Prvú školu - obecnú, zriadili v Ladcoch v roku 1876. Škola nemala nijakú budovu, učilo sa v dome niektorého gazdu, ktorý vedel čítať a písať. Čo vedel, to cez zimné dni naučil aj deti. Zachovala sa správa, že dovtedy, do vzniku obecnej školy, okolo roku 1857, učil gazda Cibiček, neskoršie Jozef Koyš.
V rokoch 1874 - 1876 bola škola v dome Michala Kušniera, kde vyučoval gazda Petráš. Táto budova zhorela a školu presťahovali do priestorov na miesta, kde v deväťdesiatych rokoch 19. storočia postavili už riadnu školskú budovu. V severnom rohu dvora stála vyhňa, tú však čoskoro zváľali. V obecnej škole mal vyučujúci okrem platu zdarma byt, kurivo, na čo prispieval i vtedajší majiteľ veľkostatku Karol Motešický. Obec podľa zákona z roku 1865 platila tzv. 5 % prirážku, z čoho sa až do roku 1880 platil učiteľ. Po roku 1875 obec odovzdávala ešte 12 zlatých ročne na penzijné poistenie učiteľa. Často však peniaze nepoukázali, pretože v obecnej kase nijaké neboli.
V roku 1883 školu poštátnili. Uhorský minister výučby a kultu prevzal dovtedy obecnú učiteľku Oľgu Janecovú za štátnu učiteľku s ročným platom 300 zlatých a 100 zlatých ako miestny príplatok. Pri škole zriadili kuratórium, ktorého predsedom bol hlavný slúžny v Ilave, Ľudovít Šándor, členmi Jozef Korínek, notár v Košeci a gazdovia z Ladiec: Jozef Koyš, Jozef Kelo, Jozef Kováčik, Michal Turza. Do školy chodili deti vo veku 6 - 12 rokov. Vyučovalo sa od novembra do konca apríla. Z učebných predmetov sa žiaci učili písanie, čítanie, rátanie, zemepis, dejepis a náboženstvo.
Keď dal barón Schenk postaviť cementáreň, najmä cudzí robotníci (Slovinci, Poliaci, Nemci, Rakúšania) naliehali, aby sa postavila riadna škola, pretože aj počet detí v školskom roku značne stúpol. Čoskoro sa dohodli. Schenk k doterajšiemu pozemku pridal ešte ďalší a dodal stavebný materiál. Občania obstarali ručnú robotu a povozy. Ostatné náklady hradil štát. Tak sa v roku 1893 postavila nová škola.
Na školu prichádzali noví učitelia. V roku 1897 tu učila učiteľka Kmošková, po nej Izabela Feketeová a Winkler. V roku 1899 učila ladčianske deti Eugénia Mikovényiová a od októbra 1899 Jozef Pauer, pochádzajúci z Lednických Rovní. Títo dvaja sa zosobášili a učili v Ladcoch až do roku 1914. Po nich bol do Ladiec preložený Róbert Bártha ako správca a Alžbeta Herrová ako učiteľka. Nevedeli po slovensky a neznášali sa s občanmi. Tí v dobrom spomínali na Jozefa Pauera s manželkou, ktorí dbali na poriadok a čistotu v škole, pred budovou vysadili kvetinové záhony, vysádzali stromky a robili osvetu medzi občanmi, najmä mládežou. Po skončení prvej svetovej vojny Alžbeta Herrová Ladce opustila a R. Bártha, hoci rodom z Udiče, odišiel do Maďarska.
Od júna 1919 prišiel do Ladiec Emil Pauer (brat Jozefa Pauera), ktorý naposledy učil v Lietavskej Lúčke. Stal sa správcom školy a jeho manželka Anna Pauerová učiteľkou. Školu našli vo veľkom neporiadku, záhrady, ploty i niektoré zariadenia boli zničené.
