uspokojiť najmä
detských č itat eľov . knižnica v ladcoch mala l 519 zväzkov,
v tunežiciach 570. v ladcoch bolo v tomto roku 225 čitateľov
- 2 378 v9požičiek, v tunežiciach 49 čitateľov - 980 v9požičiek.
ako po iné roky, konali sa aj v roku 1958 rôzne oslavy.
niektoré z nich spomeniem, pretože charakteristická je,
najmä od otvorenia kultúrneho domu, ich dobrá príprava,
kultúrnospoločenská úroveň a vysoká účasť obyvateľstva.
zaviedla sa tradícia osláv oslobodenia obce vždy
30. apríla - teda v deň príchodu prv9ch sovietskych vojakov.
vždy sa kládli vence k pomníku padl9ch v druhej svetovej
vojne a uskutočnilo sa zhroma ždenie pracujúcich v kultúrnom
dome. najmohutnejš ie oslavy boli v roku 1958 prvomájové.
zraz pri kul túrnom dome, kea predt9m dychová hudba
robí "budí ček " po celej obci a spoločn9 odchod na manifestáciu
do ilavy.
tradičn9mi sa stal~ aj oslavy medziná rodného dňa žien
za účasti viac ako 500 žien v sále zk roh. od roku 1958
dostávajú in9 chara kter oslavy medzinárodné ho dňa detí. ma jú
športov9, turistick9 a kultúrno-spoločensk9 ráz.
miestne národné v9bory okrem kardinálnej otázky jrd
riešili aj aalšie problémy života občanov. v aktivizácii
hrali dôležitú úlohu záväzky, ktoré uzavierali na začiatku
roka organizácie a inštitúcie.
na konci roka 1958 konštatovali, že boli splnené
v ladcoch záväzky: úprava cesty 150 m v hodnote 80 000 kčs, ·
úprava ii hektárov pasienkov, vysadených 200 stromkov na
2 hektároch a aaltie.
knižnica v ladcoch
a tunežiciac
oslavy
v roku 1958
z aktivity mnv
a organizácií
v tunežiciach vytvorili tzv. doplnkový rozpočet z nadplánovaných
príjmov 14 000 kčs, ktoré použili na podporu
osvetovej besedy, na miestne komunikácie a pre telovýchovnú
jednotu tunežice.
v ladcoch sa v tomto roku robila generálna oprava ob vodného
z d r a vot n é h o str edi s k a. stavebné práce
prechádzali z predchádzajúceho roku a ll. marca 195b sa ko laudovali:
kotolňa, garáže, elektroin§talácia, vodovod,
omietky .
onv v ilave schválil a vydal stavebné povolenie na
stavbu bo tonovej vagónovej váhy na vlečke ceme nt árne za
135 tisíc korún a mostnej 30 tonovej váhy s prístavbou
v hodnote 95 000 kčs. o rok neskôr boli váhy postavené .
okresné telovýchovné slávnosti sa konali v dňoch
17. - ib. mája 195b v dubnici nad váhom. zúčastnili sa
i ch cvičenci z celého okresu a z dvoch družobných okresov
v čechách. v ladcoch .sa intenzívna príprava začala už
v roku 1957 a cvičitelia napokon pripravili 30 mužov, 20
dorastencov, 15 žien , 30 žiakova 25 žiačiek. nacvičovalo
sa v kultúrnom dome" na futbalovom ihrisku a na §kolsk
om dvore .
v posledných dňoch júna a prvých dňoch júla 195b
zasiahla ladce a tunežice veľká povodeň. následkom výdatných
a dlhotrvajúcich daždov sa voda rozliala v starom
koryte váhu a v kanáli dosahovala až do vrcholu hr ádze.
prvýkrát zasiahla priehrada mládeže, kde čiastočne
prívaly vody regulovali. povodeň urobila značné §kody
na pasienkoch, ktoré vymyla a za§trkovala, najväč§iu
však na družstevnom láne za kanálom.
telovýchovné
slávnosti
povodeň
v januári 1959 obe družstvá na svojich výročných schôdzach
hodnotili výsledky hospodárskeho roka 195b. v tu n e -
ž i c i ach na konci roka mali 124 hektárov poľnohospodár skej
pôdy /102 ornej/ a 21 hektárov záhumienok. mali bi členov,
z toho 50 výkonných. výrobné náklady na jeden hektár
boli nízke - 575 kčs, ale pracovná jednotka nebola i tak vysoká
- 12,- kčs .
jrd l a d c e malo po založení celoobecného jrd 456 hektárov
poľnohospodárskej pôdy, z toho 240 ha ornej a b4 hektárov
záhumienok. družstvo malo 212 členov, z toho iba pätinu
- 43 výkonných, čo nevytváralo najlepšiu situáciu. výrobné
náklady na jeden hektár boli 1223 kčs, čo bolo oveľa menej
ako v predchádzajúce roky. mohli sa pochváliť značne zvý šeným
ziskom. v roku 1955 utŕžili v rastlinnej výrobe bo tisíc
kčs, v roku 195b 386 tisíc kčs. v živočíšnej výrobe získali
v roku 1955 227 000 kčs, v roku 1958 takmer 400 tisíc
korún.
1959
výročná schôdza 24. januára 1959 v ladcoch sa konala
v inom ovzduší, ako v predchádzajúce roky . viedol ju predseda
revíznej komisie, .tajomník mnv jozef prekop . v disku sii
vystúpili okrem iných aj predseda mnv vincent hulc, poručík
daňo z vojenského útvaru, teofil haršáni, riaditeľ cementárne,
františek mierny, predseda do kss, ale najmä veľa
družstevníkov s pripomienkami a návrhmi. v referáte eleny
koyšo_vej sa hovorilo najmä o nedostatkoch v organizácii práce
a perspektívach jrd . výročná schôdza zvolila 16 družstevníkov
na okresnú konferenciu jrd a rudolfa országha za účtovníka
jrd.
v ten istý deň, ako v ladcoch - 24. januára mali výročnú
členskú schôdzu aj družstevníci v tunežiciach. v pracovnom
predsedníctve boli: jozef mihálik, predseda mnv, pavol
hrdina, predseda do kss, vincent letko, tajomník mnv, mária
bašková, predsedníčka vž, ladislav kvasnica za zpo, milan
prekop za tj sokol a členovia predstavenstva jrd.
jrd v tuneži ci
ach a ladcoch
na výročnej schôdzi, rovnako ako v ladcoch, zvolili delegátov
na okre~nd konferenciu jrd a predstavenstvo jrd:
emil k o i š, predseda, letko ondrej, vincent eliáš, jozef
mihálik, mária tomaníková.
celý rok bol v znamení aktivizácie družstevníkov pri
letných a jesenných prácach a v živočíšnej výrobe. v okrese
ilava je vypísaná socialistická sdťaž, do ktorej sd zapojené
obe družstvá.
v tu n ež i c i ach ukončili žatvu 31. jdi a a mlatbu
13. augusta 1959. v l a d c och dožali 4. augusta a o týždeň
skončili mlatbu. v sdťaži letných prác sa jrd tunežice
umiestnilo na 4 . mieste v okrese a získalo ako cenu vyorávač
zemiakov . ladce boli piate. v sdťaži o výrobu sena a s iláže
bolo jrd tunežice ôsme a ladce deviate . podobne sa im darilo
v sdťaži o najvyšší výnos zemiakov.
viii. okresná k o n f e r e n c i a jrd sa konala
21. februára 1959 v kultdrnom dome l a d c e zdčastnili
sa ho mnohí zástupcovia vyšších orgánov povereníctva poľnohospodárstva,
krajského výboru kss, krajského národného výboru
a zástupcovia okre sn ých štátnych a straníckych orgánov.
ráz konferencie urťil prebiehajdci proces zakladania
nových družstiev a rozširovanie členskej základne. ma la
dobrý priebeh aj po organizačnej strá nke, vdaka domácim usporiadateľom
.
o mesiac potom sa zišli v prahe družstevníci na iv.
zjazde jrd , vtedy už socialistický sektor obhospodaroval
v československu 83 % pôdy. práve z rozhodnutia tohoto
zjazdu boli reorganizované strojné a traktorové stanice a
väčšina mechanizmov bola pres unut á /odpredaná/ na jrd. tak
sa vytvorili podmienky aj pre technický rozvoj jrd ladce a
tunežice.v školskom roku 1959 - 1960 mala osemročná stredná škola
12 tried a v' nich 357 žiakov. pre nedostatok učební sa
vyučuje striedavo.uskutočňuje sa prestavba školstva s hlavným cieľom
spojiť školu so životom, predíženie základného vzdelania
na 9 rokova vytváranie podmienok, aby väčšina mládeže získala
do roku 1970 stredoškolské vzdelanie . zaviedli sa nové
učebné predmety polytechnického charakteru .
škole veľmi pomohla ladecká cementáreň, ktorá vybavila
zámočnícku dielňu 20 pracovnými stolami. dielňa bola umiest nená
v pivničných priestoroch vtedajšej materskej školy .
na škole v tomto školskom roku vyučovali:
anna blažková, m. žitvová, f. masárová, m. statečná, anna
biznárová, n. ištvániková, mária bartakovičová, anton šimko,
jana krušinská, anna kapráliková, milan zeman, elena fábryo vá.
riaditeľom bol nadalej františek žitva a zástupcom val ter
fábry .v školskej jedálni sa čiastočne zvýšil počet stravní kov
na 76 detí .okresný národný výbor, odbor školstva v ilave znova naplánoval
pre ladce výstavbu školy /základnej deväťročnej
školy/ s deviatimi učebňami. o pol roka to zmenil na 14
tried . situácia sa však i dalej vyvíjala inak, ško la sa sta vala
v celkom inej podobe a neskoršie.
v tomto roku zaznamenávame aktivizáciu divadelnej čin nosti,
prednášiek a besied. dobre pracujú viaceré krúžky
v závodnom klube roh ladeckej cementárne: fotokrúžok, kurz
hudobnej výchovy a iné. zaviedli sa cykly prednášiek a ľudové
~adémie. aj jrd školí v zk-roh svojich členo v po jednotlivých
úsekoch.
knižnica v ladcoch mala v roku 1959 2 200 zväzkov, 270
čitateľova 2 800 nýpožičiek. v tunežiciach 550 zväzkov, 90
čitateľova 960 výpožičiek. Prestavba školstva kultúrno-osve tovi
činnosťzimné obdobie 1959 - 1960 bolo v ladcoch mimoriadne bohaté
na kultúru. do závodného klubu roh prichádzali profesionálne
divadlá zo žiliny a martina. tak mohli diváci z ladiec
a širokého okolia vidieť predstavenia "liliomfi" a dalšie.
aktivizovali sa aj divadelní ochotníci. jrd ladce odo hralo
hru "bačova žena " a požiarnici "po krvavých chodníkoch".
viac bolo aj školiteľských podujatí. dvakrát týždenne
sa organizuje školenie civilnej obrany za vedenia jána koyša,
mudr. jozefa letku a dalších lektorov .
v družstevnej škole práce odprednášali 14 odborných poľnohospodárskych
tém.najväčší problém bola elektrifikácia v horných ladcoch,
ktoré boli z časti napojené na ladeckú cementáren . v roku
1959 túto linku zrušili a musela sa zaviesť štátna linka.
v časti obce okolo kultúrneho plnom osvetlení zk roh
domu nezodpovedalo zaťa ženie a pri dochádzalo k poruchám
a výpadkom. mnv viackrát žiadal o riešenie a zdôvodnoval
to i tým, že podľa nového zastavovacieho plánu bude na túto
linku zapojených 76 bytov . bytová výstavba sa už v jarných
mesiacoch začala, čo napokon vyriešilo elektrifikáciu tejto
časti obce ešte v roku 1959. v tomto roku dostala ladecká
cementáren povolenie na
poslanci mnv v roku 1959 pokladali za hlavnú úlohu
pomoc jrd v jeho ťažkých začiatkoch. mnv na svojich zasadaniach
napr. riešil sústredenie koní, mechanizáciu, vý stavbu
a dalšie otázky . na stavbu maštale si členovia
mnv dali záväzok odpracovať po 20 hodín. problémy však
ri e šenie
e lekt r ifiká cie
mnv v tunežic i acl
boli aj inde, najmä v odborných pracovných silách a v ne dostatku
stavebného materiálu.
v roku 1959 sa v obci tunežice vypracoval nový zastavovací
plán. plán bol zverejnený na nástenkách a občania
mali k nemu pripomienky . keaže ich bolo mnoho, plán sa pre pracoval
a v júli 1959 ho schválili. zastavovací plán sa
robil už za spoluúčasti zástupcov jrd. boli v ňom zaradené
tzv. ochranné pásma, školský blok a výsadba zelene.
v tom istom roku bol schválený zastavovací plán aj
v ladcoch. priebeh schvaľovania bol obdobný ako v tune ži ciach
.
na konci roka 1959 hodnotili v ladcoch plnenie socia listického
záväzku . vysadili 266 stromov, vyčistili park,
lúky, pasienky. vysokú hodnotu malo pohnojenie 68 hektárov
pasienkov. splnili sa i aalšie - odovzdanie mlieka a vajíčok
od záhumienkárov, záväzky v zberoch a pod.
doterajší nárast výkonov sa čiastočne zastavil, preto že
železnica bola už značne preťažená a časť dopravy sa
prenášala na eeskoslovenskú automobilovú dopravu.
v roku 1959 sa z ladiec v 14 485 vozňových jednotkách
prepravilo 301 679 ton tovaru, z toho sa 210 177 ton naložilo.
z~ena nastala v osobe náčelníka železničnej stanice .
dňa 12. januára 1959 odišiel do dôchodku emil 8alažovjech
a na jeho miesto nastúpil v i k tor ca h el.
splne né socia listi
cké z á vä zky
žel e zn ič n á
stani ca
rok 1960 je plný udalostí, ktoré priamo ovplyvnili ži vot
v ladcoch atunežiciach.
