Naučme sa vnímať deti a rozumieť starcom, tým sa aj svet stane zrozumiteľnejší.

Online kronika 1989 - 2013

V online kronike môžete ľahko vyhľadávať všetky údaje, udalosti, štatistiky, ktoré vás zaujímajú. 

Pre zjednodušenie sme vám ukotvili roky, takže môžete rýchlo skočiť na rok, ktorý vás zaujíma.

Po stlačení kláves CTRL + F sa vám otvorí okienko, do ktorého môžete zadať vyhľadávaný výraz.

Napr. keď napíšete "dobrovoľný hasičský zbor", vyhľadáte všetky miesta v texte, kde sa tento výraz nachádza.

 

Prajeme vám príjemné prezeranie. 

14-20 Str

Rok 1921

Rok 1922

Rok 1923

Rok 1924

Rok 1925

Rok 1926

Rok 1927

Rok 1928

Rok 1929

Rok 1930

Rok 1931

Rok 1932

Rok 1933

Rok 1934

Rok 1935

Rok 1936

Rok 1937

Rok 1938

Rok 1939

Rok 1940

Rok 1941

Rok 1942

Rok 1943

Rok 1944

 

Rok 1945

Rok 1946

Rok 1947

Rok 1948

Rok 1949

Rok 1950

Rok 1951

Rok 1952

Rok 1953

Rok 1954

Rok 1955

Rok 1956

Rok 1957

Rok 1958

Rok 1959

Rok 1960

Rok 1961

Rok 1962

Rok 1963

Rok 1964

Rok 1965

Rok 1966

Rok 1967

Rok 1968

Rok 1969

 

 

Rok 1970

Rok 1971

Rok 1972

Rok 1973

Rok 1974

Rok 1975

Rok 1976

Rok 1977

Rok 1978

Rok 1979

Rok 1980

Rok 1981

Rok 1982

Rok 1983

Rok 1984

Rok 1985

Rok 1986

Rok 1987

Rok 1988

Rok 1989

Rok 1990

Rok 1991

Rok 1992

Rok 1993

Rok 1994

 

 

Rok 1995

Rok 1996

Rok 1997

Rok 1998

Rok 1999

Rok 2000

Rok 2001

Rok 2002

Rok 2003

Rok 2004

Rok 2005

Rok 2006

Rok 2007

Rok 2008

Rok 2009

Rok 2010

Rok 2011

Rok 2012

Rok 2013

 

 

 

KRONIKA

Obce Ladce

 

 

14. A 15 . STR

Prvá písomná zmienka o obci Ladce a Tunežice. Okolie Ladiec.

Ako sa tradujú názvy Ladce a Tunežice . Ladce v panstve Košeca.

16. STR

Zmeny názvov . Život v našich obciach v 16 storočí .

17. STR

Ďalšie delenie majetku a koniec hradu Košeca. Rodina Lippay

A Motešický. Turci. Protestantizmus. Živelné pohrom y.

I8. STR

Posledné pokusy o zmenu panstva. Tereziánsky urbár. Naše obce

Za Jozefa II. Obce a ich správa. Stavba kaštie l a v Ladcoch.

Z archívnych dokumentov . Život v obci . Ako sa obliekali .

ZACIATOK 19. STR

Vývoj Obcí Ladce a Tunežice. Zriadenie žúp . Nešťastné tridsiate

A štyridsiate roky.

 

 

V roku 1747. O niečo neskoršie bola k nemu pristavená rokoková

Kaplnka - kostolík.

Park, ktorý patrí ku kaštieľu vznikol takmer súčasne.

Motešický, ktorý ka~tier dal ~ostaviť založil aj park. Jeho

Potomkovia ho potom udržovali, menili i doplňovali o nové

Dreviny.

Ostatné vybavenie

Obce

Kaštiei a park

Profesor Gejza Runkovič vo svojej knihe "Parky a vzácne

Stromy", ktorá vyšla v okrese Považská Bystrica v roku 1978

Charakterizuje park, ako prírodno-krajinársky, s veľkou biologickou

A kultúrnou hodnotou. Svojou transpiračnou mohutnos~

Ťou ovplyvňuje vlhkosť vzduchu a spríjemňuje tak životné prostredie.

Ďalší popis parku, ktorý dalej uvádzam je skrátený

Text zo spomínanej knihy a popisuje stav parku v rokoch

1976 - 1978.

Od vstupu do parku vľavo je dvojradová aleja, pozostávajúca

Z 23 líp, zväčša malolistých. Z tohoto stromoradia sú pozoruhodné

Najmä štyri s obvodom 300, 266, 262, 263 cm. Pri

Vchode do parku z cesty je tiež skupina piatich javorov mliečnych,

Medzi ktorými r8stie jeden agát biely. Od hlavného

Vchodu do parku vedie jednoradová aleja s 13 lipami s obvodom

200 - 240 centimetrov. Na konci aleje vyniká jeden javor mliečny

S obvodom 200 cm, nedaleko neho je skupina 15 agátov bielych

S obvodom 60 - 100 centimetrov. Vedľa rastie pagaštan

Konský s obvodom 265 cm a patrí medzi najväčšie v okrese Považská

Bystrica. Vedľa tehlového plotu sa tiahne dlhé stromoradie,

 

Ktoré sa skladá zväčša z líp, najväčšie majú obvod

260 a 305 cm. Medzi lipami rastú pagaštany konské a javory

Poľné. Niektoré z týchto' javorov s obvodom 147, 225 a 230 centimetrov

Sú pravdeopodobne najväčšie v okrese. Pri plote, na

Konci tohoto stromoradia je dalšia veľká skupina javorov poľných.

V ľavom rohu parku stoja tri mohutné lipy malolisté

S obvodom od 250 do 290 cm. Vzácnou ozdobou parku je platan

Západný s obvodom 328 cm, čo je tretí najväčší platan v okrese.

V západnej časti parku rastie kata lp a bignóniovitá s obvodom

240 centimetrov. Vedľajší priestor zdobia tuje západné,

Kríčkovité magnólie, borievky a iné. Aj tu sa nachádza lipa

Malolistá s obvodom 316 cm. V zadnej časti parku sa nachádza

Ešte skupina šiestich tují západných, buk lesný, pagaštan

Konský, borovice, sosny a dalšie stromy.

Najväčším pokladom ladeckého parku sú dva tisy obyčajné.

Jeden rastie ako dvojitý s obvodom 200 a 193 cm, druhý s obvodom

228 cm. Sú to po Pruskom najväčšie tisy v okrese Považská

Bystrica.

Stav v parku nie je v čase, ktorý opisujeme dobrý a neustále

Sa zhoršuje. Tieto "pľúca Ladiec" potrebujú investície

A stálu odbornú údržbu. Na záver ešte zoznam drevín, ktoré sa

V parku nachádzajú .

Listnaté stromy a kry:

Agát biely

Br est horský

Breza bradavičnatá

Buk červený

Buk lesný

 

Dub lesný

Forzítia previsnutá

Hloh jednosemenný

Hloh obyčajný

Imelovník biely

Jaseň štíhly

Skalník obyčajný

Ihličnaté stromy a kry :

Borievka netata

Borievka obyčajná

Borovica sosna

Jedľa biela

Smrek obyčajný

Javor hor s ký

J avor mliečny

Javor poľný

Katalpa bignóniovitá

Lieska obyčajná

Lipa malolistá

Lipa striebristá

Lipa veľkolistá

Magnólia Soulangeová

Pagaštan konský

Platan západný

Smrekovec opadavý

Tis obyčajný

Tuja východná

Tuja západná

O kre m parku sa nachádza na území obce, najma

V jej strede dosť zelene, ktorá sa neustále zveľaduje. Podobne,

V samej zeleni je vystavená časť obce Horné Ladce.

V katastri Ladiec sa nachádzajú aj ch rán e n é str omy

Mimo parku . V Lúčkovskej doline rastie zákonom chránený buk

Lesný, ktorý má nasledovné rozmery: priemer 207 cm, obvod

650 cm, šírka koruny 12 m, výška 25 metrov a vek asi 300 ro~

Kov. Ďalšie mohutné buky rastú v celej oblasti pod Butkovom

Vladeckom, hľožanskom a podhorskom chotári.

Politický a kultúrno-spoločenský život v obcí Ladce je

Riadený cez organizácie Komunistickej strany Slovenska,

Miestny národný výbor a organizácie Národného frontu Slovenskej

Socialistickej republiky. Asi dve tretiny obyvateľstva

Sú zapojené do niektorej z organizácií.

Komunistická strana Slovenska má základné organizácie

V Považských cementárňach,Základnej škole a Osobitnom odbornom

Učilišti, v obci Ladce.Základná organizácia v obci má dve

Dielčie organizácie v miestnej časti Ladce a v miestnej časti

Tunežice.

Miestny národný výbor v Ladcoch sa opiera o prácu komisií

A občiansky výbor číslo l - v miestnej časti Ladce a občiansky

Výbor číslo 2 - v miestnej časti Tunežice.

Spoločenské a záujmové organizácie Národného frontu riadi

Miestny výbor Národného frontu SSR. V Ladcoch vyvíjajú

Činnosť nasledovné organizácie:

Slovenský zväz žien lorganizácie l a 21 v Ladcoch

Slovenský zväz žien Tunežice

Socialistický zväz mládeže v Považských cementárňach

Socialistický zväz mládeže v Ladcoch

Socialistický zväz mládeže v Tunežiciach

Socialistický zväz mládeže v Osobitnom odbornom učilišti

Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže pri

Základnej škole v Ladcoch

Zväz československo-sovietskeho priateľstva v Ladcoch

Zväz československo-sovietskeho priateľstva v Považských

 

Cementárňach

Zväz československo-sovietskeho priateľstva v Osobitnom

Odbornom učilišti

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov Ladce

Revolučné odborové hnutie v závodoch a inštitúciach:

Považské cementárne

Osobitné odborné učilište

Základná škola. A Matersk~ škola

Vodná elektráreň Ladce

Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky

Poli tický

Život v obci

Zväz pre spoluprácu s armádou Ladce

Telovýchovná jednota Tatran Ladce

Telovýchovná jednota Tunežice

Zväz požiarnej ochrany Ladce

Zväz požiarnej ochrany Považské cementárne

Zväz požiarnej ochrany Tunežice

Jednota - spotrebné družstvo

Slovenský poľovnícky zväz

Slovenský zväz záhradkárov

Slovenský zväz chovateľov

Slovenský zväz rybárov

Slovenský zväz invalidov

Československý červený kríž

Lektorské združenie Socialistickej akadémie ČSSR

Československá vedecko-technická spoločnosť - pobočka

V Považských cementárňach

Doteraz známe archeologické nálezy svedčia, Že najstaršie

Dejiny sa dotkli aj dzemia, na ktorom sa dnes nachádzajd Ladce

A Tunežice. V jednotlivých obdobia~h si budeme všimať iba tie,

Ktoré sa priamo dotýkajd nášho bezprostredného okolia.

V s tar šej dob e k a men nej Ipaleoli ti teda pred

80 000 - 15 000 rokmi boli osidlené - časti za Váhom, teda tam,

Kde sa dnes nachádzajd Pruské a Sedmerovce a na našej strane

Váhu pri Dubnici. Z m l a d šej dob Y k a men nej, teda

Pred 15 000 - 3 000 rokmi sd náleziská aj z Košece. Nes k o r á

Dob a k a men n á zanechala stopy v Pdchove a najbližšie aj

V Beluši.

Z bronzovej doby, ktorá znamenala veľký pokrok vo vývine

Ľudskej spoločnosti v objavovani kovu ako suroviny na výrobu

Nástrojov, nachádzame kostrové pohrebište v najbližšom susedstve

V H lož i a P d cho ve. Je to tzv. Une t i c k á k u l -

T d ra, podľa náleziska v Uneticiach pri Prahe z obdobia 1900

-1500 rokov pred n.l. Pochovávali v skrčenej polohe s bohatými

Bronzovými i zlatými milodarmi. O niečo neskoršie je nálezisko

Tzv . M a ct a r o v s kej k u ltd r y v N o z d r o v i c i ach

Iná zo v podľa náleziska v obci Mactarovce/.

Ďalej nasleduje stredná, mladšia a pozdná doba bronzová

V obdobi od 1500 do 700 rokov pred našim letopočtom. Z bronzu

Sa zhotovovalidhľadné meče, sekery i motyky, ale i ozdoby.

V bronzovej dobe sa začali u nás použivať vozy so záprahmi.

Začiatkom l. Storočia n.l. Sa v našich krajinách usadil

Nový, neznámy pastiersky ľud, ktorý vynikal bojovnosťou.

Mŕtvych pochovávali pod mohyly - preto mohylový ľud. Čoskoro

Zo severu prichádzajd novi obyvatelia - roľnici, ktori spaľovali

Mŕtvych a popol ukladali do urien, preto ľud popolnicových

Poli. Podľa nálezisk v Lužiciach sme prijali názov lužický

Doba bronzová

Lužická

Kultúra

Lužický ľud sa zaoberal roľníctvom, chovom dobytka a poznal

I niektoré remeslá. Tvorili väčšie celky -kmene, stavali

Si .opevnenia . Pôdu obrábali spoločne, v rámci rodovej občiny .

Lužická kultúra zanechala početné stopy aj na na~om území

- bezprostrednom okolí. Najvýznamnej~ie sú Miku~ovce, ale pohrebiská

Sa nali aj v Beluši, Ilave U nás je

To konkrétne sídlisko a popolnicové po hre b i s k o lužickej

Kul túry sa nachádza aj v Pod hor í Z Člaších nálezísk z tohoto

Obdobia možno v blízkosti ladiec ešte spomenúť Nozdrovice

A Košecu.

, Od roku 700 pred našim letopočtom zhruba do roku 400 nášho

Letopočtu ovplyvňujú naše dejiny niekoľkí činitelia. Predov

Etkým šírenie výroby a s pracovanie železa, čiastočná

Klimatická zmena a pre s u n y kmeňov. Tento vývoj pokračuje

Aj v tzv. Mladšej dobe kamennej, prakticky až do začiatku nášho

Letopočtu.

Sídliská tzv. Púchovskej kultúry nachádzame predovšetkým

V Púchove, ale aj na severo-východnej a severnej Morave

A južnom Poľsku. Je to pre naše územie významné osídlenie

Zhruba od l. - 4. Storočia n.l. Ovplyvnilo vývoj aj priamo na

Území dnešnýchladiec. Priame náleziská sú okrem iného aj

V Tunežiciach

Ná naše územie zasahovala okrajovo aj rímska expanzia.

Stopy sa našli však iba v Púchove . Púchovská kultúra však

Bola posledným stupňom osídlenia na území stredného Považia,

Pred sťahovaním národov.

Počiatky slovanského osídlenia môžeme na území dnešného

Okresu Považská Bystrica sledovať už od 7. Storočia n.l. Toto

Obdobie sa však začalo už skôr - koncom 5. A začiatkom 6. Storočia.

Vtedy prišla aj na strednú Európu pohroma v podobe

Železná doba

Púchovská

Kultúra

Slovanské

Osídlenie

A var o v - kočovných kmeňov, ktoré si v 6. Storbčí organizovali

Na Dunaji mocnú ríšu.Po ich porážke na konci 8. Storočia vznikli predpoklady

Na organizovanie Slovanov v samostatnej ríši. Ako je známe

V boji proti Avarom organizoval Slovanské kmene franský kupec

Samo. Avari boli však definitívne potlačení až na konci 8 . Storočia

Frankami.Charakteristické pre toto obdobie osídlenia nášho okolia,

Karpát a celého Považia je už orné hospodárstvo, ked pestovali

Pšenicu, jačmeň, raž, ovos, proso a hrach. Nálezy náradia dokazujú

Aj existenciu záhradkárstva. Súčasne vznikali aj remeslá,

Najmä kováčstvo a hrnčiarstvo .V prvej tretine 9. Storočia sa na sever od Dunaja stretávame

S dvoma nadkmeňovými politickými útvarmi - štátmi. Staromoravské

Kniežatstvo, ale pre nás oveľa zaujímavejšie - Nitrianske

Kniežatstvo v priestore za Malými a Bielymi Karpatmi.

Obdobie Veľkomoravskej ríše v 9. Storočí zanechalo

Stopy aj na našom blízkom okolí. Sú to lokali ty v K o -

Še c i a veľkomoravské mohyly v Bel u š i .

Najstaršia známa zmienka o obci Ladce lpodľa "Slovníka

Obcí" - heslo "Ladce"1 je z roku 1469. Neskoršie prieskumy

Z rokov 1987 a 1988 nás presvedčili, že tu došlo k omylu.

Tento údaj od Antala Fekete Nagya: Trenczén vármegye, ktorý

Mal byť z roku 1469 pod signatúrou DL 2456 v Madarskom krajinskom

Archíve v Budapešti sa ukázal ako nesprávny, pretože

Listina sa týkala obce v Tolnianskej župe a okrem toho je citovaný

Údaj z roku 1489 a nie 1469.

Naj s tar š í hodnoverný údaj na Ladce je z roku

V listi ne DL 17 284, ktorá je publikovaná

V Podmaniczky I. Fotokópia tejto listiny

Je v depozitári pamätnej siene obce Ladiec. Preklad časti

Listiny uvádzame dalej. Pravda, všetky tieto údaje nie sú

Rokmi založenia, ale najstarším písomným zachovalým údajom.

Je jasné, že Ladce v tomto období - v druhej polovici 15. Storočia

Už boli vyvinutou dedinou .

Jednoznačnejší je najstarší údaj o obci Tu než ice.

Pod názvom "TUNIUK" le v listine z roku l397 a  1460 ,

Ktorých originály sú v Krajinskom archíve v Budapešti pod číslom

DL 9140. Je to listina o darovaní a štatúcii do držby Košeckého

Panstva, čo bolo potvrdené kráľom Žigmundom v roku

1406. Ďalší doklad na Tune žice, v ich dnešnej podobe ako

Tunežice · je v listine uloženej tiež v Krajinskom archíve

V Budapešti pod číslom DL 15772. Je to listina z roku 1462

A fotokópia je tiež v depozitáre pamätnej siene Ladce .

Ďalej uvádzame preklady, respektíve výťahy horeuvedených

List í n - najstarších písomných zmienkach o obci Tunežice

A Ladce.

Všetky spomínané listiny sú darovacie, preto obsahujú

Mnoho oficiálnych formulácií, titulov, právnych sankcií atd . .

Rovnako pi s ári pou žívali zau žívané frázy, ktoré písali bez

Ohľadu na to, o ktorý kraj išla, či bol na rovine, v hor ách,

V Sedmohradsku, či na Pova ží . Preto pokladá kronikár za dostačujúce

Uverejniť iba výťahy, podstatné fakty a údaje. Patričné

Storočí

PRVÁ písomná

ZMIENKA O OBCI

LADCE A TUNEŽICE

Listiny budú vystavené v pamätnej sieni Ladiec a v jeho depozitáre.

LISTINA TÝKAJÚCA SA L A O I E C

/ Kráľ Matej Corvin daruje 2 . Februára 1472 Ladislavovi Podmanickému

A jeho potomkom majetok L a d c e a Mojtín

V župe Trenčianskej, ktoré predtým vlastnil Juraj de Hatha.

Po jeho smrti /Hathu / mali pôvodne tieto majetky pripadať

Stefekovi de Werbno, ale ten sa dostal do sporu

S kráľom /počas bojov s Poliakmi/ a majetky mu ako "nevernému"

Odobrali a dali Ladislavovi Podmanickému "so

Všetkým, čo k nemu patri", teda s poliami, lúkami, pastvinami,

Le - smi, vinohradmi, rybnikmi, riekami , mlynmi . /

A to je pravdepodobne všeobecná štylizácia, takže nie je

Isté, či sa všetko vymenované v Ladcoch nachádzal%~~

Majiteľ dostáva právo na všetky úžitky, teda aj na vyberanie

Daní.

ZMIENKA O TU NEŽICIACH

 

Je to opäť darovacia listina kráľa Žigmunda Lucemburského

Z roku 1397. Nezachoval sa jej originál, ale iba jej

Potvrdenie /konfirmácia/ z roku 1406 . V tomto, veľmi rozsiahlom

Dokumente s a medziiným uvádza aj to, že kráľ

Žigmund Lucemburský daruváva viaceré obce Stiborovi zo

Stiboric. Sú medzi nimi aj Tu než ice

ĎALŠIA LISTINA O T UNE Ž I C I ACH

Kráľ Matej Corvin dňa 30 . Septembra 1462 vydáva listinu

Pre Blažeja Ma g y a ra, ktorou mu za jeho zásluhy daroval

Hrad Košeca. Jeho zásluhy sú v pomoci proti Turkom

A "českým lúpe žnikom". V listine sa uvádza, že Bla žej M~ gyar

Pomáhal už predchodcovi Mateja Corvína Jánovi Huňadskému

.

K panstvu Košeca mu daroval aj obec Košeca , po oboch stranách

Podhradia . Ďalej sa spomínajú darované majetky:

Kopec, Rovné, Závratie, "Mysárov" , Tunežice , Podhorie,

Hlosa, , "Hochkopec" a "Wylchie". Tou istou listinou

Daroval kráľ Blažejovi Magyarovi aj majetok Záriečie.

Všetky uvedené písomné zmienky sú pomerne neskorého 'dáta.

V spomínaných darovacích listinách sa hovorí pri viacerých lokalitách,

Že boli "opustené" a pod., teda je isté, že

Jes t v o val i d á v n o pre d tým .

Podobnou metódou jakú sme uviedli v prípade Ladiec a Tunežíc/,

Najstaršími obcami a mestečkami na okolí sú:

Dubnica /terra Dubnicze/ - 1193 a v tom istom roku aj Kameničany.

V roku 1229 sa prvýkrát uvádzajú Klobušice, 1243 Púchov,

1224 Pruské, 1272 Košeca, 1330 Beluša, 1397 Podhorie a Hloža

Atd.

Zo stredovekých hra d o v nás najvlac zaujímajú tie,

Ktoré vznikli pravdepodobne z iniciatívy Matúša Cáka Trenčianskeho.

V našom okolí Považská Bystrica, Košeca, Lednica, Vršatec,

Súča a dalšie. Všetky mali v priebehu storočí nejaký

Vplyv na svoje okolie, teda aj na našu obec.

Naše obce majú v dal šom období, najmä však v moderných

Dejinách, vždy nejaké spojenie s Ilavou /d010žený údaj

1332 - 1337/, ktorá sa vyvinula pod rovnomenným hradom, v 16.

Storočí prebudovanom na pevnosť.

V roku 1919 košecký notár Karol Križan píše na požiadanie

Okresného náčelníka v Ilave o tradovaní názvov Ladce a Tunežice

OKOLIE LADIEC

Ako sa tradujú Názvy Ladce Kalište

Pretože bola na úpätí rovnomenného vrchu.

V predchádzajúcej časti však uvádzame dokumentovaný

Názov zo začiatku 15. Storočia už v dnešnom

Znení. Óalšia verzia vzniku názvu Tunežice

Je v rozloženom slove Tu neži ce /nežite/, pretože

Často bývala obec zaplavená rozvodneným

Váhom.

Vrch v katastri Ladce, názov vraj vznikol od

Slova "kalich" alebo "kalí".

Všetky tieto názory na vznik názvov sú iba tradované z rozprávania

Ľudí. Pravda názorov a rôznych dohadov je ešte viacej.

Nemajú však nijakú historickú hodnotu i napriek tomu, že skutočný

Pôvod názvov nevieme.

Ladce sa už od polovice 15. Storočia dávajú vždy do súvis- LADCE V PANSTVE

Lost i s hradom K o š e ca. Je tomu tak až do polovice 18. Sto- K D Š E CA

Ročia, kedy sa panstvo presídlilo do Ladiec. Ladce ako dedina

S mnohými dalšími patrili do panstva Košeckého hradu. Dejiny

Tohoto hradu a panstva sú teda aj dejinami Ladiec a do veľkej

Miery aj Tunežíc. Preto ~a aj v tejto kronike budeme hradom

Košeca podrobnejšie zaoberať.

Podľa Ilešházyho archívu, archívu mesta Trenčín, Štátneho

Oblastného archívu 8ytča a dalších prameňov /Dejiny Slovenska,

Letopis Matice slovenskej - 1867/ je história panstva Košeca

V str - ~čnosti nasledovná:

- Majiteľom Košece je gróf Smaragdus. Zachoval

Sa dokument, podľa ktorého jeho vdova darovala

Zliechov /patriaci k panstvu Košeca/ kláštoru

Na Skalke pri Trenčíne.

- K dispozícii je záznam - darovacia listina dediny

Slopná, patriacej ku Košeci.

- V týchto rokoch /pravdepodobne aj o niečo dlhšie/

Bola Košeca kráľovským majetkom /Karol

Róbert a Ludovít I./.

- V tomto čase je pánom hradu Košeca a celého

Panstva vojvodca Stibor /potom jeho syn/o

Okrem Košece ovládal Beckov, okolo 200 obci

A mnoho dalších hradov /Považská Bystrica, Ilava,

Vršatec a iné/o Patri - li mu aj viaceré mestá

A mestečká, medzi nimi aj Ilava. Jeho vnuk

Stibor III. Sa stal majiteľom v roku 1425, ten

Však ako posledny mužsky potomok zomiera

V roku 1434 a kráľovsky fiskus zhabal všetky

Jeho majetky. Ale už v roku

Vieme, že Košecky hrad ovládal Štefan Kassay

Trenčiansky podžupan. V tom čase prežíva Považie

A teda aj naše obce veľmi rušné a nebezpečné

Roky. V roku 1431 začali na Slovensko

V dvoch prúdoch prenikať z českych zemi tá b o -

R i t i a s i r o t k o v i a . Prenikali cez Jablunkov

Do Žiliny a dalšia skupina pod vedením

Prokopa Holého z Uherského Brodu cez Považie

Do Žiliny. Táboriti sa potom vrátili cez Nové

Mesto nad Váhom na Moravu. Sirotkovia plienili

Južné Slovensko, pričom ich neustále napádalo

Uhorské 'vojsko.

K poslednému stretnutiu došlo 9. N o v e m bra

143 l pri I l a ve, kde boli husi ti porazení

Vojskom na čele s Mikulášom Rozgoňom. Zo sedemtisícového

Vojska sirotkov zostalo na bojisku

5 tisíc. Ostatní prešli na Moravu. Na niektorych

Hradoch však zanechali posádky /Lednica/.

Kráľ Žigmund rozkázal Ilavu pre pomoc husitom

Zválať.

Odňal kráľ Matej Korvín potomkom Štefana Kassaya

- Jánovi a Stanislavovi panstvo Košeca i s pružinskou

Dolinou, Bánovcami a dalšími obcami

/Ladce/ a daroval ich svojmu vernému vojvodcovi

Blažejovi Magyarovi.

1492 Ten istý Blažej Magyar, veliteľ povestných

.Korvinových čiernych légii, sedmohradský vojvodca

Na večné časy daroval kostolu v Ilave

Dedinu Tu než ice. Predtým si ju však Ilavská

Fara privlastnila lpodľa záznamov/ nie

Veľmi čestným spôsobom .

Na začiatku 16. Storočia a v jeho prvej polovici sa

Dosť často menia majitelia Ladiec, patriacich ku Koleckému

Panstvu. Načas patrilo Zápoľským /Štefan Zápoľský/o Potom sa

Na Považi objavuje rodina R o z 9 o ň o v c o v z Rozhanoviec.

1516 dáva panstvo Košeckého hradu aj s Pružinou grófka

Hedviga, vdova po , Štefanovi Zápoľskom so synom Jurajom

Do zálohy Klementovi a Ladislavovi Rozgoňovcom.

Títo dvaja vlak už predtým, v roku 1500 dostali za

Verné služby od Michala Podmanického Horovce, ktoré

Patrili predtým Lednici.

1526 prichádza z Chorvatska Pavel petrbczi a ked Kolecu

Dobyli vojaci Ferdinanda I., tento ju roku

1528 daruje petrbczimu, ked ju Jánovi Zápoľskému pre zradu

A s por /Ján Zápoľský - Ferdinand I./ vzal.

Ďalli vývoj majiteľov je zložitý. Napokon aj predchádzajuce

Údaje sú bez pochopenia doby a sporov o uhorský trón nepochopiteľné.

V dallom období dollo však k celkom pochopiteľným

Sporom medzi rodinami petrbczi a Rozgoňovci. Ďalej elte

Vieme, že kráľ Maximilián Kolecké panstvo daroval v roku 1573

Jánovi a Štefanovi petrbczimu. V roku 1589 sa rodina Petrtlczi

A Rozgoňovci doh o d n ú , uzatvoria zmluvu, podľa ktorej rodina

Petrbczi preberá majetok k o lee k ý, včetne Ladiec a Tunežíc

A Rozgoňovci majetok tzv. Pružinský vidiek.

Prvý názov, ako som už uviedol bol "Ledcze". V roku 1519

Už nachádzame názov Ledecz, v roku 1958 Ledez a až v roku 1773

Sa dostáva do dneinej podoby i ked s cudz im pravopisom:

Ladcze.

Obdobne aj Tunežice z pôvodného "Tuniuk" v roku 1397 sa,

Zmenili na Thunezycze v roku 1462, čo sa už podobalo dne Inému

Názvu. V roku 1598 sa stretávame s názvom Thuneczicze a až

V roku 1808 Tunessice. Madarský názov vlak bol Tunyogfalva.

Zmeny názvov

Ladce a Tunežice boli neveľké obce i ked ich ' porovnávame

S inými obcami vtedaj~ej doby. Podľa záznamov z roku 1598 mali

Ladce 3 5 domov a Tunežice 2 2 domov.

Po zasadani uhorského snemu v roku 1514 sa upravilo položenie

Sedliakov tak, že poddaný bol povinný odovzdať z úrody

Jednu desatinu a ročne 10 poddaných spolu l o~ipanú. Mimo

Toho každý poddaný 12 sliepok a 2 husi. V peniazoch platili od

Usadlosti l zlatku a ročne, 5 2 dni pracovali na majetku zemepána.

Neskor~ie delenim majetku vznikala nová, chudobnej~ia vrstva

Poddaných - ž e l i a ri, ktori vlastnili iba jedno jutro

S domom a záhradou. Ak chovali kravu, museli si od sedliaka

Prenajímať čiastku poľa.

Dedičné právo, ktoré by chránilo majetok poddaného po

Smrti nebolo. Po vymreti poddanskej rodiny prechádzal nemovitý

Majetok na zemepána.

Najväč~ie výhody uživali š o l t Ý s i, akýsi zmocnenci

Zemepána, ktori sa starali o to, aby si poddaní svedomite plnili

,svoje povinnosti. Za túto prácu dostávali od pána usadlosť,

Ktorá bola väč~ia ako usadlosť sedliaka. Aby ju mohli

Obrobiť, najímali si pomocníkov. Šoltýs mal v evidencii práva

A povinnosti každého pod~aného. 801 obyčajne "libertiom"

- slobodným 1"slobodnik"I. Kedže úradnou rečou v tom čase bola

Latinčina, aj v Trenčianskej župe sa použivalo pomenovanie advocatus

Alebo villicus - teda r ich t á r dediny.

Život v našich

Obciach v 16.

Storočí

Ďalšie delenie majetku panstva Košeca sa uskutoční v roku

L 6 2 O medzi Štefana Petrllcziho a vdovu Mikuláša Petrllcziho.

Rok l 6 7 l je čiernym letopočtom pre košecké panstvo

I hrad. Cisársky táborník Leopolda I. Dal Košecký hrad zváľať

Pre zradu na kráľovi. Príčina: nadŕžanie a ubytovanie Vesseléniha

Vojsk. Vykonávateľom cisárskeho rozkazu bol Sigfried Annibal

He i ste r, ten, ktorý potom - v roku 1708 na hlavu porazil

Rákociho pri Trenčíne /Hámry/. Podobne ako Košecu, vypálili

O rok neskôr - teda v roku 1672 hrad Lednica.

Ako samozrejmý dôsledok - a ten sa nás týkal najviac

- kráľovský fiskus zhabal celý majetok. Statky a dediny, medzi

Ktoré patrili: Horné a Dolné Kočkovce, Nosice, Hloža, Podhorie,

Košeca, Košecké Veľké Podhradie, Košecké Malé Podhradie,Kopec,

Košecké Rovné, Dolná Poruba, Horná Poruba, Nozdrovfce, L a d c e

A Tu než ice. Majiteľom sa stal kráľ - kráľovská komora.

V roku 1676 však už prichádzajú noví majitelia. Kráľovská

Komora zamenila panstvo Košeca rodine L i p p a y d e Z amb o r

Za zámok Szaszkll vo vtedajšej Tekovskej stolici. K tomu kráľovská

Komora pridala ešte 2-5 925 zlatých .

V roku 16BO•, po smrti Mikuláša Lippaya stala sa majiteľkou

Panstva Košeca jeho sestra Bar bor a Lippay, manželka

Imricha 8alaša. Tu sa dostávajú majitelia do príbuzenských pomerov

V blízkom okolí. Imrich Salaša bol totiž majiteľom hradu

A panstva Považská Bystrica. Týmto manželstvom rozšíril svoje

Majetky od Bytče po Ilavu, vyjmúc časti po pravej strane Váhu

/Vršatec, Lednica/.

To je už obdobie, kedy sa do dejín našej obce dostáva meno

Notešický. Príbuzenské vzťahy boli takéto:

Spomínaná Barbora Lippaymala dve dcéry - Alžbetu, ktorá

Sa vydala za Mikuláša Ilešházyho a Ž o f i u, ktorá sa vydala

Za P a v l a Mo teš i c k é ho. Po matkinej smrti /Barbory/

Rozdelili majetok na polovicu. Časť majetku, kde boli L ad c e

Pripadla rodine ~otešických a druhá časť Ilešházymu. Neskôr

Dal Ilešházy svoju časť do zálohy Mote

Ilešházy chcel po niekoľkých rokoch svoj diel späť.

Motešický však nesúhla sil a tak ho Ilešházy preklial:

Z majetku nebudú mať úžitok, bude rozpredaný, rodina

Vymrie bez mužského potomka a z kaštieľa, kde Motešický

Býval sa stane kláštor.

Po bitke pri Moháči v roku 1526 a obsadení Budína, celé

Dalšie storočie postupovali Turci dalej na západ. Odtiaľ robili

Časté výpady a obliehali pohraničné hrady. Nebezpečie sa

K našej obci priblížilo, ked sa Turci náhle rozhodli dobyť

Hrad Trenčín. Trenčania sa hrdinsky bránili a preto sa rozhodol

Turecký veliteľ čol'badži Izkandel' vojsko rozdeliť na menšie

Tlupy, ktoré rabovali a pálili oko li té obce. Dňa 2. O k -

T ó b l' a l 6 6 3 celé Považie ležalo v plameňoch a to na pravom

I ľavom brehu Váhu. Na ľavom, teda na našom brehu Váhu to boli

V š et k y obc e od B El l u š e až po Nové Mesto nad Váhom.

Vtedy boli zničené Ladce a Tunežice, mnoho ľudí zahynulo

A niektorí boli odvlečení do otroctva.

V prvej polovici 17. Storočia sa v Trenčianskej stolici

Začal rozširovať protestantizmus. Ani v jednej časti Uhorska

Sa nešírila reformácia tak rýchlo, ako práve v tejto oblasti.

Prispela k tomu tá skutočnosť, že sa na našom území dlho zdržovali

Husiti a k novému náboženskému hnutiu sa pridala i

Šľachta.

Proti pl'otestantizmu bojovala katolícka cirkev pomocou

Svojich reholí jezujtov a fl'a~tiškánov /napl'. V Pl'uskom/.

Prevaha pl'otestantizmu trvala potom až do prvej polovice 18.

Storočia.

Tul'Ci

Protestantizrlus

Poddaní sa riadili podľa latinského hesla: cuius regia,

Eius religio /či kraj - toho náboženstvo/, teda akého náboženstva

Bol zemepán, takého nábože~stva boli aj poddaní.

Turci neznamenali jediné nebezpečenstvo pre naše kraje

V 17. Storočí. Považie zažilo i dalšie pohromy. Okrem epidémií,

Chorôb a častých požiarov to boli najmä povodne.

Jedna z najväčších bola v roku l 6 3 O , kedy Váh zalial

Celé údolie, na pravej i ľavej strane Váhu. Ludia zachraňovali

Na vyvýšeninách iba seba, pretože príval vody prišiel náhle

Živelné pohromy

Na začiatku 18. Storočia zazn~menávame posledné pokusy

Zmeniť majiteľstvo Košeckého panstva . V roku 1706 chce František

Rákoci zničiť zmluvu z roku 1676, kde kráľovská komora

Dáva - zamieňa panstvo Košeca rodine Lippay. Ako vieme cisárske

Vojská Rákociho porazili a k zničeniu zmluvy nedošlo.

Takto Ile šházyovci a Mote š ický zostali i nadal ej majiteľmi.

Po vymretí petrbciovcov sa ešte potomci rodu Rozgoňovcov

/majitelia z konca 16. Storočia/ pokúšajú majetok dostať

Späť. Súd však ich po žiadavky zamieta.

Mária Terézia v roku 1767 novým urbárom upravila veľkosť

Všetkých sedliackych usadlosti v celom štáte. Podľa toho sa

Veľkosť v intraviláne Idom, hospodárske staviská, dvor, záhrada/

Nezmenila a veľkosť extravilánu /role, lúky/sa u pra -

V i l a podľa bon i ty pôdy. Pre nás, nachádzajúcich sa

V Tre n č i a n s kej ž u p e boli stanovené štyri kategórie .

Pri prvej kategórii jedna s e s i a /usadlosť/ obsahovala 16,

Druhá IB, tretia 20 a štvrtá 22 urbárskych jutár. Lúky boli

Zadelené do dvoch kategórií podľa toho, či dávali aj mládzu

Alebo nie. Pri prvej kategórii patrila k usadlosti veľká lúka,

Čo donášala každoročne 6 vozov sena a pri druhej kategórii

8 vozov.

Podľa držby pôdy určoval urbár aj pracovné, naturálne

A peňážné povinnosti. Od jednej usadlosti sa malo pra c o v ať

L deň v týždni so záprahom , alebo 2 dni pešo.

Ani ostatných povinností neubudlo. Poddani p l a t i l i

L zlatý od domu, o d o v z d á val i desiatok úrody. Okrem toho

Od usadlosti 2 sliepky, 2 kapúnov, 12 vajec, holbu masla a 30

Poddaných spolu l teľa. Naturálne dávky, cir k e v n Ý desiatok

A zemepánsky desiatok mohli poddaní podľa nového vyplácať

Aj penia zmi. Tie však nemali a tak všetko zostalo pri starom.

V dedin ách panstva Košeca v časti majetkovej dr žby Mote šického

Dosahoval priemer výmery všetkej pôdy na jednej usad losti

Až 5 hektárov .

Posledné pokusy

O zmenu panstva

Tereziánsky

Urbár

Aj v našich obciach sme mali vcelku tri kategórie poddaných

: sedliaci, teliari, podželiari. Hospodársky najsilnejšou

Skupinou boli sed l i a ci. Patriu k nim drži telia celej usadlosti,

Polovice, štvrtiny a osminy . Jeden sedliak však mohol

Mať dve i viacej usadlostí.

Poddaní, ktorí nehospodárili na usadlostiach boli žel

I a ri. Bývali vo vlastnom dome a mohli mať aj zem, ale menej

Ako jednu osminu. Želiari bez vlastného domu sa nazývali podž

Eliari .

V roku 172O bolo v L a d c och 19 danovníkov, z toho

12 želiarov. V Tu než i c i ach platilo dane 16 občanov.

V čase panovania Jozefa II., v roku 1784 mali Ladce už Naše obce za

97 domov, l l 2 rodín a 5 7 4 obyvateľov. Tunežice v tom is- Jozefa II.

Tom roku 4 O domov; 4 3 rodín a 2 3 8 obyvateľov. Pre zaujímavosť

A porovnanie uvediem aj susedné obce:

K o še c a 164 domov, 205 rodín, 917 obyvateľov

Nozduovice 16 domov, 26 rodín, 112 obyvateľov

Podhorie 39 domov, 119 obyvateľov v 42 rodinách

Skôr spomínané tri sociálne skupiny patrili k tzv.

Ve č n Ý m poddaným, natrvalo pripútaní k pôde, bez slobody

Sťahovania.

V L a d c och už v 17. A 18. Storočí žili však aj dalšie

Sociálne vrstvy . Boli to zmluvní poddaní s právom slobodného

Obchodu. Osobitne nás však zaujíma skupina slobodníkov,

Oslobodených od urbárskych bremien a dedinskí remeselníci,

O ktorých činnosti máme celý rad záznamov z IB. Storočia.

Na čele dediny boli r ich t á ri, do ktorých kompetencie

Patrilo v IB . Storočí riešenie menej významných majetkopráv-.

Nych a trestnoprávnych sporov. Na pomoc mali troch-štyroch

"prísažných". Pochádzali zväčša zo sedliakov, ale aj želiarov.

Obe c Ladce vlastnila už vtedy, v čase urbárskej regulácie

Niečo pôdy a lúk, z čoho mala príjem. Iné možnosti príjmu

Obec ani nemala , preto že ostatné zdroje vlastnil zemepán . Jemu

Obce a ich

Správa

Patrili liehovar, pivovar a krčma.

K najvýznamnejším reformám, ktoré sa dotkli aj našich

Predkov v Ladcoch a Tunežiciach patrí z r u še nie ne voľ -

N í c t v a cisárom Jozefom II ~ lv Uhorsku 2. Augusta 17B5/.

Tým sa odstránila o s o b n á nesloboda a poddaní sa mohli sťahovať,

Dať deti študovať, voliť si remeslá atd. Trvalo však

Ešte mnoho rokov, kým zemepáni dovolili, aby sa všetky zásady

Zrušenia nevoľníctva v plnej miere uplatnili.

Barokový kašuel dala postaviť rodina Mo teš i c k Ý c h Stavba kaštiela

V r o ku l 747. Alojz Medňanský píše o tom po nemecky v peš- V ladcoch

Tianskom časopise z roku lb26:

"Skoro presne oproti kaštielu v Horovciach na ľavom brehu

Váhu upúta pozornosť kaštiel v Ladcoch. Dlhá, podľa

Novšieho spôsobu postavená a pekne ozdobená budova, ale

Priečelím obrátená do dediny, ktorú pretína hradská '

A preto ho cestujúci na plti nevidí. Postavili ho Motešickovci,

Ked im kráľ daroval jednu a Ilešházyovcom druhú

Polovicu panstva v Košeci, kde starý hrad našli noví

Majitelia až po základy zničený, takže nezostali nad zemou

Ani zvyšky rumov."

Tento barokový kaštiel bol ešte v roku 1792 upravený do

Konečnej podoby. Predtým však, 27 . Augusta v roku 1766 dokončili

Pri kaštieli stavbu k o s t o l í k a, ktorý dala postaviť

Judita Motešická, rodená Tolvay, vdova po Imrichovi Motešickom.

Na stavbu prispeli aj občania sumou 20 zlatých.

Rozhodnutie postaviť kaštiel padlo už v roku 1740, kedy

Sa aj so stavbou začalo.

Pri stavbe kaštiela boli postavené aj niektoré dalšie

Obytné, ale najmä hospodárske budovy. Bol to tzv. "Horný majer"

A mlyn. Potom kováčska dielňa, pálenica, krčma, veľké

Humno a budovy pre úradníkov.

V záhrade okolo kaštiela boli ovocné stromy a všetko bolo

Ohradené kamenným a tehlovým múrom.

Samotný kaštieľ bol postavený na starých základoch, doteraz

Nezistenej budovy. O tom, že tieto priestory boli obývané

Už skôr svedčia aj kultúrne rastliny - stromy vysadené na

Miestach dnešného parku oveľa skoršie Itisy/.

Pri písaní tejto kroniky bolo k dispozícii niekoľko archívnych

Dokumentov, ktorých fotokópie sú v depozitári pamätnej

Siene v ladcoch. Dozvedáme sa z nich, síce nie veľmi dôleži

Té udalosti, ale pre nás zaujímavé k vôli men á m, ktoré

Sa tam vyskytujú a pre vzťah zemepána k poddaným. Zaujímajú

Nás aj rôzne názvy ladiec, ktoré pisári Izemepánal používali.

Z r o k u l 7 O O máme kópie listiny menšieho významu,

Kde sa vyskytuje názov obce l ide c z a sú na nej pečate rodov

Nagya Madočányi.

V listine z r o k u l 7 O l sa tiež hovorí o obci lidecz.

Dokument uvádza vyrovnanie medzi Františkom, Jánom a Karolom

Lippay. Na listine je podpísaný a má svoju pečať aj Mikuláš

Ilešházy, trenčiansky župan, ktorý bol zároveň aj členom

Krajinskej komisie pre úpravu hraníc majetkov,

V r o k u l 7 O 4 > je obec označená ako l é d e c z y

V spise o súdnych sporoch a svedectvách poddaných.

Listina z roku l 7) 3 obsahuje spory i pokuty Itresty/

Poddaných niektorých okolitých obcí: Borčice, Podhorie, Kopec

A dalšie. Trestaní boli v ladcoch.

V r o k u l 7 3 4 sa v ladcoch stretli šľachtici, ktorí

Na pamäť stretnutia spísali listinu, opatrili ju podpismi

A peč&ťami. Boli to zástupcovia rodov: Uhrovický, Príleský,

Maťašovský, Nozdrovický, Trstiansky a ako hostiteľ Motešický.

Listina z r o k u l 7 5 O hovor í o spore Beluše a Hlože.

Spor sa rieši v ladcoch lv kaštieli/ a týka sa výrubu dreva

Občanmi Beluše v hložianskom chotári, katastri. Obsahuje popri

Opise činu aj výpoved svedka.

V dal šom spise z r o k u l 7 5 l sa uvádzajú mená niektorých

Ladeckých obyvateľov: Michal /Michaelol Mužík, Juraj

/Georgiol Perezka, >Juraj Koštial, Ján Baška a další.

Z r o k u 1753 sa nám do rúk dostal spis - likvidácia

Z archívnych

Dokumentov

Vyplatenie ladeckým kolonistom Alexandrom Nozdrovickým. Opäť

Sú pre nás zauj1mavé mená, ktoré sa na listine, akomsi vyúčtovani

Vyskytujú: Andrej Riecky, Štefan Kutej, Andrej Remenár,

Vendelin Kováčik, Andrej Baška, Michal Kalus, Ján Cibiček, Juraj

Dulovský . Pravdepodobne nie všetky mená sú z Ladiec. Sú

To sami odborníci i nádeníci, pretože účet sa týka mnohých

Stavebných prác: kopanie pivnice /každému chlapovi pod 20 grajciarov

Za dva dni/, chlapom pri murároch robiacim po 50 grajciarov

Za dva dni, murovanie pivnice 9 zlatých. Ďalej je

V účte výroba šindľu a pokrývanie, okná, kachle a dalšie práce.

Celkom 196,21 zlatých.

V dal šej listine z r o k u l 7 5 4 sme sa dočítali o rodoch

Motešických, Sádečkovských a Borčických. Je to koncept

Zmluvy a obsahuje popis majetku /domu/, ktorý je predmetom

Zmluvy uzatváranej v L a d c och.

Pôdu v Ladcoch, tak ako na celom panstve obrábali trojpoľným

Spôsobom. Poľnohospodárstvo bolo začiatkom 18. Storočia

Dosť zanedbané, najmä pre časté vojny, povstania a morové

Epidémie .

Bežnými plodinami, ~toré sa na ladeckej rovine pestovali

Boli raž, pšenica, jačmeň a proso. Na vŕškoch ovos, zemiaky

A krmivo. Priemerný výnos bol v prvej polovici 18. Storočia

Asi š t vor n á s o b o k vloženého osiva. Zo strukovín sa

Pestovala fazuľa a hrach.

Zamestnanci panského pivovaru, liehovaru a krčmy dostávali

Plat v peniazoch a naturáliach vyplácaných ročne. Sládok

V pivovare dostával plat asi 10 zlatých a peniaze na obuv. Ďalej

Dostal obilie, hrach, baranov, soľ a syr. Krčmár /najčastejšie

Krčmárka/ dostal rovnako plat plus obilie, hrach,

Pšeno a proso .

M u ž s k Ý od e v pozostával zo spodného prádla a vrchných

Šiat: Bielizeň bola z konopného plátna, ktorú vyrábali

Život v obci

Ako sa

Obliekali

V obci tkáči, alebo sedliačky doma. Prádlo si šili sami. Za

Letných horúčav muži nosili len košeľu a spodné nohavice. Obuv

Bola súkená i kožená . Papuče mali sáry siahajúce po kolená.

V jeseni sa do dažaa obúvali čižmy. Nie je známe, čl sa u nás

Nosili aj krpce . Vrchný oblek pozostával z bielych súkených

Nohavíc, z lajblíka a z haleny. Vesta - lajblík bola obyčajne

Šitá z čierneho súkna. V zime a v nepriaznivom počasí muži

Prevesili cez plecia halenu, zhotovenú z bieleho súkna. Kto

Mal, obliekal si v zime aj kožuchy z baranej kože.

Žen s k Ý o dev bol tiež jednoduchý. Spodné prádlo sa

Skladalo zo spodnej sukne a z rukávcov. Na toto obliekali rubáč,

Ktorý v jednom kuse zakrýval telo od krku po päty. Dolu

Na zadnej strane bol obyčajne riasovaný. Vo všedné dni ženy

Obliekali rubáč zhotovený z plátna, vo sviatok cennejší, ušitý

Z látky.

Dievčatá nosili vyškrobené rukávce a rukávy vyzdobené

Čipkami. Ženská obuv bola podobná mužskej. Za priaznivého počasia

Nosili papuče z čierneho súkna z ovčej vlny. Za nepriaznivého

Počasia čižmy. V chladnom počasí si obliekali kabát

- mentielku a kožuch.

Súčasťou ženského obleku bola fertucha - zástera, ktorá

Sa ešte v našich obciac~ objavuje u starších žien.

Účesy žien boli veľmi jednoduché, česali sa hladko, uprostred

S pútcom. Vydaté ženy si vlasy vzadu otočili okolo tzv.

Obálnice a zakrývali čipkovým čepcom, alebo jednoducho šatkou.

Str a v a bola pochopiteľne veľmi jednoduchá. Jedlo sa

Zásadn~ to - čo sa u rod i l o. Dôležitou súčasťou stravy bolo

Mlieko. Mäso iba v nedeľu a vo sviatky . Pravda, niektorí

- najmä skupina podželiarov mali stravu ešte jednoduchšiu

A chudobnejšiu ako sedliaci, ktorí dorobili potraviny.

V roku 1828 pri suplse domov a obyvateľov mali Ladce

O 34 domov menej /63/ ako v roku 1784, ale o niečo viac obyvateľov

- 634. Podobne aj v Tunežiciach klesol počet domov

Na 36, ale počet obyvateľov stúpol na 3 O 4. Z toho vidieť,

Že i napriek rôznym reformám na sklonku predchádzajúceho storočia

Sa nevytvorili podmienky na veľké demografické zmeny.

Podobný bol aj vývoj v susedných obciach : v Košeci 130

Domova 1082 obyvateľov, v Nozdroviciach 10 domov, 149 obyvateľov,

Podhorie 43 domov, 426 obyvateľov atd. Pri prepočte to

Vychádza, že v jednom dome žilo priemerne 10 ľudí, čo na vtedajšiu

Rozlohu obytných plôch bolo skutočne veľa.

V roku 1830 - 25 . Marca dal pod rúškom "árendálneho kontraktu"

Do zálohu svoju čiastku panstva Štefan Ilešházy Jozefovi

Motešickému. Podľa Ilešházyho archívu zaplatil Motešický

207 373 zla - tých a 34 grajciarov.

Od konca 13. Storočia do roku 1849 bolo Uhorsko rozdele-

Počiatok

19. Storočia .

Vývoj obci

Ladce a

Tunežice

Zriadenie

Né na tzv. Stolice. Lapce a Tunežice patrili do Trenčianskej žúp

Stolice. Na čele stolice stál župan . Nižšímisprávnymi jednotkami

Boli slúžnovské obv.ody II l a v a / .

Od r o k u l 8 4 9 sa územ'nými správnymi jednotkami stali

Ž u p y , na čele so županom, ktorého menoval panovník. Ladce

Znova patrili do Trenčianskej župy. Nižšími správnymi jednotkami

Sa stali o kre s y - pre náš okres I l a va.

Pre obyvateľov našich obcí mali v prvej polovici 19. Storočia

Význam ešte niektoré dalšie celouhorské udalosti . Spomenieme

Aspoň zasadanie uhorského snemu v rokoch 1839 - 1840,

Ktorý priniesol rozhodnutie, že poddaní sa môžu vykúpiť z poddanských

Povinností. Zasadanie rozhodlo aj o povinnom používaní

Madarčiny ako úradného jazyka.

Z východnej časti Slovenska do Trenčianskej župy sa pre- Nešfastné tridniesla

V roku l. B 3 Ich o l era. V Ilave z 1210 obyvateľov siate a štyridzomrelo

61 občanov. Ladce, ktoré mali niečo cez 600 obyvateľov, siate roky

Prini - esli obeť 19 zomrelých z asi trojnásobného množstva chorých.

~alšia vlna epidémie cholery

Cami a Tunežicami v roku l B 6 6

Obeti .

Prešla našim územím - i ladzaobišla

Sa však bez väčších

Lekári, ktorí mali na starosti robiť profilaktické opatrenia

A liečenie cholery v našom okrese, boli Imrich Hrehuš

A František Záhalka. Úradne sa odporúčalo piť čaj z týchto

Rastlín: menta, polinka, božie drievko, saturejka, záhradná

Šalvia, slez prehliadnutý, kvet bazový, kamilky a blšník uplavičný.

Priebeh cholery v našom okolí bol v podstate mierny,

Obete napr. Na východnom Slovensku a v Turčianskej župe boli

Priam katastrofálne.

V rokoch l845 l847 prežívajú naše kraje, ale

I celé Uhorsko veľkú neúrodu spôsobenú suchom. Neúroda priniesla

Do našich dedín hlad a biedu. Nedostatok potravín a zúfalstvo

V značnej miere ovplyvnili fakt, že mnohí poddaní sa

Dávajú na zbojníctvo. Rozšírilo sa aj v Ilavskom okrese a vláda

Posiela proti zbojníkom dokonca vojskq .

Mapa - plán obce l a d c e je rekonštrukcia 'archívnych

Dokumentov, niektorých správ pamätníkov zo začiatku tohoto

Storočia, hlásenia o požiari v roku lb41 a lbb2, povodní a

Dalších údajov. Základom bola mapka uvedená v kronike po ž iarnikov

V obci Ladce .

V mapke je zachytený stav v prvej polovici IB. Storočia

A s i IB 3 O - l B 5 O. Je v-šak možné, že niektoré z domov uvedených

Na plánku boli postavené o niečo neskôr, niektoré boli

V ruinách (napr. Pivovar zhorel v roku lb4l).

Č í s l a uvedené na mapke nie sú čísla domov, ale čísla

Orientačné k v y s vet l i v k á m. Vo vysvetlivkách sú niektoré

Mená, ktoré sa vyskytujú síce neskoršie, ale domy na

Tom mieste už v nejakej podobe, prípadne iného majiteľa, stáli.

/Napr. Lippe prišiel do ladiec v roku lbbo/.

Hospodárske budovy patrili všetky k panstvu Motešického.

Z uvedenej mapky vidieť , že obec bola sústredená mimo

S toličnej cesty /dnes hlavnej cesty/ o Domy okolo tejto cesty

Sa začali stavať v druhej polovici 19. Storočia, ale najmä

Na začiatku a potom v dvadsiatych rokoch 20. Storočia .

Obytné budovy smerom k závodu a dalšie sa stavali na

• • konci 19. Storočia /kolonie/ a v prvej polovici 20. Storočia.

Mapka má poslú ž iť k lepšej orientácii pri čítaní faktov

Z kroniky. Spoľahlivosť je síce vysoká, ale nie stopercentná.

Mapku Tunežíc za to isté obdobie sa nám nepodarilo skonštruovať.

V pamätnej sieni bude mapka zo začiatku dvadsiatych

Rokov.

 

L. Koštialik 37. Galanský' Ján Vysvetlivka

2 . Uríčková 3.8. Faturik Juraj k plánu obce

3 . Ján Kubo 39.

4 . Záhradník 40. Maj e r

5 . Hatoka 4l. Martinák Ján

6. Martinák 42. Riecky

7. Lippe /Kelo/ 43. Koštial

8 . Kela 44. Hriadel Michal

9. Maj e r 45. Koštialik

10. Zvonica 46. Habánek Ján

Ll. Bednárik Michal 47. Gálik

12. Eliáš Ondrej 48. Koyš Pavel

13. Petrík Ján 49. Martinák Ondrej

14. Král Pavel 50. Pohanka

15. Král Ondrej 5l. Petrik Jozef

16. Král Jozef 52. Turza Jozef

17. Cibiček Michal 53. Martinák Ján

18. Prekop Ondrej 54. Peterka Ján

19. Zajac Ondrej 55. Uríček Ján

20. Habánek Ján 56. Petrík

2l. Habánek Pavel 57. Kalus Jozef

22. Uríček Ján 58. Kalus Ondrej

23. 8enda 59. Vlasatý

24. Uríček Štefan 60. Anina Jozef

25. Kukuliaš Pavel 6l. Lukáč Jozef

26. Obe c n á š k o l a 62. Kušnier

27. Ctbiček Jozef 63. Zelík

28. Čajková 64. Váň Jozef

29. Zbin 65. Martinák Štefan

30. Pomocný ml y n 66. Kalus Jozef

3l. Maj e r 67 .Kukuliaš

32. Fatura Michal 68. Faturik Pavel

33. Galanský Michal 69. Kalus Jozef

34. Koyš Jozef 70. Martinák Jozef

35. Ištvánik 7l. Fatura Jozef

36. Galanský Michal a J. 72. Zelík Ján

73. Zelik Jo zef

74. Fatura Ján

75. Hulc Jozef

76. Kováčska dielňa

77. Panské humno

7B. Kováčik Jozef

79. Koyš Michal

BO . Cibiček Michal

Obec Ladce a Tunežice, rovnako ako všetky obce v Rakúsko

- Uhorsku 'sa dočkali zrušenia poddanstva 7. Septembra

1848, kedy ríšsky snem definitívne rozhodol o úplnom zrušení

Všetkých poddanských povinností. I napriek tomu sinajm~

Šľachta nemohla zvyknúť na nové pomery a snažila sa prenechať

Si aspoň niektoré výhody. Tak sme sa dočítali, že Karol Motešický,

Gruntovný pán z Ladiec podáva v roku 1863 žalobu proti

Bývalým poddaným z Ladiec a Košece, pretože si voči nemu zanedbali

Povinnosť rúbania a vozenia dreva.

V roku 1869 sa konalo v celom Uhorsku sčítanie ľudu .

Ladce mali vtedy 619 obyvateľova Tunežice 232 obyvateľov.

Pri dalších sčítaniach v 19. Storočí v roku 1880 žilo

V Ladcoch 607 a v Tunežiciach 251 obyvateľov. V roku 1890

Vzrástol počet obyvateľov v Ladcoch na 797 a v Tunežiciach

Na 264. V roku 1900 Ladce už prekročili tisícku - 1113 obyvateľov.

To bol zrejmý vplyv na vzniku priemyslu, teda cementárne

A prisťahovanie . Sa cudzích robotníkov, ktorí si v Ladcoch

Založili rodiny . V Tunežiciach napočítali v roku 1900

284 obyvateľov.

Ani začiatkom dvadsiateho storočia sa počet obyvateľov

V podstate nemení. V roku 1910 majú Ladce 1050 obyvateľov

A Tunežice 271.

V roku 1868 bol vydaný tzv. Štatút Trenčianskej župy

O obecnom zriadení do obvodných notárskych úradov. Ladce a Tunežice

Patrili do obvodu K o š e c a /Kasza/. Sem patrili aj

Obce Košeca, Nozdrovice, Veľké Košecké Podhradie, Malé Košecké

Podhradie, Košecké Rovné, Zliechov a Gápel. V roku 1884

Tiež obce ako pri zriadení notariátov, ale v roku 1895 už len

Košeca, Tunežice, Nozdrovice a Ladce. V júni 1898 sa zlúčili

Nozdrovice s Košecou a tak v notariáte op~ť ubudla jedna obec.

Notármi boli do roku 1861 miestni občania z Košece -

1850 - 1948

Počet

Obyvateľov

Notariát

Potom už notári z povolania. Prehľad notárov v Košeci:

1742 - Ján Hladiš

1820 - Ján Jančina

1861 - Ludovít Chmielovský /sídlil v Nozdroviciach/

1907 - 1931 - Karol Križan

1931 - 1932 - Ján 8alogh

1932 - 1938 - Koloman Kálnay

1939 - 1945 - Štefan Balath

V týchto v,oľbách sa volili funkcie richtár, podrichtár

A úradník.

V Tu než i c i ach, tak ako inde, na každú funkciu bolo

Určených viac kandidátov. Tak na richtára kandidovali Štefan

Gajdošík, Ján Češko a Solomon Mahrer. Na podrichtára Ján

Češko, Solomon Mahrer a na úradníka Štefan Baška, Jozef Mikuška,

Adam Marguš a Pavel Raček. Vo voľbách najviac hlasov dostali

A funkciu prebrali:

Štefan Gajdošik, richtár

Ján Češko, podrichtár

Štefan Baška, úradnik

V l a d c och kandidátmi na richtára boli Kello Jozef,

Knbpfelmacher Solomon, Michal Turza. Napokon boli zvoleni do

Jednotlivých funkcii takto:

Kello Jozef, richtár

~nbpfelmacher Solomon, podrichtár

Král Jozef, úradnik

V ladcoch boli funkcionári a obecní sluhovia vyplácaní

Takto: richtár mal ročnú odmenu 30 zlatých, úradnik 8 zlatých,

Zvonár 3 zlatky, organista 17,50 zlatých, hájnik 20 zlatých

A listár 4 zlatky. Obecní sluhovia boli odmeňovani ročne po

24 zlatkách 20 grajciaroch.

Voľby do zastupiteľstva

Obce

V roku l872

Majetok /inventár/ ladiec v roku l S~2, z ktorého mala

Obec najviac príjmov boli obecné role . Tie priniesli v roku

1872 čistý zisk 2 000 zlatých. Oo majetku patril aj cintorín,

Zvonica, márnica a iné obecné priestory . Celkový príjem obce

V tomto roku činil 2 075 zlatých.

Rok 1872 sme na porovnávanie vybrali preto, lebo v tomto

Roku sa konali prvé voľby po vyjdení nariadenia o "zriadení

Obcí v notariátoch" a vtedy sa aj stanovili akési pravidlá

- stanovy, podľa ktorých sa mal obecný úrad a jeho členovia

Riadiť.

Obecný úrad v ladcoch sa podľa spomínaného nariadenia

Skladal z týchto členov:

- richtár

- námestník /podrichtár/

- 2 radcovia

- notár

Okrem toho bolo tzv. Služobníctvo: 2 obecní sluhovia,

Nočný strážca /hlásnik/, hrobári, hájnik, okolitý listár.

Najvážnejšou a najprednejšou p o v inn o s ť o u richtára

Bolo dbať na dodržiavanie zákonov . Okrem toho mal podľa

Štatútu dbať na:

- bezpečnosť osoby a majetku

- vyhlásenie úradných záznamov

- vyhotovovanie návrhov útrat /rozpočet/

- "aby premávka vždy udržovaná bola, preto na všetky pády dajakých

Prekážok na stoličných cestách cez obecný chotár

Vedúcich, okresnej vrchnosti bez odkladu oznámiť . "

Námestník richtára zastupuje v neprítomnosti a plní úlohy

Pridelené predstavenstvom alebo samotným richtárom . Radcovia

Sa zúčastňujú na obecných zasadaniach a vykonávajú uložené

Úlohy. Starší radca predsedá obecnému zastupiteľstvu v neprítomnosti

Richtára.

Notár zastupuje pri zasadaniach vrchnosť a zhotovuje

Zápisnice.

Stanovy obecného

Úradu a majetok

Obce

 

V tom čase - v roku 1872, pred ním a po ňom ' sa vystriedali

Vo funkciách richtára Jozef Král st. /1856/, potom spominaný

Jozef Kelo a Král Jozef ml. V roku 1894 - 1899 bol

V Ladcoch richtárom Pavel Záhradnik a od roku 1899 Ondrej

Koštialik.

V obecnom zastupiteľstve od deväťdesiatych rokov do začiatku

20. Storočia sa najčastejšie objavujú mená: Michal

Kušnier, Jozef Koyš, Michal Koyš, Jozef Kováčik, Ján Riecky,

Ján Zelík, Vincent Šimíček a další.

V roku 1910 sa stal richtárom Koštia1 Ondrej. V obecnom

Zastupiteľstve sú vtedy Vlasatý Jozef, Ondrej Král, Michal

Koyš, Ján Hriade1, Jozef Kelo, Pavel Habánek, Juraj Faturik,

Michal Kušnier, Lippe Adolf. V tomto roku sa konajú aj poslanecké

Voľ by. Priniesli mnoho nepokojov, obyvateľstvo bolo

Podráždené, najmä pre madarizačné tlaky, ale aj zlé hospodárske

Pomery. V Ladcoch i Tunežiciach museli zakročiť madarskí

Žandári, aby "upokojili" občanov.

Do týchto nepokojov sa pridalo aj dalšie nebezpečenstvo

- cho le ra, ktorá však v našej obci mala pomerne pokojný

Priebeh.

Starostom - richtárom v T une ž i c i ach bol od roku

1913 Jozef Kvasnica, ktorý aj úradoval doma, vo svojom dome,

Ako to vtedy bolo zvykom, kedže obecné domy postavené ešte neboli.

Podrichtárom bol Ján Češko a vo výbore Štefan Kvasnica

A další.

V roku 1913 bol v Ladcoch aj Tunežiciach schválený nový

Š t a t-ú t obce, ktorý rušil starý - schválený v roku 1872.

O udalostiach na najrozhodujúcejšich úsekoch života Ladiec

I Tunežíc píšeme v osobitných častiach na konci tejto

Kapitoly kroniky. Ďalej vás oboznámime s niektorými bežnými

Úlohami, ktoré museli zastupiteľstvá riešiť . Vybrali sme časový

Úsek začiatku 20. Storočia - do konca prvej svetovej

Vojny, do vzniku Československa.

Richtári v 19.

Storočí a na

Začiatku 20.

Storočia

Problémy obecnýct

Zastupiteľstiev

V roku 1906 sa do spisov obecného zastupiteľstva dostal '

Veľký český hudobný skladateľ Leoš Janáček, vtedajší profesor

Hudby z Brna. Župný úrad v Trenčíne ho dáva pozorovať, pretože

V pohraničných oblastiach študuje ľudové piesne a tance.

V Tunežiciach sa v roku 1907 začína hovoriť o zriadení

Ž r 'e b čín a . Podnet k tomu dali vojaci, ktorí tu robili prieskum

Možností. Na obecný úrad prišli proti tomu protestovať tunežické

Ženy a tak k zriadeniu nedošlo.

V roku 190B prerokovalo obecné zastupiteľstvo v Ladcoch

Závady, ktoré zistil priemyselný inšpektorát v kameňolome Jakuba

Weila v Ladcoch. Majiteľ bol obvinený, že nedodržiava bezpečnostné

Opatrenia, čo spôsobuje časté úrazy.

V roku 1909 sa rozvírila hladina života v Ladcoch a Tune

Žiciach najmä tým, že sa začalo rokovať o parcelácii ladeckého

Veľ k o s t a t k u medzi miestnych roľníkov. K rozpredaju

Však ešte v tomto čase nedošlo.

V tom istom roku sa v Ladcoch a Tunežiciach uskutočnili

Tri ang u l a č n é práce v rámci veľkej akcie v celom rakúskouhorsku.

V roku 1909 schválilo obecné zastupiteľstvo v Ladcoch

Tzv. P o ž i a r n o - p o l i c a j n Ý š t a tút, podľa ktorého sa

Museli riadiť nielen člefiovia dobrovoľného hasičského zboru,

Ale boli v ňom predovšetkým preventívne opatrenia pre protipožiarnu

Ochranu zo strany všetkých občanov.

V roku 1911 sa pripravovalo viacero stavieb,

Ktorých plány podliehali schváleniu obecného zastupiteľstva.

Tak sctlválili situačné plány pre stavbu par nej píl Y

V Ladcoch a vyvlastňovali sa pozemky na rozšírenie ž ele z -

N i č nej s t a nic e .

Ešte rok predtým potvrdila obec Ladce živnostenskosprávne

Oprávnenie pre pr e vádzku k r u h o vej pec e na

Pálenie vápna .

Stavebné práce pokračovali aj v roku 1912 , kedy sa postavila

Pr í j a z dná cest a k železničnej stanici v Ladcoch,

Prerokovala sa prestavba a prístavba liehovaru, ktorého

Majiteľom bol vtedy Šimon Stiglitz.

V roku 1913 zaznamenávame viacero významných udalostí.

Med z i najvá žnej š iu patrí zmena po desaťročia zau žívaných zvyklostí

U r bár s kej obc e . V tonito roku v Ladcoch i Tune žiciach

Odovzdali nimi pou žívané pozemky patriace obci sp~ť do

Užívania obce. Ako uvidíme dalej - i v dvadsiatych rokoch,

Spory o tietolúky a pasienky trvajú dalej.

Aj vo výstavbe bol rok 1913 na tie časy rušný . Zriadila

Sa par n á píl a /pišeme o nej na inom mieste/ . Rokovalo sa

O prerobení úzkokoľajky z kameňolomu do

Na parnú . V obci sa postavil obe c n Ý

Cementárne z konskej

Bit ú n o k, na ktorého

Pou ž ívanie sa stanovili presné pravidlá a cenník. Svojim

Spôsobom historickým sa stalo vydanie povolenia na zavedenie

D i a ľ k o v é h o ved e n i a ele k tri c k é hop rúd u

Z Tren č ianskej Teplej do Ladiec a v tom istom roku sa zaviedlo

Elektrické vedenie aj do kameňolomu.

Prvá svetová vojna priniesla aj pre naše obce mnoho utrpenia.

Bola to vojna, ktorá po roky 1914 - 1918 zasiahla nielen

Vojakov na frontoch, ale i občanov v zázemí, ktorí trpeli

Nedostatkom potravín a ostatných denných potrieb, ale aj šikanovaním

A zvýšeným útlakom zo strany úradov. Ku chvále obecných

Zastupiteľstiev v oboch obciach slú ži, že sa sna žili túto

Biedu svojich spoluobčanov zmierniť, ako to budeme vidieť dalej

Na niektorých prípadoch.

V priebehu prvej svetovej vojny prišiel celý rad nariadení,

Príkazov a zákazov, ktoré znepríjemňovali život obecnému

Zastupiteľstvu, ale v dôsledku najm~ prostým občanom.

Obecný úrad musel dávať pravidelné hlásenia o ich plnení .

Rakúsko-uhorská úradná mašinéria vydávala pr í kazy, ktoré boli

Občanom často až nepochopiteľné.

Už v roku 1914 prišlo napr . Nariadenie o zamedzeni atent

Átov, kde sa d- oš iroka vysvetľoval o, čo má vern ý syn a dcéra

Ra kúsko-Uhorska robiť , aby k atentátom nedo š lo. Podobná smernica

Prišla aj o ostražitosti proti vyzvedačom. Pravda, oveľa

Horšie boli drastické opatrenia, ktoré postihl i takmer ka ždého.

Prvá svetová

Vojna

Jedným z nich bola č i a a s t o č nám o b i l i z á c' i a najmladších

Ročníkov v roku 1914 a potom postupne dalších.

V niektorých správach a hláseniach sa konštatujú najmä

Problémy s potravinami, ubývanie drobných peňazí, opatrenia

Proti pokusom otravovať studne, zamedzenie vyberania vkladov

Z peňažných ústavov a pod.

V roku 1914 sa začínajú organizovať tzv. O b č i a n s k e

Str á že. Nie veľmi sa ich darilo ustanovi ť ani v Ladcoch,

Ani v Tunežiciach.

Každým rokom sa upisovali voj n o v é pô ž i č k Y .

Prostí občania neupisovali nič - iba úradníci z cementárne, majitelia

Panstva, píly a vápenky. V obci upísali neveľké sumy

Iba niektorí živnostníci.

V roku 1916 boli v Ladcoch a čiastočne aj Tunežiciach

Ubytovaní vojnoví u teč e n c i z Galície, ktorí evakuovali

Pred ruskou armádou.

Už v roku 1915 bolo vidieť stagnáciu potravinového družstva.

Bol to vo vojnovom čase celkom prirodzený jav a tak sa

Nik nedivil, ked sa 12. Júna 1917 Kresťanské potravin

O véd r u ž s t vo zrušilo. Jeho funkcionármi vtedy boli:

Ján Hriadel, Štefan Slivka, Jozef Hriadel, Ján Riecky a další.

Ešte dve nariadenia upútali pozornosť občanov v roku

1917. Deň l. Máj bol vyhlásený za deň pracovného pokoja,

Ale boli zakázané akékoľvek sprievody a zhromaždenia. Druhé

Nariadenie hovo.rilo, že obce, cirkve a iné organizácie musia

Odovzdať z von y. Všetci vedeli, že na kanóny.

V tom istom roku sa konali aj voľby, ktoré však zanikli

V každodenných starostiach prostých ľudí. Tých moril hlad,

Nedostatok petroleja, ošatenia, strach o najbližších, ktorí

Bojovali na frontoch nezmyselnej vojny.

Už v roku 1914 si podala obec žiadosť na zriadenie

Det s kej o pat r o v ne. Na začiatku roku 1917 sa rokovalo

O jej umiestnení, až napokon na konci roka sa zriadila. Pomohlo

Tomu aj nariadenie Ministerstva vojny, že cementáreň musí

Pracovať aj počas vojny a museli teda zamestnať aj väčší počet

Žien - matiek.

Do roku 1841 existoval v Ladcoch p i v o var, ktorý vyrábal

Pivo zväčša pre potrebu miestnych krčmárov. Pivovar zhorel

Pri veľkom požiari v roku 1841 a nikdy už výrobu neobnovil.

Tzv. "staré krčmy" boli vystavené ešte pred rokom 1841.

Tam bola aj výroba liehu, ktorá patrila Motešickému. Ten neskoršie

Postavil novú pálenicu, ktorá napokon s celým majetkom

Pripadla Adolfovi Schenkovi. Barón Schenk postavil potom /1890/

Novú pálenicu, ktorá fungovala mnoho rokov.

Oveľa významnejšie sú výrobné podniky, ktoré sa postavili

Na začiatku tohoto storočia. Tieto podniky zamestnávali

Spolu do 100 zamestnancov. Tento počet sa však sezónne ešte

Zvýšil .

V roku 1910 barónka Puttkamerová, vtedajšia majiteľka

Cementárne, dala postaviť v Ladcoch na tie časy modernú

K r u h o v ú v á pen k u. Výroba bola pomerne vysoká - 1200 vagónov

Vápna ročne. Ďalšia modernizácia sa uskutočnila v roku

1912, kedy postavili veľký drvič, ktorým sa dalo denne spracovať

20 - 25 vagónov suroviny. Ďalšie modernizácie, ktoré boli

V pláne, prerušila svetová vojna.

V roku l 9 l 4 dal gróf oegenfeld postavi ť par n ú

Píl u. Bola 4 - gátrová a spracovávala najmä drevo splavované

Po Váhu pltníkmi, ale i drevo z domácich lesov. Vyrábali

Všetky druhy reziva a zákazníkov mali na stavbách celého Uhorska.

Cez vojnu - od roku 1916 sa výroba zastavila . Začala znova

Fungovať až v roku 1922 - už s novým majiteľom.

Pivovar,

Pálenice

Výrobné podniky

Významnými výrobnými strediskami v druhej polov i ci 19.

Storočia pre miestne pomery boli kameňolomy. Boli zdrojom suroviny

. A materiálu na stavby, hrádze, ale predovšetkým na výrobu

Cementu a vápna. Ich význam, pochopiteľne vzrástol po

Založeni cementárne v roku 1BB9 a vápenky v roku 1910 . Kameňolomov

Bolo viacej a ich majitelia sa dosť často menili, takže

Ani náš nasledujúci prehľad nebude asi úplný.

V L a d c och mala urbárska obec 2 jutrá kameňolomu

Od roku 18B6. Urbárska obec vlastnila aj pieskovište pri Váhu.

Cementáreň kúpila baňu Butkov i Kalište v roku 1BB8, pred za čiatkom

Výstavby cementárne . Na báze týchto kameňolomov aj ce mentáreň

Stavali. Ďalši kameňolom kúpila cementáreň v roku

1917 . V dvadsiatych rokoch nášho storočia sa bane v Ladcoch už

Delili, lebo časť na Kališti patrila vápenke /Spoločnosti na

Dorábanie dreva a vápna/o

V Tu ne ž i c i ach vlastnila kameňolomy urbárska obec

A lesné / horové/ družstvo. Okrem toho, podobne ako v Ladcoch

Vlastnili aj pieskovi!Tia pri Váhu. Dávno predtým tieto bane

Na kameň patrili aj niektorým iným majiteľom, predovšetkým

Motešickému a časť aj rímsko-katolíckej fare v Ilave. Horeuvedené

Fakty sú zo správy košeckého notára v roku 1924.

V obdobi Českoslov~nska patril tune žický kameňolom obci .

Ťažbu prevádza l - viedol Jozef Hrdina, neskoršie jeho syn Ján.

V roku 1930 došlo k predaju parciel, teda aj parciel na Strednej

Hore, ktoré odkúpili podnikatelia gerb a Klár.

V polovici 19. Storočia sa v miestnych obchodoch kupovali

Iba základné potreby pre život v domácnostiach, niekde aj

Základné oblečenie časti obyvateľov. Najbe žnejšie tovary boli

Soľ, cukor, petrolej, rôzne doplnky k odevom , potreby do gazdovstva

- sekery, kosy, reťaze, biče a pod. Sortiment potrieb

Ešte doplňovali remeselníci: kováči, kolári, stol ári, obuvníci

A iní. V obc i pracovali aj tesári, murári a kamenári , ako

To vidíme zo záznamov z 18 . Storočia. Pravda , pokiaľ ide o re-

Kameňolomy

Obc hod

Meselnikov, mali ťažkú poziciu v časoch cechov. Tieto boli

Zvlálť rozvinuté. V blízkych mestách Púchova Ilava. Vtedy si

Kupovali potrebné náčinie, náradie a potreby do domácnosti

Najviac na trhoch, kde sa predávali aj výrobky remeselníkov

Zo spomínaných cechov.

19. Storočie, kedy sa rozvijali manufaktúry a prechádzali

Postupne na priemyselnú .výrobu žičili medzičlánku medzi výrobou

A spotrebiteľom - teda obchodu. Aj v Ladcoch a Tunežiciach

Sa obchod postupne rozvíjal tak, ako rástol počet obyva~

Teľov a neskorlie po založeni cementárne aj jeho kúpyschopnosť.

Najvýnosnejlím obchodom boli k r č m y Vlastnili ich

Spočiatku majitelia panstva, u nás do polovice 19. Storočia

Motelický. Neskôr, ale čiastočne aj predtým prichádzali do Ladiec

Občania židovskej národnosti a zariadovali si obchody,

Živnosti a krčmy. Najčastejlie to bola obchodná činnosť kombinovaná,

Niekedy dokonca výroba - predaj. Napr. Spojenia:

Mäsiar - obchod s potravinami - zmielaný tovar, boli bežné

V Ladcoch aj na okolitých dedinách . Ďallia kombinácia bola obchod

- krčma, alebo i liehovar - krčma, alebo výroba piva -

Krčma. Obchodníci sa zaujímali obyčajne aj o dalšie zdroje

Príjmov, sprostredkúvali ,kúpy a predaj nehnuteľnosti, dobytka

A iné. Dosť príkladov je na takýto spôsob obchodovania aj

V Ladcoch.

Podarilo sa nám ziskať iba čiastočný prehľad v 19. A na

Začiatku 20 . Storočia. Po vzniku Československa sú obchody i

Hostin~e spomínané v jednotlivých rokoch tejto kroniky. Tam sú

Uvedené aj rôzne iné povolania na obchodnú činnosť, ktorú vydávalo

Obecné zastupiteľstvo obcí Ladce a Tunežice.

Prv á k r č ma, o ktorej vieme bola v tzv. Panskej budove

/v miestach dne Iného pomníka padlých/o Krčmárom bol Eichenbahn

/prvá polovica 19. Storočia/o V strede obce bol malý obchodík,

Ktorý v roku 1850 kúpil od Motelického obchodník Mahrer.

V roku 1880 priliel z Červeného Kameňa do Ladiec Adolf

Lippe - ten istý, ktorý stál potom v roku 1883 pri zrode hasičského

Zboru. Zo začiatku býval na "Jakuléch" potom kúpil budovu

Po Martinákovi /tam bola kedysi aj škola/o odchodoval

S kožkami a zaoberal sa i mäsiarstvom. Potom prebral dom

A k tomu aj 6 meríc polí od Kelu a zariadil si tam obchod

A mäsiarstvo. V rôznych úpravách pretrval tento obchod aj v rukách

Jeho syna v dvadsiatych a tridsiatych rokoch nášho storočia.

V roku lbbb prišiel z Rajeckých Teplíc Jakub Neuwirth,

Krčmár . Kúpil bývalý Motešického majer a obytné priestory, kde

Predtým býval panský kníhvedúci. Súčasne od Adolfa Schenka kúpil

60 meríc rolí. Jakub Neuwirth si zariadil nielen krčmu, ale

Aj obchod.

V roku lbb9 prišiel do ladiec další obchodník Július

Mandel. Vieme, že v tomto roku sa začala stavať fabrika a tak

Tento dobrý obchodník využil príležitosť a predával robotníkom

Chlieb, údeniny i pálenku - niekedy priamo na stavbe. Svoj obchod

Si zariadil v drevenom dome, ktorý kúpil od Neuwirtha

/stál na mieste dnešnej predajne mäsa/o Zariadil si obchod

S textilom a neskoršie i potravinami. Obchod v roku 1915 pri

Známom veľkom požiari vyhorel. Mandel bol vtedy už dobre situovaný

A tak na mieste starého vyhoreného domu postavil nový -

Murovaný, ktorý po úpravách slúži dodnes.

Konjuktúra, vyplývajúca z veľkého množstva robotníkov,

Stavajúcich cementáreň a nádej, že sa obec po jej dokončení

Rozrastie, prilákala aj dalších obchodníkov. V roku lbb9 si

V ladcoch postavil poschodový hostinec Cudovít Turza. Na začiatku

Predával len liehoviny, víno a pivo, neskoršie si zariadil-

Mäsiarstvo a varil pre robotníkov na stavbe cementárne.

Na poschodí zriadil sálu, kde sa poriadali tancovačky.

V roku 1911 postavila obec a urbár dom, kde sa zriadila

Krčma a obchod. Budova stojí dodnes a slúži Zdroju - potraviny.

O p á len i c i ach sme už písali. Aký osud stihol tieto

Budovy? Stará pálenica stála v priestoroch dnešnej križovatky .

Na začiatku osemdesiatych rokov bola zbúraná. Ďalšia pálenica

Bola zriadená na hornom konci pri c-intoríne. Po parcelácii

Veľkostatku v roku 1920 bola prerobená na stolársku dielňu

L. Kubeša a na obytné priestory.

Osud starého pivovaru je známy - budova zhorela v roku

1841 a nikto viac sa ju nepokúsil postaviť .

Spomenieme ešte starý ml yn, ktorý je zakreslený v tejto

Kronike na osobitnej mapke obce. Bol zrušený dávno pred rokom

1850. Presne vieme, že vtedy už slúžil ako obytný dom pre

Zamestnancov panstva. Neskôr - pri parcelácii v roku 1920 ho

Odkúpil Ján Valko, bývalý panský kolár.

Z vtedy najpotrebnejších remesiel treba spomenúť

K o v á č s t va, z ktorých jedno bolo panské /tiež zakreslené

Na mape/ a druhé slúžilo občanom. Panské kováčstvo bolo dobre

Zavedené a vybavené, kým pre občanov vykonával potrebné kováčske

Práce niektorý chudobnejší gazda.

Ked v roku lb7b zomrel Karol Motešický, kúpil ladecké

Panstvo barón Popper. Bol to vlastník majetkov vo Veľkej Bytči

A Orlovom. Za majetok s kaštielom zaplatil 500 tisíc zlatých

/šejnových/ a dal ho ako veno svojej dcére Jeanette, ktorá

Sa vydala za Adolfa Schenka.

Majitelia panstva a neskôr aj cementárne sa dosť striedali

. Predtým panstvo bolo veľmi rozsiahle a vyplývalo vlastne

Zo starých vlastníckych práv Košeckého panstva. Ked v roku

Lbb4 prešlo do rúk Adolfa Schenka, pochádzajúceho z Veľkého Bečkeréku

/Slovinsko/ a jeho manželky, bolo už značne menšie.

Schenk dostal od cisára Františka Jozefa I. Barónsky titul

S prímením von Lédecz. Ked prebral panstvo patrili k nemu aj

Dalšie nemovitosti: pivovar, majer pri rieke, pálenica, vyhňa

Pri potoku, stará krčma, mlyn a domy, kde bývali sluhovia a hospodárske

Budovy.

Adolf Schenk spáchal v roku lb96 vo Viedni samovraždu

Otrávením. Jeho manželka sa rok po smrti manžela vydala za

Pruského gróga Puttkamera, po poldruha roku sa však rozviedli.

Barónka Puttkamerová mala z prvého manželstva dve deti: Róberta

A Valériu.

Po smrti Schenka a po rozvode s grófom Puttkamerom sa snažila

Grófka majetku zbaviť. Kúpil ho už v roku lb96 gróf Oegenfeld

So spoločníkmi. Puttkamerová si ponechala kaštiel a pochopiteľne

Aj cementáreň, ktorá sa prepísala na ňu a na jej dve

Deti .

P~e zaujímavosť uvádzam aj niektoré momenty z denného života

Grófky, tak ako sa zachovali v pamäti,tých, ktorí v tom čase

Žili a svoje spomienky povedali kronikárovi obce v dvadsiatych

Rokoch. Grófka s deťmi žila v kaštieli. Mala sluhov a kočiša.

Vstávala ráno o 9. Hodine, prechádzala sa po parku, jedla,

Hrala tenis alebo kolky. Obedovali o jednej hodine a po obede

Sa zabávali pri hudbe, alebo išli kočom do Trenčianskych Teplíc.

Dcéra si vyberala zábavy temperamentnejšie - jazdila na koni

A zúčastňovala sa· poľovačiek. Vydala sa za grófa von Auersberga

/narodený v roku lb6b - zomrel 1924/.

 

 

Ako píšeme inde, cementáreň zmenila majiteľa v roku 1911,

Kaštiel a panstvo však až v roku 1915, kedy ho kúpil Or. Neumann.

Ten však ukončil éru ladeckého panstva tým, že celý majetok

R o z par celo val a rozpredal za pomoci 'a prostredníctvom

Niektorých občanov, najmä košeckého farára Ignáca Dieru.

Najväčší diel kúpil Ing. V1ach a zvyšok občania ladiec

A Tunežíc, ktorí takto získali polia, lúky i pasienky. Z lesných

Lokalit sa spomínajú najmä Bukovina, Dielec, Háj, Dolina,

Šefranica a iné.

Neskôr Vlach predal svoj diel rodinám, ktoré sa do ladiec

Prisťahovali z Kysúc: Juraj Má1ik, Jakub Málik a Šimon Vrábel,

Ktorý kúpil majer "pri rieke".

V á pen k a prešla do rúk Klára, ktorý ju čiastočne zmodernizoval

A značne zvýšil výrobu.

Sága rodiny Schenkovej vrcholí, ked sa dcéra presťahuje

Do Viedne, syn dokonca žiada o domovskú príslušnosť v ladcoch,

Ale ju nedostane. Nešťastne skončí i matka - grófka. Ked v roku

1916 vystupovala na rýchlik v Trenčianskej Teplej, spadla

A vlak jej odrezal nohy.

Rybárske práva sa dlho riadili zákonom z roku 19BB, podľa

Ktorého rybárske právo patrí tomu, kto vlastni riečište,

Brehy rieky.

V obvode ladce - Tunežice sa teda striedali majitelia rybárskeho

Práva: Adolf Schenk, gróf Degenfeld, Jozef Schomberg

A spol., Or. Richard Neumann a spoločnici. Teda majitelia ladeckého

Panstva boli majitelia rybárstva. Spor nastal po parcelácii

Panstva a veľkostatku.

V Tu než i c i ach vlaastnila rybárske právo do roku

1889 rímsko-katolícka fara v Ilave ako cirkevnú základinu.

V tomto roku ju odpredali Adolfovi Schenkovi.

Rýb však bolo vo Váhu vtedy dosť - nechýbali teda ani

Rybári. V 18. Storoči, ba i na konci 19. Storočia sa dokonca

Niektorí ladčania rybárstvom zamestnávali.

Rybárske práva

KAŠTIEL

V L A O ede H

/najstaršie obdobia/

Prístavba

1792

Judita Motešická, rodená Tolvay

/manželka Imricha Motešického/

Kaplnka

1766

Hospodárske budovy

PREHLAD VÝSTAV8Y, PRÍSTAV8Y A ÚPRAV

1741 - Začiatok výstavby /Imrich Motešický/

1747 - Dostavba v pôvodnej verzii

1769 - Prístavba barokovej kaplnky /vdova Tolvay/

Imrich

Motešický

A mužskí potomkovia

Až do roku

1878, ked

Zomrel Karol

Motešický

1792 - Ukončené stavebné úpravy uvedené na plánku, ale aj

Dalšie

1878 - Zomrel Karol Motešický, posledný, ktorý obýval kaštieľ

1884 - Prevzal kaštieľ Adolf Schenk von Lédecz /jeho manželka

Jeanetta ho dostala ako veno/

Aj na železničnej stanici. V roku 1912 sa obecné zastupiteľstvo

Uznáša a vytvára podmienky na jej presťahovanie do obce.

V roku 1912 sa dáva aj návrh na zriadenie tel e fón nej

Cen trá 1 y v Ladcoch a v roku 1913 sa už buduje telefónne

Vedenie pre účastníkov.

Najstarší cintorín, ktorý sme mohli zistiť bol cintorín

Z 18. Storočia. 801a na ňom postavená drevená zvonica, ktorá

Zhorela pri veľkom požiari v roku 1882. Ďalší cintorín vybudovali

Ladčania na miestach pri dnešnej hlavnej ceste - v jej

Dolnej časti. V roku 1886 bol založený dnešný cintorín, ktorý

Sa potom v roku 1919 rozšíril. Píšeme o tom v časti kroniky

Po roku 1918.

V Tunežiciach je cintorín - pokiaľ bolo možno zistiť

118., 19. Storočiel stále na tom istom mieste .

Cintoríny

Okrem vojen, ktoré sa prehnali aj cez naše územie, plody

Ľudskej práce i životy ničili prírodné živly, proti ktorým

Ešte v minulom storočí nebola taká účinná ochrana. Medzi najčastejšie

Patrili povodne, požiare a nákazlivé choroby.

[udia žijúci v údoli V á h u poznali túto rieku nielen

Ako životodárny tok, ale i ako zlo. V najstarších dokumentoch

Je Váh nazývaný "Rapax" - dravý i "lupus" - vlk. Pri veľkých

Povodniach bývalo celé Považie spustošené. Pri každej povodni

Zahynulo veľa ľudí z priľahlých obcí, teda aj ladiec a Tunežic.

Jednu z takýchto povodní opísal aj František Palacký,

Ktorý v deň povodne mal prenocovať v Trenčíne, v hostinci pri

Váhu. 801 pozvaný do mesta, čo bolo jeho šťastie, pretože onedlho

Vyčnieval z hostinca iba komín. Bola to povodeň 25. Augusta

1813, ktorá na našom území Púchov - ladce dosiahla

3 900 m3/s. Celkom zahynulo 92 mužov, 78 žien, 73 detí. Uhynuli

Aj hospodárske zvieratá 586 koní, 222 žriebät, 1788 kráv,

243 teliat, 344 oslov, 2254 prasiat, 8 kôz a 7952 oviec. Bolo

Zničených 17 318 meríc ~rnej pôdy a celková škoda na celom

Údolí Váhu sa odhadovala na 4 638 898 zlatých.

Druhá v eľká záplava prišla v roku 1871. Voda zaplavila

Celú obec tak, .že ovce plávali v maštaliach.

Podobná povodeň bola v roku 1894, ked zvyšky pltí plávali

Po cel~j obci ladce i Tunežice.

Jeden z najväčších požiarov bol v ladcoch v roku 1841,

Kedy prakticky zhorela polovica obce. Za obeť požiaru padli

Obytné domy i hospodárske staviská od "súhradky" - celý horný

Koniec, včetne pivovaru.

Ďalší požiar v roku l882 . Zničil všetky staviská od domu

Jána Kukuliaša až po "uličku". Tento požiar pravdepodobne popohnal

Obecné zastupiteľstvo i miestnu honoráciu, aby založili

Hasičský zbor.

19.Storočie

Povodne

Požiare

Hasičský zbor v Ladcoch bol založený v roku 1883 . Jestvoval

Aj predtým, nemal však formálnu organizáciu. Jedným

Z hlavných zakladateľov boli Šimon Stiglitz /prenájomca veľkostatku

A pálenice/ a Adolf Lippe, obchodník a mäsiar. Aj prvým

Predsedom - prézesom sa stal Šimon Stiglitz a veliteľomkomandantom

Adolf Lippe.

Hasiči si hned po založení spolku svoje schopnosti overili

Pri viacerých menších požiaroch, ale aj pri veľkom, ktorý

Postihol Ladce v roku 1887. Vtedy zhoreli staviská a humná od

Michala Kalusa až po Mandia a k tomu ešte Záhumnie.

Hned po založení cementárne, vlastne ešte v čase jej výstavby

V roku 1889 vznikol požiar na peciach a šopách v továrni.

·Pri likvidácii tohoto požiaru sa vyznamenali členovia hasičského

Zboru z Ladiec. 801i pochválení v trenčianskych novinách

A majitelia fabriky ich pohostili. Vtedy si aj vedenie cementárne

Uvedomilo potrebnosť tejto organizácie a v dalších rokoch

Ich hmotne podporovali.

Vtedajšie hasičské ~bory zápasili často s nedostatkom materiálneho

Vybavenia. Ladčan-ia neboli výnimkou a ich hasiace

Zariadenie bolo na začiatku dosť primitívne. Spolu s Tunežicami

Vlastnili džbár na kolesách, ktorý bol opatrený pumpou. Prvú

Striekačku kúpili v roku 1888 .

H?Sičský zbor viedol riadnu pokladničnú knihu. V roku

1890 dostali od majiteľa veľkostatku a cementárne baróna Schenka

160 zlatých, od panstva z kaštiela 200 zla- tých a od obce

30 zlatých.

Za to kúpil i: 24 kusov bi úz 62,69 zlatých

15 kusov prilieb 19,50 zlatých

Hasičské vedrá 202,71 zlatých

25 opaskov 31 zlatých

 

Materiálne

Vybavenie

Ďalej kúpili dve trúby, knihy a iné potreby. Na obecný

Útet sa obstarali hadice a lezecké povrazy. Pokladníkom v tom

Tase bol Jozef Vlasatý. Asi od roku 1888 mali aj drevené hasitské

Skladište.

V roku 1893 a 1894 sa konala verejná zbierka na hasitský

Zbor. V roku 1893 vyniesla 63,50 zlatých a v roku 1894 71,50

Zlatých. Ďalšie príjmy mali hasiti zaistené z cementárne, ktorá

Až do roku 1909 prispievala rotne 40 zlatými. Pri takých t o

- nie najhorších príjmoch mohol hasitský zbor v roku 1892 zakúpiť

Nové, dalšie vybavenie v hodnote 250 zlatých /hadice

A blúzy/o

Dňa 17. Februára 1895 sa obecné predstavenstvo v Ladcoch

Uznieslo, že sa výdavok na hasitov zaradí do normálnej obecnej

Rozpočtovej položky poplatkov - prirážok. Obecný výbor potom

Aj kontroloval vyúttovanie hasičského zboru - vždy na konci

Roka. O desať rokov neskôr, od roku 1904 až do roku 1911 obec

Na hasičský zbor prispievala rotne 200 zlatými, to bola znatná

Suma a dokazuje rozumný postoj vtedajšieho obecného zastupiteľstva.

Od roku 1911 nedostávali hasiči od obce už nit a tak

Bol zbor nútený použiť financie, ktoré vložili do banky ešte

V roku 1890 a ktoré za dvadsať rokov z 50 zlatých narástli na

Viac ako 200 zlatých.

Až do roku 1914 sa každorotne vydržiavalo valné zhromažde- Vedenie

Nie, pri ktorom sa hodnotili a revidovali účty a pokladňa.

Zä roky od vzniku hasitského zboru až po prvú svetovú

Vojnu sa dosť zmenilo aj vo vedení spolku . 4. Marca 1894 sa

Vzdal funkcie veliteľa Adolf Lippe. Miesto neho zvolili Jána

Hriadela a po ňom v roku 1898 Štefana Turzu, hostinského a mäsiara.

Ján Hriadel zostal miestoveliteľom. Predsedom v tom tase

Bol T. Mankow, technický riaditeľ cementárne /2 roky/ a PD

Ňom August Barényi, administratívny šéf cementárne. Veliteľom

Od roku 1901 sa stáva správca školy Jozef Pauer, po ňom v roku

1903 Rudolf Materna, úradník z cementárne. Ďalším v rade

Veliteľov bol Artur Klopstock od roku 1907 do roku 1909. Potom

Ján Habánek.

Hasičského zboru

Pokladnikom po Jozefovi Vlasatom, čoskoro po založení

Spolku sa stal Jozef Hriadel st. A bol nim nepretr žite takmer

40 rokov.

Hasičský zbor v ladcoch bol členom Krajinskej "a Stoličnej

Jednoty, kde pla - til ročne 12 zlatých. Prvá svetová vojna

Vá žne zasiahla aj do života hasičského zboru v ladcoch . Väčšina

Členov narukovala a tak veliteľ Ján Habánek priberal do

Spolku mladých chlapcov, ktorí už mohli obslúžiť striekačku.

Ked barón Adolf Schenk postavil cementáreň, najmä cudzí

Robotníci /Slovinci, Poliaci, Nemci/ naliehali naňho, aby sa

Postavila riadna škola, pretože aj počet detí v školskom veku

Značne stúpol. Došlo k dohode: Schenk k doterajšiemu pozemku

Pridal další, dodal stavebný materiál - občania ručnú robotu

A povazy. Ostatné náklady hradil štát a tak sa v roku 1893

Postavila nová škola. Počas stavby školy sa učilo na robotníckych

Kolóniach .

Na školu prichádzali a striedali sa noví učitelia. V roku

1897, 1898 učila v Ladcoch učiteľka Kmošková, po nej Izabela

Feketeová a Winkler, ktorý však bol onedlho pre - ložený do Ilavskej

Trestnice. V apríli 1889 bola do Ladiec preložená Eugénia

Mikovényiová a v októbri 1899 . Jozef Pauer pochádzajúci

Z Lednických Rovní. Menovaní sa zosobášili a učili v Ladcoch

Až do vypuknutia prvej svetovej vojny v roku 1914. Po nich bol

Do Ladiec preložený Robert 8ártha za správcu a Alžbeta Herrová,

Ktorá nevedela po slovensky a obaja sa len ťažko znášali s občanmi

Ladiec.

Osobitnou kapitolou boli madarizačné snahy uhorskej vlády,

Najmä na konci deväťdesiatych a na začiatku nášho storočia.

V roku 1909 napr. Cez notára v Košeci prišlo nariadenie,

Že i náboženstvo sa má vyučovať po madarsky.

Oo roku 1907 bola prvá škola vo vtedajšom dome číslo 2

U Češku Jána /Papšu/. Potom bola premiestnená do domu občana

Koštiala /vedľa kaplnky/o

Od roku 1907 sa datuje snaha poštátniť obecnú školu v Tunežiciach.

Vtedy učil na škole Vass Rezstl a po ňom učiteľka

Anna Kreichová. Obci nešlo iba o poštátnenie, ale najmä o

Prístavbu, postavenie alebo iné riešenie , preto že v miestnosti

8 x 5 x 3 metre .bol celý 1 ~ -6. Postupný ročník. V školskom

Roku 1906/1907 to bolo 75 žiakov. Píšu sa žiadosti na školský

Inšpektorát v Púchove i na Župný úrad v Trenčíne.

V novej budove

Učitelia ŠkolaV Tunežiciach

Táto snaha pokračuje i v dalších rokoch . V roku 1910 prichádza

Znova zamietnutie a až v roku 1911 sa Štátna ľudová

Škola v Tunežiciach stáva skutočnosťou.

V roku l 9 l 3 sa uskutočnila aj výstavba novej školskej

Budovy. Bola to typizovaná budova, podobné v rôznych obmenách

Vidíme aj v našom okrese. Výstavba týchto škôl mala podporiť

Dalšiu madarizáciu, ale bola nesporne aj príspevkom k rastu

Vzdelanosti.

Ďalšiemu rozvoju školstva aj v Tune žiciach zabránila prvá

 

Svetová vojna a tak so školským problémom, ako uvidíme dalej

Bojujú Tunežičania aj potom, v Československej republike .

Ked na konci 19. Storočia začal v Rakúsko-Uhorsku prudko

Rozvíjať priemysel, výstavba tovární pociťovala znéčný nedostatok

Stavebných hmôt. Bol to najmä cement, ktorý sa dovážal

Z Nemecka, dokonca i z Anglicka, pochopiteľne za dosť neprijateľné

Ceny, ktoré zvyšovalé ešte doprava . Vlastné zdroje

Rakúsko - Uhorska boli v Čechách a na juhu štátu. To však pre

Stavebný rozmach, ktorý sa v tomto období začínal, bolo málo.

Viedenský bankár a veľkostatkár Adolf Sch e n k vystihol

Túto požiadavku doby a rozhodol sa využiť veľmi výdatné ložisko

Vápenca, nachádzajúce sa na jeho pozemku v Ladcoch. Už v ro ku

Lbbb sa začali prieskumné práce a otvoril sa kameňolom .

Dňa 2 5. Jún a l B B 9 sa začala výstavba cementárne,

Ktorá trvala 230 dní. Na stavbe pracovali cudzí odborníci,

Z ktorých niektorí zostali potom v Ladcoch pracovať natrvalo.

Využití boli i miestni povozníci, miestne stavebné materiály,

Najmä piesok, štrk a čiastočne i drevo.

Dňa 9. Feb r u á r a IB 9 O vyrobili už prvý cement ..

Bol to vlastne aj prvý ' cement vyrobený moderným spôsobom

Vo vtedajšom Hornom Uhorsku - teda na Slovensku . Pravda, ak

Nerátame cement, ktorý s a vyrábal už predtým primitívnejším

Spôsobom v Skrabskom na východnom Slovensku /okres Vranov/o

Nová firma niesla názov "Lédeczer Portland - Zementfabrik des

Adolf von Schenk-Lédecz". Stavba sa uskutočnila pomerne rýchlo,

Ale náklady boli na tie časy privysoké: 941 tisíc 414

Zlatých.

Kalkulácia však Schenkovi vyšla. Už v prvom roku dosiahla

Nová fabrika výrobu 2 367 ton, za ktoré utŕžil okolo 70

Tisíc zlaltých , pretože l metrický cent stál vtedy 3 zlatky.