Hneď v júni toho roku menovali nové kuratórium, teraz už slovenské, na čele s Augustínom Barényim, dlhoročným správcom cementárne. Členmi kuratória boli Pavel Gajdošík, Jozef Vlasatý, starosta obce, Jozef Kelo, Jozef Riečky, Juraj Fatura a Róbert Smetana. Cez prázdniny (júl - august 1919) boli v obci i v škole ubytovaní československí vojaci, ktorí tvorili zálohu pri nasadení proti Maďarskej republike rád. Bol to 1. dragúnsky pluk, 2. eskadróna. Vojaci sa spriatelili s občanmi, dokonca poriadali zábavy, z ktorých čistý zisk venovali škole. Správca za ne kúpil prvé slovenské knihy a možno povedať, že položil základ prvej slovenskej knižnice v Ladcoch. 16. septembra 1919 prišlo prvýkrát do slovenskej školy 114 detí.
Škola, najmä zásluhou správcu Emila Pauera, začala prosperovať. Zlepšila sa materiálna stránka, knihy, pomôcky, technické vybavenie. Uskutočnili sa dovtedy nevídané veci, napr. výlet do Bratislavy. Na konci roku 1921 bolo v škole už 163 žiakov. V tomto roku, 14. apríla, navštívil školu nitriansky biskup Andrej Kmeťko, ktorý sa tu zastavil na svojej ceste do Košece.
Sociálnu úroveň týchto rokov charakterizujú niektoré akcie poriadané školou a rôznymi spolkami pre chudobné deti. Typickými boli tzv. stromkové slávnosti. Jedna z nich sa konala 24. decembra 1922, aby "pomohli zaobuť a ošatiť chudobné dietky". Slávnosti sa konali potom každoročne až do konca štyridsiatych rokov. Najväčšími darcami pri týchto dobročinných akciách boli Ladecká cementáreň, majiteľ píly a vápenky Andor Klár, Ing. Vlach z veľkostatku.
V roku 1924 sa v škole otvára otázka nedostatku priestorov. Obec žiada o pomoc školský inšpektorát v Trenčianskej Teplej, ten prenáša ťarchu na obec Ladce. Napriek týmto problémom sa škola vzmáhala. Pribudli nové učiteľky, Hriadlovská a B. Gregušková a s nimi aj nové formy práce. Prvýkrát poriadajú výstavu ručných prác, čím vytvorili tradíciu pre každoročné prezentovanie sa na verejnosti. Na doplnenie vyučovania využívali krátke filmy, ktoré im vďaka cementárni premietali zadarmo v kine Vzdelávacieho spolku. Filmy spájali s prednáškami a niektoré premietali i pre verejnosť. Obdobie dvadsiatych rokov je v používaní vyučovacích metód v celom Česko-Slovensku veľmi progresívne a pokrokové. Ladčianska škola vďaka učiteľom nebola výnimkou.
V roku 1926 znova nastolujú otázku nadstavby školy (už nie prístavby). Názory sa vyostrujú. Už nielen medzi partnermi: školský inšpektorát - obec, ale aj vo vnútri obecného zastupiteľstva. Posledné prieťahy sa zaznamenali v roku 1928, ale potom sa už sen učiteľov, žiakov i občanov uskutočňuje - školu nadstavujú. Od 21. mája 1929 sa začalo stavať. Žiaci sa zvyšok školského roku učia v prírode. Na stavbu dozerala stavebná komisia, na čele s projektantom nadstavby Ing. Gretschelom z cementárne. Pri výstavbe bolo veľmi aktívne predstavenstvo obce, osobitne starosta Štefan Ištvánik. Už pri realizácii stavby prijali niekoľko zlepšení, napr. postavenie murovaných detských záchodov, zabezpečenie modernejšieho vybavenia v triedach a pod. Kúpili nové lavice, tabule, alebo ich zhotovil stolár Leopold Kubeš. Obec sa musela zaviazať na prevzatie vecných nákladov na nové triedy, čo opäť vyvolalo napätie v obecnom zastupiteľstve.