9. apríla 1960 národné zhromaždenie schválilo n o v ú
ú zem n ú o r gan i z á c i u štátu a nové volebné zákony.
o mesiac neskôr schválilo aj zákon o nár o d n ý c h v ý -
bor och, podľa ktorého sa zvýšila ich právomoc.
najvýznamnejšia udalosť však .bola celo š tát na
k o n f e re n c i a k s č, ktorá prijala aj zmenu názvu nášho
štátu na československá socialistická republika. po pre hodnotení
dnes vieme, že hodnotenie československa ako so cialistického
štátu už v roku 1960 bolo predčasné a že kon ferencia
prijala i dalšie opatrenia, ktoré sa ukázali neskôr
ako chybné, napr. zníženie právomoci snr, v národnostnej politike
a dalšie. aj odozva medzi ľudmi v tomto zmysle bola
dosť negatívna a vytváralo sa ovzdušie, v ktorom sa priživi li
šovinistické elementy.
v júli schválilo tieto zásady národné zhromaždenie,
spolu s novou ústavou, názvom štátu i novým štátnym znakom.
v rámci územnej reorganizácie sa rušia okresy púchov,
ilava a považská bystrica a vzniká nový okres p o v a ž s k á
bys tri c a so sídlom v považskej bystrici. rušia sa staré
kraje /žilina/ . okres považská bystrica a teda aj ladce
a tunežice patria do stredoslovenského kraja so sídlom
v banskej bystrici .
voľbám, ktoré sa konali 12. jún a 1 9 6 o pre dchádzala
viacmesačná príprava, ktorá sa zamerala na vysvetľo vanie
významu územnej reorganizácie a aktivizáciu organizácií
národného frontu . v ladcoch a tunežiciach sa opäť ustanovili
agitačné strediská, ktoré po celú predvolebnú kam - ·
paň organizovali masovopolitickú prácu.
pod vedením ~rganizácie kss v ladcoch /predseda pavol
kobela/ sa ustanovili volebné komisie, v nf pripravili kan-
1960
voľby do nz, snr a národných
výborov didátky na puslancov a organizovali sa verejné zhromaždenia.
vo voľbách boli zvolení p o s l a n c i a na ustanovujúcich
prvých zasadaniach aj jednotlivé funkcie.
l a d ce: ján vol e k - predseda mnv
elena koyšová - tajomníčka mnv
č len o v i a rad y: ondrej koyš, ondrej prekop , jozef pecháček,
melánia statečná, ján čemeš,
eduard habánek, milan majerík
o s t a t n í členovia mnv: mária kalusová, pavol kalus, michal
koštialik, jozef juríček,
gustáv martinák, m. kvasničková,
mária hantáková, jozef kukuliaš,
vlasta petríková, mária mičudová,
ján suran, edmund koštialik, [udoví kučera, pavol jesenský,
kornel augustíny
zvolené boli komisie pre riadenie práce na jednotlivých úsekoch
tak bol za predsedu školskej a kultúrnej komisie zvolený
milan majerík, poľnohospodárskej ondrej koyš a dalšie.
zmeny nastali vo v ý bor e ž i e n pri ~lnv, kde funkciu
predsedkyne prevzala margita žitvová, učiteľka.
v t une ž i c i ach : sa predsedom mnv stal ladislav k v a s nic a
podpredsedom jozef mihálik a tajomníkom vincent let k o .
dalšími členmi mnv boli: emil kvasnica, ktorý bol aj
poslancom onv, karol malacha, jozef češko, ján piňťa, emil
koiš, anton prekop, františka mikušková, karol rusnák, mária
tomaníková.
predsedom do kss v tom čase bol víťazoslav kalus.
rok 1960 je v znamení preberania mechanizmov zo st r ojných
a traktorových staníc do jrd. družstevníci v ladcoch
prijali tieto opatrenia iv . zjazdu jrd s uspokojením. prax
sa však ukázala dosť komplikovaná a vznikli ťažkosti pri
hodnotení, kva l ite a zac hovalosti mec hanizmo v , pôžičkách
atd.
v tomto čase bolo v okrese ilava lpodľa starého člene nia/
16 jrd, ktoré súťažili v rôznych kritériach rastli nnej
a živočíš n ej výroby . dôkaz a teda aj súťažné kritéria
sa zameriavali na hospodárnosť výroby. podľa výsledkov
súťaže sa ladce i tunežice umiestnili v strede tabuľky ,
okrem obilovín, kde jrd ladce obsadilo 2 . miesto .
tento rok však bol mimoriadne
kov . za pomoci brigádnikov , žiakov
v rokoch 1960 - 1961 bolo v celom okrese považská bystrica
68 jrd, ktoré sa postupne zlučo v ali do veľkých celkov
- poľno h ospodá r skych . komplexov . takéto zlúčenie do veľkého
jrd l. máj košeca čaká aj dr užstvá ladce a tunež i ce v dalšom
období .
v roku 1960 sa aktivizuje mládež obce pri nácviku na
ii. ce l oštát nu spartakiád u . veľmi dobrú úroveň dos i a hl i žiac
i , z ktorých 22 sa zúčastňuje krajskej spar t akiády. v júni
potom odchádza 12 chlapcova 8 di e včat na ii. celoštátnu
spartakiádu do prahy.
škola prežíva ešte jednu mimoriadnu udalosť. dd l . sep tembra
1960 dostávajú žiaci všetky učebnice a školské pomôcky
bezplatne . skupinovou vedúcou pionierskej organizácie na základ nej
deväťročnej škole sa stáva frederika masárová, učiteľka.
pri tejto príležitosti musím spomenúť emu niňajovú, kto-
jrd v ladcoch a tunežiciachškola a sparta kiádará veľm
úspešne až do tohoto času viedla pioniersku organizáciu
od jej založenia v roku 1949. základná deväťročná škola má
v tomto školskom roku 404žiakov v 13 triedach, včítane deviatej.
obdobie 1955 - 1960 v rozvoji požiarníctva v ladcoch,
tunežiciach a v ladeckej cementárni je v znamení omladzovania.
členská základňa sa značne rozšírila . napr. požiarny
zbor v ladcoch mal pre prípad zásahu k dispozícii dve družs tvá
po 10 mužoch, jedno družstvo žien a družstvo starších
požiarnikov . funkciu veliteľa v období 1954 - 1957 vykonával
adam vrábel a jaroslav faturík bol cvičebný inštruktor.
dobre sa začala rozvíjať práca s dorastom a žiactvom prostredníctvom
zdš.
v roku 1957 dostali požiarnici v cementárni nové požiarne
auto s kompletným vybavením. kvalita práce sa prejavila
v disciplíne a ladce sa stali známe tým, že súťaže
obsadzujú všetkými kategóriami družstiev .
do funkcie veliteľa v ladcoch bol v dal šom období
zvolený ivan ďurikovič .
v roku 1960 dosiahlo závodné družstvo veľkého úspechu,
ked sa prebojovalo do krajského kola súťaže požiarnych
zdravotníctvo, školstvo. najviac pocítia zmeny, neskôr v pozitívnom
slova zmysle členovia jrd, ktorí prakticky vstúpili
iba do druhého roku spoločného hospodárenia v celoobecných
družstvách ladce a tunežice .
našlo sa dosť hlasov, ktoré zmeny kritizovali. lokálpatr
i otizmus aj tu zohral svoju úlohu. až neskoršia doba ukázala,
že to bol krok dopredu a že priniesol pre obec dosť
osohu. chcel by som však poznamenať, že iba vtedy, "ked sa
miestni funkcionári a občania o to pričinili.
tak to bolo napokon v celej histórii ladce i tunežíc.
OBECNÁ KRONIKA
II. Č A S Ť 1961 -1991
Písal sa rok 1961
Mimoriadne udalosti. Miestny národný výbor v Ladcoch. MNV v Ladcoch rieši závažné problémy. Miestny národný výbor v Tunežiciach.
ZLÚČENIE JEDNOTNÉHO ROLNICKEHO DRUžSTVA
Stručná charakteristika zlúčených družstiev. Hospodársky rok vo výrobnom stredisku Ladce. Hospodársky rok v Tunežiciach. Školy v Ladcoch a Tunežiciach. Kultúrny život. Začiatok rekonštrukcie Ladeckej cementárne. Organizácie Národného frontu.
ROK 1962
Významné udalosti . Výstavba obce a služby. Jednotka Pomocnej stráže VB. V Ladcoch reorganizácia Ludovej kontroly. Opatrenia na zlepšenie práce v Tun~žiciach. Dobrá práca žien v Ladcoch. Ďalšie udalosti v Ladcoch. Školy v Ladcoch. Rozpis dodávok. Vojaci postupne odchádzajú. Druhý rok zlúčeného JRD. Rekonštrukcia cementárne pokračuje.
ROK 1963
Zmeny v MNV, činnosť a problémy obce. Nové vedenie v JRD. Rozhodnutie v cementárni na základe veľkopokusu. Organizácie Národného frontu v Tunežiciach. 80. rokov protipožiarnej ochrany v Ladcoch. Výbor žien v Ladcoch. Aktivita školy pioniersky štadión.
Rok 1964
MNV hodnotí volebné obdobie. Voľby do zastupiteľských orgánov. Rad červenej hviezdy. Voľba komisií ľudovej kontroly a spotrebiteľská rada. Hospodárenie s bytmi. Striedavé výsledky v JRD. Rekordný počet žiakov v ZDŠ. Definitívne rozhodnutie o rotač~ nej peci v cementárni. Jednotné plánovanie kultúrnej činnosti. Organizácie Národného frontu.
ROK 1965
Z činnosti MNV v Ladcoch. Spotrebiteľská rada a občianski kontrolóri v Ladcoch. Organizácia civilnej obrany. Družba s obcou Štekeň. Otvorenie nemocnice v Ilave. Vzostup výroby mlieka v JRD. Najvyšší počet žiakov v ZDŠ. Zlepšovanie v kultúrnovýchovnej práci. Vyznamenanie Ladeckej cementárne. Stabilizácia organizácie Zväzu požiarnej ochrany. Čestný odznak materstva.
ROK 1966
Hlavné úlohy rozvoja Ladiec. Stav obce Ladce v roku 1966. Stav obce Tunežice. Hospodárenie v JRD. Intenzívny stavebný ruch v Ladeckej cementárni. Vznik Osobitnej učňovskej školy . ZDŠ a Materská škola. Dobrá práca Výboru žien v Tunežiciach. Súťažné družstvá požiarnikov v Ladcoch . Nové smery v kultúre.
ROK 1967
Čím žili naše obce. Domová správa. Rokovanie o zlúčení Ladiec a Tunežíc. Problémy s komunikáciami a kameňolomom v Tunežiciach. V Tunežiciach .hodnotili roky 1964 -1967. Pomocná stráž VB. Zrušenie zdravotného strediska. Časopis Nový život. Televízny vykrývač na Vršatci. Najúspešnejší hospodársky rok JRD
1. máj. Ladecké školy v' roku 1967. Rozmach kultúrneho života v Ladcoch. Klub mládeže v Ladcoch. Organizácie Národného frontu. Vznik Československého zväzu žien. Pestré oslavy. Čistenie odpadového· kanála Vodnej elektrárne. Komplikácie vo výstavbe cementárne. Zbor pre občianske záležitosti.