V dalších rokoch sa výroba znásobila. V roku lb96 už dosiahli

25 000 ton cement~. Ladecký cement sa dobre predával, pretože

Bol kvalitný, i ked nedosahoval ešte celkom úroveň nemec

 

Prvy cement

O škole sa nepodarilo zistiť konkrétnejšie údaje až do

Roku 1876, kedy bola v Ladcoch zriadená obecná škola. Oo tohoto

Roku nemala škola vlastnú budovu. Cez zimu učieval čítaniu

A písaniu ako i počítaniu vo svojom dome niektorý sčítaný

Gazda. Zachovala sa správa, že okolo roku 1857 učil Cibiček,

Neskoršie Jozef Koyš . Okolo roku 1874 sa dlhšie učilo v dome

Michala Kušniera - vyučoval gazda Petráš. Táto škola zhorela

A presťahovala sa na miesto, kde sa v deväťdesiatych rokoch

Postavila nová škola. Tá po prestavb ách stojí dodnes. V severnom

Rohu dvora tejto školy stála vyhňa. To ešte stále bola

Obecná škola.

Vyučujúci mal zdarma byt, kurivo, na čo prispel aj vtedajší

Majiteľ veľkostatku Karol Motešický. Obec podľa zákona z roku

1865 platila 5 %-nú prirážku, z čoho sa až do roku 1880 vydržiaval

Aj učiteľ. Neskoršie podľa zákona z roku 1875 musela

Obec odvádzať ešte 12 zlatých ročne ako penzijné poistenie na

Učiteľa. Často tieto poplatky pre nedostatok financií obec vôbec

Nepoukazovala, alebo ' značne oneskorene,

V roku 1883 bola škola poštátnená. Uhorský minister výuč-Poštátnenie

By a kultu prevzal obecnú učiteľku Oľgu Janecovú za štátnu školy

Učiteľku s ročným platom 300 zla - tých a 100 zlatých miestnym

Príplatkom, Pri škole bolo zriadené kuratórium, ktorého predsedom

Bol hlavný slúžny v Ilave Ludovít Šándor, členmi Jozef

Korínek, notár v Ko š eci a gazdovia z Ladiec Jozef Koyš, Jozef

Kelo, Jozef Kováčik, Michal Turza.

Oo školy sa chodilo od 6 rokov do 12. Vyučovanie sa začínalo

L. Novembra a učilo sa do konca apríla. Po šiestich rokoch

Bola tzv. Škola opakovaci •. Z učebných predmetov sa žiaci

Učili písanie, čítanie, rátanie, zemepis, dejepis a náboženstvo.

Kého, či anglického. Rozhodnú úlohu však zohrávala tá skutočnosť,

Že ho nemuseli dovážať zdaleka.

Prvé roky výroby sú spojené s niektorými organizačnými

Zmenami a zmenami v registri majiteľov.

L. Októbra 1889 je zaznamenané majiteľstvo zakladateľa

Firmy Adolfa Schenka.

5. Januára 1896 vymazáva sa zakladateľ firmy Adolf Schenk

A zapisuje sa manželka Schenka Jeannetta,

Rodená barónka Popperová, dalej Róbert

Schenk-Lédecz, syn a grófka Valent ia Auersbergová,

Dcéra.

2l.novembra 1896 mení sa názov firmy na Portland - Zementfabrik

Und Kalwerk des Adolf Schenk a súčasne

Sa mení firma na komanditnú spoločnosť.

Ako prokuristi sa uvádzajú v registri

Róbert Schenk - Lédecz a Maurice Roth.

Od roku 1898 sa v ~radných spisoch barónka uvádza pod menom

Puttkamerová, pretože sa po smrti Adolfa

Schenka /1896/ znova vydala /1897/.

Ladecký cement sa od začiatku dodával do celého rakúskouhorska.

Používal sa pri stavbe ciest, obytných domov i opevnení,

Teda na stavbách civilných i vojenských. Aspoň niektoré

Odbytištia: stavba pevnosti v Krakove a Premysie, pri stavbe

Mostov v Púchove a Šarišskej župe, pri stavbe kanalizácie

Vo Viedni, železnice v Novohrade a Marmaroš - Sziget, pri budovaní

Železiarní v Trinci, Podbrezovej, kasární v 8udapešti,

Šoproni, Miškolci a inde. Najväčšie množstvo sa vyvážalo do

Madarska, ale aj na stavby v Dolnom Rakúsku, Haliči, Sliezsku,

Morave i na 8alkáne.

V cementárni sa od začiatku starali o kvalitu. Závodné

Laboratórium uskutočňovalo skúšky kvality vyrobeného cementu .

Organizačné

Zmeny

Vývoz cementu

Dobré meno značky zvyšovalo odbyt a nútilo majiteľa i vedenie

Továrne zvyšovať výrobu, čo prakticky znamenalo rozširovať

Cementáreň.

V roku 1895 zamestnávala továreň asi 500 zamestnancov.

801i to zväčša robotníci a maloroľníci z Ladiec, Hlože, Podhoria,

Beluše, Tunežíc, Nozdrovíc a Košece. Odborníkov si povolal

Schenk z Rakúska a Nemecka a odborných robotníkov z Juhoslávie

A Poľska. Cudzí robotníci boli ubytovaní v 52 bytoch

Pre ženatých a slobodní vo veľkých ubytovacích priestoroch,

Akejsi slobodárni. Kolónie, kde boli robotníci ubytovaní postavili

V roku 1890 a 1895 súčasne s kantínou_ Tu býval aj

Kaufmann, ktorý kantínu spravoval.

Najskôr sa pozrieme na to, ako cementáreň od svojho založenia

Až do prvej svetovej vojny v roku 1914 prosperovala,

Rástla a modernizovala sa. Potom sa vrátime do prvých rokov,

Pretože nemôžeme vynechať, ako pracovali a žili tvorcovia

Všetkých hodnôt v cementárni - robotníci.

Postup výroby a celá technológia sa podstatne líšila od

Dnešnej technickou úrovňou, ale najmä vysokou náročnosťou na

Ľudskú prácu. Surovina sa ťažila v kameňolome Butkov. V roku

1895 dodával lom 200 až 250 ton denne. V tom čase bol už dosť

Rozsiahly: meral 720 metrov na dížku, široký bol 136 m a stena

Boia vysoká 45 metrov. Vápenec sa dopravoval 110 metrov dlhou

Zvážnicou a potom úzkokoľajkou do závodu - asi dva kilometre.

V lom e sa tvrdo pracovalo. []vaja chlapi museli naložiť

12 vozíkov kameňa, ktorý najskôr natíkli do veľkosti hlavy.

Z lomu púšťali vozíky tak, že chlapi na nich stáli a brzdili.

Po rovine a potom aj späť ťahali vozíky kone - jeden

Kôň dva vozíky. Pryým vedúcim lomu bol Sontag. Býval v dome

Blízko železnice, kde mal aj krčmu. Neskoršie sa tam nasťahoval

Weill, ktorý si krčmu ponechal.

Zamestnanci

Cementárne

Technológia

Výroby

Práca v starej cementárni bola na nižšej technickej úrovni

A už sme spomenuli, že hlavným činiteľom bola ľudská sila,

Ľudská práca. Napr. V surovinových mlynoch sa mlelo pomocou takých

Kameňov, aké používali naši predkovia na mie - tie obilia.

Namáhavá a veľmi ťažká bola však práca najmä na peciach.

Vápenec a slieň sa najprv zbavili prírodnej vlhkosti

V 12 tuneloch sušiacej pece alebo v parných sušiarňach. Pomer

Vápenca a slieňu určovalo už vtedy laboratórium. Materiál sa

Drvil v dvoch drvičoch, potom sa dopravil valčekovými doprav níkmi

Do mlynice na surovinu. Takto získané melivo sa uskladňovalo

Ako surovinová múčka v zásobníkoch. Pomocou elevátora

Sa potom múčka . Presunula do dvoch miešacích šnekov, tam sa navlhčila

A ako plastická masa dostala sa do lisov. Tu sa vylisovalo

Za deň 6 000 kusov dva a pol kilograma ťažkých tehál.

Taktd vyrobené tehly sa sušili v tuneloch a vypaľovali sa

V etážových peciach na slinok.

Už v rokoch 1908 - 1909 konal v Ladcoch pokusy s automatickou

Výrobou v Schneiderovej šachtovke Ing. Albert Hauenschild

Ml., ktorý už predtým v roku 1907 - dalo by sa povedať -

Zautomatizoval dve Dietschove pece. Podarilo sa mu dosiahnuť

Na vtedajšiu dobu pozoruhodného výkonu 30 - 40 ton slinku za

Deň. Po jeho odchode z ľadiec do Ulmu pokračovali pokusy

V Ladcoch až v roku 1914.

Počet pecí postupne narastal podľa odbytu a požiadaviek

Trhu na cement. Už v roku 1896 ich bolo šesť. Na skladovanie

Cementu sa používali primitívne zásobníky, tzv. Boxy, ktoré

Pojali' asi 10 000 ton cementu. Vtedajšia cementáreň bola schopná

Pripraviť na expedíciu denne 20 - 30 vagónov cementu.

Nakládka cementu išla priamo de železničných vagónov. Podľa

Priania zákazníka sa cement balil do vriec po 50 kilo gramov

Alebo do drevených sudov po 50 - 100 - 180 - 200 kg.

Na zhotovovanie sudov mala cementáreň vlastnú dielňu, ktorá

Napr. V roku 1896 vyrobila 700 takýchto sudov.

Nie je nezaujímavé, čo pdháňalo stroje vo vtedajšej fabrike.

Pohon obstarával Coupond - parný s troj o 300 konských

Silách a parný stroj o 30 konských silách na elektrické osvetlenie

Závodu. Potrebnú paru dodávali štyri kotle SD 700 m2

Výhrevnej plochy.

Závod od roku lb90, teda od začiatku jeho prevádzky viedol

Ing. Mankow z Trifailu a viedol ho plných 19 rokov.

V prvých rokoch dvadsiateho storočia nastáva v cementárni

Viacero zmien - zmeny v majiteľoch, ale i technického charakteru.

VD februári 1906 sa zapisuje VD firemnom registri ako

Prokurista Bernhard Freischberger . Dňa 21. Júla sa vypovedá

Spoločná zmluva, barónka Puttkamerová už v registri nie je

A ako majitelia sa udávajú Valéria a Róbert Schenk. Dňa 23.

Novembra 1907 vymazáva sa z registra Róbert Schenk a v roku

1909 sa zapisujú dvaja prokuristi Richard budayaede Pollák.

V týchto rokoch nastali zmeny aj vo vedení závodu. V rokoch

1909 - 1910 ho viedol Priege1, potom Karol Hofmann

/1910 - 1913/. Administratívnym vedúcim - riaditeľom bol August

Barényi /až do roku 1924/.

V roku 1911 závod Opäť mení majiteľa. Podľa kúpnopredajnej

Zmluvy prestáva byť ~ajiteľom závodu pani barónka Puttkamerová,

Ovdovelá pani po Adolfovi Schenkovi, rodená barónka

Jeanette Popper a jej spolumajiteľka grófka Antónia Auersperg

Rodená Valéria von Schenk, obe vtedy bývajúce vo Viedni. Novým

Majiteľom sa stala "Zsolnauer Zement und Kalksfabrik -

Akciengesselschaft" - teda Žilinská účastinárska spoločnosť

Na výrobu cementu a vápna. Stalo sa tak 21. Decembra l 9 l l

Nový majiteľ zaplatil pomerne vysokú sumu a prevzal všetky

Akcie v počte BODO kusov, z ktorých každá mala hodnotu 200

Vtedajších korún. Celková suma za cementáreň bola 167 000 korún

A ako sa v zmluve hovorí "bez dlhov a iných zaťažení".

Barónka a grófka predali vtedy nielen cementáreň, ale aj ostatné

Nehnuteľnosti.

Fabrika sa ten~oraz zmenila iba v osobe majiteľa. Iné

Personálne zmeny nenastali a nezmenili sa ani pracovné a so-

Zmeny majiteľov

Cementárne

Ciálne pomery. Nová firma však bola progresívnej ši a v zavádzaní

Nových foriem a technológií výroby. Značný vplyv na výrrobu

A jej zmeny mala aj nová cementáreň v Lietavskej Lúčke, ktorá

Vznikla v roku 1902.

Pracovné pomery boli také, ako v ostatných priemyselných

Podnikoch vtedajšej doby. Dvanásťhodinová pracovná doba bola

Od 6. Hodiny ráno do 18. Hodiny, s hodinovou prestávkou cez

Obed. Starší robotníci, s ktorými sa zaznamenali rozhovory

V dvadsiatych rokoch spomínajú najčastejšie slovo drina. Spomínajú

Napr., že tehly, ktoré prešli sušiacimi tunelmi, hádzali

Do pecí 15 - 16 roční chlapci i dievčatá. Ochranných prostriedkov

Nebolo, iba to, čo si kto priniesol so sebou.

V kameňolome sa pracovalo iba vo dne a to 8 - 10 skupín

Po dvaja. Pri peci pracovali dvaja chlapi, aalší ich vyhrabával

- jeden robotník v-šetky pece. Dd pece odvážal tiež iba

Jeden chlap, ale do pece dvaja až traja robotníci.

Zachovali sa normy a zárobky niektorých profesií, ale i

Cien tovaru v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Niektoré

Z nich:

Pri peci zarobili chlap~ jednu zlatku za 12 hodinovú pracovnú

Smenu. Chlapi pri peci 6 šestákov /jedna zlatka 10 šestákov/o

Tí, ktorí vozili kameň l zlatku, mlynári 1,50 zlatky. V mlynových

Boxoch bola mzda 90 grajciarov za deň /12/hodín/. V lome

Sa pracovalo na akord a zarobili 1,20 - 1,30 zlatky.

~ roku 1909 dokonca 14-roční chlapci pracovali bez povolenia,

Bez pracovnej knižky.

Vedúci závodu, ktorý prijal svojich ľudí z Juhoslávie,

Zaručil im a aj im skutočne dal 5 korún /dva a pol zlatého/

Na deň, byt, petrolej a drevo zadarmo.

Zaujímavé sú i platy niektorých úradníkov v deväťdesiatych

Rokoch. Technický riaditeľ zarábal 830 korún /4 15 zla- ·

Tých/ mesačne, hospodársky riaditeľ 550 a úradníci od 240 -

280 korún mesačne. "Majstri okolo 60 - 75 korún a robotníci

45 - 50 korún .

Pracovné pomery

Aké boli ceny najzákladnejších potrieb. Hovädzie a baranie

Mäso bolo najlacnejšie - kilo za 40 grajciarov. Bravčové

A slanina stáli však už štyri šestáky. Jeden kilogram najlepšej

Múky 12 grajciarov a chlebová sa platila 7 zlatých za 85

Kilogramové vrece. Cukor stál okolo 30 grajciarov, soľ 12

Grajciarov, pol litra petroleja 8 - 10 grajciarov. Šaty pre

Muža /modráky/ 2,50 zlaltých, letné "cajchové" 3 - 4 zlatky,

Lepšie šaty okolo 15 zlatých.

Tí, ktorí si museli požičať peniaze u súkromníkov, židov

- i nežidov, platili 20 percentné úroky.

V kameňolome, ako to spomíname i na inom mieste, bol vedúcim

Sontág. Mal zaujímavú formu, ako pripútať robotníkov

Do svojho obchodu. Pri výplate dával kovové známky s jeho menom,

Ktoré mali každá určitú peňažnú hodnotu . Za tieto známky

Sa potom kupoval tovar /i pálené/ u Sontága, pretože ten

Vlastnil aj obchod, aj krčmu.

Sontág však vošiel do histórie ladiec aj inak . Jeho dom

Bol v moderných dejinách obce prvým domom v Horných ladcoch,

Ak nerátame mlyn, ktorý je na starších rakúsko - uhorských

Vojenských mapách vyznačený v lúčkovskej doline.

Rok l 8 8 9 je pre ladce historický. Vtedy v našej obci

Vznikla robotnícka trieda a zmenil sa od základu život občanov.

V kronike sme použili niektoré miery, váhy a duté miery.

Ešte v polovici 19. Storočia bola veľká nejednotnosť, hoci

Nastupujúci kapitalizmus a rozvoj priemyslu si vyžadoval bezpodmienečne

Zjednotenie aspoň vo vnútri štátu. Uvádzam iba

Niektoré miery, ktoré som prevzal z knihy Alexandra Húšťavu

"Poľnohospodárske miery na Slovensku".

Ešte v 18. Storoči nejednotnosť spôsobovala aj mnohé neprávosti.

Tak zemepánski úradníci na ožobračovanie poddaných

Používali dvojaké miery. Poddaným požičiavali sypaniny menšou

Mierou a vyberali väčšou. V Trenčianskej župe Štefan Ilešházy

V inštrukcii z roku 1716 na svojom trenčianskom domíniu - pri

Tom istom úkone dovoľuje používať iba jednu mieru, overenú jeho

Pečaťou. Týkalo sa to aj panstva Ladiec /Motešický/.

V roku 1848 vychádza návrh zákona, ktorý nariaduje

Nasledovné miery a váhy:

Dížkové miery siaha, lakeť, stopa, palec a čiarka

- váhy cent, funt, lót

Duté miery okov, gbel, kila, merica, pinta

F.f.~.E.Q~~!_ na dnešné miery:

Siaha /1,896 ml, lakeť /63,216 cm/, palec /1,896 cm/, stopa

/31,608 cm/, čiarka /0,21 cm/,

Cent /56,00 kg/, funt /0,56 kg/, lót /1,75 dkg/,

Okov a merica /53,332 litra/, gbel /2 okovy/, kila /zhruba 160

Litrov/, žajdlík /necelý polliter/, pinta /1,66 litra/o

Ďalej sú pre nás zaujímavé miery a váhy z roku 1858, po

Potlačení buržoáznej revolúcie, kedy sa opäť prejavili snahy

Zjednotiť miery a váhy . Centralistický režim Rakúsko-Uhorska

Presadzoval tzv. Viedenské /rakúske/ miery, ktoré sa uplatnili

Aj u nás a stretávame sa s nimi aj na konci 19 . Storočia,

Ked už vlastne platnosť nemali . U nás to bolo pri kúpe pozem~

Kov pod železnicu, odpredaji kameňolomov v Tunežiciach a pod.

Ide o tieto miery:

Viedenská meri'ca

Viedenský okov

Viedenská siaha

Viedenský lakeť

Rakúska míla

Uhorská míla

Viedenská štv.siaha

Viedenské jutro

Uhorské jutro

Viedenský cent

= 16,48 litra

= 56,59 litra

= 189,64 cm

77,70 cm

7,785 km

8,353 km

3,596 m2

0,575 ha /používané u nás ako

"joch"/

0,431 ha /tzv. Menšie jutro

Používané u nás/

= 56 kg

Vo Francúzsku už v roku 1799 zaviedli metrický systém

- povinný pre celú krajinu od roku 1840. Snahy zaviesť tento

Systém sa prejavili aj u nás. Rakúski priemyselníci už v ioku

1873 používali metrickú sústavu. Od školského roku 1873/1874

Sa na všetkých uhorských školách zaviedlo povinné vyučovanie

O metrickej sústave. L. Januára 1876 sa miery v Uhorsku uzákonili.

No ich zavedenie do praxe bolo ešte daleko. Napr. Pri

Manipulácii s majetkom baróna Schenka - oveľa neskoršie sa

Stále stretávame s pojmami joch, rakúske jutro, štvorcová siaha

Atd.

Základnými jednotkami zavádzanej mernej sústavy sa stali

Meter a kilogram. Ich prepočty, najbežnejšie užívané sme už

Uviedri. Ich zavedeniu i napriek širokej publicite, oboznamovacej

Kampane zo strany vlády, vadil jednak konzervativizmus,

Ale aj nedôvera prostého ľudu.

V roku 1811 za napoleónskych vojen došlo k znehodnoteniu

Meny až o 80 % - nastal úpadok a začali sa vydávať tzv. Šejnové.

Ked sa v roku 1857 po zrušení pražskej mincovne prestali

V Čechách raziť mince, začal sa po celom Rakúsko-Uhorsku uplatf'

L a t i d l á

 

Vtedy preniká do hospodárstva Rakúsko-uhorskej

Monarchie desiatková sústava. Z 500 gramov zlata sa razilo

45 zlatých. Ka ždý zlatý mal 100 grajciarov - teda nie 60

Ako predtým. V obehu boli mince od 2 zlatých až popolgrajciar.

V roku 1882 sa uskutočnila dalšia reforma - zaviedla sa

Zlatá korunová mena I zlatý sa rovnal 2 k o run á ml. Koruna

Mala 100 halierov . Okrem toho obiehali aj strieborné toliare,

Ktoré mali hodnotu l 1/2 zlatky. Zlatý sa udržal až do roku

1900, ale i potom aj naši občania počítali na zlatky až do konca

Rakúsko-Uhorska, teda do roku 1918.

V roku 1918 sa stala platidlom v Československu československá

Koruna IK ČI, ktorá mala 100 halierov.Po vzniku Československej

Republiky sa uskutočnila rozluka s ostatnými štátmi

Bývalého Rakúsko - Uhorska a to okolkovaním na prelome

Februára - marca 1919, pričom polovica bankoviek bola stiahnutá,

Ako povinná pô ž ička. V obciach o-kresu Ilava podľa správy

Notárskych úradov vzbudila táto finančná akcia značné znepokojenie,

Najmä u tých, ktorí týmto spôsobom prišli o peniaze.

Prejavy nespokojnosti spôsobili vtedajším, ešte mladým úradom

Novej republiky značné ťažkosti a problémy.

 

V októbri 1918 sa skončila dovtedy najstra~nej~ia vojna

V dejinách ľudstva. ~tyri roky krvavých zrážok, hladu a utrpenia

Neobi~iel ani Ladce a Tunežice. Celý život politický, kultúrny

A spoločenský bol ochromený. Prestali fungovať rôzne organizácie

A spolky. Veľa práce, najmä v poľnohospodárstve zostávalo

Na ženách, pretože · muži v najproduktívnej~om veku narukovali

Do rakúsko-uhorskej armády.

Občania Ladiec a Tunežíc, podobne ako ostatní Slováci a

Cesi túžobne čakali nielen na mier, ale te~ili sa aj z novoutvorenej

Ceskoslovenskej republiky. Hned od začiatku bolo vidieť,

Že v mnohých otázkach, najmä národnostných a kultúrnych

Bude nová republika pokrok. Ale zo vzťahov k cementárni bolo

Cítiť, že v oblasti pracovnej, mzdovej a teda aj sociálnej,

Sa toho veľa nezmení.

Vráťme sa do začiatku a prvej polovice roku 1918. Najmä

Leto bolo veľmi búrlivé, pretože každý videl nezmyselnosť vojny

A nebolo prostého občana, či vojaka, ktorý by ju nebol

Chcel ukončiť. Hlad v . Zázemí dostúpil až do takej miery, že

Občania Tunežíc si podávajú na Okresný úrad v Ilave žiadosť

O prídel ~otravín. Pravda, úrad im nevyhovel a potraviny nedostali.

V Ladcoch a Tunežiciach sa rozširujú le-táky, ktoré

Vyzývajú k ukončeniu vojny a vytvoreniu Ceskoslovenskej republiky.

Dokonca sa rozširujú správy o udelení autonómie

Slovensku v rámci Rakúsko - Uhorska, čo boli pravdaže správy

Nepravdivé.

V Ladcoch a Tunežiciach žili a pracovali zajatci, najmä

Z ruskej armády, ktorí padli do zajatia rakúsko-uhorským

Vojskám. V priebehu rokov 1915 - 1919 ich bolo v Ladcoch 10

A v Tunežiciach jeden. Zachovali sa niektoré mená: Vjacko,

Taraso, Kovalenko, Gottmann, Kakarevič . Zajatci pracovali väč~

Inou za stravu, čo bola tá najvzácnej~ia pláca. Po uzavretí

Brest - Litovského mieru pri~lo nariadenie vyplácať zajatcom

Rovnakú mzdu, ako domácim robotníkom. Tento príkaz sa nedodržiaval

Ani v jednom prípade.

1918

Vojnoví zajatci

V roku 1918 vypuklo v Rakúsko-Uhorskej armáde viacero

Vzbúr, ktoré boli prejavom nespokojnosti s nezmyselnou vojnou

A boli v značnej miere inšpirovan·é Veľkou októbrovou socialistickou

Revolúciou. Jednou z najvýznamnejších bola vzbura

Záložných vojakov 71. Trenčianskeho pluku v Kragujevaci. Dôvodom

Vzbury bolo, že vojaci, ktorí sa vrátili z ruského zajatia

A na vlastné oči videli udalosti v Rusku, odmietali znova

Odísť na front. Vzbura, ktorá vypukla v júli 1918 bola krvavo

Potlačená a 44 z jej účastníkov zastrelili. Medzi popravenými

Bol aj Š t e fan 8 e dná r i k z ladiec, 28 ročný,

Ktorý bol stanným súdom označený za jedného z iniciátorov

A že s a "ozbrojený zúčastnil vzbury".

V novovzniknutej Československej republike sa od začiatku

Začína organizovať politický život. Dňa 6. Novembra 1918

Vznikajú v ladcoch a Tunežiciach Národné rady pozostávajúce

Z roľníkov, robotníkov a vojakov, ktorí sa vrátili z frontov

Prvej svetovej vojny.

V tomto roku sa robila aj revízia pozemkov, vydávali sa

Tzv. "svedectvá" o pozemkoch . Takáto revízia bola aj na panstve

Kaštiela. Majiteľom pozemkov bol Felix Neumann a týmto

"svedectvom" sa zistilo, že vlastní 7 200 katastrálnych holdov

Poľnohospodárskej pôdy a lesov.

Dna 20. Novembra 1918 obsadili železničnú stanicu v ladcoch

Príslušníci novej československej armády. Dovtedy konal

Službu starý personál. Po príchode vojakov prevzali službu dosadení

Úradníci a bývalý prednosta bol vyzvaný, aby nastúpil

Až v apríli nasledujúci rok.

Škola bola po páde Rakúsko-Uhorska a vzniku Českosloven ska

Vo veľmi dezolátnom stave. Zapríčinil to nezodpovedný

Prístup vtedajšieho správcu školy. Zanedbaná bola budova, dvor

Vzbury v armáde

Národná rada

Príchod

Československých

Vojakov

Škola po prevrate

I záhrada. Učiteľka Alžbeta Herrová ušla, pravdepodobne do Rakúska.

Robert Bartha, rodom Slovák z Udiče sa nechcel prispôsobiť

Novému štátu a dal sa preložiť do Madarska.

V školskom roku 1918 - 1919 bolo do školy zapísaných 124

Žiakov, z toho 57 chlapcova 67 dievčat. V 1 . -2. Ročníku bolo

52 detí a zvyšok v 4.-6. Ročníku.

Výroba cementu podľa nariadenia úradov Rakúsko-Uhorska

Pokračovala aj cez celú svetovú vojnu. V rokoch 1913 - 1918

Vyrobili 178 tisíc ton cementu, ktorý bol vo väčšine využívaný

Na stavbu pevností a iné vojnové účely. Len malá časť sa

Dostala na mierovú výstavbu. V roku 1918 sa veľa nezmenilo

Ani na technike a technológii výroby cementu. Rovnaké boli aj

Obchodné a d-odávateľské formy a balenie cementu. Balil sa

Do drevených sudov po 200 kilogramov, alebo vo vreciach po

50 kg. Denne sa z cementárne expedovalo do 20 vagónov, ktoré

Sa rozposielali po celom Rakúsko-Uhorsku.

Počet padlých v prvej svetovej vojne bol v pomere na počet

Obyvateľov iladce asi 1100, Tunežice necelých 300 obyvateľovi,

Veľmi veľký. Do Ladiec sa k svojim rodinám nevrátilo

43 občanov, jeden z nich bol zastrelený doma - ako uvádzame

Dalej a do Tunežíc 9 mladých občanov.

L a d c e

Eustach Bednárik

Štefan Bednárik

Ján Cibiček

Vincent Cibiček

Ján Dolný

Ján Eliáš

Michal Faturík

Ján Galanský

Štefan Ga1anský

Ján Galik

Juraj Kuman

Ján Majerík

Ján Mesiac

Florián Minárik

Ján Mužík

Jozef Mužík

Jo zef Očkaj

Adolf Neuwi rth

Jozef Pastierik

Ján Peterka

Cementáreň

Padlí v prvej

Svetovej vojne

Ondrej Habánek Jozef Polák

Ján Hriadel Jozef Prekop

Štefan Ištvánik Jakub Schlesinger

Jozef Kelo Jozef Studený

Štefan Koštialik Štefan Turček

Ján Kováčik Štefan Varhanik

Ondrej Koyš Jozef Záhradnik

Jozef Král Michal Záhradnik

Ján Kubo Jozef Zajac

Pavel Kubu Jozef Zelik

Ondrej Kukuliaš Juraj Žovinec

Ján Kuman

Tunežice

Ján Galanský Jozef Melicher

Štefan Marguš Jozef Marguš

Vincent Galanský Pavel Kvasnica

Ján Kvasnica Juraj Vozár

Ján Tomanik

Hladujúce obyvateľstvo na jeseň roku 1918 nevidiac iné

Východisko, odhodlalo sa na rabovanie obchodov. Takéto rabovačky

Prebiehali v celom okrese a nakoniec sa nezamerali iba na

Potraviny, ale na všetok tovar, ktorého bolo po celú svetovú

Vojnu nedostatok.

Tú jeseň prišli do Ladiec dokonca aj obyvatelia susedných

Obci a do rabovania sa zapojili aj poľnohospodárski robotnici

Pracujúci na majeri miestneho veľkostatku /bo li to obyvatelia

Lysej pod Makytou/. Rabovačke u miestnych obchodníkov Jakuba

Mandia, Alexandra Lippeho, v kantine /vedúci Hecht/ zabránili

Miestni občania.

V noci zorganizovali niektori muži - navrátilci z frontu,

Medzi nimi Florián Minárik, Cibiče k, Zelik Rudolf, Martinák,

Majerik a dalši rozdeľovanie potravin z kaštieľa, kde mala

Svoj sklad firma "Spoločnosť na dorábanie vápna a dreva".

Rabovačky

Na jeseň 1918

Niekto účastníkov rabovačky udal vojakom do Trenčína. Patrola,

Ktorá priiia. Na iia Floriána Minárika elte spať a tak -

V spodnej bielizni ho viedla zviazaného cez obec a napriek

Prosbám obyvateľov, najmä manželky a detí ho za pílou zastrelili.

Medzitým doviezli na železničnú stanicu Ladce vo vagónoch

Petrolej. Veľa obyvateľov i zo susedných obcí sa odobralo

Na ž elezničnú stanicu. Vojaci ich vlak streľbou z guľometov

Zahnali, pričom zastrelili občianku Ladiec Annu Aninovú

A dve ženy z niektorej obce za Váhom.

To boli posledné obete vojny v nalej obci. Potrvá však

Ešte dlho, kým sa zacelia rany z tohoto nezmyselného utrpenia

Za cudzie záujmy.

V roku 1919 sa začínajú obecné veci v Ladcoch i Tunežiciach

Postupne konsolidovať. Dna 23. Januára potvrdili v Ladcoch

Nasledovné obecné predstavenstvo:

Jozef Vlasatý, richtár Istarostal, Jozef Riecky, podrichtár

Imiestostarosta/, Pavel Gajdošík a Jozef Hatoka ako další radni

A výbor obecného zastupiteľstva doplnovali Michal Peterka,

Pavel Záhradník, Ján Riecky a Jozef Zelik.

V Tunežiciach bol richtárom Pavel Baška, podrichtárom

Jozef Letko a dalšími členmi obecného zastupiteľstva Jozef

Eliáš, Jozef Kvasnica, Ján Češko a Ondrej Raček.

V Ladcoch bol v tomto roku založený nový c i n tor í n

Ktorého umiestnenie umožnila parcelácia veľkostatku. K určenej

Výmere pridala pozemok rodina Málikovcov .

Na železničnej stanici sa začala priprava na rozšírenie

Koľajišťa. Tieto práce sa začali už pred prvou svetovou vojnou,

Ktorá ich prerušila. Prednostom stanice bol v tom čase

Lod roku 19171 Lukovínyi.

Konsolidáciu nových pomerov v Československu bolo najlepšie

Vidieť na škole. Do tadiec prišiel l. Júna 1919 Emil

Pauer za správcu školy a jeho manželka Anna Pauerová ako

Učiteľka. V júni sa neučilo, pretože sa škola dávala do poriadku.

Dna 15. Júna vymenovali prvé slovenské školské kuratórium.

Za predsedu zvolili Augustína Barényiho, správcu cementárne,

V čom sa oproti predchádzajúcim rokom vlastne nič

Nezmenilo. Členmi tohoto kuratória sa stali Jozef Vlasatý,

Pavel Gajdošík, Jozef Kelo, Jozef Riecky, Juraj Fatura a Robert

Smetana.

V mesiacoch júl - august 1919 boli v Ladcoch ubytovaní

Českí vojaci novej Československej armády, ktorí tvorili po-o

Hotovosť proti Madarskej republike rád. V Ladcoch ubytovali

Týchto príslušníkov 2. Eskadróny l. Dragúnskeho pluku v jednej

Učebni školy. Vojaci sa dosť spriatelili s občanmi.

1919

Škola

Usporiadali dokonca tanečné zábavy, z ktorých čistý zisk

550 Kč venovali "Akole. Po ich odchode správca za ne kúpil prvé

Slovenské knihy, čím vlastne v Ladcoch vznikla prvá s l o -

V ens k á k n i ž nic a .

Slávnostný deň prvého slovenského vyučovania bol

16. September 1919. Potom sa robili viaceré technické opatrenia,

Aby sa žiaci mohli učiť aj v zime . Zakúpil sa prvý československý

Prapor, obrazy a najnutnejšie pomôcky.

Hospodárenie obce cez vojnu bolo ťažké. K dispozícii boli

Len minimálne prostriedky a tak sa za 4 - 5 rokov v obci nič

Pre občanov neurobilo . Ked 2. Mája 1919 obecné zastupiteľstvo

Prerokovávalo bilanciu za uplynulé roky, konštatovalo, že

V roku 1916 bol príjem 8 380 korún a výdavok 6 401 korún.

V roku 1917 podobne príjem cez 8 000 a výdavok takmer 6 000

Korún. V roku 1918 bolo financií už celkom málo - okolo

4 000 korún.

Pre organizovanie robotníckeho revolučného hnutia má veľký

Význam odborová konférencia, ktorá sa konala 9. Februára

1919 vo Vrútkach. Bol to začiatok ľavicovo orientovaného hnutia

Aj v Ladcoch, kde už v máji toho istého roku založili

Odborovú o"rganizáciu v cementárni i vo vápenke.

Veľmi dôležitú uvedomovaciu úlohu zohrali navrátilci z frontu

A cudzí robotníci, ktorí pracovali v cementárni.

Ďalšou významnou udalosťou tohoto obdobia je konanie župnej

Konferencie sociálno-demokratickej strany 16. Marca

V Trenčíne. Zúčastnili sa ho aj zástupcovia ľavicových odborov

Z Ladiec a stali sa potom zakladateľmi sociálno-demokratickej

Strany v obci.

Hospodárenie

Obce

Robotnícke

Hnutie

Vo februári 1920 sa uskutočnila politická akcia "za jednotu

Československého štátu". Vyplývalo to zo snahy niektotých

Kruhovo separatistickú politiku. Všetci členovia obecného

Zastupiteľstva a iní predstavitelia verejného života

V Ladcoch a Tunežiciach sa vyslovili za jednotu Československa.

V tom istom čase prišlo nariadenie prehodnotiť obecné zastupiteľstvo.

Bola prejavená dôvera a vedenia oboch obcí zostali

Vo funkciách.

Obci Ladce prišla ponuka, aby sa stala členom "Všeužitočnej

Spoločnosti pre sústavné využívanie rieky Vlára a sústavnú

Elektrifikáciu považskej doliny". Obecné zastupiteľstvo

Nesúhlasilo a po prvýkrát vyslovilo názor, že takýmto spôsobom

Treba využiť riehu Váh, čo by malo dvojaký úžitok: elektrifikáciu

I ochranu proti povodniam.

Dňa 15. Mája 1920 bola v Ladcoch zriadená nová četnícka

Stanica. Ako dôvody sa uvádzajú, že je pre fa žená četnícka stanica

V Beluši, že v Ladcoch je priemysel a teda aj robotníctvo

A napokon, že o to poži~dala továreň /cementáreň/. Prvým veliteľom

Četníckej stanice sa stal Jan Vondráček a posádku tvorili

Další piati /Zoznam četníkov počas Československej republiky

Uvádzame za časťou "rok 1938"/. Umiestnenie četníckej stanice

Sa nezmenilo až do jej zrušenia na konci šesťdesiatych

Rokov.-

Konsolidáciu pomerov bolo vidieť na práci v škole. Na

Vtedajšie pomery veľkou udalosťou bolo dalšie rozširovanie pomôcok,

Školskej knižnice, ale najmä zavedenie elektrického

Prúdu do prvej triedy a bytu správcu školy. Pomohla cementáreň,

Ked vonkajšie vedenia urobila bezplatne a aj elektrický

Prúd sa používal zdarma. Urobilo sa viacero opráv: studňa,

Ploty a iné.

 

Zriadenie

Četníckej

Stanice

Aktivita školy

A niektorých

Organizácií

Značne sa zvýšil počet žiakov. Kedže sa len do prvej triedy

Ll. A 2. Ročníkl zapísalo 105 žiakov, zriadila sa pri tejto

Triede pobočka, na ktorú bol ustanovený učiteľ Vojtech Holba

Z Beluše. Vyučovalo sa striedavo.

V roku 1920 sa zásluhou školy a niektorých občanov konalo

Niekoľko osláv. Bolo to výročie T.G. Masaryka, vznik Československa

- 2B. Október a vianočná slávnosť, kde sa chudobným

Deťom rozdávali dárky - topánky, šaty a sladkosti.Na dárky

Prispela najviac cementáreň a majitelia kameňolomu.

Dňa 14. Februára sa konalo prvé povojnové zhromaždenie

O obr o voľ n é hoh a s i č s k é h o z bor u . Vtedajší predseda

Augustín Barényi oboznámil účastnikov zhromaždenia, že od Župného

Úradu prišiel príkaz prijať nové základné a služobné pravidlá

- stanovy, podľa ktorých sa musí spolok znova organizovať.

Augustín Barényi sa súčasne vzdal funkcie predsedu, ktorú

Vykonával nepretržite 20 rokov.

Roky po prvej sv~tovej vojne sú rokmi veľkého rozvoja cementárstva.

Aj Ladecká cementáreň bola postupne úplne prestavaná.

Obnovili sa pokusy s vývojom automatickej šachtovky,

Ktoré boli prerušené vojnou. Obnovil ich Dr. Bockisch v roku

1920 a v roku 1921 v nich pokračoval Ing. Andrej Bereczki,

Ktorého šachtovky dosiahli denný výkon BO ton .

V roku 1920 sa uzatvárajú prvé k o l e k tí v n e z m l u -

Vy medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Pred jej uzavretím

Sa dlho vyjednávalo, až sa 4. Mája uzavrela medzi výborom Zväzu

Robotníctva chemického Iskupina Ladcel a zástupcami cementárne.

V prvom bode sa hovorí o mzdách, ktoré sa stanovili

Pre všetky profesie . Zmluva zabezpečovala aj rodinné pridavky

Na deti. Na jedno dieťa 1,50, na tri deti 3 koruny ana

Štyri 4,50 týždenne.

Stanovila sa platená dovolenka, podľa čoho prináležali

Pracovníkom zamestnaným v továrni l - 3 roky 3 dni dovolenky

Ročne, zamestnaným od 3 - 5 rokov 5 dní a zamestnaným nad

Pomery

V cementárni

10 rokov desať dní dovolenky ročne. Ďalšie podmienky uvedené

V kolektívn e j zmluve boli veľmi prísne, najmä v č asti pracovnej

Disciplíny.

Ladce v roku 1920 náležali do Trenčianskej župy so sídlom

V Trenčíne . V rámci členenia územia župy na slúžnovské

Okresy - Ladce patrili do slúžnovského okresu Ilava. Miestne

Organizácie sociálnodemokratickej str - any podliehali župnému

Výboru strany v Trenčíne.

Z politických strán, ktorých vplyv zasahoval obec Ladce,

Tunežice a okolie, to okrem sociálnej demokracie boli:

Československá strana ľudová, Slovenská národná a roľnícka

Strana, Združené strany židovské. V radoch robotníctva a poľnohospodárskych

Nádeníkov mali rozhodujúci vplyv sociálni demokrati.

Politickú aktivitu na sklonku roku 1920 vidieť z pripisu

Slú žnovského úradu v Ilave, v ktorom dňa l. Decembra 1920

Všetkým notárskym úradom píše Dr. Alfréd Čerňanský, hla vný

Slú žny: "Zistilo sa, že komunistická agitácia sa na dedinách

I~zširuje medzi robotníctvom a maloroľníctvom a boli vyvesené

Rudé plagáty, ktoré obsahujú programové vyhlásenie ľavice sociálnej

Demokra c ie". Ďalej nariaduje, aby bola agitácia pozorovaná,

Zamedzilo sa vyvesovaniu plagátov a každý pohyb sa hlásil

Priamo hlavnému slúžnemu .

V snahe zí s kať do svojich rúk moc i majetok strany, najmä

Jeho propagačné prostriedky, neváhala pravica sociálno-demokratickej

Strany po ž iadať o pomoc bur žoá zne mocenské orgány .

Kedže dňa 9 . Decembra 1920 pravicoví predáci za pomoci polície

Násilím obsadili Lidový dom vprahe, ľavica odpovedala ge:

Nerálnym š trajkom.

Nes pok o jn osť s.o s vo J lm soci álnym po s tavením prejavovalo

Robotníctvo v Ladcoch a okolí už pred decembrovým štrajkom.

Oživenie politického

Života

Generálny štrajk

V decembri 1920

Už v júli 1920 štrajkovali robotníci na Politzerovom veľkostatku

V Košeci .. Nespokojnosť bola aj v cementárni, v kameňolome

A vo vápenke. Dňa ll. Júla 1920 na župnej konferencii

Sociálnej demokracie v Trenčíne žiada robotníctvo, .aby z úradu

Hla- vného slúžneho v Ilave bol odstránený Dr. Alfréd Čerňanský,

Ktorý sa "neľudsky surovo chová voči chudobnému ľudu." Taká bola

Situácia pred historickým decembrovým štrajkom roku 1920.

Predseda sociálnodemokratickej strany - ľavice v ladcoch

Štefan Bazala dostal na poludnie 14. Decembra 1920 list -

Výzvu ku generálnej stávke. List poslala odborová organizácia

V Trenčíne a podpísal ho Rudolf Kubiš, sekretár odborov. Doba

Bola však veľmi zložitá a Bazala listu celkom nedôveroval.

Preto 15. Decembra odišiel do Trenčína zistiť, ako sa situácia

Vyvíja. Ked zistil, že v Trenčíne sa stávkuje - vrátil sa a na

Zhromaždení robotníkom vysvetlil, o čo v stávke ide. Pre stávku

Boli potom všetci.

Veľmi vážnym argumentom bolo aj zatknutie sekretára odborov

Rudolfa Kubiša, ktorého malo robotníctvo rado, poznali ho

Zo schôdzí ľavice sociálnej demokracie a ľavicových odborov.

Naposledy bol v ladcoch 28. Októbra 1920.

Vtedy, 15. Decembra sa rozširoval leták - výzva ku generálnej

Stávke. Výzva obsahovala tieto body:

- Okamžite zahájiť generálnu stávku

- Znova uvoľniť lidový dum

- Odstúpenie vlády predsedu Černého

- Na veľkostatkoch a veľkých kapitalistických továrňach zaviesť

Robotnícku kontrolu

- Riešiť katastrofálnu bytovú otázku robotníctva

Leták sa v ladcoch a Košeci rozširoval, ale ani počas

Štrajku, ani po ňom sa nedostal do rúk úradov a tak pri obžalobe

Organizátorov sa spoliehali iba na ústnu výpoved inžiniera

Vlacha, majiteľa veľkostatku v ladcoch, ktorý ho videl a .

Vyjadril sa, že to bol leták "vyložene boľševický".

Hned 15. Decembra 1920 sa zostavil štrajkový výbor, ktorého

Členmi boli Štefan Bazala, Anton Rohel, Ján Turza, František

Bostelle, Jozef Vszelaki. Výbor mal na starosti najmä

Vysvetľovanie politickej situácie a pokojný priebeh stávky.

Službu kuriéra obstarával robotník Michal Gavlík. Tento stávkový

Výbor svojou agitačnou prácou presvedčil do stávky aj

Robotníkov na veľ k o s t a t k u a vo v á pen ke.

Štefan Bazala vyzval aj robotníkov z Košece Michala Kuteja,

Jozefa Drábika a Karola Kresánka, aby predseda sociálnodemokratickej

Strany v Košeci Jozef Bezecný tiež vyhlásil stávku.

Stávka bola skutočne vyhlásená v "Továrni na zinkové farby".

Plných 36 hodín tu pálili pece naprázdno a 20 robotníkov

Štrajkovalo 24 hodín.

Stávku v ladeckom k a meň o lom e organizoval František

Bostelle, Koloman Kóša a František Mie, krompašský robotník

/zomrel v roku 1921 v Trenčíne/.

Generálna stávka v Ladcoch a okolí trvala od 15. Decembra

1920 od 14. Hodiny do 17. Decembra 1920 do 6. Hodiny ráno.

V "2ilinskej a ladeckej portlandcementovej továrni" štrajkovalo

271 robotníkov /6 504 hodín/o V cementárni pece síce

Nevyhasli, ale nevyrábali. V "Ladeckej účastinárskej spoločnosti

Pre d-orábanie vápna a dreva" štrajkovalo celkom do 200

Robotníkov. Stávka prebiehala veľmi pokojne, no i napriek tomu

Veliteľ četníckej staniée žiada od veliteľstva československého

Četníctva v Trenčíne posilnenie stanice, ale až po skončení

Stávky "aby zbytočne robotníkov nepobúrili".

Decembrový štrajk v plnej miere odhalil pravú tvár politickej

Pravice sociálnej demokracie. Už počas jeho priebehu,

-

Ale najmä po ňom - .po jeho porážke sa krištalizovali názory

Prostých občanov i predstavenstva obce. Ukázala sa súdržnosť

S robotníkmi, niekedy i napriek rozdielnym politickým názorom.

V Ladcoch a Tunežiciach, odkiaľ sa väčšina štrajkujúcich grupovala

Boli decembrové udalosti veľkým politickým poučením

A otvorili cestu k založeniu marxistickej strany.

Ako v celej republike, tak aj v Ladcoch mal generálny

Štrajk svoje násle~ky v podob~ represálií voči účastníkom.

Z organizovania štrajku bolo o b v ine n Ý c h II robotníkov.

I I

Medzi nimi Štefan Bazala, František Bostelle, Jozef Vszelaki,

Koloman Kóša, Anton Rohel, Ján Turza, Ján Rosa, František Mic

A z Košece Jozef Bezecný, Jozef Orábik a Karol Kresánek . Konal

Sa proti nim s ú dny pro c e s na Župnom súde v Trenčíne.

Výsledkom - okrem rozsudkov a trestoch na slobode - bolo v niektorých

Prípadoch aj prepustenie z práce, prípadne preloženie

Na horšie pracovné miesto.

František B o ste II e , vtedy 32-ročný, narodený v Trifai,

Okres Lubľana bol vypovedaný z Československa . Župný úrad

V Trenčíne píše 24. Januára 1921 Okresnému úradu vilave, že je

To nebezpečný burič, zúčastňuje sa neustále politického života.

Nech je menovaný zatknutý a odovzdaný štátnej polícii v Bratislave.

Vypovedá sa aj jeho žena Kristína, ktorú treba naložiť

Aj s nábytkom a na štátne trovy poslať do Juhoslávie.

V novembri 1920 sa stala ešte jedna mimoriadna udalosť.

V Trenčíne sa zišla konferencia dolnej časti Trenčianskej župy,

Na ktorej 50 delegátov, zastupujúcich 30 politických organizácií

Volilo delegátov na celoslovenský zjazd ľavicovo orientovaných

Organizácií sociálnodemokratickej strany. Ten sa konal

Potom v januári 1921 v Lubochni. Zvolení boli aj dvaja delegáti

Z Ladiec: Štef an Bazala a Anton Rohel.

Tento búrlivý politický záver roku 1920 poznamenal na

Mnoho rokov dianie v obci, v cementárni i ostatných podnikoch

V Ladcoch a okolí. Ladce sa tak stali najrevolučnej š ou obcou

Celého okresu Ilava.

 

 

 

1921

 

Rok 1921 bol v Ladcoch neobyčajne bohatý najmä na politické

Udalosti, robotnícke revolučné hnutie i v spoločenskom,

Kultúrnom a ostatnom živote obce.

Dňa 16. Januára sa konal v Kollárovom dome v Lubochni

Zjazd ľavice sociálnej demokracie na Slovensku a Zakarpatskej

Ukrajine /Podkarpatskej Rusi/. Zjazd sa svojimi závermi prihlásil

K 21 podmienkam pre vstup do Komunistickej internacionály.

Zúčastnili sa ho dvaja zvolení delegáti susednej obce

Beluše Ondrej Rúček a Jozef Tomáš a z L a die canton Rohel

A Štefan Bazala, ktorí boli zvolení za odborový zväz lučebných

Robotníkov.

Štefan Bazala a Anton Rohel po návrate domov zorganizovali

Dňa 6 . Marca 1921 schôdzu členov sociálnej demokracie v Ladcoch

A informovali ich o priebehu a záveroch zjazdu v Lubochni.

V tom čase sa organizačne pripravovalo založenie Komunistickej

Strany Československa, ku ktorému malo dôjsť hned po

Pripravovanom zjazde v Prahe.

Medzitým si buržoázia vybavovala účty za decembrový

Štrajk. Tak napr. Robotník cementárne Jozef Vszelaki, vtedy

Ešte poľský štátny príslušník, bol výmerom župana Trenčianskej

Župy 5. Februára vypovedqný aj s rodinou s odôvodnením, že menovaný

Je politicky činný. Napriek trom takýmto výpovediam sa

Podarilo menovaného od vysťahovania zachrániť.

Veľmi kľúčové postavenie v procese zakladania Komunistickej

Strany Československa v Ladcoch má oslava l. Mája 1921,

Ktorá &a uskutočnila o 10. Hodine pred fabrickou kantínou.

Organizátorom bola skupina Zväzu robotníctva chemického, teda

Odbory, ktoré boli súčasťou ľavicového Medzinárodného všeodborového

Zväzu. Žiadosť na povolenie zhromaždenia podpísal

Štefan Bazala, odborový predseda a Ján Turza, tajomník. Za

Sociálne-demmokratickú stranu Anton Rohel, predseda a Ján

Zelík, podpredseda. Zhromaždenie malo komunistický ráz, čo vidieť

Aj z obsahu programu:

Proti štvaniu kapitalizmu do novej vojny

- Proti výbojom kapitalizmu a proti persekúcii robotníctva

A za socialistický poriadok.

Hlavným referentom bol Gejza Bohúň z Ružomberka.

8. Máj 1921 je významným dňom pre organizovanú telovýchovu

V Ladcoch. Založila sa Robotnícka telocvičná jednota,

Ktorá mala hned na začiatku 40 členov. Jej prvým predsedom

Bol Ján Turza, ľavicový odborársky funkcionár. Robotnícka

Telocvičná jednota vnasledujúcich rokoch sa venovala okrem

Telovýchovy osvetovej činnosti, kultúrnej práci i politickému

Životu na pomoc komunistickej strane.

Po založení KSČ na zjazde v Prahe v máji 1921 sa v Ladcoch

Konalo 22. Mája 1921 veľké zhromaždenie sociálno-demokratickej

Strany. Veľa občanov sa zišlo pred robotníckou kantínou

Na voľnom priestranstve "pod gaštanmi". Schôdza mala

Jednoznačný komunistický priebeh, jej hla - vným rečníkom bol

Tajomník strany z Trenčína. Zaujímavosťou bolo, že na záver

Vystúpili cvičenci - dorastenci z Trenčína, zrejme na podporu

Telovýchovného hnutia v Ladcoch.

7. A u g u s t a l 9 2 l sa konala v miestnosti cementárne

Za účasti 1~0 osôb verejná schôdza organizovaná členmi

Sociálno-demokratickej strany, ktorú môžeme považovať za prvú

Verejnú schôdzu komunistov, pretože žiadosť o povolenie

Tejto schôdze bola podaná už pod hla - vičkou Komunistická strana

Československa v Ladcoch. Schôdzu viedol Anton Rohel a ako

Rečníci sa vystriedali viacerí hostia. Vitásek z Trenčína hovoril

O novozaloženej strane, Doboš a Košík - rovnako z Trenčína,

Sa zaoberali vzdelávaním robotníckej triedy, masovopolitickou

Prácou medzi ostatnými občanmi a činnosťou v masových

Organizáciach a spoikooh.

Vznik robotníckej

Telocvičnej

Jednoty

Vznik

Komunistickej

Strany

V roku 1921 viedli obec Ladce i Tunežice tie isté obecné

Zastupiteľstvá, ako v rokoch predchádzajúcich. V októbri toho

Istého roku sa však uskutočnili voľby a nové obecné zastupiteľstvo

V Ladcoch bolo nasledovné:

Andrej Mar t i n á k, starosta

Jozef Hriadel, miestostarosta

Členovia zastupiteľstva: Jozef Hatoka, Pavel Gajdošík,

Jozef Zelík, Michal Peterka, Pavel Záhradník, Ján Riecky,

Ondrej Košťál, Imrich Slávik, Pavel Koyš, Štefan Bazala,

Jozef Majerík, Michal Uríček, Michal Habánek, Ján Turza,

Ján Rosa, Anton Rohel a Juraj Faturík.

Notárom v Košeci, teda aj pre obce Ladce a Tune žice bol

V tom čase Karol Križan.

Finančná situácia v obci Ladce a Tunežice bola neutešená.

Povojnová hospodárska kríza sa odrážala aj v prosperite fabriky,

Cement sa nepredával, teda ani nevyrábal. Fabrika, ktorá

Predtým vypomohla, neposkytla v tomto roku nijakú pomoc obci.

Rozpočet v roku 1921 aj pri veľkej skromnosti vykazoval viac

Ako 7 000 korún, z čoho obec mohla zaokryť iba l 000 Kč. V roku

1922 to potom bolo ešte horšie.

V roku 1921 sa konalo s č i t a nie ľud u a spresňovala

Sa domovská príslušnosť, s ktorou malo obecné zastupiteľstvo

Veľa problémov.

Počet obyvateľov v roku l 9 2 l

- Ladce

-_ Tunežice

L 190

298

Správca školy si dobre počínal v tom, čo sa predtým zanedbávalo:

V práci s rodičmi. To pomohlo uskutočniť viaceré

Zlepšenia v materiálnej sfére, ale aj v starostlivosti o dovtedy

Zanedbané deti. Uskutočnili sa dovtedy nevídané veci ,

Napr. Výlet 44 žiakov do Bratislavy, ktorý mohli žiaci podniknúť

Vdaka zbierke 631 korún. Oo Ilavy cestovali ráno vozmi

A odtiaľ rýchlikom, späť osobným vlakom. Na konci školského

Obecné

Zastupiteľstvá

Ďalší rozmach

Školy

Roka 1920 - 1921 bolo na škole 163 žiakov , z toho ' 79 chlapcov

A B4 dievčat,

Škola mala dobrú úroveň, o čom svedčia pochvalné vyjadrenia

Inšpekcii z Trenčianskej Teplej a dokonca krajinského inšpektora.

Škola i nadalej pracovala na verejnosti . Uskutočnili

Sa rôzne oslavy: 2B. Október, pod vianočným s-tromčekom a iné,

Kde žiaci 6 učiteľmi pripravili kultúrne programy.

Od roku 1921 ordinoval v Ladcoch l e k ár, ktorý prichádzal

V určené dni a hodiny z Beluše.

Dobrovoľný hasičský zbor sa zišiel na valné zhromaždenie

5. Januára 1921 , už podľa nových stanov. Spolok mal vtedy 30

Členov . Za veliteľa nadalej zvolili Jána Hab á n k a a za

Miestoveliteľa Jozefa Hriadela st. Z tohoto va~ho zasadania

Vyšla aj požiadavka, aby spolok dostával od obce aspoň 200 Kč

Ročnej podpory a ' aby obec zaopatrila riadnu hasičskú zbrojnicu.

Táto výzva mala odozvu a obec hasičskú zbrojnicu skutočne

V roku 1924 postavila vedľa štátnej cesty pri moste.

Ďalšie príspevky a materiálna podpora sa dostala aj od

Cementárne - ročne 200 korún a príležitostne hasičov podporili

Aj ostatné podniky - ' vápenka a veľkostatok.

Dobrovoľný

Hasičský zbor

Osobi tou postavou revolučného hnutia v L~dcoch je Franti- Fr a n t i š e k

Šek Mierny. Píšem o ňom na tomto mieste preto, lebo sa v lete Mie r n y

Roku 1921 vrátil zo Sovietskeho Ruska. Kedže to bol jediný

Účastník Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie z našej

Obce, opíšem jeho život v Rusku v rokoch 1917 - 1921.

František Mierny sa narodil 13. Decembra lb 90 v Prejtej.

V Nemšovej sa vyučil za brusiča skla. Už v roku 190B bol

Organizovaný socialista. Putoval za prácou po celom Uhorsku .

A vš ade sa zapájal do revolučnej č innosti. V roku 1912 naru -

Koval do Trenčína. ' Po vypuknutí prvej svetovej vojny ho už

V roku 1914 poslali na ruský front, aby spolu s ostatnými vylieval

Krv za cudzie záujmy.

Už v októbri 1914 sa dostáva do zajatia a ako zajatec prejde

Takmer celé Rusko: Čeljabinsk, Krasnojarsk, Omsk, Irkutsk,

Prejde okolo Bajkalského jazera aždo Čity. V roku 1915 ich

Znova previezli späť na Ural. Tu pracuje v železiarni - v muničnom

Závode pri Sverdlovsku. Spolu s ruskými robotníkmi sa

Zúčastňuje revolučného hnutia. V roku 1917 sa dostane do zajateckého

Tábora v Caryeine /dnešný Vo1gograd/. A to je mesto,

Kde sa začína jeho cesta č e rve n o arm e j ca. Do zajateckého

Tábora prichádzajú agitátori /Česi a Slováci/, ktorí

Františka Mierneho spolu s aalšimi Slovákmi, Čechmi, Nemcami.

Maaarmi, získajú do Červenej armády. Nasleduje výcvik, načas

Strážna služba na Volge a iné vojenské povinnosti.

Marec 191B - skupina našich dobrovoľníkov v Červenej armáde

V počte asi 1200 odchádza z Carycinu na front. Začínajú

Sa prvé boje s kadetmi a junkermi, bitka za bitkou. Boje

S bielogvardejcami neboli ľahké, ale červenoarmejci sa bijú

Statočne .

V druhej polovici roku 191B prichádzajú na front velitelia

Stalin, Vorošilov, Buaonnyj. V priebehu úspešnej obrany

Carycinu sa stáva František Mierny príslušníkom ČEKY - oddielov

Na potláčanie kontrarevolúcie, hospodárskej špekulácie.

V roku 1919 posielajú jeho jednotku do SAMARY. Tu sa stáva

František Mierny členom Komunistickej strany. Po roku sa

Opäť vracia do Saratova, kde sa dozvie, že sa majú vrátiť do

Československa.

V júli 1921 sa transportom cez lotyšsko .- Stetín a potom

Vlakom- cez Berlín a Orážaany, vracia domov . V republike ich

Privítali četníckymi prehliadkami, "karanténami" a inými persekúciami.

Do ladiec sa vrátil práve v čase zakladania Komunistickej

Strany Československa.

Počas roka 1921 sa v Ladcoch v značnej miere aktivizovala

Miestna organizácia novozaloženej Komunistickej strany Československa.

Usporiadala viacero zhromaždení, na ktorých sa zúčastňovalo

Mnoho občanov - i nečlenov strany.Dobrá bola spolupráca

S odbormi, skupinou Zamestnancov chemického priemyslu.

Dňa l. Maja 1922 uskutočnila miestna organizácia Komunistickej

Strany Československa v Ladcoch pred domom robotníckej

Kantíny verejné zhromaždenie ľudu. Schôdzu otvoril predseda

Organizácie Anton Rohel. Hlavný rečník V. Kniha z Ružomberku

Pripomenul význam l. Mája. Potom rečnil Štefan Bazala. Tento

Prejav paťrí medzi najrevolučnejšie v hist6rii Ladiec. Kritizoval

Osobitne četníkov, ich represívnu činnosť, opisoval biedu

Robotníkov a porovnával ich životnú úroveň s ostatnými

Vrstvami obyvateľstva. Kritizoval i ministrov, županov a ostatných

Úradníkov a nazval ich "paholkami kapitalizmu". Četníci

Sa vo svojom hlásení potom sťažujú, že Bazala ich zosmiešnil

A urobil na zhromaždených veľký dojem, tlieskali mu a súhlasnými

Výkrikmi podporovali. Na zhromaždení bolo okolo 350 účastníkov,

Ktorí aj potom, na tanečnej zábave chválili reč Bazalu.

Na schôdzi sa zúčastnilo 6 četníkov z Ladiec a okolia,

Ktorí sa hned na druhý deň sťažovali a žiadali Bazalu prísne

Potrestať.

Podobných prejavov nevôle bolo v roku 1922 viac. Stmeľovali

Nielen robotník v cementárne, ale aj ostatnú časť obyvateľstva

Ladiec.

Modernú parnú pílu, ktorá prakticky od roku 1916 stála ,

Alebo pracovala iba sporadicky, odkúpila od gr6fa Degefeida

"Považská drevoobchodná spoločnosť" zo Žiliny. Dňa 23. Okt6bra

1922 sa uskutdčnila kolaud ácia úzkokoľajnej priemyselnej

Železnice v Ladcoch. Zúčastnili sa ho zástupcovia Župného

Aktivizácia

 

 

1922

 

Úradu v Trenčíne, firma Považská drevoobchodná spoločnosť

A zástupcovia obcí ladce a Tunežice. Železnica slúžila na dovoz

Dreva od Váhu do píly. Drevo dovážali po rieke Váh pltníci

Z liptova a Oravy. Udelenie povolenia premávky na tejto železnici

Povolila komisia pod podmienkou odstránenia závad

Technického charakteru, prechod cez cestu, úprava prístaviska

A iné. Stanovili sa aj pravidlá prepravy. Napr. Sa nesmeli

Spájať viac ako štyri vozne, nesmela sa prekročiť rýchlosť

8 kilometrov za hodinu a zakazovalo sa prepravovať robotníkov .

Okrem iného sa určil aj spôsob zapriahania ťažných zvierat -

Koni, s ktorými vtedy chodil Jozef Änina. Trasa železničky

Viedla od Váhu poza park k píle, ktorá bola na mieste dnešného

Cvičného futbalového ihriska, teda pred železnicou. Intenzívna

Práca sa na píle začala až v roku 1923.

23. Novembra 1922 trenčiansky župan povolil kolaudáciu

·e l e k tri c kej s i e te, ktorej stavbu organizovala Elektráreň

Trenčianska Teplá na trase Košeca - ladce - ladce kameňolom.

Primárna elektrická sieť bola predížená z Košece

Do Vápenky v ladcoch ~ odtiaľ do kameňolomu firmy "Vápno

A drevo dorábajúcej sppoločnosti v ladcoch". Používanie

Elektrického prúdu sa schválilo, pričom sa v 18 bodoch kládli

Niektoré technické podmi'enky. Župan ale nepovolil od b o č k u

Do Tu než í c a zdôvodnil to technickými problémami . Zamietnutie

Vyvolalo v Tunežiciach veľké protesty v obecnom zastupiteľstve

I medzi občanmi.

Slúžny v Ilave povolil v tom istom roku pre Tunežice

Stavbu kaplnky - zvonice v Tunežiciach podľa plánu, ktorý zhotovil

Staviteľ Kolík v Ilave.

V dobrovoľnom hasičskom zbore došlo v roku 1922 k viacerým

Zmenám vo vedení. Odišiel trubač Michal Hriadeľ, ktorý

Bol členom 33 rokov - na jeho miesto nastúpil Pavel Turza.

Odstúpil aj velite~ Ján Habánék, ktorý bol členom 33 a veliteľom

14 rokov.

 

1923

 

Dňa 6. Januára 1923 za jeho nástupcu zvolili

Pavla Koyša, za miestoveli teľa Ondreja Peterku a pokladníka

Jozefa Hriadela st . Zbor mal vtedy 29 členov, ale i finančné

Ťažkosti napriek tomu, že prispela i obec a súkromníci.

Od ll. Júla 1922 sa prvýkrát v Ladcoch začína hovoriť

O prístavbe školy. Školský inšpektor z Trenčianskej Teplej

Rokoval v tejto veci s obecným zastupiteľstvom, ale veľmi nepochodil.

Obec ponúkala iba to, čo mala: pozemok na starom

Cintoríne /oproti škole/ a piesok na stavbu. Za rozšírenie

Priestorov školy hovoril počet žiakov: na konci školského

Roka 1921 - 1922 mala škola 161 žiakov /73 chlapcov a 88 dievčat/.

V učiteľskom zbore nenastali nijaké zmeny.

S o c i á l n u ú r o v e ň týchto rokov bharakterizujú dobročinné

Akcie, ktoré sa organizovali pre chudobné deti. Typickými

Boli tzv. Stromkové slávnosti. Jedna z nich sa konala

V Ladcoch 24 . Decembra 1922, aby sa "pomohli zaobuť a ošatiť

Chudobné dietky". Z dobrovoľných milodarov sa nazbieralo

L 267 korún, cementáreň , poskytla 2 000 a vápenka 500 Kč. Na

Slávnosti, za účasti obecenstva sa rozdelilo 60 párov obuvi

A 18 kusov pletených kabátov.

Svojim spôsobom historická udalosť sa stala 9. Decembra

1922, kedy sa uskutočnilo zhromaždenie zakladajúceho výboru

V z del á v a cie h o z v ä z u. Zväz mal za úlohu rozširovať

Vzdelávanie, osvetu a kultúru. Ako sa ukáže, zohral v dalších

Rokoch, popri robotníckych spolkoch najväčšiu úlohu v šírení

Kultúry. Vedúcu úlohu hrali učitelia, ale aj cementáreň

Prispela tým, že v budove továrenskej kantíny prepustili

Bezplatne priestory a elektrický prúd. Súčasne so vzdelávacím

Spolkom vzniká aj k i no, ako súčasť tohoto spolku. Prvým

Premietačom bol Anton Rohel, pokladníkom Ján Král a uvádzačom

Ján Kočišík.

Škola, deti

A ich problémy

Vzdelávaci zväz

Ir

Rok 1923 bol v znamení príprav a uskutočnenia volieb do

Ž u p n é ho zas tupi teľstva a do obe c n é h o zastupi teľstva

V ladcoch a Tunežiciach. Bol to ťažký rok, najmä preto, že

Povojnová hospodárska kríza v plnej miere ' zasiahla aj stredné

Považie. V takom duchu viedla svoje predvolebné zhromaždenia

Komunistická strana Ceskoslovenska a ľavicové odbory v ladcoch.

Už v januári 1923 zorganizovali komunisti v cementárni

Mzd o v Ý št raj k, ktorý však hned v zárodku potlačila privolaná

Četnícka posila.

Komunistickej schôdze 28. Januára sa zúčastnil notár Križan

Z Košece. Ako hosť vystúpil Ludovít Koreň z Vrútok, účastník

Kongresu Komunistickej internacionály v Moskve. Hovoril

O situácii v ZSSR a vysvetľoval pojmy "robotnícka trieda" a

"pracujúca inteligencia". Predsedom Miestnej organizácie Komunistickej

Strany Ceskoslovenska v ladcoch bol Ján Tur z a ,

K tor Ý viedol i dalšiu schôdzu v marci toho istého roku .

Aj na tejto, ako i ostatných dalších schôdzac~ sa zúčastňoval

Notár Križan, čo robil na príkaz Okresného úradu v Ilave.

Veľmi dôležité stranícke zasadanie sa konalo dňa 10. Augusta

1923 v cementárni. ' Zvolený bol z á vod n Ý stranícky

Výbor: Ján Turza, Anton Rohel, Albín Sedlár, Michal Habánek,

Ján Riecky.

Všetky ostatné schôdze v ladcoch a Tunežiciach mali potom

Už charakter predvolebných zhromaždení. V rámci nich sa

26. Augusta schválila kandidačná listina do obecného zastupiteľstva

Za KSC i ostatné strany.

2. Septembra sa konalo veľké predvolebné zhromaždenie.

Pred hostincom Slávika sa zišlo viac ako 200 občanov, aby si

Vypočuli prejavy zástupcov viacerých politických strán. Prehovorili

Tajomník Kampan zo Žiliny a Ludovít Koreň z Vrútok. Po

Schôdzi sa občania rozišli na zábavu a do kina.

V rámci tejto .kampane sa rozširovali v obci ladce letáky,

Ktoré odhaľovali ľudácke zneužívanie cirkvi na politické cie-

, I

Priprava na

Všeobecné

Voľby

Le. Vydali ich spoločne politické strany republikánov, sociálnych

Demokratov a komunisti. Četnici letáky zhabali a zaslali

Ich okresnému náčelníkovi v Ilave a zemskému četníckemu veliteľovi

V Bratislave.

V takýchto pomeroch sa konali spomínané voľby: voľby do

Obe c n é h o zas tupi teľstva dňa 16. Septembra v budove Štátnej

Ľudovej školy v ladcoch a v rovnakom čase v škole v Tunežiciach

Do obecného zastupiteľstva v tamojšej obci. Voľby do

Župného zastupiteľstva sa konali o dva týždne neskôr, dňa

30. Septembra 1923.

V ladcoch kandidovalo za Slovenskú ľudovú stranu 2B zástupcov

A za Komunistickú stranu Československa 18 zástupcov.

Vo voľbách z celkového výberu zvolili sedemnásť členné obecné

Zastupiteľstvo:

Andrej Martinák, Jozef Hriadel, Jozef Hatoka, Pavel Gajdošík,

Jozef Zelík, Ján Riecky, Michal Peterka, Juraj Faturík, Jozef

Majerík, Pavel Koyš, Ján Turza, Štefan Bazala, Anton Rohel,

Imrich Slávik, Michal Habánek, Michal Uríček, Ján Rosa.

Po komplikovanej voľbe bol za starostu obce zvolený

Andrej Mar t i n á k a za námestníka starostu Pavel Koyš.

Ďalej zvolili štyroch radcov: Pavla Gajdošíka, Jozefa Hriadeľa,

Štefana Bazalu a Jána Turzu. V októbri 1923 potom zvolili

Aj obecného pokladníka, ktorým sa stal Pavel Koyš.

V Tunežiciach sa starostom obce stal Jozef let k o a jeho

Námestníkom Mikuláš Raček. Členmi obecného zastupiteľstva

Dalej boli Jozef Mihálik, Štefan Eliáš, Jozef letko ml., Jozef

Mikuška, Jozef Marguš, Ján Češko, Štefan Galanský, Ján

Turza, Ondrej Raček ml., Šimon Binka, Ondrej letko ml.

Pri obecných zastupiteľstvách sa vytvorili niektoré komisie,

Z ktorých potom komisia finančná v ladcoch patrila medzi

Najaktívnejšie IA. Barényi, Fatura - kováč, Jozef Váň,

Ján Zelik, Štefan Jakúbek, Andrej Koštiall. Komisia mala ťažkú

Úlohu, pretože rozpočet nebol vysoký, ale požiadavky veľ-

Voľby

Ké. Tak napr. Zamietla žiadosť na stavbu lešenia ku kostolu,

Pretože sa to "netýka obce politickej " . Plánované príjmy v tom

Roku boli 12 500 korún, ale výdavky 34 500 . Schodok sa mal

Čiastočne vybrať na daniach a ostatok mal podľa rozhodnutia

Obecného zastupiteľstva "zohnať" starosta.

Schôdze odborov Zväzu lučebného / chemického / robotníctva

Mali v roku 1923 osobitné ovzdušie. V tomto roku sa zaznamenala

Aj určitá výrobná stagnácia v cementárni, čoho dôsledkom

Bola nezamestnanosť. Na viacerých schôdzach odborárov sa zúčastňoval

Tajomník Medzinárodného všeodborového zväzu zo Žiliny

Ivo Prechtl. Výsledkom jeho politickej práce bolo aj ustanovenie

Z á vod n é h o v Ý bor u v cementárni.

12. Marca 1923, ako oznamujú obecnému úradu v ladcoch

"Žilinské a ladecké portlandcementové továrne, úč. Spol."

Znova prijali lb2 robotníkov z ladiec, Tunežíc, Podhoria, Beluše,

Hlože a asi 20 z iných obcí, ktorí boli počas zimy prepustení.

Vážnymi problémami, ktoré vznikali z dôvodov nezamestnanosti

Sa zaoberal aj Župný úrad v Turčianskom Svätom Martine,

Ktorý cez Okresný úrad v Ilave oznamuje obciam, že Ministerstvo

Školstva bude organizovať bezplatné kurzy pre nezamestnaných

. Táto akcia, ako priznávajú, vychádza z obavy pred robotníkmi

Počas krízy. Doslova píšu: "Kríza vyháňa robotníkov na

Ulicu. Sú schopní a ochotní prijímať aj komunistické myšlienky".

Obecné zastupiteľstvo v ladcoch tieto kurzy neakceptovalo

A n~ zasadaní sa ozvali hlasy, že sa "treba postarať o robotu".

V tomto roku sa začína vyplácať podpora v nezamestnanosti.

Nezamestnaný robotník dostal za seba B korún, za manželku

2 a na každé dieťa jednu korunu denne. Takúto podporu medziiným

Dostávali aj Štefan Zigo, Jozef Nemček, Štefan Stopka,

Jozef Češka, Jozef Hudec, Ján Šedík, Jozef Šedík, Jozef Orábik,

Michal Ištvánik, Ján Vačka. Ďalej Ján Turza, ktorý živil

Päťčlennú rodinu, Józef Maršovský, kurič pri stroji úzkokoľajnej

Dráhy 7-člennú i Jozef Koštialik s päťčlennou rodinou .

Nezamestnanosť

Obecné zastupiteľstvo vyúčtovalo za roky 1919 - 19 22

Výdavky z účtu tzv. Základiny chudobinskej a účtu na podporovanie

Poľnohospodárskej čeľade a robotníctva. Z chudobínskej

Základiny vyplatili v roku 1919 1670 korún, v roku 1920 1715

Korún, v roku 1921 247 a v roku 1922 2116 Kč. Na druhej položke

Každý rok iba 17 korún .

- Obecné zastupiteľstvo sa znova zaoberalo prístavbou školy

. Táto otázka bola na rokovaní veľmi často, žiaľ bez riešenia.

Dňa 2. Septembra sa do otázky zaangažoval notár z Košece,

Ale i tak sa vec nepohla z miesta.

Na podporu otázky prístavby školy podal správca Štátnej

Ľudovej školy v Ladcoch E. Pauer žiadosť na riaditeľstvo cementárne

I riaditeľovi Spoločnosti na dorábanie dreva a vápna

V Ladcoch Andrejovi Klárovi. Žiadosť na oboch miestach odmietli

V podstate s rovnakým odôvodnením: stagnácia výroby.

Tento revolucionár veľmi vzrušoval četnícke stanice a to

Nielen v Ladcoch. Dňa 3. Októbra 1923 sa vrátil do Ladiec .

Narodil sa 28. Februára 1897 v Hatvani - Madarsko, príslušný

Do , opatovej v okrese Trenčín. Počas Madarskej republiky rád

Bol komisárom pluku Červenej armády. Po potlačení revolúcie

V Madarsku pracoval v cementárni v rokoch 1920-1921. V roku

1920 bol jedným z organizátorov decembrového štrajku . V júni

1921 odišiel sd skupinou zámočníkov a iných remeselníkov do

Ruska. Potom o jeho cestách nevieme nič, až do 19. Septembra

1923, kedy prešiel hranicu Československa na ceste z Berlína.

Četníci ho okr-em toho, že je komunistický a boľševický

Agitátor obviňovali aj zo "špiónstva" . Četníkom potom ušiel

A nepodarilo sa nám zistiť, aké boli jeho dalšie osudy.

Činnost obecného

Zastupiteľstva

Koloman Kóša

V septembri a októbri 1924 prijali obecné zastupiteľstvá

V Ladcoch a Tunežiciach organizačné §tatúty obcí. Tieto ustanovenia

Veľmi podrobne stanovovali právomoci celého orgánu,

Rady i jednotlivých funkcionárov. Ďalej v štatúte bola organizačná

Štruktúra celej obecnej správy, zloženie obecného zastupiteľstva.

Určoval sa spôsob vedenia zasadaní, najmä hlasovania

L" ... Pred hlasovaním majú sa otázky písomne zostaviť,

Aby sa na otázku slovami - áno -, poťažne - nie - hlasovať

Mohlo"l. Napríklad aj pri hlasovaní rozpočtu sa muselo hlasovať

Menovite.

Obecná rada sa skladala zo starostu, námestníka a dalších

Volených členov. Rada sa za svoju činnosť zodpovedala obecnému

Zastupiteľstvu. Štatút dalej obsahoval povinnosti obecných zamestnancov

A ako prílohu schválenie ročných odmien. V Ladcoch

Starosta poberal l 000 korún ročne + celoročný cestovný pa~§ál

400 korún. Námestník dostal ročne 500 Kč, pokladník 200 korún.

Tzv. "sirotský", ktorý dohliadal na výchovu maloletých sirôt

A aby poručníci majetok riadne spravovali, dostal ročne 400

Korún. Pôrodná babička lv roku 1924 Mária Vyhničkovál dostávala

Od obce 450 korún a potom 50 korún za jeden pôrod a ošetrovanie,

U chudobných však nesmela zobrať nič . Doručovateľ bol

Volený obecným zastupiteľstvom, skladal sľub starostovi a musel

Byť k dispozícii aj notárovi. Za svoju prácu dostával

400 Kč ročne . Kancelársky zriadenec si ročne vyslúžil iba 250

Korún .-

V Ladcoch boli v tom čase dvaja noční strážnici, za odmenu

550 Kč každý. Museli stále prechádzať obcou a to v čase od

15 . Októbra do 15. Apríla od 21.00 do 04 . 00 hodiny a v ostatnom

Čase od 22.00 do tretej hodiny ráno. Strážnici dozerali

Aj na "ohnohasičskú stráž" a na zachovanie záverečnej hodiny

V hostincoch. Tzv. Mrtvolprezerač lv roku 1924 Pavol Habáne~1

Musel ka ždú mŕtvolu prezrieť a spísať zápisnicu. Jeho ročný

Honorár bol sto korún. Ďalej sa odhlasovalo zvonárovi 150

A radným tiež po 150 Kč ro č ne.

1924

 

Štatút obce

V Tunežiciach boli odhlasované tie isté zásady - teda

Štatút obce, odmeny funkcionárom a zamestnancom boli ale nižšie

/starosta - 100, námestník a pokladník po 40 Kč atd./.

Mali aj hájnika za 60 korún ročne i obecného pastieta, ktorého

Však museli platiť gazdovia, ktorým pásol dobytok.

Problémov, ktoré muselo riešiť obecné zastupiteľstvo bolo

V roku 1924 dosť. Z množstva otázok, ktoré prerokovávali si

Zoberme iba niektoré, zdanlivo malicherné, ale charakteristické

Pre postoje tohoto obecného zastupiteľstva.

V máji 1924 prerokovávali žiadosť Jozefa gerb, najväčšieho

Účastníka a riaditeľa vápenky o prijatie do zväzu obce

/domovská príslušnosť/ o Členovia obecného zastupiteľstva sa

Vy jadrovali aj takto: Bazala: " ... Neľudsky zachádza s robotníkmi,

Nedať!" Hlasovanie vyznelo potom v neprospech Jozefa

Gerba. Zaujímavé však je, že na tom istom zasadaní jednomyseľne

Schválili domovskú príslušnosť robotníkovi Karolovi

Kumanovi. K postoju voči Jozefovi gerbovi malo obecné zastupiteľstvo

Pádny dôvod. V tom čase totiž sekretariát Medzinárodného

Všeodborového združenia v Žiline podal proti nemu žalobu

Lproti "Ladeckej účastinárskej spoločnosti pre výrobu

Vápna a dreva", kde bol gerb riaditeľom/o Čo sa stalo? Ludvik

Janček a Jozef Pollák intervenovali u riaditeľa ako dôverníci

Ohľadne pracovného času, ktorý sa neriadil podľa kolektívnej

Zmluvy. Riaditeľ ich preto okamžite prepustil.

Váľa polemík bolo aj okolo na pohľad jednoduchej veci -

Dane zo psov. Bol to dosť veľký príjem do obecnej pokladne

A preto sa výška dane každý rok znova určovala. V roku 1924

Sa platilo 200 korún od luxusného psa, 30 Kč za poľovného

A 10 korún od obyčajného, strážneho psa.

V roku 1924 sa znovu otvotila otázka nedostatku priestorov

Pre triedy. Nadriadené orgány štátnej moci i školského

Sociálne myslenie

V obecnom

Zastupiteľstve

Školské problémy

Inlpektorátu ponúkajú iba alternatívu, aby sa na p~ístavbe podieľala

Obec. Na · veľmi búrlivom zasadaní 18. Augusta najmä komunisti

/ Bazala, Rosa / sa dožadovali, aby väčšiu čiastku uhradil

Itát.

Škola sa však i napriek týmto priestorovým problémom vzmáhala

. Pribudla nová učiteľka Helena Hriadlovská, takže učiteľský

Zbor tvorili: E. Pauer,' A. Pauerová, H. Hriadlovská a od

28 . Septembra 1924 Barbora Gregušková. Na konci roka bolo

V troch triedach 148 žiakov . V januári založili v Štátnej ľudovej

Škole dorast Československého červeného krí ža, ktorý mal

40 členov. V máji usporiadali výstavu ručných prác - prvú

V Ladcoch. Výstava sa občanom páčila a tak sa zalo žila tradícia

A výstavy sa potom poriadali ka ždý rok .

Na železničnej stanici sa dňa 7. Októbra 1924 stala pomer- Niektoré mimone

Veľká nehoda - vykoľajenie nákladného vlaku, pričom vznik- riadne udalosti

La škoda okolo 200 000 korún. Zo stanice sú však aj pozitívnej- v obci

Lie udalosti: v tomto roku sa uskutočnila dlhé roky odkladaná

Adaptácia staničnej budovy. Pristavili novú čakáreň 8 x 4 metre

A zo starej čakárne prestavali dopravnú kanceláriu.

Dosť problémov bolo ' v cementárni okolo stavby tzv. Klingerovej

Haly, ktorú stavali bez povolenia. Kedže stavba bola

Už značne rozostavaná, povolenie dodatočne dostali.

Záčiatkom marca 1924 založila miestna organizácia Komunistickej

Strany Československa v Ladcoch K o m u n i s t i c k Ý

Z v ä z m l á d e ž e, ktorého prvým predsedom sa stal J o z e f

Maj b ach , z ámočník a tajomníkom- z apisovateľom Jozef Mik

U š ine c, robotník. Mladi boli hned prvý rok veľmi aktívni,

Podporovali robotnícku telocvičnú jednotu, aktivizovali

Sa politicky i kultúrne. Už v roku 1924 zahrali prvé divadlo

"Márno t ratn ý syn".

Komunistický

Zväz mládeže

V roku 1924 zaznamenávame v Ladcoch veľkú poiitickú aktivitu.

Vyplýva čiastočne zo štrajku na začiatku roka /bude o

Ňom reč dalej/, ale i z celkovej politickej situácie v Československu

A postavenia politických strán na Slovensku. Veľkú

Úlohu v tomto procese najmä v cementárni zohrali odbory, ktoré

Spolu s Komunistickou stranou organizovali viacero ver ej -

Ných zhromaždení. '

Tak sa po skončení práce 18. Marca o 14. Hodine konalo

Verejné zhromaždenie KSČ k piatemu výročiu vzniku Madarskej

Republiky rád a výročiu Parížskej komúny. Významná schôdza sa

Konala aj 21. Júna v hostinci u Jakúbka, kde hlavný referát

Predniesol vtedajší poslanec KSČ Karol Bacílek. Schôdzu viedol

Štefan Bazala, ktorý ospravedlňoval rečníka, že nepoužíva

Ostrejšie výrazy, lebo je "jednou nohou na p~diu, druhou v žalári".

V júni sa koná aj ľudové zhromaždenie odborovej organizácie

Za prítomnosti 120 občanova tajomníka zo Žiliny Ivana

Prechtla. Na schôdzi prehovoril Štefan Bazala o svojej účasti

Na konferencii cementárov v Prahe a konštatoval, že v českých

Zemiach majú cementári v~čšie platy, ako na Slovensku. Potom

Napadol Jána Turzu a Antona Rohela, ktorých obvinil, že sa nestarajú

O záujmy robotníctva. Ked ho podporil aj Prechtl, tak

Sa na záver schôdze politický predseda odborovej organizácie

Ján Turza a predseda v-ýboru Anton Rohel vzdali svojich funkcií.

V júli organizuje verejnú schôdzu Sekretariát KSČ z Vrútok

Préd hostincom Štefana jakúbka. Schôdzu viedol vtedajší

Tajomník MO KSČ v Ladcoch Sedlár. V tom istom čase sa organizovalo

Aj verejné zhromaždenie v Tunežiciach, ktoré sa však

Pre epidémiu šarlachu nekonalo. Ďalšie schôdze sa konali v auguste,

Septembri a okt~bri. Všetky viedol vtedajší predseda

MO KSČ Ján R o s a. Zúčastňovali sa ich vtedajší významní

Stranícki a odboroví funkcionári, ako poslanec Darula, Černý

- zástupca Medzinárodného všeodborového zväzu z Prahy a další.

Ladčania pomáhali v tom čase organizovať politický život v Beluši,

Hloži, Podhorí, Košeckom Veľkom Podhradí, kde sa zúčastčinnost

Ňovali schôdzí ako rečníci /Bazal, Rosa/.

Svojim spôsobom osobitá bola spoločná schôdza MO KSS Ladce

A Tunežíc. Zúčastnil sa jej rovnaký počet z každej obce -

Zhruba po päťdesiat občanov. Konala sa 7. Októbra 1924 a jej

Jediným programom bola reg u l á c i a V á hu, boj proti povodniam.

Bol to vlastne prvý oficiálny protest politickej strany

Proti neustálemu odkladaniu týchto prepotrebných verejných

Prác. Ako uvidíme dalej, v značnej miere to prispelo k riešeniu.

Odborári už tradične organizovali na deň l. Máj a

Sprievod a tábor ľudu pred hostincom jakúbka. Organizátorom

Bol Zväz robotníctva chemického, stavebného a tehliarskeho

V Československu. Zúčastnilo sa ho 280 ľudí, ktorí si vypočuli

Rečníkov /8azala a Varga/, ktorí veľmi ostro vystúpili proti

Nezamertnanosti a proti dovozu tovaru z cudziny.

Aj v Ladcoch, ako napokon v celej Československej republi- S o c i á lne

Ke, spoločenský poriad.ok spôsoboval veľké rozdiely v životnej po mer y

Úrovni občanov. Medzi najmajetnejšie vrstvy, okrem účastinárov

A majiteľov podnikov v Ladcoch patrili úradníci v cementárni

A vápenke. Riaditeľom cementárne v tom čase bol Augustín Barényi,

Ktorý v nej pracoval od založenia. Je zaujímavé, že na

Výplatnej listine fabriky sme našli aj jeho slúžku Máriu Jakúbkovú.

Z úradníkov spomeniem ešte Leopolda Archera, Júliusa

Bergmanna, Or. Františka Bockischa - veľkého cementárskeho odborníka,

Jozefa Findia, Ericha Steinera, Hermana F~rstera.

Mnoho Slovákov medzi nimi nebolo, rovnako ako medzi majstrami:

Lorenz Bombach a Rudolf Bostelle.

Ako sme hovorili o rozdielnosti v životnej úrovni, tak

Najlepší dôkaz je výplatná listina z tohoto obdobia. Tak napr.

Andrej Klár, generálny riaditeľ vápenky figuroval so základným

Mesačným platom 3 000 korún, riaditeľ Jozef Ger~ 2 000 korún

Základného platu, okrem účastinárskych podielov. Ich úradník

Messinger mal l 000 Kč základného platu. Ján Bednárik, nádeník

U nich zamestnaný zarobil 12 korún denne, Jozef Čemeš ako tesár

28 korún, Ján Ištvánik, kováč 16 a Ján Marguš, ktorý mal 5 detí

Tiež 16 Kč na ' den.

V roku 1924 sa robili aj úradné odhady jednotlivých majetkov.

Na cementáren sa stanovila hodnota 10 mili6nov a na vápenku

2 a pol mili6na korún.

Podrobnejšie opíšem najvýznamnejšiu udalosť roku 1924

V Ladcoch i okolí, najväčší a najbúrlivejší štrajk v cementárni

Ladce. Predtým sa proti zlým pomerom v mzdových, pracovných

A sociálnych otázkach bojovalo dosť sporadicky a viac-menej

Neorganizovane. Takéto akcie nemali nádej na úspech. Povojnová

Revolučná vlna poznamenala Ladce a štrajk v dvadsiatomštvrtom

Roku je už prejavom uvedomelého postupu za požiadavky robotníkov.

Stávka trvala od 29. Januára do 12. Februára 1924. Dôvodom

Bolo zníženie miezd robotníkom o 10 - 25 %. Priebeh bol

Veľmi búrlivý, takže do Ladiec vyslali okolo 25 četníkov z okolitých

Četníckych staníc. Vedenie cementárne využilo zimné

Prepúšťanie robotníkov a k jari, pri tvorbe novej kolektívnej

Zmluvy chceli mzdy znížiť. Počas celej stávky sa vyjednávalo

S vedením závodu a ked sá nič nevybavilo začala byť situácia

Veľmi napätá. Četníci dostali nové posily, čo robotníkov ešte

Viac znerv6znilo. Všetko vyvrcholilo, ked si vedenie cementárne

Najalo štrajkokazov z okolitých obcí. Napokon došlo ku

Zrážke a bolo aj niekoľko ranených.

Stávka sa nakoniec skončila víťazstvom robotníkov. Platy

Zostali zachované ako predtým, ale incident so štrajkokazmi

Mal však dohru pred súdom v Trenčíne. Súdili 27 štrajkujúcich,

Medzi nimi aj štyri ženy, ktoré sa zapojili ako manželky štrajkujúcich.

Medzi odsúdenými boli:

Jozef Češko II mesiac väzenial, Ján Nemečka II mesiaci"

Štefan Krištof III, Štefan Hoferík 13 týždnel, Michal

Ištvánik /3 týždnel, Ludvík Kvasnička /3 týždnel, Štefan

8uday 13 týždnel, Štefan Ištvánik 16 týždnovi, Štefan

Petrík II mesiaci, Jozef Rolín 13 týždne/, Gašpar Kory-

Najvýznamnejši

Štrajk v cementárni

Čanský /2 týždne/, Jozef Maslák /2 týždne/, Gustáv Marguš

/2 týždne/, ' Ondrej Fatura /2 týždne/, Ján Kútny /2 týždne/,

Ján Kvasnica /2 týždne/, rovnako na 2 týždne väzenia boli

Odsúdení aj Jozef Gábriš, Ján Turza, Pavel Hriadel, Ján

Galanský, Štefan Turza, Robert Marko. Jozef Fraštika dostal

Pokarhanie.

Súdené boli aj Mária Borovičková, Katarína Hodúlová, 6mília

Turzová a Anna Adamcová, ktoré podľa súdu spáchali

Prečin tak, že počas zrážky boli v zástupe žien a detí,

Ktorý stál za ohradou továrne a odtiaľ "hádzali kameny

Do podšupny a na vag6n" - teda tam, kde chceli stávkokazy

Pracovať.

Dňa 23. Septembra 1924 sa znova ukázala jednota medzi robotníkmi.

Z práce prepustili Jána Rosu. Na protest proti jeho

Prepusteniu vyhlásili štrajk, ktorý trval dva dni. Stávky sa

Zúčastnili všetci pracujúci cementárne, okrem úradníkov a majstrov

A niekoľkých stávkokazov. Štrajk bol úspešný - Jána Rosu

Znovu prijali do práce.

Medzi najvýznamnejš~e osobnosti revolučného hnutia v Ladcoch

Patril nesporne Štefan B a z a l a .

Narodil sa 26. Decembra 1884 v Praznove, okres Považská

Bystrica. V Ladcoch pracoval na rôznych pracoviskách, najviac

Ako predavač v obchode Budúcnosť a v závodnej kantíne.

J~ho manželka Alojzia /narodená 1892/ pracovala pri murároch,

Kde zarábala 14 korún na deň. Pritom mali 3 deti,

Františka narodeného 1909, Štefana /1911/, Annu /1918/.

Ako vojak slúžil Štefan Bazala u 5. Delostreleckej batérie.

Svoju revolučnú cestu nastúpil najmä po skončení prvej

Svetovej vojny.

Na župnej konferencii sociálnodemokratickej strany

V Trenčíne v roku 1920 ho zvolili za delegáta na zjazd ľavice

V Cubochni, ktorého' sa aj v januári 1921 spolu s Antonom Rohelom

Zúčastnil. Bol revolučný marxista po všetky dalšie roky,

Štefan

Bazala

Ktoré prežil v Ladcoch. Nebolo prakticky schôdze, na ktorej

By nebol Štefan Bazala vystúpil. Komunistické stanoviská zaujímal

Aj na zasadaniach obecného zastupiteľstva, ktorého bol

Viac rokov členom.

Za svoju činnosť bol prenasledovan9 a trestan9. V "sčítacom

Trestnom liste" sédrie - súdu v Trenčíne sa vypočítavajú

Tresty v roku 1922, 1923, 1924, 1925 a posledn9 v roku 1925,

Kde je obvinen9 z urážky vlády, četníctva atd.

V tridsiatych rokoch odchádza za prácou do Piešťan a odtiaľ

Do Bratislavy, kde prišiel v roku 1943 o život pri bombardovaní

Továrne Apollo.

Jeho syn Štefan Bazala prešiel v druhej svetovej vojne

Cez front k sovietskym letcom. Ako letec na strane Červenej

Armády aj v druhej svetovej vojne padol.

Najvýznamn~j§ou politickou udalosťou roku 1925 boli voľby

Do poslaneckej snemovne a senátu, ktoré sa konali 15. Novembra

V budove Štátnej ľudovej §koly v Ladcoch itunežiciach.

Viaceré politické strany v rámci predvolebnej kampane poriadali

Zhromaždenia, alebo sa o to aspoň pokúsili.

Miestna organizácia Komunistickej strany Československa

V Ladcoch zvolala takúto schôdzu na B. Novembra, kde pod vedenim

Jána Turzu si 60 prítomných vypočulo prejav Gizely Kollárikovej

Zo Žiliny. Vo svojom prejave sa k výsledkom volieb

Stavala dosť skepticky a vyhlásila, že voľby na Slovensku vyhrá

Hlinková ľudová strana. Vyzvala v§ak prítomných, aby volili

Komunistov, ktorí sú jediní schopní vyrie§iť sociálne a národnostné

Otázky.

Pred voľbami do poslaneckej

Novené volebné komisie.

Snemovne a senátu, boli usta-

V Ladcoch: Pavel Gajdo§ík, Jozef Zelík, Ján Turza, Ján Zelík,

Alexander Lippe, Anton Rohel, Imrich Slávik, Jozef

Hriadel, Emil Pauer, ktorý bol poverený notárskou

Funkciou.

V Tunežiciach: Jozef Kvasnica, Jozef Miku§ka, Jozef Raček, Ondrej

Letko, p'avol Ba§ka, Šimon Binka.

Výsledky vol i e b

L a d c e T une ž ice

~osl .s n. Senát ~osl.sn . Senát

K S Č - 270 20B 52 39

Hlink.sl.ľudová str. 174 151 45 37

Židovská strana 19 16

Sociál.-demokr.strana 17 12 IB 16

Čsl. Strana socialist. 6 6 l 2

Republikánska strana 7 6 6 6

Čsl. Strana lidová 7 B 3

Z aal§ích politických strán niekoľko hlasov dostala e§te

Československá živnostenská strana, Národná strana práce,

Slovenská národná strana, Československá národnodemokratická

Strana, Kresťanská sociálnodemokratická strana a Bund der

Ladwirte.

Dňa 2. Januára bolo búrlivé zasadanie obecného zastupiteľstva

V Ladcoch a o týždeň aj v Tunežiciach. Okresný úrad

V Ilave predostrel na schválenie dodatky k štatútu obce a rozpočet,

Kde sa okrem iného škrtali odmeny členom obecnej rady.

Proti tomuto rozhodnutiu dali odvolanie. 24. Júna schválilo obecné zastupiteľstvo výsledky verejného Súbehu stavby chu dob i n s k e hod o mu. Stavať sa Bude podľa projektu Júliusa Bergmanna a stavbou boli povereni Ján Martinák, murár a Juraj Mihálik, tesár . Celkový nákladBol schválený 28 000 korún. Suma nesmela prevýšiť 14 000 do "glajchy", po postaveni krovu aalšich 10 000 Kč a zvyšok pri Odovzdan i stavby. Chudobinsky dom /"chudobinec"/ stál pri Kaštieli /dnešná budova Slovenského zväzu chovateľov/oZnova sa prerokuváva otázka pristavby - nadstavby školy. Školský inšpektor požaduje, aby obec hradila celé náklady cca 200 000 Kč. Obec prejavuje ochotu dať iba 30 000 a zdôvodňuje To veľkými výdavkami, ktoré Ladce čakajú v súvislosti so zavádzanim Elektrického osvetlenia a úpravou brehu Váhu. V tom čase Obecné zastupiteľstvo schválilo /14 proti jednému hlasuj Výdavky 55 000 korún na verejné elektrické osvetlenie, ktorého Stavbu bude prevádz~firma Tiberghien a synovia l Trenčina.Podľa projektu a dohody s dodávateľom sa budú elektrické stípy Zasádzať svojpomocne. Členovia obecného zastupiteľstva v Ladcoch odhlasovali Zakúpenie h a s i č s kej str i e k a č k y v hodnote 20 000 Kč. Kúpou bol poverený námestnik starostu a veliteľ hasičov Pavel Koyš. Ku kúpe však v ten rok nedošlo. V júni 1925 kúpili pre obecný dom prvý pisaci stroj. Riešenie obecných Problémov 

od 2. augusta ll. hodiny do 3. augusta 20. hodiny neustá- veľ k ále pršalo v celom povodí váhu. to zapríčinilo veľkú povodeň, p o vod e ňktorá spôsobila škodu najmä tým, že odkryla pôdu a zaštrkovala ornicu. v - eľmi sa rozvodnili aj všetky potoky, ktor~ sa vyliali z brehov a urobili škodu na staviskách. v ladcoch bolo 63 poškodených. najviac michal koyš a mária hriadelová. škoda ladcoch sa odhadla na 122 000 korún. poškodení dostali podporu v úhrnnej hodnote 25 900 kč. v tunežiciach najväčšie škody utrpeli štefan češko a ondrej tomaník. celkom bolo v tejto  ci 40 poškodených 8 odhadovanou škodou 52 000 kč. podporu dostali v sume 10 500 korún. veľkú škodu utrpela aj drevospracujúca spoločnosť. občanom voda odniesla konope, ale odplavila aj zemiaky, cukrovú repu a iné plodiny. v septembri toho istého roku zvoláva už referát verejných prác v bratislave poradu o úprave brehov váhu. požiadavka na obec ladce bola prispieť b 500 korunami. takáto koncepcia bola pre obec ladce a tunežice prijateľnejšia,

ako predchádzajúce požiadavky. pôvodné zámery -

prijaté na začiatku roka 1925 predpokladali úpravu brehu váhu

na trase púchov - trenčianska teplá s uvažovaným nákladom

8 miliónov korún. každoročne povodne na váhu spôsobovali škodu

do 300 000 kč, k čomu' bolo treba ešte pripočítať dalšie

na komunikáciach, obytných a hospodárskych budovách atd. veľkú

časť výdavkov podľa stanovenej koncepcie mali niesť obce.

napr. ladce 200 a tunežice 50 tisíc kč. proti tomuto vystúpili

ladce, tunežice, košeca, dubnica a lieskovec. napísala sa

žiadosť a zostavila deputácia na župný úrad v turčianskom

svätom martine v zložení andrej martinák, pavel gajdošík, andrej

letko a štefan kvasnica. so stavbou sa malo započať už

v roku 1926, ale ešte tento rok, ako sme už napísali, podal

váh markantný dôkaz potreby tejto významnej verejnoprospešnej

práce. tak sa celá koncepcia prijatá na začiatku roka 1925

zrušila a väčšinu nákladov na úpravu b- rehu váhu prevzal

štát.

škola mala na konci školského roka 1924 - 1925 spolu

125 žiakov, čo bol značný pokles oproti predchádzajúcim

rokom. v tomto roku sa školy v ladcoch a tunežiciach mimoriadne

vybavili učebnými pomôckami podľa stanovených noriem

ministerstva školstva a osvety a rozmohla sa aj školská knižnica.

štátna ľudová škola v ladcoch bola veľmi aktívna v premietaní

krátkych filmov pre deti z ladiec a okolia. mnohé

z filmov sa v spolupráci s organizáciou československého červeného

kríža spájali s prednáškami.

 

1925

 

v januári 1925 správca štátnej ľudovej školy v ladcoch

prijal od referátu verejných prác v bratislave meteorologické

prístroje a založil tzv. d á ž dom ern ú s t a nic u .

v roku 1924 a 1925 sa na miestnom kaštieli konali stavebné

opravy a adaptácia na umiestnenie kláštora. adaptáciu uskutočňovala

trnavská stavebná spoločnosť. vymieňali sa krovy,

opravovali povaly, miestnosti, studňa a dalšie potrebné práce.

dňa 28. júna 1925 prišiel do ladiec juraj tutz, splnomocnenec

generálneho dozorcu milosrdných sestier z paríža, aby budovu

prevzal pre rád milosrdných sestier svätého vincenta z pauly,

ktorý bol založený na oš~trovanie chorých a školské služby.

v tom čase dostávajú obývacie povolenie od župného úradu

v t. sv. martine. potom 19. júla 1925 ho vysvätil nitriansky

biskup a kláštor začal vyvíjať činnosť. je zaujímavé, že úradná

kolaudácia sa konala až 24. februára 1926 a našla dosť

stavebných chýb.

v apríli 1925 hlási četnicka stanica v lacoch okresnému

úradu v ilave, že miestna organizácia komunistickej strany

v ladcoch v tento mesiac veľmi často koná nepovolené, tajné

schôdze. pri takejto schôdzi, dňa 7. apríla 1925 sa výbor

uzniesol, že vezme ~o opatery 25 detí stávkujúcich robotníkov

z ostravy. oáždomerná stanica v školeúprava kaštieľa  vznik kláštora hlásenie četníckej stanice

četnícka stanica sa po celý rok musí zaoberať osobou

karola sodomku, ktorého väznili najprv v trenčíne, potom v nitre

od februára do apríla. správa továrne i napriek tomu, že

bol uznaný nevinným ho nechcela zobrať späť do práce.

aktivitu vyvíjal koniunistický zväz mládeže

dňa 19. apríla odohrali divadelné predstavenie vo fabrickej

miestnosti "pravda víťazí" a "falošní pýtači". kultúrny život

organizoval v tomto spolku najmä jozef mikušinec.

máj je významný pre organizovanú telovýchovu v ladcoch.

v československu sa vytvára nová organizácia, ktorá sa hlási

bezvýhradne k marxizmu. tak stará telovýchovná organizácia

robotnícka telocvičná jednota na zhromaždení 3 l. máj a

1925 zanikla a hned sa vytv-orila nová pod názvom fed e -

r o van á rob o t n í c k ate l o c v i č n á jed not a

v ladcoch /frtj/. schôdzi predsedal ján rosa a hla- vným rečníkom

bol vorlíček z trnavy. jednotliví funkcionári bývalej

rtj skladali účty.

na tomto zhromaždení schválili nové stanovy spolku a dohodli

sa, že v októbri toho istého roku zvolajú schôdzu, kde

uskutočnia , voľby výboru: zhromaždenie skutočne zvolali na

25. októbra 1925 a za predsedu zvolili jozefa majbacha.

