Page 5 - LZ Jun 2019
P. 5
130 rokov Organizácie a spolky
Osobnosti technického
rozvoja cementárne
Medzivojnové obdobie rokov prvej Československej re-
publiky znamenalo pre slovenské cementárstvo veľký
technický pokrok. Osobitne v Ladcoch, kde sa sústredil
celý rad vynikajúcich cementárskych odbornÃkov, ktorÃ
využÃvali dobre vybavené továrenské laboratórium a záu-
jem vedenia cementárne o novátorské pokusy.
Ladecká cementáreň bola na zaÄiat- my Lurgi, ktorá ich vyrábala a potom aj Å¡koly technickej v Bratislave. Menova-
ku dvadsiatych rokov súÄasÅ¥ou Be- predávala ako Lurgiho roÅ¡t (!). nà pracovnÃci si vypracovali dizertaÄné
oÄinského kapitálového koncernu Tu musÃme spomenúť vÅ¡etkých vý- práce v laboratóriu cementárne.
so sÃdlom v BudapeÅ¡ti, ktorý vlastnil znaÄných pracovnÃkov, ktorà sa v dvad- Medzi významných cementárskych
cementárne vo vtedajÅ¡ej Juhoslávii, siatych a tridsiatych rokoch, ale niektorà odbornÃkov a organizátorov výroby
MaÄarsku a na Slovensku. Na rozvoj už i predtým, podieľali na technickom patril Dr. Andrej Bokisch, ktorý sa stal
všetkých cementárnà združených v rozvoji cementárstva. riaditeľom Ladeckej cementárne od
tomto koncerne mal najväÄšà vplyv Ing. Anton Koch, pracoval v cemen- roku 1920.
jeho technický riaditeľ Ing. Albert tárni v rokoch 1930-1940. Patril medzi Zvyšovanie konkurencieschopnosti
Hauenschild. Jeho návrhy sa reali- najlepÅ¡Ãch odbornÃkov na Å¡achtové priamo súviselo so zvyÅ¡ovanÃm kvali-
zovali aj v Ladcoch. Postavila sa nová pece v Európe. ty cementu. Kvalitné inžinierske kádre
elektrická centrála s parnou turbÃnou, Ing. Albert Hauenschild, technický zabezpeÄili, aby sa aj v druhej polovici
nové združené mlyny na mletie suro- riaditeľ BeoÄinskej cementárne, riadil predmnÃchovskej republiky vyrábal
viny a štyri šachtové automatické pece technický rozvoj v cementárňach Lad- dobrý cement a podnik prosperoval.
podľa Hauenschildového systému. ce a Lietavská LúÄka v rokoch 1908- Darilo sa to aj zásluhou Ing. Ernesta
V roku 1920 Ing. Andrej Bereczki ob- 1928. Winternitza, ktorý viedol cementáreň
novil pokusy so šachtovými pecami. Ing. Andrej Bereczki, od roku 1921 v rokoch 1927-1930 a ktorý bol tiež
Venoval pozornosť najmä zloženiu riaditeľ Ladeckej cementárne. V rokoch podporovateľom vedeckého bádania.
suroviny. Zvýšil pec na 10 metrov, kde 1926-1945 technický riaditeľ Sloven- Výroba hlinitanového cementu
dosahovali denný výkon 80 ton slinku. ských cementárnà Lietavská LúÄka – V rokoch 1930 – 1932 v Ladcoch po-
Aj v ÄalÅ¡om obdobà venovali pozorno- Ladce. stavili továreň na výrobu hlinitano-
sÅ¥ kvalite cementu. Ing. Bereczki zavie- V ladÄianskom továrenskom laborató- vého cementu. Bol to cement znaÄky
dol zvyÅ¡ovanie prenosu tepla spätným riu pracovali významnà chemici: Bauximent vyrábaný na báze maÄar-
vracanÃm krupice slinku. Dr. Ing. Dezider Steiner (1926-1932), ského bauxitu.
V roku 1926 kolaudovali silo, ktorého Dr. Ing. Štefan Gottlieb (1928-1935), Pri výstavbe bauxitky bolo zamestna-
stavba sa zaÄala už rok predtým. Silo Dr. Ing. Egon Szinger a Dr. Ing. Vili- ných veľké množstvo pracovnÃkov, Äo
malo železobetónovú konÅ¡trukciu a am FiguÅ¡ (1937 – 1945), Dr. Ing. Vili- ÄiastoÄne zmiernilo nezamestnanosÅ¥
do jeho sedemzásobných nádržà sa am Figuš sa stal neskôr profesorom na v regióne.
zmestilo 380 vagónov cementu. Pod chemickej fakulte Slovenskej vysokej
silom boli automatické váhy na plne- LZ 03 / 2019 str. 5
nie vriec. PrÃvod do sila Å¡iel transpor-
térom. V roku 1929 významným tech-
nickým pokrokom bola lanová zvážna
dráha v lome, Äo bola prestavaná reÅ¥a-
zová zvážna dráha postavená iba dva
roky predtým. Lanová dráha mala
medzi horným a dolným bodom sklon
338 ‰.
V tom istom roku odovzdali aj novo-
postavené silo, ktoré bolo ešte moder-
nejšie ako to z roku 1926.
NajzaujÃmavejšà pokus sa konal v ro-
koch 1929-1932. V Ladeckej cementár-
ni skúšali slinovanie na nekoneÄnom
rošte. Skúsenosti z pokusov predali
spoloÄnosti Krupp-Grussonwerke v
Magdeburgu. Odtiaľ sa dostali do fir-