ROK 1968
Rozhodnutia MNV v Ladcoch. MNV v Tunežiciach. Prvý vyučenci z Osobitnej uČňovskej školy. ZDŠ v Ladcoch. ZDŠ v Tunežiciach. Jednotné roľnícke družstvo . Finiš na rekonštrukcii cementárne. Organizácie NF.
ROK 1969
Zákon o Československej federácii. Obvodné úrady. Čo riešil MNV v Ladcoch. Výstavba v Ladcoch a Tunežiciach v roku 196V JRD vyššie hektárové výnosy. Rekonštrukcia cementárne dokončená. Rad republiky cementárni. V centre pozornosti ZDŠ a Materská škola. Psychologicko-výchovná poradňa v Ladcoch. Bohatý kultúrny rok. Z činnosti požiarnikov. Výzva Československého červeného kríža. Založenie Slovenského zväzu žien. Problémy TJ Tatran Ladce. Oslavy.
ROK l970
Oslavy oslobodenia. Sčítanie ľudu. Z činnosti MNV v Ladcoch. MNV v Tunežiciach. Ďalší vzostup rastlinnej výroby v JRD. Školy v Ladcoch v znamení výstavby. Činnosť ZK ROH živá a nápaditá. Konsolidačný program v cementárni. Putovná vlajka červenému krížu.
ROK 197l
Voľby do zastupiteľských zborov. Voľby v Tunežiciach. Nová Materská škola. Začala sa výstavba ZDŠ. Osobitná učňovská škola. Zbor pre občianske záležitosti. Rozvoj dychovej hudby. Nedobré počasie pre poľnohospodárov. Prvýkrát cez 400 tisic ton cementu. Národný front a jeho organizácie.
ROK 1972
Veľké plány a konkrétne' činy v Tunežiciach. Obecné záležitosti v Ladcoch. Školy v Ladcoch. Kultúra v znamení dychovky. Organizácie Národného frontu. Pamätná izba žien. Spevácky krúžok žien. Organizácie NF pri zveľadovaní obce. Zlepšená pracovná disciplína v JRD. Dobrá výroba i nedostatky v cementárni.
ROK l973
Rekonštrukcia budovy pre MNV. Jednotné roľnícke družstvo. Lepšia akosť produkcie cementárne. Nápaditá činnosti ZPOZ. Školy a kultúra.
ROK 1974
Stavby uskutočnené alebo ukončené v roku 1974. Jednotný systém brannej výchovy. Dokument o rozvoji obce. V JRD l. máj.Ladecká cementáren v roku 1974. Z~kladná deväťročná Akola.Izba revolučných tradícií. Osobitná učnovská škola; Kultdrnyživot. Za priateľstvo a bratstvo.
ROK 1975
Hodnotia volebný program 1971-1975. Hodnotenie v Tunežiciach. Spolupráca ZPOZ. Sdťaž okresov. V JRD hodnotia päťročnicu. Povýstavbová konsolidácia v cementárni ukončená. Školy v Ladcoch. Sľubné kroky kultdry v Ladcoch a Tunežiciach. Slovenský zväz žien v Ladcoch a Tunežiciach. Stolný tenis v Tunežiciach.
ROK 1976
Voľby do zastupiteľských orgánov. Jednotné roľnícke družstvo. Ladecká cementáren. Športová aktivita Osobitnej učnovskej školy. Kultdrny život v obci. Nápaditá práca Slovenského zväzu žien .
ROK 1977
Občianske výbory v miestnych častiach. Stav hospodárskych zvierat v rokoch 1976, ľ977. Športový sviatok okresu. Problémy výstavby obce. Rozšírenie JRD. Vysoká výroba v cementárni. Školy v Ladcoch. Z kultdrneho života obce. Zbor pre občianske záležitosti. Zaujímavá akcia žien. Československý červený kríž spoločne. Motocyklový Aport vo Zväzarme. Dobrovoľný Požiarny zbor v Ladcoch. Vysoká aktivita a zaujimavá činnosť mládeže v Tunežiciach. Telovýchovné organizácie.
ROK 1978
Výstavba obce. Stabilizácia výroby obilia v JRD. Organizačné zmeny v cementárni. Stav hospodárskych zvierat v obci. Žiaci ZDŠ prvýkrát do školy v prirode. Dychový orchester v zahraničí. ZPO v Ladcoch aTunežiciach.
ROK 1979
Život a problémy v obci. Občiansky výbor v Tunežiciach. Vplyv extrémneho počasia na hospodárenie JRD. Cementáreň najlepš ia v kvalite výroby. Školy v Medzinárodnom roku dieťaťa. Z kultúrneho života obce. Organizácie Národného frontu. · Vynikajúci Klub mládeže v Tunežiciach.
ROK 198O
Sčítanie ľudí, domova bytov. Život v obci. Zbor pre občianske záležitosti. V JRD na podnikový systém riadenia. Stav hospodárskych zvierat v ladcoch. Cementáreň v roku 1980. Školy v našej obci. Kultúrny rozvoj obce. Z činnosti organizácií. Významné telovýchovné podujatia. 8ranné aktivity.
ROK 1981
Voľby do zastupiteľských zborov. Jednotné roľnícke družstvo. Zbor pre občianske záležitosti. Školy v roku 1981. Plán rozvoja kultúry. V Národnom fronte a jeho organizáciach. Klub mládeže v Tunežiciach.
ROK 1982
Plány na zlepšenie práce MNV. Stavby v obci. Previerka pôdneho fondu. Občania obci. 'Občianske výbory. Hospodárenie obce. Hlavný cieľ JRD: zvyšovanie výroby obilia. Pokusné spaľovanie pneumatík v cementárni. Zmeny v ZDŠ. Nové profesie v ODU. Kultúrna oblasť. Zo života NF. Stretnutie žien . Branné prvky v činnosti organizácií. Podpora záhradkárom a chovateľom .
ROK 1983
Stav obce v roku 1983. Tvorba a ochrana životného prostredia. Občiansky výbor v Tunežiciach. Zbor pre občianske záležitosti. Hospodárenie MNV. Jednotné roľnícke družstvo. Moderné formy v cementárni. Školy v Ladcoch. Kultúra v obci. Národný front. Storočnica požiarnikov.
ROK 1984
Život v obci. Hospodárenie MNV. Vysoká Pokles výroby cementu. Školy. Kultúrny požiarnej ochrany. úroda obilia v JRD. život obce. Mesiac
ROK 1985
Administratívne prípravy výstavby vodovodu. Ďalšie stavby v obci. Služby obyvateľstvu a obchod. Cigánske obyvateľstvo. Občianske výbory. ZPOZ. Hospodárenie JRD. Oprava rotačnej pece v cementárni. Školy v Ladcoch. Vzdelávacia a kultúrnospoločenská činnosť. Spartakiáda 1985.
ROK 1986
Voľby do zastupiteľských orgánov. Občianske výbory. Výstavba obce. Drobné prevádzkárne MNV. Hospodárenie MNV. JRD. Cementáreň v roku 1986. Nový riaditeľ ZŠ. Úspechy a nezdary v kultúre. Reorganizácia SZŽ . Preventívne prehliadky požiarnikov. Branná výchova obyvateľstva.
ROK 1987
Výstavba obce. Verejné oslavy a zhromaždenia. Drobné prevádzkárne MNV. ZPOZ. Prekročená výroba obilia v JRD. Program zvyšovania akosti cementu. Základná škola. Zmeny v ODU. Zriadenie Miestneho kultúrneho strediska. Práca Zväzarmu.
ZPD.
ROK 1988
Nové názvy ulíc. Zmeny v MNV. Oslavy oslobodenia. ZPOZ. Jarná aktivita. Lúčkovský potok. Pevný domový odpad. Vodovod a plynofikácia. Kanalizácia. Rekonštrukcia kultúrneho domu. Prevratné zmeny na železnici . JRD. Ťažkosti cementárov. ZDŠ. ODU. Klady a zápory organizovania kultúry. Národný frond. Slovenský zväz záhradkárov.
ROK l989
POLITICKÉ A SPOLOČENSKÉ UDALOSTI V 08CI
Voľby do Federálneho zhromaždenia. Oslavy oslobodenia a 1. mája. Oslavy výročia Slovenského národného povstania. Obnovenádružba. Oslavy storočnice výroby cementu v ladcoch (l.časť ).Historické politické udalosti.
VÝSTAVBA OBCE
Kultúrny dom. Nová strecha na kaštieli. Zlepšenie komunikácií. Nové byty a Vodovod.
MIESTNY NÁRODNÝ VÝBOR A JEHO ČINNOSŤ
Zasadania MNV. Sociálna starostlivosť a ,zdravotníctvo. Činnosťdalších komisií MNV. Obchodná sieť v obci ladce. Služby obyvateľstvu. Rozpočet MNV. Životné prostredie . K jarnej a jesennej aktivite . Problémy s parkom.
POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE V ROKU 1989
-STOROČNICA VÝROBY CEMENTU V LADCOCH
Výroba cementu. Opravy výrobných kapacit. Kvalita výroby.Technický rozvoj a investičná činnosť. Starostlivosť o pracujúcich. Ochrana životného' prostredia . Za osamostatnenie podniku ladce. Storočnica výroby cementu v ladcoch a na Slovenku.
JEDNOTNÉ ROLNÍCKE DRUŽSTVO l . MÁJ KOŠECA
Výroba v v ochrane ŠKOLSTVO JRD. Modernizácia výroby. Kovovýroba JRD. životného prostredia v LADCOCH Súťaž
Základná škola
-Materiálna základňa.
-Pomoc škole
_40. výročie
založenia Pionierskej organizácie. Čo dokázali žiaci v Základnej škole . Osobitné odborné učilište -najväčšie problémy. Mimoškolská výchova v ODU. Výstavba Osobitného odborného učilišťa.
KULTÚRA A OSVETA V OBCI
Knižnica ZK ROH . Kino Závodného kl ubu . Záujmová umelecká činnosť. Zbor pre občianske záležitosti. Muzeálna činnosť . Rozhlas a Ladecké zvesti. Prehľad podujatí v roku 1989.
ORGANIZÁCIE NÁRODNÉHO FRON TU V LADCOCH
Slovenský zväz žien. Slovenský zväz chovateľov . Slovenskýzväz záhradkárov . teskoslovenský červený kríž. Jednota -Spotrebné družstvo . Zväz československo-sovietskeho priateľstva. Socialistický zväz mládeže. Zväz požiarnej ochrany .Zväz pre spol uprácu s armádou . Telovýchovné jednoty .
ROK 1990
ZÁKLADNÉ ÚDAJE O OBCI V ROKU 1990
Pohyb obyvateľstva . Novonarodení občania . Občania , ktorízomreli. Sobáše v Ladcoch. Výstavba rodinných domov . Ovzdušiev obci. Prečíslovanie domov . Lúčkovský potok bez vody .Významné zasadania MNV. Jarný pracovný ruch. Najdôležitejšiestavby v obci. Služby poskytované občanom . Zbor pre občianskezáležitosti . Problémy parku v obci . Posledné zasadanie MNV .
POLITICKÉ UDALOSTI V OBCI LADCE
Celoštátne udalosti. Opatrenia vlády . Voľby do Federálnehozhromaždenia a Sl ovenskej národnej rady. Komunálne voľby .
ŠKOLS TVO V OBCI
Materská škola a detské jasle. Základná škola. Osobitné odbor né učilište .
KULTÚRA V OBCI
Organizácia. Oslavy. Kríza súborov. Profesionálne súbory.Voľba MISS Považia. Klub mládeže. Knižnica v Ladcoch. Kino Závodného klubu
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA
Klub Kresťansko-demokrat.ického hnut.ia. KSS -St.rana demokratickej ľavice. Verejnosť prot.i násiliu. St.rana zelených .
DOBROVOLNÉ ORGANIZÁCIE V LADCOCH ATUNEŽICIACH
Telovýchova v TJ Tat.ran Cement.áreň Ladce a TJ Tunežice.
Československý červený križ . Slovenský zväz rybárov. Slovenský zväz chovat.eľov . Slovenský zväz invalidov. Demokratickáúnia žien. Zväz požiarnej ochrany . Slovenský zväz záhradká rov .
POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE, ŠTÁTNY PODNIK
Vstup do nového roku. Samost.at.ný št.át.ny podnik . Dozorná radapodniku . Personálne zmeny v podniku. Najdôležitejšia technická akcia . Nový elektroodlučovač. Výsledky výroby v roku 1990 . Prieskumy k privatizácii Odborová organizácia .
VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE
Organizácia podniku . Výrobné úlohy. Výroba v rokoch 19B7,
1988, 1989, 1990
STREDOSLOVENSKÉ KAMEŇOLOMY A ŠTRKOPIESKY
ŽELEZNIČNÁ STANICA
JEDNOTNÉ ROLNÍCKE DRUŽS TVO
65 . VÝROČIE ZALOŽENIA KLÁŠTORA V LADCOCH
Vznik rádu . Založenie Rádu Milosrdných sest.ier sv. Vincent.a z Pauly v Ladcoch. Činnosť Rádu v rokoch 1925 -1950 . Misijná spoločnosť.
ZAVRAŽDENÍ ŽIDOVSKÍ OBČANIA V LADCOCH
ROK 1991
ÚVODOM
OBEC LADCE V ROKU 1991
Prehľad základných údajov. Sobáše. Narodení. Úmrtia. Obecné
zastupiteľstvo. Domová správa. Drobné prevádzkárne OÚ.
Obchodná sieť obce. Miestne poplatky. Ladecké zvesti. Hospo
dárenie obecného úradu v roku 1990. Hospodárenie obecného
úradu v roku 1991.
ŠKOLSTVO V OBCI
Materská škola, detské jasle. Základná škola. Odborné učilište Ladce.
KULTÚRNY ŽIVOT V OBCI
Slovenský zväz chovateľov. Slovenský zväz záhradkárov. Slovenský rybársky zväz . Dobrovoľná požiarna ochrana Tunežice. Telovýchovná jednota Tatran Tunežice. Československý červený kríž . Dobrovoľná požiarna ochrana v Ladcoch . Telovýchovná jednota Tatran cementáreň Ladce. Krest.ansko-demokratické hnutie. Strana demokratickej ľavice, KSS '90, Zväz komunistov Slovenska.
ŽELEZNIČNÁ STANICA LADCE
Dopravná intenzita. Mimoriadne udalosti. Materiálne podmienky .
STREDOSLDVENSKE KAMEŇOLOMY A ŠTRKOPIESKY V TUNEŽICIACH
STREDDSLDVENSK~ ENERGETICKÉ PODNIKY, PREVÁDZKA LADCE JEDNDTN~ ROLNÍCKE DRUŽSTVO KOŠECA Predstavenstvo družstva. Rastlinná výroba. Živočíšna výroba.
Úsek špeciálnych plodín. Ostatné úseky. Hospodárenie družstv a. Urbariát.
POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE
Výroba cementu . Výrobné podmienky . Kvalita výrobkov. Investície a technologický rozvoj . Príprava privatizácie podniku.
ÚVOD OO DRUHEJ ČASTI KRONIKY
Prvá časť kroniky popisuje našu obec Ladce a Tunežice od pravekého osídlenia až po rok 1960. Kronika, ktorá je písaná retrospektívne, bez podkladov predchádzajúcich kroník písaných chronologicky a v čase reálnom, nemôže zachytiť podrobnosti a všetky udalosti -iba rozhodujúce, najdôležitejšie momenty patričného · obdobia.
Nie je to inak ani v časti druhej, popisujúcej roky 1961 -1988, pretože archívne dokumenty nie sú o nič bohatšie, ako v rokoch predchádzajúcich. Napr. o spoločenských a záujmových organizáciach, ktoré často hýbu udalosťami v obci, kronikár našiel iba málo dokumentov. Výnimku tvorí Slovenský zväz záhradkárov, ktorému som venoval záver tejto časti kroniky. Takto bude čitateľ kroniky budúcich generácií ochudobnený o mnohom, čo ľudia robili a _ prežili.
Kronika je písaná faktograficky tak, ako sa udalosti skutočne stali. Ak sa niekde zamiešal názor kronikára, je to preto, že v tom čase už v obci žil, mnohé prežil a mnohého sa zúčastnil. Napokon kronika písaná mnoho rokov dozadu, vždy ponesie pečať i spÔsob myslenia doby, kedy je písaná.
Verím, že to budúci čitatelia prepáčia, pretože snaha po objektivite tu bola a fakty zostali faktami.
Kronikár obce Ladce
PRI ZOSTAVOVANí KRONIKY BOLI POUŽITÉ PRAMENE:
-Dokumenty Štátneho okresného archívu v Považskej Bystrici -Dokumenty archívu MNV Ladce a Tunežice -Dokumenty archívu JRD l. máj Košeca a kronika tohoto
družstva -Kronika a archív Základnej školy Ladce -Kronika a archív Osobitného odborného učilišťa Ladce -Kronika Považských cementární -Zápisnice, podklady zo správ a dobovej tlače o spoločenských
a záujmových organizáciach v Ladcoch aTunežiciach -Kronika železničnej stanice Ladce -Kronika Zväzu požiarnej ochrany Ladce -Miestne spravodaje Ladiec -Archív Závodného klubu ROH Ladce
-Dobová tlač, rôzne správy a iné písomnosti
V máji 1961 sme aj v Ladcoch oslávili 40. výročie založenia Komunistickej strany Československa, ale aj také isté výročie založenia organizácie komunistickej strany v na~ej obci. Kedže to bola prvá organizácia založená v celom okrese Považská Bystrica, venovala sa oslave patričná pozornosť. Pri tejto príležitosti sa v Závodnom klube ROH konala slávnostná schôdza, kde zástupcovia Okresného výboru KSČ odovzdali zaslúžilým členom strany pamätné medaile a čestné uznania.
12. apríla vzru~ila aj Ladčanov správa, že sovietska kozmická lod Vos tok obletela s prvým kozmonautom na svete
J.A.
Gagarinom na palube zemeguľu a po 108 minútach letu vesmírom úspe~ne pristála.
l.marca 1961 sa uskutočnila akcia sčítania ľudu v celej Československej socialistickej republike. Oo sčítania bolo zapojených veľa učiteľov a pracovníkov z Ladeckej cementárne. Na základe sčítania sme sa dozvedeli, že L a d c e majú 2 O 5 O obyvateľov a Tu než ice 5 6 3 obyva teľov.
Oproti ostatným voľbám nedo~lo v roku 1961 v MNV k nijakým zmenám a tak v p lén e. MNV v Ladcoch boli
Ondrej Koyš, Melánia Statečná, Mária Kalusová, Mária Nantáková, Milan Majerík, Jozef Mori~, Vincent Kalus, Gustáv Martinák, Jozef Juríček, Jozef Kukulia~, Ludovít Kučera, Eduard Habánek, Pavel Kalus, Ján Suran, Ján Čeme~, Kornel Augustíni, Mária Kvasničková, Mária Mičudová, Eduard Ko~tialik, Michal Ko~tialik, Jozef Pecháček, Margita Petríková, Ondrej Prekop, Pavel Jesenský.
Členmi Rad y MNV boli : Ján Vol ek, predseda Elena Koy~ová, tajomníčka
Členovia Rady MNV : Mimoriadne udalosti Miestny národný výbor v Ladcoch
Ondrej Prekop, Milan Majerík, Melánia Statečná, Jozef Pecháček.
Poslankynou v ONV Považská Bystrica bola Emília Hatoková a poslankynou v Stredoslovenskom KNV Júlia Saksová.
Vytvorila sa nová s pot reb ite ľ s k á rad a Anna Piatriková, Estela Majeríková, Júlia Saksová, Alžbeta Haršániová, Anna Habánkova, Anna Koyšová, Sidónia Zahradníková.
V o b č i a n s k o m v Ýbor e nastala zmena v tom, že odstúpil Jozef Petrík a predsedom sa po nom stal Jozef Moriš.
V tomto roku sa konajú voľby s u d c o v z ľud u . V Ladcoch boli zvolení : Ondrej Chovanec, Pavol Cibiček, Milan Majerík, Ján Kušík, Rudolf Čemeš, Ján Čičkan, Jozef Pecháček, Ján Suran, Valéria Hriadelová, Pavel Kalus, Anna Koyšová.
15. a 16. apríla 1961 sa v Ladcoch koná Nár od n á sme na, ktorej hla.vným organizátorom je Miestny výbor Národného frontu, školy a závody v obci. Národnej smeny sa zúčastnilo veľa občanov, ktorí pracovali v miestnom parku, na JRD, miestnych Komu nikáciach, ale aj na náprave škôd, ktoré spôsobila povoden na potokoch a cestách. V tomto roku sa začína regulácia dolnej časti potokov a ciest, na čo dostala obec od ONV 40 000,-Kčs. Z dalších prác, ktoré sa uskutočnili v tomto roku a začali sa práve cez Národnú smenu, bolo oplotenie Materskej školy a úprava mosta na Brodkoch.
Rada MNV, plénum, ale i komisia MNV riešia v roku 1961 mnoho problémov, ktoré súvisia s poľnohospodárskou výrobou, zásobovaním obyvateľstva a kultúrnym životom občanov. Nie-MNV v ladcoch rieši závažné problémy
ktoré z nich som vybral, aby som ilustroval zložitosť tohoto
obdobia.
Pre nepln~nie dodávok poľnohospodárskych produktov zo z á hu mie n o k odobrali záhumienky 28 občanom -družstevníkom a pridelili ich iným, respektíve záhumienky v hektároch upravili. Niektorí členovia JRD sa záhumienok vzdali.
MNV v Ladcoch schválilo tzv. o r gan i z a č n Ý v Ý bor pre dvor (stredisko) JRD. Vo výbore boli : Michal Koštialik, Ján Koyš, Ondrej Vrábel, Elena Koyšová, Ján Král, Mária Mičudová, Antónia Mináriková, Ján Cibiček, Vincent Daňo.
Miestny národný výbor organizoval aj k o sen i e l ú k kde sa zúčastnilo mnoho mužov a žien, najviac organizovaných z Ladeckej cementárne, ale predovšetkým členovia JRD. Celkom sa zúčastnilo 122 brigádnikov, z toho 80 z cementárne.
V ž a tv e sa vytvoril žatevný štáb, ktorý organizoval zber obilia a výmlat, ako i uskladnenie a ošetrenie obilia. Z brigádnikov sa vytvorili stále skupiny -jednu vytvorili poslanci Miestneho národného výboru.
V z á s o b o v an í sú najväčšie ťažkosti v predaji mäsa, ktorého nie je dostatok a nevyhovuje ani predajný čas. MNV ho upravuje tak, aby si mäso mohli kúpiť aj občania, ktorí sú dopoludnia v práci.
V Ladcoch sa čiastočný pokrok zaznamenal v zavádzaní miestnych p re v á d z k á r ní. Najväčšie ťažkosti sú zo zaopatrovaním materiálu. Prevádzka na výrobu škvárobetónových tvárnic má nedostatok cementu, prevádzka maliarstvo zasa nedostatok farieb a iných potrieb. Začína pracovať i prevádzka dámske krajčírstvo.
Rada MNV kritizuje nedostatky v písaní k ron i k y . Konštatuje, že od roku 1945 sa vymenili viacerí, ale výsledky nie sú nijaké. Stav sa ani po tejto kritike v Rade MNV nezmenil.
Z dalších zm·ien treba zaznamenať, že v roku 1961 sa vykonalo prečíslovanie dom o v, čo čiasťočne súviselo so
JRD L máj Košeca začalo hospodáriť s nasledovným pôdnym fondom (hektáre) :
lad. Tún. Noz. Koš. KVP Ilava Celkom
Orná pôda 262 102 90 292 189 158 1093
lúky 78 3 6 II 158 22 278
pasienky 134 33 41 235 40 137 620
Po určitých úpravách sa ustálil pôdny fond tak, že k 31. decembru 1961 bolo 2 O 3 4 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho ornej 1084 ha, lúky 245 ha a pasienky 62 ha. Okrem toho 870 záhumienkárov 'vlastnilo 305 hektárov.
Oo spoločného hospodárstva prišli jednotlivé JRD s takýmto živočíšnym fondom :JRD (obec) hovädzí dobytok ošípané hydina Ladce 251 353 400 Tune žice 79 144 405 Nozdrovice 81 132 430 Košeca 277 571 995 Košecké Veľké Podhradie 198 136 500 Ilava 195 190 500Pre úplnosť ešte maj e t o k JRD k 31. decembru 1961:
-Základné prostriedky -zvieratá, stavby a stroje mali hodnotu 14 832 000 Kčs.