Aktivita komunistických spolkov

okresný úrad v ilave a školský inšpektorát v trenčianskej

teplej odmietli akékoľvek subvencie na nadstavbu, alebo prístavbu

školy v ladcoch. navzájom sa obviňovali, kto je zodpovedný

a vymieňali si korešpondenciu. karol križan, notár

z košece to zakončil latinským "vox populi, vox dei" a na zasadaní 

 

1926

Obecnej rady 22. júla 1926 sa dosiahlo definitívneho

rozhodnutia: obec ne bud e školu nadstavovať vo svojej réžii,

ale dá k dispozí cii 35 000 kč, ktoré už mali vtedy

v pokladni. na tomto zasadnutí sa zúčastnili andrej martinák,

starosta, jozef findel, riaditeľ cementárne, ján turza, pavel

gajdošík, anton rohel, jozef majerík, michal uríček, jozef

zelík, jozef hriadel, zigmund glasei. touto otázkou sa zaoberali

aj na dalších zasadaniach a zdalo sa, že sa konečne pristúpi

k realizácii.

v tomto roku zaznamenala škola další pokles žiakov. na

konci tohto školského roku - v júni 1926 ich bolo iba 113.

škola sa však značne zveľadila. vykopal sa jarok na odvod vody,

urobili bránky, zhotovili pletivový plot a porobili i

niektoré vnútorné opravy. v decembri bola veľká epidémia

o s ý p o k a na škole chýbalo dve tretiny detí.

váh narobil na jar 1926 znova starosti občanom ladiec

a tunežíc. povodeň poškodila škarpu pri hloži a zatopilo role

v ladc~ch a čiastočne aj v tunežiciach. na súrnu opravu

prispeli ladce 18 tisíc korunami, celkom stála však oprava

27 tisíc kč. aj to bol jeden z dôvodov, že sa znova zostavila

deputácia do bratislavy, aby rokovala na referáte verejných

prác o úprave váhu. v delegácii boli andrej martinák,

ján rosa a pavel gajdošík. sľúbili im, že sa v roku 1927 začne

stavať.

problémy okolo

prístavby školy

problémy

s váhom

v roku 1926 sa obnovila činnosť obecného bitúnku, ktorý

bol umiestnený n·a pozemku, oproti dnešnému domu slovenského

zväzu chovateľov. za používanie obecného bitúnku boli stanovené

poplatky: od teľaťa 5 kč, svine 5 kč, ovce, kozy, jahňaťa,

kozľaťa po l korune.

v cementárni sa v roku 1926 kolaudovalo cementové

s i lo, ktorého stavba sa začala v roku 1925. silo malo železobetónovú

konštrukciu a do jeho 7 zásobných nádrží sa

vmestilo 380 vagónov cementu. pod silom boli automatické váhy

na plnenie vriec. prívod cementu do sila šiel transportérom.

žilinské a ladecké portlandcementové továrne, úč. spoločnosť

boli v tom roku veľmi aktívne v stavebnej činnosti.

v rámci modernizácie prestavali skladište na laboratórium

a postavili dalšie skladište na benzín.

bedrich bokisch, riaditeľ cementárne oznamuje obci, že

od 7. decembra 1926 pre p u s t i l i 138 rob o t ník o v

a od 23. decembra dalších 154 robotníkov. nebudú zamestnaní

jeden a pol, respektíve 2 mesiace.

z významnejších udalostí tohoto roku zaznamenávame kultúrnu

udalosť roku historického významu. dňa 3. jan u á r a

1926 matica slovenská zaslala obci 30 kníh a tie tvorili základný

fond novozaloženej knižnice. vo februári došlo dalších

30 knín a tak občania mali cez zimné mesiace možnosť na tie

časy dosť slušného výberu. obec dala zhotoviť pre knihy skriňu

a u č ite l i a

knihy.

striedajúc sa začali občanom požičiavať

v roku 1926, po voľbách roku 1925 nezaznamenávame ani

v ladcoch, ani v tunežiciach nijakú osobitnú aktivitu v politickom

 

ako významný akt robotníckej spolupatričnosti možno označi

ť o s l a v y ľ . máj a, ktoré prišiel pomôcť do ladiec

organizovať tajomník krajinského sekretariátu ksč v žiline

karol bacílek. na prvomájovom zhromaždení rečnil okrem iných

aj poslanec ksč kopas. karol bacílek organizoval potom v ladcoch

aj dalšiu verejnú schôd2u v septembri 1925.

mimoriadne veľa - 25d ľudí sa zúčastnilo verejnej schôdze,

ktorú viedol štefan ištvánik. schôdza sa konala pred urbárskym

domom.

aktívna bola inadalej federovaná robotnícka telocvičná

jednota, ktorá sa okrem cvičenia zaoberala aj kultúrnou prácou.

v roku 1926 nacvičili a s úspechom zahrali hru "socializácia

politicky sa organizovali aj ostatné strany a občania.

tak župný úrad v martine povolil založenie nového spolku

"kresťanského roľriickeho združenia", ktorého predsedom sa

stal juraj málik ked miestna organizácia komunistickej strany československa

nadalej konala .schôdze, jej revolučná aktivita čiastočne

ochabla aj pod vplyvom dočasnej stabilizácie kapitalizmu

v československu a tým aj aktivizácia buržoáznych a reformistických

strán, ktoré mali vplyv na myslenie v ladcoch,

ale najmä v tunežiciach.

pokračujú spory o hradení nákladov na úpravu hrádze váhu.

ladce žiadajú od župného úradu podporu, nakoľko suma,

ktorú majú platiť presahuje už 50 tisíc korún. župný úrad

zamieta s tým, že ladce sú bohatá obec, majú cementáreň i vápenku

a len dane plynúce do obce činia 155 000 kč.

rovnako pokračuje aj boj o nadstavbu školy. dňa 19. februára

1927 sa škola zaväzuje postaviť štátnu ľudovú školu na

poschodie. obec dá 20 % nákladov - ostatné nech je štátna

subvencia.

obecná rada prijíma a schvaľuje stanovy dobrovoľného hasičského

zboru ladce - tunežice . v novembri toho istého roku

súhlasí s nákupom prvej motorovej striekačky v hodnote

30 000 kč z teplíc v čechách. nákupom je poverený dezider

szomodyi - generálny riaditeľ cementárne. povolenie na zakúpenie

striekačky dala aj zemská hasičská jednota v martine.

v roku 1927 pokračovala cementáreň v modernizácii svojej

prevádzky. konala sa obhliadka staveniska budúcej zvážnej reťazovej

dráhy. mala mať tieto technické parametre:

rozchod koľají 100 cm, sklon 364 %o, šírku násypu 3 m,

sklon svahu l : l 1/2. pražce pod koľaje budú zhotovené z tvrdého

dreva. stanovili sa zásady prevádzky, z ktorých vyberám:

obsluhu mohli vykonávať iba zdraví robotníci, prevádzka len

za svetla, zákaz prepravovať osoby a kontrolovaná pravidelná

údržba~ pri tejto technickej obchôdzke sa stal nepríjemný incident,

ked hlavný inžinier bereczki po madarsky urazil členov

obecnej rady andreja martináka, jána rosu a jozefa hriadela.

títo sa potom sťažovali na okresný úrad a nepríjemnosti uzavrel

až župný úrad.

 

1927

 

V roku1927 začali v žilinských a ladeckých cementárňach

ladce pracovať podľa nového pra c o v n é hop o r i a d k u .

je zaujímavé aká bola kategorizácia jednotlivých druhov zamestnaní

v cementárni:

rozhodnutie

obecného

zastupiteľstva

ďalšia

modernizácia

cementárne

podkopník, skalák, topič, strojník, mazač, mleč, vypaľovač,

zámočník, kováč, ' sústružník, mosadzník, stolár, tesár, remenár,

elektrikár, klampiar, murár, pomocný robotník, nádeník,

dozorca.

podľa tohoto pracovného poriadku sa pracoyalo 8 hodín

na tri smeny. výplata bola v sobotu /za obdobie piatok ráno

- štvrtok večer/o v poriadku sa stanovovali pokuty a dôvody

prepustenia. veľmi prísne boli požiadavky na udržiavanie

strojov a nástrojov. fajčenie bolo vo všetkých miestnostiach

továrne prísne zakázané, rovnako ako nosenie pálenky do práce.

smutná udalosť, ktorá zasiahla do života mnohých rodín

sa stala 7. mája 1927. prestala pracovať parná píla, ktorá

patrila považskej drevoobchodnej spoločnosti v žiline.

o prácu prišlo 39 zamestnancov. správcom píly bol leopold

kugel, dalej tam pracoval jeden strojník, jeden dozorca a ostatní

robotníci. medzi postihnutými bol františek mierny,

jozef mikušinec a další.

 

24. decembra 1927 aj cementáreň, tak ako každú zimu

prepúšťala. teraz to bolo 245 robotníkov, ktorí potom do práce

nastúpili až na jar roku 1928.

dobrovoľný hasičský zbor v tunežiciach má 7 členov

/štefan letko, ján hrdina, ján prekop, ján letko, jozef

kvasnica, jozef raček~ štefan kvasnica/. v obci nebola motorová

striekačka, iba ručná, zakúpená ešte pred prvou svetovou

vojnou. tak dobrovoľný hasičský zbor patril pod l a d ce.

v roku 1937 sa osamostatnil a zakúpili si motorovú striekačku

ps 8. dovtedy boli členovia hasičského zboru poverovaní úlo-,

hami, ktoré vykonávali v rámci svojej obce.

zastavenie

parnej píly

vznik dobrovoľného

hasičského

zboru v tunežiciach

v týchto rokoch bol v obci ladce veľmi aktívny č e s k o -

s love n s k ý č . e rve n ý krí ž, najmä jeho dorast v štátnej

ľudovej !kole. poriadali "slávnosti mieru" s bohatým kultúrnym

programom, z ktorých čistý zisk venova l i červenému krížu.

dostalo sa im aj odmeny v podobe čestného diplomu z divízie

čs čk v martine.

veľkú úlohu v kultúrnom živote obce hralo miestne k i no,

kde sa premietali celovečerné filmy, ale aj krátke a stredometrážne

- spojené s predná!kami. zásluhu na tom mala cementáreň,

ale najviac učitelia, ktorí veľa času obetovali pre

verejnú osvetu.

ani rok 1927 sa nezaobi!iel bez tradičnej dobročinnosti.

stále bolo veľa detí odkázaných na to, aby im niekto aspoň

raz za rok daroval topánky, jednoduché !aty, či !kolské pomôcky.

ako obvykle sa to uskutočňovalo na vianočnej slávnosti,

na ktorú prispeli aj v tomto roku cementáreň, obec a niektorí

bohat!í občania.

dňa 4. septembra 1927 sa pred hostincom szabó konalo

zhromaždenie ksč pri príležitosti medzinárodného dňa mládeže.

predsedal mu michal váň ~ rečnila gizela kolláriková zo žiliny.

v októbri toho roku poslanec kopas protestoval na četníckej

stanici proti zákazu komunistickej schôdze, ktorá sa mala

konať v ladcoch.

~ ladcoch, tunežiciach, ale aj v dal!ích obciach sa

roz!iroval leták "10 rokov vládne v sovietskom zväze pracujúci

ľud", ktorý svojim obsahom naväzuje na 9 rokov existencie

čsr. bol to vlastne predvolebný leták a kedže jeho obsah charakterizuje

vtedaj!iu dobu i zmý!ľanie mnohých na!ich občanov,

odcitujeme časť z jeho obsahu. robíme tak i preto, lebo letáky

spôsobili veľký ruch medzi četnickymi

dom v ilave i medzi zemským četnickym

lave :

stanicami, okresným úraveliteľstvom

v bratis-

spolky a

kultúrny ži vot

medzinárodný

deň mládeže

"10 rokov vládne v zssr pracujúci [ud! v9sledky toho sd:

bur žoázia vyhodená, fabriky v rukách robotníkov, pôda v rukách

roľníkov, názory oslobodené, rozmach v9roby, zvyšovanie

miezd, znižovanie daní roľníkom, zavedenie 7-hodinového

pracovného času, v9stavba socializmu, práca pre mier" .

"9 rokov vládnu v csr páni! následky sd: pracujdci národ

bez práv, zvyšovanie drahoty, znižovanie miezd, neznesiteľné

dane, švindle s pozemkovou reformou, národnostné utláčanie,

príprava otvorenej bur žoáznej diktatdíy, príprava vojny

proti zssr".

vo voľbách do obecného zastupiteľstva tak, ako v predchádzajúcich

dostali veľa hlasov komunisti a tak sa aj starostom

stal kandidát za komunistickú stranu československa.

obecné zastupiteľstvo v ladcoch malo týchto členov:

štefan  štvánik , . starosta

pavel koyš, miestostarosta

členmi obecného zastupiteľstva dalej boli:

michal váň, pavel gajdošik, jozef hriadel, ján zajac, hriadel

jozef - janových, andrej slivka, jozef hatoka, jozef kalus ml.,

jozef kútny, anton rohel, štefan jakúbek, jozef fatura, juraj

málik, tomáš gapko, michal uriček, štefan uriček, andrej martinák.

v tu než i c i ach bol za starostu zvolený mikuláš

r a č e k vykonával funkciu miestostarostu od roku 1923 a starostom

bol potom až do roku 1939.

oo platnosti prišla nová vyhláška o spôsobe vedenia schôdze

obecného zastupite.ľstva, kde sa okrem iného ustanovilo,

že schôdza je uznášania schopná, ked je pritomná najmenej

dvojtretinová väčšina členov.

 

1928

 

Rok 1928 bol rokom desiateho výrocla založenia spoločného oslava

štátu čechov a slovákov československej republiky. program na 10. výročia čsr

oslavu tohoto štátneho sviatku prekonal všetko, čo sa dovtedy

v tejtô oblasti v ladcoch robilo. už deň predtým, 27. októbra

odohrali divadlo a z čistého zisku kúpili neskôr knihy do

žiackej knižnice. dňa 28. októbra sa pričineném vzdelávacieho

spolku usporiadala dôstojná slávnosť. verejnej oslavy sa zúčastnila

takmer celá obec na čele s dychovou hudbou. nevidaný

bol lampiónový sprievod a hasiči s vlajkami, fakľami, alegorické

vozy a dalšie spestrenia. po slávnostnom prejave riaditeľa

školy z košece cypriána janegu pripravila cementáreň ohňostroj.

komunistickej strane teskoslovenska v ladcoch začali

úrady robiť čoiaz väč§ie prekážky. v roku 1928 zakázali konanie

troch členských schôdzi. Jeden z dôvodov, že nebude zachovaný

poriadok a dal§ie z čisto formálnych dôvodov. napr.

dňa 18. novembra zakázali schôdzu kst, ale povolili schôdzu

hlinkovej slovenskej ľudovej strany.

významný bol l. máj l928 po prvýkrát organizovaný

v i l a ve. pripravili ho spoločne ladce, tunežice, košeca,

klobušice, prejta a dubnica. schôdze sa zúčastnilo do

500 občanova viedol ju ján turza. rečnikmi boli jozef bezecný

z ko§ece a komunistický poslanec jozef kopas z vrútok.

zaujimavé, ale i pochopiteľné bolo, že pred začatim manifestácie

poslali preč deti.

pre dobrovoľný hasičský zbor v ladcoch bol rok 1928 veľmi

významný preto, lebo sa zakúpila v roku 1927 schválená motorová

striekačka, prvá v ladcoch i na okoli. striekačka bola

4-kolová a stála 44 000 kč. k nej bolo 300 metrov hadíc.

30. septembra sa uskutočnila veľká slávnosť za pritomnosti

celej miestnej honorácie, ale aj zemského veliteľa hasičstva

na slovensku schmidta. "krstnými matkami" boli pani 8ergmannová

a lukovinyiová. odpoludnia sa uskutočnilo cvičenie za

účasti dobrovoľných hasičských zborov z celého okolia a niektoré

aj z okresu púchov /horné kočkovce, dolné kočkovce,

lednické rovné, dúlov, dolná brreznica, horná breznica/. pri

tejto-príležitosti udelili 18 jednotlivcom vyznamenania. pri

sppoločnom obede urobili zbierku na hasičský dom v martine,

ktorá vyniesla l 000 korún.

v tom istom roku sa zúčastnili členovia hasičského zboru

z ladiec hasenia požiaru v trestnici ilava.

zákroky úradov významný deň pre hasičov

v roku 1928 veľkú stavebnú a obchodnú činnosť robila ladecká

účastinárska spoločnosť na dorábanie vápna a dreva.

dňa 20. októbra sa začala výroba v novej šachtovej peci, ktorá

pomohla zvýšiť výrobu vápna a zlepšila aj jeho kvalitu.

začala vyjednávať o zakúpení kameňolomu od lesného družstva

v tuneži ~ ciach. ešte v marci toho roku prevzala táto firma do

majetku pasienok "pod kališťom" a zaplatila bývalým urbárni kom

spolumajiteľstvo za l 000 kč. nová šachtová pec vo vápenke

dňa 30. marca 1928 sa konalo komisionálne vyvlastňovanie diaľkové

pozemkov na diaľkové elektrické vedenie l ad c ech och o l - elektrické

ná. stavali ho spojené elektrárne severozápadného slovenska,

účastinárska spoločnosť v žiline . plánovalo sa trojfázové vedenie

o napätí 220 v. projektované vedenie križovalo práve v ladcoch a medzi

ladcami a horovcami sa pripravoval prechod cez váh. toto vedenie

bolo postupne v roku 1928 - 1929 dobudované.

takmer osemročné prieťahy s nadstavbou školy viedli

správcu školy k podaniu sťažnosti na viaceré miesta. plány

boli spracované v cementárni, obecná rada ich však nepredložila,

pretože stále nebola urobená konkrétna dohoda o financovaní

tejto stavby. Vedenie posledné prieťahy okolo nadstavby

školy

 

1929

 

Rok 1929 je v znameni veľkých ·zmien v cementárni ladce.

celý podnik sa reorganizuje, čo sa prejavilo aj v názve továrne.

od roku 1929 nesú názov "slovenské továrne na portlandský

cement lietavská lúčka - ladce, účastinárska spoločnosť".

významným t ech nic k ý m pokrokom bola l a n o v á

zvážna dráha, čo bola prestavaná reťazová zvážna dráha. mechanické

zariadenie dodala firma orenstein a koppel z prahy.

lanová dráha medzi horným a dolným bodom mala sklon 338 %o.

dňa 19. marca sa konala technicko-policajná obhliadka, ktorú

zabezpečovalo ministerstvo železnic . okrem zástupcov ministerstva

boli pritomni zástupcovia obce, dalej leo neumann,

administrativny správca cementárne, július 8ergmann, technický

úradnik. odovzdali sa schválené predpisy na prevádzkovanie,

telefón a signálne zariadenie. v roku 1929 sa postavilo aj nové silo,

ktoré bolo podstatne modernejšie ako predchádzajúce.

veľmi dobre vyriešilinajmä dopravu slinku z pece do plniacej jamy - do nádrže

transportérom a vozikmi do skladu slinku. pri kola - udácii sa

však našlo dosť nedostatkov a tak silo nemohli hned používať.

15. februára 1929 prepustili v cementárni dalšich 190

robotníkov. to bolo spdu aj s tými, ktorých prepustili v decembri

predchádzajúceho roka už 230. v zime sa robila generálna

oprava, ktorú robilo okolo 230 robotnikov. v marci 1929

znova všetkých prijali do úplného stavu, čo bolo v tom čase

445 rob o tni k o v .

15. júla 1929 sa konala kolaudácia už spominanej pece

ladeckej účastinárskej spoločnosti pre dorábanie vápna a dreva.

pec bola postavená 120 cm pod terénom a 230 cm nad terénom

/základy/. 801a vysoká 30 metrov a priemer mala 9 metrov.

stavbu uskutočnila firma a. schultz zo sučian. pri kolaudácii

sa zistili závady, ktoré odstraňovali až do 15. októbra, kedy

pec zapálili.organizačné a technické zmeny v cementárni vápenka -

kameňolom - šachtová pec tá istá spoločnosť žiada v novembri 1929 živnostenskoprávne

schváleni'e k a meň o lomu v tunežiciach,

okresný súd v ilave súhlasí a stanovuje pravidlá na dobývanie,

bezpečnostné opatrenia, uskladňovanie výbušnín a dalšie pokyny

hygienické, k pitnej vode atd. kameňolom odkúpili od lesného

družstva v tunežiciach, celkom jutár. kameňolom predtým

fungoval asi 40 rokov, pretože na konci predchádzajúceho

storočia ho adolf schenk odkúpil od rímsko-katolíckej fary

v ilave. po schenkov i bol majiteľom gróf degenfeld schomber

otto, potom dr. richard neumann a napokon spomínané lesné

družstvo tunežice.

v apríli 1929 akceptovali projekt na nadstavbu a prístavbu

školy od inžiniera gretchela z cementárne a zamietli ten,

ktoré navrhovalo technické oddelenie okresného úradu v trenčíne.

bola to škoda, pretože tento projekt počítal aj s wc vo

vnútri budovy a vodovodom. náklady sa ovšem počítali vyššie

a to bol zrejme dôvod, prečo prešiel druhý ~rojekt. dňa

2 l. máj a 1929 sa však začalo stavať. na stavbu dozerala

stavebná komisia, v ktorej bol aj projektant. vrchný dozor

robil technický adjunkt krágel a prednosta inžinier janečka.

veľmi aktívne bolo aj predstavenstvo obce, najmä starosta

štefan ištvánik. v priebehu výstavby sa prijalo viacero návrhov

- zlepšení, napr. postavenie murovaných detských záchodov.

súčasne sa premýšľalo i zariadovalo modernejšie vybavenie:

lavice~ tabule a pod. ciastočne ich dodala firma icos z opavy

a čiastočne ich zhotovil stolár leopold kubeš. obec sa musela

zaviazať aj na prevzatie vecných nákladov na nové triedy.

stavba pokračovala takým tempom, že dňa 7. s e p tem -

bra sa začalo s vyučovaním v prízemných triedach a o niekoľko

dní aj na poschodí. slávnostné otvorenie sa konalo dňa

21. októbra 1929 za účasti oficiálnych hostí a občanov ladiec

i okolia. medzi účastníkmi bol aj známy pokrokový učiteľ

z podhoria, osobný priateľ petra jilemnického václav braný.

nadstavba školy

skutočnosťou

ku koncu roka 1929 dala obec ešte pristaviť zasklenú

predsieň za l soo " kč a tak celý finančný náklad na nadstavbu

školy sa definitívne uzavrel na sume 287 434 korún.

obecné zastupiteľstvo má plno starostí s rozpočtom na

rok 1929. na začiatku roka sa javí potreba 209 tisíc korún

- k dispozícii z miestnych zdrojov je však iba 83 000. toľko

očakávaná nadstavba situáciu ešte skomplikovala . ďalej

je tu aj žiadosť na stavebné povolenie stavby obe c n é h o

dom u s hasičskou zbrojnicou podľa návrhu stavi teľa čevelu

z trenčína. takto sa finančná situácia ešte priostrila.

v tom čase sa pripravuje aj stavba márnice - tiež na

obecné útraty. pre informáciu predkladám aspoň niektoré po ložky

obecného rozpočtu:

čistenie ulíc

verejné osvetlenie

verejné poľné cesty

župná /hlavná/ cesta

atd.

20 000 kč

2 000 kč

5 000 kč

3 100 kč

na vyrovnanie požiadaviek, ale najmä na nadstavbu školy

a stavbu obecného domu sí obec urobila v zemskej banke pô ž ičku

vo výške 225 000 korún so 4 a pol percentnými úrokami

a záväzkom splatiť pô ž ičku do 5 rokov.

cez mesiac január a február 1929 bola mimoriadne tuhá

zima, ked teplomer k ránu /merané v škole / ukazoval až

-4s oc. napadlo aj veľa snehu a ked koncom februára prišiel

náhly odmäk, malo to za následok rozvodnenie nielen váhu,

ale aj jeho prítokov.

v politickej oqlasti bol rok 19 29 veľmi búrlivý. v komunistickej

strane československa sa kryštalizovali pomery,

nevyrovnaný

rozpočet obce

mimoriadna zima

a povodeň

zložitá politická

situácia

oddeľovala s a ľavica od oportunistov pravioe. v. ' zjazd ksč

vyriešil zásadné, otázky, stanovil cestu boľševizácie strany.

rovnaká situácia bola aj v odboroch; kde pravé krídlo reprezentoval

predovšetkým hais.

posledné roky aj v ladcoch a okolí boli poznamenané

čiastočne zníženou aktivitou komunistov a ľavicových odborov.

v ladcoch itunežiciach sa · rozhodovali o určení smeru, ktorým

sa má miestna organizácia uberať. v tom čase veľmi často

navštevoval obec karol bacílek, jozef kopas a další, ktorí rokujú

s predstaviteľmi strany jánom turzom, vtedajším predsedom

a dalšími .

robotníci v cementárni žia -dajú uzavrieť novú k o l e k -

tí v n u z m l u v u. členovia závodného výboru /všetko členovia

ksč/ boli trikrát v bratislave na riaditeľstve cementárne,

ale nepochodili. robotníci žiadali zvýšiť mzdy o 25 % -

riaditeľstvo bolo ochotné o 3 !!< ..

četnícka stanica tuší, že možno dôjde v ladcoch k vážnejším

udalostiam a žiada zvýšenie stavu četníkov zo štyroch

na päť. zdôvodňujú to tým, že do obvodu patria také významné

podniky ako sú cementáreň, továreň na zinkovú bielobu v košeci,

drevársky podnik v košeci a vápenka v ladcoch . najväčší

dôvod, ktorý četnícky veliteľ uvádza je fakt, že robotníctvo

zamestnané v týchto podnikoch "je skoro výlučne komunistického

zmýšľania a preto politicky menej spoľahlivé".

v apríli 1929, ked sa v strane a odboroch začal diferenciačný

proces, píše veliteľ četníckej stanice v ladcoch okresnému

útadu v ilave, že v ladcoch je v radoch komunistov rozkol,

že počet členov verných "polytbyru" - teda ľavicovo

orientovaných sa znížil asi na 20 a ostatní sú za haisa a

jílka . situácia v týchto rozporných časoch bola skutočne taká.

ako však uvidíme dalej, čoskoro sa hlásia komunisti v ladcoch

k boľševickému vedeniu klementa gottwalda.

v takejto politickej atmosfére sa konali aj voľby do poslaneckej

snemovne a senátu, ktoré sa konali 27. októbra 1929.

voľby do poslaneckej

snemovne

a senátu

medzi kandidátmi do poslaneckej snemovne vidíme karola bacílka,

jozefa daubnera, matúša ma n číka z maríkovej a dalších.

je zaujímavé, že predvolebné zhromaždenia, ktoré zvyčajne

robievali viaceré strany spolu sa nekonali, pretože sa ľudia

nezišli. koneč né výsledky však boli i tak prekvapujúce, pretože

komunistická strana československa získala v ladcoch taký

počet hlasov ako v roku 1925 - teda 270. pozície si zlepšila

hlinková slovenská ľudová strana o 20 hlasov, získaním 198

hlasov voličov. v tunežiciach klesol počet hlasov za komunistov

i za ľudákov a 34 hlasov získala československá strana

ľudová /mičura/, ktorá v roku 1925 nezískala ani hlas. viac

hlasov ako predtým získali v tunežiciach i sociálni .demokrati.

podobná situácia bola aj v susedných obciach podhori,

hloži, košeci, takže podľa volebných výsledkov sa celkový vývoj

pohol čiastočne doprava. ďalšie roky však ukážu, že revolu

čnosť sa z ladiec nevytratila a tak ako v celej strane sa

pozornosť obrátila na boj s vtedajším nepriateľom číslo jeden:

veľkou hospodárskou krízou a jej príčinami.

 

1930

 

v roku 1930, pri sčítaní obyvateľstva mali l a d c e

1 618 obyvateľov, čo bol oproti predchádzajúcemu sčítaniu

v roku 1921 nárast o 40 % - 428 obyvate - ľov. oproti tomu sa

v tu než i c i ach zaznamenal iba nepatrný nárast - v roku

1930 mali 364 obyvateľov.

v rokoch 1930 - 1932 sa v ladcoch postavila cementáreň

na výrobu h l i nit a n o v é h o cementu. stavba sa začala

začiatkom októbra 1930 a bolo pri nej zamestnaných okolo

l 000 robotníkov zo širokého okolia, čo čiastočne zmiernilo

nezamestnanosť a začínajúcu sa hospodársku krízu . stavba vyvolala

aj dalšie investície, najmä rozšírenie vlakových vlečiek

na železničnej stanici a vo vnútri závodu. zložité bolo

vyvlastňovanie pozemkov, pretože dohoda s roľníkmi - majiteľmi

pozemkov nebola uzavretá v cenách. dňa 3. decembra 1930

sa pozemky vyvlastnili, ale 4. decembra sa majitelia na pozemkoch

zhromaždili a nechceli ich vydať.

v roku 1933 sa v kruhovej peci nového závodu začal vyrábať

cement značky 8auximent na báze madarského bauxitu. 801

známy dobrými vlastnosťami, ale aj vysokou cenou a tak sa slabo

predával. preto sa v kruhovej peci vyrábal striedavo bauximent

a vápno.

d b dob i e, r o k o v 1 9 2 8 - 1938 je obdobím zvýšenej

starostlivosti o k val i t u portlandského cementu. darilo

sa to rajmä zásluhou inžiniera andreja bereczkeho, ktorý bol

vedúcim závodu v ladcoch v rokoch 1929 - 1932 - vtedy sa skúšalo

slinovanie na nekonečnom rošte. ladecké skúsenosti predali

spoločnosti krupp - grussonwerke v magdeburgu a odtiaľ

prešli na firmu lurgi a dnes je z toho tzv. lurgiho rošt.

v laboratóriu pracovali známi cementárni, ako boli steiner,

szomogyi, gottlieb a figuš. v ladcoch pôsobil aj inžinier

anton koch, známy spolupracovník anselma a jeden z najlepších

odborníkov šachtovýbh pecí v európe.

 

sčitanie

obyvateľstva

stavba

" b a u x i tky "

v marci 1930 sa pri príležitosti 80. výročia narodenia

t. g. masaryka vysadili pri novom obecnom dome dve lipy. vtedy

obecné zastupiteľstvo rozhodlo aj o vysadení parku pri

potoku. rovnako jednomyseľne schválilo základinu 5 doo kordn

pre štúdium dvoch študentov.

najvýznamnejšie rozhodnutie však bolo zo dňa 16. augusta

1930, kedy sa rozhodli ťj regulácii l d č k o v s k é hop ot

o k a a vypísali sdbeh na tdto stavbu. rozpočet obce však

nenasvedčoval, že by sa po výstavbe školy mohli pustiť do tak

veľkej investície. na zasadaní obecného zastupiteľstva bol

predložený návrh na vytvorenie pôžičky 250 tisíc kordn. diskutovalo

sa aj o tom, že netreba robiť pôžičku, kým nie je splatená

predchádzajdca. pri hlasovani však bolo 10 "za" a 4 členovia

proti. ručiteľa v banke mala robiť cementáreň. na tom

istom zasadaní bol za obecného pokladníka zvolený v tajnom

hlasovaní ondrej slivka.

v apríli 1930 sa .rozprddil spor lesného /horového/

družstva, ktorému patrili háj, dielec a bukovina a predsedom

bol michal fatura. lesy už výrokom župného dradu z roku

1925 mali ísť pod štátnu' správu. do roku 1930 sa však nič nedialo,

pretože členovia družstva nedostali dradné vyrozumenie.

ale i napriek tomu podávali odvolania a sťažnosti na

najvyššie miesta /ministerstvo zem~delstva praha v roku 1926

a najvyšší správny sdd v roku 1928/. spor sa nejako utíšil

a lesne družstvo si i nadalej obhospodarovalo spomínané lesy.

v roku 1930 postavila v kameňolome tunežice ladecká

spoločnosť na dorábanie vápna a dreva nový drtič na elektrický

pohon s výkonom 7 m3 za hodinu. k tomu postavili drevend .

budovu na bet6nových základoch. drtič odovzdali 3. okt6bra

do prevádzky rozhodnutia obecného zastupiteľstva spor lesného  družstva v ladcoch modernizácia kameňolomu

kameňolom v ladcoch prevzal v rovnakom čase do prevádzky

jozef maňák.

v tomto roku škola vykazovala vysoký počet žiakov 213

v štyroch triedach. významnou udalosťou pre výchovu bolo založenie

rodičovského združenia. stalo sa tak na pokyn ministerstva

školstva a osvety dňa 5 . októbra 1930. učiteľský zbor

sa zišiel s pozvanými rodičmi, pohovorili si o význame tejto

inštitúcie a zvolili výbor. prvým predsedom rodičovského združenia

pri štátnej ľudovej škole v ladcoch sa stal prednosta

železničnej stanice rudolf lukovínyi, zapisovateľom štefan

galúsek, učiteľ. ešte v tom istom roku sa konala aj dalšia

schôdza rodičovského združenia, kde odzneli prednášky a rodičia

si pohovorili s učiteľmi o výchove deti.

z k u l túr n y c h podujatí najvýznamnejšou bola oslava

80. výročia narodenia t.g. masaryka a oslavy 28. októbra,

kedy účinkovali nielen deti, ale aj spevokol a dychový orchester.

po oslave 28. októbra sa odohralo divadlo.

v októbri 1930 bola v ladcoch založená odbočka odborového

združenia hudobníkov, súčasne schválili stanovy.

futbal sa v ladcoch hral už aj predtým. rekreačne ho

hrali úradníci z cementárne a študenti. v roku 1930 sa však

začal v ladcoch hrať futbal organizovane a tak môžeme hovor

i ť o -z a lož e ní f u tba lov é h o k l u bu. ih r i s k o s a z a

podpory cementárne postavilo na voľných priestoroch pri váhu.

jedným z iniciátorov futbalového klubu pod názvom športový

klub cementáreň ladce bol július bergmann. prvý zápas

sa hral za veľkej účasti obecenstva so športovým klubom

z ilavy. podľa pamätníkov medzi prvými futbalistami ladiec

boli vojtech varhaník, františek martia, lačka, jakubík,

zala a další.

založenie

rodičovského

združenia

futbalový klub

pod vplyvom udalostí v roku 1929, po v. zjazde komunistickej

strany ceskoslovenska sa aktivita členstva v ladcoch

dočasne znížila. dezorientáciu komunistov vidieť aj z informačnej

správy četníckej st~nice v ladcoch okresnému úradu

v ilav~ zo dna 10. júna 1930, v ktorej sa hovorí: ii v obci

ladce čítala komunistická strana ceskoslovenska asi 200 členov.

z týchto prešlo v poslednom čase asi 140 k opozícii.

iba zvyšok zostal pri str- ane ovládanej komunistickou internacionálou".

ak túto správu berieme aj s rezervou, situácia

bola i tak zložitá. určité oživenie nastalo na konci roka,

ked 2. novembra 1930 na schôdzi ksc zvolili za predsedu

miestnej organizácie fr a n t i š k a mie r neh o. schôdza

bola v hostinci u peterku a konala sa v spolupráci s obvodným

výkonným výborom ksc v trenčíne.

v hostinci u sabu sa mesiac predtým konala členská schôdza

o d bor o v, kde za predsedu zvolili jána tur z u .

pokles členov

 

 

1931 

 

v tomto roku malo obecné zastupiteľstvo mnoho starostí.

rozpočet nebol veľmi priaznivý a aj na další rok 1932 sa ukazoval

schodok 252 tisíc korún. robia sa neúspešné pokusy nájsť

zdroje príjmov u rôznych inštitúcií, ale hospodárska kríza už

zasiahla v plnej miere a pokusy boli neúspešné. napriek tomu

aktivita neutícha a osobitne sa pokračuje v akcii úpravy lúčkovského

potoka. rokovalo sa o forme a spôsobe regulácie. prichádzajú

prvé ponuky zo súbehu, z ktorých napokon obecné zastupiteľstvo

schvaľuje ponuku firmy holzmann zo žiliny, ktorá

sa zaväzuje potok regulovať za 262 000 kč.

schválilo sa i rozšírenie ver e j n é h o o s vet len i a

pričom občania vykopú jamy a pomôžu pri výstavbe. ďalej sa

prijala ponuka jána habánka, betonárskeho majstra na zhotovenie

mostov v doline /horných ladcoch/, ohradu cintorína, ohradu

obecného domu a ohradu mrchovišťa.

v záhrade za obecným domom sa zriadila o v o c i nár s k a

š k ô l k a. iniciátorom bol ján koyš, úradník zo železničnej

stanice. obec na škôlku prispela sumou 500 kč.

v apríli zamietli na zasadaní obecného zastupiteľstva

žiadosť dobrovoľného hasičského zboru na hasičské auto so

striekačkou - nemohli si' to z finančných dôvodov dovoliť.

prenájom poľ o v n é h o práva si na dalších šesť rokov

od obce vylicitoval alfréd gold so spoločníkmi za 2 030 kč

ročne.

a ešte jedno, svojim spôsobom kuriózne uznesenie obecného

zästupiteľstva. zamietlo žiadosť o domovskú príslušnosť

robertovi, antonovi, bedrichovi, adolfovi, armínovi schenkovi

/narodený 1972/ - synovi zakladateľa cementárne.

z kultúrnej o~sti treba spomenúť, že obec sa stala ko-o

lektívnym členom matice slovenskej s ročným príspevkom 300 kč.

v tom istom roku ján koyš požiadal obecné zastupiteľstvo o

prenajatie obecného domu pre skúšky spevokolu /účinkoval od

roku 1930/. predstavenstvo obce žiadosti vyhovelo a odvtedy

1931 z rozhodnutí obecného zastupiteľstva spevokol a knižnica

sa mládež schádza jedenkrát do týždňa za organizačného vedenia

jána koyša a dirigenta - učiteľa stipanitza. nacvičovali

viachlasné piesne, s ktorými potom obohacovali rôzne slávnostné

príležitosti v obci.

obecné zastupi teľstvo schválilo aj k n i ž n i č n ý v ý -

bor v zložení: pavel koyš, štefan ištvánik, ján koyš. knihovníkom

za ročnú odmenu 300 kč sa stal učiteľ robert stipanitz.

5. augusta 1931 precestoval cez ladce vtedajší prezident

československej republiky t.g. masaryk. cestoval do martina,

ale vlak na každej železničnej stanici spomalil, aby ho mohli

občania vidieť a pozdraviť. v ladcoch sa pripravila tiež veľká

paráda za účasti občanov, školských detí 5 mávatkami, hasičov

i dychovky.

dňa ll. marca 1931 bolo v ladcoch založené úverné družstvo

s 93 členmi, ktorí upísali 159 podielov po 50 korún. za

prvých členov správy zvolili: štefan ištvánik /predseda/,

ján král /podpredseda/, jozef majerík, michal váň, ján habánek

/členovia/. do dozorného výboru zvolili rudolfa lukovínyiho

/predseda/, andreja koštiala /podpredseda/, jána koyša,

emila pauera, ondreja vrábla a jozefa findla /členovia/.účtavníkom

bol rudolf konicár a náhradným účtovníkom ondrej peterka.

po roku nastali v tomto zložení dosť podstatné zmeny.

zo správy odišiel štefan ištvánik a ján habánek. ištvánik sa

stal účtovníkom. zvolení boli michal koštialik a ján zajac.

z dozorného výboru odišli rudolf lukovínyi a jozef findel.

na ich miesta zvolili rudolfa konicára a jozefa letku.

druž5tvo sa vzmáhalo len pomaly. príčin bolo niekoľko:

hospodárska kríza, nedôvera ľudí, pretože to bola úplne nová

vec. robotníci a roľníci - členovia predstavenstva neboli

veľmi podporovaní miestnou inteligenciou a preto sa veľmi dl ho

zapracovávali. v ústrety vyšla obec, ktorá uvoľňovala

priestory obecného domu vždy v nedeľu od 9. - ll. hodiny.

úverné družstvo

už v roku 1931 boli v úvernom družstve vložené vklady

vo výške 118 tisic korún a vyzdvihnuté pôžičky 94 000. v priebehu

dalších rokov sa výška vkladov a pôžičiek menila dosť

podstatne:

v roku 1933 robili vklady

v roku 1939

celý obrat v roku 1933

obrat v roku 1939

rástol i počet členov

1939. teda rástla dôvera i

77 000 kč

266 000 kč

142 000 kč

452 000 kč.

z 93 v roku 1931 ň

prosperita úverného družstva

v ladcoch, ktoré zohralo pozitívnu úlohu v pomoci občanom.

žiaci štátnej ľudovej školy v ladcoch pod vedením svojich

učiteľov, najmä v tridsiatych rokoch boli veľmi aktívni v kultúrnej

činnosti. obľúbenou formou boli filmy spojené s prednáškami.

tak sa v tomto roku uskutočnili takéto kombinované

podujatia pod názvami: včelárstvo, mlieko a mliečne výrobky,

tuberkulóza, prvá pomoc pri úraze. na slávnostiach sa recitovalo,

premietali svetelné obrázky na prístroji, ktorý vlastnila

škola, hrala dychová hudba a účinkoval spevokol mládeže.

dňa 10. júna 1931 dostala škola vysokú návštevu v osobe

ministra školstva a osvety dr. dérera a ministerského tajomníka

pluhara. obzreli si školu a vyslovili uspokojenie nad

aktivitou učit~ľov a starostlivosťou obce o materiálnu stránku

školy. dňa 24. apríla 1932 sa uskutočnili voľby do obecného zastupiteľstva

v ladcoch a tunežiciach. v obci ladce boli zvolení:

štefan ištvánik, jozef majerík, ján zajac, valient kováčik,

jozef findel, ondrej košťál, rudolf král, ján valko, pavel

koyš, ondrej slivka, michal váň, ján filip, jozef habánek,

anton rohel, tomáš gapko, jozef kukuliaš, jozef balon, július

neumann, ján král, ján hriadel, štefan eliáš, jozef hriadel

- janových, jozef faturík.

starostom bol opäť zvolený štefan i š t v á n i k a za pokladníka

ján král. notárom, kam ladce a tunežice patrili, teda

v košeci bol koloman kálnay.

v júni toho istého roku ustanovili v ladcoch niektoré

komisie obecného zastupiteľstva:

- finančná komisia: michal váň, anton rohel, pavel gajdošík,

jozef balon, ján král, ján koyš

- zdravotná komisia: vincent kučo, michal váň, ján král, ondrej

košťál ml.

- stavebná komisia štefan ištvánik, pavel koyš, ondrej petecka,

jozef faturík a notár koloman

kálnay

- pre živelné pohromy: jozef hriadel st., pavel gajdošík,

štefan eliáš, ondrej koštial ml.

- požiarno-policajná: ondrej peterka a pavel koyš

o-becné zastupi teľstvo v tu než i c i ach malo nasledovné

zloženie:

mikuláš raček, jozef mihálik, štefan češko, juraj kvasnica,

ján prekop, pavel baška, vincent zajac, jozef mikuška, jozef

letko, adam marguš, ondrej češko a milan špánik.

predsedom sa na dalšie volebné obdobie stal mikuláš r a č e k

a do obecnej rady zvolili jozefa mihálika, štefana češku

a juraja kvasnicu.

 

1932

 

v roku 1932 sa začal v tunežiciach stavať obecný dom.

predtým sa schôdze a iné rokovania konali v domoch starostov.

o stavbe sa hovorilo už dlho, no i napriek tomu rozvírila

hladinu v tunežiciach, pretože dom mal podľa mienky občanov

stáť na inom mieste / pozdiž ulice "krúžok"/.

v roku 1932 bola v ladcoch ustanovená miestna str a -

vo v a c i a komisia na vydávanie stravných lístkov pre nezamestnaných.

boli v nej ondrej slivka, anton rohel, ján valko

a jozef kulich.

zostavili pomocný zbor pre podporu chudobných: jozef

findel, július neumann, alexander lippe, emil pauer, štefan

jakúbek, juraj málik, karol daňo.

zastupiteľský zbor z rozpočtovej položky "na podporu

nezamestnaných" v roku 1932 uvoľnil obnos 3 000 korún, čo sa

malo vyu ž iť na vianočnú nádielku deťom / šatstvo a obuv / o

v ko šeci sa zriadila eu d o v á h o s pod á r s k a š k ol

a. obecné zastupi teľstvo v ladcoch poveruje správcu štátnej

ľudovej školy emila pauera, aby urobil kroky na zriadenie takejto

školy aj v ladcoch počnúc školským rokom 1933-1934.

dňa 5. novembra 1932 bol z ladiec prelo žený prednosta

železničnej stanice rudolf lukovínyi a na jeho miesto nastúpil

anton s z o m o l á n y i .

pod hlavičkou slovenskej ligy sa vladcoch 20. marca 1932

konalo protestné zhroma ždenie asi 100 osôb, na ktorom sa do žadovali

výstavby hydrocentrály. pravda, vtedy už bolo o tejto

stavbe rozhodnuté a onedlho sa začala stavať, ako píšem dalej.

v roku 1932 sa zriadilo nové fu tba lov é ih r i s k o

priamo v obci. zrušilo sa teda staré pri váhu, ktoré muselo

urobiť mi esto pripravovanej stavbe hydrocentrály. ihri s ko bolo

v priestoroch dnešného bytového fondu pova žských cementární

a domovej s právy, otočené pozdi ž smerom k stanici .

stavba obecného domu v tunežiciach pomoc nezamestnaným

v ilave sa zriadil okresný osvetový zbor, kde za ladce

zvolili štefana ištvánika.

v druhej polovici roku 1932 celú obec vzrušila správa,

že plánovaná vodná elektráreň v ladcoch sa započne stavať už

toho roku. bolo veľa vzruchu i veľa dohadov, prevládala však

spokojnosť s novými pracovnými príležitosťami a zabezpečením

pozemkov proti rozvodnenému váhu . v prvom roku výstavby sa

začali stavať ubytovne a prístupové cesty.

začiatok, priebeh a ukon č enie výstavby tohoto vodného

diela opisujeme v časti kroniky: "rok 1936".

začiatok výstavby vodnej elektrárne na váhu

 

1933

 

najviac problémov mala v roku 1933 obec s reguláciou

lúčkovského potoka a financiami. pri stavbe hrádze potoka sa

poškodzovali záhrady, ploty a niekde i dvory. občania sa sťažovali,

pretože pozemky neboli vykúpené. cieľ však bol veľmi

prospešný a tak obecné zastupiteľstvo vytrvalo, aj ked zasadania

bývali veľmi rušné. za uplynulý rok sa zaznamenali veľmi

malé príjmy a kedže obec mala 400 000 kč dlhov, museli uvažovať

ako rozpočet zlepšiť. robili tak cez rôzne obecné dávky

a poplatky, znížili sa náklady na cestovné a kanceláriu o 25 %,

ponechali sa platy iba kancelárskej sile, zvonárovi, nočnej

stráži, prehliadačovi mŕtvol a znížili odmeny obecným funkcionárom.

rušné zasadania skončili napokon znížením celého rozpočtu

o 10 %. možno sa to nezdá dôležité, ale 'charakterizuje

to tú dobu a životaschopnosť funkcionárov obce ladce. ved

v tom istom čase poukázali napr. 500 kč na slovenskú muzeálnu

spoločnosť, na knihy do školskej knižnice 400 korún atd.

ďalšie peniaze si zaopatrili napr. aj tým, že z výkupnej ceny

pozemkov pod hydrocentrálu prikázali l 1/2 percentnú prirážku

pre obec.

reg u l á c i a lúčkovského potoka pokračovala úspešne.

po súbehu odhlasovalo obecné zastupiteľstvo zhotovenie železného

zábradlia železiarni podbrezová.

v tomto roku zaznamenávame aj viacero významných kultúrnych

udalostí v obci ladce. obecné zastupiteľstvo prerokovalo

vládny návrh na knihy /kroniky/. obec mala

možnosť spojiť

ra vymenovali

zvolil i jozefa

založenie pamätnej

sa s inou obcou, napr. tunežicami. za kronikáemi

l a p a u era, správcu školy a do komisie

hriadela st., jozefa findela, jána koyša a jána

krála. súčasne sa uložilo kronikárovi dokedy má napísať kroniku

za uplynulé roky a ako má pokračovať priebežne. súhlasil

aj zástupca tune žíc a tak sa začala kronika písať spoločne.

za obecného knihovnika bol zvolený michal koštialik, plat

bol ponechaný ako predtým.

finančné

problémy obce

obecná kronika

deputácie obce sa zúčastnili dvoch významných celoslovenských

podujatí. jozef majerík, v. kováčik, ondrej slivka

a štefan ištvánik sa zúčastnili ll. júla v bratislave na manifestačnej

schôdzi proti revízii slovenských hraníc. štefan

ištvánik, michal koštialik a jozef faturík na pribinovom 1100

ročnom výročí v nitre.

v tomto roku sa uskutočnili aj divadelné predstav-enia,

rôzne prednášky s krátkymi vzdelávacími filmami a viaceré oslavy.

medzi nimi aj oslava na počffiť 70 . výročia založenia matice

slovenskej v decembri. veľmi dobre prosperovalo a značnú

kultúrnu prácu vykazovalo kino vzdelávacieho spolku.

v nastávajúcom školskom roku /1933-1934/ vznikli problémy

s umiestnením žiakov. ich počet vzrástol na 316, čo bol

už dvo jnásobok oproti roku 1920. ministerstvo povolilo zriadiť

dočasne dočasnú postupnú 6. triedu, ale nebolo ju kde

umiestniť. obecné zas tupiteľstvo sa uznieslo, že ju umiestni

v zasadacej miestnosti obecného domu.

v škole pokračovala už tretí rok tzv. "mliečna akcia"

od l. decembra do 10. marca. deti dostávali denne po 1/4 litra

mlieka a po jednom róžku. o náklady sa delila obec, cementáreň

a kláštor.

veľká hospodárska kríza veľmi ťažko doliehala na maľoroľníkov

a bezzemkov v podhorských obciach okresu ilava.

nepriame dopady bolo však vidieť aj u nás, i ked v ladcoch

bola relatívne dobrá zamestnanosť. práve v tomto období sa

po trojročnej stagnácii začala komunistická strana v ladcoch

i tunežiciach aktivizovať. vybral som niekoľko udalostí z roku

1933, ktoré túto situáciu charakterizujú.

zemské četnícke veliteľstvo v bratislave upozorňuje na

komunistického agitátora karola štefana, ktorý vo februári

a marci 1933 navštevoval komunistických funkcionárov a organizuje

protestné hladové akcie. dňa 21 . februára sa pod jeho

delegácie

obce a oslavy

zriadenie šiestej

triedy v škole

aktivizácia

komunistov

vedením konala v hostinci u peterku, vo zvláštnej miestnosti

tajná schôdza, ktorej sa zúčastnilo 10 komunistov z ladiec,

4 z košece a 3 z beluše. na porade sa pripravoval hladový pochod

k okresnému úradu v ilave.

v tom čase vydali v trenčíne leták "slovenskému pracujúcemu

národu", ktorý sa potom rozširoval aj v ladcoch a tunežiciach.

tieto a iné letáky, tlačivá, brožúry a další propagačný

materiál sa tajne odosielal na krycie adresy a potom distribuoval.

pre okres ilava bola táto adresa: valentín bednárik,

ladce.

významné podujatie bola politická slávnosť na počesť karola

marxa - 12. marca 1933. organizátorom bol zväz lučebného

robotníctva spolu s ksč. slávnosť v hostinci u imricha sl ávika

viedol ján turza, za odbory. na oslave sa zúčastnilo do

300 občanov, ktorých ví tala vyzdobená sála s nápisom "proletári

všetkých krajín, spojte sa!" dychová hudba hra l a internacionálu,

recitovali sa revolučné básne a napokon dychovka zahrala

aj piesen práce. potom mala schôdza veľmi revolučný charakter.

pričinila sa o to komunistická funkcionárka z bratislavy

nemcová. vysvetlila heslo v sále a medziiným povedala,

že spojenie proletariátu znamená zvrhnutie kapitalizmu. po

celý čas sa ozývali výkriky "dolu s kapitalizmom" a pod .

na záver rozdala letáky a četníci sa neskôr žalovali, ' že sa

im nepodarilo ani jeden získať ako dôkazový materiál.

podľa nariadenia župného úradu aj v ladcoch prijali tzv.

požiarno-policajný štatút, ktorý presne stanovoval protipožiarne

predpisy pre občanov. bol to vlastne akýsi súhrn preventívnych

opatrení proti vzniku požiarov. niektoré z nich

vyberám:

drevo a ľahko zápalné predmety sa nesmú uskladňovať pri

dome /vzdialenosť od stien 4 m/

- úprava potokov musí byť ľahko prístupná striekačkám

- vodný zdroj pre hornú časť obce sa ur č uje "horný potok",

pre dolnú časť "dolný potok"

- ďalej sa určoval požiarny signál a povinnosť uvoľniť cestu,

opatrenia k elektrickému vedeniu, osvetliť okná do ulice

v prípade po žiaru atd.

v júni 1934 schválili požiarno-policajný poriadok aj

v tu než i c i ach, kde bol vtedy veliteľom dobrovoľného

hasičského zboru ján prekop.

významnou udalosťou roka bola bezosporu oslava 50. výročia

založenia "ohňohas ,ičského zboru" v ladcoch. /nebolo

možné zistiť príčinu oslavy 50. výrocla v tomto roku, kedže

hasičský zbor bol založený v roku 1883/.

oslava sa konala 20. mája 1934, dlho sa pripravovala

a vyznela k spokojnosti občanov i organizátorov. pri tejto

príležitosti si zakúpili mnohé organizácie i jednotlivci tzv.

"klince do hasičskej zástavy", ktoré stáli po 50 kč. konalo

sa i okresné popla - chové ovičenie a tanečná zábava na ihrisku.

pri tejto príležitosti sa pripomenulo, že ladeckí hasiči

boli aktívni, pretože za posledné roky sa často zúčastňovali

protipožiarnych zásahov. dd roku 1928 do roku 1933 zasahovali

v ladcoch 5 krát, v 8eluši 6 krát, v tunežiciach 2 krát,

v košeci l krát a v hlo ži tiež jedenkrát.

požiarnopolicajný

štatút

oslava výročia hasičstva

pri príležitosti 50. výročia napísal správca školy emil

pauer kroniku. tejto kronike vdačí terajší obecný kronikár

za vedomosti o hasičstve v ladcoch .

kultúrny život v roku 1934 bol pomerne bohatý. napr.

k oslavám dňa slobody 128. októberi zostavili prípravný výbor

zo zástupcov miestnej osvetovej komisie, kultúrnych

a telocvičných spolkov, korporácií a školy. slávnosť sa konala

na voľnom priestranstve pred hostincom peterku a mala

bohatý program za účinkovania, vtedy už veľmi populárnej

hudby. v rámci osláv odohrali deti i dospelí divadelné predstavenie.

rok 1934 je na obecnom dome znova poznamenaný veľkým

úsilím vybŕdnuť z finančných ťažkostí. ukazovalo sa, že ani

další rok nebude lepší, pretože v schválenom rozpočte pre

rok 1935 bude chýbať 335 000 kč. robia sa teda znova opatrenia

na získanie finančných prostriedkov z prirážok a poplatkov

a vyberaných dávok. tak sa už v roku 1934 vyberalo za

byt s jednou izbou 5 kč; s dvoma 10,-, s troma 15,- a s viac

izbami 10 korún od každej. obdobne sa stanovili dávky i za

ostatné staviská a budovy. ďalej sa stanovili poplatky za

hry v karty 2 koruny, biliard l korunu, ktoré musel hostinský

odvádzať obci. za psa obyčajného platili majitelia 15 kč,

za poľovného 30 a za luxusného 50 korún.

finančné problémy mali aj v tunežiciach, nedosahovali

však takých rozmerov a tak sa obec tunežice s nimi vysporiadala.

v štátnej ľudovej škole si pripomenuli 10. výročie založenia

dorastu československého červeného kríža spomienkovou

mie r o v o u o s l a v o u. škola mala už 315 žiakov, ktorý

počet sa pomerne stabilizoval a tak sa ustálil aj počet uči-

kultúrna aktivita a zvýšenie dávok a poplatkov z činnosti školy

 

1934

 

Vo februári a marci 1934 takmer tri týždne bola škola

zatvorená pre osýpkovú epidémiu, na ktorú ochorelo 67 detí.

v letnom období sa uskutočnili veľké opravy školskej

budovy v tu než i c i ach, ktoré sa dlho pre iné stavby

odkladali .

obci ladce prišla ponuka, aby sa priklonili ku zriadeniu

štátnej mešťanskej školy v beluši s tým, že by tam dochádzali

aj žiaci z ladiec a tunežíc. vyslovil sa nesúhlas s odôvodnením,

že do ilavy majú deti jednoduchšiu dochádzku.

na hyd r o cen trá l e v ladcoch bola v roku 1934

odovzdaná do užívania prv á stavba: železný most cez kanál

v ladeckom chotári. stalo sa tak 22. decembra 1932.

v ladcoch sa začali premietať prvé z v u k o v é f i im y

aj pre deti, ktorých náklady hradila cementáreň. tak v roku

1934 premietli žiakom školy celkom 5 filmov.

v tu než i c i ach bol v rok!-l 1934 menovaný obecný

l i s ton o š - ján turza, ktorý potom chodil každý deň do

ladiec pre poštu. dostával za to 240 korún ročne.

obecné zastupiteľstvo podalo prehľad o obchodnej čin nosti

v obci tunežice za posledných 30 -40 rokov.ani v minulosti,

ani ter~z sa v obci nenachádzali nijaké výrobné podniky.

v dvadsiatych rokoch pracovali v obci dvaja tesári -

jozef kvasnica a juraj mihálik.

prvý obc hod v tunežiciach vlastnil marel v dome

terajších kvasnicovcov, krčma bola vtedy už v zb úranom dome

u koyšov. neskôr bol obchod zriadený u jozefa račka a krčma

u jozefa letku /terajší byt karola minárika/. v obchode potom

pôsobil pavol baška ml. a bol zriadený nový obchod v dome jozefa

bašku, ktorého majiteľom bol jozef cibiček.

ďalšie udalosti

prehľad obchodnej

činnosti

v tunežiciach

v máji 1934 vydalo oblastné vedenie ksč pre všetky okresy

na slovensku ' veľmi podrobné pokyny na dalšiu činnosť.

pre okres i l a v a bol vydaný tento program:

v prvej časti sa dávajú pokyny ako utajiť niektoré organizačné

otázky, otázky kolportácie tlače a iné. v dalšej časti sa

doporučuje reo r gan i z o v a ť skupinu chemikov v ladcoch.

v cementárni urýchlene organizovať boj za uzatvorenie kolektívnej

zmluvy. podobne uzatvorenie kolektívnej zmluvy pri

stavbe hyd r o cen trá ly. podobne organizovať kolportáž

tlače v cementárni a hydrocentrále. organizovať činnosť mládeže

v ladcoch a pripravovať demonštračné vystúpenie pred

zjazdom ksč a to v ladcoch, lednických rovniach a na hydrocentrále.

tieto akcie bolo treba načasovať a vystupňovať

k júnu, kedy bude 15 . výročie slovenskej republiky rád. okresný

četnícky veliteľ dodáva: "proti zisteným agitátorom ihned

podľa predpisu prísne zakročte a netrpte ich medzi robotníkmi!

 

v marci sa rozširoval leták "rudý cementár", cyklostylovaný,

vo forme časopisu. bolo to prevolanie k robotníkom

v lietavskej lúčke a ladcoch.

v roku 1934 pre púšťali robotníkov aj z hydrocentrály,

hlavne stúpencov ' ksč . tu komunistickí funkcionári

z trenčína, kolačína a iných obcí rozširovali letáky. boli

medzi nimi ján barták, nerus ďurčo, eugen rosenbaum, j. lehotský,

 

1935

 

Dňa 15. mája 1935 sa konali voľby do poslaneckej snemovne

a senátu a 26. mája do krajinského, okresného a obe c -

ného zastupiteľstva.vo výsledkoch podľa jednotlivých politických strán aj

v ladcoch, aj v tunežiciach oproti predchádzajúcim voľbám

získala hlinková slovenská ľudová strana na úkor sociálnej

demokracie a niektorých menších strán.

do okresného zastupiteľstva bol okrem iných zvolený aj

ján turza z ladiec. členmi obe c n é h o zastupi teľstva sa

stali : ján zajac, valient kováčik, anton rohel, jozef findel, ondrej

košťál, ondrej slivka, ján valko, jozef hriadel-janových, ján

filip, pavel turza, tomáš gapko, jozef ballon, július neumann,

ján král, pavel koyš, štefan eliáš, rudolf král, jozef hatoka,

jozef kútny, leopold kubeš, jozef kukuliaš.

s tar o s tom obce bol zvolený ján zajac.

v tunežiciach pri voľbách nedošlo takmer k nijakým zmenám,

ani v predstavenstve ani vo funkciách obce.

celkom sa volieb v ladcoch a tunežiciach zúčastnilo

16 politických strán, čo bolo najviac od vzniku čsr.

v tunežiciach sa museli veľmi vážne zaoberať rozšírením

priestorov školy. rozhodovalo sa o .prístavbe, alebo o nadstavb~.

nakoniec však z nedostatku finančných prostriedkov

stavbu neuskutočnili.

dostavuje sa obecný dom s hasičskou zbrojnicou a na súhradke

sa stavia tzv. "nocľaháren".

obecné zastupiteľstvo povoľuje zbierku na zakúpenie 23

hasičských oblekov, ale nakoniec svoje rozhodnutie ruší, pretože

sa do stredu pozornosti dostala kúpa motorovej striekačky

pre dobrovoľný hasičský zbor.

vyhlásená bola dra žba na poľovné právo politickej obce,

urbárskej obce a lesného družstva. poľovné právo až do roku

19$5 voľby do poslaneckej snemovne a senátu a obecného zastupiteľstva z uznesení obecného zastupiteľstva v tunežiciach 1947 vydražili za 750 kč ročne ján galvánek a or. Július pokorný z ilavy: v ladcoch je i nadalej zlá situácia v hospodárení obce.

nedostatok financií zapríčinil napr. zlé vyplácanie obecných

zamestnancov, ktorí sa sťažujú na vyššie úrady. suma 125 000

kč z pôžičky na reguláciu lúčkovského potoka bola splatná už

v roku 1936. obec sa spoliehala najviac na centrálne riaditeľstvo

cementární v bratislave, ako na garanta, prípadne veriteľa,

ktorý by časť pôžičky splatil. v predaji cementu

však bola mimoriadne zlá situácia a tak záruky cementárne boli

nerealizovateľné.

v auguste 1935 zomrel námestník starostu jozef majerík

a na jeho miesto postúpil valentín kováčik.

od 5. augusta 1935 sa začalo na železničnej stanici

v ladcoch s prístavbou staničnej budovy. išlo o dopravnú kan-o

celáriu, nákladnú pokladňu a kanceláriu prednostu. bolo treba

získať miesto pre najnovšie technické zabezpečovacie zariadenie.

rozpočet na adaptáclu bol pomerne vysoký 450 tisíc korún.

prestavbu stanice dokončili v júni 1936.

obecné zastupiteľstvo

v ladcoch prístavba budovy železničnej stanice

v škole sa vytvorila akási tradícia, že väčšina prostried- nové tradície

kov získaných z rôznych podujatí sa premieňa na knihy. knižni- v škole

ca, ktorá vznikla na začiatku dvadsiatych rokov sa potešiteľne

rozrástla. v tomto roku mala učiteľská knižnica 289, žiacka

508 a knižnica pre chudobných 294 zväzkov.

v mesiaci november sa organizovali tzv. oni sporivosti,

kedy sa zadržali malé slávnosti s prednáškami. patronáciu nap

týmito podujatiami malo miestne úverné družstvo. v triedach

bolo zavedené sporenie žiakova úspory sa ukladali práve v tomto

družstve. v máji organizovala škola s dobre fungujúcim rodičovským

združením deň matiek, ktorý sa stal tiež tradíciou a zúčastňovalo

sa ho veľa rodičov i ostatných občanov.

v rokoch 1933 - 1934 - 1935 bola v ladcoch atunežiciach

v porovnaní s inými obcamisituácib v zamestnanosti relatívne

dobrá, pretože s a stavali veľké stavby: bauxitka, hydrocentrála

a okrem toho boli občania zamestnaní v miestnych výrobných

podnikoch. z tejto zamestnanosti je odvodená aj prosperita

miestnych obchodníkov a krčmárov. napriek tomu však časť

občanov žila pod priemer životnej úrovne. mzdy v cementárni

boli zmrazené, respektíve sa i znižovali. podobne i vo vápenke,

ale i na stavbe hydrocentrály.

vo februári 1935 podal zväz lučebníkov cementárne memor

and u m na okresný úrad v ilave o zvýšení miezd. rokovania

medzi zástupcami odborov, okresného úradu a zamestnávateľa

sa však skončili neúspešne.

zamestnanosť

v obci

medzinárodná situácia vinou fašizmu v nemecku, taliansku,

ale aj u nás sa neustále priostrovala. Svedčila o tom

aj nálada medzi obyvateľstvom našej obce. V tomto roku sa

v Ladcoch a susedných obciach konali schôdze na podporu bojujúceho

demokratického Španielska. Závan vojny prichádzal

i z rôznych opatrení. Napr. 2. júna 1936 prikázal Okresný úrad

v Ilave obecným úradom vydať vyhlášku o obrane proti leteckým

útokom. Pripravuje sa školenie civilnej protileteckej obrany,

konajú sa samaritánske kurzy.

Ukazujú sa prvé výsledky politiky Komunistickej strany

Československa v boji za jednotný front proti fašizmu. Vypísaná

je pôžička na obranu štátu - obecné zastupiteľstvo jednomyseľne

schvaľuje 1 000 Kč, učitelia Štátnej ľudovej školy

v Ladcoch po 500 Kč a pripojujú sa i dalšie inštitúcie, cementáreň

i súkromné osoby.

V Ladcoch vzrástli v rokoch 1936 - 1937 obecné dlhy až

na 552 000 korún. Obecný úrad vyrúbil nové poplatky, ktoré

však boli iba slabou ná,p lasťou na takú vysokú sumu. Treba

po pravde povedať, že mnohé poplatky sociálneho charakteru

pritom zrušili. Vyrúbili dávku z mäsa lod dobytka do 180 kilogramov

Kč 6,25 do 400 kg - 12,50, vyše 400 kg - 25 korúni.

Dávky sa vyrúbili aj za ošípané, ovce a kozy. Obecná dávka

bola 9d augusta 1936 i za pivo - od litra 20 halierov, vína

60 halierov a od litra liehu koruna.

Zrušili sa ci n tor í n s k e poplatky od hrobov a cintorín

sa rozdelil na dve časti: na jednej strane pre kláštor

losobitne sa ohradili, za tým hroby detí a na druhej strane

pre dospelých. Za pochovávanie dieťaťa išlo do obce 25 . Kč,

za dospelého 50 Kč a za cudzieho občana až 100 korún.

Obecné zastupi teľstvo schválilo poplatky za tzv. has

i č s k ú str á ž· pri filmových predstaveniach, divadlách

a zábavách. Do 23. hodiny sa platilo 10 korún a potom znova

Odraz medzinárodnej

situácie Nové poplatky na úhradu dlhov

10 Kč. Na tanečných zábavách sa platilo jednému dôstojnikovi

a 2 mužom do polnoci 10 korún a po polnoci 20 Kč. Muselo sa

plati ť dopredu.

V roku 1936 veľa vzruchu narobila otázka zriadenia

újazdnej meštianskej školy. Vychádzalo sa z pripi su inšpektorátu

v Trenčianskej Teplej, ktorý na základe výnosu Ministerstva

školstva a osvety z roku 1935 dal podnet obecnému zastupiteľstvu

uvažovať o zriadeni tejto školy. Ako spádové obce,

patriace do obvodu Ladiec sa navrhovali obce Tunežice a Podhorie.

Na riešenie tejto otázky sa zostavila komisia: Jozef

Findel, Filip, V. Kováčik, Ondrej Slivka a Ballon, ktorých

úlohou bolo prehodnotiť materiálne podmienky.

Cementáreň ponúkla objekty, ktoré by sa za 140 tisic korún

adaptovali. Z toho budú hradiť: obec Ladce jednu tretinu,

rovnako okres jednu tretinu a zvyšok obce Tune žice a Podhorie.

Uznesenie a návrh obecného zastupiteľstva predostreli

Ministerstvu školstva a obciam Podhorie a Tunežice. Podhorie

sa vyjadrilo kladne, obecná rada v Tunežiciach sa v júli 1936

však uznáša, že sa k zriadeniu meštianskej školy nepripája.

Náklad sa im zdal privysoký, vysvlovili pochybnosti o jeho

reálnosti a upozornili, že vybratá budova nebude dobre slúžiť

na školské účely a okrem toho je to súkromný majetok a takým

aj ostane. Neskôr - v roku 1938 už obecná rada v Tunežiciach

súhlasila, pravda - to bolo už neskoro.

Zlá situácia bola v priestoroch. Počet žiakov narastal

a jedna trieda sa vyučovala na smeny. Vtedy sa dal návrh,

aby sa obecný dom, ktorý sa stále pripravoval ku stavbe rozš

íril tak, aby tam vznikla dalšia trieda. To sa realizovalo

a ked sa v septembri - o rok neskoršie dostaval obecný dom,

nasťahovala sa tam.aj jedna trieda. Návrh na založenie meštianskej školy Zlá školská Situácia v Tunežiciach V tomto čase sa v Tunežiciach rozhodli kúpiť pre Dobrovoľný

hasičský zbor motorovú striekačku a ' to 2-kolesovú s výkonom

BOD - 1000 litrov vody za minútu. Subvenčný obnos bol

6 000 korún, ostatné sa malo splatiť do 5 rokov. Súčasne obecná

rada schválila na letný oblek pre hasičov l 000 korún.

Dňa 22. septembra 1936 precestoval cez obec Tunežice

a Ladce vtedajší prezident republiky Dr. Eduard Beneš . Bola

to vtedy mimoriadna udalosť. Pri škole stála slávobrána,

špaliere detí, obecné zastupiteľstvo a pracujúci cementárne.

Veľká delegácia sa zúčastnila jeho privítania v Ilave, kde

mal krátku zastávku.

Prvý súkromný telefón si dal v roku 1936 zaviesť obchodník

a mäsiar Alexander Lippe.

Prvú koncesiu na nákla - dnú autodopravu schválilo obecné

zastupiteľstvo a okresné úrady Ondrejovi Vráblovi.

 

1936

 

V roku 1936 sa definitívne schválila výstavba pomníka

padlým v prvej svetovej vojne. Iniciátorom bol Zbor Slovenskej

ligy v Ladcoch.

Od 7. januára do konca marca 1936 bol na škole zriadený

kurz mládeže škole odrastlej. Viedol ho učiteľ Stach za účasti

32 detí po 5 hodín týždenne.

Na podnet školy a "Výboru pre organizovanie stromkových

slávností" v Bratislave sa založila pekná tradícia poriadať

v apríli slávnosť s prednáškou o prírode. Hlavný akt však spočíval

v tom, že žiaci zasadili v škole lipu.

Aj v tomto roku sa na podnet Úverného družstva organizoval

Deň sporivosti. Od začatia tejto akcie pred dvoma rokmi

si 134 detí uložilo viac ako l 900 korún .

Aj v Tunežiciach

motorová striekačka Prejazd prezidenta ČSR Dr. Beneša cez obec Prvý telefón, prvá nákladná autodoprava Štátna ľudová škola v Ladcoch

V tridsiatych rokoch sa v Ladcoch sľubne rozvija futbal.

Od roku 1935 majú vlastný dorast, ktorého trénerom bol Ján

Ková~ik. Dospelí hrajú v súťaži s mužstvami RSK Tren~in, Záblatie,

Svinná, Horné Srnie, Nemšová a dalšie, ktoré mali

vtedy dobré futbalové meno.

Medzi hrá~mi tridsiatych rokov vid ime hrá~ov Vojtech

Varhanik, František Marti~, Lá~ka, Plúcnar, Reseteri~, Sére,

Jakubik, Ďurana, Plánovský, Jakúbek, Málik Ján, Málik František,

Hodúl Jozef, Hodúl Vojtech, Faturik Pavel, Kadle~ik

Michal, Jozef Zelik, Hronec, Rebroš, Hanák, Stare~ek, Jozef

Új, Tomáš Gapko a dalši. Z trénerov bol na dobrej úrovni a

najdlhšie trénoval Ján Plúcnar.

Okrem súťaže hralo mužstvo aj na rôznych turnajoch. Pamätný

je turnaj v Tren~ianskej Teplej v roku 1933 , z ktorého

sa zachoval aj diplom.

Dva roky organizoval futbal v Ladcoch vedúci predajne

Baťa, ktorý prejavil veľké organiza~né schopnosti i veľa

obetavosti .

Futbalová história je vôbec spojená s mnohými ťažkosťami,

najmä v doprave hrá~ov. Dosť pomohla cementáreň, ale najmä

veľká obetavosť hrá~ov a funkcionárov.

Rozvoj futbalu

V tejto časti kroniky chceme uviesť kompletne celú výstavbu

hydrocentrály na Váhu v Ladcoch. Stavala sa od roku

1932, jednotlivé fakty však neuv ádzame v patričných rokoch ,

ale takto celistvo od prvého výkopu až po slávnostné odovzdanie.

Tu je teda história, vtedy najväčšieho vodného diela

na Slovensku.

Elektrifikácia miest a obcí, pred i počas prvej svetovej

vojny bola pOdriadená záujmom podnikateľov. Svoje vlastné zá ujmy

si chránili rozvojom samostatných rozvodových systémov.

Používali jednosmerný i striedavý prúd, rôzne napätia i kmitočty.

Po vzniku Československa si mladá národná buržoázia

uvedomovala význam a pou žíva nie elektriny a začala podporovať

rozmach elektrifikácie. V týchto podmienkach vznikol zákon

Históriaa projekt

č. 438 o sústave elektrifikácie štátu, ktorý v roku 1919 schválilo

Dočasné národné zhromaždenie. Podľa tohoto zákona budovanie

elektrární prevzal na seba štát.

Na Slovensku sa ako prvé významné vodné dielo začala projektovať

vodná elektráreň L a d c e, ktorá mala využiť hydroenergetický

potenciál rieky Váhu v úseku Púchov - Tunežice.

V čase návrhu tohoto vodného diela neboli dostupné technické

prostriedky k zamedzeniu podmáčania okolia plochých riečnych

nádrž~, vytvorených v jestvujúcom koryte Váhu, cez priepustné

štrkopieskové podložie. Preto bolo rozhodnuté použiť pre

energetické využitie Váhu kanálový systém. Situáciu v dobe

návrhu vodného diela komplikovala skutočnosť, že s výstavbou

veľkých kanálov neboli nijaké skúsenosti.

Vodné dielo Ladce muselo okrem energetického využitia zabe

zpeč iť tieto hlavné požiaddavky:

- odtok veľkých vôd Váhu s katastrofálnym prietokom

3000 m3- 1

- plavbu pltí

- prechod štrku

- ťah rýb

- plavbu 1000 tonových lodí

Generálnym projektantom vodného diela bolo Ministerstvo

dopravy a verejných prác v Prahe.

Hlavným in ži nierom projektu bol prof. Ing. DI'. Belousov.

Investorom Krajinský úrad Bratislava.

Dodávateľom Konzorcium súkromných stavebných firiem

/Lanna - Kruliš/.

Využívaný úsek Váhu od Púchova po Tunežice je dlhý 11,2

km so spádom 14,57 metra.

Hlavné objekty: - Hať, regulačné zariadenie a nádrž

v Dolných Kočkovciach

- Prívodný kanál a odpadový kanál

- Elektráreň s plťovou komorou a rozvodňami

Dd regulačného zariadenia hate je voda privádzaná

prí vodným kanálom do elektrárne. Jeho dÍžka je

5 945 metrov.

Ddp a dovýkanál odvádza vodu vytekajúcu z turbín

vodnej elektrárne Ladce. V čase výstavby bol zaústený do koryta

Váhu pri Tunežiciach. Po postavení elektrárne v Ilave

sa toto zaústenie zrušilo a odpadový kanál sa pripojil

k prív8dnému kanálu Ilava. oÍžka odpadového kanála je 2,2 km

a šírka v dne 8 metrov.

V elektrárni sú za inštalované 2 zvislé Kaplanové

turbíny. Výrobcom bolo ČKD Blansko. Každá turbína má výkon

7 500 kW. Inštalovaný výkon elektrárne je 13,8 MW, dosiahnuteľný

výkon je však 15 MW.

Plová komoI' a má tiež svoje opodstatnenie. Až do·

roku 1945 bola na Váhu veľmi častá plavba pltí. Plavili sa

z Oravy od Námestoia, z Liptova od Liptovského Mikuláša,

z Kysúc od Čadce až do Komárna. Podľa pozorovania a záznamov

v rokoch 1926 - 1929 preplávalo na Váhu 15 535 pltí s objemom

okolo 200 000 m3, dreva a reziva. Najväčšia plťoplavba bola

v roku 1912, kedy sa preplavilo II 376 pltí. Plte bývali asi

6,5 m široké, dižka jednej tabule plte okolo 28 met~ov a ponor

50 centimetrov.

Najväčšia preplavba pltí plťovou komorou elektrárne Ladce

bola v rokoch 1941 - 182 pltí lna začiatku v rokoch 1936 -

1937 iba 25/. Úplne bola zastavená po porušení hate v roku

1945. Potom už viac nebola obnovená.

Výstavba sa začala v júni 1932 najskôr výkupom pozemkov,

potom výstavbou príjazdných ciest k hati a elektrárni a výstavbou

dvoch obytných domov.

Na I s t a v e b n o m ú s e k u ce začali v auguste 1932 a ukončili úpravy nad i pod haťou v roku 1935.- Dolné Kočkovce sa práv roku 1934. Regulačné , Na I I. stavebnom úseku - prívodný a odpadový kanál sa začalo v septembri 1933 a ukončilo v roku 1935. Pracovalo

sa nepretržite - vo dne 2 300 000 m3 zeminy a štrku, z

Na I I I s t a v e IJ n o mi v noci. 8010 presunutých toho na násyp l 200 000 m3

ú s e k u hydrocentrála, plťová komora a rozvodňa sa začalo v septembri 1934 a ukončilo

v roku 1935. Montáž strojného a elektrického zariadenia

bola ukončená vroku 1936 . . Architektonickú úpravu stavieb navrhol arch. Jindrich

Morgano z 8ratislavy. Stavbu hate, prívodného a odpadového kanála vykonali

firmy Ing. Jachýmek z Brna, Ing. Kruliš z Prahy, bratia Redlichovci

z Brna, firmy Vágner a Ing. Šula z Bratislavy. Zem- ,

né, betonárske a m~rske práce na stavbe vodnej elektrárne

mala na starosti firma Lanna a spol. z Bratislavy. Tesniacu

gumu pre dilatačné škáry v betónoch v dižke 23 kilometrov

Výstavba

Staviteliaa dodávatelia

podľa návrhu Ing. Františka Smrčka dodala firma Baťa. Oceľové

konštrukcie na hati a plťovej komore, vodné turbiny a prislušenstvo,

transformátory a dalšie stroje dodala firma Českomoravská

Kolben - Oanek Praha. Generátory a rozvodne boli zo

Škody Plzeň. Výstavbu rodinných domov pre zamestnancov elektrárne

stavala firma Čevela z Trenčina. Na stavbe sa zúčastnilo

ešte mnoho dalšich malých podnikov, ktoré stavali alebo dodávali

menšie časti tejto stavby.

Zástupcom investora na stavbe - teda Krajinskéh~ úradu

v Bratislave bol Ing. František Smrček.

3 • Na stavbe sa spotrebovalo 113 ODD m betonu, l 15B ton

oceľových konštrukcii, 2 500 m3 žulových kvádrov, 55 ODO m3

lomového kameňa, 2 ODD ODO kg armovacej ocele, ID ODD q cementu,

BODO m3 dreva.

Pri stavbe sa dalej spotrebovalo 2 BOD ODD kWh elektrickej

energie, 4 500 ODO kg uhlia, 140 000 kg benzinu, 120 ODO

kg nafty a BI 600 kg oleja.

Na stavbe pracovaló 33 lokomotiv po koľajniciach o dížke

45 kilometrov. Úalej BOa prepravných vozikov s objemom od

14 m3 , 9 bágrov, 30 čerpadiel, 4 pomocné žeriavy. K dispozicii

boli tri betonárky s výkonom 1000 m3 betónu za 24 hodin.

Pracovalo tu aj 6 lokomobil, 9 miešačiek betónu, 2 špeciálne

betóno-vacie svahové stroje "Dingler", jeden betónovaci stroj

na betónovanie kanála "Finišer", ID baranidiel, 2 injekčné

súpravy, 2 cementové delá, 4 kompresory, 2 cestné valce,

6 nákladných áut.

Robotnici a remeselnici odpracovali l 294 303 osemhodinových

smien. V ro~u 1935 pracoval najväčši počet robotnikov

- 1950. Za celý čas bolo robotnikom a remeselnikom vyplatené

Spotreba Technika Robotnici

32 miliónov Kč. Hodinová mzda nekvalifikovaných robotníkov

bola 1,80 - 2,8~ Kč u kvalifikovaných od 3 do 6 korún.

Štát určil zmluvne s dodávateľskými firmami, koľko sa

má urobiť ručne a koľko strojmi. V čase nezamestnariosti i§lo

o to, aby sa neznížil stav pracovníkov na úkor techniky.

V roku 1932 pracovalo 500 robotníkov, v roku 1933 800 robotníkov,

v roku 1934 1600 a na záver v roku 1936 až 2200 robotníkov.

Aj tak stálo denne pred bránou mnoho nezamestnaných

s vlastným náradím, ktorí i zdaleka prichádzali na bicykloch

a vracali sa domov bez práce.

Výstavba bola ukončená dňa 19 . novembra 1935. Aby mrazy

nepo§kodili betónové tesnenie - napustili kanál vodou. Po dosiahnutí

maximálnej hladiny 1258,90 m nad moroml bol kanál

vypustený. Po prehliadke a odstránení závad ho napustili definitívne

dňa 20. júna 1936.

Prvý agregát bol uvedený do prevádzky 15. októbra 1936

a druhý 15. novembra 1936. Medzi investorom a užívateľom bola

dohoda, že pred odovzdaním musí každý agregát dodávať po dva

mesiace elektrinu do siete a vyrábať ju za cenu 13,6 haliera

za l kWh.

Nájomníkom sa stali Spojené elektrárne severozápadného

Slovenska úč. spol. Žilina. Správcom sa stal Ing. Emil Launero

Výkon elektrárne bol vedený dvoma 110 kV vedeniami do

Handlovej a Žiliny a 22 kV vedeniami do okolitých priemyselných

podnikov. Z hľadiska vtedaj§ej spotreby nebola elektráreň

využívaná na plné parametre.

Napustenie prívodného kanála 

Uvedenie vodnejelektrárne do prevádzky

V roku 1937" sa ešte viac zostrujú medzinárodné vzťahy.

V obci sa deti a dospelí občania pripravujú na civilnú protileteckú

obranu, život však plynie dalej a ľudia si robia svoju

prácu. Obecné zastupiteľstvo rieši dalej obecné veci, ale

najmä finančné otázky, ale i otázky~olstva, kultúry, obchodu,

verejného poriadku. V archíve sme našli zápisy zo zasadaní

obecného zastupiteľstva, resp. jeho rady.

Ustanovuje sa mie stn a o s vet o v á k o m i s i a

v zložení: Emil Pauer, Jozef Novotný, Ján Král a k n i ž n i č -

nár a d a Michal Ko§tialik, Ján Zajac, Pavel Koy§. Mení sa

i obecný k ron i k ár. Funkcie sa zrieka Emil Pauer a menovaný

je Ludovít Stach, učiteľ.

Vytvára sa prípravný výbor na v Ý s t a v b u po mni k a

padlým v prvej svetovej vojne: Ján Zajac, Jozef Findel, Július

Neumann, Rudolf Konicár, Jozef Danielik, Jozef Novotný, Ludovít

Stach a další. Výbor sa staral o prípravu, ale io zaopatrenie

finančných prostriedkov. Pomník o dva roky, ako píšeme

dalej, na miestnom cintoríne odhalili.

Aj v Tunežiciach zv'olili novú knižničnú radu: Juraj Kvasnica,

Ján Retter Isprávca §kolyl a viacročný knihovník Ondrej

Margu§. V zápisoch z minulých rokov sme nezodpovedali úplne

o kultúrnom živote v Tunežiciach. Aj tu sa za dvadsať rokov

ČSR snažili občania, najmä mládež kultúrne žiť. Aspoň niektoré

poznatky predkladáme.

Kultúrny život do roku 1919 spočíval zväčša na jednej -

dvoch zábavách za rok, ktoré boli v prírode, pretože príhodnej

miestnosti nebolo. Neskor§ie lna začiatku tridsiatych

rokovi bývali tieto zábavy v krčme u Márie Letkovej. Tu bývali

až dovtedy, kým Jozef Mihálik nevybudoval sálu lasi 1937(.

Prvá zábava v tejto sále bola v roku 1938, ktorú poriadali

hasiči pri príleži~osti "vysviacky" novej motorovej hasičskej

striekačky.V Tunežiciach kultúrne žili Vzostup kultúrneho života sa datuje od roku 1933, kedy

bol v obci zalofený divadelný súbor, viedol ho Viktor Janega,

učiteľ z Nozdrovíc. Prvá divadelná hra, s ktorou vystúpili

bola eertov mlyn. Medzi členmi divadelného krúžku boli Štefan

Letko, Juraj Kvasnica, Vincent Letko, Ondrej Orábik, Rozália

Kvasnicová, Mária Kvasnicová, Helena eešková, Mária eešková,

Ján Prekop, Mária Koštialiková a další. Táto činnosť sa dalej

rozšírila za učiteľky Karolíny Novákovej. Vtedy divadelný súbor

dokonca zahral operetu Mlstní kocúri. S operetou vystúpili

aj v Ladcoch a mala taký úspech, že ju museli opakovať.

Po odchode tejto učiteľky divadelný krúžok zanikol. Potom ešte

za pôsobenia správcu Školy Jána Rettera sa odohralo niekoľko

výstupov, ale viac nič.

 

1937

V roku 1937 sa v Tunežiciach osamostatnuje hasičský zbor,

ktorý sa rozšíril už na 21 členov. Veliteľom bol Ján Prekop

a po nom Ján Hrdina, ktorý túto funkciu vykonával až do roku

1942 a po tomto roku Štefan Letko /najdlhšie až do roku 1961/.

Štefanovi Baginovi z Ilavy zadali stavbu hasičskej zbrojnice

- skladišťa za rozpočtovanú sumu 2 B90 korún.

Významná technická obnova sa uskutočnila v cementárni.

Koncom roku 1937 zbúrali dve staré - už nevyhovujúce pece

a postavili cez nasledujúci rok dve nové, modernejšie.

Poľovné právo si na roky 1937 - 1943 v Ladcoch vylicitovala

za 1400 Kč ročne skupina poľovníkov:Cahel, Neumann,

Findel, Bergmann, Moravec, Gavlík a Gold.

Dna 14. septembra zomrel T.G. Masaryk. O šesť dní -

20. septembra sa konala v hostinci u Peterku pietna spomienka

za veľkej účasti obecenstva.

Osamostatnenie hasičov Udalosti v Ladcoch

Začal sa jeden z najrušnejších rokov v histórii Ladiec.

Nikto ešte nevie ako skončí, ale v obci, na verejn9ch priestranstvách,

schôdzach, všade cítiť ovzdušie budúcich dramatických

dní. Prehlbujú sa rozpory medzi pokrokov9mi silami a

príslušníkmi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorí sú

zväčša dobre informovaní a 'vedení demagogick9mi rečami svojich

vodcov, chystajú sa na prevzatie moci. Čiastočne im to dovolili

už májové voľby do obecného zastupiteľstva, kde HS[S získala

väčšinu hlasov. Komunistická strana Československa žila

v Ladcoch tak, ako všade inde v podmienkach poloilegality.

Miestnu politiku ovplyvňovala iba v zmysle centrálneho hesla

komunistov za jednotný protifašistick9 front.

Obecné veci idú dalej svojou cestou. Záverečný účet za

rok 1937 opäť nedopadol dobre - s pasívami a veľkými nedopiatkami

124 000 korún. Ani rozpočet roku 1938 a schválený na rok

1939 nepredpokladal zlepšenie - v roku 1939 by to mal byť

schodok 196 000 Kč. Po prvýkrát po rokoch dotuje rozpočet aj

cementáreň vo výške 104 000 a obec si môže dovoliť aj niektoré

výdavky. Tak prispeli' sumou 2 000 Kč na pomník padlým v prvej

svetovej vojne.

Ro zšir uje sa elektrická sieť pri štátnej hradskej po dom

Vincenta Oaňu a Jozefa Majeríka. Každ9 občan si však musí sám

urobiť prípojky. Ďalej sa sieť rozširuje do ulice k Váhu, od

mosta v starej obci po dom Štefana Juríčka. Stavba išla na

náklad obce a dodávateľom bola firma Tiberghien a synovia

z Trenčína. Tá istá firma dodávala elektrick9 prúd. Platili

sa nasledovné ceny: 3 Kč osvetlovací prúd, 1,80 .motorov9

prúd. Obecn9 dom platil 1,20 a hasičská strážnica 60 halierov.

Za verejné osvetlenie sa platil ročn9 paušál 170 korún

a firma bola povinná robiť aj v9menu žiaroviek.

Záverečn9 úče obce Rozšírenie verejného osvetlenia a elektrickej siete pre občanov

V tomto roku sa ele k tri f i k u júT une ž ice

Zavedenie elektrického prúdu inštalovala firma Tiberghien

a s-ynovia pod vedením montéra Friedla. Ale ani zdaleka všetci

občania si nedali elektrický prúd zaviesť.

V roku 1938 sa v lete · vzhľadom na zvýšený dopravný ruch

a nie najlepšie cesty objavili v Ladcoch prvé dopravné značky.

Celkom štyri značky, z toho 2 znamenajúce križovatku a 2

označujúce všeobecné nebezpečenstvo.

V škole dochádza k prvým zmenám. Ako uvidíme, bude ich

ešte v roku 1938 viac. Dňa l. júla 1938 odchádza do dôchodku

Emil P a u e r ktorý bol správcom školy v ladcoch takmer

20 rokov.

Na škole sa z iniciatívy dočasného správcu školy Jozefa

Novotného, v spolupráci s rodičovským združením a cementárňou

zriaduje školský raz. h l a s lako sa neskoršie zistilo, prvý

v okrese Ilava/.

Stále sa rokuje, hovorí o zriadení meštianskej školy

v ladcoch. Myšlienka sa . však nerealizuje i ked sa urobilo

mnoho konkrétnych krokov. Napr. na jej stavbu sa kúpil pozemok

od Šimona Vrábla za 38 ODD korún.

Všetko sa pripravuje na vojnu. Dňa 21. mája vláda ČSR

vyhlásila mobilizáciu dvoch ročníkov. Organizuje sa nákup

plynových masiek. Cementáreň poskytuje finančné prostriedky

na nákup 60 kusov pre chudobných. Ludovít Stach sa zúčastňuje

kurzu Civilnej protileteckej obrany v Bratislave, ako

okresný inštruktor. Po návrate organizuje s Dobrovoľným hasičským

zborom a Československým červeným ·krížom školenie

a výcvik občanov. Prvé dopravné Značky Zmeny v Štátnej ľudovej škole v ladcoch Príprava na vojnu Boj Komunistickej strany Československa za jednotný protifašistický

front vyvrcholil v roku 1938. Jednota, rozvaha

a odhodlanosť ľudí sa prejavili pri prvomájových manifestáciach,

hlavne však pri mobilizácii 23. septembra 1938, kedy

československá vláda vyhlásila všeobecnú mobilizáciu záložníkov

do 40 rokov. Mobilizácia v Ladcoch a Tunežiciach prebehla

veľmi rýchle a disciplinovane. Úspešne svoje úlohy zvládla aj

železničná stanica.

Mníchovská dohoda západných mocností znamenala podriadenie

sa zámerom fašistického Nemecka a Talianska a pre Česko slovensko

začiatok likvidácie samostatného štátu. Súčasne sa

u nás aktivizovali politické strany, najmä Hlinková slovenská

ľudová strana, ktorej separatistické snahy boli už dávno známe.

Dňa 6. októbra vyhlasujú ľudáci v Žiline autonómiu Slovenska

a už 9. októbra vyhlasuje autonomistické ministerstvo

vnútra zákaz Komunistickej strany Československa na sloven skom

území. Aj okresný náčelník v Ilave sa poponáhľa a oznamuje

četníckym staniciam a starostom, aby urobili patričné

kroky na zakázanie strany v obci. Komunistická strana na zá klade

porady vedúcich funkcionárov z celého Slovenska, ktorá

sa konala zhodou okolností tiež 6. októbra a práve v Žiline

lhote l Astória/, prechádza včas a organizovane do ilegality.

Už predtým sa v Trenčíne uskutočnilo školenie pre zvláštne

úlohy a spôsoby práce strany v ilegalite. Tohóto školenia sa

zúčastnil Valentín Be dná r i k. Išlo najmä o rozširovanie

ilegálnej tlače a o spravodajstvo. Aby sa mohla táto práca

rozvíjať, poslali z Trenčína Ikomunistická funkcionárka

Weissovál po podomovom obchodníkovi z Myjavy písací stroj

značky Underwood. V tom istom roku bol dosadený do okresného

výboru strany v Trenčíne zradca a preto sa v ostatných okresoch

rozhodli zvoliť nové ilegálne okresné výbory strany.

Prejavy jednoty

Na založenie okresného výboru bola ako najsilnejšia organizácia

v okrese Ilava vybraná naša - v ladcoch. Voľba sa

konala v dome u Gerbela. Na schôdzi boli prítomní komunisti

z ladiec, Košece, Beluše a KlobuŠíc. Za predsedu okresného

ilegálneho výboru bol zvolený Pavol Jur í k z Klobušíc a

dalšími členmi sa stali Jozef Baláž, Ján Demitra, Valentín

Bednárik. Za sídlo okresného výboru sa určila obec Klobušice.

Komunistická strana nemohla pracovať otvorene, preto sa

rozhodli ju rozdeliť do tzv. "pätiek". Prvá päťka, asi 15

členov bola priamo v obci a vedúcim bol Valentín Bednárik.

Druhá - tiež asi 15 členov v kolónii - vedúcim bol František

Mierny. V Horných ladcoch bola tretia päťka, asi 10 členov

a vedúcim bol Ján Ištvánik. Všetkých členov zapojených v ilegalite

bolo viac ako 40.

Hlavnou úlohou na začiatku činnosti bolo rozširovanie

ilegálnej tlače. Na styk s ostatnými organizáciami a s ústredím

boli určené spojky. Úlohu takýchto spojok vykonávali

Ludovít Kučík z Beluše, Helena Marková z ladiec a Dolovacký

z KlobuŠíc.

Po vyhlásení autonómie Slovenska 6. októbra 1938 sa

začali v ladcoch a Tunežiciach uskutočňovať veľké politické

zmeny. Ako vtedy prehlásil okresný náčelník z Ilavy:

" ... musí vláda prejsť z rúk komunisticko-socialistických

do rúk slovensko-kresťanských!"

Okresný úrad na návrh obce ladce vymenoval dňa 15. októbra

1938 za k o m i s á r a obc e uči teľa Ludovíta Stacha ,

čím zbavil funkcie starostu Jána Zajaca. Podobne sa komisárom

v Tunežiciach stal Vincent Koštial, ale toho po necelom

roku vymenil Augustín letko.

Ďalšie opatrenia nedajú na seba dlho čakať. Učiteľ Jozef

Novotný je na konci decembra 1938 daný "k dispozícii"

Ilegálny okresný

výbor K S Č

Organizácia

ilegálnej strany

v l a d c och

Politické zmeny

v ladcoch

ako Eech pražskej vláde. Koloman Kvet, ktorý pri!{el z územia

zabratého Madarmi na základe tzv. Viedenskej arbitráže, nastúpil

na jeho miesto. Začína fungovať aj Hlinková garda, ktorej

niektorí členovia sa hned na začiatku, ale najmä v budúcom roku

chovajú rozpínavo a dezorientovaní občania sa často dávajú

zlákať demagogickými nacionalistickými heslami.

Ešte pred politickými udalosťami, ktoré nadlho poznamenali

vývoj v našej obci sa podarilo vytvoriť lep!ie podmienky

pre !port v Ladcoch. Za pomoci cementárne, ale i pričinením

športovcov a futbalových fanú!ikov sa postavilo nové futbalové

ihrisko na mieste starej píly. Na tomto mieste sa hrávalo

prakticky až do postavenia nového v osemdesiatych rokoch

/dnes je tam cvičné ihrisk%~~

Kým prvá časť ' roka, i napriek hroziacej vojne bola

v Ladcoch a Tunežiciach normálna v kultúrnom a spoločenskom

živote, druhá časť bola už politicky rozporná a v znamení

značného obratu doprava.

Vo februári sa napr: s veľkým úspechom hrajú divadlá

- veselohry, ktoré nacvičili členovia Slovenskej ligy, veľmi

vydarené boli oslavy Dňa matiek, oslavy rôznych výročí !tátnikov

ESR. Všetky tieto podujatia sa konali za spontánnej

účasti všetkých zložiek, vrstiei i politických strán v obci.

Po 6. Ďktóbri sa konali oslavy už v réžii ľudákov. Na oslave

6. októbra veľmi zápalisto rečnil okrem iných aj učiteľ Novotný,

ktorého ako som už napísal, aj tak zo Slovenska vyhostili.

Rokom 1938 sa teda končí dvadsaťročná etapa histórie

Eeskoslovenskej republiky. Kronikár pokladá za potrebné na

záver tejto etapy urobiť prehľad o niektorých faktoch, ktoré

by bolo obtiažne písať priebežne. Ide o nasledovné prehľady:

 

1938

 

Sviatok Futbalu

Rozporuplný rok

- Výroba cementu v Ladcoch

- Zoznam učiteľo~ a počty žiakov za jednotlivé roky

- Zoznam četníkov četníckej stanice v Ladcoch

- Hist6ria dychovej hudby, ktorá viac-menej rokom 1938

ukončila svoju činnosť a dalej hrala už len sporadicky.

cementu podľa tohoto prehľadu v ladeckej cemennepresiahla

100 000 ton. To sa podarilo iba po

Kolísanie množstva vyrobeného cementu nie je zavinené

iba výrobou, ale predovšetkým kolísaním záujmu o cement.

Najnižšia je výroba v roku vrcholiacej hospodárskej

krízy teda 1933 i napriek tomu, že sa v blízkosti stavalo

viacero významných stavieb. Niektoré výkyvy sú však reálne

spôsouené zmenou technológie a výstavbou cementárne.

Výroba CEMENTU podľa dostupných z histórie náäho národa vieme, akú dôležitú úlohu zohrala pre uvedomenie a záchranu slovenského národa kultúra,

ktorá sa äírila medzi prostými občanmi na dedinách. Madarizačné

snahy uhorskej vlády zapríčinili, že slovenská kniha

bola veľkou vzácnosťou. Pravda, ani Ceskoslovenská republika,

ktorá vznikla v roku 1918 nevyriešila všetky problémy

razom. Už v roku 19l9 začala československá vláda organizovať

náukobehy, ktorých úlohou bolo, aby sa prostí

občania, najmä mládež naučili aspo~ čiastočne slovenský pravopis.

V Ladcoch náukobeh viedli správca !koly Emil Pauer

a jeho manželka. Navštevovalo ho do 50 občanov rôzneho veku,

medzi nimi však iba málo žien a dievčat.

V dal!ích rokoch založili vzdelávací zväz a v roku 1922

bolo zriadené kino /nad závodnou kantínou/, kde sa premiet~li

každú nedelu - dvakrát filmy. O tom píšeme na inom mies-te.

Divadlo v dvadsiaty~h rokoch narážalo na značné ťažkosti.

Bol to predovšetkým boj s konzervativizmom star!ej generácie.

Táto nenavštevovala ani kino, ani divadlá, pretože

to pokladala za protináboženské. V nazeraní na tento druh

kultúry, boli Ladce dosť pozadu za niektorými obcami, kde sa

divadlá hrali už v 19. storočí. Priekopníkmi divadla sa stali

mladí, pod hlavičkou vzdelávacieho spolku, Zväzu komunistickej

mládeže i Federovanej telocvičnej jednoty a neskoršie

Slovenskej ligy. fažkosti boli po stránke finančnej. Aby sa nemuselo kupovať

vela knižiek - divadelné texty sa opisovali. Kroje

potrebné k divadelným hrám sa požičiavali po dedinách od

Prejtej až po Trenčín. Kulisy a rôzne zariadenia si herci

zhotovovali sami.Ochotnícke divadlo

Problémy boli aj s priestormi na skúšky, ale hlavne nebolo

vhodnej div"adelnej sály. Na začiatku ochotníckeho divadla

v Ladcoch sa hrávalo v drevenej jedálni, ktorá bola vo fabrike.

Divadelné predstavenia sa hrali zásadne v n~deľu odpoludnia

a večer. Dopoludnia sa po domoch zbierali stoličky,

ktoré boli potrebné do hľadiska. Neskoršie sa hrávalo v kinosále,

ale boli s tým ťažkosti, lebo sa na nedeľu musel odvolať

film a vzdelávací spolok prišiel o zisk.

Rozh odujúci bol rok 1929, kedy Imrich Slávik, hostinský,

ktorý mal v prenájme závodnú kantínu postavil novú budovu -

hostinec, súčasťou ktorej bola aj veľká sála. Divadelný krúžok

kúpil v Kijove - na Morave moderné javisko za 7 000 korún

a dalšie~trebné zariadenie zhotovili členovia divadelného

súboru v hodnote do 10 000 Kč.

Na novom javisku sa divadlo hrávalo 4 - 5 krát ročne.

Divadelný súbor chodil aj na zájazdy i na divadelné súťaže,

kde získal viackrát prvenstvo. Tak hrali na súťaži v Banskej

Bystrici, Považskej Bystrici, Púchove, Beluši a Trenčíne.

V repertoári divadelného súboru boli poväčšine hry slovenských

autorov Urbánka a Timravy. Najväčší úspech zožali

hry: Hrob lásky, Až lipa zakvitne, Rozmarín, Mlynár a jeho

dieťa, Kríž pod lipami, Svedomie, Márnotratný syn.