Stavba pokračovala nevídaným tempom, takže dňa 7. septembra 1929 sa v novopostavených triedach už učilo. 21. októbra 1929 školu posvätil košecký farár Dr. Šimon Gallo. Celkové náklady na stavbu boli 287 434 korún.
Zlepšené materiálne a priestorové podmienky akoby inšpirovali učiteľov k nápaditej práci s deťmi. Zaviedli mnoho nového, čo súhlasilo s pokynmi moderného československého školstva, ale i z iniciatívy vedenia školy a učiteľov.
V roku 1930 založili pri Štátnej ľudovej škole v Ladcoch prvé rodičovské združenie. Jeho prvým predsedom sa stal Rudolf Lukovínyi, prednosta železničnej stanice v Ladcoch. Formy práce združenia sa príliš neodlišovali od dnešných. 10. októbra 1931 navštívil školu minister školstva a osvety v Prahe, Dr. Dérer. Vyslovil uspokojenie nad aktivitou učiteľov a starostlivosťou obce o materiálnu stránku školy.
V školskom roku 1933 - 1934 vzrástol počet žiakov na 316, teda dvojnásobok z roku 1920. Vznikla dočasná 6. trieda, ktorú už museli umiestniť do zasadacej miestnosti obecného domu. V tomto roku prišiel do ladčianskej školy Ľudovít Stach, ktorý hneď v prvom roku zaviedol systém triednych samospráv. V roku 1933 sa v škole zaviedli dve tradície. Peniaze získané pri rôznych akciách sa všetky obracali na knihy do učiteľskej a žiackej knižnice i do knižnice učebníc pre chudobných. A druhá tradícia: usporiadanie Dňa matiek v každom mesiaci máji.
Na konci tridsiatych rokov sa v škole udialo veľa zmien. V roku 1938 odchádza zo školy jej správca Emil Pauer, ktorý sa za dvadsať rokov účinkovania v obci najviac zaslúžil o jej konsolidáciu a rozvoj. Tu sa na chvíľu zastavíme, pretože Emil Pauer si zaslúži, aby sme sa o ňom dozvedeli viac. Narodil sa 24. decembra 1883 v Lednických Rovniach v mlynárskej rodine. Vyštudoval učiteľstvo, rovnako ako jeho manželka. Jeho prvé miesto ako učiteľa bolo v Lietavskej Lúčke, v Ladcoch celý zvyšok rokov. O jeho učiteľských zásluhách sme už písali. Emil Pauer bol však mimoriadne činný v rôznych kultúrnych a spoločenských spolkoch, ako Vzdelávací spolok, Slovenská liga a v iných. Na rozvoji kultúry v obci má zásluhu aj jeho manželka Anna, ktorá napriek zaneprázdnenosti pri výchove štyroch detí bola dobrou učiteľkou. Emil Pauer zomrel 10. decembra 1943 v Trenčíne a jeho manželka 18. decembra 1965.
Po odchode Emila Pauera zo školy poverili vedením školy Jozefa Novotného. Za jeho krátkeho účinkovania vo funkcii zaviedli v škole rozhlas, prvý školský rozhlas v okrese Ilava. Jozef Novotný bol v čase pobytu v Ladcoch veľmi aktívny v kultúrnej oblasti a medzi mládežou. 31. decembra 1939 ho okresné orgány dávajú k "dispozícii" pražskej vláde a ako Čech musí Slovensko opustiť.
Po ňom sa riaditeľom na krátky čas stáva Koloman Kvet, ktorého Ministerstvo školstva čoskoro správcovstva školy pozbavuje a menuje Ľudovíta Stacha, ktorého už po štyroch mesiacoch vystriedal Ján Sivoň. Dňom 26. novembra 1940 premenilo Ministerstvo školstva po dohode s nitrianskym biskupom doterajšiu Štátnu ludovú školu a správcom školy Jánom Sivoňom (1940) katolícku ľudovú školu.