-Nedokončené investície boli vo výške jeden a pol milióna korún, prevádzkové zásoby v rovnakej výške a tak isto prevádzkové zásoby v hodnote l 640 000 Kčs.
V tomto roku družstevníci spoločne oslávili dožinky a to 3. septembra 1961 v Košeckom Veľkom Podhradí. Dožinky boli spojené s oslavou Medzinárodného družstevného dňa. Družstevníci prešli v slávno,stnom sprievode po celej obci, pozreli si kultúrny program a nakoniec sa pobavili na ľudovej veselici.
Pracovná jednotka za tento rok bola 18 Kčs v hotovosti. Vznikol preplatok 5 korún.
STROJOVÉ DRUŽSTVO V ILAVE Stručná charak
bolo založené 10. februára 1946. Slúžilo na pomoc malým a stredným roľníkom. Zakúpili sejačky, kosačky, kultivátory, teristika zlúčených družstiev ktoré používali potom všetci členovia družstva, Riadna Strojnotraktorová 'stanica bola založená po rozpade strojoého družstva v roku 1948, ktorá už poskytovala platené služby roľníkom.
JRD ILAVA
Jestvujúce strojové družstvo v Ilave, ktoré malo 57 členov a stroje v hodnote 157 000 Kčs sa dňom l. januára 1950 pretvorila na JRD prvého typu. Prvým predsedom bol Jozef Bagin, ale čoskoro po ňom Štefan Korínek. Po 'dvoch rokoch spoločnej práce sa JRD v Ilave rozpadlo. Pôda, ktorú nemal kto -z rôznych dôvodov -obrábať (asi 70 hektárov), bola pridelená štátnym majetkom.
Dňa 10. februára 1957 sa v Ilave opäť založilo celoobecné JRD, predsedom sa stal Tomáš Stano. V nasledujúcich rokoch JRD prosperuje, veľa sa stavia a aj pracovná jednotka až do roku 1961 stúpa.
JRD KOŠECA
Dňa 20. decembra 1949 bol ustanovený prípravný výbor JRD, jeho predsedom bol Ján Čuvala, roľník. Celý výbor mal 105 členov, ale pôdy iba 65 hektárov aj s farskou pôdou. Zakladajúca schôdza sa koná 30. septembra 1950, na ktorej sa uskutočnila voľba správy JRD a dozo~ného výboru. Predsedom sa stal Ján Košík st., podpredsedom Pavel Koňúch.
V roku 1952 preberajú celú činnosť JRD 89 výkonných roľníkov, družstvo prechádza na III. typ. Vtedy mali už takmer 150 hektárov ornej pôdy, dobytok a ošípané.
V roku 1954 je zvolená nová správa JRD na čele so Štefanom Mosným. Situácia v družstve však nie je dobrá, pracovná morálka u niektorých členov je nízka. Na konci päťdesiatych rokov sa však situácia podstatne mení. 27. februára 1958 sa konala ustanovujúca schôdza celoobecného JRD za prítomnosti viac ako 300 členov. Do JRD vtedy vstúpilo 187 malých a stredných roľníkov a celková výmera stúpla na 521 hektárov poľnohospodárskej pôdy.
JRD NDZDRDVICE
V Nozdroviciach bolo založené JRD 20. februára 1958. Malo 34 členov,' 141 hektárov pôdy. Za predsedu bol zvolený Cyril Čepák. Hned na začiatku si počínali veľmi hospodárne. Nestavali nové budovy, ale adaptovali staré. Hodndta jednej pracovnej jednotky bola v roku 1959 18,-Kčs a 5,-Kčs v naturáliach.
JRD KOŠECKÉ VELKÉ PODHRADIE
Dňa 23. júla 1950 sa z iniciatívy DO KSS založil prípravný výbor JRD, do ktorého sa do konca roku prihlásilo 35 členov s výmerou 40 hektárov pôdy. Predsedom prípravného výboru bol Štefan Gregor . Viac sa nepodarilo urobiť až do roku 1956, kedy sa začala intenzívna presvedčovacia kampaň i za pomoci OV KSS, ONV v Ilave a pracovníkov Vorošilových závodov v Dubnici nad Váhom. I tak nábor trval až do roku 1959. Dňa 8. marca 1959 bolo JRD vo Veľkom Košeckom Podhradí založené. Získali 122 roľníkov, ktorí si zvolili za predsedu Ondreja Vranu. JRD obhospodarovalo celkom 455 hektárov poľnohospodárskej pôdy, z toho 159 ornej;
Charakteristiku, založenie a vývoj JRD v Ladcoch uvádzam v rokoch 1950 .: 1·960, JRD Tunežice v rokoch
1961
V hospodárskom roku 1961 sa vo VS Ladce striedali veľmi dobré výsledky s horšími. Určitý vplyv na družstevníkov malo zlúčenie JRD. Bol skôr horši, ako lepší.
Stavhospodárskych zvierat nebol podľa plánu naplnený. Napr. hovädzí dobytok sa postupne vyčisťoval od tuberkulóznych kusov a tak do stavu chýbalo 40 kusov. Sliepok bolo 834, čo bol značný pokles, pretože v hydinárni bol trikrát mor a cholera, čo zapríčinilo veľké hynutie.
Hospodársky rok na Výrobnom stredisku Ladce
v Žatve bolo pokosené 79,5 hektára riadkovačom a vymlátené, samoväzom 12,5 ha a ručne 5 ha. Ručne bolo treba kosiť ovos v Horných ladcoch. Slama sa skladovala v kozloch.Aké boli výnosy jednotlivých plodín
-pšenica 22,80 q
-raž 18,5 q
-jačmeň 18,9 q
-ovos 18,0 q
-zemiaky 120, O q
-cukrová repa 300,0 q
-seno 25,0 q
-datelina 30,0 q
-kukurica 40,0 q
Dodávku mlieka predpísali v Ladcoch i Tunežiciach na zá
humienkárov. Napr. v Tunežiciach to bolo 150 litrov od dojnice.
Na výrobné stredisko JRD Ladce sa znieslo aj mnoho kritiky. Zaostávanie sa zdôvodňuje najmä tým, že nie sú vytvorené stále pracovné skupiny, pracuje sa náhodile, nevedie sapresná evidencia a vôbec je nedostatok pracovných síl. Veľa sa hovorí o stabilizácii traktoristov a ich zodpovednosti zastroje i o tom, že zaos,táva vyvážanie maštaľného hnoja. V živočíšnej výrobe 7 žien dojilo 93 kusov kráv ručne už od roku1957, ked predtým ako prví v okrese mali dojenie strojové.Podobných námetov na riešenie bolo viac a muselo ich riešiť nielen nové vedenie zlúčeného JRD, ale najmä družstevníci sami ._
Jarné práce v Tunežiciach sa začali pre nedostatok stroHospodársky rok jovoneskorene. Dochádza pritom k nezrovnalostiam i vo vzťahu v Tunežiciach k Výrobnému stredisku Ladce, kde vedenie nechce stroje pre Tunežice požičať. Sejba jarín sa tak oneskoruje a dokončia ju až v polovici apríla. Plénum MNV i vedenie VS Tunežice upozorňujú správu JRD v Košeci, že uprednostňujú pridruženú vý
robu pred poľnohospodárstvom. A tak Tunežičania žiadajú Košecu o vrátenie traktora s vlečkou pre dvor Tunežice. Okrem toho žiadajú spravodlivé rozdeľovanie umelých hnojiv.
V inom čase hodnoti plénum MNV v Tunežiciach stav vo výrobnom stredisku. Hovori sa o živeľnosti, nie sú vytvorené pracovné skupiny a je nedostatok stálych pracovnikov.
V živočišnej výrobe sa deje veľa nového. Uskutočňuje sa špecializácia: prisunuje sa hovädzi dobytok na výkrm a odsunujú sa jalovice. Tunežickú maštaľ opúšťajú aj kravy, nechávajú iba počet kusov potrebný na zásobovanie obyvateľov mliekom. Vedúcim živočišnej výroby bol vtedy Vincent Eliáš. Dobre sa darilo vo výkrme ošipaných, kde zásluhou krmičky Baškovej sa splnila dodávka mäsa.
Podľa súpisu v roku 1961 bolo v Tunežiciach 1072 kusov hydiny (JRD -240), 106 kusov hovädzieho dobytka (JRD -BO), 169 kusov ošipaných (JRD -66).
Záhumienkári chovali ku koncu roka 1961 na pôde 33,77 ha 787 kusov hydiny, 67 husi, 37 kačic a moriek, 26 kusov hovädzieho dobytka, 91 ošipaných, 14 kôz.
V školskom roku 1960 -1961 je v Z á k l ad nej dev ä ť r o č nej š k o l e v ladcoch 409 žiakov v 13. triedach. V tomto roku ukončilo školskú dochádzku 22 žiakov. Na začiatku nového ~kolského roku 1961-1962 je na škole opäť 13 tried, ale k dispozicii iba 9 učebni a tak sa vyučuje striedavo, čo značne vplýva na kvalitu výsledkov vyučovania i výchovy.
Žiaci školy významnou mierou prispeli k zberu zemiakov na JRD vo výrobných strediskách ladce i Tunežice. Nazbierali v priemere na žiaka 525 kg a ziskali 800 Kčs ako druhi v súťaži okresu Považská Bystrica.
Úspechy dosi~h1a škola v športe. Okrem iného zviťazi1i na turnaji v ľadovom hokeji v Dubnici a reprezentova1i okres na turnaji v liptovskom Mikuláši.
Školy v ladcoch aTunežiciach
Na ZDŠ si pripomenuli nedožité šesťdesiate narodeniny národného umelca Petra Jilemnického viacerými akciami, najmä však zájazdom do Kostolca, kde P. Jilemnický v tridsiatych rokoch učil.
Pionierska organizácia aj v tomto roku trpí na nedostatok vedúcich oddielov a tak celková práca je iba priemerná. Na druhej strane sa veľmi úspešne rozvíjali rôzne súťaže osobitne Súťaž tvorivosti mládeže v prednese poézie a prozy. Úspešní boli v súťaži v sporení, kde za rok nasporili takmer 20 000 korún. Základná deväťročná škola prevzala od JRD pozemok na obrábanie. Robilo sa tak v rámci polytechnickej výchovy a získavania vzťahu žiakov k manuálnej práci i k pôde.V Základnej deväťročnej škole začal pracovať novovytvorený výbor Združenia rodičov a priateľov školy na čele s predsedom Štefanom Galanským.Materská škola v ladcoch mala i nadalej problémy s počtom prihlasovaných detí a možnosťami ich umiestniť. Do prevádzky dali dve oddelenia: pre deti od jedného do dvoch rokov a pre deti od 3 do 6 rokov. Dovedna mala Materská škola 46 detí. V roku 1961 si aj na tejto škole založili Združenie rodičov a priateľov školy.V Tunežiciach bol riadi teľom Základnej deväťročnej školy pre l. -5. ročník Karol Rusnák. Deti sa zapájali najmä do mimoškolskej činnosti. Tak boli v roku 1961 vyhodnotenj ako najlepší v sporení v okrese Považská Bystrica, spomedzi malotriednych škôl.
V školskej jedálni pri ZDŠ v ladcoch sa v roku 1961 zriadil tzv. d o z orn Ý v Ý bor Za tento výbor a jeho činnosť zodpovedal Milan Majerík, predseda školskej a kultúrnej komisie MNV. Členmi boli Margita Petríková (za Výbor žien pri MNV), Alojzia Jánošíková (ZRPŠ), Mária Kalusová (MNV), Jozef Moriš (MNV).Strediskom kultúrneho života v roku 1961 bol Závodný klub ROH, ktorého činnosť sa rozšírila o niekoľko krúžkov. Tak výtvarný kr-úžok viedol akademický maliar Ján Šándora, fot.okrúžok František Strakovič. Ďalej pracovali bábkársky krúžok, dychový orchester, tanečná hudba i záhradkársky krúžok, ktorý sa staral o parkové plochy okolo kultúrneho domu.Knižnica vYPožičiavala knihy každý piat.ok, poriadala besedy a časté výstavky kníh. V roku 1961 vystúpili v Ladcoch 3 profesionálne súbory -občania sa dožadovali, aby ich bolo viac.Vysokú návštevnosť zaznamenávalo kino Závodného klubu ROH. Len za prvý štvrťrok 1961 odohrali 69 predstavení s návštevnosťou viac ako 9 000 divákov.Oo kultúrneho života sa v t.omto období zapájajú vojaci miestnej posádky vojsk Minist.erstva vnútra. Spoločne s Ladčanmi organizujú oslavy, z ktorých spomenieme aspoň oslavy
9. mája, kde vojaci vystúpili v estráde, Deň armády s ukážkami bojov a cvičenia so psami a dalšie. Oslavy l. mája boli ako obvykle v Ilave, ale ich predvečer bol mimoriadne vydarený, hlavne lampiónový sprievod.