Počet ochotníkov rástol. Prispela k tomu aj škola, kde

sa s deťmi hral~ divadlo a iné dramatické útvary pestovali

systematicky a tak vyrastala nová generácia ochotníckych

hercov~ Čiastočne v tridsiatych rokoch k tomu prispel aj

kláštor, kde bol repertoár viac-menej náboženský a skladal

sa z hier preložených z taliančiny. Podobná aktivita s deťmi

bola na Štátnej ľudovej škole v Tunežiciach. Školský divadelný

súbor na škole v Ladcoch už na konci dvadsiatych

rokov hrával spočiatku jednoaktovky pri rôznych príležitostiach

/Deň matiek, oslavy 28. októbra a pod./. Neskoršie aj

celovečerné hry, ktoré vždy odohrali pre deti i pre dospelých.

V nácviku divadelných hier vynikali učiteľky Schmerová,

Gazdíková a další.

Zaujímavé bolo využitie získaných finančných zdrojov

z divadelných predstavení. Detské divadlá sa hrali takmer

vždy v prospech chudobných detí lna školské potreby/, alebo

na účely červeného kríža a pod. Dospelí väčšinu zisku vrátili

obyčajne späť do divadelnej činnosti, na nákup kulís, knižiek

- textov divadelných hier a pod. Zaznamenali sme však aj prípady,

ked zisk venovali na verejnoprospešné veci. Napr. v máji

1937 zahral 277. zbor Slovenskej ligy divadlo pod vedením

učiteľky Schmerovej, Novotného a Stacha, ktoré čistý zisk venovali

na stavbu pomníka padlým v prvej svetovej vojne.

Medzi naj lep ší c h organizátorov, režisérov, hercov

ochotníckych divadelníkov v ladcoch patrili v týchto rokoch

Jozef Mikušinec, Jozef Majbach, Ján Borovička, Ondrej Peterka,

Ján Cibiček, Vincent Fatura, Robert Horký, RudolfFatura,

Ján Turza, Jozef letko a mnoho dalších.

V roku 1939, ako mnoho z kultúrnych hodnôt v tom čase

sa stalo i ochotnícke divadlo v ladcoch obeťou nového režimu.

Javisko - jeho zariadenie zhabala Hlinkova garda a krúžok

bol rozpustený. Ďalších 6 - 7 rokov divadlo v ladcoch nik

nehral. Čiastočné oživenie nastalo po roku 1948, ale bývalí

ochotníci sa už nedokáza!i stmeliť tak, ako to bolo v rokoch

dvadsiatych a tridsiatych.

Takmer dvadsať rokov pri všetkých slávnostných príležitostia~

h, zábavách, svadbách, pOhreboch v ladcoch i okolí

účinkovala dychová hudba. Aby čitateľ kroniky mal ucelený

obraz o jej začiatku a vývoji, zaradujem celý "curiculum

vitae" dychovky sem, na záver roka 1938.

Dychová hudba v ladcoch vznikla v roku 1921. Jej založenie

je spojené s mnohými ťažkosťami, nepochopením zo strany

občanov a hlavne s finančnými ťažkosťami. Hlavnými organizá- ·

tormi boli Pavol Habánek a Ján Bednárik. Pri organizovaní sa

stretli s porozumením u mäsiara Štefana Jakúbka, ktorý im

požičal 6 000 korún na zakúpenie nástrojov. V tom období sa

Dychová hudba

v ladcoch

prisťahoval do Ladiec František Trčka, pôvodom z Nedašova.

Bol na tie časy pomerne dobre hudobne vzdelaný a ovládal všet ky

dychové nástroje. Za spomínaných 6 tisíc práve on zaobsta ral

nástroje.

V priebehu roka sa vytvoril 12 - členný kolektív:

Pavel Habánek ll. krídiovkal, Pavel Turza 12. krídiovkal,

Ján Habánek les klarinet/,Jozef Koštialik Il.b klarinet/,

Ondrej Fatura 12.b klarinet / , Ján Bednárik I tenori, Ondrej

Peterka I baryton/, Rudolf Galanský Itronbón/, Ferdinand Záhradník

ll. trumpeta es/, Štefan Záhradník 12 . trumpeta es/,

Jozef Kukuliaš Ibasl, Štefan Čemeš Ibiciel.

Pri nácviku, ktorý viedol František Trčka, dosiahli pomerne

rýchlo dobrú úroveň. Pre nácvik používali súkromné do my,

nesk·oršie učebne v škole . Postupne si získavali priazeň

a podporu občanov . Učiteľovi platili 25 korún na deň a stravova

l i ho postup nepo domácnostiach hudobníkov.

Prvým k a pel ník o m sa stal člen hudby Pavel Hab

á n ek.

Prvýkrát vystúpili už po pár mesiacoch nácviku - l. mája

1921, ktorý organizovali odbory a sociálnodemokratická

stra na - ľavica . Na záver týchto osláv zahrali Pieseň práce.

Hudba veľmi často aj v riasledujúcich rokoch účinkovala na verejných

schôdzach KSČ, oslavách l. mája, výročiach vzniku

Československa a iných príležitostiach. Známe je napr . ich

účinkovanie nal. mája 1925 v Trenčíne, kedy bola hudba po stavená

na čelo sprievodu . Volali ich aj do Beluše, Ilavy

a iných obcí. Peniazmi, ktoré získali za hranie čoskoro vy platili

dlh na nástroje. Už v dvadsiatych rokoch dosiahli

takú úroveň, že si mohli vyberať v ponukách na hranie.

V roku 1925 im dokonca František Trčka celkom reálne

pripravil cestu do Ameriky, kde mali účinkovať pre amerických

Slovákov . Zakúpili nové nástroje, ale cesta sa pre nedorozumenie

a nepochopenie v rodinách neuskutočnila .

V roku 1927 odišiel z obbe František Trčka a učiteľom

dychovky sa stal K o t l í k z Lednických Rovní. Na každú

skúšku ho prevážali cez Váh na člne a na deň mu piati li 26

korún. Bol to dobr9 hudobnik, s vysok9mi nárokmi na každého

člena. Úroveň orchestra neustále rastI a a prihlásili sa dalšie

úspechy. V roku 1928 mali samostatn9 koncert v ·Ilave, kde

ich vybrali na nahrávanie do štátneho rozhlasu. Jeden z najväčšich

úspechov však dosiahli v roku 1930 v Rajeck9ch Tepliciach

a na súťaži dychoviek v Bytči, kde ziskali prvú cenu.

Potom sa zúčastňovali nielen podujati doma, ale aj na viace r9ch

celoslovensk9ch oslavách.

V tomto čase !pod vedednim Kotlika! mala dychová hudba

t9chto členov : Rudolf Záhradnik, Pavel Turza, Ján Habánek,

Jozef Koštialik, Ondrej Fatura, Ján Bednárik, Ondrej Peterka,

Rudolf Galansk9, Ferdinand Záhradnik, Gustáv Gajdošik, Štefan

Habánek, Jozef Kukuliaš, Jozef Čemeš, Štefan Čemeš.

Po roku 193B hudba začala stagnovať. Niektori hudobníci

narukovali do armády a znižili sa i priležitosti na účinkovanie

. Súbor sa sice nerozišiel, ale ponajviac hrával len na

pohreboch. V roku 1945 táto dychovka ešte raz vystúpila na

partizánskom zraze v Bratislave. To však už bolo všetko. Zapálili

však iskru, z ktorej sa rozvinie dychová hudba do takej

istej slávy. To však už budú ich potomci.

Za dlhé roky jestvovania cementárne sa dosahovali nielen

výrobné úspechy, pokroky v technológii i technike. Žiaľ, výroba

cementu - pre robotníkov vždy tvrdá robota - si vyžiadala

aj obete na ľudských životoch. Jozef Mikušinec. dlhoročný

pra covník cementárne vo svojich spDmienkach, pomocou archívou

uvádza tých, ktorí zahynuli takto:

Jozef Vavrík

František Mičuda

Ján 8erghauer

Pavel Zajac

Ondrej Jurík

Marino Florina

32-ročný strojník bol 17. októbra 1896

roztrhaný strojom na cementových mlynoch

17-ročný robotník padol 16. januára 1900

do cementovej múky a zadusil sa

44-ročný robotník spadol 5. februára 1906

v kameňolome a bol zabitý kameňom

32-ročný robotník 4. novembra 1906 spadol

z pece a namieste bol zabitý

44-ročný robotník bolI. decembra 1906

zasypaný kamením v lome

53-ročného robotníka 15. januára 1908

tiež zasypalo kamenie v lome

?5-ročný robotník 21. mája 1913 zahynul

na zvážnici v lome

26-ročný robotník pracoval v baliarni.

V roku 1922 padol a po presune do nemocnice

zomrel

26-ročný robotník zomrel v roku 1924,

ked naňho padol vozík z vysutej dráhy

28-ročný robotník bol v roku 1926 zadusený

v zásobníku na drviarni

robotník bol v roku 1928 zabitý v kameňolome

robotník - tiež ho zabilo v kameňolome

cementárne v roku 1930

zabitý v roku 1928 v kameňolome

Anton Mišík

Vojtech Kováč

Juhás

Rudolf Kuniak

Ludovít Necl

Antonín Černota

Alexander Kováč

Pavel Orábik

Ján Illy

Hladký

Ondrej Eliáš

Peterka

Jozef Bednár

Ján Rosa

Ján Vavrík

24-ročný robotník bol 17. júla 1928 zabitý

bleskom pri posune vozíkov

iba 14-ročný robotník bol 27.júla 1929

zabitý na slinkovom výťahu pri peciach

vrátnik, ktorého zabil stroj, ktorý vrazil

do brány. 8010 to v roku 1930

20-ročný robotník zahynul 22. septembra

1931 v kameňolome

23-ročný elektrikár bol 29. apríla 1932

usmrtený elektrickým prúdom na sto žiari

pod Kališťom

31-ročný robotník bol zabitý kameňom

v kameňolome 15. decembra 1932

54 - ročný robotník zabitý 3. mája 1933

šnekom vo vagóne

34-ročný robotník, zabitý 24. júla 1933

malou lokomotívou na úzkokoľajke

54-ročný robotník zabitý kameňom v lome

5. marca 1937

zadusený v kokse

utrpel ťažký úraz po páde z dreziny.

Neskôr zomrel

/robotník z Podhoria/, brzdár na úzkokoľajke

- zabitý pri posune

robotník zabitý v kameňolome cementárne

45-ročný robotník. V roku 1942 ho zachytil

remeň v surovom mlyne. Zomrel v nemocnici

robotník. Pritlačil ho vozík na drviarni.

Zomrel po presune do nemocnice.

robotník zabitý v roku 1949 kameňom v lome

elektrikár - spálený elektrickým prúdom

pri vypínačoch v starom cementovom mlyne

robotník - zabitý v roku 1950 v kameňolome

Anna Slivková

Jozef Váň

Jozef Kráľ

robotníčka, zadusená uhoľným prachom

v kotolni

robotník, zadusený pri peciach

vodič nákladného vozidla, padol aj s autom

v lome do zásobníka. Bolo to v roku

1956.

V čiernej kronike cementárne chýbajú do roku 1960 ešte

dve mená, ktoré sme nezistili. Celková bilancia za 70 rokov

trvania cementárne, teda od roku 1890 do 1960 je 36 smrteľných

úrazov.

Ako vyplýva z uvedenej štatistiky, najviac zabitých bolo

na nebezpečnom pracovisku v kameňolome.

1939

 

V roku 1939 výroba v cementárni Ladce oproti roku 1938

poklesla takmer o jednu pätinu. V rokoch 1940 a 1941 dokonca

na 32 816 ton a 36 192 ton, čo možno v porovnani s rokom

1938 191 694 toni pokladať za katastrofálny pokles.

Pri č i n y b o l i vod byt e, ktorý sa vyv ijal

v zložitých podmienkach odtrhnutia od českých zemi a v podmienkach

expanzie nemeckého kapitálu, bánk a cementárskeho

priemyslu na Slovensku.

V dal šej časti venujem priestor práve vysvetleniu pričin

a postupu k art e love j poli tiky v rámci Slovenska. Všetky

štyri cementárne 1Stupava, Horné Srnie, Ladce, Lietavská Ldčkal

boli členmi celoštátneho cementárskeho kartelu, založeného

v roku 1935. Kartel mal platiť až do roku 1945. Slovenské

cementárne mali v ňom podiel 27,25 %. Počas Československej

republiky cementáreň Horné Srnie a Stupava ovládal český kapitál

a cementáreň Ladce a Lietavská Ldčka zahraničný kapitál.

Tak najväčšiu slovenskd cementársku spoločnosť s továrňami

v Lietavskej Ldčke a Ladcoch formálne ovláda Magyar Áltános

Hitelbank IMadarská všeobecná dverná bankal, deli sa

však v skutočnosti s celým radom iných zahraničných skupin,

združených v Cementia Hóldingu v Ztlrichu. A sama Madarská

všeobecná dverová banka bola vykonávateľkou politiky hlavnej

expozitdry francúzskeho kapitálu v strednej a východnej Európe,

L Únion Européenne Industrieile et Financiere, teda sku piny

Schneiderovej. Podobne sa deli madarský kapitál so zahraniČnými

skupinami i pri továrni na bauxitový cement v Ladcoch,

ovládanej 8auxit Trustom v Ztlrichu.

Pri pomerne veľkej kapacite a dzkom domácom trhu boli

slovenské cementárne odkázané vo veľkej miere na odbyt na Moravu.

Preto 2. mája 1939 na poradách v Bratislave sa zástupcovia

všetkých sloyenských cementárni dohodli, že budd i nadalej

trvať na platnosti starej kartelovej dohody z roku 1935.

cementáreň cez 2. svetovú vojnu

Závislosť na nemeckom kapitále Pre regulovanie odbytu na Slovensku si

 založili Evidenčnúkanceláriu cementární na Slovensku /Evicement/, ktorá hned i

rozdelila Slovensko do oblastí a veľkoodberateľov pridelila

jednotlivým cementárňam. Vyslovene sa však zdôrazniio, že vytvorenie

Evicementu neznamená zrušenie ·kartelu.

Proti platnosti československého kartelu sa však postavili

nemecké cementárske zväiy. Norddeutsche Zementverband si

robil nároky na časť moravského trhu. Na priamy dotaz Minis terstva

zahraničných vecí oddelenie Kameň a zeminy Ríšskeho

ministerstva hospodárstva odpovedalo, že starú kartelovú zmluvu

netreba dalej uznávať.

Tak sa stalo, že zatiaľ čo slovenské cementárne teoreticky

trvali na platnosti starej zmluvy, v praxi sa nemecké úra dy

pridržiavali stanoviska Ríšskeho ministerstva hospodárstva,

pOVOlenia na vývoz do protektorátu slovenským cementárňam

nedávali a robili ťažkosti i pri platbách za už dodaný cement.

 

1940

 

Po celý rok 1940 boli slovenské cementárne odkázané

skoro výlučne na domáci trh. Hoci vtedajšia tlač bola plná

honosných správo "budovaní nového Slovenska", '

vebného ruchu spôsobila katastrofálne zníženie

u nás v Ladcoch.

stagnácia stavýrOby

Ak doteraz vystupoÝali slovenské cementárne jednotne,

vzniklá situácia ich rozdelila na dve skupiny. Na jednej strane

bola cementáreň v Stupave, ktorá sa neskôr v hospodárskej

politike zblížila s cementárňou v Hornom Srní. Na druhej strane

cementárne Ladce a Lietavská Lúčka /SLDVCEMENT/. Stupava sa

-

stala reprezentantkou záujmou nemeckého kapitálu a v značnej

miere prispela k likvidácii kartelových zväzov československého

cementárskeho priemyslu a reorganizáciu výroby na Slovensku

podľa predstáv nemeckých podnikateľských zväzov. Dôkazov je

viac - najviac však skutočnosť, že Stupavská cementáreň patrila

do koncernu Dráždanskej banky. Aou bol do vedenia cementárne

dosadený von Lildinghausen. V roku 1941 bola uzavretá dohoda

medzi Stupavou a .Horným Srn{m o prevzatí /vzájomnom/ 29 %

účastín.

Na Slovensko pri š la skupina odborníkov z Nemecka, ktorá

mala podrobne prezri e ť všetky cementárne. V komisii boli tí

istí ľudia, ktorí vykonávali pOdobnú evidenciu v Nemecku.

I z toho bola zrejmá príprava zaradenia cementární tio nemeckého

"veľkopriestoru". Odhady boli u skutočnené v jeseni 1940.

 

1941

 

21.februára 1941 zvolalo Ríšske ministerstvo hospodárstva do Bratislavy

poradu, na ktorej už p; edložilo hotový plán "reorganizácie".

Zástupcovia Nemecka sľúbili odobrať od cementární na Slovensku

určité množstvo cementu za týchto podmienok:

Utvorenie samostatnej kartelovej organizácie pre územie

Slovenskej republiky, ktorá by sa ako celok stala členom

Nemeckého cementárskeho zväzu a vrcholnej organizácie

cementárskeho priemyslu v rámci veľkopriestorového hospo dárstva.

- Vzdanie sa všetkých práv z kartelovej dohody v roku 1935 .

- Postúpenie podielov slovenských cementárni na Pražskej

predajni c ementární, ktorej podielníkmi sú na základe kartelovej

dohody s platnosťou do 31. decembra 1945.

- Postúpenie istej časti účastín firmy Slovenské továrne na

portlandský cement Li~tavská Lúčka - Ladce dvom ríšskonemeckým

účastinným spoločnostiam.

Ďalej žiadali s odvolaním sa na prianie nemeckej vl ády,

aby vedúcim slovenskej kartelovej organizácie sa stal pán

Heerdegen, ríšsko-nemecký štátny príslušník, závodný riaditeľ

Stupavskej cementárne, ktorý by bol zároveň členom poradného

zboru Deutscher Zement Verband v Berlíne, ako delegát slovenského

cementárskeho priemyslu.

Boli to úplne zotročujúce podmienky. Miesto pevných kontingentov

odberu cementu podľa starej kartelovej dohody, nemecký

zväz nesľuboval nič konkrétne. Výšku kontingentu budú

v budúcnosti určovať sami a tak budú drža ť v hrsti všetky

cementárne na Slovensku. Kontingent určený hned na prvý polrok

bol značne nižší, ako výroba.

Celá táto kampaň bola zameraná predovšetkým proti

S lov c eme n tu ' , Lietavská Lúčka - Ladce. Nacistické úrady

vyhlásili firmu za " neárijskú ", čo malo pre ňu ťažké

následky platobné pri vývoze na územie ríše /včetneMoravy/.

Pritom bola neárijskou iba podľa nemeckých zákonov. Podľa

platného medzinárodného práva, rozhodujúcim bolo zákonodarstvo

na území sídla spoločnosti. A podľa slovénských predpisov bola

"árijská". Slovcementu i napriek tomu zakázali vývoz do Nemecka

a jeho kontingent si rozdelili medzi sebou cementárne

v Stupave a Hornom Srní .

Slovcement sa pochopiteľne bránil. Zorganizoval mnohých

vtedajších politických prominentov, ktorých už predtým nasadil

do svojej správnej rady. Boli medzi nimi podpredseda snemu

K. Mederly, šéf prezídia Ministerstva hospodárstva, šéf

prezídia Ministerstva vnútra, šéf Úradu propagandy, predseda

Ústredného združenia slovenského priemyslu, trenčiansky župan

a další. Ročná odmena týchto prominentov dosahovala až 40 tisíc

korún. Títo sa snažili podnik podporiť najmä zdôvodňovaním

"árijského" charakteru. Aj ked sa im nepodarilo pre Slovcement

nemecké úrady nakloniť, čiastočne sa nemecké plány oddialili.

 

1942

 

Reorganizácia nemeckých kartelov v rokoch 1942 -

1943, súrna potreba pri ~edostatku vagónov výrobu racionálne

rozkladať podľa miest spotreby, urobila pôvodné plány na zapojenie

slovenských cementární do nemeckého kartelu, dočasne

nea k t u á l n y mi.

Stará dohoda potom platila až do konca vojny /v decembri

1944/. I ked snahy nemeckých cementárskych zväzov neviedli

úplne k cieľu, ukázal boj slovenskej buržoázie a nemeckého

kapitálu o trhy, výrobu, predaj a teda zisky.

Aj reprezentanti zahraničného , prevažne madarského kapitálu

nebojovali proti pripravovaným organizačným zmenám preto,

že by ten slú žil nemeckému imperializmu, záujmom vojny. Stavali

sa proti nemeckému projektu jednoducho preto, že nezaručoval

ich firme dostatočný vplyv a podiel na vojnových dodávkach.

Po vzniku slovenského štátu 14. marca 1939 obmedzovanie výroby

ovplyvnilo aj ' stav zamestnancov, ktorý poklesol zo 600 na

400. Ked 24. júna 1939 prepustili dalších 24 pracovníkov, vyvolalo

to značnú nespokojnosť. Žandárska stanica v Ladcoch

upozorňuje, že podnik robí nesociálnu politiku, čo vyvoláva

nespokojnosť nielen s cementárňou, ale celým režimom. Ďalej

veliteľ ža nd árskej stanice "konštatuje, že ked podnik mohol

pracovať s veľkými ziskami predtým, mohol by aj teraz.

V roku 1940 vyústila situácia v otvorené prejavy nevôle.

Ilegálna organizácia strany vydala leták "Zajtra sa nerobí",

ktorý vyzýval robotníkov cementárne do štrajku. Stávka skutočne

vypukla - najprv v júli, ktorá nebola dobre pripravená

a nebola ani úspešná.

Úspešný však bol štrajk, ktorý trval od 9 . augusta 1940

do 13. septembra 1940. Zúčastnilo sa ho 350 robotníkov a vydobili

si požiadavky na splnenie mzdových a sociálnych otázok.

Počas tohoto štrajku bola v kammeňolome dokonca vyvesená červená

zástava .

Výrob a sa v roku 1943 opäť zvýšila, ked dosiahla

110 000 ton ročnej produkcie cementu. Dôvody boli jasné:

cement sa začal používať na vojenské opevnenia a iné vojenské

účely.

V roku 1941 sa na ceste objavili heslá "Nech žije Stalin!"

a "Pre č s fašizmom!". Dňa 18. mája 1943 o 7. hodine

ráno napísali ilegálni pracovníci Komunistickej strany nápis

"Nemci voj nu prehrajú". Jozef Anina spolu s dalšími strhli

nemeckú zástavu z budovy Deutsche Partei, rozbili tabuľu tejto

fašistickej organizácie, na ktorej vyznačovali postup nemeckej

armády. To bolo na sklonku roku 1941.

Na elektrickom vedení v lome Tunežice tiež vyvesili

červenú zástavu. V roku 1940 po dohode s brancami, ktorí

v Ladcoch tradične ,stavali máje, postavili jeden, vyzdobený

iba červenými stuhami. Máj potom zrezávali gardisti a žandá ri.

Takýchto prejavov bolo v týchto rokoch viacej, čo upevĎalšie

prejavy

odporu

ňovalo vedomie komunistov i občanov, ktorí s nimi sympatizovali.

Najmä po pnrážke nemeckých armád pri Stalingrade a Kursku

sa strana aktivizovala a znova z í skavala stále viac prívržencov.

Okresné žandárske veliteľstvo v Ilave vydalo v roku

1940 "Zoznam činiteľov bývalej rozpustenej komunistickej organizácie

v okrese ilavskom". K menám boli pripojené posudkyakrátke

charakteristiky menovaných. Niektoré z nich som

vybral:

Ján Rosa

František Mierny

Valentín Bednárik

Ján Bednárik

Jozef Anina

Pavel Martinák

Jozef Martinák

- bol pred 6. októbrom 193B predseda

komunistickej strany v Ladcoch a aj

teraz prejavuje náklonnosť k bývalým

komunistom.

- bol organizovaný v KSČ a teraz tiež·

žije v duchu komunistickom.

- bol pokladníkom KSČ a horlivým propagátorom,

čo prejavuje aj teraz.

- bol horlivým členom KSČ, čO i teraz

n~zapiera.

- bol organizovaný v KSČ a teraz tiež

prejavuje n áklonnosť ku komunistickej

strane.

- bol členom KSČ a teraz sa tiež prikláňa

ku komunistom.

- bol organizovaný v KSČ a bol horlivým

členom tejto strany.

Podobné "posudky" dostali aj Jozef Maršovský, Ján Turza

a aalší. Po viacerých akciách, ale najmä .po vydaní letáku

"Beneš - Stalin" sa dostali nielen títo, ale takmer všetci

bývalí funkcionári KSČ pod dozor.

Zoznamy

komunistov

V cementárni sa v auguste 1939 ruší starý závodný

a volí sa nový, 'zložený poväčšine z členov kresťanských

výbor

odborov.

Boli v ňom: Ján Kováč, Vincent Kučo, Jozef Koštialik,

Michal Koštialik, Tomáš Gapk~, Ján Slávik, Augustí~ Gajdošík,

Jozef Šatka a Peter Borik. To bol tzv. rob o t n í ck Y závodný

výbor, pretože v októbri 1939 sa volí aj ú rad ní c k y závodný

výbor. Jeho predsedom sa stal Michal Habánek, miestopredsedom

Ing. Viliam Figuš a členmi: Karol Liebel, Pavel

Koyš, Rudolf Šedík, Ján Hrdina, Rudolf Šteffek, Ján Mucha.

Neskoršie zvolili závodný výbor robotníctva tzv. Združenie

príslušníkov priemyslu, živností a peňažníctva. Boli v ňom

Michal Koštialik, Rudolf Vyhnička, Štefan Melicher, Ondrej

Prekop, Robert Kušík, Anton Rohel, Jozef Šatka, Jozef Vavrík.

V roku 1943 sa všetci vzdali funkcie, pretože sa nemohli dohodnúť

s vedením podniku o deputát dreva. Po vyjasnení problému

sa do výboru vrátili.

V roku 1940 na valnom zhromaždení Dobrovoľného hasičského

zboru bol zvolený nový výbor: Pavel Koyš - veliteľ, Ondrej

Peterka - námestník veli.t eľa, Adam Vrábel - tajomník, Pavel

Kalus - pokladník a revízori účtov: Jozef Majerík, Jozef Faturík.

Počas vojny činnosť hasičského zboru neklesla, v niektorých

ohľadoch sa dokonca zvýšila. Boli zapojení do civilnej

proti~eteckej obrany. Každý deň držali dvaja hasiči službu

v požiarnej zbrojnici /nočné služby/o Tietp služby boli riadené

i kontrolované Zemskou hasičskou a Okresnou hasičskou

jednotou, ale aj štátnymi úradmi, zvlášť Okresným úradom.

Stroje museli byť riadne opatrené, udržované v pohotovosti

- dokonca sa pri nich muselo kúriť.

V roku 1942 mal zbor 27 činných a 3 čestných členov.

Vlastnili l motorovú striekačku, l ručnú štvorkolesovú striekačku,

300 metrov ~adíc, 2 dvojkolesové navíjače, 5 rebríkov,

nosidlá atd.

Závodné výbory

v cementárni

Hasičský zbor

24. decembra 1940 vznikol požiar v budove Ladeckej účastinárskej

spoločnosti pre dorábanie dreva a vápna, kde bol

umiestnený drtič kameňa a transformátor. Celá budova aj

s technickým zariadením zhorela a 12 železničných vozňov,

ktoré stáli v blízkosti boli zachránené vdaka obetavosti zamestnancov

železničnej stanice. Tento požiar, ale aj iné -

zrejme finančné otázky zapríčinili, že firma bola v roku 1941

zrušená rozobrali budovy parnej píly a všetko poodvážali.

V roku 1939 zavládol v obci veľký stavebný ruch, rekonštruovala

a asfaltovala sa štátna cesta Bratislava - Žilina.

Cez železn ičnú stanicu sa dovážali stroje, náradie, asfalt,

uhlie, koks a štrk pre firmu Sager a Werner Mníchov v s poje ní

s firmou Konst ruk ta Praha, ktoré túto strategickú asfaltovú

cestu stavali. Aký význam malo toto urýchlené stavanie

cesty sa ~kázalo l . septembra 1939, ked nemecká armáda napadla

Poľsko a transporty sa valili po železnici i po ceste.

V škole došlo po 14. marci 1939 k viacerým zmenám v učiteľskom

zbore, ale najmä v obsahu výc hovy. Dňa 15. mája 1939

pozbavi lo vtedajšie ministerstvo školstva učiteľa Kolomana

Kveta vedenia školy a za správcu bol vymenovaný Ludovít

Stach,_ ktorého potom - od l. septembra 1939 vystriedal Ján

Sivoň.

Dňom l. septembra 1939 premenilo Ministerstvo školstva

po dohode s nitrianskym biskupom doterajšiu Štátnu ľudovú

školu na Rímsko-katolícku ľudovú školu. Bol to krok späť aj

preto, lebo všetky náklady na udržiavanie školy musela i nadalej

hradiť obec.

Dňa ll. júna 1939 vyvrcholilo mnohoročné úsilie niektorýCh

funkcionárov bývalej Slovenskej ligy a bol odhalený pomník

padlým v prvej svetovej vojne. Oslava sa konala za úča sti

vysokých exponentov slovenského štátu.

Asfaltová cesta

Zmeny v škole

Ako vidieť, rok 1939 bol naplnený udalosťami, ktoré veľmi

zasiahli do života obce. Vedenia obcí prevzali vládni komisári,

ktorí mali tzv. poradný zbor a vynášali rozhodnutia

po dobrozdaní členov - poradcov. Ako sme už spomenuli komisárom

obce ladce s a stal Ludovít Stach a v Tunežiciach Vincent

Koštial. Po roku ho vystriedal Augustín l etko, ktorý bol komisárom

v Tunežiciach až do roku 1945.

Rozpočty oboch obcí boli inadalej v-eľmi napäté. Celkový

rozpočet ladiec bol na rok 1940 až 706 000 korún, z toho

mimoriadna potreba /najmä dlhy v bankách/ 531 tisíc korún.

I napriek týmto ťažkostiam sa za podpory občanov pOdarilo cez

vojnové roky urobiť pre obec niekoľko prospešných stavieb.

Obec v roku 1939 kúpila pozemok o výmere 5 meríc pod

stavbu meštianskej školy spolu so stromami za 39 000 korún.

Cestou verejnej dražby dala obec tento pozemok do prenájmu

na 6 rokov, prípadne dovtedy, ked ho sama bude potrebovať.

Urobila sa aj dalšia elektrifikácia obce - smerom

k Hloži 200 a smerom ku kanálu 20 metrov. Náklady 7 500 korún

hradila obec podľa zmluvy uzavretej s firmou Tib erg hi en

a synovia ešte na konci 'dvadsiatych rokov.

V marci 1940 sa vysadilo lipové stromoradie v dížke

350 metrov popri lúčkovskom potoku. Vysadil sa i bazový kord6n

a takto sa táto časť obce podstatne skrášlila a náklady

okolo 2 tisíc neboli privysoké.

Na jeseň v roku 1940 sa obec rozhodla odstrániť z križovatky

dom Jána Turzu, pretože zabraňoval výhľadu na ceste

a pričinil sa kmnohým - i smrteľným nehodám na ceste. Na

konci tej istej parcely postavila obec náhradný dom. Na mieste

starého domu sa upravil park s ihličnatými stromami. Náklady

na túto akciu boli 28 tisíc korún.

V roku 1939 sa dosť prestavalo aj v školskom areáli.

Postavili sa nové drevárne, školská kuchyňa a v roku 1940

nová učebňa vo dvore školy. Tak sa mohla uvoľniť zasadačka

obecného domu, kde sa dovtedy proviz6rne vyučovalo.

Obecná správa

Niektoré

stavebné práce

V júni 1940 podala obec žiadosť do cementárne, aby jej

darovala dom bývalej po š ty, ktorý chceli dať zvaliť a materiál

použiť na stavbu domov pre chudobných. Akcia sa realizovala

a na pozemku sa postavili dva domky s nákladom' 5 000 korún.

Druhým dvom dala obec materiál na stavbu, ale všetkým

dané s umy stŕhali vo fabrike z výplaty.

Upravili sa dve obecné studne, v ktorých voda po výstavbe

kanála hydrocentrály klesla. Na viac finančné prostriedky

obce už nestačili.

 

1943

 

V roku 1943 sa ohradil cintorín v Ladcoch z dvoch strán.

Ohrada bola betónová s drevenými výplňami - latami. Stavbu

prevádzal Jozef Faturík a celkové náklady boli 30 tisíc korún.

Ďalšie úpravy sa robili v Ladcoch na komunikáciach. Tak

sa v roku 1940 rozšírila cesta pri potoku vedľa Michala Hriadeľa

a Ondreja Lukáča. Tu sa porobili aj dalšie úpravy, síce

nákladné, ale vzhľadu obce veľmi pomohli.

Všetky cesty v obci dávno vyštetované, ale nebolo odtokov,

ktoré by odvádzali vodu pri veľkých daždoch. Kedže cesta

bola vyššia ako dvory, majitelia domov vodu stekajúcu z cesty

zastavovali. Tak bolo na ceste vždy plno blata a vody. V obci

sa vymeral spád do oboch potokov apo oboch stranách, v celkovej

dižke 80~ metrov sa urobili betónové obrubníky. Cesta

sa upravila na šírku 7,5 metra, chodníky po oboch stranách

na 2 metre. Za chodníkmi si každý majiteľ domu upravil záhradku.

Chodníky i cesta boli vyvezené, aby voda mala riadny

spád.

Na železničnej stanici sa uskutočnila v roku 1943 čiastočná

prestavba koľajišťa . Vtedy došlo pred stanicou Ladce

k nehode, ked sa vzňali nákladné vozne so sťahovacími nábyt-.

kovými vozami. Za pomoci hasičov z obce a cementárne sa podarilo

požiar lokalizovať.

K o m u n i k á cie

V roku 1943 sa vybetónovala cesta od mosta na Slatinskom

potoku až po obcHod Lippeho. Obec upravovala túto cestu vo

vlastnej réžii za pomoci odborníkov a robotníkov z cementárne,

ktorí pracovali po pracovnom čase . Celkové náklady boli 150

tisíc korún, ked materiál dodala cementáreň s 20 % zľavou.

Zaujímavý je technický popis, ktorý sa zachoval: výkop 45 cm,

Atet 25 cm, Atrk 10 cm, bet~n 15 centimetrov. Valec mali požičaný

od technického oddelenia Župného úradu v Trenčíne.

Najväčšou akciou tých čias bola výstavba 15 rodinných

domkov. Stavalo ich VAeobecné stavebné družstvo Bratislava.

Obec Ladce prispela tým, že darovala pozemky v hodnote

36 000 korún, ktoré vykúpila od Valentína Bednárika, Pavla

Martináka, Pavla Belobrada, Pavla Uríčka, Jána Krála, Pavla

Turzu a dalších, po 6 500 korún za mericu. Ďalšie pozemky

v hodnote 15 tisíc poskytla cementáreň výmenou za iné. Obec

sa okrem toho zaviazala upraviť k rOdinným domkom cestu, zaviesť

elektrický prúd, . kanalizáciu a vodovod.

Plán rodinných domkov i plán zastavenia celého pozemku

zhotovil Ing. Vladimír Bočák. Postup bol takýto:

Postaviť 15 rodinných domov, ktoré sa dajú k dispozícii

Všeobecnému stavebnému družstvu, ktoré ich odpredá novým majiteľom.

Obec však vykúpi od stavebného družstva všetkých

15 domov /popisné čísla 285 - 299/ za 982 000 korún. Platí

však inak 25 % /245 tisíci a zvyšok 75 % zaplatí z pôžičiek.

Robotnícke domy sa prideľujú nemajetným robotníkom s nevyhovujúcimi

bytmi. 8udú platiť nájomné /+ 3 % úroky/ a po splatení

ich dostanú do vlastníctva. V priebehu dalších rokov si

ich však môžu zaplatiť v celej hodnote. Do rodinných domov

sa v roku 1942 nasťahovali: Jozef Cahel, Alojz Peterka, Gejza

Mišík, Ignác Kováč, Jozef Suran, Jozef Martinák, Jozef

Petrík, Ondrej Uríček, Ján Uríček, Michal Uríček, Ludovít Kučera,

Jozef Laššo, Ján Bučko.

Výstavba rodinných

domkov

V roku 1944. iba najzaslepenej!í fagisti verili, že nacistické

Nemecko môže e!te vojnu vyhrať. Naopak - ilegálne

protifa!istické hnutie dostalo presnú smernicu: pripravovať

celoslovenské ozbrojené povstanie. V okrese I l a v a sa počítalo

aj s obsadením zbrojovky v Dubnici nad Váhom, tá v!ak

bola vo sfére výsostného záujmu Nemecka.

 

1944

 

Rok 1944 je v Ladcoch v znamení príprav na ozbrojené

povstanie. Zostavil sa zoznam mužov - vojakov v zálohe.

Iglo najmä o údaje, u akej zbrane slúži li, aký nácvik absolvovali

a pod. Vojenskými otázkami bol ilegálnou organizáciou

komunist ickej strany poverený Ludovít Kučera, ktorý potom

bol aj veliteľom. Vtedy sa zvolil ilegálny revolučný výbor.

Na zasadnutí, ktoré sa konalo v dome Jána I!tvánika sa dohodla

príprava na ozbrojené povstanie a za predsedu revolučného

národného výboru bol zvolený Valentín Be dná r i k .

Držali sa pritom smernice ústredia, ktorá hovorila, že do

nástupu k povstaniu bude včas vydaný signál.

Známa ingtrukcia o tom, že povstanie zač ne armáda, priviedla

ilegálne vedenie v La dcoch k tomu, aby poslali spojky

do Zliechova, kde boli vojaci, proti letecká hláska a o ktorých

sa vedelo, že svojim zmýšľa ním sú za povstanie. Spojkami

boli Helena Marková a Ján Ištvánik. Onedlho priniesli

správu o tom, ako sa majú Ladčania zapojiť.

Prvá požiadavka bola poslať dvoch mínerov, ktorí mali

robiť zátarasy. Na túto prácu boli vybratí bratia Martinákovci.

Vtedy odi!la do Zliechova aj naša jednotka partizánov,

na čele s Ludovítom Kučerom.

Vedenie jednotky v Zliechove malo aj dal!ie požiadavky.

V prvom rade zásobovanie potravinami. Ilegálne vedenie strany

zabezpečovalo zásobovanie z Potravinového družstva a to

najmä múku, cukor, cestoviny a dal!ie. Tovar viezol na svojom

Príprava SNP

v ladcoch

voze Ondrej Koštial a zaisťovali ho Boris Mierny a další.

Povoz zostal potom šesť týždnov v Zliechove, kde vozil poľnú

kuchynu a vykonával dalšie práce.

V Strážovskej vrchovine, teda aj v oblasti Zliechova

operovali jednotky II. partizánskej brigády Jána Žižku, kto rej

velil Teodor Pola. Komisárom bol Štefan Kaščák a náčelníkom

štábu Hrdina ZSSR Vsevolod Ivanovič Klokov. Brigáda

s počtom viac ako 1500 členov operovala v oblasti od Mojtína

až po Inovec pri Trenčíne, Valaská Belá a Bánovce nad Bebravou.

Bojovali v nej aj Ladčania, Ilavčania, Košečania. Boli

v nej i obyvatelia Dubnice, medzi nimi 180 Francúzov z dubnickej

škodovky, ktorí boli u nás na nútených prácach.

Príslušníci tejto partizánskej jednotky zviedli s fašistami,

hla ~ vne ich špeciálnou jednotkou Edelweis i ukrajinskými

nacionalistami mnohé boje v okolí Valaskej Belej, Trenčianskych

Teplíc i Zliechova. Súčasne vykonávali diverzie na

komunikáciach, najmä na hlavnej železničnej trati Bratislava

- Žilina, od Púchova až po Trenčín. V priestore Ilava - Košeca

- Ladce na hla - vnej ~este zničili 5 nemeckých autobusov,

rýchlymi prepadmi získavali zbrane a pod.

Brigáda mala dobre vybudovanú sp r a vod a j s k ú s i e ť

v Ilave, Dubnici nad Váhom, Ladcoch, Košeci i ostatných obciach.

~a železničnej stanici Ladce sa zachovali veľmi presné

služobné záznamy o prerušení trate medzi Ilavou a Ladcami.

Tieto diverzné akcie vykonávali príslušníci II. partizánskej

brigády Jána Žižku, medzi nimi i účastníci z Ladiec . Preto

ich uvádzame všetky, tak ako sú zaznamenané:

14. september 1944

16. september 1944

- kilometer 147,5 : výbušninou poškodená

trať

- prestrelka na trati Ilava - .Ladce.

Dvaja usmrtení, jeden ranený.

II. partizánska

brigáda

Ján·a žilku

24. september 1944

23. október 1944

4. január 1945

21. január 1945

23. janár 1945

19. február 1945

kilometer 147,5 : trať opäť prerušená

výbušninou

- opäť na kilometri 147,5 poškodená koľaj

výbuchom pod vozňom na piatej koľaji

železnič nej stanice Ladce poškodená

koľaj

na trati Ladce - Ilava pod vlakom vybuchla

mína. Prerušená trať.

dva výbuchy : na stanici a na trati

v kilometri 148

vybuchla mína pod ochrannými vozňami

na trati Ladce - Ilava. Obe koľaje zatarasené.

Po zatlačení povstania do hôr sa všetky dôležité objekty

dostali pod príamy dozor nemeckého veliteľstva. V Ladcoch

to bola cementáreň, ktorej takmer celé vedenie bolo profašistické.

Ďalej želez ničná stanica, najmä však vodná elektráreň,

ktorú strážilo 40 vojakov. Išlo im najmä o to, aby sa neprerušila

dodávka elektrického prúdu do zbrojovky v Dubnici nad

Váhom. Za poruchu bol jediný trest - trest smrti.

V tomto období /november - december 1944/ boli zaistení

Ján Uríček a Ludovít Kučera. Partizánska jednotka sa preorganizovala

a veliteľom sa stal kapitán Červenej armády Foma.

Aktivita jednotky neprestala a pod vedením sovietskeho dôstojníka

oFganizovala diverznú činnosť. Robila tak až do príchodu

oslobodzovacej Sovietskej armády.

Z Ladiec sa v Slove nskom národnom povstaní v rôznych

útvaroch zúčastnili nasledovní občania:

Voj a c i povstaleckej armády:

Ondrej Kalus, Viktor Riečičiar, Emil Kvasnica, Pavol Galanský,

František Letko, Pavol Skyba, Pavol Stopka, Karol Hriadel,

Rudolf Fatura, Karol Kvasnica. Účasť v Slovenskom Národnom povstaní

Par t i z á n i SNP: Baláž Viliam, Beno Gustáv, Cibiček Miloš, Černota František,

Faturík Ján, Galanský Eduard, Galanský Vincent, Hudeček Jozef,

Hriadel Adolf, Janík Ondrej, Janík Pavol, Kučera Cu~ovít, Kučera

Cudovít ml., Kuman Karol, Kuman Cudovít, Kušanič Jozef,

Král Jozef, Kočišík Rudolf, Kresáč Emil, Koštialik Emil, Kušnier

Milan, Kvasnicová Jolana, Mierny Boris, Peterka Jaroslav,

Rea Rudolf, Richter Richard, Stránsky František, Stránska Elena,

Stránska Silvia, Skyba Jaroslav, Šedík Vincent /Podhorie/,

Ševček František /Podhorie/, Vánik Jozef, Uríček Ján.

V boji s fašistami p o lož i l i s voj e ž i vot y :

Cibiček Štefan v SNP

Horký Jozef v SNP

Ištvánik Alojz v koncentračnom tábore

Janešík Jozef v koncentračnom tábore

Janešík Štefan v SNP

Laššo Leopold v koncentračnom tábore

Martinák Jozef v SNP

Martinák Pavel v SNP

Váni Emil v koncentračnom tábore

Fatura Rudolf v zahraničnom odboji

Hronka Ján v zahraničnom odboji

Zelík Rudolf v SNP

Lippe Vojtech v koncentračnom tábore

Stránsky František v koncentračnom tábore

Rosina-Jozef v koncentračnom tábore

Dych vojny bolo cítiť v bežnom živote všade v oboch

obciach, Ladce i Tunežice. Prrejavovalo sa to na chovaní ľudí,

v starosti o to, čo bude, ako prežijeme. Všetko sa robilo

síce tak, ako predtým, ale predsa bolo cítiť, že sa blíži koniec

vojny - oslobodenie.

Vojnová mašinéria už nešla tak, ako predtým. Život v zázemí

mal svoje komplikácie, najmä zásobovanie potravinami,

Život v obci textilom, obuvou a dalšími článkami dennej potreby dostával

vážne trhliny.

 

1945

 

Tzv. vianočné prázdniny sa predžili až do 19. januára

1945. Ludia sa prestali zúčastňovaf na všetkých akciách v obci.

Školský rok 1944 - 1945 sa začal až 5. septembra a potom

- po potlačení povstania do hôr sa dňa 9. novembra 1944 nasfahovala

do školy nemecká armáda a mali ju obsadenú až do oslobodenia

Ladiec 30. apríla 1945. Vtedy sa vyučovalo v rôznych

proviz~riach lv budove detskej opatrovne, v kláštore na "porte"

a pod.l.

Rušný rok 1944 si podal ruku s ešte rušnejším rokom 1945,

ktorý zavŕšil najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva - druhú

svetovú vojnu.

Ladčanov však najstrašnejšie chvíle utrpenia ešte len

čakali .

Rok 1945 prišiel tak, ako každý predchádzajúci. A predsa

bol iný, ako ktorýkoľvek predtým. Okrem denných starostí,

väčšina občanov premýšľala, ako prežiť posledné dni ' vojny,

ako a kde skryť rodinu pri prechode frontu. Partizáni prichádzali

do dediny pre zásoby, nemeckí vojaci - posádka sídliaca

v škole bola nervózna a nervózne bolo i vedenie cementárne

a ostatní, ktorí počas viac ako šesť rokov verili a verne slúžili

fašistickému režimu.

Život však ide dalej. Žiaci i nadalej chodia do školy -

i ked do provizórií, roľníci vychádzajú do polí zasiať budúcu

úrodu, na chlieb už do slobodnej republiky. Obchodníci predávajú

to málo tovaru, ktoré ešte možno dostať na prídeľové

lístky, i cementáreň vyrába dalej cement pre zbytočné pevnosti,

ale i pre obnovu po vojne. Robotníci v závode rozmýšľajú,

ako zachrániť fabriku pred spustošením a odvlečením zariadenia.

2B. marca 1945 bol na schôdzi ilegálneho vedenia komunistickej

strany ustanovený Mie stn y nár o d n Ý v Ý bor,

ktorý mal 12 členov.

Začiatkom apríla počuť už kanóny odniekiaľ zo Strážovskej

vrchoviny a 10. apríla sa roznesie zvesť, že v Zliechove sú

sovietski vojaci. Všetci počítali s tým, že o niekoľko dní budú

oslobodené aj Ladce a Tunežice. V ten istý deň, teda 10.

apríla 1945 nem~ckí špecialist i demontovali piliere hate a

oceľové konštrukcie na hati v Dolných Kočkovciach, čím sa za medzil

prívod vody do elektrárne v ,Ladcoch. Dôstojník - veliteľ

demolačnej skupiny mal rozkaz z ni čiť aj elektráreň. Na

rôzne zákroky vtedajších politických prominentov sa zariadilo,

že Nemci iba ochromili zariadenie - demontovali dôležité súčiastky

z agregátov . Bol to teda deň radostný i smutný, nikoho

však nenechal na pochybách, že nám vojna nič neodpustí

a že občania zažijú ešte veľa útrap. o štyri dni neskôr, teda 14. apríla

1945 sa začala rozvíjať

najväčšia tragédia v histórii ladiec. I ked sú spomienky

starších občanov stále živé, je v nich predsa len vložené

mnoho osobného a často i skresleného. Kronikár sa teda

rozhodol použiť na vylíčenie udalostí popis zo zasadania

Okresného ľudového súdu v Ilave dňa 12. septembra 1945, ktorému

predsedal JUDr. Dub. Íde o zápis z rozsudku nad Jozefom

Remom.

Dňa 14. apríla 1945 partizáni Emil Kresáč, Rudolf Kočišík,

Boris Mierny, František Černota v Horných ladcoch zadržali

dvoch nemeckých vojakov, ktorí išli smerom ku kameňolomu.

Odviedli ich do kameňolomu cementárne, kde ich vypočúval

kapitán Foma, sovietsky veliteľ partizánskej jednotky. Nemecké

veliteľstvo sa o tejto udalosti dozvedelo a o 16. hodine

za cementárňou postavili kanóny menšej ráže a začali paľbu

na lom ladeckej cementárne. Niektoré budovy, medziiným aj

tú, kde boli partizáni, zasiahli. Večer sústredili Nemci

v ladcoch väčšie množstvo vojakov a odišli smerom na kameňolom

. Všetko prehliadli a pri návrate domov, krátko po 20. ho dine

v Hor n Ý c h l a d c och z a p á l i l i 3 4 dom o v .

V zozname vyhorených čítame mená: Biel Ján, Náhlik Ján,

Marko Robert, Galanský R'udolf, Hulc Gustáv, Bednárik Ján,

Mraffko Jozef, Klvaňa Jozef, Prekop Ondrej, Pastie, rik Ján,

Pastieriková Mária, Uríček Jozef, Kušnier Ján, Záhradník Rudolf,

Hatoka Jrizef, Krajčová Jozefína, Cahel Ján st., Cahel

Jozef, Remo Jozef, Ištvánik Ján, Ištvánik Štefan, Ján Ruček,

Jozef Mikušinec, František Kunc, Štefan Galanský, Mikuláš

lazový, Jozef Kvasnica, Anna Zákopčanová, Karol Horký, Karol

Sodomka, Arpád Andreánsky.

Po tomto strašnom čine sa jednotka vrátila do ladiec

a vyhlásili, že ak partizáni nevrátia zajatcov, za každého

zastrelia 10 - teda 20 občanov.

Dňa 15. apríla 1945 vzalo 5 nemeckých vojakov komisára

obce Cudovita Stacha, aby s nimi išiel hľadať partizánov

a dvoch zajatých nemeckých vojakov. V Horných ladcoch znova

Ladecká tragédia

vyšetrovali, ale nik nič nevyzradil. Nemci zostali stáť na

mieste a ktorý muž šiel okolo, každého zadržali a odviezli

do Ladiec do kultúrnej sály. Celkom takto zadržali šestnásť

mužov. Ďalších štyroch potom nemecké hliadky odviedli z domov.

R o z s u d o k smr t i nad nimi vyniesol sám veliteľ osobitnej

jednotky. Vykonanie rozsudku predlžovali tým, že odkazovali

od manželiek a príbuzných zadržaných občanov partizánom, aby

prepustili dvoch zadržaných nemeckých vojakovaoni prepustia

20 rukojemníkov. Farár Hutyra vyniesol od odsúdených vlastnoručne

napísané listy - rozlúčku s rodinami.

Potom sa rozchýrilo, že Nemci - zajatí vojaci boli niekde

v priestore Belušských Slatín zastrelení.

Dňa 16. ap r í l a 1945 odviedli dvadsať zajatých

mužov do ce men t á r n e na dvor, kde ich príslušníci vojenskej

jednotky AOJ 14055 PK DR o 16. hodine 55 minúte pištoľami

do tyla z a str e l i l i . Priamo z miesta prrepustili na

slobodu takmer BO-ročného Ondreja Ráca, musel sa však na vraždenie

dívať. Po čine 80 príslušníkov špeciálnej jednotky

z Ladiec odišlo.

Zastrelení boli na druhý deň pochovaní v Ladcoch, okrem

Jozefa Habána. Po zavraždených zostalo II vdova II nezaopatrených

detí.

Z o z nam zastrelených občanov je mementom fašistických

zverstiev na našom území. V čase tejto tragédie mnohí občania

Ladiec, ktorí sa za posledných šesť rokov prikláňali k vtedajšiemu

režimu, zbadali akému spojencovi slúžili.

O s lob o den i e

obce

čenko. V rámci nej postupovali aj príslušníci 4. rum u n -

s kej arm á d Y sveli teľom generálom N. Descalescu. Začiatkom

apríla dosiahli Strážovské vrchy, kde narazili na

silný odpor nemeckej armády. Dlhotrvajúce boje sa viedli najmä

v oblasti Zliechova, ktorý, ako sme už spomenuli, oslobodili

ID. apríla 1945.

Zliechovskou dolinou sa však tejto armáde podarilo prejsť

až koncom apríla a tak napokon dosiahnuť a prekročiť rieku Váh

v noci z 28. na 29. apríla. V tejto časti už 7. apríla zaháji la

Sovietska armáda delostreleckú paľbu na nemecké zoskupenia

v Dubnici nad Váhom od Hornej Poruby a Dmšenia. Dubnica a

okolie boli napokon oslobodené 27. apríla 1945.

Dňa 28. apríla 1945 lpodľa záznamov železničnej stanicel

zasiahla delostrelecká paľba aj stanicu Ladce. Na druhý deň

železničiari ukončili službu - vlaky prestali premávať. Špeciálne

jednotky nemeckej armády zničili koľaje, do vzduchu

vyhodili výhybky . Odvliekli semafory a telegrafný prístroj,

ostatné zariadenia zachránili zamestnanci.

Aj v ce men t ár n i z iniciatívy robotníkov odmontovali

najdôležitejšie súčasti strojov a schovali v "bauxitke"

a v pivnicich administratívnej budovy.

Dňa 30 . apríl l945 nad ránom prišli do

Ladiec prvéjednotky Sovietskej armády

Dňa l. mája 1945 prišli další sovietski vojaci, z ktorých

jedna časť sa ubytovala v škole a bývala tam tri dni.

Už 7. mája sa však vysťahované priestory upravili a začalo

sa vyučovanie.

Už 28. marca 1945 sa zišli v byte Jána Ištvánika

ilegálni pracovníci a partizáni. Na schôdzi boli prítomní:

František Mierny, Florián Minárik, Ján Ištvánik, Helena .

Marková, Róbert Marko, 80ris Mierny, Vincent Habánek, Vin cent

Peterka, František Černota, kapitán Červenej armády

Ždanov. Tri historické schôdze Miestneho národného výboru

Úlohou tohoto stretnutia bolo zvoliť Miestny národný výbor

v Ladcoch, ktorý mal zostať až do oslobodenia v ilegalite

a hned v prvý deň oslobodenia sa zísť.

Predseda ilegálnej Komunistickej strany Slovenska František

Mierny otvoril a viedol rokovanie. Zo zástupcov komunistov,

sociálnych demokratov a nestranníkov sa zostavila

12-členná kandidátka . Do Miestneho národného výboru boli zvolení

aj neprítomní v takomto zložení:

Franti šek Mierny Ondrej Fatura

Valentín Bednárik Ján Zelík

Florián Minárik Jozef Moravec

Jozef Koyš Ondrej Prekop

Pavel Koyš Jozef Hriadel ml.

Ján Ištvánik Rudolf Král

Dohodlo sa, že na prvej schôdzi v deň oslobodenia sa

tí, ktorí boli neprítomní vyjadria, či členstvo v MNV prijimajú.

Dňa 30. apríla l945 sa podľa dohody z 28 . marca

1945 zišli opäť zástupcovia KSS, sociálni demokrati a ne stranníci:

František Mierny, Ján Turza, Florián Minárik, Jozef

Majbach, Jozef Koyš,Pavel Koyš, Jozef Cibiček ml . , Ondrej

Fatura, Jozef Moravec, Ondrej Preko~ .Jozef Hriadel ml.,

Ján Zelík a Rudolf Král. Túto schôdzu viedol Valentín Bednárik,

oboznámil s do hodouz 28. marca a s voľbou, ktorá sa v byte Jána Ištvánika

urobila . Všetci prítomní súhlasili a zvolení funkcie prijali,

okrem Jozefa Hriadela ml. Na jeho miesto bol zvolený

bývalý predseda sociálno-demokratickej strany Jozef Majbach.

Miestny národný výbor mal potom 12 členov:

Valentín B e dná r i k - predseda

František Mierny, podpredseda

členovia: Florián Minárik, Jozef Koyš, Pavel Koyš, Ond re j

Fatura, Ján Zelík, Rudolf Král, Jozef Moravec, Ondrej Prekop,

Jozef Majbach .Miestny národný výbor o verilina verejnom zhromaždení

l 3. má j 'a, kde mohli mať Dbčania námietky. Prítomní

bol aj zástupca OV KSS z Ilavy. Občania s navrhovanými členmi

MNV súhlasili.

Ďalšia schôdza MNV v Ladcoch sa konala dňa 2 O. máj

a l945, kde bol národný výbor doplnený členmi Demokratickej

strany, ustanovenej práve v tento deň v Ladcoch. Na

ustanovujúcej schôdzi OS reprezentovali: Ján Koyš, Leopold

Kubeš, Ondrej Vrábel, Pavel Petrík, Ján Habánek st., Ján Faturík,

Jozef Hriadel, Anton Rohel, Ján Cibiček, Ondrej Marti nák,

Štefan Záhradník .

Do Miestneho národného výboru boli kooptovaní šiesti

členovia DS: Ján Koyš, Pavel Petrík, Leopold Kubeš, Jozef

Hriadel, Anton Rohel, Ján Habánek. MNV mal teraz 18 členov .

Znova sa volili čelní funkcionári:

Valentín Be dná r i k - predseda

Ján Koyš - podpredseda .

 

1946

 

V januári 1946 sa Miestny národný výbor v Ladcoch rozšíril

o dalších dvoch členov - zástupcov odbojárov proti fašizmu:

Jána Krála ml. a Ondreja kalusa.

Národný výbor v Ladcoch začína riešiť rôzne problémy

povojnového života hned po príchode Červenej armády. Organizuje

mierový život, vracia všetko do normálnych koľají. Nebolo

to ľahké: narušené komunikácie, nijaké zásobovanie, zložité

politické pomery. Ale radosť z oslobodenia, z toho, že

sme vojnu prežili bola väčšia, i ked skalená tragédiou zo

16. apríla.

Aj v Tunežiciach zvolili l2-členný národný výbor a na

jeho čelo Juraja Kvasnicu.

Už ll. mája sa posiela žia dosť o stavbu mostu cez kanál,

pretože oba - v Ladcoch i Tunežiciach boli zničené. Nebol

prístup k roliam za kanálom a jarné práce sa už i tak oneskorovali.

Rovnako sa nemohol na pasienky za kanál dostať dobytok.

Rozhodlo sa, že obec postaví na zrúcanej železnej konštrukcii

mostné provizórium. V júni sa už stavalo, ale ťaž

kosti robilo miestne lesné družstvo, ktoré nechcelo dať povolenie

na výrub dreva. okresný národný výbor však výrub povolil

a napokon sa most dohotovil.

ešte v máji sa z iniciatívy revolučného národného výboru

konala zbierka pre občanov, ktorým zhoreli príbytky v horných

ladcoch. zbierka v-yniesla 25 000 korún. v septembri potom

miestny národný výbor v ladcoch za~pečil pre tých istých

občanov časti nábytku po nemcoch, ktorí ušli z ladiec. súčasne

sa vybavila sociálna výpomoc pozostalým po zavraždených občanoch,

ktorí boli živitelia rodín. celkom sa 27 pozostalým

vyplatilo 50 500 kčs.

roky 1946 ~ 1947 majú veľa spoločného v ladcoch i tunežiciach.

sú to roky obnovy hospodárstva, dopravy, zásobovania

obyvateľstva. sú to však aj roky politických zápasov,

ktoré nakoniec vyústili do víťazného februára 1948. v týchto

rokoch ešte doznieva slovenské národné povstanie i spomienky

na vojnu. mladá generácia v ladcoch sa stavia do popredia

revolučných zápasov - väčšina z nej stojí na strane komunistickej

strany. ale aj exponenti bývalého režimu sú tu, hlásia

sa o slovo - i ked v demokratickej strane. dedina však i napriek

tomu drží pospolu, pretože problémy bežného života sú

spoločné a treba ich aj spoločne riešiť. tak je to v strane,

národ nom výbore, závode, škole, spoločenských organizáciach,

ktoré práve v týchto rokoch vznikajú.

ďalšie údaje, ktoré v kronike uvádzame sú, rovnako ako

predchádzajúce, z archívnych dokumentov. tých sa však zachova

l o menej, ako z predmníchovskej republiky. pre oživenie

sme si pomohli spomienkami pamätníkov, ktoré sme konfrontovali

s inými prameňmi, takže sú úplne hodnoverné.

jedným z najdôležitejších opatrení národnej a demokra tickej

revolúcie bola o č i s t a verejného a politického života.

už sme písali o tom, ako si poradili s kolaborantami

v cementárni. v obci ladce a tunežice sa však veľa vzruchu

v tejto otázke ne urobilo.

získavať na svoju stranu mladú generáciu sa darilo komunis~

ickej strane najmä v cementárni medzi mladými robotníkmi

. v cementárni, tak ako v predchádzajúcej československej

republike, nemala šancu nijaká iná strana ako komunistická

strana slovenska - i ked aj tu bolo dosť prívržencov demokratickej

strany.

v roku 1946 rozvírila hladinu politického života roľnícka

otázka. išlo o presadenie šiestich poľnohospodárskych zákonov

navrhovaných komunistami, z ktorých niektoré sa týkali

 

poli tická

situácia

roľnícka otázka

ladiec i tunežíc. vedenie demokratickej strany - okresný výbor

v ilave, urďbil v súlade so smernicami z ústredia kampan

proti prijatiu týchto zákonov. nepochodili však ani medzi

vlastným členstvom, ktoré sa napr. v ladcoch zúčastnilo schôdze

poriadanej komunistami . podobne sa občania ladiec a tunežíc

celkom spontánne prihlásili k akcii "milionárskej dane"​

v období rokov 1946 - 1947 patrila ladecká cementáren

celkom pochopiteľne k dôležitým podnikom dodávajúcich stavebný

materiál. surovina sa ťažila na dvoch miestach:

v podhorskom lome a v lome butkov. nevídaný pracovný elán

preklenul mnohé technické nedostatky, problémy s palivami

a energiou a výsledkom bolo prekračovanie parametrov výroby

cementu pre stavby obnovy. už sme spomenuli, že v roku 1945

vyrobili takmer 24 tisíc ton cementu, čo bola najnižšia produkcia

, od roku 1900. príčiny sú však jasné a známe. v dalších

rokoch sa výroba zvýšila tak , že v roku 1947 to bolo

už viac ako 117 tisíc ton. to bola produkcia, ktorá prevyšovala

ktorýkoľvek predvojnový i vojnový rok.

veľa sa zmenilo aj ' vo vzťahu k závodu. ksč a odbory

stáli na čele nových socialistických foriem práce. takáto

aktivita sa začala najmä v roku 1947. v tom čase všeobecného

nedostatku rôznych životných potrieb, ale i surovín a energie,

organizovali robotníci tzv. uhoľné brigády . z cementárne

odišli na ostravsko dve takéto skupiny pracovníkov.

v roku 1947 sa dala do prevádzky jedna nová pec,

čo pomohlo zvýšiť výrobu i skvalitniť cement. zmenili sa

výroba cementu

májové voľby v roku 1946 vyjasnili mnoho základných politických

otázok v celej republike. nebolo tomu inak ani

v ladcoch a tunežiciach. bola to skúška akcieschopnosti komunistickej

strany slovenska, ale znamenala aj aktivizáciu demokratickej

strany. jej sila spočívala v ladcoch atunežiciach

v spojení sa s časťou obyvateľstva politicky labilného, alebo

dokonca exponovaného za slovenského štátu. ani spojenie sa

s klérom neobišlo ladce a jeho demokratickú stranu. značná

časť obyvateľov i mládeže bola ešte pod vplyvom kláštora.

pred samotnými voľbami sa konali predvolebné zhromaždenia,

predkladali kandidátky za členov miestneho národného výboru,

okresného národného výboru a poslancov do ústavodárne ho

národného zhromaždenia.

voľby sa konali dna 26. mája 1946. ladce mali vtedy

l618 obyvateľov a do volebných zoznamov bolo zapísaných

l092 voličov. pri voľbách získala demokratická strana

514 hlasov, komunistická strana československa 458 hlasov.

zvyšok hlasov dostala strana práce, ale boli neplatné.

oo mie stn e h o národného výboru v ladcoch

boli zvolení: valentín bednárik, jozef cibiček, ján cibiček, štefan habánek,

ján zelík, vincent hulc, františek fatura, anna vlčanská, ondrej

zajac, jozef rohel, jozef kukuliaš, jozef šulek, jozef

hriadel, marek jánošík, ján málik, pavel petrík, ján habánek,

štefan záhradník, emil kukuliaš, leopold kubeš, jozef jesenský,

jftn strážnický, ondrej koyš, štefan vavrík .

do okresného národného výboru v ilave za demokratickú

stranu bol zvolený anton rohel, ktorý sa stal predsedom okresného

národného výboru.

v tu než i c i ach mala kandidátna listina komunistickej

strany československa 12 navrhovaných a demokratická strana

15 navrhovaných kandidátov. vo voľbách boli tieto výsledky:

voľby v máji 1946 strana práce - 5 hlasov,

demokratická strana - 176, komunistická

strana československa - b2, strana slobody 5 hlasov.

do mie stn e h o národného výboru v tunežiciach boli

zvolení:

rudolf cahel, emil kvasnica, mikuláš raček, jozef baška, štefan

češko, jozef kvasnica, štefan eliáš, ján letko, ladislav

kvasnica, štefan melicher, viktor riečičiar.

v ladcoch sa konala dňa 6. decembra 1946 ustanovujúca

schôdza, na ktorej boli zvolení títo funkcionári:

jozef š u l ek, predseda mnv

valentín bednárik, l. podpredseda

ján habánek, 2. podpredseda

do rad y mnv: jozef hriadel, marek janešík , ján cibiček,

vincent hulc, jozef cibiček.

v tunežiciach bola ustanovujúca schôdza lb. decembra

1946 o 16. hodine v miestnom obecnom dome, na ktorej rovnako

ako v ladcoch volili funkcionárov. predsedom miestneho národného

výboru v tunežiciach sa stal jozef baška.

dňa 25. októbra 1946 o 9. hodine sa konal odsun nemcov,

ktorí boli nacistami a podľa spojeneckých dohôd mali byť

vysťahovaní do nemecka. sústredení boli v ilave, odkiaľ potom

odišli podľa svojho priania. tým sa definitívne skoncovalo

s minulosťou i ked tí, ktorí im prisluhovali zostali

na slovensku.na hydrocentrále sa hned po oslobodení rozhodovalo,

ako postupovať pri opravách zničených zariadení. boli dva

názory: zastaviť elektráreň a tak uskutočniť opravy, alebo

opravovať pri čiastočnej prevádzke elektrárne. presadila sa

druhá alternatíva a· toto dosť rizikové podujatie sa podarilo.

začiatkom júla 1945 sa prikročilo k rozoberaniu oceľovej

odsun nemcov

opravy na

hydrocentrále

konštrukcie, lávky a ostatného demolovaného zariadenia hate

a 25. júla toho istého roku sa začalo s rekonštrukciou stavebnej

časti objektu. 30. októbra 1947 bola hrubá stavba hate

ukončená a dňa 25. mája 1949 aj montáž strojného zariadenia.

po oslobodení sa začal v ladcoch rozvíjať kultúrny život.

dňa 29. apríla 1946 sa ustanovila mie stn a o s v e -

t o v á rad a ako poradný orgán miestneho národného výboru.

jej predsedom sa stal jozef tomaník, dočasný riaditeľ meštianskej

školy v ladcoch. členmi rady boli ján král, ondrej

kalus, štefan galanský, helena marková.

miestna osvetová rada sa ustanovila 6. júna 1946 aj

v tunežiciach na čele s jánom retterom, riaditeľom školy.

členmi boli ladislav eliáš a ondrej raček ml.

už na konci roka 1945 sa vytvorila päťčlenná hudba

- ta n e č n á s k u pin a, ktorej členmi boli pavol habánek,

štefan vavrík, ján rudinský, ján habánek a ján čemeš.

skupina hrávala väčšinou na svadbách a zábavách.

ladčania však nemohli zabudnúť na dychovku, ktorá tak

úspešne hrávala pred voj~ou. na konci roka 1946 prišli s návrhom

zástupcovia kláštora, či by mladí hudobníci nechceli

vytvoriť väčšie hudobné teleso - dychovú hudbu. tak sa začiatkom

roka 1947 vytvoril l6-členný hudobný súbor:

pavel habánek, pavel turza, ján zajac, emil martinák, ján

habáne~, valentín záhradník, štefan vavrík, jozef prekop,

vincent kútny, františek záhradník, florián habánek, vincent

zajac, ján čemeš, ján rudinský, mikuláš kalus. vedúcim sa

stal štefan habánek, ktorý bol niekoľko rokov členom vojenskej

hudby v trenčíne. úroveň pod jeho vedením týchto rástla

a na l. mája sa už predstavili na zábave.

Kultúrny život najvýznamnejšia kultúrna udalosť sa odohrala dňa 20. apríla

1946, ked 'bol slávnostne odhalený pomník padlým

v druhej svetovej vojne a 19 zavraždeným ladčanom. o také

rýchle postavenie pomníka - prakticky rok po tragédii sa najviac

zaslúžila organizácia žien, ale i ostatné zložky a občania,

ktorí sa zúčastnili výstavby. autorom sochy je akademický

sochár štefunko . na slávnosti odhalenia pomníka sa zúčast nili

zástupcovia okresných orgánov, ale aj hosť najvz ácnejší

- povereník školstva ladislav novomeský.

na všetkých školách, teda štátnej ľudovej škole v tunežiciach,

štátnej ľudovej škole v ladcoch a meštianskej škole

v ladcoch sa už v školskom roku 1946 - 1947 riadne vyučovalo.

stabilizoval sa káder učiteľov a aktivizovalo sa rodičovské

združenie, ktoré bolo aktívne zvlášť pri štátnej ľudovej ško le

v ladcoch.

v tomto ško lskom roku sa opäť usporiadala vyživovacia

akcia - podávanie kakaa a pe čiva deťom. teraz však už organizátorom

boli: okresná starostlivosť o mládež v ilave, československý

červený kríž a miestny národný výbor v ladcoch.

pri akcii veľmi pomáhala ~j organizácia ž i en.

stredobodom pozornosti občanov, osobitne osadenstva

cementárne boli politické udalosti, ktoré sa odohrali na jeseň

1947 na slovensku. politickú krízu, ktorá sa začala už

na jar 1946 - po voľbách, bolo cítiť v plnej miere aj v okrese

ilava, v obciach s priemyslom zvlášť. snaha demokratickej

strany brzdiť plnenie vládneho programu klementa gottwalda,

dvojročný budovateľský program, sa prejavovala na všetkých

úsekoch. v hájení politiky vládneho prog~amu boli v okrese

ilava na čele odbojári, kde rozhodujúcu silu tvorili práve

ladčania.

 

1947

 

Významným krokom na ceste k vyriešeniu politickej krízy

na slovensku bol' zjazd zévodných a zamestnaneckých réd 30. októbra

1947 v bratislave. medzi lboo delegétmi boli aj pracujúci

z cementérne. zjazd žiadal okamžité odstúpenie zboru povereníkov

a utvorenie nového - bez reakcie. dňa 19. novembra 1947

sa ustanovil nový zbor povereníkov na čele s gustévom husékom.

po celý november panovalo v závode i v obci veľké napätie.

najmarkantnejšie to bolo vidieť na zasadaniach mnv, kde

sa poslanci - komunisti riadili smernicou ov kss v ilave -

byť ostražití, pretože reakcia pripravovala zvrat politického

smeru ľ udov ej demokracie.

rovnako sa zaznamenala aj horúčkovit é činnosť demokratickej

strany, i ked mnohí jej členovia v ladcoch i tunežiciach

boli v politickej činnosti pasívni. politické rozhodnutie

v boji o moc však nedalo na seba dlho čakať. to pochopila

väčšina občanov aj v našich obciach.

každodenné problémy riešil miestny národný výbor v ladcoch

i tunežiciach v prospech pracujúcich, čo samo o sebe

prinášalo so sebou nielen iné politické ovzdušie, ale ni ekedy

i neprekonateľné prek'éžky . nebolo to teda, v tomto období

nedostatku potravín, priemyselného tovaru a iných životných

potrieb, nijako jednoduché. v mnohých prípadoch museli

členovia nérodného výboru myslieť nanajvýš sociélne a zabezpečovať

predovšetkým tých najnutnejších.

k-o mi s i a pre voj n o v ý c h p o š k o den c o v / v. bednárik, l. kubeš, j. král, l. kučera/ rozhodla o finančnej pomoci.

okresný národn ý výbor však poslal málo finančných prostriedkovatak

rozhodli, všetkým dať 50 % z navrhovanej sumy.

v roku 1946 sa riešilo mnoho p o l i tie k ý c h otázok.

predkladali sa účty za kolaborantskú minulosť, čo na malej

dedine robilo dosť ,problémy. miestny nérodný výbor vydáva l

svedectvá o politickej spoľa hlivo sti, rokoval a rozhodoval

každodenné, ale

nezvyčajné

problémy v rokoch

1946 - 1947 o dobrozdaniach kolaborantom, ktorí boli vo vyšetrujúcej

väzbe, alebo už ' boli odsúdení a žiadali zníženie trrestu.

v tom čase sa vracali občanom rádioprijímače, čo možno tiež

pokladať za určitý akt konsolidácie.

fin a n č n ú si tuáciu ~1iestneho národného výboru v ladcoch

a tun ežiciach zhoršovalo to, že značné sumy boli na tzv.

viazanom vklade - nemohli 'sa teda vyberať, bez osobitných povolení

povereníctva financií a iných najvyšších finančných

a politických orgánov . tak mnv ladce ma l na viazanom vklade

v úverovom družstve v ladcoch 257 000 kčs a menšia čiastka

aj v mestskej sporiteľni trenčín.

v septembri 1946 padlo rozhodnutie o zriadení

mie stn e hor o z h l a s u. dovtedy obecný bubeník správy

a informácie obecného domu - teraz miestneho národného výboru

oznamoval bubnovaním. členovia mnv rozhodli na stavbu

rozhlasu urobiť zbierku a mená darcov vyvesiť na tabuli

pred mnv.

rovnako akútnou sa stala ele k tri f i k á c i a horn

ý c h l a die c . malo sa začať už v roku 1946 - nebolo

však finančných prostriedkov a tak sa proponovaná suma

109 000 kčs začala čerpať až v roku 194 7.

v roku 1947 vyhláséný dvojročný budovateľs

k ý pro g ram /program obnovy/ mal v ladcoch tieto hlavné

akcie:

- stavba kultútneho domu

- betónovanie ulice

- preštavba obecného bitúnku

- škarpovanie potoka

- elektrifikácia horných ladiec.

všetky akcie sa uskutočnili - okrem výstavby kultúrneho

domu . na jeho výstavbu mali členovia mnv zaujímavý názor.

v zápise z jedného zasadania sa píše, že kultúrny dom musí

byť rentabilný. musia v ňom byť aj miestnosti, ktoré by sa

dali prenajať. konkrétne mysleli obchodné priestory a služby:

výčap, holič, bufet, mäsiarstvo, ale aj klubové miestnosti.

funkcionári roz~ý§ľali komplexne, pretože v takto integrovanej

miestnosti mienili umiestniť aj materskú §kolu a poradňu

matiek. samotný kultúrny dom - jeho kultúrna časť " mal mať

kinosálu, divadelnú sálu, miestnosť na predná§ky a schôdze,

knižnicu s čitárňou. bol to plán, ktorý sa nemmohol z finančných,

stavebných a iných príčin nijako uskutočniť - a tak

zostal ako jediný nesplnený bod z dvojročnice v ladcoch.

rok 1948 ból aj v ladcoch plný rušných udalostí. komunistickí

funkcionári, ktorých vysielal okresný výbor komunistickej

strany slovenska v ilave v rozhodujúcich februárových

dňoch, vysvetľovali zámery buržoázie a ciele komunistov

v tomto politickom boji. najmä generálny štrajk našiel plnú

podporu v cementárni. to s~ už vrátili cudovít kutík a ján

ištvánik z prahy, kde sa zútastnili zjazdu závodných rád

a skupín roh. štrajk vyšiel práve z rozhodnutia tohoto zjaz du

a tak sa v ladcoch zastavila 24. februára 1948 o 12.00

na celú hodinu výroba, doprava a všetky ostatné tinnosti.

na stretnutí robotníkov vysvetlili funkcionári strany

a odborov,oto v tomto boji ide a význam generálneho štrajku.

starší robotníci si pritom spomenuli na generálny štrajk

v roku 1920 . ked 25. februára klement gottwald na václavskom

námestí oznámil víťazstvo, prijali to s uspokojením aj robotníci

v cementárni, na železnici a iných pracoviskách.

 

1948

 

23 . februára 1948 bol v ilave zostavený okresný akčný

výbor, ktorého hlavnou úlohou bolo robiť v prvom rade opatrenia

na očistu národných ' výborov a zbaviť ich reakcionárov.

sútasne dal návrh na vytvorenie dotasnej okresnej správnej

komisie a na vylútenie príslušníkov demokratickej strany.

prvá schôdza aktného výboru národného frontu v l a d -

co c h sa konala 25. februára 1948. predsedal jej riadi teľ

meštianskej školy v ladcoch vojtech barančík . na tejto schô dzi

vystúpil aj príslušník demokratickej stra ny jozef hriadel

a oznámil, že boli vyzvaní sekretariátom demokratickej

strany v ilave, aby do aktných výborov nevstupovali. na tomto

zasadaní zvolili akčný výbor národného frontu v ladcoch

takto:

vojtech bar a n tík, predseda

michal cibitek, l .. podpredsed~

pavel koyš iza jednotný zväz slovenských roľníkovi 2.podpr.

vojtech gergelit, tajomník

priebeh

udalostí

mária barančíková (roh), zapisovateľka

č len o v i a: florián minárik /kss/, ján cibiček /kss/,

dňa 21 . februára 1948 rozhodlo predsedníctvo ústredného

výboru kss o ozbrojení partizánov a robotníkov v závodoch.

ústredný sekretariát zväzu slovenských partizánov v§ak

19. februára 1948 vyzval svojich členov, aby boli v pohotovosti.

v okrese ilava sa vytvoril a ozbrojil oddiel partizánov

v počte 35, ktorého veliteľom bol jozef rybanský a

členmi partizáni z ladiec, dubnice, ilavy, ko§ece a iných

obcí. zachoval sa ich zoznam:

l. družstvo: ludovít maru§inec, veliteľ

ján pavlík, emil ziemlich, anton fabu§,

ján uríček, karol kuman, cyril gombár, ladislav

straňák, jakub opát, rudolf masaryk,

michal mamrilla

2. družstvo: pavol skyba, veliteľ

alexander ďuri§, štefan ďuri§, ludovít koval,

štefan barto§, vendelín burdej, rudolf bezecný,

mikul᧠gábel, jozef václav, emil gabčo

3. družstvo: františek černota, veliteľ

ondrej juríček, ján baštuga, štefan juríček,

ondrej král, florián minárik, ondrej prekop,

jozef anina, franti§ek fatura, vincent hulc,

jozef gajdo§ík, emil kresáč, viliam baláž.

ozbrojení

partizáni

vo februárových dňoch vzniká v cementárni jednotka ludových

milícií. jej vedením bol poverený ako predseda straníckej

organizácie v cementárni ludovít kučík. zástupcom veliteľa

v tom čase bol boris mierny. aby sa funkcie nekumulovali,

tak sa onedlho veliteľom jednotky stal františek cernota.

pri organizovaní závodnej jednotky sa vychádzalo predovšetkým

z toho, aby členmi boli príslušníci ksč, odbojári,

partizáni, ilegálni pracovníci strany. závodná jednotka sa

zorganizovala rýchlo, na čom okrem výboru kss majú zásluhu

najma jej prví členovia: boris mierny, františek cernota,

adolf hriadel, eduard galanský, milan cibiček, jozef mesiac

a mnohí dabí.

po založení jednotky, v priebehu niekoľko dní dostali

z prahy 40 pušiek a 20 pištolí. prebrali ich osobne a striedavo

v kancelárii strážili ludovít kučík a boris mierny,

kým sa nenašiel vymedzený sklad v závode. vtedy mala jednotka

60 členov, z ktorých však niektorí v krátkom čase z rôznych

dôvodov odišli. stav jednotky sa potom pohyboval okolo

35 - 40 členov.

pri založení nebolo uniforiem, iba páska na rukáve a

tmavohnedá baretka. postupom času dostal každý člen nové

modré montérky, bagandže a baretku. prvé cvičenia jednotky

spočívali najvä v poradavom výcviku bez zbrane, neskôr so

zbraňou . pomerne dosť dlho sa cvičievalo v sále hostinca

u majerovského a postupne na dvore areálu fabriky a v priestoroc~

vápenky klár. cvičili sa dvakrát týždenne, mimo pracovnej

doby, bez nároku na občerstvenie.

vedeniu závodu vadili zbrane, ktoré neradi videli

v priestoroch cementárne. niektorí úradníci si priali, aby

sa jednotka rozpadla. závodná jednotka však nepoľavovala,

ani vo výcviku, ani v plnení dalších úloh, ktorými bola poverená.

o dobrých výsleldkoch svedčí aj fakt, že spoločné

cvičenia vykonávali spolu s jednotkou vorošilovových závodov

v dubnici nad ~ áhom . tu bol veliteľom anton samek, kto-

ludová milíciarý ako poradca pre ladce v značnej miere prispel k dobrej

úrovni ladeckých milicionárov.

dňa 5. aprila 1948, v duchu smernice o akčných výboroch

bol rozpustený miestny národný výbor v ladcoch aj miestny národný

výbor v tunežiciach. v ladcoch sa ustanovila dočasná

miestna správna komisia v tomto zloženi:

vojtech 8 a ran č i k, predseda

pavel koyš, l. podpredseda

ján zajac, 2. podpredseda

č len o v i a: albina galanská, florián minárik, ján volek,

jozef král, ondrej král, michal cibiček,

ján zelik dočasné miestne správne komisie sa ihned ujali správy

obce a stáli na ich čele do volieb v máji toho istého roku.

aj po zložitých politických udalostiach aktivita občanov

neustala . o chuti urobiť svoju obec krajšou svedči národná

smena, ktorú vyhlásil ústredný akčný výbor národného frontu

na ll. aprila 1948. v tunežiciach ktoré mali vtedy 481 obyvateľov

pracovalo v tento deň 51 občanov. okrem toho nazbierali

200 kilogramov starého textilu a značné množstvo železného

Šrotu V ladcoch , ktoré mali vtedy 1707 obyvateľov pracovalo

na národnej smene 320 brigádnikov, z toho takmer

200 žien. zúčastnili sa na čisteni pasienkov, parku a inde.

pri úprave ciest odpracovali 2 560 hodin a nazbierali

15 000 kilogramov železného šrotu. takáto aktivita bola

znakom spolupatričnosti občanov, čo bola dobrá predzvesť

pred bližiacimi sa voľbami.

dočasná miestna správna komisia aktivita obce

dňa 30. mája 1948 sa konajú voľby. po prvýkrát bola predložená

jednotná 'kandidátka národného frontu. v ladcoch sa volieb

zúčastnilo l 166 voličov, z toho 510 mužova 656 žien.

čo do počtu voličov patrili ladce medzi najlepšie obce v okrese

ilava a aj počet hlasov odoyzdaných pre kandidátov národného

frontu vysoko prekračoval 90 %.

občania s uspokojením ' prijali aj dalšie politické opatrenia,

ktoré nasledovali po víťazstve pracujúcich vo februári

1948. najmä sc hválenie ústavy 9. mája, zvolenie klementa gottwalda

za prezidenta československej republiky a prijatie celého

radu zákonov, ktoré buržoázia dlho oddaľovala.

v roku 1948 sa cementáreň vzdala kameňolomu v tunežiciach,

ktorý prevzal podnik severoslovenské kameňolomy a štr kopiesky

v žiline. riaditeľkou sa stala mária koškinová,

prvá žena v tejto funkc ii na slovensku.

súčasťou cementárne bola vtedy aj 12 komorová kruhová

vápenka v rožňových miticiach. plnenie úloh bolo v tomto

čase v cementárni vzorné . na stavby dvojročnice, na výstavbu

slovenska dodávali kvalitný cement. v rokoch obnovy národného

hospodárstva a počas ' dvojročného budovateľského plánu dodali

spolu 669 825 ton cementu.

v roku 1948 dochádza k reorganizácii školstva.

21. apríla 1948 je schválený tzv. školský zákon, základ ná

úprava o jednotnom školstve. povereníctvo školstva a osvety

dňom l. septembra 1948 mení názov štátnej ľudovej školy

v ladcoch i tunežiciach na národnú školu a štátnu meštiansku

školu v ladcoch na strednú školu v ladcoch,

voľby a dalšie politické udalosti zmeny v cementárni reorganizácia

školstva v roku 1945 pod vplyvom vojnových udalostí bola preprava

na železnici značne znížená. v roku 1946 sa začína zvyšovať

počet vlakov, ktoré prešli cez železničnú stanicu ladce,

počet prepravovaných osôb i tony prepraveného tovaru.

v roku 1947 sa oproti roku 1946 zvýšil počet vlakov

o 15 %, počet cestujúcich o 30 % a obeh vozňov o 40 %.

v tomto roku bol zavedený v staničnej budove vodovod.

l. septembra 1946 sa stala na železničnej stanici ladce nehoda:

eskortovaný väzeň l. stojka vyskočil z idúceho vlaku

v snahe ujsť - padol však pod vlak, ktorý mu odrezal obe

nohy. v roku 1948 odchádza prednosta stanice andreánsky

do šale a na jeho miesto je od 19. 12. 1948 menovaný emil

b a l a ž o v i ec h. aj v tomto roku výkony na želez nici

opäť stúpli - napr. preprava osôb o 20 % oproti predchádzaj

úcemu roku. 9. septembra 1949 vypukol v stanici ladce po žiar na

nákladnom vozni - začal horieť už na kilometri 147,8 medzi

ladcami a ilavou. zhorel vozeň a nákladné vojenské vozidlo.

vzniklá škoda bola 250 tisíc korún. zvýšené výkony na železnici

s veľkou pozornosťou sledovali občania ladiec a tunežíc

zasadania i x. z j a z d u k o m u n i s t i ck e j str any

československa, ktorý sa konal v máji 1949. vytýčenie generálnej

línie výstavby socializmu v československu, ktoré

zjazd zhrnul v desiatich bodoch prednesených klementom gottwaldom

zaujalo všetkých, pretože riešili vtedajšie podstatné

požiadavky prostých ľudí a dávali perspektívy v rozvoji

hospodárstva, kultúry asociálnej oblasti. osobitne medzi

občanmi sa veľa hovorilo o budúcnosti poľnohospodárstva,

o socialistickej poľnohospodárskej veľkovýrobe.

predsedom miestnej organizácie komunistickej strany slovenska

v ladcoch bol ján ci b i č ek . organizácia od obdobia

od víťazného februára 1948 organizovala politický život

v obci . vplyv bývalých členov demokratickej strany bolo

však stále vidieť. napr. roľnícka komisia národného výboru

bola poverená na základe zákona výkupom pôdy z kláštora československej

provincie dcér kresťanskej lásky. celkom išlo

o 8,3 hektára poľnohospodárskej a 1,2 hektára inej pôdy. ko misia

však pod vplyvom niektorých občanov nesprávne rozhodla,

že pôda pod tento zákon nepatrí. akciu neuskutočnila -

teda pôdu nevyvlastnila. aj v iných oblastiach sa snažili bývalí funkcionári ds

rozširovaním rôznych správ rozhodnutia mnv mariť. celkove to

však ~a vývoj v obci nemalo podstatný vplyv a myslenie ľudí

sa postupne menilo. veľmi vážnou otázkou tých čias bol nedostatok prac

o v n ý c h s íl . 8010 to vidieť hlavne v priemysle samotných

ladiec, v dubnici nad váhom, rozširujúcej sa maky te

púchov i pre budúcu gumáreň púchov, ktorá bola ešte vo výstavbe.

preto bola pri mnv zriadená komisia pre nábor

pra c o v n ý c h s íl. komisia mala za úlohu robiť nábor

a rozmiestňovať pracovné sily tam, kde ich bolo najviac

politická situácia v obci treba. osobitnou úlohou bolo zapojenie

žien do pracovného procesu a rozmiestnenie pracovníkov

 súkromných sektorov pozriadení komunálnych

 podnikov na konci 1949 a na začiatku roka

1950. uvádzam komisiu celú, pretože aj z nej vidieť, ako

boli postupne do štátnej správy zapájané všetky významné organizácie

národného frontu . ján volek, predseda, ondrej král za mo-kss, jozef král -

závodná organizácia kss, pavel kalus - sl ub /zväz ľudových

bojovníkov proti fašizmu/, ján zajac - jednotný zväz slovenských

roľníkov, mária bednáriková - živena-slovenský zväz

žien, ondrej zajac - roh, františek zelík - čsm, michal kadlečík

-sokol, te lovýchovná organizácia ladeckej cementárne.

k aktivite mnv v ladcoch prispel prijatý rozpočet, ktorý

síce nebol príliš vysoký - 497 000 kčs, ale prišiel aj mimoriadny

príspevok od povereníctva vnútra l milión 650 tisíc

korún. v tu ne ž i c i ach bol rozpoč et podstatne nižší

115 000 kčs. v spolupráci s organizáciami národného

frontu a čiastočne aj s ladeckou cementárňou organizoval

v tomto roku mnv v ladcoch reg u l á c i u pot o k a a jeho škarpovanie. občania

sa vo veľkom počte zúčastnili na čistení pasienkov,

pričom vynikli žiaci strednej školy ladce, ktorí ako najlepší

v okrese dostali odmenu 50 000 kčs.

v roku 1949 sa rozšírila sieť miestneho rozhlas

u a porobili nutné opravy, takže počuteľnosť sa zlepšila.

rozhlas však úplne chýbal v niektorých častiach napr. v horných

ladcoch. miestny národný výbor v roku 1949 prijal rozhodnutie

o likvidácii hostinca "majerovského" a rozhodol miestnosti

rozdeliť organizáciam v obci takto:veľká sála sa bude

využívať na kultúrne účely, bývalý výčap aktivita mnv

likvidácia hostincovako klubovňa čsm a tzv.

 zad ná miestnosť pre organizáciu žien .

rovnako rozhodli 'aj o hostinci "jesenský",

 kde sa zadná miestnosť

mala i nadalej používať ako poradňa

 matiek a veľká sála

ako zasadacia sieň organizácií nf .

spoločné pasienky v ladcoch mali celkovú výmeru bo hektárov.

z toho bolo 10 ha nekvalitných, pretože boli zaštrkované.

pasienky boli "za váhom", "na lazoch", "p od kališťom".

dobytok pásli dvaja pastieri, ktorí vyberali od kravy 60 kčs

a niektoré dalšie menšie poplatky.

nielen pracovníkov vodnej elektrárne, ale všetkých obča

n ov potešilo ukončenie systému hydrocentrál ladce - ilava

- dubnica nad váhom tým, že v roku 1949 sa uviedla do prevádzky

vodná elektráreň dub nic a nad v á h om.

na konci roku 1949 a začiatku roku 1950 sa v rámci rušenia

súkromného podnikania zriadovali tzv. k o m u n á lne

podniky, ktorých centrom 'sa stala ilava a dubnica nad váhom.

vo väčších obciach mali strediská s vedúcimi. v ladcoch bol

vedením poverený ján volek.

ešte predtým bolo v ladcoch a tune žiciach dosť živnostníkov,

ktorí zväčša pracovali sami, alebo so svojimi rodinnými

príslušníkmi. zachoval sa ich !pravdepodobne neúplný!

zoznam podľa živnostenských listov.

mikuláš raček imlátenie obilial

štefan češko lobchod s dobytkami

zaujímavý je počet h o s t inc o v v okrese ilava. na

konci roka 1949 vstúpilo 8 majiteľov do komunálneho podniku,

27 zostalo súkromných, 9 vlastnilo potravinové družstvo,

4 budúcnosť, 3 podnikové kantíny a 30 ich bolo zrušených.

teda predtým bolo bi hostincov, čo bolo v priemere takmer

3 na obec bez ohľadu na jej veľkosť.

nár o dná š k o l a vznikla premenovaním bývalej štátnej

ľudovej školy dňom l. septembra 1948. v ladcoch mala v školskom

roku 1948-1949 celkom 157 žiakov, z toho 83 dievčat a 74

chlapcov. rovnako sa premenovala aj škola v tu než i c i ach

národná škola v ladcoch trpela nedostatkom učiteľov a tak učili

aj nekvalifikovaní. príčiny boli aj v tom, že časť učiteľov

odišla na str e d n ú školu, ktorá vznikla z bývalej štátnej

ľudovej školy - vyšších ročníkov. riaditeľom tejto strednej

školy v ladcoch bol ustanovený vojtech bar a n č í k, ktorý

v ladcoch pôsobil do l . septembra 1950.

predsedom rodičovského združenia na národnej škole v ladcoch

bol jozef kalus, vedúci obchodu strižným tovarom. združenie

organizovalo pred n áš~y pre rodičov a rôzne akcie pre de ti.

v školskom roku 1949 - 1950 sa potom predsedníčkou združenia

stala zuzana bakošová.

v máji 1949 prevzala patronát nad národnou i strednou

školou v ladcoch ladecká cementáreň, ktorá sa zaviazala na

konkré!nu pomoc, o čom napísali dohodu.

úroveň tzv. "dedinskej" dychovej hudby sa neustále

zvyšovala. v roku 1949 sa zúčastnili na krajskej súťaži

hudieb v žiline, poriadanej z iniciatívy matice slovenskej.

súťaže sa zúčastnilo šesť orchestrov z celého slovenska a dy~

chovka z ladiec získala prvé miesto. v tom istom roku sa zú častňujú

celoslovenskej súťaže vo svite, kde získali druhé

miesto. nove školy nová dychová hudba

v roku 1949 začal štefan hab á n e k vyučovať n o v o -

vy t vor e n ú hu d b u založenú pri ladeckej cementárni .

tzv. "dedinskú" hudbu prevzal pavol habánek. závodná hudba

mala 15 tlenov: ján gach, ján duriš, kútny, viktor "majerik,

adolf galanský, stanislav lachký, vincent králik, rudolf zajac,

pavol uriček, gach, jaroslav šedik, jozef čemeš, štefan

galanský, ján bednárik.

miestna osvetová rada, ktorá bola v ladcoch ustanovená

pred dvoma rokmi podporovala a organizovala kultúrne a spoločenské

podujatia. starala sa o chod kina, podporovala diva delnú

činnosť masových organ i zácii, knižnicu. na konci roka

1949 spolu s národnou školou a strednou školou v ladcoch

pripravila vianočný stromtek republiky .

na základe vyhlášky poverenictva zdravotn ic tva z februára

1948, po uskutočneni územných zmien v československu

sa zriadil v ladcoch zdravotný obvod. do obvodu patrili:

l a d c e 11471 obyvateľovi, tunežice 14631, košeca 11852/ .

obvod však nebol obsadený lekárom a preto okresný národný

výbor v ilave dáva návrh, aby závodný l ekár v cementárni ladce

imudr . nemešl vykonával aj funkciu štátneho obvodného le kára

v ladcoch aj tunežiciach sa v roku 1949 urobili niekto ré

zmeny v zloženi mav snf. potty členov sa znižili a niektori

členovia vymenili. uvádzam ich ~loženie:

ladce

vojtech barančik, predseda

michal cibitek, poqpredseda

pavel koyš, 2 podpredseda

miestna osvetová rada zdravotný obvod

mies t ny akč n ý

výbor nf - zmeny

vojtech gergelič, tajomník

mária barančíková, zapisovateľka

členovia: florián minárik

ján cibiček

františek fatura

františek černota

elena koyšová

ján baštuga

pavel faturík

tunežice:

gustáv marguš, predseda

rudolf cahel, tajomník

karol kvasnica

rudolf kvasnica

jozef eliáš

anton kvasnica

ondrej raček

adam marguš

viktor baška

štefan melicher

ladislav kvasnica

jozef mihálik

rok 1950 patrí v moderných dejinách medzi najvýznamnejšie

v histórii obce ladce . udialo sa toľko, že venujeme osobitnú

pozornosť: za l oženiu jednotného roľníckeho družstva,

vnútropolitickým udalostiam, ale i popisu vtedajších obecných

a kultúrnych pomerov v ladcoch atunežiciach.

nesporne k najväčším udalostiam patrí založenie jednotného

roľníckeho družstva v ladcoch. popis udalostí, zachytenie

ťažkostí, ovzdušia, aké vtedy bolo sa kronikárovi určite nepodarí

a všetko sa bude zdať oveľa ľahšie, aké to v skutočnosti

bolo . ani rok 1950, ktorý položil základ socialistickej

veľkovýroby v ladcoch nerozhodol o všetkom. boli to dalšie

roky bojov politických i ekonomických, bojov s predsudkami

i starým myslením. všetko vyvrcholilo v roku 1958, kedy sa

stalo družstvo celoobecným a až vtedy sa mohlo hovoriť o veľkovýrobe.

po ix. zjazde komunistickej stra ny československa v roku

1949 sa o založení jednotného roľníckeho družstva začalo

hovoriť aj v ladcoch. diskusie sa zinte nz ívnili v zimnom období

na straníckych schôdzach, straníckom vzdelávaní. razilo

sa heslo "čo komunista - to člen jrd". stranícka organizácia

spolu s miestnym národným výborom v ladcoch usporiadala viacero

verejných zhromaždení, ktoré boli pomerne dobre navštívené

roľníkmi, ale úspech sa nedosiahol. takáto zmena myslenia

roľníkov vyžadovala trpezlivú osobnú agitáciu. bolo treba

presvedčiť v prvom rade ženy, ktoré sa v poľnohospodárstve

vtedy najviac narobili a mohli teda aj najviac získať. agitácie

sa okrem kss,mnv a patronátneho závodu cementáreň, ujala

najviac ž i v ena - slovenský zväz žien.

vyvrcholením pr-vej časti agitácie bolo z h rom a ž d e -

nie okolo 40 občanov - väčšinou žien dňa 26. mar c a

1950

založenie jednotného rolníckeho družstva v laococi agitácia, presvedčovanie,

prvé kroky 1950 o15. hodine. pod vedením eleny koyšov-ej prerokovali

otázku jrd a zvolili lo-členný pr í pra v n ý v ý -

bor jrd: elena k o y š o v á , predsedkyňa

mária faturová, podpredsedkyňa

zapisovateľkou bola mária barančíková.

hned na tej t o sch ô d z i sa prihlásili, teda sa

stali prv ý m i dru ž ste v ník m i v histórii ladieo:

elena koyšová, mária faturová, vincentína králová, antónia

mináriková, eva peterková, mária ištvániková, anna váňová,

anna eliášová, mária bednáriková, paula rohelová, terézia

hriadelová - spolu l 5 hektárov pôdy.

ďalej sa prihlásili: !erézia hriadelová, anna stračiaková,

anna faturová, mária černostová, júlia kuncová, štefánia

lašová, jozefína šedíková, barbora valachová, emília turzová,

irena suranová, mária barančíková, zuzana bakošová,

jozef suran.

_ ďalej už okrem osvedčených agitátorov, akými boli

marko z knv žilina, jurík, bosý, smolka a uriča z ov kss

ilava, učiteľov školy, komunistov z ladiec a cementárne,

agi tovali najmä č len o v i a prípravného výboru jrd.

prvé valné zhromaždenie možno pokladať za z a č i a - -

t o k č inn o s t i jrd v ladcoch. konalo sa dňa

9 . jún a 1950

prvé valné

zhromaždenie

najdôležitejším bodom rokovania bola voľba správy jrd.

bola zvolená v takomto zložení:

ján u r í č ek, predseda jrd

elena koyšová, podpredsedkyňa jrd

členovia: františek fatura

ján cibiček

vojtech barančík

albína galanská

vinca králová

mária bednáriková

ervín lašo

náhradníkmi sa stali jozef su ran a ján sivoň.

na valnom zhromaždení zvolili d o z orn ý výbor, ktorý

v podmienkach začínajúceho jrd zohral dôležitú úlohu. jeho

členmi sa stali:

ludovít bakoš, predseda

antónia mináriková, podpredsedkyňa

členova: eva peterková, ondrej král, rozália faturová, františek

král, karola schmerová /náhradníci: anna hulcová,

pavel koyš/.

dňa l l. j ú l a 1950 bolo jednotné roľnícke družstvo

v ladcoch z are g i str o van é na okresnom súde v žiline

a na okresnom sekretariáte rady zväzu družstiev.

vojtech barančík, riaditeľ strednej školy odišiel

l. septembra 1950 do bytče a na jeho miesto zvolili družstevníci

dď správy jrd jána sivoňa, riaditeľa národnej školy

v ladcoch. na tom istom zhromaždení, 12. septembra zvolili

ondreja koyša, vedúceho drogérie za pokladníka jrd.

v septembri 1950 sa upresnil zoznam členov jrd. niektorí

od začiatku do neho pristúpili, iní vystúpili. v tomto

zozname čítame okrem iných:

mária faturová, terézia hriadelová, anna hulcová, már ia

ištvániková, antónia mináriková, paula rohelová, anna váňová,

zuzana bakošová, jozef suran, pavel koyš, terézia cibičková,

anna stračiaková, jozefína šedíková, jozef šedík, štefánia

la!ová, vincent záleský, mária kubicová, janka masárová,

emilia turzová, "ján sivon, irena dvorská, franti!ek kordik,

mária barančiková, barbora valachová, emilia turzová, jozef

valach, anna faturová, anna mierna, mária černotová, júlia

kučová, pavel faturik, anna prekopová, anna eliá!ová, vincent

hulc, irena suranová.

koncom septembra 195ď vstúpilo do jrd manifestačne

2 4 č len o v československého zväzu mládeže.

v októbri 1950 hospodársko-technická komisia krajského

národného výboru v žiline vykonala v ladcoch úpravu pôdy

tak, aby mohli družstevnici pracovať na väč!ich celkoch

ornej pôdy.

orná pôda jrd mala výmeru 51,60 hektára a bola zložená

z 394 parciel. uznesenie znelo, aby sa pôda zadelila do 9 "

honov. dva osevné hony boli na nátlak vedenia jrd pťemiestnené.

náhradné pozemky boli pridelené inde 158 majiteľom.

po tejto úprave sa vykri!talizoval aj stav členstva

v jrd. k 7. októbru 1950 malo jrd 130 členov. z toho v!ak

vlastnikov pôdy bolo iba 39 s celkovou výmerou 34,32 ha.

technicko-hospodárska úprava pôdy sa nezaobi!la bez

problémov. viaceri sa sťažovali, niektor i dokonca až do prezidentskej

kancelárie.

prvé jes e n n é prá ce narazili na ťažkosti v tom,

že družstevnici museli čakať, kým nečlenovia vykopali zemiaky

zablokované v honoch jrd. potom pri!lo nepriaznivé počasie,

no i tak urobili v!etky jesenné poľnohospodárske práce

načas.

dna 5. júla 1950 vydal onv v ilave výmer, ktorým sa dáva

výpoved hospodárenia pasienkového majetku bývalých

u r bár n i k o v v ladcoch v prospech jrd ladce. bio o výmeru

3 katastrálne jutrá ornej pôdy, 110 jutár pasienkov a

 

90 jutár ostatnej pôdy. rovnako pre!li na jrd finančné prostriedky

okolo 22 000 kčs. ďalej od bývalých urbárnikov pre-

hospodárskotechnické

úpravy

pôdy

šiel do majetku jrd aj hostinec io. peterkal, kde však bola

už v roku 1950 jmiestnená stredná škola.

pomerne veľký politický pohyb spôsobilo zrušenie kláštora

v ladcoch a pruskom. kaštiel - kde bol kláštor umiestnený

od začiatku dvadsiatych rokov - si prenajali závody

k.j.vorošilova z dubnice nad váhom, kde umiestnili svoje učňovské

stredisko. zrušenie kláštora po dva - tri roky sťažovalo politickú

prácu medzi občianstvom a nepriamo vplývalo na rozširovanie

radov družstevníkov v negatívnom slova zmysle.

hnutie za obrodu cirkvi, ktoré dostalo názov katolícka akcia sa

začalo na porade pokrokových kňazov

28. apríla 1949. program katolíckej akcie obsahoval štyri

hlavné body: prehlbovanie náboženského života, rozvíjanie

lásky k ľudovodemokratickej vlasti, boj proti kapitalizmu

duchovnými zbraňami a podpora mierového hnutia.

toto hnutie získalo podporu u značného množstva duchovenstva.

pravda - došlo aj k mnohým rozporom. vznikali tým,

že v ladcoch a čiastočne aj v tunežiciach mali vplyv na mys-

 

lenie občanov: závod cementáreň ladce, revolučné a pokrokové

tradície, komunistická strana slovenska i pokrokové masové

organizácie. na druhej strane duchovní, včetne fary v košeci

a kláštor v ladcoch. k tomu treba prirátať dosť početných

cirkev~ých aktivistov, odchovaných kláštorom.

proti ľudovodemokratickému zriadeniu zameraný klérus

a bývalí príslušníci hlinkovej slovenskej ľudovej strany,

organizovali v okrese ilava propagandu zameranú proti vstupu

 

do jrd a proti všetkému, čo organizovala ľudová správa.

napr. pri podpisovaní štokholmskej mierovej

v ý z v y sa v obci ladce a tunežice organizovali dvojice,

ktoré chodili po domoch a získavali podpisy občanov. organizovali

sa však aj· protiakcie a tak časť občanov ana popud

dospelých i časť detí v škole, odmietli túto mierovú výzvu podpísať.

napokon v ladcoch podpísali takmer všetci, ktorých

o to požiadali a v okrese ilava sa získalo 27 000 podpisov

 

v tomto čase sa objavili rôzne nápisy - napr. na bráne

kláštora heslo vyzývajúce roľníkov, aby si "nedali vziať pôdu".

propaganda proti nášmu štátnemu zriadeniu usmerňovala

občanov rôznymi smermi. niektorí dokonca odmmietli podpísať

súpisové hárky pri nár od n o m s č í t a ní ľud u, ktoré

sa uskutočnilo v celom československu 2. apríla 1950.

komunistická st rana če lila týmto akciám agitačno-propagačnou

činnosťou, ale najmä konkrétnou prácou pre obec a občanov.

vp lyv na myslenie ľudí mali nesporne aj také udalosti,

ako bolo otvorenie nového závodu na výrobu pneumatík a gumenných

výrobkov v púchove, kde viacerí občania pracovali

pri výstavbe a potom i vo výrobe.

v kameňolome ladeckej cementárne vznikla v lete 1950

nespokojnosť u časti robotníctva, ktorá vyplynula zo zlej

organizácie práce, nedokonalého prémiového poriadku a v dôsledku

nižších zárobkov. .p ri doprave materiálu z bane do cementárne

bola stanovená veľmi tvrdá norma - 180 vozíkov za

smen u. ked v nedeľu nenastúpili robotníci do práce, nasadilo

vedenie podniku úradníkov, ktorí za predíženú smenu nalo žili

118 vozíkov. na sťažnosť robotníkov vyslal ov kss v ilave

odbor~íkov prešetriť situáciu. vyšlo najavo viacero problémov:

nedostatok vozíkov, ktoré závod nechcel nakupovať, pretože

sa práve stavala lanovka, pomalá výstavba tejto lanovky

a dalšie. norma sa napokon upravila v prospech robotníkov.

slovenské cementárne a vápenky, n.p. cementáreň ladce

/taký bol presný názov závodu v roku 1950/ uskutočnil v tomto

roku viacero stavebných prác: už spomínanú lanovku , sklad

materiálu a dalšie.