Náklady na udržovanie školy však zostali i naďalej obci. V tom čase utvorili i nové školské kuratórium na čele s Ondrejom Peterkom. I napriek finančným ťažkostiam, v ktorých sa obec nachádzala, postavili v rohu pozemku školy novú učebňu. V rokoch vojny, v sťažených podmienkach, pokračovala škola v tradične dobrej práci v škole i mimo nej. Ako predtým, i teraz sa spoliehali na kvalitnú prácu učiteľov.
Roky po vojne sa dotýkajú ladčianskej školy rovnako, ako iných oblastí života. Sme svedkami mnohých reorganizácií i obsahových zmien. Už koniec roka 1944 bol rušný. Do školy sa od 9. novembra 1944, po potlačení Slovenského národného povstania, nasťahovali nemeckí vojaci a boli v nej až do konca apríla 1945. Vtedy sa vyučovalo v rôznych provizóriách, v budove detskej opatrovne, v kláštore "na porte", v klubovni Hlinkovej mládeže a inde.
Po odchode nemeckých vojakov museli školu upraviť, porobiť opravy, čistenia. Zničené boli mnohé pomôcky a zariadenia. O niekoľko týždňov vyučovanie pokračovalo už v budove školy. V máji 1945 bola škola opäť pretvorená na Štátnu ľudovú školu a od 1. septembra 1945 zriadili Štátnu meštiansku školu, do ktorej odčlenili žiakov šiesteho ročníka a vyšších tried. V roku 1946 už existovali v Ladcoch dve školy: Štátna ľudová škola a Štátna meštianska škola.
Ďalšia, zásadná reorganizácia sa uskutočnila od nového školského roka 1948 - 1949. Vzniká Národná škola, na ktorej zostal riaditeľom Ján Sivoň a z Meštianskej školy Stredná škola s riaditeľom Vojtechom Barančíkom. Národná škola bola umiestnená v budove starej školy a okrem riaditeľa tu vyučovali V. Gazdíková, K. Schmerová, Mária Kubicová, Pavol Jesenský. Stredná škola mala učebne v budove bývalého urbárskeho hostinca.
Učiteľ je mimoriadny fenomén doby, ktorú sme vám opísali. Bol hybnou pákou kultúrneho a spoločenského života na dedine. Predurčovalo ho na to jeho vzdelanie i entuziazmus, s ktorým vykonával svoje povolanie. Pracoval v diametrálne sa líšiacom prostredí od dnešného, v škole i mimo nej. Vo vtedajších podmienkach bol každý dobrý učiteľ osobnosťou. Ich problémy neboli len v metodikách, úväzkoch, platoch, ich problémy boli v sociálnom postavení detí, hygieny, kultúrnosti správania i vzťahu rodičov ku vzdelaniu svojich potomkov. To sú časy, keď žiaci na Vianoce dostávali od štedrých sponzorov topánky, ošatenie, keď až do zimy chodili do školy bosé. To všetko museli vkomponovať do pedagogického procesu v škole i mimo nej.
Vzhľadom na nízky počet inteligencie v obci boli pri organizovaní každej oslavy, divadla, viedli knižnicu, spevokol, ovocinárov a pracovali vo všetkých organizáciách či spolkoch. Nedá sa zabudnúť a nepoďakovať takým učiteľom akými boli Jozef Pauer, Emil Pauer, Anna Pauerová, Vincencia Gazdíková, Ľudovít Stach, B. Gregušková, Karolína Schmerová, Jozef Novotný, Štefan Galusek, R. Stipanitz, Anton Szomolányi a ďalší. Ich činnosť a zásluhy by sa dali vyjadriť textom na diplome, ktorý dostal v roku 1921 od Krajinského úradu v Bratislave Emil Pauer. "Za vzdelávaciu, školskú a mimoškolskú humanitnú činnosť".
