Paradox Homo Sapiens: Cestujeme do vesmíru a umierame hladom.

Pár slov a postrehov zo súčasnosti, ktorú spoločne prežívame

 

"Milí spoluobčania!

 

 

Dovoľte mi pár slov a postrehov zo súčasnosti, ktorú spoločne prežívame.

 

 

Atmosféra uplynulých dní v nás zanecháva nové pocity. Zažívame niečo, čo nikto z nás doteraz nepoznal a podobné pocity prežívali asi len naši starí rodičia počas 2. svetovej vojny. Aj vtedy vládol strach a neistota. Bola chudoba, zlé životné podmienky, mladí ľudia odchádzali bojovať a to prinášalo reakcie rôzneho charakteru. Krízové situácie odhaľovali a odhaľujú tie pravé charaktery každého z nás. Pravé pohnútky správania nedokážeme pochopiť a racionálne vysvetliť. Sú to strach, nenávisť alebo zbabelosť? No aj spomínaná doba mala ľudí, ktorí bojovali za krajšie dni, za šťastie a slobodu, ktorej sa možno nedožili.

 

 

Dnes síce nežijeme vo vojnovom období, ale naše životy značne obmedzuje nový strašiak, koronavírus, ktorý našu samozrejmú slobodu obmedzil zo dňa na deň. No je to len pár dní a už sa začínajú prejavovať mnohé ľudské vlastnosti, na ktoré s odstupom času nebudeme hrdí.

 

 

Sme malá obec a takmer všetci sa navzájom poznáme. Informácie, hlavne tie negatívne, sa u nás šíria veľmi rýchlo. Vidieť činy ostatných je jednoduché, ale keďže dnes máme naozaj veľa času a nemáme sa kam ponáhľať, vyzývam vás všetkých, aby sme sa zamysleli nad NAŠIMI činmi. Na to, či sme ohľaduplní, či dodržiavame všetky nariadenia s používaním ochranných prostriedkov tak, ako je to potrebné, ale aj či vieme pomôcť tým, ktorí to v týchto časoch najviac potrebujú - naši seniori, osamelí občania alebo občania so zdravotným postihnutím.

 

 

Chcem vás všetkých požiadať a poprosiť, buďme k sebe milí a ústretoví nielen počas pekných dní, ale aj počas tých, ktoré zažívame hlavne teraz. Nie sme to len my, ktorí potrebujú ísť do lekárne, do obchodu. Aj náš sused alebo kamarát, ktorý možno žije sám alebo je starší, potrebuje spraviť nákup, poradiť ako má vybaviť niečo na úrade alebo sa len pozdraviť medzi dverami a zaželať si pekný deň a pevné zdravie. Dnes potrebuje pomoc on, zajtra to možno budete vy. Verím, že ak niekomu adresujeme povzbudivé slová a myslíme to úprimne, vráti sa nám to práve vo chvíli, keď to budeme potrebovať najviac.

 

 

Na Slovensku je v súčasnosti niekoľko stoviek ľudí, ktorí sú v karanténe. Nie sú nakazení nejakou strašnou chorobou. Boli však v nesprávnej dobe na nesprávnom mieste a preto musia teraz tráviť svoj čas nedobrovoľne zavretí vo svojich domovoch. Títo ľudia nikomu neublížili, nemajú mor a neokradli nás a napriek tomu viacerí z nás na nich ukazujú ako keby spáchali trestný čin! Namiesto toho, aby sme ocenili ich zodpovednosť, zdieľame na sociálnych sieťach informácie o ich karanténe, a v obci ich od ucha k uchu, od esemesky k esemeske posúvame tak, akoby mali potvrdenú infekciu. Prečo si myslíme, že nám sa toto nemôže stať?! Bude nám príjemné, keď takto budú hovoriť všetci o nás, o našich rodičoch, alebo o našich najlepších priateľoch?!

 

 

Nežijeme predsa v dobe, v ktorej robíme hon na čarodejnice. Žijeme v roku 2020 a dnešná situácia dáva možnosť aj nám zamyslieť sa nad tým, čo by sme v našich životoch mohli a mali zmeniť. Darujme si pekné slovo, pomôžme s nákupom, usmejme sa na seba aspoň očami, keďže máme všetci rúška. Poďakujme tým, ktorí ostali vo svojich prácach preto, aby sme mali čo jesť, kde si kúpiť lieky, odoslať veci poštou alebo natankovať palivo. Vážme si zdravotníkov, na ktorých je dnes veľký tlak a neohrozujme ich zatajovaním informácií o našom zdravotnom stave.

 

 

Rád by som všetkých podporil v tom, že aj v nepeknom období sa môžeme rozprávať o pekných činoch. Možno viacerí neviete, ale vďaka nášmu pánovi farárovi Jozefovi Petrášovi a ženám - dobrovoľníčkam zabezpečujeme látkové ochranné rúška pre našich najstarších občanov. Pán farár zohnal látku a ochotné ženy panie Adamcová, Ďurišová, Hurtová, Chlebová, Kalúsová a Suchárová obetovali kus svojho času a usilovne šijú rúška pre tých, ktorí sú v dnešnej dobe najviac ohrození. Rozdávanie rúšok zabezpečí obecný úrad. Týmto ľuďom patrí moja veľká vďaka a úcta.

 

 

Pozitívnou správou je aj zbierka posteľnej bielizne, ktorá sa u nás konala počas detskej burzy. Organizátorky to všetko načasovali priam na sekundu presne, ešte v období, kedy sa ľudia verejne mohli stretávať. Ako som bol informovaný, viacerí občania doniesli naozaj krásne obliečky, uteráky a pyžamá, ktoré boli darované do nemocníc v Ilave a v Považskej Bystrici. Akosi predvídavo dostali pomoc práve tie zariadenia, ktoré čoskoro pocítia najväčší dopad tohto obdobia.

 

 

Verím, že pozitívnych správ je v našej obci veľa. Podeľte sa o ne s nami, napíšte nám ich, zdieľajte práve tieto správy. Nepodliehajte panike, zachovajte si v sebe slušnosť aj pokoru. Zvládnutie tohto obdobia si vyžaduje snahu nás všetkých a ja nám všetkým zároveň držím palce!"

 

Ing. Jaroslav Koyš, starosta obce Ladce

 

 

Späť na všetky oznamy