Nespokojnosť v kameňolome

slovenské kameňolomy tunežice patrili podniku so sídlom

v liptovskom mikulé!i . riaditeľstvo neprejavovalo veľkú starostlivosť

o túto prevédzku, ba boli určité néznaky kameňolo mu

sa zbaviť. v roku 1950 vymenili v tunežiciach vedenie, ale

ani to nepomohlo k plneniu úloh l. päťročnice. príčiny boli

jednoznačne v starom, veľmi poruchovom technickom zariadení,

 

ktoré pre časté zmeny majiteľov nikto nevymieňal. podľa zistenia

odbornej komisie vyslanej ov kss ilava boli v!ak nedostat ky

aj v organizácii préce a v nízkom stave pracovníkov. situécia

sa čiastočne zmenila na konci roka 1950 a v nasledujúcom

období, ked boli zme nené normy robotníkom a zmenil sa spôsob

ťažby.26. januara 1950 československý zväz mládeže vyhlésil

prevzat ie ni ektorých stavieb: stavba mladých budovateľov so cializmu

v ostrave /nové huť kleme nta gottwalda/, trať družby

zo zssr, priehrada mlédeže a dedina mlédeže. viacerí mladi

ľudia z ladiec a tunežíc na týchto stavbách pracovali. boli

z radov robotníckej, !tudujúcej i roľníckej mlédeže. niektorí

boli zamestnaní na prieh.r ade mlédeže ako techn ic i, robotníci:

ing. franti!ek smrček, ako !tétny stavebný dozor, pavel martinék,

ako predseda zévodného výboru, vincent galanský a dal!í.

pracoval tam aj kronikér, ako vedúci kultúrno - propagačného

oddelenia priehrady mlédeže a zéstupca povereníctva !kolstva .

na sta_vbéch pracovali : pavel koy!, milan majerík, jén čeme!,

rudolf zajac, anton zahradník a mnohí dal!í. mladí pokladali

prácu na stavbéch mládeže za povinnosť a česť.

rozhodujúcim spôsobom pri stavbe priehrady mládeže pri spela

aj cementéreň ladce plynulými dodévkami vysokokvalitného

mládeže

22. septembra sa v sále u "majerovského" konalo slávnostné

zasadnutie pléna  z ladiec a tunežíc.

zišli sa pri príležitosti likvidovania notárskeho zboru,

obvodn9ch dradov a voľby obvodného tajomníka.

zasadania sa zd - častnilo 21 členov mnv ladce a ii členov

mnv z tunežíc, na čele s predsedami mnv p. faturíkom a

mihálikom. zdčastnil sa ho aj dr . sabol z knv žilina,

smolka z dv kss ilava a gapčo z onv ilava. po prejavoch

a kultúrnom programe žiakov prijali oba národné v9bory záväzky

na zlepšenie svojej práce a celkového života v obciach.

na schôdzi bol za obvodného tajomníka zvolen9 ondrej krajíček.

3. októbra sa potom za prítomnosti zástupcov onv ilava,

mnv košeca, ladce, tunežice a v.košecké podhradie zrušil obvodn9

úrad mnv v košeci a odčlenili sa obce l a d c e a tunež

ice do samostatného obvodu. prebral a rozdelil sa v.šetok

inventár a bartolomej mesiac bol preložen9 na mnv ladce .

povereníctvo financií v bratislave schválilo podporu

majiteľom vojnou poškoden9ch domov - vypálen9ch fašistami

14. apríla 1945, alebo inak poškoden9ch. podporu dostali:

jozef kvasnica, ján kušnier, katarína prekopová, ján pastierik,

jozef juríček, rudolf záhradník, helena marková,

ján biel, jozef hatoka, rudolf galansk9, štefan galansk9,

ludmila klvaňová, ján cahel st., jozef cahel, karol sodomka.

miestny národn9 v9bor menoval komisiu pre r o z p i s

k o n t ing ent o v v rastlinnej v9robe i a. vrábel - predsedal

a živočíšnej v9robe iján král - predsedal. komisia

na základe dodan9ch noriem, množstva a bonity pôdy i sociálnych

pomerov stanovovala dodávky majiteľom pôdy.

Zrušenie notariátov podpora vojnovom poškodencom poľnohospodárstvo

v tomto roku sa na zemiakových porastoch po prvýkrát objavila

man del i n k a zem i a k o v á a to hned vo veľkom

množstve. miestny národný výbor v ladcoch organizoval zbernú

akciu tak, že 23. júla 1950 vyslali z každého domu jedného

občana. do zberu sa zapojili aj žiaci a tak v tento deň od

10. hodiny mandelinku vyzbierali . podobnú akciu pripravil

mnv a mav nf v tunežiciach.

pre postavenie hasičstva v spoločnosti malo veľký význam

vydanie zákona číslo 62 z roku 1950 o ochrane pred požiarmi

a inými živelnými pohromami. starostlivosť o hasičstvo pripadla

priamo miestnemu národnému výboru, ktorý prevzal dozor

i záruku za činnosť a akcieschopnosť. rada mnv v ladcoch

a tunežiciach prijala patričné opatrenia a zriadili sa tzv.

miestne jednoty československého hasičstva.

v ladcoch sa v roku 1950 vzdal funkcie veliteľa hasičského

zboru pavel k o y š. funkciu velí teľa zastával od roku

1923. v tomto čase prešiel do závodu pracovať námestník

veliteľa hasičov ondrej peterka, kde prevzal funkciu bezpečnostného

technika . tejt? úlohy sa ujal s veľkým zanietením,

organizoval protipožiarnu ochranu i osvetu, najmä prednášky

a oboznamovanie s protipožiarnou technikou.

v dal šom roku /1951/ sa v cementárni zakladá požiarne

družstvo.

yeliteľom hasičského zboru po pavlovi koyšovi sa stáva

jaroslav peterka ido roku 1952/.

31. marca 1950 zasadala v prahe česká rada žien a zväz

slovenských žien. na tomto zjazde sa zlúčili do jednotného

československého zväzu žien. v máji sa konali v celom okre-o

se ilava verejné schôdze žien, kde členky živeny - slovenského

zväzu žien /českoslonenského zväzu žien/ oboznamovali

s týmito zmenami a uzneseniami pražského zjazdu. takéto zhromaždenie

sa konalo aj v ladcoch atunežiciach.

hasičský zbor

zmeny v ženskom

hnutí

v §kolskom roku 1949 - 1950 mala národná §kola v .ladcoch

155 žiakov. v ro~nikoch 1.-5 .. vyu~ovali ján sivon, riaditeľ,

vincent záleský, karolina schmerová, gabriela reháková,

mária kubicová.

v tomto §kolskom roku - po založeni pionierskej organizácie

na zjazde v prahe v aprili 1949, sa aj na národnej a

strednej §kole v ladcoch založila p i o nie r s k a o r g a -

n i z á c i a •

v národnej §kole ~nej bolo 26 pionierov, žiakov 4. a 5.

triedy. spolu vytvorili jeden oddiel. v tomto §kolskom roku

nemali e§te vy§koleného vedúceho a tak práca organizácie bola

iba sporadická. škola v§ak v rôznych súťažiach /prospech,

zber, zborový spev/ dosiahla pozoruhodné výsledky i v rámci

okresu ilava a žilinského kraja.

v strednej §kole v ladcoch založili pionierske oddiely

vo v§etkých triedach. táto pionierska organizácia už v jeseni

1949 a na jar 1950 prispela národnému hospodárstvu zbermi

a pomocou pri ~istení pasienkov i obce.

v tomto roku sa opäť konkrétne hovorí o výstavbe §koly,

ktorú schválil onv v ilave. zorganizovali sa agita~né dvojice,

ktorých úlohou bolo ziskať ob~anov na pracovné brigády

pri budúcej stavbe §koly i povoznikov na dovoz stavebného

materiálu. ziskavali sa ob~ania z ladiec, podhoria a tunežic.

v roku 1950 sa zriadilo pri mnv ladce §kolské združenie,

akási reprezentácia §kôl, ktorá mala rie§iť w~etky

problémy, najmä materiálneho charakteru, styk s organizáciami,

rodi~mi a pod. také bolo aj jej zloženie: jozef hriadel,

referent školstva mnv, irena dvorská zo strednej školy, ján

si von z národnej školy, predsedovia rodi~ovských združení,

riaditeľka materskej §koly a predseda mnv pavel faturik.

vznik pionierskej

organizácie

výstavba školy

a školské

združenie

v predchádzajúcom roku zriadený zdravotný obvod mal stále

problémy s obsadením lekárskeho miesta. ustanovené boli

dve pôrodné asistentky: agnesa ištvániková a mária vyhničková.

obe boli určené pre ladce a tunežice.

v tom istom roku sa organizuje v celom československu

veľká akcia - vyšetrenie pohlavných chorôb . zúčastnili sa ho

osoby narodené v rokoch 1905 - 1935. vyšetrovanie sa konalo

od l. mája 1950 do 31. októbra 1951. akciu za pomoci organizácie

československého červeného kríža v ladcoch organizoval

mudr . ladislav nemeš /závodný lekár v cementárni od roku

1941

dňa 16. júla 1950 vzniká v ladcoch pri mnv miestna osvetová

komisia. v jej vedení boli jozef hriadel ml., ako predseda,

gustáv vagač, tajomník a ako členovia: ján sivoň, karolína

schmerová, milan fatura, anna stračiaková, karol hanták.

väčšina z nich sa už v minulosti osvedčila v organizovaní kultúry

a osvety a preto od nich obec veľa očakávala.

mesiac predtým však znova vrátili hostinec "majerovský"

cementárni s tým, že sa .o bnoví hostinec a niektoré priestory

zostanú pre účely organizácií v obci. nebolo to najšťastnejšie

riešenie pre kultúru, čo ukázala najbližšia budúcnosť.

mnv pridelil pionierskej organizácii a organizácii čsm

klubovňu v budove školy. ostatným organizáciam slúžila zasadačka

na obecnom dome.

vo všetkých mestách a obciach československa sa konali

v roku 1950 voľby sudcov z ľudu. v ladcoch boli zvolení:

florián minárik, ján cibiček, františek fatura, vincent hulc,

ondrej král, pavel koyš, ján volek, anna faturová.

stav

zdravotníctva

miestna osvetová

komisia

sudcovia z ľudu

v apríli 1951 sa konala v ilave okresná konferencia

komunistickej strany slovenska, na ktorej okrem iného vyzdvihli

založenie jednotného roľníckeho družstva v ladcoch a úspešné

plnenie výrobných úloh v cementárni ladce .

v roku 1951 mala rada mnv v ladcoch takéto zloženie:

pa vel faturík

elena koyšová

ján sivoň

ján král

jozef koštialik

jozef hriadel

ján volek

jozef král

predseda a poľnohospodársky referent

sociál ny referent, po založení jrd žiadala

uvoľniť pre preťaženosť v práci

školský a osvetový referent

finančný referent

zdravotný referent

referent zásobovania a výživy

technický referen t, neskôr bol odvolaný .

a nahradil ho jozef gajdošík

bezpečnostný referent

obvodným tajomníkom bol ondrej krajíček a inštruktorom onv

karol ďuriš.

v tomto roku sa meríí kategorizácia obcí, ladce

boli zaradené do tretej kategórie, z toho dôvodu sa počet

poslancov 23. apríla 1951 zvyšuje na 30 členov. oo mnv vtedy

pribudli: jozef gajdošík, ján cahel, imrich mihál, jozef

koštialik, ervin habánek, mária vráblová, takže v mnv boli:

frantíšek fatura, ján král, jozef hriadel ml., ján volek,

jozef hriadel st., elena koyšová, albína galanská, anna vičanská,

ján cibiček, mária vráblová, ervín habánek, jozef

král ml., florián minárik, ondrej koyš, ján suran, vincent

hulc, jozef štefanec, ján sivoň, ondrej hriadel, ondrej král,

jozef koštialik, ján uríček, pavel faturík.

v polroku 1951 nastali zmeny vo finančnej komisii, kde

boli schválení ján . král, jozef hriadel, ján sivoň, jozef

gajdošík, pavel faturík, imrich mihál.

 

1951.

 

Miestny národný výbor v ladcoch

osvetový referent jozef hriadel ml. sa v apríli vzdal

funkcie zo zdravotných dôvodov. mnv schválil jána sivona.

pribudla funkcia miestneho zootechnika - stal sa ním vincent

kučo. ustanovila sa miestna bytová komisia: miloš cibiček,

bakoš, vlčanská, jozef adamec, baštugová, stračiak.

v súvislosti so schválením trestných právomocí v národnom

zhromaždení pre národné výbory bola menovaná trestná komisia

mnv.

v období agitácie do jrd funkcionári strany a mnv venovali

väčšinu času tomuto problému a tak sa čiastočne oslabili

ostatné funkcie národného výboru. viacerí členovia mnv boli

vlastníkmi pôdy a nevstúpili do jrd - to situáciu ešte komplikovalo

bolo treba zlepšiť styk s občanmi pri riešení celoobec ných

záležitostí - bežných problémov. tak mnv stanovil jednotlivým

referentom dni a hodiny pre stránky v úradovni mnv, rozdelil

a pridelil členom rady mnv obec do 8 úsekov, kde mali

viesť: agitáciu do jrd, na plnenie dodávok poľnohospodárskych

produktov, pomáhať orga~izovať poľnohospodárske práce i pracovné

brigády pri skrášľovaní obce. k dispozícii mali agitačné

dvojice, ktoré spolu so straníckymi aktivistami organizova li

politickú agitáciu. ako vidieť dalej, dosiahli viaceré úspechy.

dodávky poľnohospodárskych produktov rozpísala mnv menovaná

komisia. medzi roľníkov sa v roku 1951 rozpísalo 210 metrákov

pšenice, 40 q raži, 190 q jačmmena, 5q strukovín, 500 q

zemiakov, 2,5 q maku. podobne sa rozpísali dodávky živočíšnych

produktov .dodávky plnila aj cementáren ladce. mali predpísanú dodávku

40 q kapusty'a inú zeleninu, pretože vlastnili záhradu,

skleníky a zamestnávali záhradníka. v roku 1951 sa pokúšali

styk s občanmi

dodávky odpísať - mnv však nesúhlasil.

v lete 1951 musí mnv v ladcoch riešiť problémy, ktoré

zapríčinilo roľnícke spotrebné družstvo ilava v evidencii

obilia, čo čiastočne narušilo inak veľmi úspešnú žatvu a mlatbu

už sme spomínali, že do vyprázdneného kláštora - kaštieľa

v ladcoch sa nasťahovali učni zo závodu k.j.vorošilova

v dubnici. s nimi sa nas ťah ovalo aj niekoľko vychovávateľov

a vedenie učňovského strediska.

veľa problémov bolo i okolo výstavby cesty k železničnej

stanici. cesta bola prašná, čo prinášalo mnoho nepríjemností

obyvateľom kolónie a rodinných domov. problémy spočívali v tom,

kto má hradiť náklady. výstavba sa riešila aj intervenciou na

knv žilina, kde sa dostalo dosť sľubov, ale stavba sa i tak

posunula do dalších rokov. riešenie sa nakoniec našlo doma,

dohodou mnv - cementáreň - kameňolom tunežice.

rovnako pomaly sa riešila otázka rozšírenia rozhlasovej

siete do horných ladiec a ku kaštieľu. -aj tu sa našlo riešenie

združením prostriedkov a v brigádach. úloha sa rozpracovala

v roku 1951 a v roku 1952 už rozhlas počuli aj v horných ladcoch.

pri takomto plnení úloh sa nevyčerpal ani rozpočet

l 335 000 kčs. podarilo sa ho vyčerpať iba na 60,6 %.

ž~ny zriadili ešte v roku 1950 v budove starého bitúnku

obecnú práčovňu. v roku 1951 zakúpili práčku, ktorá však bola

malá a neslúžila svojmu účelu tak, ako si to organizátorky

tejto dobrej myšlienky predstavovali.

dňa 2. apríla 1951 sa rozliali oba ladecké potoky lúčkovský

a slatinský. veľká voda sa rozliala po cestách a vyžiadala

si aj obeť - malú dvojročnú annu f aturíkovú, ktorá sa utopila.

ďalšie udalosti

v obci

vrátime sa späť do 9 . februára 1951, kedy sa konalo slávnostné

rozšírené zasadanie, ktorého sa okrem poslancov mnv

zúčastnili zástupcovia rôznych zložiek. v prezenčnej listine

sme čítali: jozef hriadel, za telovýchovu - sokol ladecká cementáreň,

pavel koyš za miestnu hasičskú jednotu, mária bednáriková

za pioniersku organizáciu, mária faturová, predsedkyňa

československého zväzu žien, miloš cibiček, tajomník podnikového

poľovníckeho klubu, adam vrábel, predseda jednotného

zväzu slovenských roľníkov, jozef mesiac, roh cementáreň.

na slávnostnom zasadaní vystúpili menovaní, ale aj další

zás tupcovia a predložili svoje socialistické záväzky na počesť

výročia založenia ksč. vybral som z nich niektoré najhodnotnejšie,

pretože charakterizujú tú dobu, vzťah masových organizácií

k budovaniu obce.

- vybudovanie obecnej cesty do cementárne a na železničnú

stanicu itu sa zaviazali odpracovať v dobrovoľných brigádach

hodnotu 300 tisíc korún/.

- zabezpečovať a kontrolovať tučnosť odovzdávaného mlieka.

obohatiť obecnú knižnicu o nové knihy, zvýšiť výpožičky.

zahrať divadelné predstavenie s problematikou jrd. zriadiť

verejnú čitár~ň.

- hodnotné záväzky k jarným, letným a jesenným poľnohospodárskym

prácam.

organizácia čsm sa zaviazala získať všetku mládež do svoj

ich radova štyroch brigádnikov na stavby mládeže, odpracovať

ido hodín na jrd a 200 hodín na spomínanej ceste.

živena - československý zväz žien vyšiel so záväzkom pracovať

brigádnicky na jrd, získať 3 ženy do priemyslu, čo bola

vtedy, pri nedostatku pracovných síl úloha nadmieru dôležitá .

všetky uv edené záväzky znamenali pohyb v myslení občanov a dalšie

fakty, ktoré tu neuvádzam neskoršie dokazujú, že záväzky

občania vysoko prekročili.

slávnostné

zasadanie mnv

 

vyostrujúca sa medzinárodná situác ia nútila svetové mierové

hnutie org~nizovať mnohé akcie, ktoré mobilizovali občanov

v boji za mier. na výzvu svetovej rady mieru sa konali

mierové manifestácie a pochody i podpisové akcie. v takejto

podpisovej akcii sa získalo v kameňolome tunežice 31 podpi sov,

na hydrocentrále ladce 36 podpisov, v cementárni 550

a medzi stavbármi eeskosl~venských stavebných závodov, ktorí

pracovali na výstavbe cementárne 47 podpisov.

dňa 21. apríla sa konali mierové pochody. zúčastnili sa

ich vo veľkom počte obyvatelia ladiec /656/ i tunežíc. z cementárne

a z kameňolomu tunežice vyšli aj alegorické vozy.

pochod sa uskutočnil z ladiec cez tunežice do košece a späť.

rok 1951 je v cementárni rokom stavebného ruchu a čiastočnej

modernizácie technických zariadení. na onv prišla žiadosť

technického oddelenia závodu na stavbu die lne, drv

i a r n epr edi a már ne, c eme n t o v é h o s i l a

s t udn e tra f o s t a nic e 3 žele zob etónových z á s o b -

ník o v s drevenými nadstavbami surovinového mlyna, vykladaciu

stanicu l a n o v k y, v i s u t údr á hu, sklad horľavín

a dalšie menšie stavebné úpravy.

výmery boli z neznámych dôvodov vydané až v marci 1952,

ale vtedy, ako to konštatuje hlásenie na onv, boli už takmer

všetky stavby rozostavané a niektoré už dokonca aj ukončené.

okrem uvedených technických a výrobných stavieb podala

cementáreň ž iadosť o stavebné povolenie na 12-bytovú jednotku

podľa stavoprojektu žilina. v bytovke boli plánované

2-izbové byty s príslu še nstvom.

oo nového roku vstúpilo družstvo s veľkými úlohami. na

členskej schôdzi 27. februára 1951 sa zúčastnilo iba 40 členov

družstva, ale boli tam všetci výkonní roľníci - družs-

mierové pochody

stavebný ruch

v cementárni

·jednotné roľnícke

družstvo

tevníci. na schôdzi prevzali rádioprijímač, ako prvú cenu

v súťaži jesenných poľnohospodárskych prác od krajského národného

výboru . hlavným bodom rokovania bol prechod z jrd

ii. typu na jrd iii. typu. k rozhodnutiu, ale v rokovaní ne dospeli

. roz-hodlo sa však o okamžitej adaptácii maštale

s nákladom 280 000 kčs, na čo sa odhlasovalo zobrať úver so

štátnou zárukou. v marci sa zase na zasadaní predstavenstva

rozhodlo pristúpiť k spoločnému chovu ošípaných .

 

dňa 3 l. mar c a l 9 5 l sa konalo významné val n é

z h rom a ž den ie, ktoré prinieslo dosť kádrových a organizačných

zmien. bolo na ňom prítomných 102 č l enov a hostí

z dv kss, onv a patronátneho závodu cementárne. jedným z hlav ných

bodov rokovania bola voľba nového predstavenstva jrd.

zvolil i ho takto:

ján u r í č,e k, predseda

elena koyšová, podpredsedkyňa

ján sivoň , tajomník

rozália kalusová, účtovníčka

ondrej koyš, poklad ník

ondrej král, hospodár

členovia: františek fatura

antónia mináriková

pavol kalus

vincent hulc

na valnom zhromaždení vystúpili zástupcovia organizácií

s hodnotnými záväzkami . miestna organizácia kss sa napr. zaviazala,

 

že každý člen odpracuje na jrd 4 hodiny . cementári

prišli s návrhom pomôcť pri oprave strojov, pri účtovníckych

prácach a odpracovať pri poľnohospodárskych prácach 3 000 hodín.

záväzky si dali aj členovia hasičské h o zboru, československého

zväzu mládeže i zástu pcov i a strednej školy .

samotní družstevníci sa zaviazali skrátiť jarné, letné

a jesenné poľnohospodárske práce a urýchliť pre cho dna

i i i . typ jrd. váž ne bolo rozhodnutie do konca mája

ukončiť adaptáciu maštale pre hovädzí dobytok a ošipáreň.

oo spoločného chovu dajú 4 kusy dobytka a ostatné dokúpia.

oo ošipárne sa rozhodli zakúpiť 3 prasnice a 47 odstavčiat.

to bol vlastne prvý krok k spoločnej živočíšnej výrobe v ladcoch.

ž a t v u a m l a t b u obilia skončili družstevníci

v tomto roku včas, skôr ako súkromný sektor. nedostatočná pomoc

bola zo strany strojnej a traktorovej stanice. stroje boli

poruchové, čo letné práce zdržiavalo. mo kss organizovala

agitáciu na včasné splnenie dodávok obilia.

družstevníci poučení z jarných a jesenných prác objednali

pre svoju potrebu prvé mechanizmy: 2 hrabačky, l lyžicovú

sejačku na konský poťah, 2 obrábacie plúžky a jeden šrotovvník.

žiadali o predisponovanie traktora z jrd horná poruba. okrem

toho sa rozhodli kúpiť jeden pár koní .

19. augusta poriadalo jrd prvú dožinkovú zábavu, na

ktorú pozvali aj všetkých brigádnikov, ktorí družstvu pomáhali.

žatva a mlatba a zavádzanie spoločnej živočíšnej výroby

naplno odhalili nedostati . určité rozpory boli v samotnom vedení jrd, najmä

v otázke prechodu na ii~. typ.

bez ťažkostí sa nezaobišli ani jes e n n é poľnohospodárske

 

práce. družstevníci spolu s brigádnikmi zbierali konope,

kukuricu a zemiaky a uskutočňovali jesennú sejbu.

na jeseň sa členovia jrd zúčastnili zájazdu - exkurzie

na mor~vu, kde si prezreli niekoľko roľníckych družstiev a

priniesli si veľa nových poznatkov. v tom čase sa zúčastnili

prv í dru ž ste v n í c i iia žienl na re kre á c i i .

rozporná členská schôdza sa konala v novembri 1951,

kde niektorí funkcionári národného výboru presvedčovali

družstevníkov, aby neprechádzali na iii. typ, pretože ii.

typ je pre nich ten t o rok ešte výhodnejší. niektorí

členovia jrd zo schôdze odišli a tak k hlasovaniu nedošlo

a táto kardinálna otázka jrd sa opäť nerozhodla. v tom čase

zosilnela aj propagandistická kampaň západných rozhlasových

staníc, nebolo stavebného materiálu, nebolo noriem, nebolo

skúseností. boli to ťažké časy pre ladecké jrd i pre myšlienku

samu.

 

dobrá myšlienka však zvíťazila. i napriek spomínaným

ťažkostiam v decembri 1951 sústredili kravy

do adaptovanej maštale, čím vlastne začali plniť základnú

podmienku jrd iii. typu. členovia vedenia jrd išli pritom

príkladom a prví sústredili dobytok. v maštali a ošipárni sa

urýchlene zavádzal vodovod a robili i dalšie dodatočné úpravy.

v roku 1951 dostalo jrd svoju kanceláriu v dome jozefa

orihela. na konci roka malo jrd ,169 členov /103 mužov, 66

žien/ o celková výmera poľnohospodárskej pôdy bola 170 hektárov,

z toho 51 ornej . odborným inštruktorom bol adam filip.

na národnej škole vyučovali v roku 1950-1951 ján sivoň,

vincenta gazdíková, karolína schmerová , mária kubicová.

na strednú školu bol preložený ján chovanec a v priebehu

školského roka prišiel pavol jesenský.

znížil sa čiastočne počet pionierov, ale ich práca

v tomto školskom roku bola už cieľavedomá a nápaditá.

predsedkyňou združenia rodičov bola paula rohelová .

v dňoch 11. -15. júna sa na strednej škole v ladcoch

prvýk~át konali záverečné skúšky . komisia bola zložená z týchto

členov: ján sivoň, irena dvorská, michal poláček /onv/,

elena koyšová, predsedkyňa mo kss, vincent hulc za oor, triedni

učitelia a další. žiaci boli dobre pripravení a z 27 ich

bolo b vyznamenaných. škola v tomto roku splnila aj nábor

do preferovaných povolaní. na záver vyzdvihli pomoc, ktorú

im poskytoval patronátny závod cementáreň. nie príliš boli

spokojní s pomocou čsm v ladcoch, najmä pri vedení pionier skej

organizácie ..

záverečné skúšky

na strednej škole

miestny národný výbor musí riešiť otázku r i a d ite ľ a

strednej školy. ešte 5. februára 1951 nebol menovaný riaditeľ

a zastupovala irena dvorská. na strednej škole neboli dobré

pomery ani po inej st r ánke: v budove býval i nadalej bývalý

vedúci hosti nca, ktorý choval domáce zvieratstvo, čo hygiene

školského dvora neprispievalo.

po založení jrd sa oveľa vypuklejši a zdala byť otázka

zriadenia jasiel, kde by matky nechávali deti, aby mohli pracovať

na jrd. našla sa vhodná budova, ale bola obsadená cementárňou

. miestny národný výbor stálo dosť náma hy i za pomoci

md kss, aby bu dovu nakon i ec dostali a jas l e v ne j umiestnili.

v tom istom čase bola zr i adená i mate r ská škola . problémy

okolo tejto otázky však potrvajú ešte dlho, kým sa vyriešia

k spokojnosti mnv i občanov .

miestny národný výbor riešil otázku písania kroniky .

za kr onikárku urč il učiteľku kadukovú, tá však kroniku písať

nechcela a tak me novali jána voleka. kroniku však inadalej

- na škodu obce nikto nepísal.

za správcu ki na sokolov menoval mnv učiteľa strednej

školy františka žitvu, ktorý zaviedol niekoľko nových opatre ní

a skvalitnil chod kina.

v roku 1951 sa čiastočne rozšírila sieť miestneho rozh l a su

a porobili sa nutné opravy. nevyhovujúca však zostala stá le

vysielacia aparatúra.

väčšina organizácií nf vykazovala v roku 1951 dobrú čin nosť.

niektoré však stagnovali . v ladcoch bol najviac kriti~

zovaný čsm, ale ostatné organizácie: československý zväz žien,

dobrovoľný hasičský. zbor, telovýchovná organizácia a československý

napr. sokol cementáreň ladce ziska l v tomto roku 25 čle nov,

založil volejbalový a stolnotenisoový oddiel, plnili

podmienky tyršovho odznaku zdatnosti. vybudovali volejbalové

ihrisko a dalšie nenáročné športoviská. do okresnej futbalovej

súťaže prihlásili dva oddiely: dospelých a dorast.

v tu než i c i ach mav nf /vedenie : emil kvasnica,

gustáv marguš, karol kvasnica/ organizoval zložky do aktívnej

činnosti pre obec i pre samotné členstvo. medzi najaktívnejšie

patrili v roku 1951 jednotný zväz slovenských roľníkov

a dobrovoľný hasičský zbor. v tomto roku sa v tunežiciach

zakladá športový klub .

v novembri 1951 sa v prahe vytvára celoštátna organizá cia

zväz protifašistických bojovníkov . tým sa aj v ladcoch

zlúčili členovia doterajšej organizácie zväz slovenských partizánov

s ostatnými účastníkmi odboja: politickými väzňami

a zväzom vojakov povstania.

zloženie miestneho národného v9boru v tune žiciach sa

v roku 1952 nezmenilo. predsedom bol jozef mihálik, tajomníkom

jozef košík . členmi rady mnv boli dalej karol kvasnica,

emil kvasnica, jozef eliáš, gustáv marguš. veľa práce v mnv

odviedli vincent letko, jaroslav pabula, pavol hrdina a jozef

rožník.

30. mája 1952 bol v tunežiciach zvolen9 v 9 bor ž i e n

pri mnv . vo v9bore boli mária bašková - predsedkyňa a

členky e. kvasnicová, a. hrdinová, e. melicherová, e. šimková,

a. kantoríková, a. cibičková, m. neiplová, m. chalúpková.

v9bor žien bol dobr9m pomocníkom, najmä pri organizovaní

brigád, v9kupe poľnohospodárskych produktov, ale predo-

všetkým v politickej a osvetovej práci medzi ženami .

už v roku 1952 sa začalo v tunežiciach s agitáciou do

jednotného roľníckeho družstva. na čele agitácie stála stranícka

organizácia, ale i poľnohospodárska komisia mnv

/predseda karol kvasnica ml . /.

politická aktivita sa prejavila hlavne pred l. májom,

kedy si dávali občania a organizácie socialistické záväzky.

oo konca roka ich potom splnili a vytvorili hodnoty, ktoré

obci pomohli. členovia telov9chovnej organizácie sokol napr.

odpracovali v kameňolome brigádu, ktorá vyniesla 17 tisíc

korún, rodičovské združenie z brigád zakúpilo pre národnú

školu rádioprijímač a knihy, občania vyčistili 5 hektárov

pasienkov na malom ulahli a pod kameňolomom. do l. mája

obec dokonca splnila celoročnú dodávku vajec.

žatvu a mlatbu, ktorá prebiehala organizovane, ukončili

18. augusta a už 19. augusta splnili v9kup obilia na

104,9 %, čo ich zaradilo na 2. miesto v okrese ilava.

mnv sa v tomto období pustil do pomerne veľkej práce,

ktorú občania už dávnejšie vyžadovali - op r a v u ce s t y

ku váhu. po krátkej príprave a vyriešení sporn9ch otázok

okolo pozemkov - opravu 4 . júna začali. práce riadil pred-

mnv žiena výbor  v tunežiciach poli tická aktivita v tunežiciach

sed a mnv j. mihálik za veľkej pomoci j. kvasnicu, v. letku,

v. cahla, a. šimku a dalších občanov .

poľnohospodárska komisia pripravila a organizovala

p o str e k ovocných stromkov. postriekali sa všetky stromy

v obci a tak podľa výkazu vieme, že v tunežiciach bolo 963

ovocných stromov /248 jabloní, 110 orechov, 104 hrušiek,

478 sliviek/o

4. marca 1952 sa uskutočnila vo všetkých obciach okresu

ilava kontrola plánovaného stavu hospodárskych zvierat. súpis

sa vykonával tak, že obec košeca vyslala do ladiec 8

členov inventarizačnej skupiny a obec ladce 8 členov do košece.

stav podľa tohoto súpisu bol v l a d co ch:

331 hovädzieho dobytka

312 kusov ošípaných

4 ovce

1537 sliepok

v poľnohospodárskej oblasti sa dobre darilo organizo vať

jarné práce u súkromného sektoru v ladcoch. boli ukončené

22. apríla, k čomu p~ispelo dobré počasie. dovtedy vysiali

jačmeň, zmesky, repu a začali sadiť zemiaky.

rovnako dobre previedli v ladcoch žatvu a mlatbu a potom

i jesenné práce.

hned na začiatku roka 1952 uzavreli družstevníci so cialistický

záväzok na počesť xix . zjazdu komunistickej

strany sovietskeho zväzu a 35. výročia veľkej októbrovej

socialistickej revolúcie:

- ukončiť zber zemiakov, kimnej repy a ostatných okopanín

do 15 . októbra.

- jesenné práce urobiť do 20 dní.

- všetky práce dokončiť tak, aby sa od l. novembra 1952 mohlo

hospodáriť podľa prevádzkového poriadku iii. typu jrd.

stav hospodárskych

zvierat

jednotné roľnícke

družstvo

v tomto roku družstevníci všetky záväzky splnili. rovnako

splnili záväzky aj jednotlivo hospodáriaci roľníci v tunežiciach,

ktorí ako prv í v o kre s e odovzdali zemiaky

id. októbra na 100,8 %.

v júni 1952 sa členská schôdza jrd uzniesla, že tí, ktorí

sústredili dobytok nemusia odovzdávať kontingent, ale za

nich bude odovzdávať jrd .

v tomto roku okres ilava ako prvý v žilinskom kraji

splnil dodávky obilia už 3d. augusta. oznámili to listom prezidentovi

republiky klementovi gottwaldovi. list podpísali:

robert bosý, predseda dv kss, pavel jurík, tajomník dv kss

a vendelín krála, predseda onv.

j r o l a d c e malo v žatve tieto výsledky:

- pšenica 200,7 q /hektárový výnos 24,5 q/

- jačmeň 200 q / 23,2 q/

- raž 18,6 q / 26,75 q/

- ovos 53,5 q

jačmeň ozimý 60 q / 20 q/

stále nepriaznivý stav bol v počte výkonných členov

jrd. v roku 1952 bol stav členstva 176, z toho iba 39 roľní kov,

109 robotníkov, 8 učiteľov, 20 úradníkov. tento stav

sa čiastočne zlepšil v novembri 1952, kedy prijali dalších

členov s poľnohospodárskou pôdou: jozef juríček, ján filip,

štefa~ kukuliaš, mária vráblová. tým stav ornej pôdy stúpol

na takmer 60 hektárov.

v sp r á v e jrd došlo k niektorým zmenám. na konci

roka 1952 v nej boli:

ján uríček, predseda

františek fatura, podpredseda

pavel kalus, hospodár

ondrej koyš, pokladník

ján sivoň, tajomník

jozef fulop, účtovník

stav členstva

a vedenia jrd

a členovia: anna hulcová, antónia mi náriková, albína galanská

" a jozef váň

o o z orn ý v ý bor :

pavel koyš, predseda

ondrej faturík, podpredseda

členovia: pavel faturík, ludovít bakoš, ján cibiček, pavel

galanský, imrich mihál a ondrej krajíček .

adaptované maštale mali kapacitu 47 kusov dobytka,

skutočne bolo ustajnených 27 kusov . adaptovaná ošipáreň bola

pre 100 kusov, skutočne v nej bolo iba 39 kusov. do chovu

jrd zakúpilo 200 kureniec z liahne beluša.

v tomto roku sa kúpili dalšie mechanizmy: rozmetadlo

umelých hnojív, sejačka, 2 poťahové brány, trojdielny valec

a hrabačka. v roku 1952 však kúpili aj prvú ele kt r i c k ú

doj i č k u za 16 000 korún.

problémom bola stále otázka zamestnancov jrd. v tomto

čase malo jrd celkom troch zamest nancov: ján uríček, ako

krmič dobytka, ján ďuriš - kočiš, rozália kalusová - účtovníčka

/ku koncu roka ju ,vymenil jozef f~l~p/.

historický obrat v jednotnom roľníckom družstve nastal

na členskej sc hôdzi 3 o. o k t ó bra 1952, kde sa členovia

dohodli a schválili prechod na jrd i i i typ u .

tým dosiahol počet členov iii. typu v okrese ilava 668

členov - pravda iba časť z nich boli výkonní dru žs tevníci.

celkom bolo v roku 1952 v okrese ilava šesť jrd iii. typu:

košeca, ilava, slávnica, prejta, klobušice a ladce.

v mat e r s kej š k o l €i v ladcoch bolo v roku 1952

zapísaných 38 deti, z toho 19 detí zamestnaných matiek.

úplne sa stravovalo 16 detí. miestny národný výbor mal

materiálne

zabezpečenie

jrd

historický

obrat

školy a družina

mládeže

s týmto zariadením dosť problémov. žiadalo sa viacej detí do

celodennej opatery, vybaviť kuchyňu, zamestnať kuchárku a pomocnú

silu . detské jasle mali iba 8 detí, čo bolo prejavom

nedôvery rodičov a sklamaním organizátorov tejto dobrej myšlienky.

mnv stanovil trvalú komisiu, ktorá mala dozerať nad

týmito zariadeniami: margitu žitvovú a mudr. opršala.

v nár o dne j š k o l e v ladcoch sa v školskom roku

1951 - 1952 stabilizovali učiteľské sily: ján sivoň, riaditeľ,

karola schmerová a nové učiteľky: margita žitvová, kamila ja náková,

ema niňajová . stav žiakov sa zvýšil na 173, pretože

onv - referát školstva v ilave rozhodol, že žiaci 4 . a 5. ročníka

nár od nej školy v t une ž i c i ach budú chodi ť do

národnej školy v ladcoc h. v tu nežiciach zostal teda iba ročník

1.-3.

na str e dne j š k o l e došlo v učiteľských kádroch

k jednej zmene - prišiel učiteľ valter fábry .

od l . októbra 1952 bo l a pri strednej škole zriadená tzv .

o r u ž i nam l á d e že, kde trávili voľný čas, alebo sa pri prav

oovali na vyučovanie deti zamestnaných rodičov navštevu júci

strednú a národnú školu . v družine bola zriadená jedáleň,

ktorá rovnako ako kuc h yňa neboli dobre vybave né. ale i

tak to bol značný pokrok v starostlivosti o deti .

miestne osvetové besedy v ladcoch a tunežiciach vyko návali

~eľa pre kultúrne povznesenie svojich obcí. podľa hlá senia

na povereníctvo informácií v bratislave boli v ladcoch

i tunežiciach zriadené viaceré záujmové kolektívy. v ladcoch

pracovalo 7 krúžkov: mičurínsky, novátorský, zdravotnícky,

čitateľský a ruského jazyka . mali spolu 108 členov. v tunežiciach

pracovali dva krúžky s 34 členmi: v ladcoch okrem toho

fungovali súbory záujmovej umeleckej činnosti: dychové hudby,

divadelný súbor, spevácky súbor a recitačný krúžok . dobrú úroveň

mal súbor strednej školy "satka".

os vetová práca

1952

v roku 1952 sa uskuto čni lo v ladcoch 16 prednášok, 6 vystúpení

súborov, 8 tanečných zábav a mnoho dalších podujatí.

v školskom roku 1952 viedli učiteľky karolína schmeravá a ema

niňajová každý štvrtok kurz ruského jazyka v 3 krúžkoch

s 52 poslucháčmi.

v obciach vtedy pracovali komisie mnv pre osvetu.

v tu než i c i ach na čele osvetovej komisie stál jaroslav

novák, sp rávca osvetovej besedy. v roku 1952 dobre pracoval

aj miestny rozhlas, ktorý viedli anton binka a j. mihálik.

v obci sa premietali filmy aporiadali v-zdelávacie podujatia.

v l a d c och bola vedúcou osvetovej komisie ema niňajová,

správkyňa osvetovej besedy, valter fábry, ako tajomník,

k. schmerová, knihovníčka, františek žitva, kronikár,

ktorý túto funkciu začal vykonávať v roku 1952, ked predchádzajúci

kronikár túto prácu odmietol.

stavbu kultúrneho domu dala vláda československej republiky

závodu cementáreň ladce i obci za vzorné plnenie hospodárskych

úloh vo výrobe, pokrokové zmýšľanie pri zakladaní

jrd a ako zásluhu v protifašistickom odboji.

v roku 1951 bolo udelené stavebné povolenie pre závod

cementáreň. povolenie predpokladalo dve etapy výstavby:

i. etapa: - sála na divadelné predstavenia, filmy, zhromaždenia

občanov, zábavy. patrilo k nej javisko,

šatne, vestibul.

ii. etapa: - klubovňa zo kss, roh, čsm, sokol, knižnica,

byt domovníka.

stavba sa započala prakticky už v 3. štvrťroku 1951

a realizovali ju českos lovenské stavebné závody v celkovej

hodnote 14 miliónov stavebné práce a 2 mil ióny korún zariadenie.

začiatok výstavbl kultúrneho domu

zachovala sa zaplsnica z prvého rokovania, ktoré sa uskutočnilo

5. júla 1951 v ladcoch za účasti zástupcu teskoslovenských

stavebných závodov - priemstav, zástupcu onv ilava

pavla faturíka, predsedu mnv a karola gnáda, zástupcu cementárne

ladce .

stavba bola dokončená v roku 1953.

v cementárni ladce sa v roku 1952 začala výstavba novej

baliarne, ktorú projektoval keramoprojekt trenčín a u sk ut očnil

priemstav žilina. stavba sa začala v prvom štvrťroku 1952

a bola ukončená v roku 1953. náklad na celú stavbu bol

2 980 000 kčs /v starej mene/o

pod vedením organizácie komunistickej strany slovenska,

ktorej predsedom bol v ladcoch jozef suran a tajomníkom františek

žitva sa konala 18. februára 1952 schôdza, na ktorej

zvolili nový miestny výbor národného frontu:

ján turza, predseda

martin gábor, podpredseda

jozef petrík, tajomník

členmi sa stali : františek mierny /zo kss/, pavol potočný

/ms čsm/, anna vlčanská /československý

zväz žien/, jozef váň /jro/, imrich mihál

/mnv/, pavel koyš /miestna hasičská jednotal,

irena dvorská /ztssp/, ján gach /zs

tsm/, ervín habánek /jto sokol/, ladislav

fatura /čsčk/.

miestny výbor v tomto zložení bol aktívny a za jeho

vedenia sa oživili v rokoch 1952 a 1953 takmer všetky organizácie

- i tie, ktoré dovtedy stagnovali.

hned prvá akcia po februárovom zasadaní mv nf mala vysokú

úroveň. bol td ~1 e d z i nár o d n ý deň ž i en. žen y

stavba baliarne

organizácie

národného f~ontu

v ladcoch mali, najmä po aktivite pri zakladaní jrd vysoký

kredit. preto sa aj tejto oslave venovala mimoriadna pozornosť.

prispeli k nej takmer všetky súbory, včetne dychovej

hudby. na oslave sa uskutočnilo vyznamenávanie najlepších

pracovníčiek z cementárne, jrd a školy. 8010 to symbolické,

pretože v obci sa po prvýkrát takéto niečo dialo v polohe:

robotníčky - dru ž stevníčky - príslušníčky pracujúcej inteligencie.

na oslave prehovorila poslankyňa národného zhromaždenia

elena koyšová.

v tomto roku sa konala v prahe celoštátna konferencia

žien, na počesť medzinárodného dňa žien. na konferencii mala

obec ladce tri zástupkyne: elenu koyšovú, annu faturovú a

máriu koyšovú.

občania ladiec a tunežíc sa v obci i na svojich pracoviskách

k výzvam mie r o v é h o k ong res u vo viedni

/december 1952/ prihlásili. kongres požadoval zákaz bakteriologických

a jaderných zbraní a zastavenie vojny /korea,

malajsko a inde/o

rok 1953 bol poznamenaný viacerými udalosťami v domácej

ekonomickej sfére i v medzinárodných udalostiach. malo to

vplyv na myslenie občanov, pretože niektoré z týchto udalostí

priamo zasiahli do ich každodenného života . jednou z nich

bola men o v áre for ma.

30. mája 1953 schválilo národné zhromaždenie zákon o menovej

reforme. bola usku točnená výmena peňazí a vkladov, odstupňovane

v pomere 5 : l až 50 : l. súčasne bol zrušený

lístkový systém predaja potravín a priemyselného tovaru a

stanovené jednotné štátne maloobchodné ceny.

v septembri 1953 sa na počesť x. zjazdu komunistickej

strany ceskoslovenska pod vedením straníckych organizácií

v ladcoch a tune žiciach, tak ako v celom okrese ilava vypra covávali

a občanmi schvaľovali akčné programy rozvoja a výstavby

obcí. išlo o plánovitý, postupný rozvoj a preto programy

mali viacročnú platnosť. plány v oboch obciach boli smelé

a veľké. z nich sa postupne uskutočnila len časť, ostatné,

najmä z objektívnych príčin realizovala až dalšia generácia.

niektoré z nich, uskutočnené i neuskuto čnené spomeniem:

v l a d co c h naplánovali postupné vylepšenie stavu verejného

osvetlenia, úpravu lúk a pasienkov, úpravu cintorína a opravy

ciest. zaviazal i sa k výs - adbe ovocných stromkov, úprave

parku. mali v/ijláne stavať bytové jednotky a novú školu, pripravené

boli plány na výstavbu futbalového ihriska s kúpaliskom,

výstavba materskej školy a prerobenie doterajšej školy

na byty pre učiteľov. veľký priestor vo svojich plánoch

venovali výstavbe jrd . na riadenie týchto prác bola stano vená

komisia: j ozef petrík, karol gnád, vincent zelík.

1953

menová reforma akčné programy

rovnako smelé ciele si postavilo verejné zh roma ždenie -

rozaírené plénum mnv, ktoré zvolali v tunežiciach. okrem poslancov

mnv sa ziali zástupcovia vaetkých organizácií v obci:

jaroslav pabula, predseda mo kss, karol kvasnica za tatran

tu nežice, jozefína baaková za čsm, augustín belko za zväzarm,

štefan letko - zväz požiarnej ochrany, mária baaková - výbor

žien·, frantiaek čeako - združenie rodičov, mária nováková -

riaditeľka akoly a jaroslav nový, správca osvetovej besedy.

kedže v mnv doalo k viacerým zmenám uvádzame vaetkých

poslancov a im pridelené funkcie:

jozef pet r í k, pre d sed a mnv

boris mie r ny, tajomník mnv

františek fa tura, podpredseda mnv a p oľnohospodársky referent

ján král, finančný referent

pavel koyš - vyživovací referent

jozef koštialik - zdravotný referent

ján sivoň - školský referent

ďalej boli v pléne: elena koyšová, jozef hriadel, jozef gajdo aík,

jozef hriadel ml. , albína galanská,

anni vlčanská, mária vráblová, ján cibiček,

florián minárik, ján suran, vincent

hulc, ondrej hriadel, jozef štefanec, ondrej

král, vincent kučo, ján uríček, ján

volek, ondrej koyš, ervín habánek, ondrej

faturík, zuzana bakoaová, ján cahel , štefan

galanský, vincent zelík.

miestny národný výbor v ladcoch urobil tohoto roku kritickú

analýzu stavu obce, na rôznych úsekoch života a konštatoval,

že :

- nepracujú komisie mnv /okrem stavebnej a finančnej/,

- stagnujú niektoré masové organizácie /čsm, výbor žien primnv i osve tová beseda/,

mnohé z týchto nedostatkov sa odstránili, ale najzávažnejší

nedostatok - stagnácia pri rozširovaní členskej základne

jrd stále pretrvával.

na mnv v ladcoch podľa zákona pribudla dalšia komisia:

komisia na och ran u m l á d e že, ktorej predsedkyňou sa

stala antónia mináriková a členkami anna hulcová, alžbeta

haršániová.

v máji 1953 sa uskutočnilo rozsiahle školenie c i v i l -

nej obr any. v čase od 17. - 23. mája boli vy-školení:

súkromný a socialistický sektor poľnohospodárstva, požiarne

hliadky, zd ravotné hliadky a zamestnanci cementárne, hydrocentrály

a k am eňolomu v tunežiciach. školenie sa týkalo

rovnako ladiec ako tunežíc.

zima 1952 - 1953 bola mimoriadne bohatá na s neh. po jarnej

obleve padal dokonca aj v máji. sneh narobil veľa starostí

nielen na cestách, ale aj v kameňolomoch, vodnej elektrárni

a po rozpustení aj v rozvodnených potokoch. už na

začiatku zimy bola ustanovená komisia a pracovná skupina na

odstraňovanie snehu. členmi komisie boli jozef petrík a veliteľ

znb szegenyi. pracovnú skupinu tvorili občania ladiec

a pracovníci cementárne .

v letnom období sa v ladcoch opäť podarilo zorganizovať

spoločnú mlatbu jednotlivo hospodáriacimi roľníkmi. mlaty

boli na dvoch miestach: v luhu a za rampou - pri kríži. takto

mlatba prešla oveľa rýchlejšie a organizovanejšie, s maximálnym

využitím jestvujúcich mláťačiek.

v roku 1953 sa konal súpis a urobili sa návrhy na premenu

poľnohospodár9kych kultúr. išlo o preskúmanie 1050

hektárov, ktoré boli rozdelené na poľnú, lesnú a

týkalo sa týchto honov: pod hájom, háj, peterkech lúky,

za kališťom, banská , pod lavičkami, pod bukovinu, králičko vá,

bukovina, stručková, kútna, paprudná.

delimi tačná komisia navrhla z a l e sne nie takmer

55 hektárov. veľká časť bola však zalesnená už predtým

z iniciatívy bývalých majiteľov a spolumajiteľov /urbár

a lesné družstv%~~

v roku 1953 sa na vodnej elektrárni ladce ustanovil podnik

združujúci závody ladce, ilava, dubnica nad váhom. funkcie

boli obsadené takto: riaditeľ podniku anton batelka,

hlavný inžinier ing. emil lauer, vedúci výroby ing. františek

fu - renda. ďalšie funkcie prevzali: gustáv var nay , bohumil

janec, františek žiačik, vojtech mikloši, arpád čunderlík.

7. januára 1953 prijali družstevníci v ladcoch tzv.

v z o r o v é s t a n o v y jrd, ktoré doplnili o miestne

ustanovenia. na tejto schôdzi zvolili delegátov na okresnú

konferenciu jrd, ktorá sa konala 25. januára 1953 v ilave.

medzi delegátmi boli: ján uríček, anna hulcová, pavel kalus,

jozef váň, terézia cibičková, antónia mináriková, elena koyšová

a predseda mnv jozef petrík.

na členskej schôdzi v januári schválili pra c o v n é

s k u pin y a ich vedúcich. vedúcim živočíšnej skupiny, ktorá

mala 5 členov, sa stal ján uríček a rastlinnej - dvanásťčlennej

terézia c~bičková.

15. marca sa na členskej schôdzi začala riešiť otázka

ne v ý k o n n ý c h členov jrd . z radov členstva vyčiarkli

vodná elektráreň

l a d c e

jednotné roľnícke

družstvo

všetkých, ktorí na jrd nepracujú a ponechali iba v ý k o nn

ý c h družstev·níkov. takto malo jrd takmer o 100 členov

menej ako predtým . to treba pokladať za určitý znak konsoli dácie

a spôsob ekonomického myslenia.

na tejto schôdzi sa rozhodli postaviť na " lúčkach" hy dináreň

- farmu pre 300 kusov vodnej hydiny , postaviť silážnu

jamu a iné menšie stavebné úpravy. urobili zmeny v osobách

účtovníka a pokladníka.

druhým vážnym rozhodnutím bolo pridelenie z á h u mie -

n o k 15 družstevníkom. podľa stanov doplnili záhumienky do

patričného množstva hektárov a určili ako podmienku majiteľstva

záhumienky - odpracovať 150 pracovných jednotiek .

v roku 1953 sa jrd zúčastnilo po prvýkrát družstevného

jarmoku v prejtej. vedenie rozhodlo, že zabijú dvoch bra vov,

objednajú mäsiara a budú predávať bravčové výrobky . na

jarmoku získal i čistý zisk, ktorý vložili do družstevnej

pokladne.

májovd členská schôdza jrd prija l a vážne opatrenia

v zmene vedenia. uvoľnila z funkcie predsedu jrd jána uríčka

s odôvodnením, že vykonáva prácu krmiča a za predsedkyňu

zvolili ele n u k o y š o v ú . skladníkom sa stal jozef váň,

vedúcim živočíšnej výroby ján uríček, ktorého potom v priebehu

roka vymenil vincent hulc. za pokladníka zvolili jána

sivoňa a predsedu dozorného výboru pavla koyša (nemohol vykonávať

funkciu, pretože manželka sa stala predsedkyňou)

vymenil jozef juríček.

situáciu v novozaložených jrd hodnotí okresná konferen cia

komunistickej strany slovenska, ktorá sa konala v apríli

1953 v ilave. rozhodujúcim pre vývoj družstevníctva však bol

i. celoštátny zjaz~ jrd 14. a 15. februára v prahe. delegáti

schválili medziiným vzorové stanovy jrd. konštatovalo sa, že

zmeny vo vede ní

j rd okresná ko nferencia a zjazd jrd

na počiatku päťdesiatych rokov sa vytvorili štyri vývojové

typy poľnohospodárskych družstiev od spoločného organizovania

poľnohospodárskych prác až po skutočné výrobné družstvo. takýmito

štádiami prešlo aj naše jrd.

na jrd sa v roku 1953 pracovalo už plánovitejšie . bol

zostavený premyslený osevný plán. podľa neho boli obilniny

zasiate na honoch "vápenka" a "kračiny" spolu 8 hektárov,

"kopanice" a "podskalka" 8 hektárov, "dlhé diely" 16,5 hektára.

časť z toho, asi 10 hektárov sa kosilo ručne a zvyšok

strojmi strojnotraktorovej stanice. okolo žatvy robilo denne

30 ľudí, z toho polovica brigádnikov z cementárne. vedúcou

mlatby bola antónia mináriková.

pracovná jednotka dosiahla v roku 1953 dvojnásobok

z predchádzajúceho roka - 11,30 kčs a naturálie: 2 kg pšenice,

l kg jačmeňa za pracovnú jednotku.

menová reforma zasiahla aj cen y poľnohospodárskych

výrobkov. vedenie jrd rozhodlo, že mlieko bude predávať pre

nečlenov po 3 korunách za liter, pre členov jrd po 2,20 za

liter. pre krmičov a dojičky ešte o 60 halierov lacnejšie .

v roku 1953 definitívne prevzali /bez náhrady/ záhradu

v kaštieli . rokovania sa zúčastnil zástupca učilišťa závodov

k.j. vorošilova z dubni6e čepák, ktorý žiadal ponechanie malých

záhradok pre zamestnastncov učilišťa bývajúcich v kaštieli.

jrd mu vyhovelo.

v okrese ilava sa objavila nebezpečná choroba dobytka

s l i n t a v k a na jrd sa urobili vážne opatrenia: denná dezinfekcia,

zákaz dovozu a vývozu dobytka, všetky vchody sa

uzavreli, pred vchodami rohožky s dezinfekčným roztokom a

zákaz vstupu cudzím osobám do areálu jrd.

ján bednárik, mária bednáriková, ján cibiček, terézia

cibičková, michal cibiček, františek fatura, mária faturová,

jaroslav faturík, jozef faturík, ondrej faturík, pavol faturík,

rozália faturíková, mária galanská, pavol hriadel, vinčle

zlepšila sa spolupráca s patronátnym závodom cementáreň

ladce. dobre sa uviedli §kolská jedáleň a družina mládeže

otvorené v predchádzajúcom roku .

na konci §kolského roka sa zaviedla dobrá tradícia:

zo - kss z cementárne a roh z tohoto závodu, ale i dalšie

organizácie a inštitúcie darovali knihy najlepším žiakom .

zmeny v organizácii

školstva

okresný národný výbor v ilave schválil postavenie novej

osemtriednej školy v roku 1954. stavba sa však neuskutočnila.

ona 22. februára sa konala oslava 5. výročia februárového

víťazstva pracujúcich. pred plnou sálou v kultúrnom programe

vystúpili žiaci školy a koncertov-ala závodná dychová

hudba.

neobvyklým spôsobom oslávili svoj sviatok deti. na medzinárodný

deň detí sa pripravil nielen kultúrny program a

športové odpoludnie, ale aj alegorický voz. zásluhu na tom

mali učitelia, rodičia, cementáreň, ale najmä výbor žien

pri mnv ladce.

rovnako v tu než i c i ach pre deti pri pravili kultúrny

program, ukážky cvičenia požiarnikov a usporiadali

pre ne celodenný výlet do lesa . iniciátorkami boli ženy,

ktoré okrem spomínaných akcii usporiadali slávnostné zasadanie,

kde sa hovorilo o pamätnom kongrese žien v kodani .

rovnako zaujímavo a netradične boli usporiadané podujatia

v predvečer prvého mája v ladcoch itunežiciach.

niektorých členov mv nf v ladcoch pre pasivitu vymenili.

novým tajomníkom sa stal milan schnierer, učiteľ školy.

najväčšiu aktivitu vidieť v organizácii jednotná telovýchovná

organizácia sokol, kde je snaha rozširiť svoju činnosť

na masovú základ ňu. užitočnú činnosť zaznamenávame u organizácii

pri protipožiarnej ochrane /zväz požiarnikov, čsčk a

pionierska organizácia/, rovnako pri zbere železného šrotu

a kultúrnej činnosti.

na začiatku roka 1953 došlo k premenovaniu hasičských

jednôt a zborov na · organizácie československého zväzu požiarnej

ochrany a namiesto "ha sič " sa začal použivať názov "po-

oslavy v ladcoch

atunežiciach

zmeny v národnom

fronte

zväz požiarnej

ochrany

žiarnik". hlavnou úlohou tejto organizacle sa stala prevencia,

k tomu prijali mnv v ladcoch . a tune žiciach i vedenie

cementárne špeciálne úlohy. prevencia sa zamerala na prehliadkya

vysvetľovaciu kampaň v obdobiach: jarné upratovanie,

ochrana úrody a lesov pred požiarmi a na vykurovacie obdobie.

kladnú úlohu zohrali žiaci osemrotnej strednej školy - od tohoto

roku sa datuje hliadkovanie pionierov pozdíž železnitnej

trate, potas žatvy.

v tu než i c i ach sa pripravila a postupne uskutočnila

adaptácia požiarnej zbrojnice. vytvorila sa hodnota

156 000 kčs, pričom príspevok štátu bol 60 tisíc korún. adaptáciou

starých priestorov a prístavbou vznikla garáž a sklad

pre pohonné látky.

14. marca sme so smútkom prijali správu, že zomrel prvý

robotnícky prezident klement gottwald. v ladcoch sa konalo

smútočné zhromaždenie a podpisovali sa kondolenčné listiny.

aj v roku 1953 ce~entáreň pokračuje vo výstavbe výrobných

objektov i v sociálnej sfére.

stavia sa v ý hre v ň a pre lokomotívy normálnorozchodnej

trate. ochranné domčeky v kameňolome cementárne - po

jednom na každej etáž i, celkom 5. domčeky majú dve miestnosti:

pre ná rad i e a ohrieváreň.

v 3. št vr ťroku 1953 sa začala výstavba 12-bytovky t-12

v hodnote 737 000 kčs. prví nájomníci sa nasťahovali o rok

neskôr.

v roku 1951 sa začala stavať tzv. "slobod áreň ". užívacie

povolenie bolo vydané v júni 1953.

v roku 1953 bolo dostavané a začalo sa využívať veľké .

skladište v cementárni .

 

1954

 

15. júna 1954 sa v prahe konal

zjazd komunistiekej strany československa.

najviac občanov zaujala časť, v ktorej sa hovorilo

o zvýšení životnej úrovne, prekonávaní zaostávania v poľnohos podárstve

a palivovo - energetickej základne.

poľnohospodári si poz6rne vy p očuli, že hlavnou je rastlinná

výroba, intenzívne obrábanie pôdy, ako pred-poklad

rýchleho napredovania živočíšnej výroby. júlové zasadanie

miestneho národného výboru v ladcoch sa zaobe ralo kritikou,

ktorú x. zjazd vzniesol k štátnym orgánom a metódam ich práce.

voľby do národných výborov sa konali 16. máj a

1954. občania volili poslancov do miestneho národného výboru

v ladcoch a tunežiciach, okresného národného výboru v ilave

a krajského národného výboru v žiline.

voľby predchádzala značná aktivita občanov. predvolebná

kampan sa začala už v januári všeľudovou di skusiou k novému

zákonu o národných výboro ch. zákon odstranoval doterajšiu

prax nepriamych volieb á zaisťoval, aby poslancov do národ ných

výborov /trojročné volebné obdobie/ volili občania

priamo - menovite.

v rámci predvolebnej kampane sa konal v apríli v ilave

celo okresný aktív žien, na ktorom sa za ladce zúčastnili

galanská, cibičková a mierna. záver za krajský výbor strany

mala elena koyšová. po aktíve boli v ladcoch aj tunežiciach

besedy, na ktorých vyhlásili ženy hodnotné záväzky k voľbám

a k x. zjazdu ksč. v oboch obciach sa konali verejné predvolebné zhromaždenia,

na ktorých sa predstavovali kandidáti na poslancov do _

národných výborov. v tomto období vynikla aktivita súborov

osemročnej strednej školy, ktoré vystupovali v ladcoch, tunežiciach

a košeci. pred voľbami boli ako obvykle zriadené volebné

zhromaždenie

ladislav kvasnica - člen rady mnv

emil kvasnica - poľnohospodárska komisia

gustáv marguš - finančná komisia

emília kvasnicová - školská, osvetová a zdravotná komisia

jozef rožník

gustáv belko

- pracovné sily a telovýchova

- obchod a výkup

ladislav kvasnica - bezpečnosť a proti požiarna komisia

vo voľbách do národných výborov boli v ladcoch a tunežiciach

zvolení dvaja poslanci do onv v ilave: teofil haršáni

a elena koyšová.

v roku 1954 sa zostavovali a upravovali akčné programy

národného frontu na roky 1954 - 1955 - 1956 .

v l a d c och prijali úlohy zo všetkých oblastí . boli

to akcie v poľnohospodárstve pre jrd i súkromný sektor. išlo

o systém hnojenia, úpravu močovkových j ám, ustanovenie miestneho

agronóma a zootechnika z radov občanov. plánovali zaviesť

chov vysokoúžitkových poľnohospodárskych zvierat a hydiny.

zvýšená pozornosť sa podľa akčného programu venuje jrd, kde

sa hovorí najviac o zab€zpečení krmovinovej základne a v tej

súvis l osti so silážovaním. plánuje sa zvýšenie nosnosti hydiny,

zabránenie nákazlivým chorobám. rovnako bol prijatý plán

výsadby ovocných stromkov a pomoc súkromníkom pri výsadbe

kvalitných odrôd.

~ obci ladce sa aalej plánovali: úprava 20 hektárov pasienkov,

výsadba topoľov, cesty k rodinným domkom, oprava

zábradlí pri potokoch, rekonštrukcia vodovodu, oprava požiarnej

zbrojnice, obradnej miestnosti a miestneho rozhlasu.

úloh bolo ešte oveľa viac. dnes vieme, že sa uskutočnili

všetky, okrem výstavby osemročnej strednej školy za 6 miliónova

materskej školy za l a pol milióna korún. na tie museli

občania ladiec ešte niekoľko rokov čakať.

akčné programy

 

1955

 

v tu než i c i ach tak isto ako v ladcoch prijali náročné

úlohy, najmä smerom k rozvoju poľnohospodárstva. plánovali

upraviť 15 hektárov pasienkov a jeden a pol hektára lúk,

rozorať 2 ha ladom ležiacej pôdy, vysadiť ovocné stromky,

upraviť 200 metrov ciest, dokončiť prístavbu požiarnej zbrojnice,

prerobiť hasičsk~ sklad na osvetovú besedu, vybudovať

3 obecné studne, regulovať potok až po váh a iné úlohy. aj tu

sa darilo úlohy plniť, najmä tie, ktoré boli závislé iba na

mnv a občanoch.

v tomto roku sa konalo v oboch obciach pre č í s lova -

nie domov.

v súvislosti s voľbami a prípravou akčn~ch programov sa

veľmi aktivizovali ženy v ladcoch i tunežiciach. prispeli

k tomu zv~šené právomoci v~borov žien pri miestnych národn~ch

v~boroch.

v novembri sa konali voľby do t~chto orgánov za veľkej

účasti žien. tak v la d c och sa 4. novembra 1954 ustanovil

17 - členn~ v~bor žien, ktorého predsedkyňou sa stala helena

cibičková, králová jolana podpredsedníčkou a edita mirtová

tajomníčkou. rozsah ich aktivity bol veľmi širok~ . zaoberali

sa plnením dodávok poľnohospodárskych produktov, kontro lovali

predajne, družinu mládeže, ale najmä organizovali záväzkové

hnutie a osvetovú činnosť medzi ženami. zaujímavou

formou. boli besedy o knihách pri "p áračkách".

v t une ž i c i ach bola ustanovujúca schôdza ll. no vembra.

do výboru žien pri mnv zvolili baškovú máriu, cibičkovú,

hollú, hrdinovú, melicherovú, mikuškovú antóniu, mikuškovú

františku a račkovú, predsedkyňou sa stala anna hrdinová

 

voľby do národného zhromaždenia /obvod č. 329/ a slovenskej

národnej rady obvod 65 - ilava/ sa konali 28. novembra

1954.

v ladcoch a tunežiciach boli zriadené agitačné strediská

v ladcoch vedúci jozef mesiac, v tunežiciach jaroslav

novotn9/. v rámci predvolebnej kampane sa rozvinula !iroká

agitačno-propagačná práca, najmä na podporu prijat9ch akčn9ch

programov. oživovala sa činnosť súborov, vymieňali sa divadelné

predstavenia a koncerty hudieb.

tesne pred voľbami sa konalo v ladcoch verejné zhr omaždenie

pre občanov ladiec a tunežíc, na ktorom predstavili

kandidátov do národného zhromaždenia a slove nskej národnej

rady.

vo voľbách zvolili karola tomá!ka, riaditeľa závodu

k.j. voro!ilova v dubnici za poslanca do národného zhromaždenia,

stanislava hollého, robotníka z dubnice do slovenskej

národnej rady.

v jednotnom roľníckom družstve ladce sa začali ukazovať

prvé výsledky hospodárenia, čo sa prejavilo aj v zárobkoch

členov. pracovná jednotka stúpla na 16, 80 kčs, splatili sa

v!etky dlhy vo v9!ke 23 000 korún a do nedeliteľného fondu

sa vložilo 17 000 kčs.

 

v rastlinnej v9robe sa zlep!ila organizacla práce, dodržal

i sa v!etky osevné a v9sadbové plány. pri žatve a mlatbe

pomáhali vojaci miestnej posádky vojsk ministerstva vnútra -

denne, od začiatku až do ukončenia ich pracovalo desať.

v živočí!nej vyrobe sa stále nedarilo dosiahnuť plánované

stavy. hovädzieho dobytka malo družstvo 49 kusov, namiesto

plánovan9ch 59, o!ípan9ch 70, čo bolo o 30 menej ako

plán. aj miesto plánovan9ch 6 koní mali iba dvoch a jedine .

hydina 550 kusov bola nadplán. i napriek tomu splnili v!etky

dodávky v živočí!nej v9robe nad 100 %. vedenie družstva

prijalo opatrenia na doplnenie stavov do konca roka 1954.

museli v!ak rie!iť mnohé nedostatky technického charakteru

voľby do národného

zhromaždenia

a slovenskej

národnej rady

jednotné roľnícke

družstvo

v ošipárni i hydinárni. zaviazali sa zaviesť pri chove ošípaných

metódu lju'skovovej a šurika. ,

pri previerke v roku 1954 sa ukázalo dosť nedostatkov

v skladovom hospodárstve i v otázkach odmemovania a evidencie.

za podpory odporcov jrd sa rozhodli niektorí výkonní

 

družstevníci z jrd v y s t ú piť. celkom 15 členov dalo

3. augusta odhlášku /františek fatura s manželkou, pavel faturík

s manželkou, ján cibiček s manželkou, ondrej král

s manželkou, ján bednárik, mária ištvániková, mária a rozália

koyšová, jozef maršovský, terézia baštugová , mária ga lanská,

eva peterková, mária vráblová . väčšinou udávali dô vod:

nesprávne hospodárenie. agitačná skupina na čele s jozefom

suranom dokázali časť z nich presvedčiť, aby odhlášky

vzali späť . niektorí však na vystúpení z jrd trvali i dalej.

v súkromnom sektore si v roku 1954 počínali lepšie

v tunežiciach ako v ladcoch . mlatbu skončili roľníci v tunežiciach

14 . augusta a trvala iba 12 dní, pretože mlátili

vo dne i v noci . v ten istý dem skončili aj dodávku obilia

na 100 %.

v ladcoch skončili o šesť dní neskôr, ako plánovali

- 21 . augusta, najmä ' vinou poruchovosti mláťačiek zo strojnotraktorovej

stanice. lep š ie si počínali v dodávke mlieka

a mäsa, ktoré vysoko prekračovali, takže už v septembri plnili

mlieko na 124 % a hovädzie mäso na 116 %. i napriek

tomu občania kritizovali zlú organizáciu odberu mlieka. za oberala

sa tým aj rada mnv a ku koncu roka sa situácia

zlepšila.

 

v roku 1954 sa reorganizoval celý národný front, osobitne

spôsob vedenia organizácií, členstvo a celkové poslanie

pri riadení spoločnosti. v ladcoch v tom čase členmi

po ľ n o h o s po d á rsk e

práce

národný front

ci jeho organizá cia

národného frontu boli: kss, roh, čsm, zčssp, čsčk, sokol,

československý zväz požiarnej ochrany, zväz protifašistických

bojovníkov, zväzarm, jednota- spotrebné družstvo, česko slovenský

zväz invalidov a jrd. oo novovytvoreného miestneho

výboru národného frontu boli zvolení:

ján turza - predseda

valter fábry - tajomník

za jednotlivé organizácie mic hal habánek a františek

mierny za mo kss, jozefína haršániová /čsm/, milan juríček

/čsm/, jozef zajac /zväzarm/, ivan zelík /zčssp/, albína

galanská /čsčk/, františek fatura /jro/, karol gnád /mnv/,

jozef juríček /zs čsčk/, ladislav fatura /oobrovoľná športová

organizácia/, anna hulcová /výbor žien/, jozef daňo

/zväz požiarnej ochrany/, jozef pecháček /závodný klub roh/,

rudolf vyhnička /zčssp - závod/o

v tune žiciach miestny výbor národného fro ntu tvorili:

emil kvasnica - predseda

karol kvasn ica - tajomník

členovia: gustáv marguš, rudolf kvasnica, jozef eli áš , anton

kvasnica, ondrej raček, adam marguš, viktor baška,

stefan melich~r, jdlius mihálik

miestne výbory národného frontu organizovali okrem iného

al oslavy 10. výročia slovenského národného povstania.

 

najskôr doma - vo svojich obciach a potom dčasť na okresných

oslavách, ktoré sa konali v zliechove za dčasti viac ako

3 000 návštevníkov . z ladiec, okrem partizánov odišli do

zl i ec hova aj príslušníci ludovej milície a další občania.

obdobne dôstojne - už za dčasti vojakov z p o s á d k y

v l a d c och oslávili občania 10. výročie bojov na dukle

- deň československej ľudovej armády.

činnosť

organizáci í

v tu než i c i ach mala organizácia požiarnej ochrany

40 členov. veľmi ' dobre si počínalo 9 - čle nné družstvo žien.

organizácia sa zlepšila po odbornej stránke, vyškolili veli teľov,

strojníkov, získali další inventár. predsedom bol štefan

letko.

telovýchovná organizácia v tunežiciach /oobrovoľná športová

organizácia tatran/ veľa získala z porozumenia slovenských

bazaltových kameňolomov tunežice, ktoré prevzali nad

športovcami patronát. telovýchovná organizácia sa zaraduje

svojou aktivitou medzi najlepšie v okrese. a to ni e l en v telovýchovnej

činnosti. napr. v zbere železné ho šr otu nazbierali

26 500 kg a skončili medzi telovýchovnými organizáciami

v okrese ilava na prvom mieste.

pod vedením do kss /predseda jozef seidel/ a miestneho

výboru národného frontu v tunežiciach dobre pracuje v tomto

roku organizácia ceskoslovenského zväzu mládeže /predseda

rudolf piňťa/, ceskoslovenský červený kríž /emília kvasnicová/

a zväzarm /gustáv belko/.

v ladcoch medzi najlepšie organizácie patrí nesporne

ceskoslovenský červený kríž. miest na odbočka získala v roku

1954 putovnú štandardu ov csck v ilave ako najaktívnejšia.

 

osemročná stredná škola má v roku 1954 276 žiakov. postupne

sa do praxe dostáva nový systém a nové vyučovacie

osnov~. dosahujú sa úspechy v športovej a kultúrnej oblasti

v rámci okresu ilava. v sporení sa napr. umiestňujú na prvom

mieste v okrese a dobré výsledky sú aj v zberoch liečivých

rastlín. v tomto školskom roku na škole učili: ján sivoň,

františek žitva, margita žitvová, edita mirtová, k. schmero vá,

ema niňajová, valter fábry, e. fábryová, jana krušinská.

hiestny národný výbor v tu než i c i ach sa zaoberá

otázkou dochádzky žiakov do lad i ec. rodičia sa sťažujú, že

osemročná

stredná škola

komunikácie sú pre deti nebezpečné. riešenie sa však zatiaľ

nenašlo .

v roku 1954 došlo k spojeniu dychov9ch hudieb. počet

hudobníkov sa z rôznych dôvodov zmenšil a tak spojenie bolo

aj z t9chto dôvodov nutné . vedúcim hudby sa stal pavol habá nek.

po otvorení kultúrneho domu sa značne zlepšili podmienky

pre nacvičovan i e a tak sa úroveň nadalej zvyšovala .

vedúcou osvetovej besedy v ladcoch sa stáva učiteľka

osemročnej strednej školy edita mirtová .

aktívna je osvetová beseda v tunežiciach . zápasia však

s f i nančn9mi nedostatkami, s nízkym knižným fo ndom a dalšími

problémami.

spojenie

dychov9ch hudieb

už v decembri 1954 sa vzdala funkcie tajomníčky miestneho

národného výboru v ladcoch anna koyšová. na začiatku roka

sa museli uskut očniť doplňovacie voľby, v ktorých bol v obvode

číslo 2 za poslanca mnv zvolený ondrej koyš. toh oto potom

 

poslanci mnv na zasadaní pléna zvolili za tajomníka mnv.

anna koyšová bola na mnv ponechaná ako úradníčka.

dňa 7. októbra sa pre chorobu vzdal funkcie predsedu

mnv ján turza . na zasadaní pléna zvolili za predsedu mnv

v inc ent a h u l ca, do rady mnv:

jozef majerík, vincent zelík, ján turza. v tomto roku sa potom

ján turza stal predsedom oo kss a anna koyšová tajomníčkou

výboru žien pri mnv.

miestny národný výbor riešil niektoré zanedbané otázky,

ako verejné osvetlenie a cestou výboru žien sa zvýšila starostlivosť

o poctivosť predaja, čistotu obchodov . osobitne

na hostince bolo veľa ústnych i písomných sťažností od občanov

a montérov, ktorí v ladcoch bývali počas budovania a opráv

cementárne.

v máji 1955 zbúrali 35 metrov vysoký komín bývalej pálenice,

ktorý tv-oril doytedy dominantu pri vstupe do obce.

komín už mnoho rokov neslúžil svojmu účelu a ohrozoval okolie.

v dňoch 7. - 9 . decembra skladali poslanci účty svojim

voličom. kedže každý zo sedemnástich obvodov mal svojho

poslan~a - skladali sa účty po obvodoch, každý poslanec osobitne.

schôdze sa konali v škole a v kine. boli veľmi rušné

a veľa obecných otázok sa vyjasnilo.

v roku 1955 bola v obci ladce a tunežice vyhlásená socialistická

súťaž. vytvorili sa dvojice obcí:

l a d cep r e j t a a t une ž ice l i e s k o vec

medzi kritériami bolo medziiným čo najrýchlejšie a najkva-

zmeny v mnv ladce socialistická súťaž

 

litnejšie ukon čenie žatvy a mlatby, podmietky podľa vtedajšieho

hesla "za -kosou pluh!", sejba strniskových miešaniek,

silážovanie krmovín, výkup zemiakov a obilia. do úloh však

bolo predovšetkým zaradené získavanie malých a stredných roľníkov

do jrd.

ďalšia súťaž bola vo výstavbe, skrášľovaní obce a dalších

oblastiach. podobne boli v žilinskom kraji vytvorené

dvojice okresov. okres ilava súťažil s okresom púchov.

v celkovom hodnotení nedopadli ladce najlepšie - skončili

na 16. mieste. tunežice lepšie - boli piate.

veľký počet brigádnikov sa zúčastnil nár o dne j

sme n y 24 . apríla 1955. vyrovnávali sa cesty, čistili lúkyapasienky,

upravoval sa cintorín a členov ia čsm pracovali

pri výstavbe dvora jrd.

ďalšia národná smena sa konala v auguste na počesť výročia

slovenského národného povstania opäť za veľkej účasti

občanov v tunežiciach i ladcoch.

okresná komisia pre vyhodnocovanie a k č n ý c h progr

a m o v uverejnila _ výsledky a poradie obcí v plnení úloh

za i. polrok 1955. v ladcoch mali ročný plán splnený na

90 % a v tunežiciach na 60 %. i napri ek tomu sa ladcom ušlo

štvrté a tunežiciam až 24. miesto v okrese. na konci roka

bolo poradie: ladce 3. miesto, tune žice 5 . miesto. v ladcoch

k tomuto úspechu najviac prispeli hlavne škola, českosloven ský

červený kríž a bri gádnici, ktorí zo všetkých organizácií

pracovali pri výstavbe jrd.

 

dna 16. januára 1955 sa konala v ilave okresná konferencia

družstevných roľníkov. na konferencii sa dostalo pochvaly

družstevníčkam z ladiec minárikovej, uríčk ovej agalanske j.

ešte pred touto konferenciou schválila členská sc hôdza jrd

v ladcoch vývojový plán na tri roky.

na tieto rokovania naväzbval ii. celoštátny zjazd jrd

jednotné

roľnícke družstve

/18. - 20. februára 1955/, ktorý stanovil další smer rozvoja

družstevníctva. "ro koval o plánovitej rastlinnej a živočíšnej

výrobe, zvyšovaní odbornej úrovne družstevníkov, zvýšení

hmotnej zainteresovanosti a zlepšení riadenia jrd. týmito

otázkami sa zaoberalo aj zasadanie úv ksč v júni toho istého

roku, potom i okresný výbor kss v ilave a onv v ilave.

aj v našom okrese išlo predovšetkým o zakladanie nových

jrd a rozširovanie členskej základne jestvujúcich. v podmien kach

tunežíc to znamenalo založenie jrd a v ladcoch vytvorenie

celo obe c n é h o družstva.

rozšíriť jrd v ladcoch sa ukazovalo ako veľmi nutné,

 

pretože súčasné množstvo pôdy a počet výkonných roľníkov

v jrd nezaručovali další rozvoj poľnohospodárskej veľkovýroby,

ani plné využitie mechanizmov.

jrd ladce vykazovali v tomto roku takýto stav poľ n o -

h o s pod á r s k y c h z v i era t

41 kusov hovädzieho dobytka, 90 ošípaných .

vo výrobe dosiahlo 37 kg hovädzieho mäsa, 57 kg bravčového

mäsa a 403 litrov mlieka na jeden hektár pôdy . medzi jrd

v okrese malo družstvo najvyšší náklad na výrobu na jeden hek tár

- až 4000 korún, čo bolo dvojnásobok nákladov iných družstiev.

finančné výnosy boli však i tak dobré a tak bola i najvyššia

pracovná jednotka doteraz - 32,10 kčs a celkove bolo

jrd ladce vyhodnotené ako najlepšie v okrese.

uspokojivá bola situácia v stavbe objektov, resp. adap tácii,

ktorá sa nezaobišla bez výdatnej pomoci brigádnikov.

v tomto roku sa dokončili objekty:

- kurín v hodnote 40 tisíc korún pre 250 kusov

- mostná váha /17 000 kčs/

- silážna jama /37 000 kčs/

- senník /37 000 kčs/

- močová jama /19 000 kčs/

- hnojisko /20 000 kčs/

- ovčín pre 100 kusov oviec /56 000 kčs/

k plneniu základnej úlohy ii. zjazdu jrd - rozšíreniu

jestvujúcich družstiev a zakladanie nových sa v ilave vytvorila

komisia pre riadenie agitácie do jrd.

aj v l a d c och a tu než i c i ach sa zriadili agi tačné

strediská, vytvorili agitačné dvojice zložené z členov

strany, družstevníkov, pracovníkov patronátneho závodu ladecká

cementáreň, učiteľov a dalších .

v roku 1955 mala osemročná stredná škola 268 žiakov.

v školskom roku došlo k niektorým personálnym zmenám. riaditeľa

jána sivoňa, ktorý chorľavel zastupoval po celý rok

františek žitva. v tomto roku bol zvolený nový výbor združenia

rodičov, na čele ktorého bol imrich mihál .

mnv a stranícky orgán dd kss sa o p äť zaoberajú výstav bou

 

materskej školy a detských jasiel . súčasné budovy nev yhovovali

požiadavkám . intervenovalo sa na knv žilina, ale

napokon sa j a s l e z r u š i l i a do budovy sa nasťahovala

materská škola . bolo to v tom čase jediné možné riešeni

e, pretože jasle mal i neúnosne nízky počet detí.

v roku 1955 sa robila generálna oprava budovy školy

za takmer 100 tisíc korún . dodávateľom bol okresný stavebný

podnik.

~ž v roku 1954 sa začala n acvičovať spartakiáda. nácvik

vyvrcholil v roku 1955 . vedúcim nácviku v škole bol františek

žitva a veľkej podpory sa dostalo zo strany cementárne

a združenia rodičov pri dsš. v škole cvičilo celkom 100

žiakov trikrát do týždňa v kultúrnom dome. ervín habánek

organizoval cvičenie 20 dorastencov, 15 učňov a ib mužov.

cvičiteľmi v rámci tj tatran cementárne boli gach a prekop.

okresná spartakiáda sa konala 8. mája 1955 v dubnici

nad váhom za účasti 2 471 cvičencov. z ladiec okrem cvičencov

na okresnej a potom aj na krajskej spa r takiáde účinkova-

o s emročn á

stredná š kola

celoštátna

spart ak i áda

la aj dychová hudba z ladiec. žiaci a niektorí dorastenci

cvičili potom na krajskej spartakiáde v žiline a žiaci

23. júna - 5. júla aj na i. celoštátnej spartakiáde v prahe.

boli medzi nimi žiaci: ivan čičkan, rosemarie hromková, daniela

koyšová. za účasť na spartakiáde bola škola odmenená

krajským vyznamenaním.

aktív pre občianske záležitosti, ako pomocný orgán

miestneho národného výboru v ladcoch vznikol v roku 1953.

za dva roky svojej existencie dokázal svoju opodstatnenosť.

v roku 1955 bol znovuustanovený tak, že 5 členov bolo z ladiec

a 3 z tunežíc. predsedom aktívu pre občianske záležitosti

sa stal vincent hulc.

aktivita v kultúrnovýchovnej oblasti sa prejavila pri

organizovaní rôznych podujatí. pod vedením agitačného strediska

/vedúci štefan saksa/ a predsed~ komisie - eduard

zimprich, predseda zk roh sa pripravili oslavy l. mája,

vosr a dalšie - vždy s bohatým kultúrnym programom v zk roh

i v obci.

na oslavách medzinárodného dňa žien odmenili 21 vzorných

plničiek dodávok poľnohospodárskych produktov.

uskutočnila sa hviezdicová š t afe t a k v. svetovému

festivalu mládeže a študentstva. po štafete sa odoslali záväzky

čsm i ostatných organizácií uzavreté na počesť 10. výročia

oslobodenia.

závodný klub roh organizoval v januári sťahovanie knižnice

 

obce do kultúrneho domu. knihy i nadalej zostali majetkom

obce. presťahovala sa aj závodná knižnica cementárne

a tak vznikla tzv. "ústredná knižnica" so slušným knižným

fondom.

aktív pre ob čianske

záleži tosti

kultúrna činnosť

slovenské bazaltové kameňolomy n.p. lučenec, závod tunežice

mali 15. s~ptembra 1955 tzv. obhliadku pri prile žitosti

schválenia živnostensko-právneho schválenia kameňolomu.

komisia zist ila veľké nedostatky. v zápise sa ťažba označuje

za nezodpovednú, robi sa nedostatočné uskladňovanie

výbušnin, vyskytujú sa požiarno-bezpečnostné nedostatky a zlá

sociálna starostlivosť . vydal sa prevádzkový poriadok a povolenie

na prevádzku s podmienkou odstránenia 45 nedostatkov.

Nedostatky v kameňolome tunežice päťdesiate roky sú v ladeckej cementárni poznamenané

snahou zlepšiť technickú úroveň jestvujúceho starého zariadenia.

čiastočne som už o tom písal v predchádzajúcich kapitolách

- rokoch. už v roku 1952 sa mení spôsob dopravy suroviny.

úzkokoľajku nahrádza lanovka vedúca z lomu do závo du.

lanovku dodala rakúska firma pohling.

v tom istom roku sa začína vyrábať aj vápno v kruhovej

peci a neskôr aj mletie s vysokopecnou troskou a sádrovcam

na hydraulické vápno traskavej triedy 100.

posledná stavebná akcia pred budúcou rekonštrukciou

závodu bola úprava expedície - baliareň.

začiatky päťdesiatych rokov sú obdobím veľkého rozmachu

záväzkového hnutia a rôznych foriem iniciatívy pracujúcich.

okrem straníckej organizácie má na tom veľk~ podiel

revolučné odborové hnutie a československ~ zväz mládeže.

aj v~robné v~sledky boli dobré. tak v roku 1950 sa na

v~zvu generálneho riaditeľstva cementární v prahe pracujúci

ladeckej cementárne pripojili k záväzku vyrobiť cement nad

plán. vtedy sa naviac vyrobilo 33 000 ton. to bol tiež jeden

z dôvodov, prečo prezident republiky a vláda čsr pridelili

do ladiec stavbu kultúrneho domu.

v rokoch obnovy národného hospodárstva a v dvojročnom

pláne vyrobil ' závod v ladcoch 669 825 ton cementu. v rokoch

prvej päťročnice l 136 765 ton cementu.

riaditeľom cementárne v rokoch 1945 - 1952 bol or. vojtech

varhaník. od roku 1952 ido 19621 teofil haršáni.

medzi popredn~ch straníckych a odborárskych funkcionárov

na začiatk u päťdesiatych rokov patrili ludovít kučík,

adolf hriadel, štefan galansk~, ondrej prekap, rudolf grach

a další .za dobré výsledky v plnení výrobných úloh práve za spomínané

 

obdobie, za priekopnícku činnosť v zavádzaní vnútropodnikového

chozrasčotu a pri zrýchľovaní obrátky bbežných

prostriedkov, udelil prezident republiky ladeckej cementárni

rad prá ce. zástupcovia závodu ho prevzali 30. apríla

1955 - teda v deň desiateho výročia oslobodenia obce ladce

sovietskou armádou.

rad práce

cementárni

veľa diskusií a súhlasných prejavov vyvolali správy

o rokovaní xx. zjazdu komunistickej strany sovietskeho zväzu

v dňoch 14. - 25. februára 1956. najviac zaujala ta časť,

kde sa ukladá úv kssz odstrániť dôsledky kultu osobnosti a

tá, kde sa hovorí o možnosti mierového spolunažívania štátov

s rozdielnym spoločenským zriadením.

v apríli rokoval aj úv ksč a rovnako prijal opatrenia

na odstránenie a nápravu chýb z predchádzajúcich rokov.

občanov našich obcí v tomto roku dezorientovali správy

prichádzajúce z poľska, juhoslávie a madarska. otvorená kontrarevolúcia

v madarsku vyvolala rozhorčenie, rovnako ako

agresia izraela do egypta .

v dôsledku týchto udalostí sa na mnohých miestach -

i v našej obci, prejavila nákupná horúčka, ktorá však čoskoro

utíchla. politická situácia i napriek týmto udalostiam

bola priaznivá - ved v tomto roku sa uskutočnilo dvakrát zníženie

cien potravín a spotrebného tovaru a zvýšili sa platy

niektorým robotníckym. profesiám, učiteľom, lekárom a niektorým

dalším odvetviam.

v roku 1956 bol predsedom mnv nadalej vincent hulc a tajomníkom

ondrej koyš. v mnv dalej aktívne pracovali vincent

zelík, jozef majerík, ján turza, ján suran, karol gnád, mária

hantáková, anna faturová, štefan jánošík a další.

-

značne sa pohla dopredu výstavba miestnych komunikácií.

na jar to bola veľká akcia na údržbu poľných ciest. tie boli

v ladcoch v pomerne sl ušnom stave . najhoršie boli lesné cesty

- preto mnv organizoval túto akciu v spolupráci s lesným

družstvom a bývalými urbárnikmi. požiadavka na pomoc bola

adresovaná i štátnym lesom pruské.

ďalšia celoročná akcia boli miestne komunikácie: chodník

okolo bet6novej cesty a c~sta do vyhničkovej ku kaštieľu.

politická

situácia

intenzívnejšie

pri zveľadovaní

obce

poc hvalu za dobrú prácu dos t ala komisia výstavby mnv /predseda

karol gnádj. celková hodnota týchto svojpomocných akcií

v roku 1956 dosiahla 2ss 000 kčs, čo zaradilo obec ladce

na 2. miesto v okrese ilava .

 

obec prijala výzvu červeného kameňa na socialistickú

súťaž v úprave lúk a pasienkov, na čo vypracovali postup spo lu

s jrd a lesným družstvom.

24 . a 25 . marca sa organizovalo tzv. "jarné upratovanie"

a skrášľovanie obce. mnv vydalo nariadenie majiteľom domov

a obyvateľom bytoviek na čiste n ie a úpravu pred domami,

v ktorých bývajú .

v t une ž i c i ach sa v tomto r oku hlavná pozornosť

venovala stavbe ob ecnej cesty s celkovom hodnotou diela

1~0 000 kčs. práce za veľkej pomoci občanov začali v 2. štvrť roku

a do konca roka 1956 bola cesta hotová.

v ladcoch sa premenovali niektoré ulice . hlavná cesta

dostala názov ulica klementa gottwalda, tzv . priečna ulica

bola nazvaná po júli uso vi fučíkovi, ulica "dedina" na ulicu

ludovíta štúra, nepomenovaná ulica okolo cintorína na ci ntorínsku

ulicu a horné ladce na cestu slovenského národného

povstania.

občania sa sťažujú na nevy hov ujúce ob chodné priestory

v obci ladce. iniciátorkami rokovaní o tejto otázke boli ženy

vo výbore žien pri mnv /predsedkyňa mária štefeková/ .

žiadajú otvoriť predajňu odevy, technokov. nevyhovujú ani

predajne mäsa, zeleniny a vesna /strižný tovar/ svojou plo chou

a hygienou. mnv žiada ladeckú cementáreň, aby vedenie

pomohlo tieto otázky riešiť výstavbou. kritika bola na ne kvalitný

chlieb - netýkala sa pekárov, ale nekvalitnej múky.

v dezolátnom .stave bol ~odovod v časti obce - 15 rodinných

domkov. drevená veža bola za spoluúčasti okresnej

zmena názvov

ulíc

rieš enie stave bných

otázok

hygienickej stanice v ilave zbúraná, vymenená za murovanú.

vymenilo sa aj ~otrubie.

vybavuje sa povolenie na výstavbu rodinných domkov

v hor n ý c h l a d c och, čo mnv zdôvodňuje šetrením kvali t nej

p dľnohospodárskej pôdy na rovine a zdravým prostredím

v horných ladcoch.

pri riešení stavebných problémov sa legalizovalo 14 stavieb

stavaných bez povolenia. išlo zväčša o prístavby k jes tvujúcim

rodinným domkom. vydalo sa dodatočné staveb né povo lenie

.

v roku 1956 vydáva okresný národný výbor v ilave dalšie

stavebné povolenie na výstavbu bytoviek l adeckej cementárn i .

je to bytovka typu t-16 projektovaná keramoprojektom tren čí

n . celkový náklad bol l milión 56 tisíc korún. na konci

dalšieho roka stavebný podnik ilava stavbu dokončil a dal

do užívania novým obyvateľom .

na jar 1956 sa vspoluupráci s les ným závodom pruské

vysadilo v katastri ladiec najprv 19 000 a potom, v rámci

veľkej akc i e 24 . - 26 . aprí l a za pomoci brigádnikov dalších

ii 000 lesných stromkov:

v ladcoch sa vytvorilo tzv. pasienkové konto . boli to

poplatky od kráv po 15 kčs, od teliec a j alovičiek po 10 kčs

a oviec 8 ko r ún r očne. tieto pe niaze sa využívali na úpravu,

hnojenie a ku l tivovanie pasienkov .

dosť problémov bolo aj v tomto roku so službami strojnotraktorovej

stanice . roľníci sa sťažovali, že nedodržujú

zmluvy, neprichádzajú včas, v dohodnutých termínoch. podob ne

to bolo aj pri mlatbe, kde bolo veľa prestojov pre po r

uchy . pritom roľníci i družstevníci poukazovali na dobré

služby tejto organizácie v susednom okrese púchov.

dosť problémov v roku 1956 bolo s výkupom poľnohospodárskych

produktov, v ladcoch ' výkup cukrovej repy splnili

na 100 %, a l e zemiaky iba na 92,1 % a obilie na 95 %.

po ľ nohospodárstvo

v tunežiciach zabezpečovali svojou agitáciou výkup členky

výboru žien. chodili po dvojiciach za roľnikmi a presvedčovali

ich, aby odovzdali včas vajcia a mlieko . dosiahli úspech,

že vajcla za 2. §tvrťrok splnila obec už v aprili.

na konci roka v§ak ani v tunežiciach neboli v§etky dodávky

splnené na 100 %.

množia sa priestupky - odcudzovanie, spásanie a iné

§kody na poľných kultúrach . mnv v ladcoch z týchto dôvodov

menuje poľného hájnika - jozefa peterku a určuje taxu za jednotlivé

priestupky .

 

1956

 

v roku 1956 sa opäť vyskytlo veľké množstvo mandelinky

zemiakovej na porastoch v ladcoch i tunežiciach . jrd, mnv

~ a školy organizovali 16 . júna veľkú zberovú akciu na mandelinku

a jej ničenie.

už pri zakladani jrd sa ukázalo veľa nezrovnalosti v majiteľstve

pôdy . spôsobovalo to problémy i pri rozpisovani- dodávok

a vyvolávalo protesty jednotlivých majiteľov pôdy.

v zimnom obdobi 1955 - 1956 sa teda robilo tzv. "spresmovanie

pôdy" a dávali sa do -súladu údaje katastrálnych máp so skutočnosťou.

mnv, národný front a jeho zložky, školy, kultúrne usta novizne,

podniky v obci ladce a tunežice organizujú už druhý

rok pod veden im do kss z i m n ú a k c i u na aktivizovanie

poli~icko-výchovného a kultúrneho života .

organizovala sa predov§etkým agitácia na roz§irenie radov

výkonných družstevnikov. osvetová práca sa roz§irila o nové

formy, hlavne spoluprácou závodného klubu roh ladeckej cementárne

so §kolou a jrd. zriadilo sa stredisko pre výcvik

brancov s pravidelnou činnosťou.

z hospodárskych úloh sa zintenzivnilo úsilie na splnenie

dodávok mäsa a organizoval sa zvoz dreva.

zi mná k a m pa ň

v snahe priblížiť štátne orgány a správu čím viac k občanom,

zriaduje mnv v septembri 1956 u l i č né v ý bor y .

v prvom uv boli ondrej peterka, jozef mikušinec, františek

 

uríček, anton hudec, jozef moravec a michal hriadel. v druhom

uv pavel kukuliaš, florián habáenk, jozef suran, jozef - ~

martinák, ondrej vrábel, jozef fatura.

v tom istom čase sa konajú voľ bys u d c o v z ľ u -

du. zvolení boli ján čička n , jozef maršovský a pavel janík.

v apríli sa zmenil mat r i k á r mnv - ján sivoií sa pre

vážnu chorobu funkcie zriekol. za matrikárku bola menovaná

jolana kukuliašová, za jej zástupkyňu an na koyšová .

v roku 1956 dosahovalo jrd ladce dobré hospodárske výsledky.

pretrvával však ten istý nedostatok ako v predchádzajúcom

roku - vysoké náklady na výrobu na jeden hektár. tohoto

roku sa ešte zvýšili na 6 tisíc korún. zvýšili sa však

výnosy v rastlinnej a živočíšnej výrobe, boli aj niektoré

dalšie zisky a tak pracovná jednotka dosiahla 40,- kčs, čo

patrilo medzi najlepšie v kraji. pri konečnej bilancii skončili

niektorí družstevníci so zárobkami 30 tisíc korún, vč.

naturálií.

na výročnej členskej schôdzi jrd sa zúčastnili filmári

z bratislavy, ktorí natočili krátky film o hospodárení jrd

v ladcoch . film bol potom premietnu tý na oslave medzinárodného

gňa žien 10. marca za účasti viac ako 500 divákov . na

členskej schôdzi v januári 1956 bola za predsedkyňu jrd

 

opäť zvolená elena koyšová.

jrd ladce so svojimi 69 hektármi ornej pôdy patrilo medzi

najmenšie v okrese . pôda teda zostala aj v tomto roku

kardinálnou otázkou dalšej existencie jrd ladce . bolo tomu

tak i napriek tomu, že hektárové výnosy a výsledky v živo-číšnej

výrobe boli sľubné. urodilo sa v priemere na hektár

30,3 q pšenice, 2&,7 q jačmeňa, 400 q cukrovej repy a 161 q

zemiakov. dojivosť sa dosahovala na vtedy priemernej úrovni

uličné výbory

v ladcoch

jednotné

roľnícke družstvo

1471 litrov na dojnicu. celkom j rd vyrobilo 30 900 litrov

mlieka, odovzdalo 2 777 kg hovädzieho mäsa a 6 856 kg bravčového

mäsa. odovzdali na zásobovanie 38 000 kusov vajec.

materská škola mala podľa výkazu v roku 1956

evidovanú l triedu so 44 deťmi. z tohto počtu bolo 22 detí,

ktoré mali zamestnané matky. 6 detí bolo mladších ako 2 rokya

tak materská škola čiastočne zastupovala zrušené jasle.

riadi teľstvo o sem r o č nej str e dne j š k o l y

preberá františek žitva, ked predchádzajúci riaditeľ odchádza

15 . júna 1956 do dôchodku . na škole v tom čase vyučovali

margita žitvová, k. schmerová, e. mirtová, e. niňajová,

milan zeman, jana krušinská, e. fábryová, v. fábry. do družiny

mládeže nastupuje nadežda ištvániková, učiteľka.