V tejto časti vám v skratke ukážeme rozvoj ladčianskeho školstva v ďalších päťdesiatych rokoch. Budú to iba najhlavnejšie udalosti a fakty, ktoré hrali rozhodujúcu úlohu v živote škôl a obcí. V roku 1951 zriadili v Ladcoch detské jasle a materskú školu. Umiestnené boli v budove bývalého obecného úradu (v bývalej vile riaditeľov cementárne). Čoskoro po otvorení nastali priestorové problémy a ďalšie, ktoré musel MNV riešiť. V nasledujúcom roku otvorili pri Strednej škole tzv. Družinu mládeže. Tu bola aj jedáleň, kde sa stravovali žiaci i učitelia.
V roku 1953 sa v rámci reorganizácie školstva ruší Národná i Stredná škola a zriaďuje sa nový typ školy Osemročná stredná škola. Po skončení 3. ročníka chodia do Ladiec aj deti z Tunežíc. Vtedy mala OSŠ v Ladcoch 270 žiakov a riaditeľom bol Ján Sivoň, zástupcom riaditeľa František Žitva. Po odchode Jána Sivoňa na dôchodok funkciou riaditeľa poverili Františka Žitvu a jeho zástupcom Valtera Fábryho. V školskom roku 1959 - 1960 mala škola už dvanásť tried a 357 žiakov. V tomto roku zavádzajú polytechnické vyučovanie, v provizórnych priestoroch zriaďujú dielne. Prvým dielenským učiteľom bol Valter Fábry.
Školu znova reorganizujú, školskú dochádzku predlžujú na deväť rokov a zriaďujú Základnú deväťročnú školu. Situácia vo vyučovacích priestoroch je neudržateľná. Celkom 13 tried sa vyučuje na zmeny. Združenie rodičov a priateľov školy sa aktivizuje pod predsedníctvom Štefana Galanského. Začiatkom šesťdesiatych rokov prechádza Materská škola zaťažkávajúcou skúškou, pretože kapacita ani zďaleka nestačí vyhovieť žiadostiam rodičov na umiestnenie v MŠ. Riaditeľkou v tom čase je Paulína Miková.
V roku 1965 dosiahol stav žiakov v ZDŠ rekord 534 žiakov. To signalizuje vážne problémy pre budúcnosť, ak sa nevyrieši výstavba školy. Je to aj rok mimoriadnej aktivity Združenia rodičov a priateľov školy, ktoré vedie Emil Fatura. Podporujú iniciatívu učiteľov v poriadaní akcií, ktoré zostali v pamäti detí i vtedajších rodičov. Patrili medzi ne najmä výstavy výtvarných a dielenských prác, karnevaly, Medzinárodné dni detí a ďalšie. V roku 1966 preberá od vojenského útvaru Ministerstva vnútra priestory kaštieľa školský sektor a zriaďuje tu Osobitnú učňovskú školu internátnu. Otvorenie predchádzali mnohé úpravy, opravy, najmä stavebné. Prvým riaditeľom školy sa stal Štefan Vašek, zástupcom riaditeľa Ing. Vendelín Čiernik.
Úplná dvojsmennosť v ZDŠ a nedostatky priestorov v Materskej škole sa začali riešiť v roku 1968. Začali výstavbu novej materskej školy a schválili projekty novej Základnej deväťročnej školy. 10. novembra sa uskutočnila obhliadka staveniska pre budúcu ZDŠ. V roku 1970 sa v osobitnej učňovskej škole vyučujú odbory maliar - natierač, murár, stavebný zámočník, krajčírka, záhradníctvo. Za štyri roky veľa zmenili v ubytovaní, v priestoroch na vyučovanie i v systéme výchovy v internáte. Vedúcim výchovy bol Štefan Saksa.