Veľmi dobrú úroveň z dalších kult.úrnych a spoločenských pddujati mal karneval v parku, ktorého organizátormi boli opäť vojaci .V roku 1961 Ministerst.vo výstavby v Prahe schválilo projekt rekonštrukcie Ladeckej cementárne. Pôvodné náklady sa počít.ali na 125 miliónov
Kčs,potom sa však projekt menil a náklady zvyšovali. Už v roku 1961 prestavali 371 tisíc korún. Plánovaný termín ukončenia bol stanovený nal. júl 1969. Trvalý nedostatok cementu na Slovensku však nútil vedenie cementárne termín podľa možností skracovať.
1962
Začiatok rekonštrukcie ladeckej cementárne
Hlavným cieľom rekonštrukcie bolo dosiahnutie vyššej kapacity, podstatné zvýšenie produkcie i produktivity. Zanedbateľné neboli .ani otázky hygieny a komplexnej modernizácie. Pôvodný zámer -a tak sa aj výstavba začala -bolo postaviť šesť šachtových pecí.
V roku 1961 cementáreň prvýkrát prekračuje vo výrobe cementu hranicu 300 000 ton cementu. Vyrobili 303,41 tisíc ton cementu a to zmesných cementov triedy 250 a 350.Podnikovým riaditeľom aj v tomto roku (od roku 1952) bol Teofil Haršáni.Medzi najaktívnejšie organizácie patril VÝ bor ž i e n pri MNV, pod vedením predsedníčky Margity Žitvovej. Ich činnosť je skutočne všestranná. flenky Výboru žien, ale pod .ich vedením aj ostatné ženy z Ladiec, sme videli najčastejšie na brigádach. Pomáhali JRD pri ošetrovaní cukrovej repy, čistili pasienky a lúky; Organizovali akciu v zbere vajíčok, ale i inak pomáhali pri zabezpečovaní zásobovania a úrovne predaja v obci.
Ženy sú aktívne v kultúrnom živote. Neboli to iba mimoriadne vydarené oslavy Medzinárodného dňa žien, ale aj čajové večierky, príspevky ku kultúrnym programom pri oslavách, najmä však divadelné predstavenie "Óaleká ozvena", ktoré ženy s ~spechom nacvičili a zahrali aj na okolitých obciach. V zime 1960 -1961 usporiadali Zimnú školu roľníckej školy, kurz háčkovania a dalšie akcie. Ženy sa najviac podieľajú na činnosti Aktívu pre občianske záležitosti, kde v roku 1961 začína spolupracovať aj Ladecká cementáreň.
zv ä z p o ž i ar nej och ran y má v roku 1961 starosti s prístavbou a modernizáciou hasičskej zbrojnice, kde sa robia niektoré stavebné a technické úpravy. V tomto roku sa požiarne družstvá z obce zúčastňujú likvidácie najväčšie-
Organizácie Národného frontu
ho požiaru v okrese za mnoho desaťročí -v obci Vršatecké Podhradie, kde zhorela takmer celá obec. Uplatnili sa pritom cisterny pri dovoze vody z Váhu.
ČZM v obci bol aktívny najmä v kultúre. Ladeckí zväzáci sa pravidelne schádzali pri nácviku tanečného krúžku. V Ladcoch usporiadali súťaž v spoločenskom tanci, do okresného kola postúpili dva páry z Ladiec.
V Tunežiciach boli najaktívnejší členovia ČZM. Na pracovných brigádach odpracovali 100 hodin pri odburiňovaní, pri zbere zemiakov 40 hodín, pri čistení lúk a pasienkov 80 a dalších 230 hodín pri žatve a mlatbe.
V tomto roku sme zaznamenali viacero významných politických udalostí, ktoré mali vplyv na život našich občanov, alebo sa nimi zaoberali najmä v organizáciach KSS a v ostatných zložkách Národného frontu.
Rezolúcie a pozdravy posielali do Moskvy, kde sa v dňoch
9. -14. júla 1962 konal Svetový kongres za všeobecné odzbrojenie a mier. V cementárni, na školách a schôdzach spoločenských organizácií sa čítalo Posolstvo k národom sveta, vyzývajúce k boju za odzbrojenie a ku spolupráci mierových síl.
V októbri vzrušili občanov Ladiec a Tunežíc udalosti, ktoré sa odohrali síce daleko od nás, ale hrozili konfliktom, ktorý mohol zasiahnuť celú zemeguľu. Bola to blokáda Kuby24. októbra a vošla do histórie ako Karibská kríza. Občania si oddýchli, ked došlo k urovnaniu priamym rokovaním zástupcov vlád ZSSR a USA a blokáda bola zrušená.Významná udalosť sa odohrala 4. -B. decembra tohoto roku v Prahe. zasadal tu XII. zjazd Komunistickej strany Československa. Schválil uznesenia o hlavných smeroch socialistickej spoločnosti, ktoré sa potom prenášali do okresov i straníckych organizácii v Ladcoch aTunežiciach.
Ku koncu roka 1962 sa ukončila úprava Lúčkovského potoka. V Horných Ladcoch sa škarpavanie urobilo v dížke 250 m. O skoré dokončenie prác sa zaslúžili poslanci MNV Ondrej Prekop, Jozef Moriš, Jozef Juríček, Ján Suran a další.V priebehu rokov 1961 -1962 sa v Ladcoch zriadili tri prevádzky MNV a zberňa šatstva a opravovňa punčoch Komunálnych služieb Považská Bystrica. Naproti tomu sa kritizuje pomalá prestavba požiarnej zbrojnice. Sú nedostatky v zaobstarávaní materiáfu, viaznu odborné elektrikárske práce a naostatok chýbajú aj financie.
Významné udalosti
Výstavba obce a služby
Jednotka Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti oslavuje v roku 1962 desiate výročie svojho založenia. Na" spoločnej schôdzi členov "z ladiec a Tunežíc si pripomenuli činnosť za desať rokova na tých, ktorí jedn~tku zakladali.
V roku 1962 v PS -VB z ladiec boli: František Zelík, Jozef Pastierik, Ján Muth, Vladislav Adamec, Jaroslav Cibiček, Jozef Král, Florián Habánek, Emil Fatura. Z Tunežíc: Karol Malacha, Anton Beniak, Augustín Belko, Viktor Melicher, Pavel Benčo.Ku koncu roka 1962 dochádza v ladcoch k reorganizácii Ludovej kontroly, systému jej práce a zvýšenie právomoci pri kontrolách predaja a iných obchodných činností. Do výboru Ludovej kontroly boli zvolení: Milan Bajza, František Pagáč, Pavel Cibiček, §tefan Jánošík, Anna Faturová, Rudólf Fedor, Anna Hriadelová, Michal Turčan, Františka Kadlečíková, Helena Pastieriková, Gejza §krabák, Ondrej Chovanec.V decembri 1962 hodnotil výbor ZO KSS a Miestny národný výbor v Tunežiciach prácu MNV a spoločenských organizácií Národného frontu .
Z komisií MNV sa najvyššie hodnotí dobrá práca komisie finančno-rozpočtovej a komisie poľnohospodárskej. Naopak, kritizuje sa slabá činnosť Výboru žien po celý rok 1962. Aj hodnotenie ostatných spoločenských organizácií NF vyznieva negatívne. Iba v teskoslovenskom zväze mládeže sa kladne hodnotí ich brigádnická činnosť pri zveľadovaní obce a pri pomoci JRD. Prijímajú sa opatrenia na zlepšenie práce organizácie požiarnikov a Zväzu československo-sovietskeho priateľstva. Konštatuje sa tiež, že prakticky neexistuje Osvetová izba a miestna knižnica. Aj tu sa robia opatre~ia na obnovenie činnosti.
Jednotka PS -VBV ladcoch reorganizácia Ludovej kontrolyOpatrenia na zlepšenie práce v TunežiciachVýbor žien rovnako, ako minulý rok dobre organizuje spolofenskd, kultdrnu a brigádnickd finnosť medii ženami v obci. Opäť zriadujd Zimnd školu roľníckej ženy, kurz varenia a pefenia, návštevu JRD v Dubnici nad Váhom, prednášky a besedy. Zaoberajd sa aj takými otázkami, ako je kontrola a agitácia pri dodávkach od záhumienkárov, odpracovali veľa brigádnických hodín pri ošetrovaní repy a pri žatve, ale aj pri zveľadovaní obce. Časopisy Slovenka a Rozkvet uverejnili výzvu ladeckých žien na intenzívne pestovanie zeleniny.
V tomto roku vysoko hodnotí MNV prácu flenov Československého zväzu mládeže pri pomoci JRD a pri ostatných nárazových prácach v obci . Naproti tomu kritizuje za mald pomoc organizácie Zväzarm, ale aj ostatné zložky NF.
Rada MNV uvažuje o opodstatnení existencie Osvetovej besedy v Ladcoch, kedže v obci je zriadený Závodný klub ROH, vykonávajdci celoobecnd kultdrno-výchovnd finnosť. Funkcie správkyne Osvetovej besedy sa vzdáva Jana Krušínska, funkciu preberá Btanislav Lipták, ufiteľ ZDŠ. Jana Krušínska nadalej vedie Miestnu ľudovd knižnicu spojend s knižnicou ZK ROH.
Urfitý dpadok badať aj v finnosti Závodného klubu, niekqľko krdžkov minulý rok ešte aktívnych, prestalo pracovať. Rovnako slabšia finnosť sa zaznamenáva v Aktíve pre obfianske záležitosti, kde niet takmer nijakých finančných prostriedkov.Dobrá práca žien v ladcoch
Ďalšie udalosti V ladcoch
V školskom roku 1962 -1963 došlo v Základnej deväť ročnej Školy v ladcoch nej škole k niekoľkým kádrovým zmenám. Dňa l. februára 1962 prišiel na školu, okrem iných aj Branislav Lipták, terajší kronikár obce . Od septembra František Dačo, Márťa Liptáková a další učitelia .
Zmeny sú aj vo vedení Združenia rodičov a priateľov školy . Predsedníčkou sa stáva Ing . Marta Veselá z cementárne, podpredsedom Štefan Saksa, pracovník OV KSS a pokladníkom Rudolf Országh, pracovník Ladeckej cementárne .
Významnou úlohou školy bol nábor do poľnohospodárskych škôl. V spolupráci ZDŠ -MNV sa podarilo získať na poľnohospodárske školy 6 detí.
V tomto školskom roku sa ukončili na škole niektoré nutné opravy, rovnako aj v byte riaditeľa školy, kde sa zaviedol vodovod, elektroinštalácia a celková prestavba bytu.
Pioniersku organizáciu vedie skupinová vedúca Viera Hoštáková . Práca je sťažená, pretože PO nemá klubov~u a nadalej trvá nedostatok dobrých, vyškolených oddielových vedúcich. Pionieri pracujú v B oddieloch a sú aktívni pri zberoch, brigádach a kultúrnom živote .
Na konci školského roka bolo na škole v ročníkoch 1.-9. 475 žiakov .
V Mat e r s kej .š k o l e sa čiastočne zlepšilo vybavenie . Za pomoci cementárne a MNV sa postavilo ihrisko s pieskoviskom a húpačkami. Nadalej pretrváva stav mnoho detí a málo priestorov.
V tomto roku sa zaviedol nový systém rozpisu dodávok od záhumienkárov. V Ladcoch a Tunežiciach vlastnili záhumienkári 61 kráv. Priemerne sa na jednu dojnicu rozpisovalo 250 litrov mlieka dodávky, spolu 14 250 litrov. Dodávka bola splnená, ked záhumienkári odovzdali 14 527 litrov . Vajíčka sa rozpisovali tak, že na l ár sa odovzdávali 3 vajíčka. 165 dodávateľov vlastnilo 65 hektárov, ktorí mali odovzdať 14 600 vajíčok -odovzdali 15 300.