7 . novembra 1956 sa obnovuje tradícia lampiónových

sprievodov. pri príležitosti výročia vosr pripravila škola

nielen tento sprievod, ale aj hodnotný program v novom kultúrnom

dome.

komisia pre školstvo a osvetu pri mnv rieši nedobrú

situáciu s umiestnením .m aterskej školy, nakoľko v tej istej

budove je stále byt zamestnanca cementárne. bolo potrebné

zriadiť dalšiu triedu, spálňu pre deti a mnohé dalšie, najmä

 

hygienické opatrenia.

pri príležitosti dňa učiteľov pozvali funkcionári

miestneho národného výboru v ladcoch všetkých učiteľov a po hovorili

si o ich práci.

zdravotný obvod bol v roku 1956 obsad ený definitívne

a na celý úväzok . nastúpil mudr. jozef let k o na celý

úväzok a zdravotná sestra na štvrtinový úväzok.

z uboliečbu prevádzal dentista bartoš /pol úväzku

v ladcoch, pol úväzku vo valašskej belej/.

školy v ladcoch

zdravotný obvod

 

vedenia osvetovej besedy v ladcoch sa vzdáva učiteľka

edi ta mirtová. mnv do tejto funkcie menuje vincenta z e l í -

k a .

národný front sa v roku 1956 stáva hybnou silou verejného

života. zrejme k tomu pomohol aj novozvolený výbor nf,

ktorý sa ustanovil na verej nej schôdzi dňa 15. februára

1956.

vincent h u l c

jozef suran

valte r fábry

- predseda

- podpredseda

- tajomník

jednotlivé organizácie zastupovali:

ladislav kučera /szp8/, valient hudec /roh/, rudolf vyhnička

/zčssp/, jozef fulop /zs čsčk/, emília turzov á /ms čsčk/,

viera kalusová /zs čsm/, stanislav ka lu s /mo čsm/, jozef daňo

/zpo/, jana krušinská /mo zčssp/, ján volek /dšo ta tra n/,

elena koyšová /jrd/, bo hu š peterka /zväzarm/, vincent zel ík

/osvetová beseda/ a zástup ca zk-roh .

miestny výbo r nf v ladcoch organizuje v dňoch 7.-8. apríla

mi e r o v ú sme n u. v ladcoch sa jej zúčastnilo

302 brigádnikov /1237 hodí n/ o v tunežiciach mv nf organizo val

podobnú smenu za účasti 163 brigádnikov, ktorí odpraco va

li 930 hodín.

v ladcoch sa pod vedením m. 8ednárikovej a nového výboru

v i &iteľne zlepšila práca československého zväzu mládeže.

v tomto roku boli činní v kultúre /estráda, karneval, prednášky

a besedy/ i na brigádach už spomínanej mierovej smeny

 

od pr í c h o d u voj a k o v - posádky v ladcoch dostali

iný charakter oslavy pri významných prí l ežitostiach . tak

na oslavy snp pribudol ohňostroj, čestná stráž vojakov pri

pamätníku , vatra pod kališťomi branno-športové podujatia,

uk ážky cvičení .

osvetová beseda

národný front

kultúrny život v tu než i c i ach bol spestrený premietaním

filmov; ktoré zabezpečovala putovné kino z ilavy,

patronátny závod hydrostav a vojaci z posádky ladce.

v roku 1956 organizoval nf a kultúrne inštitúcie v lad coch

a tunežiciach po prvýkrát účasť na letných mierových

slávnostiach v dubnici nad váhom, kde pri príležitosti výročia

cyrila a metoda 5 . júla 1956 vystupoval teskos1ovenský

štátny súbor piesní a tancov z prahy

predvolebná kampaň sa viedla na širokom fronte. v tunežiciach

a ladcoch sa vytvorili dobre vybavené agitačné strediská.

v ladcoch bol za vedúceho menovaný ing. veselý. v obci

ladce bolo 23 agitačných dvojíc, ktoré často vychádzali

medzi občanov. vo voľbách do miestneho ndrodného výboru sa

budú opäť voliť poslanci po obvodoch, takže každý volič pozná

svojho poslanca.

veľkú úlohu zohral v predvolebnej kampani reorganizova -

ný miestny výbor národného frontu, ktorý prijal dve hlavné

úlohy: prípravu volieb a rozšírenie členskej základne jednotného

roľníckeho družstva a v tun ežiciach založ-enie jrd.

v ladcoch v mv nf boli: hulc vincent, predseda, valter fábry

- tajomník, jdn čičkan - oo kss, stanislav kalus - čsm,

jana kruš inská !zčssp! a čsčk!, víťazoslav váň - roh, polomik

jaroslav - červená hviezda, ondrej barica - zväzarm ,

albína galanská - jrd, jozef mikušinec - kss, palúk gejza -

zo čsm, zelík františek - zo čsm, vrábel adam - zpo, zelík

vincent - osvetová beseda, cudovít kučera - sz pb, már ia

steffekovd - vl pri mnv.

pred voľbami sa vytvorili vol e b n é k o m i s ie ,

v ladcoch 7-členná, v tunežiciach s -čl enná .

oo 17. apríla sa registrovali kandidáti, 2. mája sa

konalo predvolebné zhromaždenie s predstatovaním kandidátov

do onv a knv v kultúrnom dome. ale už predtým - 29. apríla

sa predstavovali kandidáti do mnv po jednotlivých obvodoch

osobitne. voľ b y sa uskutočnili 19. mája 1957.

v l a d c och sa ich zúčastnilo l 239 voličov, pričom hlasy

za kandidátov nf dalo l 237 voličov. bolo zvolených 24 členov

mnv, ktorí sa potom - 31. mája 1957 zišli na prvom zasadaní

pléna mnv v ladcoch. boli to:

vincent hulc, ondrej koyš, valient hudec, pavol kalus, jozef

martinák, ján suran, jozef prekop, ján čemeš, karol gnád,

voľby do národných

výborov

mária kalusová, j . vrábel, jozef majerík, j. kukuliaš, anton

hudec, valentín" bednárik, ondrej prekop, boris mierny, mária

šteffeková, margita mikušková, ján kováčik, ján čičkan, ru dolf

lovíšek, albert žonda /vojak/, jozef juríček .

vedenie mnv:

vincent h u l c - predseda

jozef pre k o p - tajomník

členovia rady: v. hulc, jozef prekop, ján kováčik, mária ka lusová,

v. bednárik, ondrej koyš, j. juríček

pri mnv v ladcoch vznikli komisie 2 posla ncov i nepos l ancov.

na ich čele stáli:

- poľnohospodárstvo a výkup - valient hudec

- finančná a rozpočtová komisia - boris mierny

- školská a kultúrna komisia - ján čemeš

- zdravotníctvo, obchod, sociálna komisia - margita mikušková

- miestne hospodárstvo a akcia "z" - karol gnád

v tu než i c i ach bola vo voľbách 100 %- ná účasť

- 343 voličov. oo mnv boli zvolení:

jozef mihálik, ladislav kvasnica, vincent letko, val i ent letko,

karol malacha, ondrej minárik, františka mikušková, an tónia

mikušková, viktor ' melicher, jozef češko, augustín bel ko.

na prvom slávnostnom zasadaní 31, mája 1957 vyhlásili

za najdôležitejšiu úlohu založenie celo obe c n é h o jrd

v budúcom roku, ale s agitáciou začnú ihned.

na tomto zasadaní zvolili funkcionárov mnv:

jozef mihálik - predseda

vincent let k o - tajomník

do rady dalej boli zvolení: emil kvasnica, ladislav kvasnica,

jozef češko

ustanovili sa komisie mnv: poľnohospodárska komisia

/valient letko/, finančno-rozpočtová /augustín belko/, školská

a kultúrna /an~. mikušková/, miestne hospodárstvo /ondrej

minárik/ .

v dňoch 13. - 14. apríla organizovali zložky nf a školy

nár o d n ú sme n u. hlavné pracovisko bolo na úprave cesty

v horných ladcoch, v dížke 150 m, v parku, na cintoríne

a čistení rybníka.

akčný program však bol oveľa širší. v roku 1957 sa čiastočne

zregulovali potoky, upravili sa poľné cesty a v horných

ladcoch sa adaptovala staršia budova na obchod .

4. februára sa začala výroba cementovej škridle a korýtok

v mie stn e j pre v á d z k á r n i mnv, ktorá bola umiestnená

v bývalej dielni jána habánka. škridle vyrábal ondrej

ondrášek . v nasledujúcich mesiacoch mala dielňa čistý

zisk po l 000 korún. s tým mnv nebol spokojný a robil opatrenia

na lepšiu organizáciu práce .

v tu než i c i ach sa prioritnou úlohou stala stavba

predajne typu t - 3, ktorú stavala jednota - spotrebné družs tvo

v hodnote 34 000 kčs. stavbu realizoval stavebný podnik

v ilave. obchod dokončili a dali do užívania v roku 1958.

v ladcoch bola ustanovená pam o cn á stráž ver e j -

nej bez peč n o s t i v zložení: vincent petrík, františek

zelík, jaroslav cibiček, ján uríček, jozef adamec, vladimír

adamec, stanislav klvaňa.

v tu nežiciach schválili do pomocnej stráže karola malachu,

viktora m~lichera a augustína belku.

pri mnv začala pracovať nová trestná komisia, ktorej

predsedom bol valentín bednárik a členmi ján čičkan, jozef

martinák, ján zajac.

ostatné voľby výborov žien pri mnv boli uskutočnené ešte

v roku 1954. teraz sa konali v ladcoch itunežiciach

10. júna 1957. predsedníčkou v ladcoch sa stala opäť mária

šteffeková .

štátne lesy v spolupráci s onv ilava a mnv ladce opäť

pripravili del i mit á c i u kul túr na lesnej pôde. podľa

opatrení, ktoré sa prijali sa malo zalesniť dalších 4,41 ha

akčný program

 

1957

 

v roku 1957 ďalšie úlohy a udalosti

pôdy. výmer parciel, na ktorom už v tomto čase bol v katastri

ladiec l e s bol 50,75 hektéra.

mimoriadny význam pre jednotné roľnícke družstvé mal

iii. celo š t é t n y z j a z d jrd, ktorý sa konal v marci

1957. prerokoval hlavné úlohy poľnohospodérstva v druhej päťročnici

a schválil zésady dalšieho rozvoja jrd. prijal zmeny

a doplnky vzorových stanov jrd, platných od i . zjazdu jrd

v roku 1953. tieto vzorové stanovy schválila potom aj vléda

čsr v máji 1957.

úlohami vyplývajúcimi z iii. zjazdu jrd sa zaoberali

družstevníci v ladcoch na členskej schôdzi. predtým však veľmi

rozhodne do ovzdušia okolo rozširovania jrd zasiahla

okresná konferencia družstevníkov, malých a stredných roľníkov,

ktoré sa konala 9. februéra 1957 v ilave. to bol signél

na veľkú agitačnú kampaň, mobilizáciu mo kss, nf a mnv.

aj u nés sa pripravovala agitačno-propagačné kampaň na získanie

v š e t k ý c h jednotlivo hospodáriacich roľníkov do

jrd, ako píšeme o tom dalej.

jrd v ladcoch uzatváralo každoročne hospodárske zmluvy

so strojnou a traktorovou stanicou v ilave. v roku 1957 uz at vorilo

takúto zmluvu na préce okolo repky, pšenice, jačmeňa,

ovsa, hrachu a lucerky. i ked sts boli veľkým pomocníkom,

ladčania mali niekedy aj opačné skúsenosti, čoho dôkazom boli

časté reklamécie na prácu i na fakturáciu. jrd a jeho vedenie

vedeli hospodáriť so ziskom a tak aj v roku 1957 bola

vysoká pracovné jednotka - 40,- kčs.

v roku 1957 za odmenu usporiadalo jrd ladce pre svojich

členov trojdňový zájazd do poľskej ľudovej republiky /zakopané,

krakow, oswienčim/, čo bolo svojim spôsobom ojedinelé

a veľmi to na o bčanov zapôsobilo.

jednotné

roľnícke družstvo

už v januári, po spomínanej konferencii jrd v ilave

zvolal dv kss a" onv do ilavy a k tí v vedúcich závodov,

zástupcov kss, roh, čsm, mnv a jrd, na ktorom sa prerokoval

další postup pri zakladaní jrd v okrese. z aktívu vyšla

rezolúcia, podľa ktorrej bolo treba činnosť zamerať na presvedčovaciu'

kampaň - získavanie výkonných roľníkov do jednotných

roľníckych družstiev. rezolúcia sa obracia aj na

patronátne závody, na uvoľňovanie pracovníkov zo závodov

pre agitáciu a inú pomoc. agitáciu budú riadiť dd kss a

mnv.

v júli 1957 sa v ladcoch vytvoril štáb pre riadenie

agitácie, ktorý mal 15 členov, medzi nimi aj súdruhovia

uvoľnení zo závodov /jozef suran a další/o

intenzívna agitačno - propagačná prác~ sa začala v októbri

a pokračovala až do založenia celoobecného jrd v roku

1958 . roľníci boli pozývaní na rozhovory na mnv, agitátori

navštevovali prakticky denne roľníkov v ich domácnostiach.

801a to úmorná práca, namáhavá a často konfliktná

. agitátorov bolo okolo 50 - spomeniem aspoň niektorých,

ktorí obetavo pracovali a pričioili sa vlastne opäť o jeden

historický zlom v dejinách ladiec.

haršáni teofil, ján čič~an, jozef suran, jozef prekop,

štefan galanský, františek žitva, vincent hulc, valentín

bednárik, rudolf grach, ing . veselý, jozef mikušinec, anton

nehaj, valter fábry, pavol kobela, františek ištvánik, valient

hudec, ludovít kučík, ján bednárik, jozef pecháček,

viktor váň, emil koštialik, ján kováčik, gejza miššík, ondrej

prekop, jozef prekop a mnoho dalších. treba povedať,

že do agitácie sa svojim spôsobom zapojili samotní družstevníci,

celé vedenie, kde kladnú úlohu zohrali opäť ženy.

agitátori boli vždy k dispozícii štábu, ktorý ich vysielal

tam, kde to pokladal za najpotrebnejšie.

denne, niekedy i viackrát za deň sa vysielali rozhlasové

relácie, ktoré boli úplne konkrétne a prihovárali sa

menovite jednotlivým roľníkom . rozhlasový krúžok pozostával

z učiteľov: anton šimko, krušinská, niňajová, fábryová,

nábor do jrd

v zime 1957

 

ištvániková, masárová, statečná.

zachovali sa aj viaceré čísla h l a s u l a die c

miestneho spravodajcu, ktorého vyšlo dovedna 15 čísiel. aj

články v hlase ladiec boli naprosto konkrétne, polemizovali

s názormi roľníkov, chválili i kritizovali . in formovali pra videlne

o tom, koľko roľníkov do jrd vstúpilo, menovite

s akým množstvom pôdy. tak sa v čísle z 18. októbra 1957 dočítame,

že práve vstúpilo do jrd 8 výkonných roľníkov, v augustovom

čísle uverejnili dokonca čast u šku o výsledkoch la decké

ho jrd a o tom, že by mali doň vstúpiť všetci roľ n íci .

boli to časy rušné, ťažké a namáhavé pre tých, ktorí

vtedy robili poli t ickú prácu . odmenou im bolo, že ešte v ro ku

195 7 sa pohli stojaté vody myslenia malých a stre dných

roľníkov a tak mnohí vstúpili do jrd ešte na sklonku r oka

1957 a ostat ní na začiatku roka budúceho.

v školskom roku 1956 - 1957 je riaditeľom osemroč n ej

strednej školy v ladcoch františek žitva, zástupcom riadi teľa

valter fábry . uč i teľský zbor sa nezme nil . nadežda

ištvániková preš l a z družiny mládeže na školu . v tomto ob dobí

v škole dobre pracóvali krúžky: telovýchovný, miču rínsky

a recitačný. žiaci sa zapájali do kultúrneho diania

v rámci závodného klubu roh ladeckej ceme ntárne . výdatná

je aj ich pomoc pri zberových prácach na jrd. počas le t ných

poľnohospodárskych prác /žatva, mlatba/ organ i zuje pionierska

organizácia osš pro tip o ž i ar n u s l u ž bu. obchádzajú

polia, najmä okolo železnice, aby zamedzili prípadnému

požiaru obilia.

zásluhou vojakov z posádky ladce sa deň arm á d y

stal dňom plným zážitkov. ladčania uvideli divadelné predstavenie

"matka", zoskok parašutistov na ihrisko, motocyklové

závody, futbalový zápas, estrádu a zúčastnili sa veselice.

najväčšiu zásluhu na tom mali zk roh ladeckej ceškol v ladcoch

 

významné oslavy

 

mentárne a vojenský športový klub červená hviezda ladce.

40. výročie veľkej októbrovej socialist

i c kej rev o l ú cie bolo pripravované veľmi starostli vo.

otvorenie bolo už tradičným lampiónovým sprievodom a veľkým

zhromaždením občanov v kultúrnom dome. mimori adne ovzdušie

v tomto čase vyvolalo vypustenie prvej umelej družice

zeme dňa 5. októbra 1957 v sovietskom zväze. počas mesiaca

československo-s~vietskeho priateľstva vystúpil vysokoškolský

súbor z bratislavy, nahrával štátny rozhlas, uskutočnilo

sa viacero besied a filmových predstavení.

miestna skupina československé ho zväzu mládeže v spolupráci

s okresným výborom čsm v ilave usporiadala v dňoch

23. - 30. júna 1957 v kultúrnom dome okresný fest iv al

m l á d e že. vystupovali súbory z celého okresu, organizovali

sa besedy, výstavy a iné podujatia.

v dňoch 9. - 16. júla 1957 navštívil československo prvý

tajomník úv kssz n .. s. chruščov. vlakom prech ádzal cez púchov,

kde sa krátko zastavil a kde ho prišli pozdraviť aj pracujúci

ladeckej cementárne, jrd a další občania ladiec a tunežíc.

13. novembra 1957 občania ladiec a tunežíc vyjadrili

smútok nad smrťou prezidenta republiky antonína zápotockého,

ktorého mali ľudia radi pre jeho jednoduchosť, ľudskosť a

prístup k prostým občanom. obyvatelia ladiec si uctili jeho

pamiatku na smútočnom zhromaždení v kultúrnom dome.

mimoriadne

udalosti

 

1958

 

v dňoch 18 . - 21 . júna 1958 sa zišiel v prahe

x i. z j a z d k o m u n i s t i c kej str any č e s k o s lo ve

n s k a. hlavnú pozornosť venoval otázkam socialistickej

výstavby. občanov ladiec a tunežíc zaujala požiadavka dovŕ šenia

združstevňovania poľnohospodárskej výroby. v tom čase

boli už v oboch obciach celoobecné jrd.

výsledky práce agitačných stredísk, intenzívnej propagandistickej

práce organizácií kss a mnv sa prejavili aj

v tunežiciac h . dňa 18. feb r u á r a 1958 sa zišl i na

u s t a n o v u jú c e j sch ô d z i členovia novozaloženého

jednotného roľníckeho družstva v tunežiciach.

prvým predsedom bol zvolený emi l k o y š

hned na jar začali hospodáriť na výmere 140 hektárov

poľnohospodárskej pôdy, z toho 100 hektárov ornej . do jrd

sa takto dostala väčšina pôdy, čo sľubovalo hned od začiat ku

komplexnejšie hospodárenie, ako tomu bolo na začiatku

jrd v ladcoch v roku 1950 .

obsiali 24 ha ozimej pšenice, 5 a pol hektára raži. pod ľa

rozhodnutia u stanov~júcej schôdze, brali ešte úrodu jednotlivci

sami - pre jrd zostalo 30 % výmlatu, z čoho sa

odovzdali dodávky a zvyšok bolo osivo. rok bol suchý a tak

okrem cukrovej repy, ktorú pred suchom zachránili požiarni ci,

pretože ju zavlažovali, neboli príliš dobré výnosy. jačmeň

np 19 hektároch dal priemernú úrodu 18,33 q, ovos 20 q,

cukrová repa 440 q, zemiaky na 12 hektároch priemerne 158 q.

celkove dosiahlo jrd tunežice v prvom roku hospodárenia

/1958/ tržbu 124 tisíc korún, namiesto plánovaných 92 000

!(čs.

ťažkosti boli s v ý s t a v b o u. správa jrd hodlala

postaviť maštaľ typ 171 b. montéri prišli až v decembri a

tak sa začiatok stavby - baráku odsunul až na jar dalšieho

roka . z týchto dôvodov ani nemohli sústrediť dobytok.

 

založenie jrd v tunežiciach

 

družstvu hned od začiatku veľmi pomáhali spoločenské

organizácie nf, ' už spominani požiarnici, !portovci z telovýchovnej

organizácie sokol pri budovani hospodárskeho dvora.

patronátny závod slovenské !trkopiesky a kameňolomy tunežice

pomohol autami pri doprave stavebného materiálu i

poľnohospodárskych produktov, závod k.j. voro!ilova pri

uvoľňovani pracovnikov.

dodávky splnili družstevnici z tunežic bezozvy!ku:

2 105 kg bravčového a 2 235 hovädzieho mäsa. dodal aj

10 557 litrov mlieka a 6 653 kusov vajec i napriek tomu,

že nemali na živoči!nu výrobu vytvorené podmienky.

dňa 12. januára 1958 sa konala výročná schôdza jrd

v ladcoch. znova zdôraznila potrebu celoobecného jrd, teda

roz!irenie pôdneho fondu a zvý!enie počtu výkonných družstevnikov.

za predsedkyňu bola opäť zvolená ele n a

k o y ! o v á .

feb r u á r b o l pod ved e nim miestnej organizácie

kss, za pomoci cementárne, učiteľov a uvedomelých

družstevnikov v znameni zvý!enej agitácie pre vstup do

jrd. agitačný týždeň od 10. februára do 15. febr

uára 1958, ale najmä predc hádzajúca politická práca priniesli

svoje ovocie: koncom tohoto agitačného týždňa bolo

v obci vyhlásené celo obe c né jrd, pretože v!etci

výkonni roľnici do neho vstúpili.

 

v roku 1958 sa potom sústredil v!etok dobytok, o!ipané

a kone. rozorali sa v!etky polia - spojili sa do spo ločných

lánov. dostavala sa hydináreň pre 500 nosnic a začal

sa stavať kravin t - 117 b. adaptovalo sa 5 ma!tali a

porobili sa rôzne technické úpravy na jestvujúcich stavbách.

veľkú pomoc poskytol patronátny závod ladecká cemen táreň

a vodná elektráreň ladce. najväč!ie problémy boli

s nedostatkom stavebného materiálu, najmä železa.

celoobecné jrd

v ladcoch

jrd ešte ako menšinové, splnilo všetky dodávky:

bravčové mäso 5 200 kg, hovädzie 5 610 kg, mlieko 25 000 litrov

a vajcia 13 600 kusov. podobne splnili dodávky v rastlinnej

výrobe. pracovná jednotka sa vyplácala na konci roka

1958 už v rámci celoobecného jrd a preto vyšla nižšia, ako

v predchádzajúcich dvoch rokoch - 27 kčs.

po založení celoobecného jrd sa viac začalo robiť aj

pre teoretické vedomosti družstevníkov . na jesen 1958 sa

otvára družstevná škola práce, ktorú vedie učiteľ milan

zeman .

 

v roku 1958 dosiahla osš v ladcoch oproti minulým r okom

mimoriadne vysoký stav žia kov - 340 /175 chlapcov, 165 dievčat/.

na škole k l. septembru 1957 došlo ku kádrovým zmenám .

pribudli u č it elia: anton ši mko, frederika masá r ová, me l ánia

statečná .

vysokú akti vi tu začal pod vedením nového predsedu šte fa

na galanského vyvíjať výbor združenia rodičov a priateľov

ško l y .

po smrti vedúceho dychovej hudby v ladcoch pavla habánka

sa vedúcim stal emil martinák . v tom čase v hudbe účinkovali:

emil martinák, františek letko, jozef zákopčan,

ján ~abánek, adolf gala nský, viktor majerík, štefan vavrík,

jozef prekop, rudolf zajac, milan uríček, adolf bizák, ján

čemeš, jozef čemeš, anton záhradník .

v roku 1958 sa súbo r zúčastnil kr ajskej zväzovej súťaže

roh v umeleckej tvorivosti, ktorá sa konala v turanoch

a získali prvé miesto. dychová hudba každoročne vo veľkej

 

miere prispievala k dobrej úrovni rôznych osláv a kultúrnych

podujatí a to i v okresnom meradle .

osemročná

stredná škola

úspechy

dychovej hudby

miestne ľudové knižnice vyka-zovali v rámci okresu

dobrú činnosť, i kea knižné fondy . nestačili uspokojiť najmä

detských č itat eľov . knižnica v ladcoch mala l 519 zväzkov,

v tunežiciach 570. v ladcoch bolo v tomto roku 225 čitateľov

- 2 378 v9požičiek, v tunežiciach 49 čitateľov - 980 v9požičiek.

ako po iné roky, konali sa aj v roku 1958 rôzne oslavy.

niektoré z nich spomeniem, pretože charakteristická je,

najmä od otvorenia kultúrneho domu, ich dobrá príprava,

kultúrnospoločenská úroveň a vysoká účasť obyvateľstva.

zaviedla sa tradícia osláv oslobodenia obce vždy

30. apríla - teda v deň príchodu prv9ch sovietskych vojakov.

vždy sa kládli vence k pomníku padl9ch v druhej svetovej

vojne a uskutočnilo sa zhroma ždenie pracujúcich v kultúrnom

dome. najmohutnejš ie oslavy boli v roku 1958 prvomájové.

zraz pri kul túrnom dome, kea predt9m dychová hudba

robí "budí ček " po celej obci a spoločn9 odchod na manifestáciu

do ilavy.

 

tradičn9mi sa stal~ aj oslavy medziná rodného dňa žien

za účasti viac ako 500 žien v sále zk roh. od roku 1958

dostávajú in9 chara kter oslavy medzinárodné ho dňa detí. ma jú

športov9, turistick9 a kultúrno-spoločensk9 ráz.

miestne národné v9bory okrem kardinálnej otázky jrd

riešili aj aalšie problémy života občanov. v aktivizácii

hrali dôležitú úlohu záväzky, ktoré uzavierali na začiatku

roka organizácie a inštitúcie.

na konci roka 1958 konštatovali, že boli splnené

v ladcoch záväzky: úprava cesty 150 m v hodnote 80 000 kčs, ·

úprava ii hektárov pasienkov, vysadených 200 stromkov na

2 hektároch a aaltie.

knižnica v ladcoch

a tunežiciac

oslavy

v roku 1958

z aktivity mnv

a organizácií

v tunežiciach vytvorili tzv. doplnkový rozpočet z nadplánovaných

príjmov 14 000 kčs, ktoré použili na podporu

osvetovej besedy, na miestne komunikácie a pre telovýchovnú

jednotu tunežice.

v ladcoch sa v tomto roku robila generálna oprava ob vodného

z d r a vot n é h o str edi s k a. stavebné práce

prechádzali z predchádzajúceho roku a ll. marca 195b sa ko laudovali:

kotolňa, garáže, elektroin§talácia, vodovod,

omietky .

 

onv v ilave schválil a vydal stavebné povolenie na

stavbu bo tonovej vagónovej váhy na vlečke ceme nt árne za

135 tisíc korún a mostnej 30 tonovej váhy s prístavbou

v hodnote 95 000 kčs. o rok neskôr boli váhy postavené .

okresné telovýchovné slávnosti sa konali v dňoch

17. - ib. mája 195b v dubnici nad váhom. zúčastnili sa

i ch cvičenci z celého okresu a z dvoch družobných okresov

v čechách. v ladcoch .sa intenzívna príprava začala už

v roku 1957 a cvičitelia napokon pripravili 30 mužov, 20

dorastencov, 15 žien , 30 žiakova 25 žiačiek. nacvičovalo

sa v kultúrnom dome" na futbalovom ihrisku a na §kolsk

om dvore .

v posledných dňoch júna a prvých dňoch júla 195b

zasiahla ladce a tunežice veľká povodeň. následkom výdatných

a dlhotrvajúcich daždov sa voda rozliala v starom

koryte váhu a v kanáli dosahovala až do vrcholu hr ádze.

prvýkrát zasiahla priehrada mládeže, kde čiastočne

prívaly vody regulovali. povodeň urobila značné §kody

na pasienkoch, ktoré vymyla a za§trkovala, najväč§iu

však na družstevnom láne za kanálom.

telovýchovné

slávnosti

povodeň

 

v januári 1959 obe družstvá na svojich výročných schôdzach

hodnotili výsledky hospodárskeho roka 195b. v tu n e -

ž i c i ach na konci roka mali 124 hektárov poľnohospodár skej

pôdy /102 ornej/ a 21 hektárov záhumienok. mali bi členov,

z toho 50 výkonných. výrobné náklady na jeden hektár

boli nízke - 575 kčs, ale pracovná jednotka nebola i tak vysoká

- 12,- kčs .

jrd l a d c e malo po založení celoobecného jrd 456 hektárov

poľnohospodárskej pôdy, z toho 240 ha ornej a b4 hektárov

záhumienok. družstvo malo 212 členov, z toho iba pätinu

- 43 výkonných, čo nevytváralo najlepšiu situáciu. výrobné

náklady na jeden hektár boli 1223 kčs, čo bolo oveľa menej

ako v predchádzajúce roky. mohli sa pochváliť značne zvý šeným

ziskom. v roku 1955 utŕžili v rastlinnej výrobe bo tisíc

kčs, v roku 195b 386 tisíc kčs. v živočíšnej výrobe získali

v roku 1955 227 000 kčs, v roku 1958 takmer 400 tisíc

korún.

 

1959

 

výročná schôdza 24. januára 1959 v ladcoch sa konala

v inom ovzduší, ako v predchádzajúce roky . viedol ju predseda

revíznej komisie, .tajomník mnv jozef prekop . v disku sii

vystúpili okrem iných aj predseda mnv vincent hulc, poručík

daňo z vojenského útvaru, teofil haršáni, riaditeľ cementárne,

františek mierny, predseda do kss, ale najmä veľa

družstevníkov s pripomienkami a návrhmi. v referáte eleny

koyšo_vej sa hovorilo najmä o nedostatkoch v organizácii práce

a perspektívach jrd . výročná schôdza zvolila 16 družstevníkov

na okresnú konferenciu jrd a rudolfa országha za účtovníka

jrd.

v ten istý deň, ako v ladcoch - 24. januára mali výročnú

členskú schôdzu aj družstevníci v tunežiciach. v pracovnom

predsedníctve boli: jozef mihálik, predseda mnv, pavol

hrdina, predseda do kss, vincent letko, tajomník mnv, mária

bašková, predsedníčka vž, ladislav kvasnica za zpo, milan

prekop za tj sokol a členovia predstavenstva jrd.

jrd v tuneži ci

ach a ladcoch

na výročnej schôdzi, rovnako ako v ladcoch, zvolili delegátov

na okre~nd konferenciu jrd a predstavenstvo jrd:

emil k o i š, predseda, letko ondrej, vincent eliáš, jozef

mihálik, mária tomaníková.

celý rok bol v znamení aktivizácie družstevníkov pri

letných a jesenných prácach a v živočíšnej výrobe. v okrese

ilava je vypísaná socialistická sdťaž, do ktorej sd zapojené

obe družstvá.

v tu n ež i c i ach ukončili žatvu 31. jdi a a mlatbu

 

13. augusta 1959. v l a d c och dožali 4. augusta a o týždeň

skončili mlatbu. v sdťaži letných prác sa jrd tunežice

umiestnilo na 4 . mieste v okrese a získalo ako cenu vyorávač

zemiakov . ladce boli piate. v sdťaži o výrobu sena a s iláže

bolo jrd tunežice ôsme a ladce deviate . podobne sa im darilo

v sdťaži o najvyšší výnos zemiakov.

viii. okresná k o n f e r e n c i a jrd sa konala

21. februára 1959 v kultdrnom dome l a d c e zdčastnili

sa ho mnohí zástupcovia vyšších orgánov povereníctva poľnohospodárstva,

krajského výboru kss, krajského národného výboru

a zástupcovia okre sn ých štátnych a straníckych orgánov.

ráz konferencie urťil prebiehajdci proces zakladania

nových družstiev a rozširovanie členskej základne. ma la

dobrý priebeh aj po organizačnej strá nke, vdaka domácim usporiadateľom

.

o mesiac potom sa zišli v prahe družstevníci na iv.

zjazde jrd , vtedy už socialistický sektor obhospodaroval

v československu 83 % pôdy. práve z rozhodnutia tohoto

zjazdu boli reorganizované strojné a traktorové stanice a

väčšina mechanizmov bola pres unut á /odpredaná/ na jrd. tak

sa vytvorili podmienky aj pre technický rozvoj jrd ladce a

tunežice.v školskom roku 1959 - 1960 mala osemročná stredná škola

12 tried a v' nich 357 žiakov. pre nedostatok učební sa

vyučuje striedavo.uskutočňuje sa prestavba školstva s hlavným cieľom

spojiť školu so životom, predíženie základného vzdelania

 

na 9 rokova vytváranie podmienok, aby väčšina mládeže získala

do roku 1970 stredoškolské vzdelanie . zaviedli sa nové

učebné predmety polytechnického charakteru .

škole veľmi pomohla ladecká cementáreň, ktorá vybavila

zámočnícku dielňu 20 pracovnými stolami. dielňa bola umiest nená

v pivničných priestoroch vtedajšej materskej školy .

na škole v tomto školskom roku vyučovali:

anna blažková, m. žitvová, f. masárová, m. statečná, anna

biznárová, n. ištvániková, mária bartakovičová, anton šimko,

jana krušinská, anna kapráliková, milan zeman, elena fábryo vá.

riaditeľom bol nadalej františek žitva a zástupcom val ter

fábry .v školskej jedálni sa čiastočne zvýšil počet stravní kov

na 76 detí .okresný národný výbor, odbor školstva v ilave znova naplánoval

pre ladce výstavbu školy /základnej deväťročnej

školy/ s deviatimi učebňami. o pol roka to zmenil na 14

tried . situácia sa však i dalej vyvíjala inak, ško la sa sta vala

v celkom inej podobe a neskoršie.

v tomto roku zaznamenávame aktivizáciu divadelnej čin nosti,

prednášiek a besied. dobre pracujú viaceré krúžky

v závodnom klube roh ladeckej cementárne: fotokrúžok, kurz

hudobnej výchovy a iné. zaviedli sa cykly prednášiek a ľudové

~adémie. aj jrd školí v zk-roh svojich členo v po jednotlivých

úsekoch.

knižnica v ladcoch mala v roku 1959 2 200 zväzkov, 270

čitateľova 2 800 nýpožičiek. v tunežiciach 550 zväzkov, 90

 

čitateľova 960 výpožičiek. Prestavba školstva kultúrno-osve tovi

 činnosťzimné obdobie 1959 - 1960 bolo v ladcoch mimoriadne bohaté

na kultúru. do závodného klubu roh prichádzali profesionálne

divadlá zo žiliny a martina. tak mohli diváci z ladiec

a širokého okolia vidieť predstavenia "liliomfi" a dalšie.

aktivizovali sa aj divadelní ochotníci. jrd ladce odo hralo

hru "bačova žena " a požiarnici "po krvavých chodníkoch".

viac bolo aj školiteľských podujatí. dvakrát týždenne

sa organizuje školenie civilnej obrany za vedenia jána koyša,

mudr. jozefa letku a dalších lektorov .

v družstevnej škole práce odprednášali 14 odborných poľnohospodárskych

tém.najväčší problém bola elektrifikácia v horných ladcoch,

ktoré boli z časti napojené na ladeckú cementáren . v roku

1959 túto linku zrušili a musela sa zaviesť štátna linka.

v časti obce okolo kultúrneho plnom osvetlení zk roh

domu nezodpovedalo zaťa ženie a pri dochádzalo k poruchám

a výpadkom. mnv viackrát žiadal o riešenie a zdôvodnoval

to i tým, že podľa nového zastavovacieho plánu bude na túto

linku zapojených 76 bytov . bytová výstavba sa už v jarných

mesiacoch začala, čo napokon vyriešilo elektrifikáciu tejto

časti obce ešte v roku 1959. v tomto roku dostala ladecká

cementáren povolenie na

poslanci mnv v roku 1959 pokladali za hlavnú úlohu

pomoc jrd v jeho ťažkých začiatkoch. mnv na svojich zasadaniach

napr. riešil sústredenie koní, mechanizáciu, vý stavbu

a dalšie otázky . na stavbu maštale si členovia

mnv dali záväzok odpracovať po 20 hodín. problémy však

ri e šenie

e lekt r ifiká cie

mnv v tunežic i acl

boli aj inde, najmä v odborných pracovných silách a v ne dostatku

stavebného materiálu.

v roku 1959 sa v obci tunežice vypracoval nový zastavovací

plán. plán bol zverejnený na nástenkách a občania

mali k nemu pripomienky . keaže ich bolo mnoho, plán sa pre pracoval

a v júli 1959 ho schválili. zastavovací plán sa

robil už za spoluúčasti zástupcov jrd. boli v ňom zaradené

tzv. ochranné pásma, školský blok a výsadba zelene.

v tom istom roku bol schválený zastavovací plán aj

v ladcoch. priebeh schvaľovania bol obdobný ako v tune ži ciach

.

na konci roka 1959 hodnotili v ladcoch plnenie socia listického

záväzku . vysadili 266 stromov, vyčistili park,

lúky, pasienky. vysokú hodnotu malo pohnojenie 68 hektárov

pasienkov. splnili sa i aalšie - odovzdanie mlieka a vajíčok

od záhumienkárov, záväzky v zberoch a pod.

doterajší nárast výkonov sa čiastočne zastavil, preto že

železnica bola už značne preťažená a časť dopravy sa

prenášala na eeskoslovenskú automobilovú dopravu.

v roku 1959 sa z ladiec v 14 485 vozňových jednotkách

prepravilo 301 679 ton tovaru, z toho sa 210 177 ton naložilo.

z~ena nastala v osobe náčelníka železničnej stanice .

dňa 12. januára 1959 odišiel do dôchodku emil 8alažovjech

a na jeho miesto nastúpil v i k tor ca h el.

splne né socia listi

cké z á vä zky

žel e zn ič n á

stani ca

rok 1960 je plný udalostí, ktoré priamo ovplyvnili ži vot

 

v ladcoch atunežiciach.

9. apríla 1960 národné zhromaždenie schválilo n o v ú

ú zem n ú o r gan i z á c i u štátu a nové volebné zákony.

o mesiac neskôr schválilo aj zákon o nár o d n ý c h v ý -

bor och, podľa ktorého sa zvýšila ich právomoc.

najvýznamnejšia udalosť však .bola celo š tát na

k o n f e re n c i a k s č, ktorá prijala aj zmenu názvu nášho

štátu na československá socialistická republika. po pre hodnotení

dnes vieme, že hodnotenie československa ako so cialistického

štátu už v roku 1960 bolo predčasné a že kon ferencia

prijala i dalšie opatrenia, ktoré sa ukázali neskôr

ako chybné, napr. zníženie právomoci snr, v národnostnej politike

a dalšie. aj odozva medzi ľudmi v tomto zmysle bola

dosť negatívna a vytváralo sa ovzdušie, v ktorom sa priživi li

šovinistické elementy.

v júli schválilo tieto zásady národné zhromaždenie,

spolu s novou ústavou, názvom štátu i novým štátnym znakom.

v rámci územnej reorganizácie sa rušia okresy púchov,

ilava a považská bystrica a vzniká nový okres p o v a ž s k á

bys tri c a so sídlom v považskej bystrici. rušia sa staré

kraje /žilina/ . okres považská bystrica a teda aj ladce

a tunežice patria do stredoslovenského kraja so sídlom

v banskej bystrici .

voľbám, ktoré sa konali 12. jún a 1 9 6 o pre dchádzala

viacmesačná príprava, ktorá sa zamerala na vysvetľo vanie

významu územnej reorganizácie a aktivizáciu organizácií

národného frontu . v ladcoch a tunežiciach sa opäť ustanovili

agitačné strediská, ktoré po celú predvolebnú kam - ·

paň organizovali masovopolitickú prácu.

pod vedením ~rganizácie kss v ladcoch /predseda pavol

kobela/ sa ustanovili volebné komisie, v nf pripravili kan-

 

1960

 

voľby do nz, snr a národných

výborov didátky na puslancov a organizovali sa verejné zhromaždenia.

vo voľbách boli zvolení p o s l a n c i a na ustanovujúcich

prvých zasadaniach aj jednotlivé funkcie.

l a d ce: ján vol e k - predseda mnv

elena koyšová - tajomníčka mnv

č len o v i a rad y: ondrej koyš, ondrej prekop , jozef pecháček,

melánia statečná, ján čemeš,

eduard habánek, milan majerík

o s t a t n í členovia mnv: mária kalusová, pavol kalus, michal

koštialik, jozef juríček,

gustáv martinák, m. kvasničková,

mária hantáková, jozef kukuliaš,

vlasta petríková, mária mičudová,

ján suran, edmund koštialik, [udoví kučera, pavol jesenský,

kornel augustíny

 

zvolené boli komisie pre riadenie práce na jednotlivých úsekoch

tak bol za predsedu školskej a kultúrnej komisie zvolený

milan majerík, poľnohospodárskej ondrej koyš a dalšie.

zmeny nastali vo v ý bor e ž i e n pri ~lnv, kde funkciu

predsedkyne prevzala margita žitvová, učiteľka.

v t une ž i c i ach : sa predsedom mnv stal ladislav k v a s nic a

podpredsedom jozef mihálik a tajomníkom vincent let k o .

dalšími členmi mnv boli: emil kvasnica, ktorý bol aj

poslancom onv, karol malacha, jozef češko, ján piňťa, emil

koiš, anton prekop, františka mikušková, karol rusnák, mária

tomaníková.

predsedom do kss v tom čase bol víťazoslav kalus.

rok 1960 je v znamení preberania mechanizmov zo st r ojných

a traktorových staníc do jrd. družstevníci v ladcoch

prijali tieto opatrenia iv . zjazdu jrd s uspokojením. prax

sa však ukázala dosť komplikovaná a vznikli ťažkosti pri

hodnotení, kva l ite a zac hovalosti mec hanizmo v , pôžičkách

atd.

 

v tomto čase bolo v okrese ilava lpodľa starého člene nia/

16 jrd, ktoré súťažili v rôznych kritériach rastli nnej

a živočíš n ej výroby . dôkaz a teda aj súťažné kritéria

sa zameriavali na hospodárnosť výroby. podľa výsledkov

súťaže sa ladce i tunežice umiestnili v strede tabuľky ,

okrem obilovín, kde jrd ladce obsadilo 2 . miesto .

tento rok však bol mimoriadne

kov . za pomoci brigádnikov , žiakov

v rokoch 1960 - 1961 bolo v celom okrese považská bystrica

68 jrd, ktoré sa postupne zlučo v ali do veľkých celkov

- poľno h ospodá r skych . komplexov . takéto zlúčenie do veľkého

jrd l. máj košeca čaká aj dr užstvá ladce a tunež i ce v dalšom

období .

v roku 1960 sa aktivizuje mládež obce pri nácviku na

ii. ce l oštát nu spartakiád u . veľmi dobrú úroveň dos i a hl i žiac

i , z ktorých 22 sa zúčastňuje krajskej spar t akiády. v júni

potom odchádza 12 chlapcova 8 di e včat na ii. celoštátnu

spartakiádu do prahy.

škola prežíva ešte jednu mimoriadnu udalosť. dd l . sep tembra

 

1960 dostávajú žiaci všetky učebnice a školské pomôcky

bezplatne . skupinovou vedúcou pionierskej organizácie na základ nej

deväťročnej škole sa stáva frederika masárová, učiteľka.

pri tejto príležitosti musím spomenúť emu niňajovú, kto-

jrd v ladcoch a tunežiciachškola a sparta kiádará veľm

 úspešne až do tohoto času viedla pioniersku organizáciu

od jej založenia v roku 1949. základná deväťročná škola má

 v tomto školskom roku 404žiakov v 13 triedach, včítane deviatej.

obdobie 1955 - 1960 v rozvoji požiarníctva v ladcoch,

tunežiciach a v ladeckej cementárni je v znamení omladzovania.

členská základňa sa značne rozšírila . napr. požiarny

zbor v ladcoch mal pre prípad zásahu k dispozícii dve družs tvá

po 10 mužoch, jedno družstvo žien a družstvo starších

požiarnikov . funkciu veliteľa v období 1954 - 1957 vykonával

adam vrábel a jaroslav faturík bol cvičebný inštruktor.

dobre sa začala rozvíjať práca s dorastom a žiactvom prostredníctvom

zdš.

 

v roku 1957 dostali požiarnici v cementárni nové požiarne

auto s kompletným vybavením. kvalita práce sa prejavila

v disciplíne a ladce sa stali známe tým, že súťaže

obsadzujú všetkými kategóriami družstiev .

do funkcie veliteľa v ladcoch bol v dal šom období

zvolený ivan ďurikovič .

 

v roku 1960 dosiahlo závodné družstvo veľkého úspechu,

ked sa prebojovalo do krajského kola súťaže požiarnych

zdravotníctvo, školstvo. najviac pocítia zmeny, neskôr v pozitívnom

slova zmysle členovia jrd, ktorí prakticky vstúpili

iba do druhého roku spoločného hospodárenia v celoobecných

družstvách ladce a tunežice .

našlo sa dosť hlasov, ktoré zmeny kritizovali. lokálpatr

i otizmus aj tu zohral svoju úlohu. až neskoršia doba ukázala,

že to bol krok dopredu a že priniesol pre obec dosť

osohu. chcel by som však poznamenať, že iba vtedy, "ked sa

miestni funkcionári a občania o to pričinili.

tak to bolo napokon v celej histórii ladce i tunežíc.

 

OBECNÁ KRONIKA

 

II. Č A S Ť 1961 -1991

 

Písal sa rok 1961 

Mimoriadne  udalosti.  Miestny národný výbor  v  Ladcoch.  MNV  v  Ladcoch  rieši  závažné  problémy.  Miestny národný  výbor  v  Tunežiciach. 

 

ZLÚČENIE JEDNOTNÉHO ROLNICKEHO DRUžSTVA

Stručná charakteristika zlúčených družstiev. Hospodársky rok vo výrobnom stredisku Ladce. Hospodársky rok v Tunežiciach. Školy v Ladcoch a Tunežiciach. Kultúrny život. Začiatok rekonš­trukcie Ladeckej cementárne. Organizácie Národného frontu.

 

ROK 1962

 

Významné udalosti . Výstavba obce a služby. Jednotka Pomocnej stráže VB. V Ladcoch reorganizácia Ludovej kontroly. Opatre­nia na zlepšenie práce v Tun~žiciach. Dobrá práca žien v Lad­coch. Ďalšie udalosti v Ladcoch. Školy v Ladcoch. Rozpis do­dávok. Vojaci postupne odchádzajú. Druhý rok zlúčeného JRD. Rekonštrukcia cementárne pokračuje.

 

ROK 1963

 

Zmeny v MNV, činnosť a problémy obce. Nové vedenie v JRD. Rozhodnutie v cementárni na základe veľkopokusu. Organizácie Národného frontu v Tunežiciach. 80. rokov protipožiarnej ochrany v Ladcoch. Výbor žien v Ladcoch. Aktivita školy ­pioniersky štadión.

 

Rok 1964

 

MNV hodnotí volebné obdobie. Voľby do zastupiteľských orgánov. Rad červenej hviezdy. Voľba komisií ľudovej kontroly a spotre­biteľská rada. Hospodárenie s bytmi. Striedavé výsledky v JRD. Rekordný počet žiakov v ZDŠ. Definitívne rozhodnutie o rotač~ nej peci v cementárni. Jednotné plánovanie kultúrnej činnosti. Organizácie Národného frontu.

 

 

ROK 1965

 

Z činnosti MNV v Ladcoch. Spotrebiteľská rada a občianski kon­trolóri v Ladcoch. Organizácia civilnej obrany. Družba s obcou Štekeň. Otvorenie nemocnice v Ilave. Vzostup výroby mlieka v JRD. Najvyšší počet žiakov v ZDŠ. Zlepšovanie v kultúrno­výchovnej práci. Vyznamenanie Ladeckej cementárne. Stabilizá­cia organizácie Zväzu požiarnej ochrany. Čestný odznak mater­stva.

 

 

 

ROK 1966

 

Hlavné úlohy rozvoja Ladiec. Stav obce Ladce v roku 1966. Stav obce Tunežice. Hospodárenie v JRD. Intenzívny stavebný ruch v Ladeckej cementárni. Vznik Osobitnej učňovskej školy . ZDŠ a Materská škola. Dobrá práca Výboru žien v Tunežiciach. Súťažné družstvá požiarnikov v Ladcoch . Nové smery v kultúre.

 

ROK 1967

 

Čím žili naše obce. Domová správa. Rokovanie o zlúčení Ladiec a Tunežíc. Problémy s komunikáciami a kameňolomom v Tuneži­ciach. V Tunežiciach .hodnotili roky 1964 -1967. Pomocná stráž VB. Zrušenie zdravotného strediska. Časopis Nový život. Tele­vízny vykrývač na Vršatci. Najúspešnejší hospodársky rok JRD

1. máj. Ladecké školy v' roku 1967. Rozmach kultúrneho života v Ladcoch. Klub mládeže v Ladcoch. Organizácie Národného fron­tu. Vznik Československého zväzu žien. Pestré oslavy. Čiste­nie odpadového· kanála Vodnej elektrárne. Komplikácie vo výs­tavbe cementárne. Zbor pre občianske záležitosti.

 

ROK 1968

 

Rozhodnutia MNV v Ladcoch. MNV v Tunežiciach. Prvý vyučenci z Osobitnej uČňovskej školy. ZDŠ v Ladcoch. ZDŠ v Tunežiciach. Jednotné roľnícke družstvo . Finiš na rekonštrukcii cementárne. Organizácie NF.

 

ROK 1969

 

Zákon o Československej federácii. Obvodné úrady. Čo riešil MNV v Ladcoch. Výstavba v Ladcoch a Tunežiciach v roku 196V JRD vyššie hektárové výnosy. Rekonštrukcia cementárne do­končená. Rad republiky cementárni. V centre pozornosti ZDŠ a Materská škola. Psychologicko-výchovná poradňa v Ladcoch. Bohatý kultúrny rok. Z činnosti požiarnikov. Výzva Českoslo­venského červeného kríža. Založenie Slovenského zväzu žien. Problémy TJ Tatran Ladce. Oslavy. 

 

ROK  l970   

 

Oslavy oslobodenia. Sčítanie ľudu. Z činnosti MNV v Ladcoch. MNV v Tunežiciach. Ďalší vzostup rastlinnej výroby v JRD. Školy v Ladcoch v znamení výstavby. Činnosť ZK ROH živá a nápaditá. Konsolidačný program v cementárni. Putovná vlajka červenému krížu. 

 

ROK  197l   

 

Voľby do zastupiteľských zborov. Voľby v Tunežiciach. Nová Materská škola. Začala sa výstavba ZDŠ. Osobitná učňovská škola. Zbor pre občianske záležitosti. Rozvoj dychovej hudby. Nedobré počasie pre poľnohospodárov. Prvýkrát cez 400 tisic ton cementu. Národný front a jeho organizácie. 

 

ROK  1972

 

Veľké plány a konkrétne' činy v Tunežiciach. Obecné záleži­tosti v Ladcoch. Školy v Ladcoch. Kultúra v znamení dychovky. Organizácie Národného frontu. Pamätná izba žien. Spevácky krúžok žien. Organizácie NF pri zveľadovaní obce. Zlepšená pracovná disciplína v JRD. Dobrá výroba i nedostatky v ce­mentárni. 

 

ROK  l973    

 

Rekonštrukcia budovy pre MNV. Jednotné roľnícke družstvo. Lepšia akosť produkcie cementárne. Nápaditá činnosti ZPOZ. Školy a kultúra. 

 

ROK 1974

 

Stavby uskutočnené alebo ukončené v roku 1974. Jednotný sys­tém brannej výchovy. Dokument o rozvoji obce. V JRD l. máj.Ladecká cementáren v roku 1974. Z~kladná deväťročná Akola.Izba revolučných tradícií. Osobitná učnovská škola; Kultdrnyživot. Za priateľstvo a bratstvo.

 

ROK 1975

 

Hodnotia volebný program 1971-1975. Hodnotenie v Tunežiciach. Spolupráca ZPOZ. Sdťaž okresov. V JRD hodnotia päťročnicu. Povýstavbová konsolidácia v cementárni ukončená. Školy v Lad­coch. Sľubné kroky kultdry v Ladcoch a Tunežiciach. Slovenský zväz žien v Ladcoch a Tunežiciach. Stolný tenis v Tunežiciach.

 

ROK 1976

 

Voľby do zastupiteľských orgánov. Jednotné roľnícke družstvo. Ladecká cementáren. Športová aktivita Osobitnej učnovskej školy. Kultdrny život v obci. Nápaditá práca Slovenského zvä­zu žien .

 

ROK 1977

 

Občianske výbory v miestnych častiach. Stav hospodárskych zvierat v rokoch 1976, ľ977. Športový sviatok okresu. Prob­lémy výstavby obce. Rozšírenie JRD. Vysoká výroba v cemen­tárni. Školy v Ladcoch. Z kultdrneho života obce. Zbor pre občianske záležitosti. Zaujímavá akcia žien. Československý červený kríž spoločne. Motocyklový Aport vo Zväzarme. Dobro­voľný Požiarny zbor v Ladcoch. Vysoká aktivita a zaujimavá činnosť mládeže v Tunežiciach. Telovýchovné organizácie.

 

ROK 1978

 

Výstavba obce. Stabilizácia výroby obilia v JRD. Organizačné zmeny v cementárni. Stav hospodárskych zvierat v obci. Žiaci ZDŠ prvýkrát do školy v prirode. Dychový orchester v zahra­ničí. ZPO v Ladcoch aTunežiciach.

 

ROK 1979

 

Život a problémy v obci. Občiansky výbor v Tunežiciach. Vplyv extrémneho počasia na hospodárenie JRD. Cementáreň najlepš ia v kvalite výroby. Školy v Medzinárodnom roku dieťaťa. Z kul­túrneho života obce. Organizácie Národného frontu. · Vynika­júci Klub mládeže v Tunežiciach.

 

ROK 198O

 

Sčítanie ľudí, domova bytov. Život v obci. Zbor pre občian­ske záležitosti. V JRD na podnikový systém riadenia. Stav hospodárskych zvierat v ladcoch. Cementáreň v roku 1980. Ško­ly v našej obci. Kultúrny rozvoj obce. Z činnosti organizá­cií. Významné telovýchovné podujatia. 8ranné aktivity.

 

ROK 1981

 

Voľby do zastupiteľských zborov. Jednotné roľnícke družstvo. Zbor pre občianske záležitosti. Školy v roku 1981. Plán roz­voja kultúry. V Národnom fronte a jeho organizáciach. Klub mládeže v Tunežiciach.

 

ROK 1982

 

Plány na zlepšenie práce MNV. Stavby v obci. Previerka pôdne­ho fondu. Občania obci. 'Občianske výbory. Hospodárenie obce. Hlavný cieľ JRD: zvyšovanie výroby obilia. Pokusné spaľova­nie pneumatík v cementárni. Zmeny v ZDŠ. Nové profesie v ODU. Kultúrna oblasť. Zo života NF. Stretnutie žien . Branné prvky v činnosti organizácií. Podpora záhradkárom a chovateľom .

 

ROK 1983

 

Stav obce v roku 1983. Tvorba a ochrana životného prostredia. Občiansky výbor v Tunežiciach. Zbor pre občianske záležitos­ti. Hospodárenie MNV. Jednotné roľnícke družstvo. Moderné formy v cementárni. Školy v Ladcoch. Kultúra v obci. Národný front. Storočnica požiarnikov.

 

 

ROK  1984

 

Život v obci. Hospodárenie MNV. Vysoká Pokles výroby cementu. Školy. Kultúrny požiarnej ochrany.  úroda obilia v JRD. život obce. Mesiac 

 

ROK  1985 

 

Administratívne prípravy výstavby vodovodu. Ďalšie stavby v obci. Služby obyvateľstvu a obchod. Cigánske obyvateľstvo. Občianske výbory. ZPOZ. Hospodárenie JRD. Oprava rotačnej pece v cementárni. Školy v Ladcoch. Vzdelávacia a kultúrno­spoločenská činnosť. Spartakiáda 1985. 

 

ROK  1986  

 

Voľby do zastupiteľských orgánov. Občianske výbory. Výstav­ba obce. Drobné prevádzkárne MNV. Hospodárenie MNV. JRD. Cementáreň v roku 1986. Nový riaditeľ ZŠ. Úspechy a nezda­ry v kultúre. Reorganizácia SZŽ . Preventívne prehliadky požiarnikov. Branná výchova obyvateľstva. 

 

ROK  1987 

 

Výstavba obce. Verejné oslavy a zhromaždenia. Drobné pre­vádzkárne MNV. ZPOZ. Prekročená výroba obilia v JRD. Program zvyšovania akosti cementu. Základná škola. Zmeny v ODU. Zriadenie Miestneho kultúrneho strediska. Práca Zväzarmu. 

ZPD. 

 

 

ROK  1988  

 

Nové názvy ulíc. Zmeny v MNV. Oslavy oslobodenia. ZPOZ. Jarná aktivita. Lúčkovský potok. Pevný domový odpad. Vodo­vod a plynofikácia. Kanalizácia. Rekonštrukcia kultúrneho domu. Prevratné zmeny na železnici . JRD. Ťažkosti cemen­tárov. ZDŠ. ODU. Klady a zápory organizovania kultúry. Národný frond. Slovenský zväz záhradkárov. 

 

ROK l989

 

POLITICKÉ A SPOLOČENSKÉ UDALOSTI V 08CI

Voľby do Federálneho zhromaždenia. Oslavy oslobodenia a 1. má­ja. Oslavy výročia Slovenského národného povstania. Obnovenádružba. Oslavy storočnice výroby cementu v ladcoch (l.časť ).Historické politické udalosti.

 

VÝSTAVBA OBCE

Kultúrny dom. Nová strecha na kaštieli. Zlepšenie komunikácií. Nové byty a Vodovod.

 

MIESTNY NÁRODNÝ VÝBOR A JEHO ČINNOSŤ

Zasadania MNV. Sociálna starostlivosť a ,zdravotníctvo. Činnosťdalších komisií MNV. Obchodná sieť v obci ladce. Služby obyva­teľstvu. Rozpočet MNV. Životné prostredie . K jarnej a jesennej aktivite . Problémy s parkom.

 

POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE V ROKU 1989

-STOROČNICA VÝROBY CEMENTU V LADCOCH

Výroba cementu. Opravy výrobných kapacit. Kvalita výroby.Technický rozvoj a investičná činnosť. Starostlivosť o pracu­júcich. Ochrana životného' prostredia . Za osamostatnenie pod­niku ladce. Storočnica výroby cementu v ladcoch a na Sloven­ku.

JEDNOTNÉ  ROLNÍCKE  DRUŽSTVO  l .  MÁJ KOŠECA 

Výroba v v ochrane ŠKOLSTVO  JRD. Modernizácia výroby. Kovovýroba JRD. životného prostredia  v LADCOCH  Súťaž 

Základná  škola 

-Materiálna  základňa.

-Pomoc  škole 

_40. výročie 

založenia Pionierskej organizácie. Čo dokázali žiaci v Základ­nej škole . Osobitné odborné  učilište -najväčšie problémy. Mimoškolská výchova v ODU. Výstavba Osobitného odborného učilišťa.

KULTÚRA A OSVETA V OBCI

Knižnica ZK ROH . Kino Závodného kl ubu . Záujmová umelecká čin­nosť. Zbor pre občianske záležitosti. Muzeálna činnosť . Roz­hlas a Ladecké zvesti. Prehľad podujatí v roku 1989.

ORGANIZÁCIE NÁRODNÉHO FRON TU V LADCOCH

Slovenský zväz žien. Slovenský zväz chovateľov . Slovenskýzväz záhradkárov . teskoslovenský červený kríž. Jednota -Spotrebné družstvo . Zväz československo-sovietskeho priateľ­stva. Socialistický zväz mládeže. Zväz požiarnej ochrany .Zväz pre spol uprácu s armádou . Telovýchovné jednoty .

 

ROK 1990

 

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O OBCI V ROKU 1990

Pohyb obyvateľstva . Novonarodení občania . Občania , ktorízomreli. Sobáše v Ladcoch. Výstavba rodinných domov . Ovzdušiev obci. Prečíslovanie domov . Lúčkovský potok bez vody .Významné zasadania MNV. Jarný pracovný ruch. Najdôležitejšiestavby v obci. Služby poskytované občanom . Zbor pre občianskezáležitosti . Problémy parku v obci . Posledné zasadanie MNV .

POLITICKÉ UDALOSTI V OBCI LADCE

Celoštátne udalosti. Opatrenia vlády . Voľby do Federálnehozhromaždenia a Sl ovenskej národnej rady. Komunálne voľby .

ŠKOLS TVO V OBCI

Materská škola a detské jasle. Základná škola. Osobitné odbor ­né učilište .

KULTÚRA V OBCI

Organizácia. Oslavy. Kríza súborov. Profesionálne súbory.Voľba MISS Považia. Klub mládeže. Knižnica v Ladcoch. Kino Závodného klubu

POLITICKÉ STRANY A HNUTIA

Klub Kresťansko-demokrat.ického hnut.ia. KSS -St.rana demokra­tickej ľavice. Verejnosť prot.i násiliu. St.rana zelených .

DOBROVOLNÉ ORGANIZÁCIE V LADCOCH ATUNEŽICIACH

Telovýchova v TJ Tat.ran Cement.áreň Ladce a TJ Tunežice.

Československý červený križ . Slovenský zväz rybárov. Sloven­ský zväz chovat.eľov . Slovenský zväz invalidov. Demokratickáúnia žien. Zväz požiarnej ochrany . Slovenský zväz záhradká ­rov .

POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE, ŠTÁTNY PODNIK

Vstup do nového roku. Samost.at.ný št.át.ny podnik . Dozorná radapodniku . Personálne zmeny v podniku. Najdôležitejšia technic­ká akcia . Nový elektroodlučovač. Výsledky výroby v roku 1990 . Prieskumy k privatizácii Odborová organizácia .

VODNÁ ELEKTRÁREŇ LADCE

Organizácia podniku . Výrobné úlohy. Výroba v rokoch 19B7,

1988, 1989, 1990

STREDOSLOVENSKÉ KAMEŇOLOMY A ŠTRKOPIESKY

ŽELEZNIČNÁ STANICA

JEDNOTNÉ ROLNÍCKE DRUŽS TVO

65 . VÝROČIE ZALOŽENIA KLÁŠTORA V LADCOCH

Vznik rádu . Založenie Rádu Milosrdných sest.ier sv. Vincent.a z Pauly v Ladcoch. Činnosť Rádu v rokoch 1925 -1950 . Misij­ná spoločnosť.

ZAVRAŽDENÍ ŽIDOVSKÍ OBČANIA V LADCOCH

 

ROK  1991

 

ÚVODOM

OBEC LADCE V ROKU 1991

Prehľad základných údajov. Sobáše. Narodení. Úmrtia. Obecné

zastupiteľstvo. Domová správa. Drobné prevádzkárne OÚ.

Obchodná sieť obce. Miestne poplatky. Ladecké zvesti. Hospo­

 

dárenie obecného úradu v roku 1990. Hospodárenie obecného

úradu v roku 1991.

ŠKOLSTVO V OBCI

Materská škola, detské jasle. Základná škola. Odborné uči­lište Ladce.

KULTÚRNY ŽIVOT V OBCI

Slovenský zväz chovateľov. Slovenský zväz záhradkárov. Slo­venský rybársky zväz . Dobrovoľná požiarna ochrana Tunežice. Telovýchovná jednota Tatran Tunežice. Československý červe­ný kríž . Dobrovoľná požiarna ochrana v Ladcoch . Telovýchov­ná jednota Tatran cementáreň Ladce. Krest.ansko-demokratické hnutie. Strana demokratickej ľavice, KSS '90, Zväz komunis­tov Slovenska.

ŽELEZNIČNÁ STANICA LADCE

Dopravná intenzita. Mimoriadne udalosti. Materiálne pod­mienky .

STREDOSLDVENSKE KAMEŇOLOMY A ŠTRKOPIESKY V TUNEŽICIACH

 

STREDDSLDVENSK~ ENERGETICKÉ PODNIKY, PREVÁDZKA LADCE JEDNDTN~ ROLNÍCKE DRUŽSTVO KOŠECA Predstavenstvo družstva. Rastlinná výroba. Živočíšna výroba.

Úsek špeciálnych plodín. Ostatné úseky. Hospodárenie druž­stv a. Urbariát.

 

POVAŽSKÉ CEMENTÁRNE

Výroba cementu . Výrobné podmienky . Kvalita výrobkov. Inves­tície a technologický rozvoj . Príprava privatizácie podniku.

 

ÚVOD OO DRUHEJ ČASTI KRONIKY

Prvá časť kroniky popisuje našu obec Ladce a Tunežice od pravekého osídlenia až po rok 1960. Kronika, ktorá je pí­saná retrospektívne, bez podkladov predchádzajúcich kroník písaných chronologicky a v čase reálnom, nemôže zachytiť podrobnosti a všetky udalosti -iba rozhodujúce, najdôleži­tejšie momenty patričného · obdobia.

Nie je to inak ani v časti druhej, popisujúcej roky 1961 -1988, pretože archívne dokumenty nie sú o nič bohat­šie, ako v rokoch predchádzajúcich. Napr. o spoločenských a záujmových organizáciach, ktoré často hýbu udalosťami v ob­ci, kronikár našiel iba málo dokumentov. Výnimku tvorí Slo­venský zväz záhradkárov, ktorému som venoval záver tejto čas­ti kroniky. Takto bude čitateľ kroniky budúcich generácií ochudobnený o mnohom, čo ľudia robili a _ prežili.

Kronika je písaná faktograficky tak, ako sa udalosti skutočne stali. Ak sa niekde zamiešal názor kronikára, je to preto, že v tom čase už v obci žil, mnohé prežil a mnohého sa zúčastnil. Napokon kronika písaná mnoho rokov dozadu, vždy ponesie pečať i spÔsob myslenia doby, kedy je písaná.

Verím, že to budúci čitatelia prepáčia, pretože snaha po objektivite tu bola a fakty zostali faktami.

Kronikár obce Ladce

 

PRI ZOSTAVOVANí KRONIKY BOLI POUŽITÉ PRAMENE:

-Dokumenty Štátneho okresného archívu v Považskej Bystrici -Dokumenty archívu MNV Ladce a Tunežice -Dokumenty archívu JRD l. máj Košeca a kronika tohoto

družstva -Kronika a archív Základnej školy Ladce -Kronika a archív Osobitného odborného učilišťa Ladce -Kronika Považských cementární -Zápisnice, podklady zo správ a dobovej tlače o spoločenských

a záujmových organizáciach v Ladcoch aTunežiciach -Kronika železničnej stanice Ladce -Kronika Zväzu požiarnej ochrany Ladce -Miestne spravodaje Ladiec -Archív Závodného klubu ROH Ladce

-Dobová tlač, rôzne správy a iné písomnosti

 

V máji 1961 sme aj v Ladcoch oslávili 40. výročie zalo­ženia Komunistickej strany Československa, ale aj také isté výročie založenia organizácie komunistickej strany v na~ej obci. Kedže to bola prvá organizácia založená v celom okre­se Považská Bystrica, venovala sa oslave patričná pozornosť. Pri tejto príležitosti sa v Závodnom klube ROH konala sláv­nostná schôdza, kde zástupcovia Okresného výboru KSČ odovz­dali zaslúžilým členom strany pamätné medaile a čestné uz­nania.

12. apríla vzru~ila aj Ladčanov správa, že sovietska kozmická lod Vos tok obletela s prvým kozmonautom na svete

J.A.

Gagarinom na palube zemeguľu a po 108 minútach letu vesmírom úspe~ne pristála.

l.marca 1961 sa uskutočnila akcia sčítania ľudu v ce­lej Československej socialistickej republike. Oo sčítania bolo zapojených veľa učiteľov a pracovníkov z Ladeckej ce­mentárne. Na základe sčítania sme sa dozvedeli, že L a d c e majú 2 O 5 O obyvateľov a Tu než ice 5 6 3 obyva teľov.

Oproti ostatným voľbám nedo~lo v roku 1961 v MNV k ni­jakým zmenám a tak v p lén e. MNV v Ladcoch boli

Ondrej Koyš, Melánia Statečná, Mária Kalusová, Mária Nantá­ková, Milan Majerík, Jozef Mori~, Vincent Kalus, Gustáv Martinák, Jozef Juríček, Jozef Kukulia~, Ludovít Kučera, Eduard Habánek, Pavel Kalus, Ján Suran, Ján Čeme~, Kornel Augustíni, Mária Kvasničková, Mária Mičudová, Eduard Ko~­tialik, Michal Ko~tialik, Jozef Pecháček, Margita Petríková, Ondrej Prekop, Pavel Jesenský.

Členmi Rad y MNV boli :       Ján Vol ek, predseda Elena Koy~ová, tajomníčka

Členovia Rady MNV : Mimoriadne udalosti  Miestny národný výbor v Ladcoch

Ondrej Prekop, Milan Majerík, Melánia Statečná, Jozef Pecháček.

Poslankynou v ONV Považská Bystrica bola Emília Hatoková a poslankynou v Stredoslovenskom KNV Júlia Saksová.

Vytvorila sa nová s pot reb ite ľ s k á rad a Anna Piatriková, Estela Majeríková, Júlia Saksová, Alžbeta Haršániová, Anna Habánkova, Anna Koyšová, Sidónia Zahradní­ková.

V o b č i a n s k o m v Ýbor e nastala zmena v tom, že odstúpil Jozef Petrík a predsedom sa po nom stal Jozef Moriš.

V tomto roku sa konajú voľby s u d c o v z ľud u . V Ladcoch boli zvolení : Ondrej Chovanec, Pavol Cibiček, Milan Majerík, Ján Kušík, Rudolf Čemeš, Ján Čičkan, Jozef Pecháček, Ján Suran, Valéria Hriadelová, Pavel Kalus, Anna Koyšová.

15. a 16. apríla 1961 sa v Ladcoch koná Nár od n á sme na, ktorej hla.vným organizátorom je Miestny výbor Národného frontu, školy a závody v obci. Národnej smeny sa zúčastnilo veľa občanov, ktorí pracovali v miestnom parku, na JRD, miestnych Komu nikáciach, ale aj na náprave škôd, ktoré spôsobila povoden na potokoch a cestách. V tomto roku sa začína regulácia dolnej časti potokov a ciest, na čo do­stala obec od ONV 40 000,-Kčs. Z dalších prác, ktoré sa uskutočnili v tomto roku a začali sa práve cez Národnú sme­nu, bolo oplotenie Materskej školy a úprava mosta na Brod­koch.

Rada MNV, plénum, ale i komisia MNV riešia v roku 1961 mnoho problémov, ktoré súvisia s poľnohospodárskou výrobou, zásobovaním obyvateľstva a kultúrnym životom občanov. Nie-MNV v ladcoch rieši závažné problémy

 

ktoré z nich som vybral, aby som ilustroval zložitosť tohoto

obdobia.

Pre nepln~nie dodávok poľnohospodárskych produktov zo z á hu mie n o k odobrali záhumienky 28 občanom -družstevní­kom a pridelili ich iným, respektíve záhumienky v hektároch upravili. Niektorí členovia JRD sa záhumienok vzdali.

MNV v Ladcoch schválilo tzv. o r gan i z a č n Ý v Ý bor pre dvor (stredisko) JRD. Vo výbore boli : Michal Koštialik, Ján Koyš, Ondrej Vrábel, Elena Koyšová, Ján Král, Mária Mi­čudová, Antónia Mináriková, Ján Cibiček, Vincent Daňo.

Miestny národný výbor organizoval aj k o sen i e l ú k kde sa zúčastnilo mnoho mužov a žien, najviac organizovaných z Ladeckej cementárne, ale predovšetkým členovia JRD. Celkom sa zúčastnilo 122 brigádnikov, z toho 80 z cementárne.

V ž a tv e sa vytvoril žatevný štáb, ktorý organizoval zber obilia a výmlat, ako i uskladnenie a ošetrenie obilia. Z brigádnikov sa vytvorili stále skupiny -jednu vytvorili poslanci Miestneho národného výboru.

V z á s o b o v an í sú najväčšie ťažkosti v predaji mä­sa, ktorého nie je dostatok a nevyhovuje ani predajný čas. MNV ho upravuje tak, aby si mäso mohli kúpiť aj občania, ktorí sú dopoludnia v práci.

V Ladcoch sa čiastočný pokrok zaznamenal v zavádzaní miestnych p re v á d z k á r ní. Najväčšie ťažkosti sú zo zao­patrovaním materiálu. Prevádzka na výrobu škvárobetónových tvárnic má nedostatok cementu, prevádzka maliarstvo zasa ne­dostatok farieb a iných potrieb. Začína pracovať i prevádz­ka dámske krajčírstvo.

Rada MNV kritizuje nedostatky v písaní k ron i k y . Konštatuje, že od roku 1945 sa vymenili viacerí, ale výsled­ky nie sú nijaké. Stav sa ani po tejto kritike v Rade MNV nezmenil.

Z dalších zm·ien treba zaznamenať, že v roku 1961 sa vykonalo prečíslovanie dom o v, čo čiasťočne súviselo so

JRD L máj Košeca začalo hospodáriť s nasledovným pôdnym fondom (hektáre) :

lad.  Tún.  Noz.  Koš.  KVP  Ilava  Celkom 

Orná pôda  262  102  90  292  189  158  1093 

lúky  78  3  6  II  158  22  278 

pasienky  134  33  41  235  40  137  620 

Po určitých úpravách sa ustálil pôdny fond tak, že k 31. decembru 1961 bolo 2 O 3 4 ha poľnohospodárskej pôdy, z to­ho ornej 1084 ha, lúky 245 ha a pasienky 62 ha. Okrem toho 870 záhumienkárov 'vlastnilo 305 hektárov.

Oo spoločného hospodárstva prišli jednotlivé JRD s ta­kýmto živočíšnym fondom :JRD (obec) hovädzí dobytok ošípané hydina Ladce 251 353 400 Tune žice 79 144 405 Nozdrovice 81 132 430 Košeca 277 571 995 Košecké Veľké Podhradie 198 136 500 Ilava 195 190 500Pre úplnosť ešte maj e t o k JRD k 31. decembru 1961:

-Základné prostriedky -zvieratá, stavby a stroje mali hod­notu 14 832 000 Kčs.

-Nedokončené investície boli vo výške jeden a pol milióna korún, prevádzkové zásoby v rovnakej výške a tak isto pre­vádzkové zásoby v hodnote l 640 000 Kčs.

V tomto roku družstevníci spoločne oslávili dožinky a to 3. septembra 1961 v Košeckom Veľkom Podhradí. Dožinky boli spojené s oslavou Medzinárodného družstevného dňa. Družs­tevníci prešli v slávno,stnom sprievode po celej obci, pozreli si kultúrny program a nakoniec sa pobavili na ľudovej veseli­ci.

Pracovná jednotka za tento rok bola 18 Kčs v hotovosti. Vznikol preplatok 5 korún.

STROJOVÉ  DRUŽSTVO  V ILAVE  Stručná charak­

bolo založené 10. februára 1946. Slúžilo na pomoc malým a stredným roľníkom. Zakúpili sejačky, kosačky, kultivátory,  teristika zlú­čených družstiev ktoré  používali potom  všetci  členovia družstva,  Riadna Strojnotraktorová 'stanica bola  založená  po  rozpade  strojo­ého družstva v roku 1948, ktorá už poskytovala platené služ­by roľníkom.

 

JRD ILAVA

Jestvujúce strojové družstvo v Ilave, ktoré malo 57 čle­nov a stroje v hodnote 157 000 Kčs sa dňom l. januára 1950 pretvorila na JRD prvého typu. Prvým predsedom bol Jozef Ba­gin, ale čoskoro po ňom Štefan Korínek. Po 'dvoch rokoch spo­ločnej práce sa JRD v Ilave rozpadlo. Pôda, ktorú nemal kto -z rôznych dôvodov -obrábať (asi 70 hektárov), bola pride­lená štátnym majetkom.

Dňa 10. februára 1957 sa v Ilave opäť založilo celoobec­né JRD, predsedom sa stal Tomáš Stano. V nasledujúcich rokoch JRD prosperuje, veľa sa stavia a aj pracovná jednotka až do roku 1961 stúpa.

 

JRD KOŠECA

Dňa 20. decembra 1949 bol ustanovený prípravný výbor JRD, jeho predsedom bol Ján Čuvala, roľník. Celý výbor mal 105 čle­nov, ale pôdy iba 65 hektárov aj s farskou pôdou. Zakladajúca schôdza sa koná 30. septembra 1950, na ktorej sa uskutočnila voľba správy JRD a dozo~ného výboru. Predsedom sa stal Ján Košík st., podpredsedom Pavel Koňúch.

V roku 1952 preberajú celú činnosť JRD 89 výkonných roľ­níkov, družstvo prechádza na III. typ. Vtedy mali už takmer 150 hektárov ornej pôdy, dobytok a ošípané.

V roku 1954 je zvolená nová správa JRD na čele so Štefa­nom Mosným. Situácia v družstve však nie je dobrá, pracovná morálka u niektorých členov je nízka. Na konci päťdesiatych rokov sa však situácia podstatne mení. 27. februára 1958 sa konala ustanovujúca schôdza celoobecného JRD za prítomnosti viac ako 300 členov. Do JRD vtedy vstúpilo 187 malých a stred­ných roľníkov a celková výmera stúpla na 521 hektárov poľno­hospodárskej pôdy.

 

JRD NDZDRDVICE

V Nozdroviciach bolo založené JRD 20. februára 1958. Malo 34 členov,' 141 hektárov pôdy. Za predsedu bol zvolený Cyril Čepák. Hned na začiatku si počínali veľmi hospodárne. Nestavali nové budovy, ale adaptovali staré. Hodndta jednej pracovnej jednotky bola v roku 1959 18,-Kčs a 5,-Kčs v na­turáliach.

 

JRD KOŠECKÉ VELKÉ PODHRADIE

Dňa 23. júla 1950 sa z iniciatívy DO KSS založil príprav­ný výbor JRD, do ktorého sa do konca roku prihlásilo 35 čle­nov s výmerou 40 hektárov pôdy. Predsedom prípravného výboru bol Štefan Gregor . Viac sa nepodarilo urobiť až do roku 1956, kedy sa začala intenzívna presvedčovacia kampaň i za pomoci OV KSS, ONV v Ilave a pracovníkov Vorošilových závodov v Dub­nici nad Váhom. I tak nábor trval až do roku 1959. Dňa 8. mar­ca 1959 bolo JRD vo Veľkom Košeckom Podhradí založené. Získa­li 122 roľníkov, ktorí si zvolili za predsedu Ondreja Vranu. JRD obhospodarovalo celkom 455 hektárov poľnohospodárskej pô­dy, z toho 159 ornej;

Charakteristiku,  založenie  a  vývoj  JRD  v  Ladcoch uvádzam  v  rokoch  1950  .:  1·960,  JRD  Tunežice  v  rokoch 

 

1961 

V hospodárskom roku 1961 sa vo VS Ladce striedali veľmi dobré výsledky s horšími. Určitý vplyv na družstevníkov malo zlúčenie JRD. Bol skôr horši, ako lepší.

Stavhospodárskych zvierat nebol podľa plá­nu naplnený. Napr. hovädzí dobytok sa postupne vyčisťoval od tuberkulóznych kusov a tak do stavu chýbalo 40 kusov. Slie­pok bolo 834, čo bol značný pokles, pretože v hydinárni bol trikrát mor a cholera, čo zapríčinilo veľké hynutie.

Hospodársky rok na Výrobnom stredisku Ladce

v Žatve bolo pokosené 79,5 hektára riadkovačom a vy­mlátené, samoväzom 12,5 ha a ručne 5 ha. Ručne bolo treba ko­siť ovos v Horných ladcoch. Slama sa skladovala v kozloch.Aké boli výnosy jednotlivých plodín

-pšenica 22,80 q

-raž 18,5 q

-jačmeň 18,9 q

-ovos 18,0 q

-zemiaky 120, O q

-cukrová repa 300,0 q

-seno 25,0 q

-datelina 30,0 q

-kukurica 40,0 q

Dodávku mlieka predpísali v Ladcoch i Tunežiciach na zá­

humienkárov. Napr. v Tunežiciach to bolo 150 litrov od dojni­ce.

Na výrobné stredisko JRD Ladce sa znieslo aj mnoho kri­tiky. Zaostávanie sa zdôvodňuje najmä tým, že nie sú vytvorené stále pracovné skupiny, pracuje sa náhodile, nevedie sapresná evidencia a vôbec je nedostatok pracovných síl. Veľa sa hovorí o stabilizácii traktoristov a ich zodpovednosti zastroje i o tom, že zaos,táva vyvážanie maštaľného hnoja. V ži­vočíšnej výrobe 7 žien dojilo 93 kusov kráv ručne už od roku1957, ked predtým ako prví v okrese mali dojenie strojové.Podobných námetov na riešenie bolo viac a muselo ich riešiť nielen nové vedenie zlúčeného JRD, ale najmä družstevníci sami ._

Jarné práce v Tunežiciach sa začali pre nedostatok stro­Hospodársky rok jovoneskorene. Dochádza pritom k nezrovnalostiam i vo vzťahu v Tunežiciach k Výrobnému stredisku Ladce, kde vedenie nechce stroje pre Tunežice požičať. Sejba jarín sa tak oneskoruje a dokončia ju až v polovici apríla. Plénum MNV i vedenie VS Tunežice upo­zorňujú správu JRD v Košeci, že uprednostňujú pridruženú vý­

robu pred poľnohospodárstvom. A tak Tunežičania žiadajú Koše­cu o vrátenie traktora s vlečkou pre dvor Tunežice. Okrem to­ho žiadajú spravodlivé rozdeľovanie umelých hnojiv.

V inom čase hodnoti plénum MNV v Tunežiciach stav vo vý­robnom stredisku. Hovori sa o živeľnosti, nie sú vytvorené pracovné skupiny a je nedostatok stálych pracovnikov.

V živočišnej výrobe sa deje veľa nového. Uskutočňuje sa špecializácia: prisunuje sa hovädzi dobytok na výkrm a odsu­nujú sa jalovice. Tunežickú maštaľ opúšťajú aj kravy, nechá­vajú iba počet kusov potrebný na zásobovanie obyvateľov mlie­kom. Vedúcim živočišnej výroby bol vtedy Vincent Eliáš. Dobre sa darilo vo výkrme ošipaných, kde zásluhou krmičky Baškovej sa splnila dodávka mäsa.

Podľa súpisu v roku 1961 bolo v Tunežiciach 1072 kusov hydiny (JRD -240), 106 kusov hovädzieho dobytka (JRD -BO), 169 kusov ošipaných (JRD -66).

Záhumienkári chovali ku koncu roka 1961 na pôde 33,77 ha 787 kusov hydiny, 67 husi, 37 kačic a moriek, 26 kusov hovä­dzieho dobytka, 91 ošipaných, 14 kôz.

V školskom roku 1960 -1961 je v Z á k l ad nej dev ä ť ­r o č nej š k o l e v ladcoch 409 žiakov v 13. triedach. V tom­to roku ukončilo školskú dochádzku 22 žiakov. Na začiatku no­vého ~kolského roku 1961-1962 je na škole opäť 13 tried, ale k dispozicii iba 9 učebni a tak sa vyučuje striedavo, čo znač­ne vplýva na kvalitu výsledkov vyučovania i výchovy.

Žiaci školy významnou mierou prispeli k zberu zemiakov na JRD vo výrobných strediskách ladce i Tunežice. Nazbierali v priemere na žiaka 525 kg a ziskali 800 Kčs ako druhi v sú­ťaži okresu Považská Bystrica.

Úspechy dosi~h1a škola v športe. Okrem iného zviťazi1i na turnaji v ľadovom hokeji v Dubnici a reprezentova1i okres na turnaji v liptovskom Mikuláši.

Školy v ladcoch aTunežiciach

Na ZDŠ si pripomenuli nedožité šesťdesiate narodeniny národného umelca Petra Jilemnického viacerými akciami, naj­mä však zájazdom do Kostolca, kde P. Jilemnický v tridsia­tych rokoch učil.

Pionierska organizácia aj v tomto roku trpí na nedosta­tok vedúcich oddielov a tak celková práca je iba priemerná. Na druhej strane sa veľmi úspešne rozvíjali rôzne súťaže ­osobitne Súťaž tvorivosti mládeže v prednese poézie a prozy. Úspešní boli v súťaži v sporení, kde za rok nasporili takmer 20 000 korún. Základná deväťročná škola prevzala od JRD pozemok na obrábanie. Robilo sa tak v rámci polytechnickej výchovy a získavania vzťahu žiakov k manuálnej práci i k pôde.V Základnej deväťročnej škole začal pracovať novovytvo­rený výbor Združenia rodičov a priateľov školy na čele s predsedom Štefanom Galanským.Materská škola v ladcoch mala i nadalej problémy s poč­tom prihlasovaných detí a možnosťami ich umiestniť. Do pre­vádzky dali dve oddelenia: pre deti od jedného do dvoch ro­kov a pre deti od 3 do 6 rokov. Dovedna mala Materská škola 46 detí. V roku 1961 si aj na tejto škole založili Združenie rodičov a priateľov školy.V Tunežiciach bol riadi teľom Základnej deväťroč­nej školy pre l. -5. ročník Karol Rusnák. Deti sa zapájali najmä do mimoškolskej činnosti. Tak boli v roku 1961 vyhod­notenj ako najlepší v sporení v okrese Považská Bystrica, spomedzi malotriednych škôl.

V školskej jedálni pri ZDŠ v ladcoch sa v roku 1961 zriadil tzv. d o z orn Ý v Ý bor Za tento výbor a jeho činnosť zodpovedal Milan Majerík, predseda školskej a kul­túrnej komisie MNV. Členmi boli Margita Petríková (za Výbor žien pri MNV), Alojzia Jánošíková (ZRPŠ), Mária Kalusová (MNV), Jozef Moriš (MNV).Strediskom kultúrneho života v roku 1961 bol Závodný klub ROH, ktorého činnosť sa rozšírila o niekoľko krúžkov. Tak výtvarný kr-úžok viedol akademický maliar Ján Šándora, fot.okrúžok František Strakovič. Ďalej pracovali bábkársky krúžok, dychový orchester, tanečná hudba i záhradkársky krúžok, ktorý sa staral o parkové plochy okolo kultúrneho domu.Knižnica vYPožičiavala knihy každý piat.ok, poriadala besedy a časté výstavky kníh. V roku 1961 vystúpili v Lad­coch 3 profesionálne súbory -občania sa dožadovali, aby ich bolo viac.Vysokú návštevnosť zaznamenávalo kino Závodného klubu ROH. Len za prvý štvrťrok 1961 odohrali 69 predstavení s návštevnosťou viac ako 9 000 divákov.Oo kultúrneho života sa v t.omto období zapájajú vojaci miestnej posádky vojsk Minist.erstva vnútra. Spoločne s Lad­čanmi organizujú oslavy, z ktorých spomenieme aspoň oslavy

9. mája, kde vojaci vystúpili v estráde, Deň armády s ukáž­kami bojov a cvičenia so psami a dalšie. Oslavy l. mája bo­li ako obvykle v Ilave, ale ich predvečer bol mimoriadne vydarený, hlavne lampiónový sprievod.

Veľmi dobrú úroveň z dalších kult.úrnych a spoločen­ských pddujati mal karneval v parku, ktorého organizátormi boli opäť vojaci .V roku 1961 Ministerst.vo výstavby v Prahe schválilo projekt rekonštrukcie Ladeckej cementárne. Pôvodné náklady sa počít.ali na 125 miliónov

Kčs,potom sa však projekt me­nil a náklady zvyšovali. Už v roku 1961 prestavali 371 ti­síc korún. Plánovaný termín ukončenia bol stanovený nal. júl 1969. Trvalý nedostatok cementu na Slovensku však nú­til vedenie cementárne termín podľa možností skracovať.

 

1962

 

Začiatok rekon­štrukcie ladeckej cementárne

Hlavným cieľom rekonštrukcie bolo dosiahnutie vyššej kapacity, podstatné zvýšenie produkcie i produktivity. Zaned­bateľné neboli .ani otázky hygieny a komplexnej modernizácie. Pôvodný zámer -a tak sa aj výstavba začala -bolo postaviť šesť šachtových pecí.

V roku 1961 cementáreň prvýkrát prekračuje vo výrobe cementu hranicu 300 000 ton cementu. Vyrobili 303,41 tisíc ton cementu a to zmesných cementov triedy 250 a 350.Podnikovým riaditeľom aj v tomto roku (od roku 1952) bol Teofil Haršáni.Medzi najaktívnejšie organizácie patril VÝ bor ž i e n pri MNV, pod vedením predsedníčky Margity Žitvovej. Ich čin­nosť je skutočne všestranná. flenky Výboru žien, ale pod .ich vedením aj ostatné ženy z Ladiec, sme videli najčastejšie na brigádach. Pomáhali JRD pri ošetrovaní cukrovej repy, čis­tili pasienky a lúky; Organizovali akciu v zbere vajíčok, ale i inak pomáhali pri zabezpečovaní zásobovania a úrovne predaja v obci.

Ženy sú aktívne v kultúrnom živote. Neboli to iba mimo­riadne vydarené oslavy Medzinárodného dňa žien, ale aj čajo­vé večierky, príspevky ku kultúrnym programom pri oslavách, najmä však divadelné predstavenie "Óaleká ozvena", ktoré že­ny s ~spechom nacvičili a zahrali aj na okolitých obciach. V zime 1960 -1961 usporiadali Zimnú školu roľníckej školy, kurz háčkovania a dalšie akcie. Ženy sa najviac podieľajú na činnosti Aktívu pre občianske záležitosti, kde v roku 1961 začína spolupracovať aj Ladecká cementáreň.

zv ä z p o ž i ar nej och ran y má v roku 1961 sta­rosti s prístavbou a modernizáciou hasičskej zbrojnice, kde sa robia niektoré stavebné a technické úpravy. V tomto roku sa požiarne družstvá z obce zúčastňujú likvidácie najväčšie-

 

Organizácie Národného frontu

ho požiaru v okrese za mnoho desaťročí -v obci Vršatecké Podhradie, kde zhorela takmer celá obec. Uplatnili sa pritom cisterny pri dovoze vody z Váhu.

ČZM v obci bol aktívny najmä v kultúre. Ladeckí zväzáci sa pravidelne schádzali pri nácviku tanečného krúžku. V Lad­coch usporiadali súťaž v spoločenskom tanci, do okresného kola postúpili dva páry z Ladiec.

V Tunežiciach boli najaktívnejší členovia ČZM. Na pra­covných brigádach odpracovali 100 hodin pri odburiňovaní, pri zbere zemiakov 40 hodín, pri čistení lúk a pasienkov 80 a dalších 230 hodín pri žatve a mlatbe.

V tomto roku sme zaznamenali viacero významných politic­kých udalostí, ktoré mali vplyv na život našich občanov, ale­bo sa nimi zaoberali najmä v organizáciach KSS a v ostatných zložkách Národného frontu.

Rezolúcie a pozdravy posielali do Moskvy, kde sa v dňoch

9. -14. júla 1962 konal Svetový kongres za všeobecné odzbro­jenie a mier. V cementárni, na školách a schôdzach spoločen­ských organizácií sa čítalo Posolstvo k národom sveta, vyzý­vajúce k boju za odzbrojenie a ku spolupráci mierových síl.

V októbri vzrušili občanov Ladiec a Tunežíc udalosti, ktoré sa odohrali síce daleko od nás, ale hrozili konfliktom, ktorý mohol zasiahnuť celú zemeguľu. Bola to blokáda Kuby24. októbra a vošla do histórie ako Karibská kríza. Občania si oddýchli, ked došlo k urovnaniu priamym rokovaním zástup­cov vlád ZSSR a USA a blokáda bola zrušená.Významná udalosť sa odohrala 4. -B. decembra tohoto ro­ku v Prahe. zasadal tu XII. zjazd Komunistickej strany Česko­slovenska. Schválil uznesenia o hlavných smeroch socialistic­kej spoločnosti, ktoré sa potom prenášali do okresov i stra­níckych organizácii v Ladcoch aTunežiciach.

Ku koncu roka 1962 sa ukončila úprava Lúčkovského poto­ka. V Horných Ladcoch sa škarpavanie urobilo v dížke 250 m. O skoré dokončenie prác sa zaslúžili poslanci MNV Ondrej Prekop, Jozef Moriš, Jozef Juríček, Ján Suran a další.V priebehu rokov 1961 -1962 sa v Ladcoch zriadili tri prevádzky MNV a zberňa šatstva a opravovňa punčoch Komunál­nych služieb Považská Bystrica. Naproti tomu sa kritizuje pomalá prestavba požiarnej zbrojnice. Sú nedostatky v zaob­starávaní materiáfu, viaznu odborné elektrikárske práce a naostatok chýbajú aj financie.

Významné udalosti

Výstavba obce a služby

Jednotka Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti oslavuje v roku 1962 desiate výročie svojho založenia. Na" spoločnej schôdzi členov "z ladiec a Tunežíc si pripomenuli činnosť za desať rokova na tých, ktorí jedn~tku zakladali.

 

V roku 1962 v PS -VB z ladiec boli: František Zelík, Jozef Pastierik, Ján Muth, Vladislav Adamec, Jaroslav Cibi­ček, Jozef Král, Florián Habánek, Emil Fatura. Z Tunežíc: Karol Malacha, Anton Beniak, Augustín Belko, Viktor Melicher, Pavel Benčo.Ku koncu roka 1962 dochádza v ladcoch k reorganizácii Ludovej kontroly, systému jej práce a zvýšenie právomoci pri kontrolách predaja a iných obchodných činností. Do vý­boru Ludovej kontroly boli zvolení: Milan Bajza, František Pagáč, Pavel Cibiček, §tefan Jánošík, Anna Faturová, Rudólf Fedor, Anna Hriadelová, Michal Turčan, Františka Kadlečíko­vá, Helena Pastieriková, Gejza §krabák, Ondrej Chovanec.V decembri 1962 hodnotil výbor ZO KSS a Miestny národ­ný výbor v Tunežiciach prácu MNV a spoločenských organizácií Národného frontu .

Z komisií MNV sa najvyššie hodnotí dobrá práca ko­misie finančno-rozpočtovej a komisie poľnohospodárskej. Nao­pak, kritizuje sa slabá činnosť Výboru žien po celý rok 1962. Aj hodnotenie ostatných spoločenských organizácií NF vyznie­va negatívne. Iba v teskoslovenskom zväze mládeže sa kladne hodnotí ich brigádnická činnosť pri zveľadovaní obce a pri pomoci JRD. Prijímajú sa opatrenia na zlepšenie práce organi­zácie požiarnikov a Zväzu československo-sovietskeho pria­teľstva. Konštatuje sa tiež, že prakticky neexistuje Osveto­vá izba a miestna knižnica. Aj tu sa robia opatre~ia na ob­novenie činnosti.

Jednotka PS -VBV ladcoch reorga­nizácia Ludovej kontrolyOpatrenia na zlepšenie práce v TunežiciachVýbor žien rovnako, ako minulý rok dobre organizuje spolofenskd, kultdrnu a brigádnickd finnosť medii ženami v obci. Opäť zriadujd Zimnd školu roľníckej ženy, kurz varenia a pefenia, návštevu JRD v Dubnici nad Váhom, pred­nášky a besedy. Zaoberajd sa aj takými otázkami, ako je kontrola a agitácia pri dodávkach od záhumienkárov, odpra­covali veľa brigádnických hodín pri ošetrovaní repy a pri žatve, ale aj pri zveľadovaní obce. Časopisy Slovenka a Rozkvet uverejnili výzvu ladeckých žien na intenzívne pe­stovanie zeleniny.

V tomto roku vysoko hodnotí MNV prácu flenov Českoslo­venského zväzu mládeže pri pomoci JRD a pri ostatných nára­zových prácach v obci . Naproti tomu kritizuje za mald pomoc organizácie Zväzarm, ale aj ostatné zložky NF.

Rada MNV uvažuje o opodstatnení existencie Osvetovej besedy v Ladcoch, kedže v obci je zriadený Závodný klub ROH, vykonávajdci celoobecnd kultdrno-výchovnd finnosť. Funkcie správkyne Osvetovej besedy sa vzdáva Jana Krušín­ska, funkciu preberá Btanislav Lipták, ufiteľ ZDŠ. Jana Krušínska nadalej vedie Miestnu ľudovd knižnicu spojend s knižnicou ZK ROH.

Urfitý dpadok badať aj v finnosti Závodného klubu, niekqľko krdžkov minulý rok ešte aktívnych, prestalo praco­vať. Rovnako slabšia finnosť sa zaznamenáva v Aktíve pre obfianske záležitosti, kde niet takmer nijakých finančných prostriedkov.Dobrá práca žien v ladcoch

Ďalšie udalosti V ladcoch

V školskom roku 1962 -1963 došlo v Základnej deväť ročnej Školy v ladcoch nej škole k niekoľkým kádrovým zmenám. Dňa l. februára 1962 prišiel na školu, okrem iných aj Branislav Lipták, terajší kronikár obce . Od septembra František Dačo, Márťa Liptáková a další učitelia .

Zmeny sú aj vo vedení Združenia rodičov a priateľov ško­ly . Predsedníčkou sa stáva Ing . Marta Veselá z cementárne, podpredsedom Štefan Saksa, pracovník OV KSS a pokladníkom Ru­dolf Országh, pracovník Ladeckej cementárne .

Významnou úlohou školy bol nábor do poľnohospodárskych škôl. V spolupráci ZDŠ -MNV sa podarilo získať na poľnohos­podárske školy 6 detí.

V tomto školskom roku sa ukončili na škole niektoré nut­né opravy, rovnako aj v byte riaditeľa školy, kde sa zaviedol vodovod, elektroinštalácia a celková prestavba bytu.

Pioniersku organizáciu vedie skupinová vedúca Viera Hoštáková . Práca je sťažená, pretože PO nemá klubov~u a nada­lej trvá nedostatok dobrých, vyškolených oddielových vedúcich. Pionieri pracujú v B oddieloch a sú aktívni pri zberoch, bri­gádach a kultúrnom živote .

Na konci školského roka bolo na škole v ročníkoch 1.-9. 475 žiakov .

V Mat e r s kej .š k o l e sa čiastočne zlepšilo vybave­nie . Za pomoci cementárne a MNV sa postavilo ihrisko s pies­koviskom a húpačkami. Nadalej pretrváva stav mnoho detí a má­lo priestorov.

V tomto roku sa zaviedol nový systém rozpisu dodávok od záhumienkárov. V Ladcoch a Tunežiciach vlastnili záhumien­kári 61 kráv. Priemerne sa na jednu dojnicu rozpisovalo 250 litrov mlieka dodávky, spolu 14 250 litrov. Dodávka bola spl­nená, ked záhumienkári odovzdali 14 527 litrov . Vajíčka sa rozpisovali tak, že na l ár sa odovzdávali 3 vajíčka. 165 dodávateľov vlastnilo 65 hektárov, ktorí mali odovzdať 14 600 vajíčok -odovzdali 15 300.

Rozpis dodávok

 

V roku 1962 sa začala postupná likvidácia vojenského útvaru Ministerstva vnútra, ktorý sídlil v kaštieli. Súvisí s tým aj skončenie činnosti telovýchovnej jednoty Červená hviezda, ktorá pOdľa mienky funkcionárov pozdvihla úroven futbalu v Ladcoch, ale mu aj uškodila, pretože v čase jej trvania nemali futbalisti z Ladiec možnosť sa realizovať. V Ladcoch zostáva nadalej strážny oddiel, sklady a v roku 1962 sa ešte uskutočnuje výcvik nováčkov pre útvary Minis­terstva vnútra.

Nastoľuje sa otázka, čo dalej s kaštieľom, po úplnom vysťahovaní vojakov.

V druhom roku spoločného hospodárenia v zlúčenom JRD

 

l. máj Národné zhromaždenie schválilo zákon o sociálnom za­bezpečení družstevných roľníkov. Zahrnoval zabezpečenie roľníkov v nemoci, v starobnom dôchodku, prídavkoch na deti a ostatných sociálnych službách.

JRD l. máj Košeca hospodári v roku 1962 na 2 034 hektá­roch poľnohospodárskej ,pôdy -z toho l 041 ha ornej pôdy. Počet členov družstva v tomto roku je 90B.

Úlohy v r a s t l inn e j výrobe sa u väčšiny plodin nesplnili, čo bolo z časti zapríčinené dlhým suchom a v ča­se žatvy búrkami a krupobitím. Najviac -až na 40 % boli pošk~dené porasty v Tunežiciach. Najvyššie hektárové výnosy z celého komplexu dosiahli v Ladcoch, kde výnos jačmena bol 29 a miestami až 37 q z hektára.

Ako dôkaz objektívnych príčin -extrémneho počasia, uvádzam, že 26. apríla 1962 namerali v Košeci  a už 27. apríla sa zozimilo tak, že na okolité vrchy napadol aj sneh.Celý zber obilia bol organizovaný tak, aby sa žatva v celom komplexe Košeca skončila pri dvojfázovom zbere za 16 dní.

Vojaci postupne odchádzajú

Druhý rok zlúčenia Jednotného roľníc­keho družstva ŽivočíŠnej výrobe budú po celé dalšie obdobie chýbať krmoviny . Živočíšne produkty sa v roku 19~2 plnili rôzne. Hovädzie mäso na 110,4 %, bravčové na 99,9 %, ostatné mäso iba na 21 %. Mlieko dodali družstevníci na 97 %, ale vajcia 410 tisíc kusov, čo znamenalo 122 %. Najvyššia doji­vosť bola vo Výrobnom stredisku Ladce -1 857 litrov na jed­nu dojnicu.

Vzhľadom na objektív~e príčiny nepriazne počasia, sa prečerpal počet plánovaných pracovných jednotiek, najmä v rastlinnej výrobe a na stavbách poľnohospodárskych objek­tov. Napr. Ilava čerpala na 1 hektár pôdy 95 pracovných jednotiek, Ladce a Tunežice 101 a Košecké Veľké Podhradie dokonca 160 pracovných jednotiek. Ladce a Tunežice dosiahli najvyšší príjem na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy l 438 ko­rún, kým napr. Košeca iba 618 Kčs .

JRD na všetkých strediskách, teda aj v Ladcoch a Tuneži­ciach má veľmi vysoký vekový priemer družstevníkov. V celom komplexe pracovalo 289 stálych pracovníkov, z čoho bolo 20 do 25 rokov, 117 do 45 rokov, 100 od 46 do 60 rokova 52 nad 60 rokov.

Družstvo má na konci druhého roka spoločného hospodáre­nia l 146 kusov hovädzieho dobytka, 1 349 kusov ošípaných, 48 koní, 5 800 kusov hydiny. Nezaznamenal sa takmer nijaký prírastok, ale položili sa materiálne, kapacitné a organi­začné základy . na postupné zvyšovanie stavov, ale hlavne úžitkovosti hospodárskych zvierat.