1. novembra 1971 za prítomnosti oficiálnych zástupcov školstva, cementárne a národných výborov slávnostne otvorili Materskú školu v Ladcoch a jasle. MNV Ladce ju prevzal do svojej správy. Prvou riaditeľkou bola Paulína Miková a po nej Viera Kováčová. 7. mája 1971 bol slávnostný výkop na stavbe základnej školy. Hneď potom sa stavba rozbehla na prvom pavilóne a bytovkách.
V tom istom roku odchádza z Ladiec mnohoročný riaditeľ ZDŠ František Žitva. František Žitva sa narodil 29. novembra 1914 v Tunežiciach. Po štúdiách na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi ako učiteľ a riaditeľ pracoval v školách Mojšova Lúčka, Varín, Stará Bystrica, Valaská Bela, Ladce a od roku 1971 v Lietavskej Lúčke. Bol to pedagóg s vynikajúcim vzťahom k žiakom, rodičom i k ostatným občanom. Na vysokej úrovni organizoval telovýchovu, nevynímajúc rôzne masové vystúpenia. Mal k tomu blízko, veď v mladosti bol sám aktívnym športovcom. Nebola mu cudzia ani oblasť kultúry a ostatné úseky spoločenského života. Zomrel 24. marca 2002.
Začiatkom decembra 1973 ukončili práce na prvom pavilóne ZDŠ a vyučovať sa v ňom začalo 16. decembra 1973. V októbri nasledujúceho roka otvárajú druhý pavilón. ZDŠ opúšťa všetky staré priestory, všetky budovy, kde po desaťročia trávili školské roky ladčianske deti. Budovu postavenú v 19. storočí preberá Osobitná učňovská škola a Urbársky dom adaptujú na predajňu potravín.
Od roku 1971 je riaditeľom ZDŠ Lukáš Zelienka, ktorý prišiel s manželkou - učiteľkou z Pružiny. Riaditeľom bol až do roku 1986. V Ladcoch pôsobil v ťažkom a komplikovanom období výstavby školy. Takúto situáciu skúsil aj v predchádzajúcom pôsobisku.
V Osobitnej učňovskej škole sa rozšíril počet žiakov. V školskom roku 1974 - 1975 majú už 17 tried. Ešte viac sa aktivizujú mimoškolské činnosti, najmä telovýchova a šport pod vedením učiteľa školy Ing. Ladislava Dvorského. V roku 1976 zažili prvú veľkú športovú udalosť, keď boli hostiteľmi Celoslovenských športových hier mládeže Osobitných učňovských škôl dievčat.
V roku 1978 sa mení názov na Osobitné odborné učilište. Odchádza doterajší riaditeľ Štefan Vašek. Riaditeľom sa stáva Karol Kuniak. Tieto roky sú rokmi rozsiahlych opráv a rekonštrukcií na kaštieli. Na začiatku osemdesiatych rokov v OOU rozšírili počet profesií. Pre vyučovanie a odborný výcvik sa vytvárajú lepšie podmienky ďalšími úpravami, najmä v novozískanej budove po ZDŠ. Vškolskom roku 1982 - 1983 sa znížil počet ročníkov v Základnej škole v Ladcoh na osem. Už v predchádzajúcich rokoch, ale od tohoto roku intenzívnejšie organizuje školstvo plavecký a lyžiarsky výcvik žiakov.
V roku 1986 odchádza na dôchodok Lukáš Zelienka, riaditeľ ZŠ. Riaditeľom sa stáva Dalimil Pružinec. Rovnako na dôchodok odchádza i zástupca riaditeľa Valter Fábry a na jeho miesto ustanovili Máriu Liptákovú. Pod novým vedením sa začína rozvíjať krúžková činnosť, spolupráca s rodičmi v mimoškolskej činnosti. Sme svedkami mnohých technických a estetických úprav v budove a v parkových priestoroch areálu. Začal sa program elektronizácie vo výchove a vzdelávaní. V škole sa objavujú prvé počítače.