Rozpis dodávok
V roku 1962 sa začala postupná likvidácia vojenského útvaru Ministerstva vnútra, ktorý sídlil v kaštieli. Súvisí s tým aj skončenie činnosti telovýchovnej jednoty Červená hviezda, ktorá pOdľa mienky funkcionárov pozdvihla úroven futbalu v Ladcoch, ale mu aj uškodila, pretože v čase jej trvania nemali futbalisti z Ladiec možnosť sa realizovať. V Ladcoch zostáva nadalej strážny oddiel, sklady a v roku 1962 sa ešte uskutočnuje výcvik nováčkov pre útvary Ministerstva vnútra.
Nastoľuje sa otázka, čo dalej s kaštieľom, po úplnom vysťahovaní vojakov.
V druhom roku spoločného hospodárenia v zlúčenom JRD
l. máj Národné zhromaždenie schválilo zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov. Zahrnoval zabezpečenie roľníkov v nemoci, v starobnom dôchodku, prídavkoch na deti a ostatných sociálnych službách.
JRD l. máj Košeca hospodári v roku 1962 na 2 034 hektároch poľnohospodárskej ,pôdy -z toho l 041 ha ornej pôdy. Počet členov družstva v tomto roku je 90B.
Úlohy v r a s t l inn e j výrobe sa u väčšiny plodin nesplnili, čo bolo z časti zapríčinené dlhým suchom a v čase žatvy búrkami a krupobitím. Najviac -až na 40 % boli pošk~dené porasty v Tunežiciach. Najvyššie hektárové výnosy z celého komplexu dosiahli v Ladcoch, kde výnos jačmena bol 29 a miestami až 37 q z hektára.
Ako dôkaz objektívnych príčin -extrémneho počasia, uvádzam, že 26. apríla 1962 namerali v Košeci a už 27. apríla sa zozimilo tak, že na okolité vrchy napadol aj sneh.Celý zber obilia bol organizovaný tak, aby sa žatva v celom komplexe Košeca skončila pri dvojfázovom zbere za 16 dní.
Vojaci postupne odchádzajú
Druhý rok zlúčenia Jednotného roľníckeho družstva ŽivočíŠnej výrobe budú po celé dalšie obdobie chýbať krmoviny . Živočíšne produkty sa v roku 19~2 plnili rôzne. Hovädzie mäso na 110,4 %, bravčové na 99,9 %, ostatné mäso iba na 21 %. Mlieko dodali družstevníci na 97 %, ale vajcia 410 tisíc kusov, čo znamenalo 122 %. Najvyššia dojivosť bola vo Výrobnom stredisku Ladce -1 857 litrov na jednu dojnicu.
Vzhľadom na objektív~e príčiny nepriazne počasia, sa prečerpal počet plánovaných pracovných jednotiek, najmä v rastlinnej výrobe a na stavbách poľnohospodárskych objektov. Napr. Ilava čerpala na 1 hektár pôdy 95 pracovných jednotiek, Ladce a Tunežice 101 a Košecké Veľké Podhradie dokonca 160 pracovných jednotiek. Ladce a Tunežice dosiahli najvyšší príjem na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy l 438 korún, kým napr. Košeca iba 618 Kčs .
JRD na všetkých strediskách, teda aj v Ladcoch a Tunežiciach má veľmi vysoký vekový priemer družstevníkov. V celom komplexe pracovalo 289 stálych pracovníkov, z čoho bolo 20 do 25 rokov, 117 do 45 rokov, 100 od 46 do 60 rokova 52 nad 60 rokov.
Družstvo má na konci druhého roka spoločného hospodárenia l 146 kusov hovädzieho dobytka, 1 349 kusov ošípaných, 48 koní, 5 800 kusov hydiny. Nezaznamenal sa takmer nijaký prírastok, ale položili sa materiálne, kapacitné a organizačné základy . na postupné zvyšovanie stavov, ale hlavne úžitkovosti hospodárskych zvierat.
V roku 1962 sa na celom JRD organizovala socialistická súťaž . Súťažili medzi sebou traktoristi v orbe, sejbe, žatve. Súťažili aj dojičky a ošetrovateľky hospodárskych zvierat.
Pracovná jednotka nebola vysoká. V hotovosti 15,-Kčs a naturálie v hodnote 2 koruny na pracovnú jednotku.
V zásobovaní obyvateľstva mali dobrý podiel záhumienkári, ktorí v celom komplexe JRD l. máj odovzdali 63 000 litrov mlieka, 5 700 kilogramov mäsa a viac ako 67 tisíc kusov vajec.
Pre zaujímavosť uvádzam, ako sa organizovala v roku 1962 žatva a mlatba vo výrobnom stredisku Ladce. Vytvorená bola tzv. zberová čata, ktorá mala zobrať obilie zo 156 hektárov. Pritom sa samoväzom malo zobrať 26 hektárov a dvojfázovým zberom 69 hektárov za 13 dní. To bolo čiastočne narušené, pretože sa harmonogram musel prispôsobovať počasiu. I tak však bola takto do detailu organizovaná žatva po prvýkrát i s bezpečnostnými opatreniami a socialistickou súťažou poľných skupín, traktoristov, kombajnistov a dalších. Kde všade bolo obilie v roku 1962:
raž na Doline (6,5 ha), pšenica ozimá Za vápenkou (12 ha), pšenica ozimá v Dužinách (13 ha),
jačmeň Dlhé diely (15,8 ha), jačmeň Pod radonam (7,6 ha), v Dužinách (3,10 ha). Samoväzom sa kosila raž za Váhom, jačmeň Pod Slatinou, ovos Za Váhom, ovos Pred močiarom, ovos Na píle, ovos na Štrbavej, miešanka U brvna. Pri kosbe lúk vo vyšších polohách s ťažkým prístupom sa neosvedčili mechanizmy atak nastúpili brigádnici z radov družstevníkov a pracovníkov cementárne s kosami.
V roku 1961 spracóvané projekty na rekonštrukciu Ladeckej cementárne sa neustále doplňujú a menia. Dôvodov je viacej: prehodnotila sa napr. lomové hospodárstvo a doprava suroviny do závodu a dalšie momenty budúcej výroby.
_Pri samotnej rekonštrukcii cementárne sa v roku 1962 prestavala celkom 14,6 milióna korún.
V roku 1962 bolo v Ladeckej cementárni zamestnaných 586 pracovníkov, z toho technicko-hospodárskych 103, ostatní robotníci vo výrobe a pomocných prevádzkach. Priemerný zárobok dosahoval 1 496,-Kčs.
V cementárni sa uskutočnila kádrová zmena vo funkcii riaditeľa podniku: Odišiel doterajší riaditeľ Teofil Haršáni a na jeho miesto nastúpil JUDr. Vojtech Var han í k , ktorý bol riaditeľom v Ladcoch už predtým -v rokoch 1945-1952.
1963
V roku 1963 zastupoval predsedu Miestneho národného výboru v Ladcoch Milan Maj e r í k, namiesto Jána Voleka, ktorý sa funkcie predsedu vzdal zo zdravotných dôvodov a pre zaneprázdnenosť v práci.
25. júna 1963 spoločné plénum MNV a JRD z Ladiec, Tunežíc, Košece, Ilavy, Košeckého Podhradia zvolal Okresný národný výbor v Považskej Bystrici. Na zhromaždení, ktoré viedol Ján Počujka bolo BI účastníkov. Na schôdzi sa prerokovala činnosť národných výborov a najmä ich spolupráca s Jednotným roľníckym družstvom l. máj. Ďalej sa prerokovala príprava žatvy, mlatby, nákupu obilia. Správu predniesol vtedajší predseda JRD Jozef Skalka. Schôdza bola veľmi rušná a kritická voči MNV i voči Okresnému národnému výboru. Otvorene sa hovorilo najmä o nereálnosti Akčných programov a nízkych finančných dotáciach na zveľadovanie obcí.
Plénum MNV v Ladcoch a Rada MNV v Tunežiciach schválili zlúčenie oboch obcí. Toto uznesenie však narazilo na odpor občanov v TuneŽiciach, kde ho na verejnom zhromaždení zamietli, rovnako ako i väčšina členov pléna MNV v tejto obci. Tak sa zlúčenie Ladiec a Tunežíc nerealizovalo.
V tomto roku sa obec Ladce mala stať tzv. "strediskovou obcou". Obec však nesplnila podmienku bezprašnosti ovzdušia a tak krajský hygienik ustanovenie strediskovej obce zamietol.
V Ladcoch sa zriadila pre v á d z k a kamenárstva a obkladania pomníkov. Prevádzku viedol Eduard Habánek zo svojho materiálu. Prevádzka bude odvádzať pre Miestny národný výbor 30 % z čistého zisku. Od roku 1960 boli v obci zriadené už tieto prevádzky:
-dámske krajčírstvo, -maliarstvo a natieračstvo, . -požičovňa riadov (svadobka),
Zmeny v MNV, činnosť a problémy v obci
-zberňa šatstva -pre komunálne služby,
-opravovňa punčoch.
Okrem toho zaviedli Komunálne služby dámske kaderníctvo. Za rok 1963 bol z prevádzok čistý príjem 22 000,-Kčs.
V Tu než i c i ach bol k 1. januáru 1963 takýto stav hospodárskych zvierat
hovädzí dobytok IB kusov
ošípané 46 kusov
hydina 649 kusov (o polovicu menej ako
v roku 1962)
Stav dobytka bol podstatne nižší, čo sa zdôvodňuje sústredením do JRD.
Zmeny nastali aj vo funkcii kronikára v Ladcoch, kde František Žitva nemieni dalej kronikára robiť. Kronika však nadalej nebola napísaná.
V Tunežiciach pozbavili funkcie knihovníka Šimku a poverili touto funkciou riaditeľa ZDŠ v Tunežiciach Karola Rusnáka.
V Ladcoch začal vychádzať časopis N O V Ý Ž I V O T ktorý sa tlačil v Ladeckej cementárni ofsetom. Redaktorom bol Branislav Lipták.
Na výročnej členskej schôdzi JRD l. máj v Košeci, konanej dňa 25. februára 1963 zvolili novú správu družstva. Predsedom sa stal Jozef S k a l k a , podpredsedom Štefan Mosný. V správe boli Vincent Eliáš a Jozef Mihálik z Tunežíc, Ján Koyš, Emília Hatoková a Michal Koštialik z Ladiec.
JRD má niekoľko vážnych problémov, ktoré sa snaží riešiť koncepnejšie v priebehu dalších rokov. Išlo najmä o krmovinový fond, ktorý je nedostatočný a prejavuje sa najmä vo veľkokapacitných stavbách: v hydinárni Košeca a v rýchlovýkrmni ošípaných v Ladcoch.
Nové vedenie v Jednotnom roľníckom družstve
Vo všetkých výrobných strediskách prešla práca v rastlinnej výrobe na komplexné mechanizačné brigády a čaty. Strojov bolo v tom ·čase v JRD dosť, horšia je však ich kvalita. Pracovníci sd stále platení od mn6žstva vykonanej práce, čo sa prejavilo na horšej kvalite a stratách. Aj to sa stalo stredom pozornosti správy družstva a jednotlivých výrobných stredísk.
JRD sa podarilo v roku 1963 vysporiadať s neužitočným hovädzím dobytkom. Odpredali brakové a menej džitkové dojnice a nahradili ich mladými kravami a jalovicami.
Nespokojnosť prejavovali družstevníci s projektovanými stavbami, ktoré nedovoľovali vyššiu mechanizáciu pri čistení a kŕmení, chýbali prípravne krmiva a nebolo možné hovoriť
o kultdrnosti práce.
H o s pod á r s k y r o k 1963 nebol pre družstvo priaznivý, ako to vidieť dalej z uvedených čísiel. Vplyv na to malo aj počasie. V letných mesiacoch bolO veľmi sucho. N~pršalo od 7. jdla až do konca augusta. V noci bývalo až 200 C. V dňoch 22., 23., 24. a 30. jdla bolo v chládku 330 C. V dôsledku takýchto hordčav začala žatva predčasne.
Výrobu mäsa splnilo JRD na 93,2 %, ked hovädzieho mäsa vyrobili 101,5 %, ale bravčové mäse iba na B4,5 % a ostatné druhy ešte nižšie. Rovnako vajcia vyrobili a dodali v množstve predstavujdcom B6 % z plánu, ale mlieka dodali 621 BOD litrov, čo znamenalo prekročenie plánovaných dloh na 107,2 %.
. V rastlinnej výrobe obilniny splnili na 100 %, ale zemiaky, najviac postihnuté suchom na 61 %. Darilo sa cukrovej repe, kt~ej doviezli do cukrovaru viac ako stanovoval plán na rok 1963. Nesplnenie hrubej produkcie rastlinnej výroby a krmovín malo dopad na živočíšnu výrobu -ako som už uviedol.