V roku 1962 sa na celom JRD organizovala socialistická súťaž . Súťažili medzi sebou traktoristi v orbe, sejbe, žatve. Súťažili aj dojičky a ošetrovateľky hospodárskych zvierat.

Pracovná jednotka nebola vysoká. V hotovosti 15,-Kčs a naturálie v hodnote 2 koruny na pracovnú jednotku.

 

V zásobovaní obyvateľstva mali dobrý podiel záhumienká­ri, ktorí v celom komplexe JRD l. máj odovzdali 63 000 litrov mlieka, 5 700 kilogramov mäsa a viac ako 67 tisíc kusov va­jec.

Pre zaujímavosť uvádzam, ako sa organizovala v roku 1962 žatva a mlatba vo výrobnom stredisku Ladce. Vytvorená bola tzv. zberová čata, ktorá mala zobrať obilie zo 156 hektárov. Pritom sa samoväzom malo zobrať 26 hektárov a dvojfázovým zberom 69 hektárov za 13 dní. To bolo čiastočne narušené, pretože sa harmonogram musel prispôsobovať počasiu. I tak však bola takto do detailu organizovaná žatva po prvýkrát i s bezpečnostnými opatreniami a socialistickou súťažou poľ­ných skupín, traktoristov, kombajnistov a dalších. Kde všade bolo obilie v roku 1962:

raž na Doline (6,5 ha), pšenica ozimá Za vápenkou (12 ha), pšenica ozimá v Dužinách (13 ha),

 

jačmeň Dlhé diely (15,8 ha), jačmeň Pod radonam (7,6 ha), v Dužinách (3,10 ha). Samoväzom sa kosila raž za Váhom, jačmeň Pod Slatinou, ovos Za Váhom, ovos Pred močiarom, ovos Na píle, ovos na Štrbavej, miešanka U brvna. Pri kosbe lúk vo vyšších polohách s ťažkým prístu­pom sa neosvedčili mechanizmy atak nastúpili brigádnici z ra­dov družstevníkov a pracovníkov cementárne s kosami.

V roku 1961 spracóvané projekty na rekonštrukciu Ladec­kej cementárne sa neustále doplňujú a menia. Dôvodov je via­cej: prehodnotila sa napr. lomové hospodárstvo a doprava su­roviny do závodu a dalšie momenty budúcej výroby.

_Pri samotnej rekonštrukcii cementárne sa v roku 1962 prestavala celkom 14,6 milióna korún.

V roku 1962 bolo v Ladeckej cementárni zamestnaných 586 pracovníkov, z toho technicko-hospodárskych 103, ostat­ní robotníci vo výrobe a pomocných prevádzkach. Priemerný zárobok dosahoval 1 496,-Kčs.

V cementárni sa uskutočnila kádrová zmena vo funkcii riaditeľa podniku: Odišiel doterajší riaditeľ Teofil Haršáni a na jeho miesto nastúpil JUDr. Vojtech Var han í k , ktorý bol riaditeľom v Ladcoch už predtým -v rokoch 1945-1952.

 

1963

V roku 1963 zastupoval predsedu Miestneho národného výboru v Ladcoch Milan Maj e r í k, namiesto Jána Voleka, ktorý sa funkcie predsedu vzdal zo zdravotných dôvodov a pre zaneprázdnenosť v práci.

25. júna 1963 spoločné plénum MNV a JRD z Ladiec, Tu­nežíc, Košece, Ilavy, Košeckého Podhradia zvolal Okresný národný výbor v Považskej Bystrici. Na zhromaždení, ktoré viedol Ján Počujka bolo BI účastníkov. Na schôdzi sa prero­kovala činnosť národných výborov a najmä ich spolupráca s Jednotným roľníckym družstvom l. máj. Ďalej sa prerokova­la príprava žatvy, mlatby, nákupu obilia. Správu predniesol vtedajší predseda JRD Jozef Skalka. Schôdza bola veľmi ruš­ná a kritická voči MNV i voči Okresnému národnému výboru. Otvorene sa hovorilo najmä o nereálnosti Akčných progra­mov a nízkych finančných dotáciach na zveľadovanie obcí.

Plénum MNV v Ladcoch a Rada MNV v Tunežiciach schvá­lili zlúčenie oboch obcí. Toto uznesenie však narazilo na odpor občanov v TuneŽiciach, kde ho na verejnom zhromažde­ní zamietli, rovnako ako i väčšina členov pléna MNV v tejto obci. Tak sa zlúčenie Ladiec a Tunežíc nerealizovalo.

V tomto roku sa obec Ladce mala stať tzv. "stredisko­vou obcou". Obec však nesplnila podmienku bezprašnosti ovzdušia a tak krajský hygienik ustanovenie strediskovej obce zamietol.

V Ladcoch sa zriadila pre v á d z k a kamenárstva a obkladania pomníkov. Prevádzku viedol Eduard Habánek zo svojho materiálu. Prevádzka bude odvádzať pre Miestny ná­rodný výbor 30 % z čistého zisku. Od roku 1960 boli v obci zriadené už tieto prevádzky:

-dámske krajčírstvo, -maliarstvo a natieračstvo, . -požičovňa riadov (svadobka),

Zmeny v MNV, činnosť a problémy v obci

-zberňa šatstva -pre komunálne služby,

-opravovňa punčoch.

 

Okrem toho zaviedli Komunálne služby dámske kaderníctvo. Za rok 1963 bol z prevádzok čistý príjem 22 000,-Kčs.

V Tu než i c i ach bol k 1. januáru 1963 takýto stav hospodárskych zvierat

hovädzí dobytok IB kusov

ošípané 46 kusov

hydina 649 kusov (o polovicu menej ako

v roku 1962)

Stav dobytka bol podstatne nižší, čo sa zdôvodňuje sús­tredením do JRD.

Zmeny nastali aj vo funkcii kronikára v Ladcoch, kde František Žitva nemieni dalej kronikára robiť. Kronika však nadalej nebola napísaná.

V Tunežiciach pozbavili funkcie knihovníka Šimku a po­verili touto funkciou riaditeľa ZDŠ v Tunežiciach Karola Rus­náka.

V Ladcoch začal vychádzať časopis N O V Ý Ž I V O T ktorý sa tlačil v Ladeckej cementárni ofsetom. Redaktorom bol Branislav Lipták.

Na výročnej členskej schôdzi JRD l. máj v Košeci, ko­nanej dňa 25. februára 1963 zvolili novú správu družstva. Predsedom sa stal Jozef S k a l k a , podpredsedom Štefan Mosný. V správe boli Vincent Eliáš a Jozef Mihálik z Tune­žíc, Ján Koyš, Emília Hatoková a Michal Koštialik z Ladiec.

 

JRD má niekoľko vážnych problémov, ktoré sa snaží rie­šiť koncepnejšie v priebehu dalších rokov. Išlo najmä o kr­movinový fond, ktorý je nedostatočný a prejavuje sa najmä vo veľkokapacitných stavbách: v hydinárni Košeca a v rýchlo­výkrmni ošípaných v Ladcoch.

Nové vedenie v Jednotnom roľ­níckom družstve

Vo všetkých výrobných strediskách prešla práca v rast­linnej výrobe na komplexné mechanizačné brigády a čaty. Stro­jov bolo v tom ·čase v JRD dosť, horšia je však ich kvalita. Pracovníci sd stále platení od mn6žstva vykonanej práce, čo sa prejavilo na horšej kvalite a stratách. Aj to sa stalo stredom pozornosti správy družstva a jednotlivých výrobných stredísk.

JRD sa podarilo v roku 1963 vysporiadať s neužitočným hovädzím dobytkom. Odpredali brakové a menej džitkové dojni­ce a nahradili ich mladými kravami a jalovicami.

Nespokojnosť prejavovali družstevníci s projektovanými stavbami, ktoré nedovoľovali vyššiu mechanizáciu pri čistení a kŕmení, chýbali prípravne krmiva a nebolo možné hovoriť

o kultdrnosti práce.

 

H o s pod á r s k y r o k 1963 nebol pre družstvo priaz­nivý, ako to vidieť dalej z uvedených čísiel. Vplyv na to malo aj počasie. V letných mesiacoch bolO veľmi sucho. N~pr­šalo od 7. jdla až do konca augusta. V noci bývalo až 200 C. V dňoch 22., 23., 24. a 30. jdla bolo v chládku 330 C. V dô­sledku takýchto hordčav začala žatva predčasne.

Výrobu mäsa splnilo JRD na 93,2 %, ked hovädzieho mäsa vyrobili 101,5 %, ale bravčové mäse iba na B4,5 % a ostatné druhy ešte nižšie. Rovnako vajcia vyrobili a dodali v množstve predstavujdcom B6 % z plánu, ale mlieka dodali 621 BOD litrov, čo znamenalo prekročenie plánovaných dloh na 107,2 %.

. V rastlinnej výrobe obilniny splnili na 100 %, ale ze­miaky, najviac postihnuté suchom na 61 %. Darilo sa cukrovej repe, kt~ej doviezli do cukrovaru viac ako stanovoval plán na rok 1963. Nesplnenie hrubej produkcie rastlinnej výroby a krmovín malo dopad na živočíšnu výrobu -ako som už uvie­dol.

V družstve boli stále vysoké náklady na poľnohospodár~ sku výrobu. V Ladcoch to na jeden hektár ornej pôdy robilo 2 741,-Kčs, čo bólo najviac zo všetkých výrobných stredísk

 

a v Tunežiciach 2 417,-Kčs. Pritom VS Ladce plnilo najnižšie hrubú výrobu -produkciu na hektár. Rovnako najv'yššie náklady boli v Ladcoch ' na živočíšnu výrobu -5 229,-Kčs prepočítané na l hektár ornej pôdy, v Tunežidiach o l 000,-Kčs menej a vo Veľkom Košeckom Podhradí dokonca o 2 000, -Kčs menej. To boli otázky, o ktorých muselo vedenie výrobného strediska

premýšľať.

 

Ešte niektoré údaje o hospodáreni JRD Košeca. Výška pra­covnej jednotky dosiahla 16 korún a k tomu naturálie v hodno­te 1,75 Kčs na jednotku.

Oproti predchádzajúcemu roku sa počet pracovnikov a čle­nov podstatne nezmenil. Družstvo ešte ostárlo -do skupiny nad 60 rokov pribudli dalši družstevníci a mladých nepribud­lo.

Počet hospodárskych zvierat sa podstatne nezvýšil, čo bolo z dôvodov horšieho stavu v rastlinnej výrobe celkom po­chopiteľné. Jedine stav ošípaných sa zvýšil na 2 112 kusciv a hydiny takmer na 7 000 kusov.

V rozpočtovej skladbe roku 1963 sa podstatne zvýšila po­ložka sociálny fond na 160 tis. korún a kultúrny fond na 60 500 Kčs.

Ešte výnosy obilnín vo výrobnom stredisku L a d c e

pšenica 27 q z ha jačmeň 24,60 q ovos 20 q z hektára

V roku  1963  sa  v  spolupráci  s  Keramoprojektom  Trenčín  Rozhodnutia 

uzatvára  otázka  dopravy suroviny  a  samotného  kameňolomu .  v  cementárni 

Drvič kameňa dodá  poľská firma  a  surovina  sa  bude  dopravo-­ na  základe 

vať  transportnými pásmi.  veľkopokusu 

 

V roku 1963 sa uskutočňujú v cementárni ladce v spolu­práci s Hornosrnianskou cementárňou tzv. veľkopokusy so su­rovinou, ktoré.ukázali, že ladecká surovina je nevhodná pre výpal v šachtových peciach so suďhou granuláciou. Po pries­kume vedeckými pracovníkmi Karlovej univerzity v Prahe, doš­lo k rozhodnutiu zastaviť rekonštrukciu cementárne v lad­coch. Ďalšie výskumy vyhodnotili surovinu z lomu Butkov ako vhodnú pre výpal v r o t a č nej pec i s výmenníkom tepla. Náklady na rekonštrukciu v tomto roku stúpli už na 32 mi­liónov Kčs.

Stav zamestnancov cementárne v roku 1963 bol 570 pracov­níkov s priemerným mesačným zárobkom 1 526,-Kčs.

Oproti roku 1962 sa aktivita organizácií v obci Tuneži­ce zvýšila i kea nie všetkých. Medzi najlepšie patril te~ko­slovenský červený kríž, ktorý poriada l pre svojich členov i ostatných občanov prednášky, premietali sa filmy so zdra­votníckou tematikou.

 

Dobrú činnosť pod vedením predsedu ladislava letku vy­víjali požiarnici. V pŕáci Zväzu požiarnej ochrany sa zača­la prejavovať pravidelnosť, organizovali cvičenia a mimo­riadne dobre sa starali o techniku, ktorá bola VŽdy pri­pravená .

.Predsedkyňou Výboru žien pri MNV je Mária Blažíčková, členkami Anna Hrdinová, Vincencia Koyšová, Emília Kvasnico­vá, Štefánia Belková a aalšie. tinnosti sa v tomto období zúčastňovalo do 45 žien z Tunežíc.

Organizácie Národného frontu v Tunežiciach

V roku 1963 oslávila organizácia Zväzu požiarnej ochra­ny v Ladcoch 80. výročie svojho založenia. Pri ťejto príle­žitosti bola usporiadaná slávnosť, na ktorú boli pozvané aj susedné požiarne jednotky. Sú6asťou bol slávnostný aktív, námetové cvičenie a vyznamenanie zaslúžilých požiarnikov. Boli medzi nimi Pavol Kalus, Vincent Hulc, Vincent Kučo, Ja­roslav Faturík, Jakub Mičuda a další. Oslavy sa nedožil dl­horočný obetavý požiarnik a vychovávateľ mladej požiarnickej generácie Ondrej Peterka. Jeho funkciu požiarneho technika v závode prevzal Jozef Bednárik.

V roku 1963 sa podstatne zlepšila spolupráca závodnej organizácie s dedinskou Miestnou jednotkou Československej požiarnej ochrany.

Výbor žien ako pomocný orgán Miestneho národného výboru zasadá pravidelne každý mmsiac. Najviac pozornosti venujú členky poľnohospodárstvu, ved za rok 1963 odpracovali na JRO viac ako 400 hodín.

Výbor žien pomáha účinne Aktívu pre občianske záležitos­ti, pri organizovaní z1atých a strieborných sobášov a pri návštevách u prestárlych občanov.

Vo vzdelávacej a kultúrnej činnosti poriadajú besedy a ako každoročne Zimnú školu roľníckej ženy.

V Zákla_dnej deväťročnej škole dochádza k pomerne veľ­kým zmenám v učiteľskom zbore. Prichádza 6 učiteľov a rovna­ký počet odchádza, niektorí z toho i v priebehu školského . roka. Nemá to dobrý vplyv na vyučovací proces. Vedúcou Pio­nierskej organizá9ie sa stáva Eva 8uliková.

BO. rokov protipOŽiarnej ochrany v ladcoch

Výbor žien v ladcoch

 

Aktivita školy -pioniersky štadión

Jednou z hlavných úloh školy bolo získavanie žiakov do poľnohospodárskych škôl, k čomu prijali spolu s MNV výhľado­vý plán do roku. 1965.

V tomto čase možno ako aktívny hodnotiť výbor Združenia rodičov a priateľov školy na čele s Ing. Martou VeSelou a Jo­zefom Moravcom ako pokladníkom. Od tohoto roku sa datujú veľ­mi vydarené a kultúrno -spoločensky na vysokej úrovni pripra­vované detské karnevaly.

Už v roku 1962 sa začína a v roku 1963 intenzívne pokra­cUJe v parku, na mieste, kde mali vojaci strelnicu, budovať p i o nie r s k y š t a d ión. Z iniciatívou vyšiel uči teľ Branislav Lipták, ktorý našiel veľké pochopenie u vedenia školy, na Miestnom národnom výbore, vo výbore ZRPŠ i v Ladec­kej cementárni . Pionieri boli pri brigádach organizovaní rovnakým spôsobom ako na stavbách mládeže . Brigádnická akti­vita sa sledovala denne a celkové vyhodnocovanie mesačne, kedy sa odovzdávali najlepším triedam víťazné vlajky . Žiaci boli pre prácu na pionierskom štadióne zapálení a vo veľkom množstve sa denne zúčastňovali brigád . V rámci 15. výročia Pionierskej organizácie hodnotili túto aktivitu a vykázali za rok odpracovaných 20 680 hodín, čo nemá obdoby v histó­rii ani jednej školy v okrese . Veľkú zásluhu na budovaní kom­plexu ihrísk má aj Valt~r Fábry, zástupca riaditeľa ZDŠ i niektorí další učitelia, ZRPŠ, časť zväzáckej organizácie v obci a Cementáreň Ladce .

Plénum MNV prerokovalo vo februári 1963 vážnu situáciu v Materskej škole. Stále sa zo strany rodičov zvy­šujú požiadavky na prijatie do Materskej školy, ktorá kapa­citne nestačí. Plénum MNV preto schvaľuje hornú hranicu (ka­pacitu) na 50 detí, z doterajších 40.

1964

 

Na verejnom zasadaní MNV v Ladcoch hodnotili poslanci, členovia komisií i zástupcovia organizácií Národného frontu volebné obdobie od roku 1960.  MNV hodnotí volebné obdobie 

Zrekapitulujeme si teda aj my úspechy a problémy národ­ného výboru a celej obce v období po reorganizácii okresov a zlúčení Jednotných roľníckych družstiev do komplexu JRD 1. máj Košeca. 

V uplynulom volebnom období sa rekonštruovala budova MNV v hodnote 50 000 Kčs. Pri tej príležitosti sa pristavi­la k požiarnej zbrojnici jedna miestnosť, chodba a sklady, čo zvýšilo náklady o 30 tisíc korún . Vybudoval sa rozhlas do Horných Ladiec, ale dlho ho občania nepočúvali, pretože pracovníci Stavoindustrie, ktorí pracovali pri rekonštrukcii cementárne ho narušili a takmer dva roky ho nedali do po­riadku. 

Vybudovali sa tri mosty: v novom zastavovacom obvode, na Dieloch a v. Horných Ladcoch. Vyškarpovalo sa takmer 150 metrov Lúčkovského potoka . Občania, ktorí bývali v novom zastavovacom obvode boli nútení prechádzať cez dvory obča­nov, tak sa začalo s výstavbou cesty. Vykúpili sa stromy a začala sa stavať cesta a škarpovať Slatinský potok. Vy­škarpovalo sa 200 metrov a potom sa práce zastavili, preto­že sa menili firmy dodávateľov. V roku 1964 sa však škarpo­vanie -ako píšem na inom mieste -dokončilo. 

l niektorých dalších prác spomeniem ešte: Materskej školy, úpravu parčíku na križovatke, smerom ku kanálu, úpravu cesty na kopanice, ku ku hydinárni.  oplotenie úpravu cesty Štefekovi a 

V novom zastavovacom obvode bolo treba preložiť elek­trické vedenie vysokého napätia, zaviedlo sa verejné osvet­lenie v jednej ulici stavebného obvodu. 

 

Miestny národný výbor prevzal tri budovy od vojenskej správy, ktoré sa upravili na byty a jedáleň s kuchyňou pre Základnú deväťročnú školu a Materskú školu. Oplotili cinto­rín a záhradu pri MNV, opravili zábradlie na Lúčkovskom po­toku a dalšie práce.

Na úseku služieb sa zriadilo dámske krajčírstvo, maliar­stvo, svadobka, opravovňa pančúch, zberňa šatstva a kaderníc­tvo. V obchode Potraviny ~ Zdroj sa zaviedla samoobs luha a otvorila mliekáreň. Z dalších obchodov sa upravili: kaderníc­tvo, Vesna, drogéria.

Pre zveľadenie zelene sa napr . len v roku 1963 vysadilo 250 okrasných stromkov a lipy na cintoríne.

V roku 1964 bola zavedená telefónna ústredňa na priamy spoj, k čomu MNV poskytlo priestory.

Pri celkovom hodnotení volebného obdobia sa vyslovila nespokojnosť 5 prácou občianskeho výboru v Horných Ladcoch . Napriek snahám predsedu i členov výboru, nepodarilo sa obča­nov aktivizovať.

V obci bolo 7 občianskych kontrolórov a v roku 1963 bo­li zriadené štyri spotrebiteľské rady, ktoré dávajú pravideľ­ne mnohé podnety na zlepšenie v obchode a službách, spolu­pracujú s vedúcimi predajní a prevádzok .

Kladne sa hodnotí spolupráca s Ladeckou cementárňou, najmä v oblasti materiálnej pomoci, poskytovaní vozidiel a mechanizmov.

Najdôležitejšou politickou udalosťou v roku 1964 boli voľby do zastupiteľských orgánov, ktoré boli spojené s voľ­bou sudcov z povolania do Okresného súdu.

Voľby v Ladcoch i Tunežiciach dňa 14. júna mali dôstoj­ný priebeh a zúčastnila sa ich obsolútna väčšina občanov oboch obcí.

Voľby do zastupi­teľských orgánov

V l ad c och zvolili týchto poslancov:

Elena Koyšová, Milan Majerík, Ján Volek, Anton Kalus, Mária Mičudová, Mária ' Kalusová, Michal Koštialik, Terézia Cibičko­vá, Emília Uríčková, Rudolf Zajac, Anna Vlčanská, Valentín Bednárik, Ferdinand Zahradník, Eduard Habánek, Rozália Vráb­lová, Emil Remo, Jaroslav Koiš, František Gajdošík, Ludovít Štefek, Jozef Moriš, ladislav Černota, Ondrej Prekop, Jozef Petrík, Jozef Janík, Stanislav Kalus, Vincent Kalus, Ing. Mar­ta Veselá, Pavol Cibiček, Valter Fábry, Augustín Martinák, Boris Mierny.

Do Okresného národného výboru: Emília Hatoková, Júlia Sakso­vá.

Do Stredoslovenského KNV Anna Bartošová z Veľkého košeckého

Podhradia.

Do Slovenskej národnej rady ladislav Holdoš z Bratislavy, do Národného zhromaždenia Gustáv Kvasnica, predseda JRD Víťazný február.

Za sudcu z povolania zvolili občania v ladcoch iTunežiciach JUDr. Františka Králika.

Dňa 4. j ú l a 1964 sa konala ustanovtJjúca schôdza no­vozvoleného národného výboru, kde zvolili na plný úväzok za predsedu Mi l a naM a jer í k a, za podpredsedu Jozefa Pe­tríka a za tajomníčku MNV (na čiastočný úväzok) Elenu Koyšo­vú.

Okrem uvedených sa členmi rady MNV stali: OndreJ Prekop, Anton Kalus, Valter Fábry, Ing. Marta Veselá, Valentín Bednárik, Michal Koštialik.

Na tomto zasadaní sa vytvorili komisie rady a pléna MNV:

-poľnohospodárska (Ondrej Prekop) -poriadková (Jozef Petrík) -školská a kultúrna (Anton Kalus) -sociálna (Valter Fábry) -finančná (Ing. Marta Veselá) -výstavby (Valentín Bednárik)

Obec bola po týchto voľbách rozdelená do obvodov, z kto­rých každý bol pridelený poslancovi MNV. Prvý obvod od domu č. l po 13, druhý od čísla 14 do 26 atd. V každom obvode bo­lo 60 -B9 obyvateľov. Najmenšie boli obvody 5., 7., 21., 22., 25. po 60 obyvateľoch, najväčší 29. -B9 obyvateľov.

V Tu než i c i ach sa volieb zúčastnilo 99, 9B % voli­čov. Celú predvolebnú kampaň, technickú a ostatnú prípravu volieb riadila miestna volebná komisia Národného frontu na čele s Jaroslavom Pabulom. Vo voľbách boli potom zvolení na­sledovní poslanci:

Mária Baškavá, Augustín Belko, František Češka, František Gábriš, Martin Kučera, František Letko, Paulina Letková, Viktor Melicher, Jozef Mikuška, Ondrej Minárik, Anton Prekop, Jozef Rafko, Vladimír Raček, Jozef Rožník, Karol Rusnák, An­ton Šimko, Mária Tomaníková.

Do Okresného národného výboru v Považskej Bystrici zvo­lili poslanca Gejzu Škrabáka. Oo ostatných -vyšších orgá­nov tak ako v Ladcoch.

Na prvom zasada~í novozvoleného pléna MNV v Tunežiciach zložili poslanci sľub a zvolili funkcionárov MNV:

Jozef R o ž ník, predseda František Češka, podpredseda Jozef Rafko, tajomník.

Oo jednotlivých komisií zvolili členova predsedov takto:

-komisia plánu a rozpočtu (František Češka)

-poľnohospodárska komisia (Mária Baškavá)

-komisia pre verejný poriadok (Viktor Melicher)

-stavebná komisia (Anton Prekop)

-školská a kultúrna komisia (Karol Rusnák)

 

Pri príležitosti 20. výročia Slovenského národného povstania prepožičal prezident Československej socialistic­kej republiky obci Ladce Rad č e r v 'e nej h v i e z d y za mimoriadnu odbojovú činnosť a ia osobitné zásluhy v Slo­venskom národnom povstaní.  Rad Červenej hviezdy 

Na osobitnej slávnosti, rozšírenej členskej schôdzi Dedinskej organizácie strany prevzali zástupcovia obce aj Pamätnú medailu SNP. Podobnú medailu prevzali aj viacerí jednotlivci. 

Pamätnú medailu 20. výročia SNP žice: Emil Kvasnica, Karol Kvasnica, Češko, František Gabriš.  prevzali v obci Tune­Pavol Stopka, Jozef 

Pre zásluhy v boji proti okupantom boli potom dodatoč­ne odmenené takou istou medailou aj občianky Tunežíc Fran­tiška Mikušková a Tučková. 

 

V septembri 1964 sa v Ladcoch konala verejná schôdza občanov, na ktorej sa uskutočnila k o n t r o l y a š t a t  s t i k Y . voľba komisie ľud o vej Za DO KSS sa jej zúčast­nil Anton Kalus, predseda, za ONV Ivan Korček a Koči z Výbo­ru ľudovej kontroly. Na schôdzi sa veľa hovorilo o vzájom­ných vzťahoch MNV, JRD a budúcou komisiou ľudovej kontroly. Na záver boli do komisie zvolení: ŠtefaQ Jánošík, Rudolf Fedor, Pavol Cibiček, Anna Hriadelo­ Voľba komisie ľudovej kontroly a spotrebiteľská rada 

vá,  František  Pagáč,  Stanislav Kalus. 

V roku 1964 dobre pracovala s pot r e tJ ite ľ s k á rad a , ktorá robila v obchodoch časté kontroly. S predajom nebola veľká spokojnosť. V predajni mlieka chýbalo mlieko vo fľašiach, vozilo sa vo väčšine v kanvách. 

Vo všeobecnosti bývajú predajne z rôznych dôvodov za­tvorené, v pohostinstve predá~ajú z rozbitých pOhárov ata. 

 

Miestny národný výbor preberá v roku '1964 bytový fond Hospodárenie s bytmi Vodnej elektrárne do svojej správy . Z toho plynie pre obec výhoda, pretože ' stále sú dva -tri byty voľné, ktoré sú pre riešenie bytovej otázky dôležité. Stanovila sa zásada, že prednostne sa byty budú obsadzovať zamestnancami elektrárne. Byty prevzala Domová správa Ladce, ktorej vedúcim bol vtedy Rudolf Koštialik .

V roku 1964 sa robila v obci už spomínaná regulácia po­tokov. Cez letné prázdniny bola stavba organizovaná ako bri­gáda Československého zväzu mládeže. Účastníci brigády ­študenti, boli ubytovaní v ZDŠ.

Miestny národný výbor rieši problém obecnej kroniky. Jej vedením bol poverený dôchodca Jozef Mi k u š ine c .

Veľké starosti, najmä po odchode posádky vojakov robil Miestnemu národnému výboru park. Najväčší problém bol vo financiách, ale aj v tom, že park bol už veľmi devastovaný, čo sa nedalo riešiť iba brigádami. Základnú údržbu robil zriadenec MNV -údržbár parku František Vlnieška, ktorý sa tejto úlohy v roku 1964 vzdal. Na jeho miesto Miestny ná­rodný výbor prijal Pavla Kalusa.

Rok  1964,podobne ako  predchádzajúci  bol  v  mnohých  sme­ Striedavé výsledky roch pre  poľnohospodárov JRD  l.  máj úspešný,  viaceré úlohy  v  JRD sa  všák  nesplnili.  V prvom  rade  výroba obilovín,  kde  chýba­lo  v  globále okolo  8 vagónov.  Nesplnila  sa  ani  výroba  a  ná­kup cukrovej  repy,  i  ked  niektoré strediská,  konkrétne  Ladce a  Tunežice,  hektárové  výnosy  prekročili. L a d ce  namiesto  plánovaných  350 q  z  hektára mali 472 q  a  Tunežice  414 q.  V Tunežiciach  splnili aj výrobu  ku-, kurice  na  siláž  a  prekročili výrobu pšenice.  Ostatné úlohy v  rastlinnej výrobe  ani  Tunežičania ani  Ladčania nesplnili. Obdobná  situácia  bola  aj  v  ostatných výrobných  strediskách. 

 

Vdaka vynikajúcemu zberu sena a viacročných krmovín v ro­ku 1964, mohlo JRD splniť plánované úlohy v živočíšnej výrobe:

hovädzie mäso 107,2 % bravčové mäso 92,2 % teľacie mäso lB3,5 % hydina 171,7 %

Veľmi dobré výsledky ·sa dosiahli pri výrobe mlieka. Doda­li ho BB4 tis. litrov, čo znamenalo o polovicu viac ako mali predpísané. Tu treba spomenúť kolektív dojičiek z L a die c , ktorý dosiahol dojivosť na jednu dojnicu 2 430 litrov mlieka. V živočíšnej výrobe vynikli aj ošetrovateľky ošípaných Anna Štefancová a Anna Kalusová, ktoré dosiahli priemerný denný prírastok 0,54 kg v mokrom výkrme ošípaných v ladeckom výrob­nom stredisku. Zo živočíšnej výroby boli celkové príjmy 5 300 000 Kčs, v rastlinnej l 294 000 korún, čo znamenalo, že sa získalo zhruba o milión viac ako sa predpokladalo.

Výška pracovnej jednotky však nebola ani v roku 1964 vysoká -15,-Kčs plus 1,60 v naturáliach.

JRD v roku 1964 riadili títo čelní funkcionári a vedú­ci pracovníci:

Jozef S k a l k a (predseda), Štefan Mosný (podpredseda), Ján Čuga (hlavný ekonóm), Milan Mosný (hlavný agronóm), Mária Kozíková (pokladníčka), Ondrej Vrábel (hlalvný skladník), František Skušek (vedúci pomocnej výroby), Ondrej Gajdoš (vedúci stavebnej čaty).

La t v a v L a d c och neprebiehala najlepšie a ani s výnosmi nebola spokojnosť. V ladeckom chotári bolo vysia­

tych dovedna 44 ha Dos iahli sa tieto výnosy:  pšenice,  53,4  ha  jačmeňa a 6 ha  ovsa. 

jačmeň  Dužiny Rudinky Kútna Záhrady  16 25 10 2,4  ha ha ha ha  2B,6 17,5 26 25  q q q q  z  hektára 

 

pšenica priemerný výnos 20 q z hektára ovos 15,1 q z hektára

Ďateliny mali priemerný výnos 22 q na l ha, čo bol naj­nižší výnos zo všetkých výrobných stredísk, podobne ani seno nezobrali v plnom množstve a kvalite. V tomto roku sa teda po prvýkrát ukázala výhoda integrovaného JRD, pretože krmo­viny k úspešnému výkrmu ošípaných a dobrej dojivosti kráv presunuli z iných stredísk. Pritom náklady a produktivita neboli tiež najlepšie, ved namiesto 10 968 pracovných jedno­tiek vyčerpali 14500. Podobne to bolo aj na ostatných Výrob­ných strediskách a tak pracovná jednotka nemohla byť lepšia ako v predchádzajúci rok.

Naproti tomu bol veľmi dobre organizovaný zber cukrovej repy, kde aj výnosy boli najlepšie v doterajšej histórii JRD -480 q z hektára.

Družstevníci v Ladcoch podakovali na záver letných a je­senných poľnohospodárskych prác Ladeckej cementárni za poskyt­nutie áut, vojakom za pomoc pri zvoze slamy a ostatným bri­gádnikom pri zbere cukrovej repy.

Vo výrobnom stredisku T une ž ice dosiahli lepšie vý­sledky v pestovaní pšenice, horšie u jačmeňa, ako v Ladcoch:

pšenica

Kostická -24 hektárov 638,5 q priemer 26,60 q

Diana . -II hektárov 359,3 q priemer 32,66 q

 

Jačmeň mali zasiaty na 18 hektároch a priemerne dosiahli 20 q z hektára.

V Tunežiciach nebol dobre organizovaný zber slamy a tak veľká časť namohla. I napriek tomu skončilo toto Výrobné stre­disko na prvom mieste v rámci JRD l . máj a ako obec na

l. mieste v okrese, v súťaži o zapojenie sa do žatevných prác. Veľkú zásluhu na tom má mládež -členovia Československého zväzu mládeže. Za odmenu organizácia dostala autobusový zájazd do Bojníc a  okolia Trnavy.

Na prvom mieste v rámci o kre s u v žatevných a mlatob­ných prácach skončilo aj JRD l. máj.

Boli tu však aj iné problémy. JRD a MNV sa museli vážne zaoberať zvýšeným rozkrádaním repy a kukurice a rozhodli, že prichytení záhumienkári nedostanú naturálie.

Z á h u mie n k á r i mali predpísanú dodávku 21 000 kusov vajec, ktorá bola splnená už l. júna 1964. Na konci roka to bolo 25 500 kusov. Mlieko mali dodať ladeckí záhumienkári od 4B kráv l 400 litrov. Aj táto dodávka bola do konca roku splnená.

V školskom roku 1964 -1965 je v Základnej deväťročnej škole 50B žiakov v 17 triedach. Vo vedení školy nenastali nijaké zmeny. Riaditeľom je František Žitva, zástupcom Val­ter Fábry. Predsedkyňou Združenia rodičov a priateľov školy je Ing. Marta Veselá a novozvoleným podpredsedom Emil Fatu­ra.

Vedúcou Pionierskej organizácie je Alžbeta Chudá, ale v priebehu školského roka funkciu platenej pionierskej vedú­cej preberá Marta Budinská. Školskú jedáleň vedie Anton Šim­ko -učiteľ. Je tam 106 stravníkov, z čoho je 40 z Materskej školy.

Na škole sú zlé vyučovacie podmienky: nevhodné učebne, striedavé vyučovanie. Školská budova, pre robená z bývalého hostinca je v zlom stave. Nemožno ju opravovať zo štátnych prostriedkov, pretože je v majetku JRD Košeca, ktoré v piv­ničných priestoroch uskladňuje zemiaky. V máji 1964 budova prechádza do majetku MNV a z doterajšieho nájomného sa budú hradiť opravy.

 

V roku 1964 sa zostavuje komisia určená na vyhľadanie pozemkov pod výstavbu novej školy, ale výstavba sa opäť od­kladá.

Rekordný počet žiakov v Z O Š

V tomto roku sa pokračuje vo výstavbe a čiastočne sa do­končí pioniersky štadión v parku. V zimnom obdobi sa tu už pripravilo klzisko pre deti a ostatnú verejnosť.

V Tu než i c i ach odchádza riadi teľ školy Karol Rus­nák, na jeho miesto nastupuje Mária B l a ž í č k o vá. Na miesto predsedu školskej a kultúrnej komisie Anton Šimko.

Až v tomto roku, na základe prieskumu Štátnej komisie pre investičný rozvoj sa spracoval dodatok investičnej úlohy na zmenu koncepcie rekonštrukcie cementárne Ladce zo šachto­vých na rotačnú pec. Zmena ale predpokladala využiť doteraz postavené objekty a dodané technológie. Bolo to správne roz­hodnutie, pretože budúca výroba mala priniesť okrem kapacit­ných výhod aj cementy vyšších značiek.

V roku 1964 sa celkom prestavalo 25 miliónov korún. Približne toľko bol garantovaný zisk pri rotačnej peci s vý­konom l 400 ton za deň, s tepelnou spotrebou 760 kcal/kg slinku. Čas návratnosti sa počítal za necelých desať rokov.

Popri takomto stavebnom ruchu starý závod dalej produku­je i napriek tomu, že niektoré strojové zariadenia sú staré -napr. drviareň z roku 1912. Pre potreby všetkých pecí sa zavádza trojrozmerná prevádzka celej surovinovej strany. Šachtové pece sa využívajú veľmi intenzívne tak, ako nikdy predtým v histórii cementárne.

Definitívne rozhodnutie o rotačnej peciv cementárni V tomto  roku  sa  prvýkrát  zavádza  do  kultúrno-osvetovej  Jednotné

plánovanie  činnosti  jednotné plánovanie.  Ku  koncu  roka  1964  sa  na  pôde  v  kultúrno-osvetove MNV  vypracováva jednotný plán . za  spoluúčasti všetkých  orga­ činnosti  nizácií,  ktoré  vykónávajú  kultúrnu  a  výchovnú  činnosť medzi  obyvateľstvom. 

 

V roku 1964 došlo k fúzii Závodného klubu ROH Ladeckej cementárne 5 Osvetovou besedou v Ladcoch. Stalo sa tak 50 súhlasom cementárne a ONV -odboru školstva a kultúry. Závod­ný klub bude vykonávať aj celoobecnú činnosť, čo v podstate robil aj predtým. Rada MNV rozhodla, že za Jednotný plán kultúrno-výchovnej činnosti sa bude pokladať plán Závodného klubu ROH. Nespokojnosť je so stavom miestneho rozhlasu. Vedenie i aparatúra sú vo veľmi zlom stave. Žiada sa urobiť generálnu opravu a konečne opraviť prerušenú linku do Horných Ladiec. V niektorých organizáciach Národného frontu došlo v ro­ku 1964 k viacerým zmenám. Miestna jednota P o ž i a r nej och ran y mala po celý rok na čele, ako predsedu Gustáva Martináka, Ivana Ďurikoviča ako podpredsedu a tajomnika Vincenta Galanského.  Organizácie Národného frontu leni: V decembri  1964  konala  výročná schôdza,  kde  sú  zvo- Milan Maj e r i k,' predseda Ivan Ďurikovič, veliteľ Pavol Kalus ml., tajomnik Pavol Kalus st., pokladnik Jozef Bednárik, referent pre mládež Ondrej Prekop, preventista Jozef Mik ušinec ml., kultúrno-propagačný referent Rudolf Zajac, hospodár členovia: Ján Kušik, Vincent Kučo, Margita Petriková 

Vo VÝ bor e ž i e n pri MNV Ladce, dochádza tiež k zme­ne . Pre chorobu sa funkcie predsedníčky vzdáva Margita Ži tva­vá. Za novú predsedničku zvolia Idu Z á bud l ú. Rovnako ako po minulé roky je Výbor žien veľmi dobrým pomocnikom Miestne­ho národného výboru. Osobitne sa stará o čistotu v obchodoch, 

 

Materskej škole, Družine mládeže . Pomáha Aktívu pre občian­ske záležitosti a zapája sa do výkupu vajíčok a mlieka od záhumienkárov . .

1965

 

4. marca sa v Košeci konalo spoločné zasadanie zástupcov MNV Košeca, Ladce, Ilava, Tunežice a Veľké Košecké Podhradie, so zástupcami JRD l. máj Košeca. Takéto zasadania, ktoré riešili špecifické problémy poľnohospodárstva sa potom koná­vali pravidelne a značne prispeli ku konsolidácii zlúčeného JRD. Marcové zasadanie riešilo pripravenosť strojového parku, osivá, jarnú úpravu lúk a pasienkov. Tieto schôdze ovplyvnili aj výrobné plány a prácu so záhumienkármi.

24. apríla sa konalo verejné zasadanie pléna MNV, ktoré­ho sa okrem poslancov zúčastnilo asi 30 občanov, väčšinou funkcionárov spoločenských organizácií Národného frontu. Na tomto zasadaní oznámili zmeny MNV: odchádza Ing. Marta Veselá a Ondrej Prekop. Namiesto nich sú do Rady MNV zvolení Ladislav Černota, predseda finančnej ko­misie a Rudolf Zajac, ktorý sa stáva predsedom komisie poľ­nohospodárskej. Okrem toho sa uskutočnili voľby za dvoch odstupujúcich členov výboru ľudovej kontroly. Zvolení boli František Koštialik a Pavol Kalus.

Pri MNV boli zriadené pre v á d z k y dámske krajčírstvo, maliarstvo a natieračstvo, požičovňa kuchynských riadov, výroba tvárnic, požičovňa stavebných strojov. Výroba tvárnic však bola pre nedostatok cementu zrušená.

Dom o v á sp r á v a obhospodarovala v roku 1965 21 bu­dov, v ktorých je 153 bytových jednotiek.

Z v Ý s t a v b y obc e , ktorá sa realizovala za pomo­ci občanov treba spomenúť úpravu cesty do Horných Ladiec, vy betónovanie chodníka vedľa Lúčkovského potoka a opravu zábradlia pri tomto potoku. Opravené a vydláždené boli aj chodníky pozdíť štátnej cesty a chodníky v dedine. V tomto roku pracoval na úprave miestnych komunikácií stály cestár . Rovnako zamestnával MNV stáleho pracovníka na úprave a údrž­be miestneho parku.

Z činnosti MNV v Ladcoch

Vážnym problémom sa stáva v Ý s t a v b a školy. MNV a je­ho poslanci, závod Ladecká cementáreň a další, po'dnikajú kro­ky, aby ovplyvnili termín započatia výstavby školy, pretože situácia na škole je stále vážnejšia.

Do spotrebiteľskej rady boli v roku 1965 ustanovení: Vincent Kalus, Ondrej Martinák , Anna Habánková, Sidónia Za­hradníková, Jozef Fuläp, Antónia Janešíková, Margita Petrí­ková, Rozália Faturíková, Ján Habánek, Estela Majeríková, Júlia Saksová, Oľga Zimprichová, Margita Černotová.

Občianskymi kontrolórmi sa stali: Gejza Mišík, Pavol Kalus st., Darina Kukuliašová, Anna Gábelová, František Mierny, Ondrej Koštialik, Jozefína Kalusová, Ondrej Prekop, Ida Zábudlá, Milan Peterka.

V novembri 1965 sa podľa pokynov ministra vnútra vytvo­rila komisia pre riadenie príprav obyvateľstva k obrane vlasti. Mala toto zloženie:

Milan Majerík, predseda

členovia komisie: Elena Koyšová, Michal Koštialik, Jo­

zef Koyš, František Záhradník, Ján

Král, Pavol Kalus.

Jozef Pastierik (Zväzarm), Pavla Mi­

ková (ČSČK), Ján Kušík (ČSPO), Milan

Bajza (ČSM), Ida Zábudlá (Výbor žien)

Obyvateľstvo bolo rozdelené do krúžkov, z ktorých každý mal určeného vedúceho.

Spotrebiteľská

rada a občianski kontrolóri v Ladcoch

Organizácia Civilnej obrany v obci

 

Na základe pokynov ONV a OV NF v Považskej Bystrici, sa v roku 1965 uzatvárali družobné styky s okresmi v čes­kých zemiach. Okres Považská Bystrica má družbu s okresom Strakonice a obec Ladce s obcou Št eke ň v tomto okrese.

Prvú návštevu funkcionárov MNV, MV NF a OO KSS z obce Štekeň sme prijali v Ladcoch na konci decembra 1965, kde sa dohodli spôsoby družby, návštev, výmeny skúseností všetkých organizácií a inštitúcií.

Veľký význam pre rozvoj zdravotníckych služieb aj pre obyvateľov Ladiec a Tunežíc má otvorenie Nemocnice s poli­klinikou v Ilave 20. novembra 1965. Zlepšila sa zdravotná starostlivosť prakticky od Novej Dubnice až po Púchov, jej pohotovosť a odborná úroveň.

Dňa 17. februára 1966 sa konala výročná členská schô­dza JRD l. máj Košeca v' Závodnom klube ROH Ladce. Zúčastni­lo sa na nej 555 členov, 34 hostí a 42 zamestnancov družs­tva. Hodnotili sa výsledky za rok 1965, z ktorých vyberáme.

Výmera poľnohospodárskej pôdy bola v tomto roku 2 042 hektá,ov, z toho ornej l 047 ha. Počet všetkých pracovníkov sa pomerne stabilizoval a bol 908 členov a zamestnancov. V družstve sa postupne mení štruktúra a vzdelanostná úroveň pracovníkov. Napr. vo vedení je 22 pracovníkov, z ktorých 2 majú vzdelanie vysokoškolské, 8 odborné s maturitou a 12 odborné.

Družstvu sa ani tento rok nedari prekonať veľkú nároč­nosť na prácu -na počet odpracovaných jednotiek, čo má

Družba s obcou Š t eke ň

Otvorenie nemocnice

v Ilave

 

Vzostup výroby mlieka v JRD

v dôsledku odraz na jej výške, ktorá opäť klesla na 14,56 Kčs a v naturáliach vo výške 1,54 Kčs. Pracovníci rastlinnej výro­by spotrebovali "217 750 pracovných jednotiek, z toho viac ako 22 tisíc pracovníci, ktorí v poľnohospodárstve vypomáhali. Živočíšna výroba spotrebovala 84 tisíc pracovných jednotiek, traktoristi a kombajnisti viac ako 5 tisíc, údržbári 4 700 a pracovníci na správe JRD 14 tisíc 700 pracovných jednotiek.

Rozhodujúce boli výsledky v rastlinnej výrobe, v chove hospodárskych zvierat a všetko to, čo malo vplyv na úrodu, prírastky a množstvo vyrobeného.

Nepriazeň jarného počasia v roku 1965 spôsobila, že sa jarná sejba oneskorila, ale vdaka dobrej organizácii práce a obetavosti pracovníkov ju zvládli za 7 dní. Najhorší dopad nepriaznivého počasia sa prejavil pri pestovaní cukrovej re­py a zemiakov. Úroda krmovín bola dobrá čo do objemu, horšia však bola ich kvalita, ktorá utrpela neskorým zberom. Vo zvo­ze sena si najlepšie počínali na Výrobnom stredisku L a ď c e kde pomohol závod Ladecká cementáreň. Naproti tomu v Košeci a Nozdroviciach nechali takmer celú úrodu sena zhniť.

Plánované výnosy v rastlinnej výrobe sa nedosiahli . Ne­priazeň počasia, časté a studené dažde sťažovali zber i mlat­bu obilia, ktoré bolo póľahnuté a prerastené. Ani zemiaky sa nevydarili, " namiesto plánovaných 170 q z hektára, zobrali iba 70 q. Rovnako sa nesplnili výnosy a teda ani výkup cukro­vej repy. Celkom sa urodilo l 789 q obilnín, menej ako sta­novil plán. To sa na druhej strane odrazilo v nákupe jadro­vých krmovín od štátu v hodnote takmer milión korún.

V živočíšnej výrobe sa zaznamenal určitý -u všetkých výrobných stredísk približne rovnaký vzostup v dojivosti . Najlepšie bolo Výrobné stredisko L a d ce, kde z plánovaných 241 tisíc litrov nadojili 252 tisíc, čo znamenalo 2 597 li­trov priemerne na dojnicu ročne a na deň 7,12 litra mlieka.

Vo Výrobnom stredisku Tu než ice zaznamenali takéto úrody :

-cukrová repa z plánu 350 q vyrobili 2B4,5 q -zemiaky z plánu 150 q z hektára 66 q -pšenica, plán ' bol 25 q, urodilo sa 19,4 q -jačmeň z plánovaných 24 q vyrobili 22,3 q.

Teda ani tu úlohy v rastlinnej výrobe nesplnili.

Dňa 25. augusta 1965 vznikol požiar družstevného stohu slamy a dateliny na Rudnom. Zhorela iba časť, pretože včas zasiahli požiarnici, vojaci a občania. Je zaujímavé, že po­žiar vznikol za prudkého dažda.

V novembri 1965 sa občania a družstevníci v Ladcoch rozlúčili s najstaršou družstevníčkou Annou Beňovou, ktorá zomrela vo veku 91 rokov.

Na základe nariadenia ONV sa v obci zriadila tzv. n á k a z o v á k o m i s i a -proti rozširovaniu slintačky. V komisii boli Milan Majerík, Jozef Štefanec, Ing. Ivan Po­rubčan, Ondrej Prekop.

V školskom roku 19~5 -1966 je v Základnej deväťročnej škole v Ladcoch IB tried, teda všetky ročníky majú paralel­ky. Dosiahol sa doteraz najvyšší počet žiakov -534. Aj v tomto roku sa vymenilo viacero učiteľov, ktorí odišli z rôznych, zväčša rodinných dôvodov.  Najvyšší žiakov v  počet ZDŠ 

V roku 1965 sa po prvýkrát uskutočnil plavecký výcvik žiakov, čo umožnilo otvorenie krytých bazénov v Púchove a Novej Dubnici. Výcviku sa zúčastňujú žiaci 6. tried. 

K zmene dochádza v Združení rodičov a priateľov školy. Novým predsedom sa stáva Emil Fa tur a , podpredsedom Vin­cent Letko. ZRPŠ bolo veľmi aktívne a ako hlavné úlohy si 

dalo:  dostavbu  Pionierskeho štadióna,  detský karneval,  pe­

dagogickú prácu m~dzi rodičmi, pomoc pri vybavení školy dôsledné prebojovávanie výstavby novej školy. V kultúrno-výchovnej práci došlo k oživeniu niektorých krúžkov i ked sa predchádzajúci entuziazmus vytrátil a za dobrú prácu možno označiť iba činnosť fotokrúžku, dychovej hudby, tanečného orchestra a knižnice.Miestny národný výbor musi riešiť nízku kultúrnosť tzv. čajových večierkov, predaj alkoholu na zábavách a kultúrne programy na zábavách mládeže.

V roku 1965 sa uskutočňuje významná kampaň na oboznamo­vanie občanov o novom zákone o rodine a občianskom zákonní­ku. Organizovali sa prednášky a besedy, na ktorých prednáša­li sudcovia z povolania.

V roku 1965 dostal podnik Ladecká cementáreň dve vyzna­menania. Pamätnú medailu 20. výročia Slovenského národného povstania a Plaketu 20. výročia oslobodenia Československa. Z jednotlivcov bol Adolf Hriadel vyznamenaný štátnym vy zna­menaním Za zásluhy o výstavbu .

Pod vplyvom rôznych okresných školení, trvalou staros­tlivosťou Okresného výboru požiarnikov, ale najmä vnútorný­mi o~atreniami sa práca požiarnikov v Ladcoch zlepšila a to organizácie v obci i v závode. Pozornosť sa venovala výchove občanov a mládeže. Uskutočnilo sa 7 prednášok a dalších vzdelávacích podujati.

Zaujímavá príhoda sa odohrala cez hodovú zábavu, kto­rej tradičnými organizátormi sú požiarnici. Práve cez túto noc vypukol v Oúlove požiar asfaltu, ktorí pomohli hasiť aj Ladčania, ktorí do akcie išli priamo zo zábavy.

Zlepšovanie v kultúrno-výchovnej práci

Vyznamenania Ladeckej cementárni

Stabilizácia organizácie Zväzu požiarnej ochrany

Mimoriadna bola oslava Medzinárodného dňa žien v roku 1965 v Kultúrnom dome v Ladcoch. Významná najmä tým, že sa pri tejto príležitosti prvýkrát odovzdali viacdetným matkám odznaky "Čestný odznak materstva". '

Odznak III. stupňa dostali: Mária Klvaňová, M~ria Rá­cová, Marta Bieliková, Štefánia Ďurišová, Gabriela Remová, Emília Zákopčanová.

Výbor žien pri MNV i naaalej pracuje aktívne. Pozornosť však zameriava vo väčšine na ženy družstevníčky. Organizuje pre ne odborné prednášky, za zimu 1964-1965 celkom šesť. Navštevovali s malými darčekmi prestárlych a chorých obča­nov -ženy a starali sa o čestnosť predaja, hygienu predaj­ni.

Čestný odznak

materstva

 

 

 

1966

 

V novembri 1966  schválili  v  Ladcoch  Hlavné  úl ohy koncep­ Hlavné  úlohy rozvoja čnej  činnosti Miestneho  národného  výboru  a  jeho orgánov XIII.  zjazde  Komunistickej strany Československa.  Tento  doku ­ment  bol  dobre  pripravený  a  zahr~ovar v  sebe  vAetky  oblasti života  v  obci  do  roku  1968 .  Hovo r ilo  sa  v  ~om  o investičnej výstavbe,  zlepšovaní  služieb ,  údržbe  bytového  fondu  a  kon­krétne  o dal Aej  výstavbe .  Plán  obsahoval  výstavbu ciest,  vo­dovodu  a  kanalizácie pre  Ladce  i  Tunežice.  Úlohy  na  úseku  ob­chodnej  siete  sa  rieAili  iba  adaptáciou  a  nie  novostavbami. Na  úseku  Akolstva  v  Hlavných  úlohách  sa  stanovuje  započať s  výstavbou Základnej  deväťročnej Akoly  v  4. Atvrťroku 1968 a  v  tom  istom  roku  aj  s  výstavbou Materskej Akoly  s  detskými jaslami.  Prijat ý dokument  vAak  hovorí  aj  o formách  práce 

Miestneho  národného  výboru,  jeho poslancov  a  komisií  o pri­

blížení  sa  k obČanom  a  o prehíbení socialistickej demokra  -

cie. 

V tomto  roku  bol  pr ijatý aj  da l Aí  dokument  -Výhľadový  Stav obce Ladce 

plán rozvoja  obce.  v  úvode  tohoto  plánu  sa  hovorí  o rozvoji  v  roku  1966 

obce  v  minulých  rokoch  a  j ej teraj!om  stave .  Vyberdm najza u­

jímavej!ie fak t y  : 

Nárast  obyvateľstva v  oboch  obciach  Ladce  i  Tunežice  je 

zaujímavý: 

1910  1930  1940  1949  1955  1961  1965 

 

Ladce 1052 1618 1721 1707 1679 2057 2142 Tunežice 212 364 417 483 486 563 565

V roku 1966 majú Ladce 2 168 obyvateľov, z toho 1091 žien. V ročnom priemere sa z. rok narodí 37 deti a zomiera 13 obyvateľov . Počet obyvateľov v produktívnom veku je 1170, z toho 592 žien . V obci bolo v roku 1966 dovedna 760 pracov­ných príležitostí. Z iných obcí dochádza do ladiec 308 osôb za prácou a za ~rácou z ladiec odchádza 368 osôb.

 

Podľa odvetví sú občania zamestnaní takto:

-stavebníctvo  573  (l38 žien) 

-poľnohospodárstvo  50  (l8 žien) 

-energetika  30  (  4 ženy) 

-obchod  31  (27 žien) 

-ostatné odvetvia  76  (37 žien) 

Súkromný  sektor  obhospodaroval  v  roku  1966  9,58  hektá­

 

ra pôdy, ktorá bola rozdelená medzi 37 držiteľmi . Ostatná pôda je štátna (lesy) alebo JRD l. máj Košeca . Najviac prob­lémov je s dvorom JRD umies t nenom pri parku, ktorý treba čím

skôr likvidovať už aj z dôvodov, že sa vedľa umiestnila Oso­

bitná učňovská škola .

Celková sieť miestnych k o m u n i k á c i í v ladcoch a Tunežiciach je 7 kilometrov, z toho je 0,75 km s bezprašnou úpravou . Cez obec ladce a Tunežice prechádza štátna cesta

I . triedy č. 61 v dížke 4 kilometre. Zrušením rampy po posta­

vení nadjazdu v Tunežiciach sa čiastočne zlepšila plynulosť

dopravy. Po dokončení na djazdu pri Hloži sa dopravná bezpeč­

,

nosť ešte zvýši. V najbližších rokoch však treba vybudovať

obojstranné Chodníky i v nestavebnej časti medzi ladcami a Tunežicami .

V Hlavných úlohách sa konštatuje, že p o š t a je vyho­vujúfra. Telefónna ústredňa má kapacitu 60 čísiel a účastník­mi je obsadených 58.

Vod o vod nachádzajúci sa v obci zásobuje pi tnou úži t­kovou vodou 39 obytných domov a spravuje ho Miestny národný výbor. Zdrojom vody je studňa . ladecká cementáreň má vybudo­vaný vlastný vodný zdroj s kanalizáciou a čistiacim zariade­ním. V roku 1966 sa vypracovala investičná štúdia na napoje­nie obce ladce na skupinový vodovod Pružina -Púchov. Stavba by sa mala uskutočniť v rokoch 1970-1974.

V roku 1966 bol v Ladcoch takýto stav obc hod nej s i e t 8 Celkom 10 predajní, z toho 3 predajne potravín, l mäsa, l domáce potreby, l mliekáreň, l predajňa textilu, l drogéria, l zelenina a ovocie a l predajňa obuvi . V Tune­žiciach l predajňa potravín. Okrem toho v Ladcoch 2 a v Tu­neži ciach l hostinec. V reštauračných službách je však si­tuácia zlá pretože stravovacie jednotky sú v zlom stavebnom a prevádzkovom stave.

Služby zabezpečuje Okresný priemyselný podnik a Komunál ­ne služby. Komunálne služby holičstvo, kaderníctvo, sklenár­stvo, zberňa šatstva a samoobslužná práčovňa . Okresný prie­myselný podnik zabezpečuje opravu obuvi. Okrem toho pracujú miestne prevádzky MNV: doprava, krajčírstvo, maliarstvo, ka­menosochárstvo . Všetky prevádzky sú v nevyhovujúcich priesto­roch, preto sa už v tomto roku uvažuje o postavení domu slu­žieb a sústredení všetkých prevádzok.

Od l. októbra 1966 prešiel par k do správy Osobitnej

učňovskej školy.  Dovtedy  zabezpečoval MNV  jeho  údržbu  jedným 

pracovníkom. 

V Ladcoch  i  Tunežiciach  je  nedostatočné  ver ej  né 

o s vet len ie .  S rozšírením  sa  počíta v  roku  1967 . 

 

Z dr a vot n á starostlivosť je sústredená v Obvodnom zdravotnom stredisku. V obci je vytvorený jeden polobvod, do ktorého patria okrem Ladiec aj Tunežice. Lekár pracuje na po­lovičný úväzok. Detská starostlivosť sa zabezpečuje v stre­disku . po stránke kuratívnej pre deti do 6 rokov . Zuboliečba s úväzkom 0,3 lekárskeho miesta, ale i to nepravidelne. Okrem uvedeného je v závode Ladecká cementáreň závodné zdra­votné stredisko.

Na konci roka 1966 mala obec Tu nežice 151 domov, z toho 10 rozostavaných. Rozvojový plán obce naväzuje so zástavbou na obec Ladce a mnohé vnútorné záležitosti sa už riešia spo­ločne . Problémy boli najviac vo vzťahu Výrobného strediska JRD v Ladcoch k farme Tunežice. Miestny národný vtbor a verej­né zhromaždenie občanov sa často zaoberali otázkou kameňolomu Stredoslovenského kameňopriemyslu . Pri dolovaní sa používali také postupy a prostriedky, ktoré vzhľadom na malú vzdiale­nosť poškodzujú otrasmi niektoré domy, psychicky zle vplýva­jú na malé deti.

V roku 1966 urobili v Tunežiciach generálnu opravu miestneho rozhlasu za 63 000,-Kčs -dokončili a kol audovali

8. novembra. Začal sa rozširovať cintorín a vyriešili sa nie­ktoré personálne otázky v obchode a pohostinstve.

Socialistické záväzky Tunežičanov v tomto roku majú hod­notu 7500 korún, vytvorili však hodnotu za IB B75,-Kčs.

V roku 1966 sa na jar ešte očakávala dobrá úroda. Avšak nepriaznivé počasie počas žatvy zapríčinilo veľké straty na zrne a jeho kvalite. Oneskoruje sa zber slamy, tým aj pod­mietka a vývoz a zaorávanie maštaľného hnoja, čo má potom vplyv na hektárové výnosy dalšej úrody.

Nedostatky sú pri ošetrovaní cukrovej repy, kde zostá­vajú -neobrobené pridelené záhony, okrem iných stredísk aj v Ladcoch.

V roku 1966 bolo zasiate v celom JRD 554 hektárov obil­

nín na zrno. stve II 9lB  Plánovaná q.  úroda  13  140 q  sa  splnila  iba  v  množ­

Hektárové  výnosy  v  Ladcoch  aTune žiciach 

Ladce Tunežice  pšenica 25 q 21,2  jačmeň 24,39 q 23,04  ovos 17,5 17,0  q 

 

Stav obce Tunežice

Hospodárenie v JRD 1. máj Košeca

Zemiakov sa v Ladcoch urodilo priemerne na leden hektár 107 q, v Tunežiciach 138 q. Cukrová repa vy niesla priemerne 387 q v Ladcoch ' a 397 q v Tunežiciach.

Na úseku ž i voč í š nej výroby sa od zlúčenia JRD do jedného komplexu výsledky neustále zlepšujú . Úlohy, ktoré na rok 1966 družstevníci prijali neboli malé. Zamerali sa najmä na zamedzenie hynutia mláaa t , vea ešte v roku 1966 uhynulo na JRD 253 kusov odstavčiat a 22 kusov teliat, čím vznikla škoda 120 tisíc Kčs . V L a d c och mali hynutie mláaat naj­nižšie -1,5 %. Darilo sa opäť zvýšiť výrobu m l i e k a . Osobitne vo Veľkom Košeckom Podhradí, kde pred štyrmi rokmi veľmi zaostávali a v roku 1966 už zvýšili dennú dojivosť na 7,34 litra . Výrobné stredisko Ladce v roku 1966 stratilo obvyklé prvé miesto a zaradilo sa na druhé v rámci výrobných stredísk JRD . V tomto roku majú v Ladcoch 106 dojníc a namies ­to plánovaných 23 7 tisíc litrov nadojili 276 tisíc litrov mlieka .

V celom JRD, vrátane Ladiec a Tunežíc pretrváva stály ne­dostatok -vysoká náročnosť na prácu, teda nízka produktivita .

V roku  1966  sa  vyčerpalo 173  590 pracovných jednotiek.  Pracov­

ná  jednotka  sa  oproti predchádzajúcemu  roku  zvýšila  na  17, ­

Kčs  .  K tomu  ešte  naturálie  v  hodnote  2,28  Kčs . 

 

Medzi trvalé nedostatky, ktoré majú v JRD vplyv na koneč­ný hospodársky efekt sú krm o v i ny . osobi tne jadrové krmi ­vo nedokážu družstevníci vyrobiť v množstve, ktoré by potre­bovali pre výkrm ošípaných, hovädzieho dobytka a chov sliepok. Každý · rok a teda aj v tomto JRD kúpilo 60 vagónov jadrových krmív.

Nezlepšuje sa ani vekové zloženie JRD. Oo 25 rokov je 22 pracovníkov, od 26 do 50 138 pracovníkov, od 50 do 60 ro­kov 109 pracovníkovanad 60 rokov 107 pracovníkov.

Chcem sa zmieniť ešte o jednej poľnohospodárskej čin­nosti, ktorá síce nepatrí do rajónu Ladiec ani Tunežíc, ale patri do nášho JRD l. máj -teda sa nás jednoznačne týka.

Ešte v roku 1963 bol založený o v o c n Ý 5 a d v hone Rybní­ky, ktorý oplotili, vydrenážovali a odviedli prameň, ktorý bol na pozemku. 'Vysadi l i 9BOO rôznych druhov ovocných strom­kov : hrušky, slivky, višne, jablone . Okrem toho sa pestujú jahody, ríbezle, ktoré prinášajú dobré úrody. V roku 1966

zobrali 13,4  q  jahôd  a  24  q ríbezlí . 

Z archívž í c v roku honoch sa sialo  nych dokumentov som vybral osevný plán z 1966, najmä preto, aby čitateľ vedel, na (v zátvorke počet hektárov):  Tu n e ­ktorých 

-raž -pšenica -jačmeň -mak -bôb -zemiaky  Horekončie (1U Zácestie (12), Opín (B), Dlhé Blatiny (6) Dlhé diely (17), Konča humen Mocovce (l) Mocovce (5) Mocovce (4), Za kanálom (6)  diely (4), (7) 

 

-cukrová repa Za kanálom (6), Mocovce (4) -datelina Mocovce (6,5), Pri Váhu (ll)

Popri výstavbe -rekonštrukcii závodu pracujú na naJvyš­ší výkon aj staré pece . Práve v roku 1966 sa dosiahol maxi ­málny hodinový výkon na jednu pec -6,24 tony za hodinu .  Intenzí vny s t avebný r uch v Ladeckej cementár ni 

V roku 1966 sa likviduje závodná elektráreň. V prvom štvrťŕoku končí výroba a do konca roka sa demontujú stroje i celá výrobňa. Pre zlepšenie drvenia suroviny sa využíva nový drvič, ktorý sa stáva po zmene koncepcie na rotačnú pec pre budúcu výrobu nepotrebným . 

V tomto období, vlastne už od konca roka 1965 sa usku­točňujú rokovania 5 dalšími dodávateľskými, najmä zahranič-. nými firmami . Na výstavbe -rekonštrukcii Ladeckej cementár­ne sa podielali na~ledovné podniky a firmy . 

 

H l a v n Ý do d á v ate ľ stavby je Stavoindustria Bra­tislava, hlavným dodávateľom technológie Prerovské strojírny Prerov . Na výst-avbe sa podielalo aj viacero zahraničných do­dávateľov: Polimex z Poľska, Klockner -Humboldt -oeutz z Kolína v NSR, Claudius -Peters AG z Hamburgu, Hischmann Ennigerloh z NSR a Schenck, Darmstadt tiež z NSR, ako i fir­ma Enrews -Hausner. l Rakúska sa pOdielali firmy Bohler, Magindag z Viedne a Refratechnik.

Okrem uvedených firiem, pravdaže treba uviesť n a š e pod n i k y, ktoré dodávali niektoré rozhodujúce technológie: ČKD Dukla Praha, ČKD Praha kompresory -kompresorovňa, lVVl Milevsko -pneumatická doprava, El Bratislava -rozvody sil­noprúdu, lPA Praha -meranie a re.gulácia a ešte dalšie podni­ky s menším podielom na dodávkach.

Výstavba neprebiehala bez problémov. Mnohé vyplynuli z neujasnenej koncepcie, iné pre zdíhavé projektovanie a často nedostatočnú náväznosť jednotlivých stavieb a montáží.

V Považských cementárňach sa v roku 1966 zaviedol skrá­tený pracovný týždeň na 42 hodín. l významných udalostí to­hoto roku treba ešte spomenúť, že cementáreň zvíťazila v sú­ťaži o Putovnú štandardu generálneho riaditeľstva CEVA a ROH.

-V máji 1966 preberá od vojenského útvaru Ministerstva vnútra priestory kaštieľa školský sektor. lriaduje sa Osobitná učňovská škola internátna v Lad­coch.

Budova kaštieľa nebola v dobrom stave a tak nové vede­nie školy muselo vynaložiť veľa organizačného úsilia, aby

l. septembra 1966 mohla škola prijať prvých žiakov. Pri prestavbe a úprave budovy pomohli žiaci i učitelia Osobit­nej školy pre hluchonemých v Kremnici pri oprave okenných

Vznik Osobitnej učňovskej školy

rámov a dverí. Rovnako pomohli aj občania Ladiec a Výrobné stredisko JRD . Práce na opravách budovy pokračujú aj po za­čiatku školskéhb roka. Opravuje sa ústredné kúrenie, maľujú

internáty  a  robia  inštalačné práce.  S veľkými problémami 

dali  do  prevádzky  skleník . 

Riadi teľom školy  je  Štefan  Vašek,  zástupcom 

 

Ing. Vendelín Čiernik, vedúcou výchovy Mária Gríglová . Na škole pôsobilo 5 literných učiteľov , 8 dielenských učiteľov a 8 výchovných pracovníkov. Okrem toho 12 pracovníkov admi­nistratívy a prevádzky .

V školskom roku 1966 -1967 vyučovalo v ZDŠ 22 učiteľov. Všetky triedy majú opäť paralelky, pretože je ich 18 a znova je úplné dvojsmenné vyučovanie. V tomto školskom roku je stá­le vysoký počet žiakov -530.

Situácia v stave tried -učební sa nezmenila . Sú tmavé, niektoré i vlhké a milé, nevyhovujúce . Diel~a pre technickú výchovu je umiestnená v pivnici Materskej školy . Školská je­dále~ a družina mládeže. daleko -na konci parku . Situácia v škole teda nie je dobrá a učitelia i žiaci očakávajú sko­rý začiatok výstavby novej školy .

Stálou vedúcou Pionierskej organizácie je Marta Martin­ková. Záujmové krúžky sa stále schádzajú v triedach, chýba klubov~a. Iba niektoré robia svoju záujmovú činnosť v ZK ROH.

Mat e r s k á š k o l a je v roku 1966 dvojtriedna s ka­pacitou 45 detí . Priestory na spanie i výchovu sú malé a tak aj tu očakávajú výstavbu nového zariadenia Materskej školy s detskými jaslami s kapacitou 60 + 20 detí .

Zákl adná deväťročná škola a Materská

škola

Členky Výboru žien pri MNV v Tunežiciach sa v roku 1966 zapájajú do poľnohospodárskych prác, čistení a pri úprave lúk a pasienkov' a pri zbere sena. Výbor žien má zásluhu na tom, že v obci sa splnil výkup vajec . Zapájajú sa do kultúr­neho života v obci i do práce s deťmi. Usporiadali veľmi ús­pešný kurz šitia a niekoľko prednášiek pre ženy.

Majú však aj starosti . Výrobné stredisko Ladce poriada posedenie s prestárlymi ženami -družstevníčkami. Tunežičan­ky sa sťažujú, že neboli pozvané. Cítia sa zanedbávané aj pri podávaní stravy počas poľnohospodárskych prác a pri iných prácach .

Aj niektoré ostatné aktívne organizácie vznačnej miere pomáhali pri poľnohospodárskych prácach . Okrem žien to bola vtedy veľmi aktívna organizácia Československého zväzu mlá­deže , Poľovnícke združenie Bukovina , DO KSS a pracovníci ka­meňolomu.

V Požiarnej organizácii sa obnovila činnosť družstiev požiarníckeho športu na. základe nových smerníc, ktoré vydal Ústredný výbor Československej požiarnej ochrany . Smernice dávali do súladu naše smernice s medzinárodnými. V Ladcoch pracovali v tomto roku družstvá mužov, žien, dorastu a detí .

Rok 1966 znamená značné oživenie kultúrneho života v Závodnom klube ROH, kde sa vedúcim stáva Branislav Lipták . Veľmi navštevované je kino, kde priťahujú najmä filmy pre­mietané na širokouhlom plátne. Vedúcim kina je Eduard Žáčik~ ktorý sa stará o hospodársku.i programovú stránku kina. Ak­tivizuje sa dychoiá hudba, obnovuje činnosť výtvarného krúž -

Dobrá práca Výboru žien v Tunežici ach

Súťažné družstvá požiarníkov v Ladcoch

Nové smery v kultúre ku deti, divadelná činnosť a najmä klubová práca. Závodný klub je mimoriadne podporovaný ladeckou cementárňou, prostred­níctvom ktorej ' získava rozmnožovací stroj, ktorý v dalších ro­koch umožňuje značne zlepšiť propagáciu podujatí ZK

 

1967

 

ROH

i iných organizácií . Zlepšuje sa spolupráca s organizáciami NF, školami i okolitými podnikmi a zá vodmi .

V tejto časti roku 1967 chcem poukázať čím žili naše Čím žili naše obce obce ladce a Tunežice, aké problémy riešili Miestne národné výbory.

14. novembra 1967 sa konala v ladcoch významná schôdza, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia ONV -vedúci odboru školstva, tajomník ONV, vedúci odboru dopravy, zástupca Po­zemných stavieb, ladeckej cementárne a iní . Predmetom roko­vania boli otázky úpravy miestnych komunikácií, výstavba škôl, r egulácia potokov a iné, pre obec akútne otázky. Na porade konštatovali, že sa pripravuje projekcia Základnej deväťroč­nej školy, ktorá sa záväzne začne stavať v roku 1968.

Výstavba Materskej školy bude financovaná zo združe­ných prostriedkov, ako závodná Materská škola a jasle ladec­kej cementárne, JRD a MNV v ladcoch . Škola bola v čase pora­dy už vyprojektovaná a jej výstavba začne v roku 1968 na po­zemku pri kaštieli. Pozemok sa nachádza v ochrannom pásme, je teda treba povolenie Krajského pamiatkového úradu .

 

Rokovalo sa o úprave miestnych komunikácií na ulici Slo­venského národného povstania smerom do Horných ladiec. Na úpravu tejto komunikácie prispieva l adecká cementáreň 200 000 korunami a Štátne lesy 65 000,-Kčs. Zvyšok uhradí ONV -odbor dopravy. Cestu rekonštruujú, vyvezú štrkom a po­kryjú živicovou vrstvou v roku 1968.

V tom istom roku -v prvom štvrťroku sa urobí údržba lúčkovského potoka, Slatinský potok príde na rad až v roku 1970.

V predchádzajúcom a v tomto roku bola v Horných ladcoch pod lomom vybudovaná veľká požiarna nádrž s priamym prítokom vody z lúčkovského potoka. Nádrž slúžila aj ako kúpalisko . MNV rokovalo o jeho prevzatí ako verejného kúpaliska. Nebo-· li však vybudované patričné, najmä hygienické zariadenia a tak k prevzatiu ne~ošlo.

V tomto roku uskutočňuje MNV viacero rokova~í s podnikmi Domáce potreby, Potraviny, Drogéria, o rozšírenie, ale najmä budovanie nových, pripadne združených predajní. Všetky meno­vané podniky zápasili s finančnými problémami a tak k budova­niu predajní nedošlo.

Rozširuje sa ver e j n é o s vet len i e do zvyšujúcich častí obce. Dodávateľom sú Komunálne služby Varín a celkový náklad bol 36 000,-Kčs.

Domová správa obhospodaruje 147 bytových jednotiek a Domová správa 7 prevádzkových miestností. V roku 1967 bolo plánované na opravy týchto priestorov 140 000,-Kčs. Väčšinu opráv uro­bili žiaci Osobitnej učňovskej školy, čo bolo pomerne lac­né, takže táto suma -inak veľmi nízka, postačila. Na škodu veci však bolo, že sa v roku 1967 zrušilo miesto vedúceho domovej správy.

V septembri 1967 rokovala Rada Miestneho národného vý­Rokovanie o zlúčení boru v Ladcoch, za prítomnosti zástupcov MNV Tunežice o zlú­Ladiec a Tunežíc čení oboch obcí. Na porade bol prítomný aj zástupca ONV z Pov~žskej Bystrice, ktorý si tiež vypočul mienku Rady MNV Tunežice: so zlúčením nesúhlasia.

Rada MNV v Tu než i c i ach sa touto otázkou zaobera­la na svojom zasadaní 27. júna 1967. Návrhy zo strany členov Rady MNV boli rôzne: aby sa zlúčili Ladce a Tunežice, aby sa zlúčenie uskutočnilo pod MNV Košeca, teda Košeca, Ladce, Tu­nežice. Na záver však boli proti všetci a tvrdili, že po skúsenostiach so zlúčením výrobných stredísk JRD Ladce a Tu­nežice, budú všetci občania proti. Aj výsledky práce MNV

Ladce sa im zdali oproti Košeci slabšie. Za zlúčenie Košeca ­-Ladce -Tunežice, hlasovali štyria, jeden sa zdržal hlaso­vania.

Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky rozširujú po­zemky pre výstavbu kameňolomu. Miestny národný výbor v Tune­žiciach súhlasí, ale žiada ponechanie príjazdných ciest do hory ana polia, úpravu potoka, zaistenie bezpečnostného prí­cestia na prechode vlečky cez cest.y.

V septembri sa občania znova sťažujú na poškodzovanie domov, pretože pri strieľaní v kameňolome nedodržujú predpi­sy. Záležitosť postúpili Okresnému súdu.

V tomto roku uvoľnil MNV v Tunežiciach pre kameňolom miestnu komunikáciu za železnicou na prepravu výrobkov do vagónov. Podnik Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky v Žiline na úpravu tejto cesty uvoľnil 144 000,-Kčs.

Po otvorení nadjazdu -prestavby štátnej cesty vedúcej cez Tunežice bola časť starej cesty pojatá do miestnych komu­nikácií. Súčasne sa riesi aj zastavenie prác na ceste za že­leznicou a tým úplné vyradenie z prevádzky.

V roku 1967 sa v Tunežiciach upravuje cesta ku Váhu a rozširuje sa c i n tor í n .

Na verejnom zhromaždení na záver roka 1967 hodnotili za veľkej účasti občanov všetko, čo vykonali za roky 1964 ­-1967. Rada MNV pracovala v takomto zložení:

Jozef R o ž ník, predseda František Češko, podpredseda a predseda finančnej komisie

Problémy s komuni­káciami a kameňo­lomom v Tunežiciach

V Tunežiciach hodnotili za roky 1964 -1967

Jozef Rafko, tajomník MNV Mária Bašková, poľnohospodárska komisia Anton Prekop, komisia pre výstavbu a obchod Viktor Melicher, komisia pre verejný poriadok Vladimír Raček, komisia pre školstvo a kultúrú

Počas volebného obdobia sa zmenil počet poslancov

o troch, ktorí sa z Tunežíc odsťahovali: Anton Šimko, Karol Rusnák a Raček. Ku koncu roka 1967 malo MNV v Tunežiciach 16 poslancov.

Podľa programového vyhlásenia z roku 1964 sa takmer všetky body splnili: rozšírila sa sieť verejného osvetlenia, vybudovala sa cesta na Záhumní, urobila sa generálna oprava miestneho rozhlasu. Nepodarilo sa cez správu JRD l. máj Ko­šeca vybudovať sociálne zariadenie a oplotenie dvora JRD.

Mimo plánu započal MNV s občanmi na rozšírení cintorína, robia sa priepuste do ulice Krúžok, pripravuje sa detské ihrisko i kancelárie MNV. Na verejnom zhromaždení sa hovori­lo o perspektívach, najviac o vodovode (Pružina -Ladce ­-Podhorie -Tunežice), ale aj o hmatateľnejších otázkach, ako sú chodníky pre peších pOZdíž hlavnej cesty, výstavba zastávky ČSAD, dokončenie oplotenia cintorína, výstavba Do­mu smútku a dalšie.

Vedúcim PS -VB v roku 1967 je Karol Malacha . Práca sa sťažila po od cho d e o k r s k á ra. Príslušníci Pomocnej stráže sa žalujú, že Obvodné oddelenie ich nestačí usmerňo­vať tak, ako to bolo predtým, že chýba kontakt.

Členmi PS VB v Tunežiciach v tom čase boli Karol Malacha, Viktor Melicher, Anton Benák, Milan Češko. Zabezpečovali poriadok pri rôznych príležitostiach, oslavách, kontrolovali okolie obce i v nočných hodinách.

Pomocná stráž Verejnej bezpeč­nosti

Vo  februári  1967  sa  konala  v  Ladcoch  rozšírená  Rada  MNV  Zrušenie Zdravotného 

za  účasti zástupcov  zdravotníctva  z  Ilavy  a  OÚNZ  Považská  strediska 

Bystrica.  Prítomní  boli  i  zástupcovia  ONV. 

Rokovanie  viedlo  k  pri č len e n i  u  Ladiec  a  Tunežíc 

do  novovytvoreného  zdravotného  obvodu  III.  k Nemocnici  s  po­

liklinikou  v  Ilave.  Zástupcovia  zdravotníctva  to  zdôvodňova­

li  lekárskou  praxou  a  postupmi  od  všeobecného  vyšetrenia 

po  odborné.  Argumentovali malými  vzdialenosťami (Ladce  6,7 

km,  Tunežice  5,5  km)  do  nemocnice .  Znamenalo  to  z·r  u Š e nie 

z d r  a vot n é h o  str edi s k a  v  Ladcoch .  Zástupcovia Rady 

MNV  nesúhlasia  a  presunujú  rozhodnutie  na  plénum MNV  dňa 

9.  marca  1967.  Plénum  jednomyselne  nesúhlasí.  Zdravotné  stre­

disko  však  boli  i  napriek  tomu  zrušené  a  občania Ladiec  a 

Tunežíc  začnú chodiť do  nemocnice  Ilava. 

 

V roku 1967 vychádzal v Ladcoch týždenne časopis Nový Časopis Nový život život, tlačený ofsetom na formáte A4 dvojstranne. Okrem zau­jímavostí z obce, programu kina, športových a kultúrnych po­dujatí, uverejňoval v r~ku 1967 aj kapitoly z hist6rie obce. Redaktorom časopisu bol vedúci ZK ROH Branislav Lipták, kto­rý organizoval cez Nový život súťaž "Náš závod -naša obec" . V časopise vychádzali články, seriál s 20 pokračovaniami o minulosti obce a závodu. Na začiatku okt6bra dostali súťažia­ci 10 ~tázok, na ktoré odpovedali. Správne odpovede sa vy­žrebovali na akadémii pri príležitosti 50. výročia Veľkej okt6brovej socialistickej revolúcie. Prvé miesto bol zájazd do ZSSR.

Od mája sa Nový život distribuje aj v Tunežiciach pro­

stredníctvom žiakov ZDŠ, za čo poslalo tamoj š ie MNV písomné

podakovanie.

V Ladcoch  boli ešte stále problémy  s  kvalitným  televíz­ Televí zny  vykrývač 

nym  signálom.  Z iniciatívy  ZK  ROH  a  Dedinskej organizácie  na  Vršatci 

Československého zväzu  mládeže  sa  za  brigádnickej pomoci  zvä­

zákovamateriálneho prispenia cementárne  postavil  na  Vršat­

ci  televízny  vykrývač  -30  vatový .  Anténny systém  zabezpečo­

val  vykrytie  pr i estoru  od  Trenčianskej Teplej  po  Belušu .  Ob­

čania používali anténu,  ktorú  uverejnil Nový  život .  Vykrývač 

sa  dal  do  prevádzky  v  októbri  1967 . 

 

Rok 1967 možno pokladať v JRD l . máj za najúspešnejší  Najúspeš nejší 

v celej jeho histórii . Vedenie a správa družstva sa nezme­ hospodársky rok 

nili. Vo Výrobnom stredisku Ladce bol vedúcim Jozef Porub­ JRD l. máj Koš eca 

čan, ekonómkou Martináková, agronómom Jozef Porubčan, zoo­

technikom Jozef Štefanec, skladníkom Michal Koštialik a 

opravárom Pavel Hanzel. V Tunežiciach bol vedúcim Jozef Mi­

hálik a agronómom Vincent Eliáš . 

V celom komplexe, ale osobitne vo výrobnom stredisku 

Ladce sa dosiahli dobré hektárové výnosy i prírastky v ži­

vočíšnej výrobe. Pozrime sa podrobnejšie na rastlinnú výro­

bu v roku 1967. 

Na jar družstevníci v Ladcoch pripravili včas sejbu 

jarín na 58 hektároch, 27 ha kukurice, 16 ha cukro vej re­

py. Veľa pozornosti venovali hnojeniu a úprave lúk a pasien­

kov, kde sme zaznamenali veľkú pomoc zo strany OO ČSM 

v Ladcoch . Včas sa im podarilo zobrať úrodu krmovín, najmä 

dateliny . Zemiaky však boli veľmi zaburinené a tak sa zby­

točne čerpali sily družstevníkov, ale i brigádnikov pri čis­

tení polí. To malo pravdaže odraz v hektárových výnosoch, 

ktoré boli aj v tomto roku u zemiakov nízke . 

Veľmi úspešná bola žatva . Trvala v Ladcoch celkom iba 

8 dni, vydarilo s~ počasie i pomoc ľudí. Z celkovej výmery 

sa 12 hektárov zobralo priamym zberom, teda kombajnom . 

 

Pracovné skupiny úspešne zvládli aj pozberové pr~ce, stohova­nie a podmietku. Na záver usporiadali už tradičné d o ž in­k y -sprievod "na vyzdobených traktoroch, zhodnotenie v kul­túrnom dome a napokon veselica.

Najviac sa v celom komplexe JRD l. máj tohoto roku kvi­tovalo, že klesla nákladovosť v poľnohospodárskej výrobe . V ladcoch napr. stála výroba 100 kg jačmena 52,-Kčs, pšeni­ce 74,-Kčs, zemiakov 65,-a cukrovej repy 32,-Kčs.

Celkový zisk v JRD bol za rok 1967 4 milióny Kčs, čo umožnilo vyplatiť na pracoVné jednotky 17,-Kčs a 2,-Kčs mali naturálie na jednu pracovnú jednotku.

Trvajú sťažnosti z Tunežíc na vzťahy ladce -Tun ežice vo výrobnom stredisku JRD. Týkajú sa vývozu hnoja, ale i i­ných otázok . Tunežičania vznášajú kritiku i do vlastných ra­dov, najmä na záhumienkárov, ktorí obrábajú pôdu pridelenú iným .

Záhumienkári v ladcoch splnili dodávky nad 100 % a to vajíčka i mlieko . V rámci JRD l. máj po prvýkrát v histórii záhumienkári prekročili nákupné úlohy a odovzdali takmer

o 4 tisíc vajec a 3 tisíc litrov mlieka naviac .

Osobitná učnovská škola internátna sa zväčšuje. Zvyšuje

sa  po~et žiakov,  učiteľov i  vychovávateľov. Pomery  sa  postup­

ne  konsolidujú,  dokončujú sa  najnutnejšie  stavebné  úpravy  a 

opravy.  Vedúcim  výchovy  sa  stáva  Štefan  S a k s a.  V škole 

sa  vyučovalo týmto  odbornostiam: 

 

-maliar -natierač -murár -stavebný zámočník -krajčírka -záhradníctvo .

ladecké školy v roku 1967

Škole pribudla dalšia budova pri štátnej ceste tzv. "misijný dom", ktorú opustili poslední obyvatelia a tak ju mohli opraviť, zaviesť ústredné kúrenie a zriadiť učebne. Za budovou -kaštieľom vybudovali volejbalové ihrisko a postup­ne do roku 1968 aj doskočiská a iné ľahkoatletické ' športo­viská. Jedno z ihrísk Pionierskeho štadióna rozorali a zria­dili parkovú úpravu.

V Základnej deväťročnej škole v tomto školskom roku ne­došlo k veľkým zmenám. Škola mala 520 žiakov, teda o niečo menej ako v rok predchádzajúci, čo však zlej situácii v smen­nosti a neprimeraných učební nepomohlo. Skupinovou vedúcou Pionierskej organizácie sa stala Edita Záhorová.

Rok 1967 je mimoriadne bohatý na kultúrne podujatia" poriadané v ZK ROH. Činia sa aj organizácie Národného frontu a tak rok 1967 môžeme zaradiť medzi tie, ktoré boli naplnené kultúrnou i spoločensKou činnosťou občanov.

Po rokoch sa obnovilo ochotnícke divadlo. Pod vedením Ferdinanda Bušíka zahrali divadelnú hru Radúz a Mahuliena, s ktorou potom prešli viacero obcí v okolí Ladiec. Aktivizo­vali sa aj také krúžky, ktoré predtým nefungovali, ako krú­žok zberateľov. ktorý poriadal pravidelné burzy a niekoľko výstav za rok.

V marci 1967 sa v Ladcoch konalo okresné kolo Puškinov­ho pamätníka. V ZK ROH súťažili najlepší v recitácii, čítaní ruskej prózy a v speve ruských piesní.

Významnou činnosťou boli tématické, ale i rekreačné zá­jazdy po celej republike. Začala sa doba, kedy najviac zá­jazdovorganizujú Brigády socialistickej práce. Tak boli jed­notlivé úseky a dielne cementárne v Demänovej doline, Vyso­kých Tatrách, na výstave kvetov v Olomouci, na výstave spo-Rozmach kultúrneho života v Ladcoch trebného tovaru v Brne dokonca B zájazdov atd. Zájazdy orga­nizovali prostredníctvom Závodného klubu ROH aj spoločenské a záujmové organizácie v obci a další. 5B poslucháčov malo kurz nemčiny, IB kurz hudobnej výchovy, 12 členov výtvarný krúžok, 45 hudby atd.

Pravidlom sa stali vystupovania profesionálnych diva­diel. V roku 1967 to bolo .Divadlo SNP Martin, ktoré svojimi činohrami vždy upútalo obecenstvo grupujúce sa z ladiec, Beluše, Ilavy i dalších obcí. Obľubu si získali klasické ope­rety Veselá vdova, Čardášová princezná, v realizácii divadla v Banskej Bystrici.

Závodný klub sa úplne otvoril mladým, ktorí ho skutočne aj zaplnili bohatou činnosťou. Najmä po založení KLUBU MLÁ­DEŽE, ktorému vedenie ZK ROH uvoľnilo jednu miestnosť, sa činnosť mladých stala pravidelnou. Klub bol otvorený denne okrem pondelka a piatku. Bol vybavený rádiotechnikou, guleč­níkom a dalšimi zariadeniami na trávenie voľného času. Pod­ Klub mládeže v ladcoch 

statou však je pravidel~é usporadúvanie programov rôzneho obsahu a foriem -od besied až po tanečné posedenia a zábav­né hry. 

Z bohatej činnosti v roku 1967 spomeniem aspoň poria­danie kurzu spoločenského tanca na veľmi dobrej úrovni, tur­naje v šachu a volejbale, besedy s vyznamným i športovcami a inými zaujímavými ľudmi a iné. 

Významná je spolupráca so ZK ROH, kde sa spoluzúčastni­li na mnohých podujatiach, napr. kurze strihov a šitia, týž­dni filmov podľa K. Maya, rôznych výstav a pod. 

Pri Klube mládeže a ZK ROH vznikol vlastný súbor estrá~ dy, ktorý viedol ladislav Fatura. Uskutočnil viacero vydare­ných podujatí s tématickým záberom do radov neduhov v ladcoch. Režisérom a autorom väčšiny príspevkov bol Dušan Sagan. 

 

V roku 1967 sa pož iarne družstvá z Ladiec zúčastnili viacerých súťaží. Aktívni boli najmä mladí po­žiarnici vo vek~ 13 -15 rokov, ktorí sa pripravovali pod vedením Jozefa Mikušinca. V Hloži toto družstvo skončilo na druhom mieste, ale chlapci a dievčatá sa zapojili ~o žatev­ných hliadok mládeže a svojou celkovou prácou získali titul najlepšieho žiackeho požiarneho družstva na S love n s k u Za odmenu boli na 4-dňovom zájazde v Prahe. Aj celková ak­cieschopnosť požiarnych družstiev sa zlepšovala absolvova­ním rôznych školení, účasťou na cvičeniach a plnením podmie­nok odznaku "Vzorný požiarnik". Organizáciu požiarnikov v Ladcoch viedol v tomto roku výbor:

Milan Maj e r í k , predseda Jozef Bednárik, podpredseda Pavol Kalus ml., tajomník Ladislav Nagy, veliteľ Jozef Mikušinec, vedúci mládeže Milan Jablonka, Jakub Mičuda, Rudolf Fatura -aalší členovfa

výboru.

Dňa 16. júna 1967 sa vo vestibule ZK ROH uskutočnilo slávnostné zasadanie Okresného výboru S o c i a l i s t i c kej a k ad é mie pri príležitosti 15. výročia jej založenia.

V auguste sa konal v kultúrnom dobe veľký aktív Jed­n oty -spotrebného družstva, na ktorom sa zišli delegáti z celého okresu Považská Bystrica.

~a výročnej členskej schôdzi Československého zväzu mládeže v Tunežiciach sa zmenili funkcionári. Predsedom sa stal Pavol Baška ml. Činnosťou tejto organizácie sa podrob­ne zaoberali aj orgány Miestneho národného výboru a robili opatrenia, aby sa ČSM opäť zaradila medzi najlepšie organi­zácie v obci.

Futbalisti TJ Ta tra n cementárne Ladce hrali v ro"­ku 1967 v II. t r iede okresnej súťaže, v ktorej skončili na konci tabuľky. Nevypadli však, pretože sa medzitým súťaž

Organizácia Národného frontu

rozšírila o dve mužstvá. V auguste sa začal nový, ročnik, v kto­rom si viedli oveľa úspešnejšie.

Organizácia Č e s k o s love n s k é h o č e rve n é h o k r i ž a zabezpečila medzi občanmi darovanie krvi. Bezplatné­ho darcovstva sa zúčastnili 23 občania.

V tomto roku sa zrušili doterajšie Výbory žien pri Miestnych národných výboroch a vznikajú dobrovoľné organizá­cie Československého zväzu žien, ktoré sú súčasťou Národného frontu. Takáto schôdza sa konala v Ladcoch iTunežiciach. Bol návrh, aby sa tieto organizácie zlúčili, návrh však ne­prešiel. Počet členiek sa ani po vzniku ČSZŽ neznižil a or­ganizácia sa stala aktívnejšou, konkrétne celá členská zá­kladňa.

Najzaujimavejšou 9s1avou bol Medzinárodný deň detí. Aktívne Združenie rodičov, Pionierska organizácia, Závodný klub ROH a dalšie organizácie pripravili pestrý program. Spomeniem športové odpoludnie na pionierskom štadióne, ľah­kú atletiku, hádzanársky turnaj. Uskutočnila sa aj výstava fotografii detského fotokrúžku, ale najväčším podujatím bó­la veľká výstava detských výtvarných prác, grafik, plastík i ručných prác a výsledkov dielenského vyučovania. Výstavu videlo viac ako 1000 občanov.

Zaujímavý bol aj tradičný Deň stavbárov. Konfferencia ROH, výstava výtvarných prác členov ZK ROH, fotovýstava, kultúrny program i futbalový turnaj prevádzok cementárne.

Aj dalšie oslavy v tomt6 roku vybočili zo stereotypu, ktorý bol obvyklý v predchádzajúcich rokoch.

Vznik Českoslo­venského zväzu žien

Pestré oslavy

V roku 1967 a v roku 1968 sa konajú rekonšt~ukčné a čis­tiace práce na odpadovom kanáli hydrocentrály. Pracovníci firmy, ktorí práce prevádzali, vymenili obloženie, zabezpeči­li tesnenia a iné práce, ktoré trvali dovedna 18 mesiacov. Kuri6zne je, že vo vypustenom kanáli sa našli medziiným bi­cykle, motocykel, voz a iné predmety. Čistenie kanála malo aj nepríjemnú stránku: z mnohých studní sa stratila voda a do niektorých sa nevrátiia ani po napustení kanála vodou.

V roku 1967 stúpol počet pracovníkov Ladeckej cementár­ne na 589, z toho technicko-hospodárski pracovníci na 112, čo bolo zapríčinené zintenzívnením výstavby, komplikovanos­ťou koordinácie stavebných a montážnych prác. Priemerná mzda dosiahla 1750,-Kčs.

Komplikácie vo výstavbe nastali aj preto, lebo generál­ny dodávateľ techno16gie Prerovské strojírny sa veľmi často snažil vyhnúť povinnostiam, ktoré pre nich ako generálneho dodávateľa vyplývali. V priebehu výstavby sa viackrát menili ceny dodávaných prác a ~trojového zariadenia. Úvodný projekt bol rozpočtovaný na 253 mili6nov Kčs a vykonávací projekt bez zvláštnych zmien na 434 mili6nov Kčs.

Už na konci roku 1967 sa začalo hovoriť o tom, že je reálna možnosť skrátenia termínu na l. apríl 1969, namies­to plánovaného 30. júna 1969.

V roku 1967 sa pri MNV zriadil nový ZPOZ. Zaradili doň ľudí, ktorí sú sChopní vystupovať na verejnosti -pri pohre­boch, uvítaniach do života a iných príležitostiach.

Čistenie odpadového kanála Vodnej elek­trárne Ladce

Komplikácie vo výstavbe cementárne

Zbor pre občianske záležitosti

Predsedom Zboru pre občianske záležitosti sa, stal Fran­,tišek Žitva, riaditeľ ZDŠ, ked predtým túto funkciu vykonáva­la Margita Petríková. Matrikárkou bola v tom čase Oľga Vi szu­sová. Ďalšími členmi ZPOZ-u v Ladcoch boli: Ludmila Varhaníková, Mária Rusnáková, Augustín Martinák, Gejza Škrabák, Štefan Sivák, Ing. Bohumil Zajac, Rozália Vráblová, Elena Koyšová.

Opäť sú problémy okolo obe c nej k ron i k Y . Dňa

6. júna poverila Rada MNV predsedu, aby vyhľadal staré kro­niky, zápisky a dal pokračovať v písaní. Nič sa však nezme­nilo ani po tomto uznesení.

 

1968

 

Aj v Ladcoch a Tunežiciach občania pozorne sledovali udalosti roku 1968 už od zasadania pléna ÚV KSČ v decembri 1967. S uspokojením prijali správu o odstúpení Antonína No­votného a rezolúciu, v ktorej sa členovia KSČ a nestranníci hlásia k svetovej hospodárskej sústave, Varšavskej zmluve, ale i k obrodnému procesu ' v strane a spoločnosti. Na schô­dzach sa vysvetľovali leninské normy straníckeho života, princípy národnostnej politiky a dalšie otázky demokratizá­cie hospodárskeho, politického a spoločenského života. Na začiatku roka bola nevídaná spoločenská aktivita v organizá­ciach Národného frontu, v kultúrnom a ostatnom živote.

Vstup vojsk Varšavskej zmluvy narušil tento proces a po ňom v značnej miere ochabol politický život v obci. Ani

21. augusta ani po ňom, sa nevyskytli v obci nijaké rušnej­šie udalosti, hoci väčšina občanov so vstupom nesúhlasila, Miestny národný výbor vysielal reláciu, v ktorej uspokojo­val obyvateľstvo, vyzýval, aby nerobili paniku v zásobova­ní a členovia rady sa starali o plynulé zásobovanie.

Rada MNV prerokovala žiadosť občanov, ktorí organizova­li podpisovú akciu na otvorenie kaplnky -kostolíka v Lad­coch, aby slúžila náboženským účelom. Kaplnka sa nachádza na pozemku, ktorý patrí Osobitnej učňovskej škole, ktorú zase riadi Krajský národný výbo.r. Rada MNV doporučila žiada­teľom, aby sa obrátili na KNV a cirkevný úrad ONV s tým, že členovia rady súhlasia. Nadriadené orgány žiadosti občanov vyhoveli a kaplnku napokon otvorili.V roku 1968 sa vypracovali projekty na stav,bu cesty do Horných Ladiec. Vypracovaný bol aj územný smerný plán Ladiec, podrobný plán výstavby a občianskej vybavenosti na najbližšie roky.  Rozhodnutia MNV v Ladcoch 

V tomto roku sa vyňal z majetku MNV skupinový vodovod časti obce a odovzdal občanom, ktorí ho užívajú. MNV súčas­ne požiadal ONV o pridelenie financií na opravu. 

ky.  Dobré výsledky vykazovala autodoprava miestnej prevádZ­Ove nákladné autá slúžili občanom i podnikom. 

 

V decembri 1968 hodnotilo plénum MNV v Tunežiciach čin­MNV v Tunežiciach nosť v obci i činnosť svoju. Konštatovali, že vdaka prezie­ravosti a rozvážnosti sa ani v auguste, ani po ňom nevyskyt­li v Tunežiciach nijaké nezrovnalosti. Ocenili prácu členov MNV, že k tomuto pokoju svojim vplyvom prispeli.

MNV v Tunežiciach požiadal Ladeckú cementáreň o pomoc pri vybudovaní bez pra š nej ce s t y za železnicou, kto­rá by sa v budúcnosti stala prístupovou cestou do cementár­ne. Cesta by slúžila ná prepravu cementu smerom na Trenčín. Pokladajú to za dôležité, pretože po skončení rekonštrukcie cementárne bude preprava podstatne vyššia.

V druhom polroku vymenili v Tunežiciach predsedu komi­sie ~erejného poriadku. Odstúpil Viktor Melicher, predsedom sa stal Augustín 8elko.

V júni 1968 opúšťajú Osobitnú učňovskú školu v Ladcoch Prví vyučenci prví vyučenci. Na jeseň toho istého roku sa opäť zvyšuje po­z Osobitnej čet žiakov, čo si'vyžiadalo značné úpravy internátnej čas­učňovskej Školy ti. Súčasne sa likvidujú staré maštale na bývalom dvore JRD.

 

Celkom mala škola 166 žiakov týchto profesií: 2 triedy zámočníci, 2 triedy maliari, 2 triedy záhradníci, 3 triedy krajčírok. Vo vedení školy nedošlo k nijakým zmenám. Riaditeľom je Štefan Vašek, zástupcom Ing. Vendelín Čiernik a vedúcim vý­chovy Štefan Saksa.

Udalosti roku 1968 nijako nenarušili organizáciu vyučo­vania a výchovy v tejto škole. Vyučovanie sa začalo normálne

l. septembra a vyučovalo sa podľa učebných plánov. Vo vedení školy nenastali nijaké zmeny. Riaditeľom je František Žitva, zástupcom Valter Fábry, predsedom Združenia rodičov a pria­teľov školy Emil Fatura. Škola má 513 žiakova 23 učiteľov. V počte žiakov sa teda zaznamenal mierny pokles.

Škola dobre spolupracuje s Miestnym národným výborom, osobitne však so Závodným klubom ROH. Tu je organizovaných viacero umeleckých a iných záujmových krúžkov žiakov. Žiaci sa podieľajú na všetkých oslavách i obradoch a aktoch Zboru pre občianske záležitosti.

V Pionierskej organizácii bolo v roku 1968 registrova­ných 302 pionierov, v priebehu školského roka, z toho 96 bolo nových, ktorí skladali sľub. Skupinovou vedúcou Pio­nier~kej organizácie pri ZDŠ je Mária Švihliková.

 

Problémy sú so školskou jedálňou. Umiestnená je v par­ku, v budove Osobitnej učňovskej školy, stravujú sa tu žia­ci Základnej deväťročnej školy, deti z Materskej školy i učitelia. Kapacita je malá a tak sa stravujú na tri smeny.

Základná deväť­ročná škola v ladcoch

Pod vedením riaditeľky Márie Blažíčkovej, dosahuje dob­ré výsledky vo výchove i vo vyučovaní. Dobrá je i mimoškol­ská činnosť, kde obzvlášť pomáha DD CSM a Zväz žien. Vydare­né boli športové preteky pri príležitosti Medzinárodného dňa detí a zbery, kde nazbierali 2500 kg železného šrritu. Žiaci sa zapojili do súťaže "Aká si mi krásna, ty rodná zem moja". Škola však zápasí s mnohými ťažkosťami. Nedostatočná vyba­venosť pomôckami, zlý stav budovy, kúrenie, zlá elekt.roin­štalácia a dalšie nedostatky, ktoré sťažujú vyučovanie.

Politické udalosti roku 1968 takmer vôbec nezasiahli do života a práce JRD l. máj Košeca. Úrodu, ktorá bola po­merne dobrá, zobrali družstevníci včas a tak JRD dosiahlo od svojho zlúčenia najlepšie výsledky.

Hrubá poľnohospodárska výroba na jeden hektár bola 7014,-Kčs, čo bolo o 276,-Kčs viac, ako v predchádzajúcom roku. Malo to dopad na príjmy družstevníkov -v roku 1968 vyplatili takmer 2 milióny Kčs viac a okrem toho dostali za sústredený živý inv~ntár 350 000,-Kčs.

Stúpajúca tendencia hektárových výnosov z predchádza­júcich rokov pokračuje. Hektárové výnosy pšenice narástli

o 6,5 q, raži o 5,4 q, jačmeňa o 4,2 q. Až tridsaťpercentné

zvýšenie  sa  zaznamenalo  aj pri úrode  zemiakov,  cukrovej  re­py  a krmovín. 