V Osobitnom odbornom učilišti boli do funkcie zástupcu riaditeľa menovaní PaeDr. Vladimír Hromek a Ing. Jozef Jahoda. Vedúcim výchovy je Marián Justh. Škola zriadila elokované pracovisko na Mojtíne so štyrmi triedami záhradníkov. Už predtým v roku 1985 začali výstavbu nového školského areálu tým, že asanovali staré budovy dielní. Prvou etapou výstavby je budova s kotolnou, zámočníckou, stolárskou dielňou a učebňami. V roku 1988 - 1989 rekonštruujú budovu bývalej ZDŠ na moderné vyučovacie priestory pre krajčírky, dokončujú dielne pre záhradníkov. Najväčšie investície idú do strechy kaštieľa. V osemdesiatych rokoch pod vedením vedúceho výchovy Mariána Justha sa v Odbornom učilišti uplatňujú netradičné formy výchovy, ktoré rozvíjajú na vynikajúcej úrovni.
K zmene vo vedení Základnej školy dochádza v roku 1990. Riaditeľkou sa stala Mgr. Mária Letková a zástupkyňou Mgr. Ľudmila Vráblová. Zmeny sa uskutočnili aj v Odbornom učilišti. Riaditeľom je Paed.Dr. Vladimír Hromek, zástupcom riaditeľa pre odborné predmety Jozef Hladký a pre všeobecno-vzdelávacie predmety Mgr. Miroslav Sňahničan. V roku 1990 majú novú riaditeľku aj v Materskej škole. Stala sa ňou Irena Gajdošíková, dlhoročná učiteľka tejto školy. Materská škola pokračovala v tradične nápaditej práci s deťmi. Robili tak i pri značných finančných problémoch, ktoré pomáhal riešiť Obecný úrad v Ladcoch, Považská cementáreň i ďalší sponzori.
Spoločenské zmeny sa prejavili vo výchovno-vyučovacom procese v Základnej škole. Do popredia sa dostali nové predmety, najmä cudzie jazyky. V škole ustanovili školskú radu, ako iniciatívny a poradný orgán. Aj táto škola má finančné a materiálne problémy. Podporu hľadajú na obecnom úrade, v Považskej cementárni i u rodičov. Napriek ťažkostiam dosahujú dobré výsledky nielen vo vyučovaní, ale i mimoškolskej práci s deťmi, v rôznych športových, kultúrnych i verejno-prospešných aktivitách.
V roku 1992 dokončili v Odbornom učilišti výstavbu murársko-maliarskeho pavilónu. V tomto roku sa riešia vážne otázky reštitúcií, navrátenie kaštieľa, parku, záhrad a misijného domu cirkvi. Majetok môže škola užívať až do roku 2002 za nájomné.
Bývalú Družinu mládeže v Základnej škole nahradil od roku 1993 Klub detí. V Základnej škole v tomto čase úspešne vedie detský dychový súbor učiteľ Základnej umeleckej školy František Letko. V roku 1993 usporiadali v Odbornom učilišti dve mimoriadne úspešné akcie. Bola to súťaž MISS Odborných učilíšť z celého Slovenska a Vianoce s FUN rádiom, kde vystupovali herci SND, významné súbory a jednotlivci. Aj ďalšie roky sú v znamení zápasu škôl s nedostatkom financií, pomôcok i učebníc.
Rok 1996 je v Odbornom učilišti v znamení 30. výročia trvania tejto nanajvýš humánnej inštitúcie v Ladcoch. Poriadajú množstvo kultúrno-spoločenských, športových a iných akcií. Okrem iného Celoslovenské športové hry dievčat. V roku 1997 prechádzajú prví žiaci do 9. ročníka ZŠ. Tým sa začala reorganizácia základného školstva s opätovným prechodom na deväťročnú školskú dochádzku. Ďalší rok je pre Základnú školu významným z viacerých dôvodov. Do prevádzky sa dala plynofikácia školy, ktorú finančne dotovali Okresný úrad v Ilave a Obecný úrad v Ladcoch. Na konci školského roka odišla do dôchodku Mgr. Mária Letková. Novou riaditeľkou bola menovaná Mgr. Ľudmila Vráblová a jej zástupkyňou Mgr. Monika Fábryová.