V družstve boli stále vysoké náklady na poľnohospodár~ sku výrobu. V Ladcoch to na jeden hektár ornej pôdy robilo 2 741,-Kčs, čo bólo najviac zo všetkých výrobných stredísk
a v Tunežiciach 2 417,-Kčs. Pritom VS Ladce plnilo najnižšie hrubú výrobu -produkciu na hektár. Rovnako najv'yššie náklady boli v Ladcoch ' na živočíšnu výrobu -5 229,-Kčs prepočítané na l hektár ornej pôdy, v Tunežidiach o l 000,-Kčs menej a vo Veľkom Košeckom Podhradí dokonca o 2 000, -Kčs menej. To boli otázky, o ktorých muselo vedenie výrobného strediska
premýšľať.
Ešte niektoré údaje o hospodáreni JRD Košeca. Výška pracovnej jednotky dosiahla 16 korún a k tomu naturálie v hodnote 1,75 Kčs na jednotku.
Oproti predchádzajúcemu roku sa počet pracovnikov a členov podstatne nezmenil. Družstvo ešte ostárlo -do skupiny nad 60 rokov pribudli dalši družstevníci a mladých nepribudlo.
Počet hospodárskych zvierat sa podstatne nezvýšil, čo bolo z dôvodov horšieho stavu v rastlinnej výrobe celkom pochopiteľné. Jedine stav ošípaných sa zvýšil na 2 112 kusciv a hydiny takmer na 7 000 kusov.
V rozpočtovej skladbe roku 1963 sa podstatne zvýšila položka sociálny fond na 160 tis. korún a kultúrny fond na 60 500 Kčs.
Ešte výnosy obilnín vo výrobnom stredisku L a d c e
pšenica 27 q z ha jačmeň 24,60 q ovos 20 q z hektára
V roku 1963 sa v spolupráci s Keramoprojektom Trenčín Rozhodnutia
uzatvára otázka dopravy suroviny a samotného kameňolomu . v cementárni
Drvič kameňa dodá poľská firma a surovina sa bude dopravo- na základe
vať transportnými pásmi. veľkopokusu
V roku 1963 sa uskutočňujú v cementárni ladce v spolupráci s Hornosrnianskou cementárňou tzv. veľkopokusy so surovinou, ktoré.ukázali, že ladecká surovina je nevhodná pre výpal v šachtových peciach so suďhou granuláciou. Po prieskume vedeckými pracovníkmi Karlovej univerzity v Prahe, došlo k rozhodnutiu zastaviť rekonštrukciu cementárne v ladcoch. Ďalšie výskumy vyhodnotili surovinu z lomu Butkov ako vhodnú pre výpal v r o t a č nej pec i s výmenníkom tepla. Náklady na rekonštrukciu v tomto roku stúpli už na 32 miliónov Kčs.
Stav zamestnancov cementárne v roku 1963 bol 570 pracovníkov s priemerným mesačným zárobkom 1 526,-Kčs.
Oproti roku 1962 sa aktivita organizácií v obci Tunežice zvýšila i kea nie všetkých. Medzi najlepšie patril te~koslovenský červený kríž, ktorý poriada l pre svojich členov i ostatných občanov prednášky, premietali sa filmy so zdravotníckou tematikou.
Dobrú činnosť pod vedením predsedu ladislava letku vyvíjali požiarnici. V pŕáci Zväzu požiarnej ochrany sa začala prejavovať pravidelnosť, organizovali cvičenia a mimoriadne dobre sa starali o techniku, ktorá bola VŽdy pripravená .
.Predsedkyňou Výboru žien pri MNV je Mária Blažíčková, členkami Anna Hrdinová, Vincencia Koyšová, Emília Kvasnicová, Štefánia Belková a aalšie. tinnosti sa v tomto období zúčastňovalo do 45 žien z Tunežíc.
Organizácie Národného frontu v Tunežiciach
V roku 1963 oslávila organizácia Zväzu požiarnej ochrany v Ladcoch 80. výročie svojho založenia. Pri ťejto príležitosti bola usporiadaná slávnosť, na ktorú boli pozvané aj susedné požiarne jednotky. Sú6asťou bol slávnostný aktív, námetové cvičenie a vyznamenanie zaslúžilých požiarnikov. Boli medzi nimi Pavol Kalus, Vincent Hulc, Vincent Kučo, Jaroslav Faturík, Jakub Mičuda a další. Oslavy sa nedožil dlhoročný obetavý požiarnik a vychovávateľ mladej požiarnickej generácie Ondrej Peterka. Jeho funkciu požiarneho technika v závode prevzal Jozef Bednárik.
V roku 1963 sa podstatne zlepšila spolupráca závodnej organizácie s dedinskou Miestnou jednotkou Československej požiarnej ochrany.
Výbor žien ako pomocný orgán Miestneho národného výboru zasadá pravidelne každý mmsiac. Najviac pozornosti venujú členky poľnohospodárstvu, ved za rok 1963 odpracovali na JRO viac ako 400 hodín.
Výbor žien pomáha účinne Aktívu pre občianske záležitosti, pri organizovaní z1atých a strieborných sobášov a pri návštevách u prestárlych občanov.
Vo vzdelávacej a kultúrnej činnosti poriadajú besedy a ako každoročne Zimnú školu roľníckej ženy.
V Zákla_dnej deväťročnej škole dochádza k pomerne veľkým zmenám v učiteľskom zbore. Prichádza 6 učiteľov a rovnaký počet odchádza, niektorí z toho i v priebehu školského . roka. Nemá to dobrý vplyv na vyučovací proces. Vedúcou Pionierskej organizá9ie sa stáva Eva 8uliková.
BO. rokov protipOŽiarnej ochrany v ladcoch
Výbor žien v ladcoch
Aktivita školy -pioniersky štadión
Jednou z hlavných úloh školy bolo získavanie žiakov do poľnohospodárskych škôl, k čomu prijali spolu s MNV výhľadový plán do roku. 1965.
V tomto čase možno ako aktívny hodnotiť výbor Združenia rodičov a priateľov školy na čele s Ing. Martou VeSelou a Jozefom Moravcom ako pokladníkom. Od tohoto roku sa datujú veľmi vydarené a kultúrno -spoločensky na vysokej úrovni pripravované detské karnevaly.
Už v roku 1962 sa začína a v roku 1963 intenzívne pokracUJe v parku, na mieste, kde mali vojaci strelnicu, budovať p i o nie r s k y š t a d ión. Z iniciatívou vyšiel uči teľ Branislav Lipták, ktorý našiel veľké pochopenie u vedenia školy, na Miestnom národnom výbore, vo výbore ZRPŠ i v Ladeckej cementárni . Pionieri boli pri brigádach organizovaní rovnakým spôsobom ako na stavbách mládeže . Brigádnická aktivita sa sledovala denne a celkové vyhodnocovanie mesačne, kedy sa odovzdávali najlepším triedam víťazné vlajky . Žiaci boli pre prácu na pionierskom štadióne zapálení a vo veľkom množstve sa denne zúčastňovali brigád . V rámci 15. výročia Pionierskej organizácie hodnotili túto aktivitu a vykázali za rok odpracovaných 20 680 hodín, čo nemá obdoby v histórii ani jednej školy v okrese . Veľkú zásluhu na budovaní komplexu ihrísk má aj Valt~r Fábry, zástupca riaditeľa ZDŠ i niektorí další učitelia, ZRPŠ, časť zväzáckej organizácie v obci a Cementáreň Ladce .
Plénum MNV prerokovalo vo februári 1963 vážnu situáciu v Materskej škole. Stále sa zo strany rodičov zvyšujú požiadavky na prijatie do Materskej školy, ktorá kapacitne nestačí. Plénum MNV preto schvaľuje hornú hranicu (kapacitu) na 50 detí, z doterajších 40.
1964
Na verejnom zasadaní MNV v Ladcoch hodnotili poslanci, členovia komisií i zástupcovia organizácií Národného frontu volebné obdobie od roku 1960. MNV hodnotí volebné obdobie
Zrekapitulujeme si teda aj my úspechy a problémy národného výboru a celej obce v období po reorganizácii okresov a zlúčení Jednotných roľníckych družstiev do komplexu JRD 1. máj Košeca.
V uplynulom volebnom období sa rekonštruovala budova MNV v hodnote 50 000 Kčs. Pri tej príležitosti sa pristavila k požiarnej zbrojnici jedna miestnosť, chodba a sklady, čo zvýšilo náklady o 30 tisíc korún . Vybudoval sa rozhlas do Horných Ladiec, ale dlho ho občania nepočúvali, pretože pracovníci Stavoindustrie, ktorí pracovali pri rekonštrukcii cementárne ho narušili a takmer dva roky ho nedali do poriadku.
Vybudovali sa tri mosty: v novom zastavovacom obvode, na Dieloch a v. Horných Ladcoch. Vyškarpovalo sa takmer 150 metrov Lúčkovského potoka . Občania, ktorí bývali v novom zastavovacom obvode boli nútení prechádzať cez dvory občanov, tak sa začalo s výstavbou cesty. Vykúpili sa stromy a začala sa stavať cesta a škarpovať Slatinský potok. Vyškarpovalo sa 200 metrov a potom sa práce zastavili, pretože sa menili firmy dodávateľov. V roku 1964 sa však škarpovanie -ako píšem na inom mieste -dokončilo.
l niektorých dalších prác spomeniem ešte: Materskej školy, úpravu parčíku na križovatke, smerom ku kanálu, úpravu cesty na kopanice, ku ku hydinárni. oplotenie úpravu cesty Štefekovi a
V novom zastavovacom obvode bolo treba preložiť elektrické vedenie vysokého napätia, zaviedlo sa verejné osvetlenie v jednej ulici stavebného obvodu.
Miestny národný výbor prevzal tri budovy od vojenskej správy, ktoré sa upravili na byty a jedáleň s kuchyňou pre Základnú deväťročnú školu a Materskú školu. Oplotili cintorín a záhradu pri MNV, opravili zábradlie na Lúčkovskom potoku a dalšie práce.
Na úseku služieb sa zriadilo dámske krajčírstvo, maliarstvo, svadobka, opravovňa pančúch, zberňa šatstva a kaderníctvo. V obchode Potraviny ~ Zdroj sa zaviedla samoobs luha a otvorila mliekáreň. Z dalších obchodov sa upravili: kaderníctvo, Vesna, drogéria.
Pre zveľadenie zelene sa napr . len v roku 1963 vysadilo 250 okrasných stromkov a lipy na cintoríne.
V roku 1964 bola zavedená telefónna ústredňa na priamy spoj, k čomu MNV poskytlo priestory.
Pri celkovom hodnotení volebného obdobia sa vyslovila nespokojnosť 5 prácou občianskeho výboru v Horných Ladcoch . Napriek snahám predsedu i členov výboru, nepodarilo sa občanov aktivizovať.
V obci bolo 7 občianskych kontrolórov a v roku 1963 boli zriadené štyri spotrebiteľské rady, ktoré dávajú pravideľne mnohé podnety na zlepšenie v obchode a službách, spolupracujú s vedúcimi predajní a prevádzok .
Kladne sa hodnotí spolupráca s Ladeckou cementárňou, najmä v oblasti materiálnej pomoci, poskytovaní vozidiel a mechanizmov.
Najdôležitejšou politickou udalosťou v roku 1964 boli voľby do zastupiteľských orgánov, ktoré boli spojené s voľbou sudcov z povolania do Okresného súdu.
Voľby v Ladcoch i Tunežiciach dňa 14. júna mali dôstojný priebeh a zúčastnila sa ich obsolútna väčšina občanov oboch obcí.
Voľby do zastupiteľských orgánov
V l ad c och zvolili týchto poslancov:
Elena Koyšová, Milan Majerík, Ján Volek, Anton Kalus, Mária Mičudová, Mária ' Kalusová, Michal Koštialik, Terézia Cibičková, Emília Uríčková, Rudolf Zajac, Anna Vlčanská, Valentín Bednárik, Ferdinand Zahradník, Eduard Habánek, Rozália Vráblová, Emil Remo, Jaroslav Koiš, František Gajdošík, Ludovít Štefek, Jozef Moriš, ladislav Černota, Ondrej Prekop, Jozef Petrík, Jozef Janík, Stanislav Kalus, Vincent Kalus, Ing. Marta Veselá, Pavol Cibiček, Valter Fábry, Augustín Martinák, Boris Mierny.
Do Okresného