V roku 1999 nastali personálne zmeny aj v Odbornom učilišti, keď sa zástupcom stal Ing. Stanislav Turčék a vedúcim výchovy Mgr. Stanislav Krét. V roku 2000 zriaďujú na všetkých troch školách samosprávy. Tzv. školské rady obsadili zástupcovia pedagogického zboru, zamestnancov obce a rodičov. V roku 2001 je Základná škola v Ladcoch vyhodnotená ako najlepšia škola v okrese Ilava vo svojej kategórii do 400 žiakov.
Materská škola je poriadateľom celookresnej výstavy učebných pomôcok a detských prác. Výstava mala veľký úspech u učiteľov z celého okresu Ilava. V tomto roku sa mení vedenie v Základnej škole. Do dôchodku odchádza Mgr. Ľudmila Vráblová. Na základe konkurzu je za riaditeľku menovaná Mgr. Miroslava Jankejechová. V Odbornom učilišti sme zaznamenali niekoľko skutočne ojedinelých udalostí. Niektorí žiaci sa zúčastnili na Špeciálnych olympijských hrách na Aljaške, odkiaľ priniesli dve zlaté a jednu striebornú medailu. Zlaté medaily získali aj na Špeciálnej letnej olympiáde v Groningene (Holandsko). Rok 2002 znamená významný medzník v riadení školstva. Materská škola a Základná škola v rámci presunu kompetencií prechádzajú do správy obce v ekonomických a v niektorých ďalších otázkach. Odborné učilište prechádza do Samosprávneho kraja Trenčín.
História školy v Tunežiciach je trocha kratšia, ako v Ladcoch. Prvá škola bola do roku 1907 vo vtedajšom dome č. 2 u Jána Češku, potom v dome Košťála (vedľa kaplnky). Od tohoto obdobia sa datuje snaha obecnú školu poštátniť a zabezpečiť tak financie na jej prevádzku i plat pre učiteľa. Vtedy tu učil Vass Reszô a po ňom Anna Kreichelová. Vškolskom roku 1906 - 1907 sa 85 žiakov učilo v stiesnených pomeroch. Po viacerých žiadostiach sa obecnému zastupiteľstvu vyhovuje a v roku 1911 zriaďuje Štátnu ľudovú školu v Tunežiciach. Novej školskej budovy sa deti i občania dočkali v roku 1913. Výstavbou týchto typizovaných školských budov sledovala uhorská vláda zvýšenie vzdelanostnej úrovne, ale predovšetkým to boli maďarizačné snahy.
Situácia sa potom stabilizovala až do tridsiatych rokov. Počet žiakov neustále narastal a v roku 1936 už jedna trieda chodila do školy na zmeny. Vtedy postavili obecný dom tak, že vznikla ďalšia trieda, v ktorej sa už od roku 1937 vyučovalo. V tridsiatych a štyridsiatych rokoch učili v Tunežiciach Ján Retter a Margita Košíková. V roku 1948 žiaci Národnej školy chodili do školy v Tunežiciach a žiaci Strednej školy do Ladiec. V roku 1952 bola riaditeľkou školy Mária Nováková. Vtedy školský referát rozhodol, že žiaci 4. a 5. ročníka budú chodiť do Národnej školy v Ladcoch. V roku 1961 bol riaditeľom školy Karol Rusnák a od roku 1964 Mária Blažíčková, za ktorej účinkovania dosahovali žiaci dobré výsledky v škole i v mimoškolskej činnosti. Mária Blažíčková bola riaditeľkou Základnej školy v Tunežiciach až do jej zrušenia v roku 1974.
Históriu spracoval Branislav Lipták v knihe Monografia obce Ladce z roku 2003, ktorú si môžete prečítať aj v online podobe na tomto odkaze.