Spokojnosť bola  aj  so  zvýšením dojivosti.  V roku  1968 

 

sa vyrobilo l 372 000 litrov a priemerná dojivosť dosiahla 2 906 litrov. Celkove sa však stav v živočíšnej výrobe ne­menil. Predalo sa síce o niečo viac mäsa, ako v predchádza­júce roky, ale zrušil sa chov hydiny pre vysoké náklady na . výrobu vajec, ale i preto, že taká bola celoštátna tenden­cia -sústredovať.výrobu vajec a hydiny do veľkých komple­xov, ako bola už v tom čase hydináreň v Púchove.

ZDŠ v Tunežiciach

Jednotné roľnícke družstvo

Všetky spomínané skutočnosti mali pozitívny vplyv na výnosy -peňažné zisky i napriek prekročeniu plánovaných vý­davkov. Tak mohli družstevníkom vyplatiť za pracovnú jed­notku 18,-Kčs a naturálie v hodnote 2,50 Kčs. Okrem toho sa vyplácajú priebežné prémie pracovníkom v rastlinnej a živočíšnej výrobe podľa prémiového poriadku. V tomto roku mohli v JRD schváliť fond kultúrnych a sociálnych potrieb vo výške 290 tisíc korún.

Vo vedení výrobných stredísk nastali niektoré zmeny. V Ladcoch sa stal vedúcim výrobného strediska Ing. Ivan Por u b č an, agronómkou Vráblová, ostatné funkcie zostali ako v predchádzajúcom roku. Do Tunežíc za vedúceho odišiel Jozef Porubčan.

Výročná členská schôdza JRD l. máj Košeca sa konala

15. februára 1968 v Závodnom klube ROH Ladce. Bolo prítom­ných 530 družstevníkov a další hostia, zástupcovia inšti­túcií, nadriadených orgánov, národných výborov a patronát­nych závodov.

Rok 1968 znamená pre pracujúcich cementárne nebývalé vypätie. Bolo treba udržať vysokú výrobu v starých šachto­vých peciach a na druhej strane ukončiť výstavbu nového zá­vodu tak, aby začal výrobu začiatkom roku 1969, ako znel záväzok stavbárov a dalších dodávateľov.

Je to príležitosť na malú rekapituláciu kádrov, ktoré sa okrem radových pracovníkov, robotníkov a technikov zaslú­žili o celkový vývoj cementárne, jej úspechov.

Ako r i a di tel i a boli po oslobodení v rokoch 1945 ­-1952 JUDr. Vojtech Varhaník, 1952 -1982 Teofil Haršáni, . 1962 -1969 opäť JUDr. Vojtech Varhaník.

Vo funkcii pr~dsedu ZV ROH Ján Ištvánik, Ondrej Prekop, Adolf Hriadel, Štefan Galanský, Jozef Zelík, Jozef Bednárik.

Finiš na rekon­štrukcii cementárnE

V čase dokončenia závodu bolo nasledovné v~denie Ladec­kej cementárne:

JUDr. Vojtech Varhaník -podnikov.ý riaditeľ Jozef Pecháček -ekonomicko-obchodný námestník Ing. Bohumír Zajac -výrobno-technický námestník Ludovít Kučík -investičný námestník Štefan Sivák -predseda ZO KSS Jozef Zelík -predseda ZV ROH

P o ž i ar n a or gan i z á c i a oslávila B5. výročie svojho trvania. Pri tejto príležitosti boli viacerí členovia vyznamenaní. Medzi nimi čestným uznaním ÚV Pavol Kalus, Za príkladnú prácu a odznakom Vzorný požiarnik viacerí čle­novia. Dobre opäť pracuje žiacke družstvo, ktoré sa opäť · umiestňuje na prvom mieste v rámci Slovenska. Osobitne hliadka dievčat pod vedením Agnesy Martinákovej, žiačky

VI. triedy ZDŠ, ktoré bolo v celoštátnom meradle medzi naj­lepšími piatimi družstvami a dostali sa za odmenu do Prahy na celoštátne stretnutie.

,

Československý zväz žien v Tunežiciach sa opäť venuje vzdelávaniu žien a usporadúva kurz šitia, ktorý je vlastne pokračovaním kurzu šitia z roku 1966 a kurz pečenia.

Podobnú aktivitu majú aj ženy v Ladcoch, kde v spolu­práci so ZK ROH pripravili zaujímavé praktické kurzy apo nich zaujímavú výstavku.

Kultúrna aktivita Závodného klubu pokračuje v spolu­práci s Klubom mládeže, ktorý je umiestnený v priestoroch kultúrneho domu a jeho takmer denná aktivita je príkladom pre aktivitu mládeže v celom okrese. Udalosti roku 1968 však poznamenali aj činnosť tohto klubu.

Organizácie Národného frontu a kultúra

Viacero kultúrnych podujatí poriada Základná deväťročná škola v spolupráci so Závodným klubom. Spomeniem aspoň veľ­kú výstavu výtv~rných a ručných prác, detský karneval i vy­darené divadelné predstavenie hry "Zlatý vrch".

 

1969

 

l. januárom 1969 vošiel v platnosť Zákon o teskosloven­skej federácii. Vznikli národné orgány Slovenská a teská ná­rodná rada, Federálne zhromaždenie so Snemovňou národov a Snemovňou ľudu. Popri federálnej vláde sa vytvorili národné vlády v teskej socialistickej republike a Slovenskej socia­listickej republike. Občania po búrlivých udalostiach roku 196B s uspokojením prijali federáciu, ako naplnenie požia­daviek Slovákov a zrovnoprávnenie v politickej i hospodár­skej oblasti.

V roku 1969 sa značne zhoršilo zásobovanie obyvateľstva priemyselným tovarom i potravinami. V priebehu roka sa však podarilo v okrese Považská Bystrica zabezpečiť primerané zásobovanie obchodov základnými článkami dennej potreby.

V roku 1969 sa v okrese Považská Bystrica zriadili tzv.

o b vod n é ú rad y. Členovia MNV v ladcoch nesúhlasili, aby bol obvod vytvorrený v Košeci, ale navrhovali Cak nemôžu byť Ladce) Ilavu. Napriek tomu sa Obvodný úrad zriadil v Ko­šeci, kde sa jeho vedúcim stal Ján Počujka. Tento úrad vyba­vuje agendu stavebnú a sociálnu. V Tunežiciach sa ruší fun­kcia úväzkového tajomníka MNV a niektoré jeho práce sa pre­nesú ~o Obvodného úradu Košeca. Ta je zaradená aj pracovníč­ka MNV Tunežice Benčová a vzniká problém, kto bude vybavovať zostávajúcu agendu. Navrhli doterajšieho tajomníka MNV s me­sačnou odmenou.

Celkove v roku 1969 klesla aktivita poslancov v celom novom obvode, teda v obciach: Zliechov, ladce, Košeca, Tune­žice, Veľké Košecké Podhradie, Malé Košecké Podhradie, Kopec á Košecké Rovné. Konštatovala to porada Obvodného úradu v Ko­šeci, na ktorej sa rokovalo o dalšom postupe obvodu, ktorý

 

Z á k o n

o Československej federácii

Obvodné úrady

mal viac ako 8000 obyvateľov. Z tejto porady vyšlo aj opatre­nie, že i rady MNV v Ladcoch a Tunežiciach robia postupne po­hovory so všetkými poslancami a diskutujú s nimi o zapojení do práce národného výboru. 

V novembri 1969 podáva MNV v Ladcoch vyhodnotenie obvod­ného úradu. Vyzdvihujú kladné vzťahy a zjednodušenie pri po­voľovacích prácach vo výstavbe, vyvlastňovaní pozemkov, zlep­šenie účtovníctva a financovania. Dobre hodnotia prácu funk­cionárov a pracovníkov obvodu. Súčasne sa však zaznamenávajú sťažnosti občanov, že musia v Košeci vybavovať aj záležitos­ti, ktoré doteraz vybavovali doma -na MNV Ladce, najmä ma­tričné záležitosti . 

• 

V roku 1969 po dohode so zástupcami MNV Tunežice, rozhod­la Rada MNV v Ladcoch pričleniť B rodín, domov do obce Tune-žice. Ako dôvod sa uvádza, že občania bývajú v chotári obce Tunežice a sami o to požiadali.  Čo riešil MNV v ladcoch 

V roku 1969 sa ktorá nahradí starú kov.  v obci zriaduje -nevyhovujúcu,  nová telefónna ústredňa, pre väčší počet účastní­

V auguste 1969 konajú členovia Rady MNV nočné pohoto­vostné služby od 18. hodiny do 7. hodiny ráno v dňoch 18. -24 . augusta. 

Miestna komisia ľud o vej k o n t r o l y v Ladcoch si dobre vykonávala svoje povinnosti. V roku 1968 dostala čestné uznanie Okresnej komisie ľudovej kontroly. V roku 1969 sa zo zdravotných dôvodov vzdal funkcie predsedu Pavol Kalus. Na jeho miesto zvolili Jaroslava Koiša. 

V poslednom mesiaci roku 1969 sa v Ladcoch uskutočnila mimoriadna akcia. Vzhľadom na. úplný nedostatok zemiakov v niektorých oblas~iach Slovenska, organizovala sa pomoc 

 

vo forme dobrovoľného zberu. Vykúpilo sa dovedna 45 q zem i a k o v , ked najviac prispeli Michal Ištvánik, 8eňo, Jakúbková a Jaroslav Faturík.

V apríli 1969 sa začala výstavba O o m u s m ú t k u , v akcii Z. Práce sa uskutočňovali svojpomocne, najviac sa brigád zúčastňovali dôchodcovia v rámci prevádzky MNV. Stav­ba sa robila bez povolenia, ktoré sa vybavovalo dodatočne. Ako projekt poslúžili plány podobného Domu smútku v Udiči.

Výstavba š k o l y sa nezačala ani v roku 1969 -i nap­riek mnohým sľubom v rokoch 1967 a 1968. V tomto roku sa stá­le rokuje o projektoch, ktoré sú napokon na konci roka 1969 dohotovené. Robia sa však už plány, čo bude po dokončení vý­stavby ZDŠ. Navrhuje sa, aby jedna budova bola prestavaná na obchod, v budove MNV zriadiť textil a obuv, budovu pohos­tinstva pri železničnej stanici "u tervených" dať na služby obyvateľstvu -teda akýsi Dom služieb .

Dokončila sa ce s t a do Horných Ladiec. Prispeli na ňu Ladecká cementáreň 200 tisíc Kčs, Okresná správa miestnych komunikácií 186 tisíc Kčs. Asfaltovala sa cesta od križovat­ky po dedinu, Štátne cesty vyasfaltovali cestu od križovat­ky po železničnú stanicu za 200 tisíc Kčs.

V obci Ladce sa zaviedlo n e ó n o v é osvetlenie za 160 tisíc Kčs. V tom istom čase sa urobila rekonštrukcia mie stn e hor o z h l a s u a melioračné družstvo škarpo\8­lo potoky. V roku 1969 sa rozostavali dve cesty v novom za­stavovacom rajóne, oplotila sa časť cintorína. V obci pri­budla predajňa zeleniny -postavil sa drevený stánok.

Najväčšou stavebnou udalosťou však bolo začatie výstav­by Mat e r s kej š k o l y s detskými jaslami pre 60 + 20 detí.

 

 

Výstavba v ladcoch a Túnežiciach v roku 1969

V novembri 1969 prichádza list zo Sekretariátu vlády Slovenskej socialistickej republiky, v ktorom oznamujú, že vyhoveli žiadosti MNV a poskytujú 250 tisíc Kčs na úpravu miestnych komunikácií. Minúť ich však museli ešte v tom is­tom roku, čo sa im aj podarilo.

V Tu než i c i ach sa rekonštruuje verejné osvetle­nie a zavádza sa výbojkové. Na tieto práce bolo rozpočtova­ných 95 tisíc Kčs. Organizuje sa rekonštrukcia a úprava uli­ce k Váhu. Dodávateľom je OSP Trenčín a práce vykonáva sku­pina dôchodcov.

V Tunežiciach sa stavia aj autobusová zastávka. Občania betónujú základy -plechovú konštrukciu dodáva Okresný prie­myselný podnik Beluša.

Výročná členská schôdza JRD l. máj Košeca sa konala

14. februára 1969 v ZK ROH Ladce. Bolo prítomných 702 čle­nov, hostí, zástupcov patronátnych závodov a rôznych orga­nizácií.

V roku 1969 sa v éelom družstevnom komplexe opäť uro­bil krok dopredu najmä v rastlinnej výrobe a vo výrobe mlie­ka. Živočíšna výroba zostala približne na rovnakej úrovni. Mnoho problémov bolo s opravami strojového zariadenia v rastlinnej i živočíšnej výrobe.

Vedenie JRD sa zameriava práve na tieto problémy, ale osobitne na skvalitnenie foriem odmeňovania a zdôrazňovanie zásady zásluhovosti.

V r a s t l inn e j výrobe narástli hektárové výnosy oproti roku 196B: pšenica o 24 %, jačmeň o 17 %, sená o 22 %. Bilancia na výrobnom stredisku Ladce bola takáto:

jačmeň na 69,5 ha priemerný výnos 26,B4 q pšenica na 114 ha priemerný výnos 26 q ovos na 16 ha priemerný výnos 23.42 q

V JRD 1. máj Košeca vyMie hektárové výnosy

kukurica na siláž na hektári mala 274,5 Q

zemiaky skoré 192 Q a zemiaky neskoré 220,1 Q na hektári.

 

Veľmi dobré výnosy mala cukrová repa práve vo Výrobnom stredisku Ladce-Tunežice, kde dosiahli 397 Q z hektára, čo bolo najlepšie v celom JRD. Dobré výnosy mala kŕmna repa i dalšie plodiny. Dobre boli organizované aj jesenné práce v celom komplexe JRD.

Pri konečnej súvahe sa v JRD l. máj konštatuje, že ras­tlinná výroba prekročila plánovanú produkciu o pol milióna korún.

Na úseku ž i voč í š nej v Ý rob y sa pozornosť veno­vala najmä výrobe m l i e k a, kde dosiahli dovtedy nevídané výsledky. Plánovaná dojivosť na jednu dojnicu za rok bola 2 800 litrov -dosiahli 3370 litrov. Jednotlivé výrobné stre­diská plnili túto úlohu takto:

Ladce 3 634 litrov Košeca 3 312 litrov Ilava 3 020 litrov V.K.Podhradie 3 470 litrov

Teda všetky strediská prekročili "začarovanú hranicu" 3 000 litrov. Ešte uvediem, že kolektív dojičiek v Ladcoch viedla družstevníčka Mičudová.

Živočíšna výroba, áko celok zostala v roku 1969 na úrov­ni plánu. Konštatuje sa, že stále zostávajú vysoké n á k l a­d y na všetky poľnohospodárske práce, najmä však na energiu, generálne opravy traktorov, závesného náradia a zariadení v živočíšnej výrobe.

V roku 1969 sa priemerné prlJmy družstevníkov pohybujú na hranici 14 200,-Kčs ročne, čo je pod priemer iných pro­fesií, ale značne viac ako v predchádzajúce roky.

Vstup do nového roku 1969 v Ladeckej cementárni má zvláštnu príchuť. Ako základná úloha dominuje splnenie zdru­ženého socialis~ického záväzku. Na všetkých objektoch, nap­riek zime, vládne čulý pracovný ruch. Dokončujú sa montáže, robia dielčie skÚŠky strojového zariadenia.

 

Slávnostné otvorenie nového závodu sa koná

5. februára l969 .Okrem pracovnikov závodu, gene­rálneho riaditeľstva, dodávateľov a hostí sa ho zúčastnili ministri Ing. Ladislav Kompiš a prof. Ing. J ozef Trokan a dalši. Pri rotačnej peci žiada podnikový riaditeľ ministra stavebníctva SSR Ing. Kompiša, aby prestrihol symbolickú pásku. Potom nastáva okamih najslávnostnejši: minister stavebnictva o 10.37 hod. fakľou zapaľuje rotačnú pec. Prevádzka rotačnej pece sa začala. Na slávnostnom aktíve v kultúrnom dome potom zhodnoti­li priebeh dlhej cesty výstavby a ocenili zásluhy najlep­ších. JUDr. Vojtech Varhanik, riaditeľ podniku prevzal štát­ne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu, II pracovnikov odznak Najlepši pracovník Ministerstva stavebníctva SSR, 16 budova­teľov Najlepši pracovník odboru a dalšie ocenenia.

Po celý rok sa hlavná pozornosť venovala uvádza­niu do prevádzky dalších objektov, na odstraňovanie chýb na strojnotechnickom zariadení, doškoľovaniu pracovníkov nového závodu, výstavbe bytových a sociálnYCh zariadeni.

19. -22. novembra 1969 sa v súčinnosti so zahraničný­mi dodávateľmi uskutočnili garančné skúšky rotačnej pece s chladičom slinku, elektrofiltrom a sušiakom suroviny.

Rok 1969 bol pre cementárov rokom väčšich starostí, ako roky predchádzajúce. Nepodarilo sa napr , splniť termín uvedenia cementových mlynov, sušiarne trosky a nových ce­mentových síl do prevádzky. Chýbali aj pracovníci a veľa sa nahrádzalo brigádnikmi. Veľa starostí robili časté vý­padky surovinových mlynov a výpadky výmuroviek rotačnej pece -len v roku 1969 ich bolo osem.

Rekonštrukcia cementárne

dokončená

Zastaralé zariadenie s tar é h o z á vod u vyžadovalo stále viac síl a prostriedkov. Vážne sa kladú otázky: Starý, alebo nový závod? Stále bolo jasneJsle, že oboje ľudia nemô­žu zvládnuť. Často pracovali na dve smeny -na šachtových peciach i v novom závode.

V roku 1969 sa v novom závode -v skúšobnej prevádzke vyrobilo 106 500 ton cementu, čo aj predpokladal plán zábe­hu.

Dňa 30. apríla 1969 prevzali v Prahe zástupcovia Ladec­kej cementárne: podnikový riaditeľ, predseda ZO-KSS a pred­seda ZV ROH z rúk prezidenta republiky Ludvíka Svobodu, naj­vyššie vyznamenanie medzi slovenskými cementármi "Rad repub­liky". Prezident toto vyznamenanie prepožičal cementárom za mimoriadne zásluhy v robotníckom hnutí a o technický rozvoj podniku, za zvládnutie úloh pri výstavbe nového závodu a dlhoročné svedomité plnenie výrobných úloh.

10. novembra 1969 sa uskutočnila obhliadka staveniska budúcej Základnej deväťročnej školy na určenom mieste na Plescoch, za prítomnosti zástupcov Pozemných stavieb, projek­tanta a MNV. Definitívne sa stanovil začiatok výstavby v I. polroku 1970 a to 18 učební, telocvičňa, školská jedá­leň a družina, bytovky pre učiteľov. Predpokladaný náklad je 14 miliónov Kčs.

Na výstavbe Mat e r s kej š k o l y práce síce pokro­čili tak, že ku koncu roka bola hotová hrubá stavba, ale predpokladané čerpanie 2,4 milióna Kčs sa nesplnilo. V tom­to roku však dokončili teplovodný kanál, ktorý bude privá­dzať teplo z kotolne 42 bytoviek.

Rad republiky cementárni

V centre pozornosti ZDŠ a Materská škol

V Základnej deväťročnej škole bolo v tomto školskom ro­ku 482 žiakov -teda opäť sa zaznamenal pokles. V Pioniers­kej organizácii" sa robila tzv. registrácia členov tak, že prihlášky podpisali aj rodičia. Počet členov organizácie kle­sol z 303 žiakov na 216. Pionierska organizácia je i napriek tomu aktivna, z mnohých podujati aspoň jedno -pripravili vydarenú hru s brannými prvkami "Ukáž, čo vieš v prirode!"

V osobitnej učňovskej škole internátnej v Ladcoch bolo v školskom roku 1969 -1970 178 žiakov, ktori sa vyučovali v 14 triedach. Zavedené sú profesie: krajčirky, záhradnik, murár, maliar -natierač, zámočnik. O výučbu a výchovu sa stará 23 učiteľov a 15 vychovávateľov. Došlo opäť k mnohým zlepšeniam v materiálnom vybaveni a úprave priestorov, kde sa z iniciativy učiteľov a vedenia školy využivali profesie, ktoré sa na škole vyučujú.  Psychologicko­výchovná poradňa v ladcoch 

Pri škole sa v spolupráci s Krajským psychologickým ústavom zriadila psy cho log i c k o -v Ý cho v ná por a d­ň a· pre okres Považská Bystrica. 

V DUŠI prijali v radili 69 absolventov  roku 1969-1970 školy.  74  nových  žiakova  vy­

 

Rok 1969 bol v Ladcoch na kultúru bohatý i napriek to­mu, že v kultúrnom dome sa robila generálna oprava, ktorá trvala od februára do augusta.  Bohatý kultúrny rok 

V Závodnom  klube  došlo  k technickému  obohateniu: 

cementáreň kúpila rozmnožovaci, tlačiarenský stroj -ofse­tový ROMAYOR, ktorý umožnil vydávanie farebného spravodajcu ZK ROH pod názvom Ladecký cementár. Začal vychádza v rozši­

 

renej forme, 4-farebne na 16 stranách. Bol to vLastne progra­mový mesačnik ZK ROH, ktorý informoval o živote v obci, závo­de a programovej ponuke Závodného klubu a iných organizácii. Predsedom ZK ROH v tomto roku je Eduard Žáčik, tajomnikom Branislav Lipták a vedúcou knižnice Jozefina Kalusová.

Dobre pracovala knižnica ZK ROH, ktorá zaznamenala za roky 196B -1969 značný zjujem čitateľov o knihu. Počet čita­teľov bol v roku 196B 17,B % a v roku 1969 už 19 % z celko­vého počtu obyvateľstva. V roku 1969 mala knižnica 449B zväz­kov, 420 čitateľova 5886 výpožičiek.

Vo vzdelávacej činnosti organizoval Závodný klub viace­ro akcii. Kurz nemeckého jazyka , pod veden im Ing. Tilandyho ho navštevovalo 39 poslucháčov, kurz hudobnej výchovy pod vedenim Oľgy Zimprichovej 23 žiakov. Usporiadal sa kurz stri­hov a šitia s 3B poslucháčkami. Fotokrúžok mal vo svojich radoch 15 dospelých a 12 deti. Medzi najlepšie krúžky patril výtvarný krúžok pod vedenim Magdy Horváthovej. Pozoruhodná bola ich výstava v júni 1969, ktorá bola doslova prehľadom rôznych technik, ktoré sa členovia krúžku naučili.

Divadelný súbor deti pri ZK ROH pod režijným vedenim Alžbety Bušikovej a Márie Liptákovej nacvičil v tomto roku dve divadelné hry "§ipková Ruženka" a "Zlatý vrch" v réžii Jána Suchára.

Aj tento .rok bol bohatý na výstavnicku činnosť. Spome­niem aspoň dve, ktoré najviac zaujali občanov. V novembri 1969 vystavoval svoje grafiky, maľby a plastiky František Bednárik a v tom istom mesiaci bola zaujimavá výstava zbie­rok zberateľov z rôznych oblasti. Táto výstava bola spojená s burzou.

Veľký význam z hľadiska udržania a skvalitnenia dycho­vej hudby v Ladcoch malo založenie mládežnickej dychovej hudby. Vznikla z iniciativy Františka Letku a jeho syna Františka -poslucháča Konzervatória v Žiline. Súbor mal na začiatku 12 členov: Jaroslav Letko, Pavol Letko, Libor Kvasnica, Ladislav Kukuliaš, Gustáv Martinák, La~islav Hria­del, Jozef Orihel, Ervín Kalus, Luboš Málik, Vincent Kalus, Miroslav Martinák, František Letko. Úroveň m l á d e ž n í c kej dy cho v k y pod vedením Františku Letku st. rýchlo rástla. V roku 1970 s a spolu s dychovým orchestrom dospelých (vedú­ci Emil Martinák) zúčastnili celoslovenskej súťaže stavbár­skych dychoviek v Stupave. Tam sa zrodil návrh i rozhodnutie oba súbory spojiť a vytvo"riť veľký orchester. Pre zaujíma­vosť ešte jedno číslo: dychová hudba hrala v roku 1969 77 krát, čo vychádza, že hrali približne každý šiesty deň.

Rok 1969 bol pre požiarnikov v Ladcoch mimoriadne úspeš­ný v požiarnickom športe -súťaži družstiev. Poctivý prístup k nácviku priniesol svoje ovocie v podobe prvého miesta na okrskovom kole v Ďurdovom a o štrnásť dní aj na okresnej sú­ťaži v Streženiciach. Po trojdňovom sústredení v Manínskej tiesňave sa potom v auguste zúčastnili národného -celoslo­venského kola, kde sa z 38 účastníkov umiestnili na 7. mies­te, čo sa pokladalo za úspech. Členmi tohoto družstva boli: Ladislav Nagy, veliteľ, 'Bohumír Petrík, Ján Adamec, Ladislav Oureš, Jozef Mikušinec, Bedrich Belobrad, Milan Peterka, Ján Prekop, Jozef Prekop,

Bohuš Král.

Výročná schôdza požiarnikov v novembri 1969 položila členom ako hlavné úlohy: starostlivosť o žiakov, preventívu a kvalitný výcvik. Za predsedu zvolili Milana Majeríka, pod­predsedu Jozefa Bednárika a veliteľa Ladislava Nagya.

Z činnosti požiarnikov

Organizácia Slovenského červeného kríža v Ladcoch -Výzva Českosloven­Tunežiciach sa pripojila k výzve Ústredného výboru a poskyt­ského červeného li 500,-Kčs príspevku pre postihnutých zemetrasením v Banja kríža

Luke v Juhoslávii a vyzvali ostatné organizácie V okrese na nasledovanie. Šľachetný čin sme zaznamenali aj v Ladeckej cementárni, kde' v novembri 34 zamestnancov darovalo bezplat­ne krv. Členovia skupiny Slovenského červeného kríža sa zú­častnili zberu kamiliek, poriadali tanečnú zábavu a zo zisku 1000,-Kčs darovali na "Dedinku SOS".

V roku  1967  boli  zrušené Výbory  žien pri MNV  a  založená  Založenie Sloven­

ženská organizácia Československý zväz  žien.  Po  vyhlásení  ského zväzu  žien 

Československej federácie  sa  zakladajú  národné  organizácie  -

-teda  u  nás  Slovenský  zväz  žien .  Vo  výbore našej organizá­

cie  -v Ladcoch  boli: 

Margita Žitvová,  predsedníčka 

Rozália  Vráblová,  podpredsedníčka 

Mária Liptáková,  tajomníčka 

vo  výbore  Jozefína Kalusová,  Emília  Zajacová,  Elena  Koyšová, 

Eva  Kučmová,  Eva  Cibifková,  Rozália  Faturíková,  Emília  Ha­

bánková,  Anna  Hriadelová. 

IB.  októbra  1969  p+ivítali ženy  v  Ladcoch  delegáciu 

Č e s k é h o  z v ä z u  ž i e n  z o  Str a k oní c,  ktoré  na v­

štívili náš  okres  v  rámci  družby  okresov  Považská  Bystrica  -

-Strakonice.  V ZK  ROH  bola  zaujímavá  a  živá  beseda. 

ajvýznamnejšie sú pre Ladce oslavy výročia , oslobodenia Oslavy v roku 1969 a manifestácia pri príležitosti Sviatku práce -l. mája, kto­rá sa po prvýkrát konala pre občanov Ladiec a Tunežíc doma, v L a d c och .

Oslavy sa začali v predvečer l. mája, ale aj niekoľko dní predtým, rôznymi branno-športovými súťažami, besedami a náučno-zábavnými súťažami. Samotná oslava sa konala pred Závodným klubom ROH, ked občania prišli dvoma prúdmi: od cementárne a od Tunežíc.

25. výročie SNP bolo veľmi pestré, vlastne po celý rok. Uskutočnilo sa množstvo autobusových zájazdov, z ktorých najzaujímavejší bol spoločný zájazd členov SZPB s pioniermi na Jankov vŕšok.

1970

 

Mnohé podujatia v tomto roku boli v znamení 25. výročia Oslavy oslobodenia oslobodenia eeskoslovenska a obce ladce. Celoobecný záväzok bol uzavretý na počesť tohoto výročia a k stému výročiu na­rodenia V.I.lenina. Mal vysokú hodnotu a bol splnený už v no­vembri 1970. Na úprave komunikácií, parkových úprav to bolo 2200 hodín, ZDŠ 1200 hodín a Osobitná učňovská škola 120 ho­dín. Vysokohodnotný záväzok si dala organizácia Slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu -600 hodín pri výsadbe stromkov, 100 pri výsadbe jahôd a dalšie pri oplotení sadu a dalších prácach. Rovnako sa na úpravu životného prostredia

, zaviazali Slovenský zväz žien a eeskoslovenský červený kríž. Občania záhumienkári odovzdali viac ako 15 tisíc litrov mlieka a 5000 vajec.

Dňa 30. apríla sa uskutočnila oslava -slávnostná aka­

démia s bohatým kultúrnym programom. Súčasťou boli výstavy

kníh, prác dospelých občanov pod názvom eo dokážeme, výsta­

va fotografií i vyžrebovanie dlhodobej súťaže "Naša značka".

Pred akadémiou vybehla Štafeta vdaky organizovaná po obci

s cieľom pri pamätníku padlých, kde sa pripojili stuhy

k okresnej štafete. Po pietnom akte kladenia vencov bol

sľub pionierov.

 

O s l a v y l. máj a sa uskutočnili opäť v ladcoch

s nasledovným programom:

 

budíček

-sústredenie účastníkov a pochod pred kultúrny dom

-manifestácia pri ZK ROH.

 

Oslavy boli starostlivo pripravené a mali dobrý prie­

beh i napriek nepriaznivému počasiu. Zúčastnilo sa ich oko­

lo 1500 občanov a mládeže z ladiec a Tunežíc.

 

Dňa 26. augusta sa konala vo vestibule ZK ROH mimo­

riadne významná členská schôdza Dedinskej organizácie KSS,

kde členom slávnos~ne odovzdali nové členské legitimácie.

 

 

l. decembra 1970 bolo sčítanie ľudu v celej ~SSR. Oso­Sčítanie ľudu bitná komisia a vyškolení sčítací pracovníci zvládli túto komplikovanú úlcihu dobre. Výsledky sčítania:

Ukazovateľ Ladce Tunežice

Výmera v hektároch

obyvateľstvo ekonomicky činné pracujúci mimo bydliska počet domácností počet domov trvale obývané byty bývajúce obyvateľstvo z toho muži

ženy Vekové skupiny O -14 15 -59 muži

ženy 60 a viac muži 55 a viac ženy Ekonomicky činní: robotníci ostatní zamestnanci JRD-družstevníci Byty -jednoizbové

dvojizbové trojizbové štvor a viacizbové

postavené do roku 1900 1900 -1945 1946 a neskôr

1050 2216 1013 435 678 397 593 2216 1092 1124

588 667 600 Ul 230

 

Predsedom MNV je i nadalej Ing. Emil Záhradník a tajom­níčkou Elena Koyšová.

V tomto roku sa v septembri kolauduje na cintoríne v Ladcoch Dom smútku postavený z iniciatívy MNV a občanov za prostriedky z fondu rozvoja a rezerv. Všetky práce sa uskutočnili pracovnými silami z radov občanov -dôchodcov.

Pracovníci Stavebného podniku z Topoičian vyasfaltova­li v obci takmer všetky chodníky a prechody, ktoré mali pri­pravený tvrdý podklad. Tým sa prakticky zlikvidovali všetky prašné a blatisté cesty. Pracovná skupina pod vedením Imri­cha Nagya mala dobrú pracovnú morálku a odviedla kvalitnú prácu.

 

 

 

V zásade sa zmenila parková úprava pred kultúrnym do­mom. Už v roku 1969 spracovali plán a vyrovnali plochy, za­trávnili a upravili kvetinové záhony učitelia a žiaci Osobit­nej učňovskej školy a v tomto roku vysadili okrasné stromky členovia Slovenského ovocinárskeho zväzu.

Skvalitnila sa práca Z bor u pre o b č i a n s k e z á ­l e ž i t o s ti. Matričný obvod zahrňuje obce Ladce a Tuneži­ce. ZPOZ pripravil okrem iných podujatí slávnostné privíta­nie prvákov v škole, jeho členovia navštevovali prestárlych občanov a aj Medzinárodný deň žien bol spojený s posedením s prestárlymi občanmi. V matričnom obvode sa narodilo doved­na 39 detí, bolo 19 sobášov a 15 pohrebov.

V Tunežiciach došlo k niektorým zmenám v MNV. O uvoľne­nie z poslaneckej funkcie požiadali Milan Češko a Viktor Me­licher. Doplnila sa komisia stavebná o členov: Karol Košti a­lik, Ján Hollý, Ing. Ján Letko, Karol Malacha . Posledne me­novaný do komisie verejného poriadku.

14. marca 1970 sa v Považskej Bystrici konala významná konferencia o národných výboroch. Za Tunežice sa jej zúč ast-

Z činnosti MNV v Ladcoch

MNV v Tunežiciach

nili Jozef Rožník a Jozef Rafko. "Pamätnú medailu NV" z obce Tunežice na konferencii prevzali zástupcovia Tunežic a La­diec. Na zasadaniach MNV potom aj Emil Kvasnica, František Gábriš a Ladislav Kvasnica -všetci z Tunežíc.

V tomto roku dostavali v Tunežiciach autobusovú zastáv­ku v hodnote 21 000,-Kčs a stožiar -sušiak na hadice za II 000,-Kčs.

Výročná schôdza JRD l. máj Košeca sa konala 8. februára 1971 vo veľkej sále kultúrneho domu v Ladcoch. Hodnotila vcel­ku úspešnú činnosť za rok 1970.

Výrobné stredisko L ad c e (spolu s Tunežicami), podľa plánu vysialo 74 hektárov pšenice, 81 ha jačmeňa, 5 ha ovsa a 13 ha raži pestovanej na námel. Vydarila sa žatva, ked sa absolútna väčšina obilovín zobrala kombajnami -iba na De­hetníku ručne. Vedúcim Výrobného strediska Ladce je Ing. Ivan Porubčan. V tomto isťom roku sa zozbierala lucerka z 26 ha a zemiaky z 20 hektárov.

Niektoré priemerné' hektárové výnosy v Ladcoch:

pšenica  33  q  (najlepšie VS  Ilava 36,9 q) 

raž  27,5 (najvyšši výnos  zo  všetkých VS) 

jačmeň  34,4 ( najvyšší výnos) 

ovos  10,2 (najnižší výnos  z  VS  celého  JRD) 

mak  1,8 (najnižší výnos) 

cukrová  repa  396 q  (priemerný výnos  na  JRD) 

zemiaky  136 q (najnižši výnos) 

Pravda, aj v ~omto roku boli problémy. Následkom dlho­trvajúcej zimy sa jarné práce oneskorili takmer o dva týž­

Ďalší vzostup rastlinnej výroby v JRD l. máj

dne. Počas zberu krmovín a najmä obilovín bolo daždivé poča­sie. Krmoviny sa zozbierali vo veľkom množstve, ich kvalita však bola nízka. Aj od druhej polovice októbra až do konca novembra vytrvalo pršalo. Veľmi ťažko bolo prekonávať túto nepriazeň pri zbere krmovín, cukrovej a kŕmnej repy. Pra­covalo sa i cez nedeľu za pomoci brigádnikov z patronátnych závodov a učňovských škôl. Výpočet strát pod vplyvom počasia sa v tomto roku odhadoval až na 15 %.

V ž i voč í š nej výrobe je najviac sledovaná výroba mlieka a tá bola, rovnako ako v minulom roku úspešná. Výrob­né stredisko Ladce sa zaradilo na druhé miesto s priemernou dojivosťou 3508 litrov, Veľké Košecké Podhradie 3590 litrov. Ako jedna z hlavných úloh sa určovala hygiena mlieka a zvie­rat, kde sa kritéria hodnotenia veľmi sprísnili.

V roku 1970 zaznamenávame veľkú v Ý s t a v b u v areáli družstva v T une ž i c i ach Stavala sa predvýkrmňa oší­paných s kapacitou 600 kusov. Ošípané ošetrujú dve pracov­níčky, ktoré majú k dispozícii primeranú mechanizáciu. Na farme Tunežice postavili i veľký senník, ktorý v tejto čas­ti JRD veľmi chýbal.

V roku 1970 dosiahla pracovná jednotka v JRD l. máj Košeca hodnotu 20,-Kčs plus naturálie za 3,50 Kčs.

Okolo výstavby Mat e r s kej š k o l y sa nakopilo ve­ľa problémov. Termín dokončenia bol stanovený na október 1970. I napriek všetkým snahám pracovníkov Pozemných stavieb sa nedarilo termíny dodržiavať, pre zle fungujúce činnosti subdodávateľov. Najviac chýbali zámočnícke výrobky, plechár­ske práce, balkóny, zábradlia a aalšie komponenty z Prešova. Na začiatku roka 1970 bola dokončená hrubá stavba, ale plá­nované práce neboli splnené.

Školy v Ladcoch

v znamení výstavby

V Osobitnej učňovskej škole sa rovnako venuje zvýšená zornosť výstavbe. Pre záhradníkov sa budujú sociálne pries­

~ry pri sklen~iku, opravujú sa internáty a takmer všetky priestory sa maľujú. Vybavuje sa pedagogicko-psychologická poradňa -jej vedúcou je Aurélia Baricová.

Koncom augusta 1970 sa vykupovali p o zem kyp o d v Ý s t a v b u Z O Š. Majiteľov bolo okolo 80, ktorí boli s vyplácanou sumou vo väčšine spokojní.

V školskom roku 1970-1971 má Základná deväťročná škola 454 žiakov. V ročníkoch l -5 bolo 10 tried, v ročníkoch 6 -9 9 tried. Učiteľovi Branislavovi Liptákovi bola na Oni učiteľov udelená Medaila J.A. Komenského.

 

 

V škole sa aj v tomto školskom roku organizovali zaují­mavé súťaže. Okrem Hviezdoslavovho Kubína, Puškinovho pamät­níka, zaujala najmä verejná súťaž v matematike.

K 25. výročiu oslobodenia to bola zase súťaž "Cez spá­leniská, cez krvavé rieky", ktorej iniciátorom boli okresné noviny Obzor.

V auguste 1970 sa v ZK ROH uskutočnila beseda výboru ZK ROH, Závodného výboru ROH Ladeckej cementárne a pracovni­kov Slovenskej odborovej rady, kde sa vyhodnotila celoštát­na s~ťaž, organizovaná na počesť 25. výročia oslobodenia.

V ZK ROH pokračoval kurz nemčiny (29 účastníkov), hu­dobný kurz (18 účastníkov), kurz šitia a strihov, spoluor­ganizátorom ktorého bol Slovenský zväz žien (40 účastníčok). Z krúžkov dobre pracovali filmový, fotokrúžok detí i dospe­lých, výtvarný krúžok, krúžok názornej agitácie, leteckí mo­delári a zberatelia. Zo súborov divadelný súbor detí, reci­tačný krúžok a dve dychovky . .

Činnosť ZK ROH nadalej živá a nápaditá

Od apríla sa začínajú v kultúrnom dome organizovať ča­jové večierky, ktoré mali na začiatku vysokú kultúrnu úro­veno Účinkovali na nej kvalitné hudobné skupiny, ako brati­slavské Combo a iné.

27. februára 1970 sa konala konferencia ZK ROH, ktorá bola veľmi vecná a konkrétna. Najviac priestoru sa venovalo mládeži, z čoho vyšla aj myšlienka urobiť tematickú konfe­renciu s mládežou o jej zapojení do kultúrneho života obce. Za predsedu ZK ROH zvolili Eduarda Žáčika a tajomníka Bra­nislava Liptáka. Ďalej v ZK ROH -jeho výbore pracovali: Ondrej Barica, František Bednárik, Ján Eliáš, Jozef FulĎp, Magda Horváthová, Jozef Polomík, Štefan Saksa, Jozef Zelík a Kamil Zubo.

Ešte bilancia za roky 1968 -1969: uskutočnilo sa 71 prednášiek a besied rôzneho druhu, detský divadelný súbor urobil 13 predstavení, bolo 21 menších a väčších výstav, 22 tanečných zábav a večierkov atd.

V októbri 1970 sa občania vo veľkom počte zúčastnili na spomienkovej slávnosti pri príležitosti 25. výročia te­rajšej dychovej hudby. Zúčastnili sa jej všetci oslávenci i najstarší dychováci tzv. prvej dychovky i najmladší z no­vozaloženého orchestra:

Od roku 1969 vychádzajúci programový mesačník Závodné­ho klubu ROH L a d e c k Ý ce men t á r sa stal v roku 1970 mesačníkom na 16 stranách, tlačený 4-farebne v tlačiarni ZK ROH. Redaktorom bol učiteľ ZDŠ Branislav Lipták a spolu­pracovali Valter Fábry a František Bednárik. Najvýznamnej­ším podujatím organizovaným na stránkach Ladeckého cemen­tára bola súťaž "Naša značka" venovaná výrobe cementu. Na záver dostali čitatelia otázky, na ktoré prišlo 582 od­povedí. Správne odpovede sa potom vyžrebovali na oslave výročia oslobodenia. Medzi cenami bola aj Babeta, motocy­kel, ktorý práve začali vyrábať v Považských strojárnach.

Vedenie podniku Ladeckej cementárne prijalo ,na odstrá­nenie nedorobkov a nedostatkov z výstavby závodu a jeho po­stupného zavádzania do prevádzky konsolidačný program. Sta­lo sa tak 19. januára 1970. Išlo o novú organizačnú štruk­túru, dodržiavanie časových harmonogramov dokončenia rekon­štrukcie a odstraňovania chýb. Kompletizovali sa prevádzko­vé predpisy podľa výrobných stredísk, rieši sa údržba a iné otázky. Konsolidačný program počítal aj s bezpečnosťou pri práci, doškoľovaním a zapracovávaním pracovníkov, oboznamo­vaním sa s predpismi, ale i riešením sociálnych a hygienic­kých potrieb pracovníkov cementárne. Súčasťou sú úlohy pri využívaní ekonomiky, zvyšovanie pracovnej a technologickej disciplíny.

 

 

V apríli 1970 sa uvádza do prevádzky s u š i are ň tr o s k y a na konci roka 1970 sa rozbieha výroba v cemen­tovom mlyne číslo 3 -v tzv. mlyne Hischmann. Pri hodnote­ní hospodárenia za rok 1970 sa konštatovalo, že medzi pro­blémy bude patriť práve mletie surovinovej múky, náväznosť na elektroodlučovač a dalšie problémy.

V tomto roku sa dosahuje výroba 306 000 ton cementu, čo bolo takmer trojnásobok roku 1969.

V roku 1969 a teraz v roku 1970 dochádza aj ku kádro­vým zmenám. Riaditeľom podniku sa stáva Ing. Ján Bačinský, výrobno-technickým námestníkom Ing. Ladislav Bulik a na začiatku dalšieho roka ekonomicko -obchodným námestníkom Ing. Anton Janík.

Skupina Československého červeného kríža v Ladoch ro­kovala na svojej výročnej schôdzi ll. marca 1970 za mimoria~­ne vysokej účasti členov. Predstavitelia Okresného výboru Č6ČK odovzdali na ~ejto schôdii putovnú vlajku a prepožičali titul "Vzorná skupina ČSČK". Vyznamenaní boli aj najobeta­

Konsolidačný

program v cemen­tárni

Putovná vlajka

Československému červenému krížu

vejší darcovia krvi a vysoko sa hodnotí humánna činnosť ­-navštevovanie chorých a prestárlych občanov. V tomto a dal­ších rokoch pripravujd podobné akcie pod heslom "tlovek hľa­dá človeka".

Dňa B. marca sa v ladcoch koná Okresná konferencia Slovenského zväzu požiarnej ochrany. Pri tejto príležitosti koncertovala dychová hudba a vyšlo číslo ladecký cementár s prílohou o histórii a sdčasnosti požiar­nictva v ladcoch.

Medzinárodný deň žien priniesol mnoho nového a zachova­li sa i tradície, najmä posedenie pre prestárle ženy. V tom­to čase má organizácia Slovenského zväzu žien v ladcoch 372 členiek.

Pri príležitosti Dňa stavbárov sa v ladcoch usporiadal už tradičný f u tba lov Ý turnaj prevádzok ladeckej cemen­tárne.

31. marca 1970 bola výročná členská schôdza telovýchov­nej jednoty, ktorej program sa zameral na futbal a na ostat­né telovýchovné a športové aktivity. Zvolili nový výbor a na jeho čelo Jozefa Orihela. Ďalšími členmi sa stali V. Král, Florián Gajdošík, Anton Machala, Jdlius Šedík, Jaroslav Va­novič, Michal Bobola, Dominik Koštialik a František Gajdo­šík. Na tejto schôdzi sa vzdal trénerskej funkcie Jozef Mo­rišo

Rok 1970 je pre Slovenský ovocinársky a záhradkársky zväz rokom intenzívnej práce pri budovaní novozaloženého sa­du. O tejto organizácii a jej histórii píšem za kapitolou r o k l 9 BB.

1971

 

V dňoch 26. a 27. novembra 1971 sa v Ladcoch a Tuneži­ciach, rovnako ako v celej ČSSR konali voľby do zastupiteľ­ských zburov všetkých stupňov.

V Ladcoch sa predtým uskutočnilo viacero kultúrnych a kultúrnovýchovných podujatí. Za najvýznamnejšiu treba pokla­dať vere j nú schôdzu asi 600 občanov, na ktorej sa predstavi­li kandidáti na poslancov do MNV a ONV. Prerokovali Volebný program Národného frontu na roky 1971-1975. Bol zostavený pomerne realisticky a ako sa neskôr ukázalo, takmer všetky body sa splnili. Obsahoval okrem iného: dostavbu Základnej deväťročnej školy, výstavbu druhej bytovky pre učiteľov, zá­vod verejného stravovania, riešenie Lúčkovského potoka a je­ho údržby. Rovnako reálne úlohy prijali spoločenské a záuj­mové organizácie Národného frontu vo svojich organizáciach i pri budovaní obce. Volebný program vyšiel ako príloha in­formačného spravodajcu ZK ROH a dostal ho prakticky každý občan.

Svoje schôdze k voľbám konali aj ženy v spolupráci Slovenský zväz žien -Československý červený križ. Dobre navštívenú predvolebnú schôdzu mali aj mladí voliči.

V L a d c och bol zvolený nasledovný Mie stn y ná­rod n Ý v Ý bor

Milan Bajza, Margita Bašková, Albert Bednárik, Eva Buliková, Ladislav Černota, Viera Češková, Ján Eliáš, Rudolf Galanský, Teofil Haršáni, Štefan Jánošík, Anna Kalusová, Ervín Kalus, Božena Klvaňová, Jaroslav Koiš, Mária Koštialiková, Rudolf Koštialik, Elena Koyšová, Anton Kvasnica, Viktor Lihocký, Emil Martinák, Rozália Peterková, Milan Pravda, Ján Remo, Juraj Stach, Ludovít Štefek, Štefan Vašek, Ing. Emil Záhrad­ník, Rudolf Zajac.

Ustanovujúce plenárne zisadanie MNV v Ladcoch sa ko­nalo dňa 8. decembra 1971. Zasadanie malo slávnostný ráz a

Voľby do zastupiteľ­

ských zborov

novozvolení poslanci na ňom zložili sľub. Bola zvolená aj Ra­

da MNV a jednotliví funkcionári takto:

 

Ing. Emil Záhradník, predseda MNV ·

Ladislav Černota, podpredseda MNV

Rudolf Galanský, tajomník MNV (uvoľnený)

Členovia Rady MNV: Dr. Štefan Vašek

 

Ervín Kalus Jaroslav Koiš Elena Koyšová Emil Martinák Ludovít Štefek

Plénum MNV stanovilo jednotlivé komisie a ich predsedov:

-komisia verejného poriadku (Štefan Jánošík) -komisia plánovania a výstavby (Ján Remo) -finančná komisia (Rudolf Zajac)

Do vyšších orgánov zvolili občania poslancov do ONV, . SNR a Federálneho zhromaždenia. Niektorí z nich boli súčasne poslancami za Tunežice.

Do Okresného národného výboru: Eva Cibičková, vedúca predajne Potraviny Gejza Škrabák, pracovník JRD

l. máj KošecaDo Stredoslovenského KNV Pavel Lacko, z JRD   l. májDo Slovenskej národnej rady Jaroslav Janic, nástrojár z Gu­mární l. májaDo Snemovne ľudu FZ Augustín Kvasnica, predseda JRD BolešovDo Snemovne národov FZ Oľga Poliaková, z JRD Oúlov

V tomto roku sa v Ladcoch koná pre č í s lova nie dom o v -akcia, ktorá sa robila naposledy pred 20. rokmi. Poslanci MNV urobili aj súpis str o m o v -naposledy sa robil pred 10. rokmi.

V rovnakom čase ako v Ladcoch, teda 26. a 27,. novembra Voľby v Tunežiciach 1971 boli voľby aj v Tunežiciach. Zvolili nasledovných čle­nov Miestneho národného výboru:

Jozef Rožník, Jozef Rafko, František Češko, Bohumil Kvasni­ca, Ing. Jozef Mihálik, Jozef Hudec, Mária Letková, Mária Blažíčková, Karol Koštialik, Július Mihálik, František Gáb­r i š, Jozef Porubčan.

Do Rady MNV zvolilo prvé -ustanovujúce zasadanie pléna MNV Jozefa Rožníka, Jozefa Rafku, Františka Češku, Bohumila Kvasnicu a Ing. Jozefa Mihálika.

Predsedom MNV sa stal Jozef R o ž ník podpredsedom František Češko tajomníkom Jozef Rafko.

Dd roku 1964, teda za sedemročné volebné obdobie, dosiah­li v Tunežiciach tieto úspechy vo výstavbe obce:

generálna oprava miestneho rozhlasu (63 000,-Kčs) miestna komunikácia za železnicou (220 000,-Kčs) oplotenie dvora JRD, generálna oprava ošipárne a sociálneho zariadenia JRD (343 000,-Kčs) rozšírenie elektrickej siete (lB2 000,-Kčs) vybudovanie priepustu na miestnej komunikácii v Krúžku ( 170 000,-Kčs) vybudovanie ulice Záhumnie ( 57 000,-Kčs) prístrešok ČSAD ( 21 000,-Kčs) sušiak pre hadice požiarnikom ( II 000,-Kčs) žiarivkové osvetlenie v obci (l07 000,-Kčs) rozšírenie cintorína ( 25 000,-Kčs)

V obci sa vybudovalo 15 rodinných domov v celkovej hod­note 2 250 000,-Kčs. Obec mala SBD obyvateľov, z toho v pracovnom pomere 287 občanov (160 mužov, 127 žien).

V roku 1971 prebiehal trojročný 5 Ú dny pro c e 5 50 Stredoslovenskými kameňolomami a štrkopieskami pre poško­dzovanie nehnuteľnĎstí občanov výbuchmi v lome a súčasne

MNV rieši vyvlastnovanie poľnohospodárskej pôdy, ~re v9stav­bu a rozšírenie lomového hospodárstva tohoto podniku.

Dňa l. novembra 1971 bola za prítomnosti zástupcov ONV, OOR, Miestneho národného v9boru a Cementárne ladce slávnostne

o t vor en á novopostavená Materská škola a jasle. Miestny národn9 v9bor prevzal Materskú školu do svojej správy.

V tom čase bola riaditeľkou Materskej školy Paulína Mi­ková a pôsobili tu Viera Kováčová, Božena Predná a Petronela Zimprichová. V jasliach pracovali Eva Krajčiová, Gabriela Matuščínová a Mária Turičíková. Školníčkou bola Oľga Knažko­vá.

7. mája 1971 sa začala v9stavba Základnej deväťročnej školy v ladcoch. Na celom stavebnom pozemku mechanizmy vyhr­nuli ornicu, ktorú Pozemné stavby svojimi vozidlami vyváža­li na štrkopieskové pozemky pri Váhu. Tak sa občania po via­cer9ch odkladaniach a sľuboch dočkali v9stavby, ktorá bola už vzhľadom na stav v star9ch budovách školy akútna.

V školskom roku 1971 -1972, konkrétne l. septembra 1971 nastáva zmena vo vedení školy. Riaditeľom sa stáva lukáš Z e l i e n k a , ktor9 bol veľa rokov riadi teľom ZDŠ v Pružine. Doterajší riaditeľ František Žitva odchádza do Žiliny.

V tomto roku oslavy 50. v9ročia založenia KSČ oslávili spoločne ZDŠ a Osobitná učnovská škola. Na oslave vystúpil súbor Považan z Považskej Bystrice a uskutočnila sa opäť veľká v9stava v9tvarn9ch prác žiakov. Najlepší boli potom

Nová Materská škola

Začala sa výstavba Základnej deväť­ročnej školy

odmenení autobusovym zájazdom. K tomu istému vyročiu súťaži­li žiaci v tematike venovanej regionálnym dejinám Ladiec a vyročiu KSe p6d názvom "Slávna hist6ria". Podobnú súťaž usporiadala potom Osobitná učňovská škola a neskôr učňovská mládež okresu v organizácii OOR. Finále tejto súťaže sa po­tom konalo v Závodnom klube Ladce 5. novembra 1971 za účasti družstiev učňov z Považskych strojární, SMZ Dubnica nad Vá­

'. '

hom, Učňovskej školy v Púchove, Učilišťa Gumární l. mája PÚ­chov, Makyty Púchova Poľnohospodárskeho učilišťa v Pruskom.

V tomto roku sa v Osobitnej učňovskej škole Ladce dobre rozvíja mimoškolská činnosť. Aktivizuje sa najmä šport ­ľahká atletika, volejbal, stolny tenis, pod vedením Ing. La­dislava Dvorského. Pekná bola aj účasť žiakov na l. mája v Ilave, kde pripravili alegoricky voz.

Oo budovania školy zapájajú organizáciu ROH, ktorej predsedom bol Pavel M'atuščin.

Na konci školského roku .1970 -1971 majú 64 absloven­tov školy a prijali 59 novych žiakov.

V roku 1971 má Zbor pre občianske záležitosti v Ladcoch nasledovné zloženie:

Elena K o y š o v á , predsedníčka

členovia:         Milan Majerík, Ladislav Černota, Štefan Sivák, Jozefína Kalusová, František Žitva, Gejza Škrabák, Margita Žitvová, Anna Hriadelová. Matrikárkou je Oľga Viszusová.

Osobitná učňovská škola

Zbor pre občianske záležítosti

tlenovia ZPOZ-u okrem bežn9ch obradov (sobáše) dčinkova­li na všetk9ch pohreboch, prejavom -rozldčkou v mene MNV a recitovaním básne. ZPOZ v roku 1971 pripravil ce19 rad obra­dov, slávnostn9ch aktov a podujatí. Slávnostne sa odovzdáva­jd občianske preukazy, usporiadali sa 4 strieborné a l zla­tá svadba, navštívili prestárlych a chor9ch občanov. So ZPOZ-om dobre spolupracuje Slovensk9 zväz žien a teskosloven­sk9 červen9 kríž v ladcoch. Oobre je vedená pamätná kniha,

o ktorej sa písalo v časopise Slovenka.

V obvode mat r i k Y ladce -teda v ladcoch a Tuneži­ciach sa v roku 1971 narodilo 42 občanov, bolo 18 sobášov a 16 dmrtí.

Najväčší rozvoj dychovej hudby v ladcoch počas celej · jej histórie sa začína v roku 1971, ked ju začal viesť ka­pelník Posádkovej hudby v Trenčíne, major Miroslav Krížek. Po jeho príchode sa subor rozrástol na veľké teleso a rých­lo umelecky narástol. Oo repertoáru sa dostávali čoraz ná­ročnejšie skladby a sdbor si získal širok9 okruh posluchá­čov. Najväčšie zásluhy na organizovaní a riadení celej tej­to činnosti má vtedajší predseda ZK ROH Eduard Žáčik a nie­ktorí najaktívnejší členovia hudby -Ján temeš, Anton Zá­hradník, Emil Martinák a další.

V roku 1971 pod vedením mjr. Krížka získava sdbor prv9 väčší dspech na druhom ročníku celoslovenskej stavbárskej sdťaže dychových hudieb, kde sa umiestňuje na prvej prieč­ke.

Rozvoj dychovej hudby

 

Družstevníci JRD 1. máj Košeca žili v znamení pripravo­vaného VIII. zjazdu Jednotných roľníckych družstiev. Akýmsi heslom sa stala~ lepšia organizácia práce a kvalita.

Napriek vrtošivému počasiu dosiahli dobré hektárové výnosy u takmer všetkých plodín, osobitne obilovín. Postupné zlepšovanie, ktoré nastalo v roku 1967 vidieť aj z nasledov­nej tabuľky:

plodina 1967 (g) 1971 (g)

pšenica 23,22 35,60 jačmeň 23,60 35,60 zemiaky 106,50 181,40 cukrová repa 336,00 405,00

Na vývin kultúr a všetkých porastov malo vplyv počasie. Od l. januára do 18. januára bola tuhá zima, mrazy i dosta­tok snehu. Teploty dosahovali -10 až -23 oCo Prudká zmena nastala na konci januára, kedy vystúpila teplota až na +l 'oC a nastal odmäk. 23. januára dokonca pršalo a bolo tak teplo, že v bytoch sa prestalo kúriť. Hlásila sa jar, kvitli kvety, pučali stromy. Oenná ,teplota sa pohybovala od +4 oC do +10 °c a l. februára aj nočné teploty vystúpili na +8 oCo To trvalo zhruba do 22 . . februára 1971, kedy sa citeľne och­ladilo a teploty opäť klesli na -ll °c a zima pokračovala teplotami -18 až -22 °c aj v marci. V druhej polovici marca sa prudko oteplilo a na Jozefa -18. marca už bolo +12 oCo April bol taký, aký má byť -striedavo pršalo a bolo pekne a od 6. mája bolo už veľmi pekne, až 28 oCo Jún bol so strie­davým počasím, júl pekný a august slnečný. Bol to výborný čas pre poľnohospodárov a úrodu zobrali bez väčších strát.

Porovnajme si aj ž i voč i š n u výrobu s rokom 1967. , Priemerná dojivosť v roku 1967 bola 2343 litrov, v roku 1971 3531 litrov mlieka. Takéto zvýšenie znamenalo pre JRD príjem l 200 000,-Kčs. Niektoré ošetrovateľky vo Veľkom Košeckom Podhradí sa blížili k vytúženej hranici 4000 litrov na doj­nicu ročne. Z 31 ošetrovateliek celého JRD, 15 prekračovalo dojivosť 3500 litrov.

Nedobré počasie pre poľnohospodárov

 

Oproti plánu odovzdali naviac 218 q hovädzieho mäsa, ale aj dalšie produkty odovzdali vo väčšom množstve, ako mali.

Na konci roku 1971 pracovalo v JRD l. máj Košeca v ras­tlinnej výrobe 385 pracovníkov, v živočíšnej výrobe 145 pra­covníkov. Traktoristov a kombajnistov bolo 30, v dielňach a na ostatných pracoviskách 44 pracovníkov. Celkom teda 602 pracovníkov.

Plánovaná pracovná norma bola 21,-Kčs + 2,-Kčs v na­turáliach sa dodržala. Po prvýkrát boli družstevníkom prepla­tené d o vol e n k y. Na sociálne a kultúrne ciele sa vypla­tilo 290 000,-Kčs. Suma sa využila na rôzne účely: zájazdy družstevníkov po ČSSR, príspevok na pionierske tábory, rek­reácie pre 3D družstevníkov, výročia svadby, posedenia s prestárlymi členmi JRD, sociálna výpomoc a iné.

Zvyšovanie odbornej úrovne členov JRD zabezpečovali na všetkých výrobných strediskách Družstevné školy práce počas zimných mesiacov. Prednášali na nich odborníci z vlastných radov, ale aj lektori Socialistickej akadémie.

Výročná členská schôdza bola 17. februára 1971 v Závod­nom klube ROH Ladce za prítomnosti 614 družstevníkov a ID hostí. Na schôdzi odovzdali do rúk predsedu JRD Jozefa Skal­ku Čestné uznanie udelené pri príležitosti ID. výročia trva­nia zlúčeného JRD. Pre dalšie obdobie zvolili predstavenstvo:

Jozef S k a l k a, predseda Ján Čúga, ekonóm členovia predstavenstva: Štefan Palček (Košeca)

Margita Letková (Tunežice)

Ing. Samuel Tomka (Košeca)

Ing. Ivan Porubčan (Ladce)

Pavol Koňuch (Nozdrovice)

Antónia Mináriková (Ladce)

Jozef Rafaj (Košeca)

Vladimír Chalúpek (Nozdrovice)

 

Mária Ďurišová (Košeca)

Štefan Čiernik (Ilava)

Štefan Mikula (Ilava)

Anton Hudec (Veľ. Koš. Podhradie)

Jozef Štefanec (Ladce)

 

Sp r á v u JRD tvorili:

Jozef Skalka, predseda; Ján Čuga, ekonóm; Milan Mosný, agro­nóm; Pavol Koňuch, zootechnik; Jozef Kňažek, mechanizátor; Anton Prekop, stavebný technik; František Skušek, vedúci po­mocnej výroby.Vedúci výrobných stredísk: Ing. Samuel Tomka -Košeca Ing. Ivan Porubčan -Ladce Štefan Čiernik -Ilava Štefan Palček -Košeca Jozef Porubčan -farma TunežiceV Ladcoch bola vedúcou rastlinnej výroby Jozefína Grulichová, vedúcim živočíšnej výroby Jozef Štefanec.

V cementárni  pokračuje postupná  konsolidácia  výrobných  Prvýkrát  cez a  organizačných pomerov  po  spustení  závodu  do  prevádzky  na  400 tisíc ton začiatku roka  1969.  Uskutočnilo sa  niekoľko technických  no­ cementu  v  Ladeckej vinieR.  V novembri  1971  to  bol  veľkopokus mletia  cementu  pre  cementárni a zbestocementovú  výrobu.  V spolupráci  s  Výskumným  ústavom maltovín  v  Trenčíne sa  urobili  niektoré zlepšenia  na  cemen­tovom  mlyne. Vo  výrobe  sa  dosiahla  v  štyroch mesiacoch  výroba  po 50  000 ton  cementu  tak,  ako  to  predpokladala plánovaná  ka­pacita  nového  závodu.  Aj  celoročný plán  sa  splnil  -vypro­dukovali  428  000  tpn  cementu.  Nesplnil  sa  plán výroby  slin­ku  pre  haváriu  elektroodlučovača a  dalšie dôvody. 

V roku 1971 nevyvíjali organizácie nijakú zvláštnu čin­nosť, ktorú by bolo treba zaznamenať v kronike. Zachytili sme fakt, že po' odchode Margity 2itvovej z Ladiec sa stala predsedníčkou Slovenského zväzu žien Mária Liptáková, uči­teľka tunajšej deväťročnej školy. Zloženie výboru sa nezme­nilo.  Národný front a jeho organizácie 

Slovenský zväz požiarnej ochrany uskutočnil v tomto ro­ku veľmi dôkladnú preventívnu prehliadku, po ktorej prijal MNV celý rad opatrení. 

že 39  Socialistický zväz mládeže aktívne pomohol obci tým, za sedem dní vyčistil Lúčkovský potok. Zúčastnilo sa mladých ľudí. 

 

1972

 

 

24. septembra 1972 sa v Tunežiciach konala verejná schô­dza občanov, ktorá riešila kľúčové otázky dalšieho rozvoja obce Tunežice. Volebný program na roky 1971-1976 obsahoval závažné diela, ktorých začiatok sa kladie práve do roku 1972. Išlo o také práce, ako rekonštrukcia cesty číslo 61 s nadjazdom a jej odpojením od prechodu cez železnicu. S tým súviseli mnohé otázky občanov, ako úprava vchodov do domov, chodníky, ploty apod. Ďalšia významná stavba Dom smútku je plánovaná do roku 1973, stavia sa v akcii Z, je preto potrebná brigádnická pomoc. V tomto roku sa uvažuje

o prebudovaní bývalej ZDŠ na kultúrny dom, pretože sa mno­žia požiadavky občanov na priestory pre kultúrne podujatia, zábavy a posedenia, organizáciu svadobných hostín. Ďalší bod Volebného programu NF sa týkal úpravy futbalového ihriska, jeho oplotenia, na čo už je zhromaždený materiál. Táto akcia bola ukončená ešte do konca novembra 1972. Členovia Telový­chovnej' jednoty Tatran Stredoslovenské kameňolomy a štrko­piesky si počínali v brigádnickej činnosti najlepšie v roku 1972 zo všetkých organizácií.

10. júna 1972 sa konali v ladcoch a Tunežiciach doplňo­vacie  voľby poslanca  do  Okresného  národného  výboru  za  zosnu­lého Gejzu Škrabáka.  Zvolený  bol  občan Tunežíc,  predseda  MNV  Jozef  R o ž n i  k  . 

 

Okresná pracovná smena v dňoch 21. a 22. októbra v lad­coch mala dobrý priebeh. Brigádnici pracovali najmä pri vý­stavbe novej školy, organizácie záhradkárov a poľovníkov vy­sádzali stromky okolo cesty do Horných ladiec, kládlo sa po~ trubie do koryta lúčkovského .potoka v Horných ladcoch -pod Kališťom.

Veľké plány a konkrétne činy v Tunežiciach

Obecné záležitosti v ladcoch

Zbor pre občianske záležitosti pracuje v ladcoch pre obe obce matričného obvodu. Tak sa spoločne pripravujú mnohé ak­cie v obradnej miestnosti v ladcoch. Akcie väčšieho rázu v Zá­vodnom klube ROH. ZPDZ v tomto roku organizuje aj niektoré akcie netradičné: blahoželajú k 80. narodeninám občanom, kto­rí sa ich dožili v roku 1972, najstaršej učiteľke pri prile­žitosti Dňa učiteľov. Uskutočnili sa posedenia so vzornými vojakmi, privítanie prvákov v škole atd. Veľké pochopenie nachádza ZP OZ u JRD, ktoré poskytuje finančnú podporu, pre­tože rozpočet na tieto účely je minimálny. Rovnako je dobrá spolupráca s ladeckou cementárňou a osobitne so Slovenským zväzom žien.

V Materskej škole s jaslami v ladcoch došlo v roku 1972 k zmene vo vedení. Doterajšia riaditeľka Paulína Mi~ová od­chádza pracovať na ONV do Považskej Bystrice. Riaditeľkou je menovaná Viera Kováčová. V tomto čase prichádzajú prvé deti do det s k Ý c hja s i e l -prvým dieťaťom bol Nor­bert Ružička. Detskú lekárku pre toto zariadenie vykonáva

 

MUDr. Dana Pappová, obvodná detská lekárka z Ilavy.

V školskom roku 1972 -1973 prišli do Materskej školy nové učiteľky Irena Gajdošíková a Gabriela Kuniaková.

V O s o bit nej u č ň o v s kej š k o l e ukončilo v rokÚ 1971 -1972 školu 60 absolventov. Prijali 53 žiakov, celkom ich bolo už 195. V internáte bývalo 140, dochádzalo 55 žiakov. Škola má 4 triedy krajčírok, 3 triedy záhradní­kov, 3 murárov, 2 stavebný zámočník, 3 triedy maliarov.

Vedenie školy sa nezmenilo. Funkciu sociálnej pracovníč­ky vykonáva Jozefína Kalusová a zdravotnú sestru libuša Je-. senská, ktorá je na škole od začiatku.

Školy v ladcoch

V tomto roku sa definitívne uvoľnili všetky priestory patriace do areálu školy a mohli sa využívať školou, respek­tíve ako byty pre zamestnancov.

Základná deväťročná škola má v tomto roku 396 žiakov, 21 učiteľov a vychovávateľku v Družine mládeže. V spoluprá­ci so ZK ROH, ZRPŠ a niektorými spoločenskými organizáciami, pracovalo v škole 12 záujmových krúžkov.

Pionierska organizácia má 275 pionierov a 64 iskier. V tomto školskom roku vykázali vynikajúce výsledky v zberoch a pracovných brigádach vo voľnom čase. Nazbierali 31 000 ki­logramov železného šrotu, 900 kg papiera, 800 kg starého textilu, 1200 kg gaštanov a 270 kg šípok. Uvádzame tieto čís­la preto, lebo takýto výkon sotva má obdobu v predchádzajú­cich rokoch. Vedúcim Pionierskej organizácie vtomto roku bol Ján Suchár.

V roku 1972 sa v ZK ROH uskutočnilo veľmi vydarené po­dujatie: stretnutie troch generácií dychových hudieb z la­diec. Predstavila sa na ,ňom najstaršia dychová hudba, ktorá oslávila 52. výročie založenia, dalšia generácia 25. výro­čie a najmladšia dychovka účinkujúca tri roky. Na stretnutí snímala bratislavská televízia a konferovali ho Maja Vel­šicová a Michal Slivka. Na záver vystúpili všetci hudobníci spoločne.

Začiatkom júla 1972 to zase bola veľká celoslovenská súťaž stavbárskych dychoviek za účasti orchestrov Cementáreň lietavská lúčka, Priemstav Prievidza, Cementáreň Stupava, Cementáreň Horné Srnie, Cementáreň ladce, Pozemné stavby Košice, Pozemné stavby Nové Mesto nad Váhom. Na záver uspo­riadali veľký koncert za veľkej účasti obecenstva z ladiec

okolia.

Kultúra v znamení dychovky

Z dalších kultúrnych podujatí a udalostí hodno zazname­nať besedu so spisovateľom Jozefom Horákom za účasti detských čitateľova pot6m učiteľov slovenského jazyka.

V rámci osláv 27. výročia oslobodenia Ladiec vystúpil v kultúrnom dome divadelný súbor SZŽ z Dubnice. V ZK ROH sa poriadali pravidelné tanečné večierky s kul­túrnymi programami vždy každú sobotu.

V zasadačke kultúrneho domu sa poriadala výstava šikov­ných rúk žien. Takto vyvrcholil kurz šitia a strihov poria­daný ZK ROH spolu so Slovenským zväzom žien.

Už tradičná výstava žiackych prác bola v klubovni a za­sadačke ZK ROH v dňoch 1.-4. júna 1972.

Miestna skupina Československého červeného kríža Ladce -Tunežice, mala svoju výročnú schôdzu, ktorá reprezentovala 351 členov tejto organizácie. Pozornosť venovali v dalšom ob­dobí darcovstvu krvi, pomoci obci pri plnení Volebného pro­gramu a osvetovej činn01ti, kde usporiadali 6 prednášiek, kurz prvej pomoci a dalšie podujatia.

V Základnej deväťročnej škole organizácia Slovenského zväzu požiarnej ochrany zostavila družstvo mladých požiar­nikov, ktorého vedúcim sa stal Jozef Mikušinec. Tak sa oži­vili staré tradície, ked deti z Ladiec patrili medzi naj­lepších mladých požiarnikov na Slovensku.

Dobre sa rozvíjala spolupráca Socialistického zväzu mládeže so ZK ROH pri organizovaní školení, prednáškovej propagandy a iných vzdelávacích i zábavných a kultúrno­spoločenských akcií. V tomto smere dobre fungovalo tzv. Stredisko odborárskej výchovy, ktoré bolo v ZK ROH

Organizácie Národného frontu Z iniciatívy Eleny Koyšovej a Márie Liptákovej bola

20. novembra 1972 slávnostne otvorená Pamätná izba Sloven­ského zväzu žieh. Izba slúžila na oboznámenie, najmä mla­dej generácie s predmetmi dennej potreby, ktoré obyvatelia Ladiec používali pred desaťročiami. Vystavené boll kroje, kolíska, krosná, kuchynské náčinie a iné. Pamätná izba bola umiestnená v budove starých robotníckych kolónií a žiaľ, musela byť zrušená pri demolácii týchto budov a nikto sa ne­postaral o jej premiestnenie na iné miesto.

V roku 1972 bol založený spevácky krúžok žien. Sloven­ský zväz žien sa podujal na jeho založenie, aby zaplnil veľkú medzeru, ktorá bola v kultúrnych programoch, ale naj­mä pri obradoch Zboru pre občianske záležitosti. Bol to veľmi záslužný čin, ako ukáže aj budúcnosť. Prvou vedúcou bola učiteľka Základnej deväťročnej školy Elena Fábryová. Po jej odchode na dôchodok prevzala vedenie Mária Liptáko­vá a neskoršie učiteľka Viera Králová. Ale to už nepatrí do roku 1972.

Rok 1972 je prvým pokusom zvrátiť formalizmus v záväz­kovom hnutí, ktorý sa začal prejavovať aj v Ladcoch. V zá­väzku na rok 1972 sa objavili celkom konkrétne úlohy jed­notlivým organizáciam, ktoré však vyplývali z ich záväzku.

Veľmi aktívni v tomto roku boli členovia Socialistic­kého zväzu mládeže (predseda Ján Suchár), ktorí len v júni 1972 usporiadali 5 brigád, na ktorých sa zúčastnilo do 30 členov. Tradične vysoký a hodnotný záväzok mala organi­zácia Slovenského ~vocinárskeho a záhradkárskeho zväzu vo výsadbe okrasných a ovocných stromkov a pestovani jahôd.

Pamätná izba žien Spevácky krúžok žien

Organizácie Národného frontu pri zveľadovani obce

Československý červený kríž obrátil v záväzku pozornosť na opatrovanie prestárlych občanov, 25 čle~ov darovalo krv, brigádnickú činnosť a zber liečivých rastlín.

Celková hodnota záväzku bola 712 000,-Kčs. Aspoň nie­ktoré z akcií: JRD -dvor Ladce vybudoval svojpomocne 50 m dlhú betónovú cestu. Veľmi účinne si občania počínali pri rekonštrukcii skupinového .vodovodu a pri úprave okolia by­toviek. K aktivite pomohla Národná smena, ktorá sa konala

22. -23. apríla 1972. Zúčastnilo sa na nej v Ladcoch viac ako 600 občanov a mládeže odpracovali 2800 hodín.Rok 1972 je na celom JRD l. máj charakterizovaný zlep­šenou pracovnou disciplínou i dobrými výsledkami v rastlin­nej, živočíšnej a pridruženej výrobe.

Priemerné hektárové výnosy dosiahli až 39,6 q a špič­kové až 60 q z hektára. Celkový výmlat obilia bol 176 vagó­nov, čo je o 100 % viac ako pred desiatimi rokmi. Vzrástla výroba krmovín na ornej pôde a na lúkach. Bol to dôsledok správneho obrábania, hnojenia a dodržiavania agrotechnic­kých termínov a správneho striedania kultúr. Viaceré, málo výnosné lúky a pasienky sa v tomto a predchádzajúcom roku zúrodnili, celkom 70 hektárov. Prehľad hektárových výnosov

a  percento plnenia plánovaných  úloh  v  roku  1972: 

pšenica  39,1  q  113 % 

jačmeň  33  103 

ovos  22,5  100 

zemiaky  124,4  71,4 

cukrová  repa  371,3  96,7 

kŕmna repa  552,7  91,9 

kukurica  na  siláž  411,4  100,8 

Člate1iny na  ornej pôde  86,5  120 , 7 

seno  z  lúk  50,4  121,1 

 

Zlepšená pracovná disciplína na JRD l. máj Košecav Ž i voč í Š nej výrobe bol zaznamenaný r~st výroby hovädzieho mäsa, bravčového mäsa i výroba mlieka. JRD l. máj Košeca prekročilo celoštátny priemer výroby a dodávok mlieka a ostatných živočíšnych výrobkov. Plán výroby mlieka ,bol l 660 000 litrov, vyrobilo sa l 740 000 litrov. Štýristose­demdesiatštyri družstevných kráv vyprodukovalo priemerne 3 682 litrov na jednu dojnicu. Tým sa podaril vlastne histo­rický prechod cez hranice ~riemernej dennej dojivosti 10 li­trov. V hodnotení výrobných stredísk skončili Ladce tesne na druhom mieste za Veľkým Košeckým Podhradím. Tieto dve stre­diská si najlepšie počínali aj vo výrobe a nákupe mäsa.

Vo vypočítavaní úspechov musíme spomenúť aj pridruženú výrobu, ktorej vytvorená hodnota dosiahla v roku 1972 takmer 9 miliónov Kčs, čím prekročili plánovaný príjem o jeden a pol milióna Kčs. JRD zabezpečovalo ťažbu a dodávku štrkov, pracovala stavebná skupina, ktorá stavala aj vodovody a mno­hé objekty na okolí i vzdialenejších miestach.Rozširuje sa sociálna a kultúrna starostlivosť o členov. 42 družstevníkov sa zúčastňuje rekreácie, z toho 10 v zahra­ničí. Poskytuje sa kúpeľná starostlivosť, sociálne podpory. Organizujú sa rôzne záujmové zájazdy, výlety a kultúrne po­dujatia.JRD venovalo pozornosť dalšiemu vzdelávaniu družstevní­kov v ich odbornostiach. Družstevné školy práce sa zriadili v Ladcoch, Košeci, Ilave a vo Veľkom Košeckom Podhradí. Do pracovného pomeru bolo po prvýkrát zaradených 5 vlastných vyučencov a další desiati navštevujú poľnohospodárske učňov­ské  školy. V roku  1972  udelili  ÚV  KSČ a  vláda  ČSSR Jednotnému  roľ­níckemu  družstvu  l.  máj  Košeca  za  vynikajúce výsledky  vyzna­

 

menanie "Družstvo 50. výročia založenia KSČ". ňalšie čestné uznanie dostali pracovníci rastlinnej výroby za vynikajúce . výsledky vo výrobe krmovín, stavebná skupina "Čestné uznanie Vojenského útvaru v Dubnici nad Váhom" za kvalitné pre vede­

 

nie výstavby objektov, "testné uznanie Okresnej poľnohospo­dárskej správy" kolektív traktoristov, "testné u~nanie ÚRD" kolektív pracovníkov živočíšnej v9roby za v9s1edky vo výro­be mlieka a mäsa.

Na koniec tejto časti ešte zmienka o tom, ako družstev­níci JRD Košeca v tomto roku zarábali. Plánovaná hodnota pra­covnej jednotky bola 21,-Kčs plus naturálie 2,-Kčs. V prie­

behu roka dostali zálohove 15,-Kčs, na konci roka ešte 6,-Kčs a podiely na každú normu 2 koruny za hospodárske v9s1edky. Naturálie v hodnote 2,-Kčs. Pracovná jednotka ­pracovná norma bola teda 25,-Kčs. Okrem toho bolo podľa prijatého poriadku vyplatené 350 000,-Kčs prémií.

V roku 1972 prekročili cementári projektovanú kapacitu vo výrobe cementu. Vyrobili 555 000 ton, z toho 472 000 ton triedy 400. Stabilizuje sa teda akosť produkcie a klesajú náklady na výrobu.

Vyskytlo sa však dosť porúch a 3 väčšie havárie:dvakrát elektroodlučovqč rotačnej pece a požiar slinkových pásov.Dobrá výroba i nedostatky v cementárni

1973

V roku 1973 sa začala rekonštrukcia budovy bývalej Ma­terskej školy na účely Miestneho národného výboru. Stavba bola zaradená do akcie Z práve na tento rok. Súča~ne sa roz­pracováva a pripravuje dokumentácia, projektová úloha na vý­stavbu O o m u s l u ž i e b, rovnako v akcii Z. Na pléne MNV a na iných fórach sa v tom čase veľa hovorí aj o výstavbe obchodného strediska. K výstavbe však nedošlo.

Okresná konferencia JRD, ktorá sa konala v roku 1973 bola začiatkom etapy v rozvoji poľnohospodárstva okresu Považská Bystrica. Dd nej sa začínajú uplatňovať efektívne zásady kooperácie, koncentrácie a špecializácie poľnohospo­dárskej výroby. Veľký ohlas mala výzva poľnohospodárov Po­važskobystrického okresu ku všetkým okresom Slovenskej so­cialistickej republikY na prekročenie výroby a nákupu mlie­ka. Tento rok bol mimoriadne úspešný v pestovaní obilovín (píšem o tom dalej) aj v okrese Považská Bystrica, za čo bol okresu na celoslovénských dožinkoch v Nitre udelený Rad práce. Zásluhu na tom majú aj naši družstevníci.

Výročná členská schôdza JRD l. máj Košeca sa koná

27. februára 1973 v ZK ROH Ladce, za účasti 681 členov druž~tva. Odznela správa o hospodárskych výsledkoch v roku 1972 (ekonóm JRD Ján Čuga) a plán JRD na rok 1973 (Stanis­lav Kvasnica). Zvolili nové predstavenstvo na roky 1973 ­-1976. Boli v ňom:

Jozef S k a l k a -predseda JRD Stanislav Kvasnica-podpredseda

Ján Čuga  -ekonóm 

členovia:  Pavol  Koňuch, Štefan Čiernik, S ilvester Bagin, 

Ing.  Ivan  Porubčan (Ladce),  Ján  Živčic, Jozef 

 

Rekonštrukcia budovy pre MNV

V Jednotnom roľ­níckom družstve

Štefanec (Ladce), Antónia Mináriková (Ladce), Margita Letková (Ladce), Mária Ďurišová, Vladimír Chalúpek, Ing. Samuel Tomka, Štefan Palček, Anton Hudec.

Ďalej zvolili komisie:

-revízna  komisia  -predseda  Rudolf  Letko 

sociálna  komisia  pre~seda Ing.  Ivan  Porubčan 

-mzdová  komisia  -predseda Ing.  Samuel  Tomka. 

 

Svojím spôsobom historické rozhodnutie prijala členská schôdza, ked prijala za svojich členov 39 roľníkov z obce I l i a v k a a 112 členov z obce M a l é K o š e c k é Pod hra ­die s výmerou 250 hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Už som spomínal, že tento rok je lrokom veľkých úspechov v r a s t l inn e j v Ýrob e Dobrá príprava pôdy, hnojenie, sejba, chemické a kultivačné ošetrenie, dobrá organizátorská práca i veľmi priaznivé počasie priniesli vysoké úrody obilo­vín, ktoré po prvýkrát v histórii JRD i okresu prekročili priemerných 40 q z hektára. I ked sa nesplnili plánované plo­chy osevu, vysoko sa prekročila výroba. Aká bola teda pláno­vaná a skutočná výroba?

Pšenica plánovaných 35,5 q skutočne 48,6 q jačmeň 32,5 41,7 ovos a miešanky na zrno 21,0 23,5

 

 

 

Horšie však boli výnosy v ostatných plodinách. Výnosy zemiakov sa splnili na 90,1 %, cukrová repa na 57,7 %. Pote­šiteľná je však tá skutočnosť, že sa darí odstraňovať staré neduhy -vysoké náklady na rastlinnú výrobu.

Už som spomenul nezanedbateľný vplyv počasia na vysokú úrodu obilovín, ale i nízku úrodu okopanín. V roku 1973 v januári takmer nebolo snehu. Nočné teploty sa pohybovali od O do 3 oCo Dňa 7. januára sa dokonca pásli ovce i kravy: Vo februári zase striedavo pršalo, alebo padal sneh. V marci bolo už teplejšie a na konci mesiaca teplo. Apríl bol suchý

a chladný. Prvýkrát zapršalo až 9. a 10. apríla. V mesiaci

máj bolo väčšinou pekne s nočnými teplotami až 8 °C, cez deň

24 -28 oCo Iba v čase od 12. do 18. mája, v dňoch tzv.

"zmrznutých svätých" bolo chladnejšie a v noci i prízemné mrazíky. Jún sa začal priaznivo, pretože hned na začiatku riadne zapršalo. Potom už bolo pekne a teplo, až 27 °c a

v júli 30 °C, v auguste až 35 oCo September priniesol mnoho dažda a 13. októbra sa objavil prvý sneh a bolo aj -5 oCo

November sa vyznačoval premenlivým počasím a koncom mesiaca napadlo veľa snehu. Začala sa pravá zima. 15. decembra na­padlo 30 cm snehu a 17. decembra pripadlo dalších 20 centi­metrov. 21. decembra sa však náhle oteplilo na 3 stupne C a nastal odmäk. Do konca roku 1973 bolo po snehu. Pri teplo­te II °c lietali muchy a včely. Vcelku však bol rok 1973 suchý, klesli spodné vody a mnohí občania museli studne prehlbovať.

Na konci roku 1973 malo JRD 1214 kusov hovädzieho do~ bytka, z toho 510 dojníc. Chovali 1698 ošípaných a 268 oviec. Prvýkrát po rokoch bola nedobrá situácia vo výrobe mlieka. Dojivosť poklesla na ·3300 litrov a celková výroba bola l 671 000 litrov, čo bolo 92 % z plánu. Denná dojivosť však bola i tak nad celoslovenským priemerom -10,2 litra.

Zaujímavé sú i priame náklady na výrobu. Liter mlieka stál JRD 2,27 Kčs, l kus odstavčiat 408,-Kčs, l kg hovädzie­ho mäsa 18,56 Kčs a bravčového mäsa 19,55 Kčs.

Dobré výsledky dosahovala pridružená výroba, ktorá prekrôčila už 10 miliónov Kčs výkonov.

Na pracovnú aktivitu dobre vplývalo 16 kolektívov Bri­gád socialistickej práce, aspoň tie, ktoré brali túto súťaž neformálne, ako boli členovia BSP opravárenských stredísk, ale i další v živočíšnej a rastlinnej výrobe.

V roku 1973 pri vysokom plnení plánu výroby. 572 tisíc ton cementu, myslia v cementárni aj na š etrenie, čo sa im darí najmä v energii a poklese neproduktívnych nákladov. Stabilizuje sa a k o s ť cementu -prvý stupeň akosti ude­lili cementu SPC 325 a PC 400.

V roku 1973 sa zaviedla intenzifikácia mletia cementu v cementovom mlyne č. 3.

Tento rok je v cementárni významný aj preto, lebo sa vedenie podniku spolu s odborovou organizáciou púšťajú do riešenia pracovných, hygienických a sociálnych potrieb za­mestnancov. No pre rôzne objektívne, najmä finančné dôvo­dy sa darí tieto úlohy plniť až na budúci rok. A tak v ro­ku 1973 dokonca klesli priemerné zárobky o 147,-Kčs opro­ti plánu a o 90,-Kčs oproti minulému roku.

V tomto roku sa podnikovým riaditeľom stáva Ing. La­dislav B u l i k, výrobno-technickým námestníkom Ing. Fran­tišek Strakovič.

2. jún 1973 je dňom smútku. Pri čistení zásobného sila surovinovej múky č. l zahynuli Vincent Vychopen a Ján Zákop­čan.

Zloženie Zboru pre občianske záležitosti -spoločného pre obce Ladce a Tunežice sa čiastočne mení. Doplňuje sa

o učiteľku Evu Suchárovú a predsedom sa stáva Ladislav Čer­nota.

 

 

 

V roku 1973 sa narodilo v matričnom obvode 49 detí ­všetky boli prijaté v obradnej miestnosti. Uzavrelo sa IB manželstiev a 19 občanov zomrelo. Zbor pre občianske zá­ležitosti organizuje aj niektoré netradičné formy: organizujú návštevu v Ústave sociálnej starostlivosti v Dol­nom Lieskove, spolupracujú pri príprave Medzinárodného dňa

Lepšia akosť produkcie Ladeckej cementárne

Nápaditá činnosť Zboru pre občiansk záležitosti

žien a spolupracovali pri prijatí návštevy z Turkménskej ZSSR.

V roku 1973 sa na miestnom cintoríne v Ladcoch dáva do užívania novopostavený O o m s mú t k u, ktorý nahradí sta­rú márnicu, i ked svojou veľkosťou a najmä umiestnením ani tento nedovolí usporadúvať smútočné obrady na dobrej úrovni.

V školskom roku 1972-1973 bolo v O s o bit nej u č ň o v -Školy a kultúra s kej š k o l e 14 tried v odboroch murár (3), maliar (3), stavebný zámočník (2), krajčírky (3), záhradníci (3), spolu 121 chlapcov a 77 dievčat. V internáte ubytovali 149 učňov, čo bol stav neprimeraný -predimenzovaný.

V tomto roku založili v Osobitnej učňovskej škole orga­nizáciu Slovenského zväzu žien, ktorá mala 35 členiek a pr­vou predsedníčkou sa stala Jozefína Kalusová.

Začiatkom decembra 1973 sa ukončili práce na prvom pa­vilóne novostavby Z.ákladnej deväťročnej školy Vyučovať sa v ňom začalo 16. decembra 1973. Nový pavilón slúži ročníkom 6. -9., má dve podlažia, 9 učební, z toho jedna špeciálna. Okrem ' toho sú tu 4 kabinety, zborovňa, kancelárie vedenia školy.

Základná deväťročná škola má v tomto roku 384 žiekov a 21 učiteľov.

'V k u l túr n o m ž i vot enadalej dominuje dychová hudba a to veľký orchester, rovnako ako malé hudby, ktoré nadalej hrávajú v pôvodných -i ked trocha pozmenených zostavách. Malá dychová hudba sa v roku 1973 zúčastnila

III. ročníka Národného festivalu malých dychových hudieb v Lednických Rovniach.

V marci 1974 dali do užívania rekonštruovanú budovu Miestneho národného výboru. Postupne ju zariadujú nábytkom a ku koncu roka bola vybavená aj obradná miestnosť.

Z významnejších stavebných akcií spomeniem: rekonštrukciu miestneho rozhlasu za 170 000,-Kčs, vyasfal­tovanie niektorých miestnych komunikácií, postavenie čakár­ne pri hydrocentrále na hlavnej ceste. Dokončila sa pre­stavba predajne Obuv z bývalého obecného domu.

MNV zakúpil za 363 000, -Kčs projekty pre vod o vod Ladce -Tunežice -Podhorie. Naproti tomu znova sa odložila výstavba Domu služieb na rok '1975. Rovnako odložili aj úpra­vu a rozšírenie cintorína.

Zlepšili sa služby obyvateľstvu tým, že sa zriadila predajňa Okresného priemyselného podniku, ktorá slúžila ako vzorková, opravovňa rádií a televízorov, opravovňa športového náradia Slovšport.

Akciu Z už tradične podporila Národná smena, ktorá sa konala v dňoch 22. -28. apríla 1974. Účinná bola pomoc or­ganizácií NF, Ladeckej ~ementárne a škôl. Medzi prácami do­minovali: likvidácia starej hydinárne, rekonštrukcia šatní na futbalovom ihrisku a miestne komunikácie v okolí byto­viek. Pochopiteľne, pracovalo sa aj pri výstavbe Základnej deväťročnej školy -druhého pavilónu.

V tomto roku venovali pozornosť v MNV i niektorých orga­nizáciach NF jednotému systému brannej výchovy. V ZK ROH sa konali prednášky Civilnej obrany, na ktorých sa zúčastňovalo do 100 poslucháčov, najmä z radov dôchodcov . V Základnej de­väťročnej škole sa' vytvorili krúžky branného charakteru ­-menovite turistický, strelecký, modelársky a dva krúžky zdravotnícke.

stavby uskutočnené alebo ukončené v roku 1974

Jednotný systém brannej výchovy

obyvateľstva

V rámci organizovania Civilnej obrany sa v obci vytvori­lo 5 hliadok: dve zdravotné, l protichemická, l požiarna, l poriadková.

V obci sa zriadilo stredisko výcviku a výchovy bra n c o v, ktorého sa zúčastňovali branci z Ladiec, Podho­ria a Tunežíc. Na záver cvičebného cyklu usporiadali branný pretek.

Plénum Miestneho národného výboru v Ladcoch prijalo v ro-Dokument o rozvoji ku 1974 zaujímavý dokument. Zaujímavý tým, že v ňom bdli za-obce hrnuté akcie do roku 1980 (niektoré do roku 1982), ktoré sa snažil MNV v nasledujúcich rokoch postaviť. Nie všetky sa realizovali z rôznych, zväčša finančných alebo dodávateľských príčin. Niektoré boli predsa postavené -i ked 50 značným' oneskorením. Uvádzam tieto akcie, ako svedectvo snahy orgá­nov MNV obci pomôcť. Čitateľ kroniky, znalý pomerov v Ladcoch vie, ako sa plnili:

Dom služieb -novostavba l 900 000,-1976 Obuva -prestavba 160 000,-1974 Spojovacia chodba 50 šatňami v ZDŠ 780 000,-neuskut. Zdroj -prestavba 400 OGO , -1976 Otex -prestavba 300 000,-1976 Domáce potreby -renovácia 400 000,-1977 Úprava cintorína 150 000,-1975 Prestavba Miestneho rozhlasu 200 000,-1975 Chodníky s asfaltovým povrchom 600 000,-1980 Vodovod 10 000 000,-1978 Športový areál 3 500 000,-1980 Prekrytie Lúčkovského potoka 150 000, -1976 Plynofikácia 1980 Obchod Horné Ladce 800 000,-1982 Požiarna zbrojnica l 200 000,-1981 a niektoré menšie stavby, stavebné a iné úpravy. Napr. úpra­va potokov bola stále nedostatočná. Potvrdilo sa to v polo­vici októbra 1974, kedy výdatne pršalo a 21. toho mesiaca sa vylial Slatinský potok zo svojho koryta v priestoroch novej školy. Voda sa rozliala a prenikla do suterénov a všetkých nižšie postavených budov. Pomoc poskytli požiarni­ci z cementárne a obce, ktorí vodu vyčerpávali.

 

1974

 

Rok 1974 je rokom 25. výročia začiatku zakladania JRD V Jednotnom roľníc­v Československu. Už iba spomienky zostali na roky presvedčo­kom družstve l.máj vania, agitovania a dokazovania, že myšlienky socialistickej Košeca poľnohospodárskej veľkovýroby sú správne. JRD l. máj Košeca prešlo prudkým rozvojom najmä po roku 1961, kedy vlastne vzniklo z malých JRD Ladce, Košeca, Ilava, Nozdrovice, Tune­žice, Veľké Košecké podhradie. Predpovede o krachu sa nespl­nili, práve naopak sa dokázalo, že čím väčší komplex, tým sa môžu uplatniť prednosti veľkovýroby: mechanizácia, špe­cializácia a neskôr aj kooperácia.

JRD l. máj Košeca hospodári v roku 1974 na 2 232 ha poľ­nohospodárskej pôdy, z toho 991 ha ornej. Výrobné strediská majú pôdu takto: Ilava -427 ha (174 ha ornej), Košeca ­-610 ha (347), Ladce -584 (293), Veľké Košecké Podhradie -609 ha (175). Orná pôda v celom komplexe JRD tvorí 44,3 % z cel~ovej výmery. Obilniny zaberali v roku 1974 56 %, ze­miaky 8 %, technické plodiny 6,2 %, kŕmne plodiny 27,5 %, strukoviny a liečivé rastliny 3,73 % a zelenina 0,02 % or­nej pôdy. Z toho vidieť, že hlavnou výrobnou náplňou bolo obilie a krmoviny.

Pod vplyvom zlého počasia sa muselo vyorať 10 ha viac­ročných krmovín, ktoré boli znehodnotené. Hektárové výnosy obilia však boli opäť dobré . . Pšenica z 365 ha výmery mala priemerné výnosy f3,5 q, raž 42,8 q, jarný jačmeň 58 q a ovos 40,2 q. V L a d c och to bolo 45 q pšenice a 48 q

jačmeňa priemerne na hektári. Priemerne sa darilo zemiakom,

ale re~ord sa dosiahol v pestovaní krmnej repy, ktorá mala

1025 q z hektára.

29. júla bola na JRD Košeca slávnostne otvorená

o kre s n á žatva. Žať sa začala raž na Rudnom za účasti hos­tí z okresu a okolitých JRD. Po otvorení žatvy sa počasie zhoršilo a letné poľnohospodárske práce sa pretiahli až do septembra. 47,5 q z hektára u všetkých obilovín spolu je re­kordom v doterajšej histórii JRD l. máj.

Počasie bolo i nadalej zlé. Pršalo, takže sa nedalo často vstúpiť na pôdu. Na zber zemiakov a cukrovej repy sa neustále organizovali brigády, nedali sa použiť stroje . Bola to najnáročnejšia jeseň za posledné roky, pretože ani jesen­ná úprava pôdy a sejba neprebiehali bez problémov .v ž i voč í š nej výrobe zaznamenalo JRD určité zlep­šenie v úhyne mládat, ktoré sa znížilo i vo výrobe bravčové­ho mäsa. Znížila 'sa však i výroba mlieka na 3 418 litrov priemerne ročne a denná dojivosť na 9,36 litra.Výsledkom hospodárenia je čistý zisk. Tento dosiahol v roku 1974 sumu 3 120 000,-Kčs . Mzdy oproti roku 1973 vzrástli na 114,B % a priemerná mesačná odmena jedného pra­covníka bola lB92,-Kčs.B r i gá d Y s o c i a l i s t i c kej prá c e založené ešte v roku 19]3 veľkou mierou prispievali k dobrým hospo­dárskym výsledkom JRD -aspoň tie, ktoré brali svoje člens­tvo v-BSP neformálne. Aktivitu prejavili najmä v žatve a pri ostatných poľných prácach. Dňa 13. decembra 1974 sa v kultúrnom dome v ladcoch konal aktív, na ktorom udelili bronzové odznaky BSP kolektívom (vyberám len kolektívy z ladiec a Tunežíc):

-Kolektív 17-tich pracovníčiek rastlinnej výroby na farme Tunežice -vedúca BSP Justína Beniaková,

-Kolektiv 17-tich' pracovničiek a pracovnikov živočišnej výroby na výrobnom stredisku ladce -vedúca Mária Daňová,

-Kolektív 21 pracovní~iek rastlinnej výroby v L~dcoch ­vedúca BSP Jozefína Grulichová,

-Kolektív l2-tich oletrovateliek prasiat a býkov vo výkrme v Ladcoch -vedúca BSP Anna Štefancová,

Kolektív ll-tich traktoristov a opravárov v Ladcoch -ve­dúci BSP Pavol Hanzel.

Oo kolektívov mladej generácie JRD sa dostáva aj š por t Diev~atá a ženy z JRD sa v máji 1974 zú~astnili Okresnej Iportovej olympiády v Púchove, kde získali l. mies­to vo volejbale a o mesiac neskôr 2. miesto na Krajskej sú­ťaži v Koli.

Čulý bol aj k u l túr n y život -návltevy divadla, zá­jazdy rekrea~né i náu~né. Vytvorila sa tradícia korporatív­nej návltevy Celoslovenských dožinkov a výstavy Agrokomplex v Nitre.

Výro~ná ~lenská schôdza JRD sa konala 26. februára 1974 v ZK ROH Ladce a slávnostná ~lenská schôdza pri príležitosti

25. výro~ia zakladania JRD tiež v Ladcoch. Na tejto schôdzi si zakladajúci ~lenovia zaspomínali na ťažké za~iatky spolo~­ného hospodárenia. Zaslúžilým pracovníkom odovzdali ~estné uznania a plakety.

Správa JRD v roku 1974: Jozef Skalka -predseda, Stanislav Kvasnica -podpredseda, Ján Čuga -hlavný ekonóm, Pavol Koňuch -hlavný zootechnik, Mila~ Mosný -hlavný agronóm.

Ved ú c i m výrobného strediska v Ladcoch je nadalej Ing. Ivan Porub~an, agronómka Jozefína Grulichová, zootech­nik Jozef Štefanec, ekonómka Veronika Martináková a Michal Koltialik ako skladník.

V Ladeckej cementárni stále pokračuje dostavba závodu. V tomto roku dali do prevádzky prekladacie zariadenie žeria­vov v centrálnej skládke. V tom istom čase sa začína v podni­ku uplatňovať metóda A.o.Basova na úseku bezpečnosti práce. Iniciátormi sú Brigády socialistickej práce, celkom B kolek­tívov.  Ladecká cementáreň v roku 1974 

V roku  1974  sa  začína  výstavba  op r a v o v ne  Raj vozňov. 

Výroba cementu po prvýkrát prekročila hranicu ton -vyrobili 602 tisíc ton cementu, z toho triedy 315 tisíc ton.  600 tis. PC 400 

Najzávažnejšou udalosťou, ktorú treba v Základnej deväť­V Základnej deväť­ročnej škole v Ladcoch zaznamenať je zvýšenie počtu žiakdv ročnej škole na 439, pretože pribudli žiaci z jednotriedok v Podhorí a Tunežiciach, ktoré sa zrušili.

Pionierska organizácia má v tomto roku 339 pionierov a 79 iskier a celkom 14 oddielov. Aj v tomto roku si úspeš­ne počínali pri zberocn a pracovných brigádach. Zo záujmo­vých krúžkov je najlepší šachový, ktorý sa stal majstrom okresu Považská Bystrica.

V októbri 1974 sa otvára druhý pavilón školy, v ktqrom sa umiestňujú ročníky 1.-5. Stará budova ZDŠ sa dá­va k dispozícii Osobitnej učňovskej škole a bývalá budova ročníkov 6.-9. (urbársky dom) sa prerába v investorstve ZDROJ-a na predajňu potravín.

V roku 1974 hodno spomenúť mimoriadne vydarený Medzi­národný deň detí na Pionierskom štadióne. Svojím spôsobom inovačná bola výchovná súťaž "Vatry na horách" usporiadaná · pri príležitosti výročia Slovenského národného povstania. Bolo to 25 10-15 minútových rozhlasových relácií, ktoré potom prevzali všetky školy v okrese. Súťaž bola dlhodobá a vyvrcholila vo finále. Súťaž prevzala Okresná odborová rada, ktorú potom autor scenára Branislav Lipták pripravil ako učňovskú súťaž všetkých učilíšť a učňovských škôl v okre­se. Veľkú pomoc poskytol zástupca riaditeľa ZDŠ Valter Fábry.

Predsedom Združenia rodičov a priateľov školy bol v tomto školskom roku Stanislav K a l u s a Karol Koštialik bol pokladníkom.

Pri Základnej deväťročnej škole sa zriaduje Izba revo­lučných tradícií, ktorá je predbežne umiestnená v ZK ROH. Autorom je Branislav Lipták a inštalovali ju svojpomocne za prispenia učiteľov ZDŠ a dielenských učiteľov Osobitnej učňovskej školy, ZRPŠ a ONV v Považskej Bystrici.

Izbu revolučných tradícií tvoria exponáty regionálne­ho charakteru bohatej revolučnej minulosti Ladiec a čiastoč­ne i okresu Považská Bystrica. Slávnostného otvorenia 29. apríla 1974 sa zúčastnilo mnoho občanov a hostí.

Školský rok 1974-1975 sa otvoril .s triedami murárov (3), maliarov (4), stavebný zámočník (2), krajčírky (5), záhrad­ník (3). Začiatok roka bol narušený mnohými pracovnými bri­gádami na poľnohospodárskych prácach -najmä pri zbere zemia­kov a repy.

Aj v Osobitnej učňovskej škole sa otvorila novozriadená Izba revolučných tradícií. Realizovali ju dielenskí učitelia so svojimi žiakmi.

Záverečných 5kúšok v Osobitnej učňovskej škole sa zú­častňuje 52 žiakov, ktorí ako absolventi opustili školu.

Izba revolučných tradícií

Osobitná učňovská škola

V popredí kultúrneho života je dychový orchester. I ked sa v ZK ROH koná množstvo podujatí vzdelávacieho a iného cha­rakteru, zaviedli sa spoločenské posedenia Brigád socialis­tickej práce, organizujú sa výstavy a pracujú krúžky -naj­viac upútava neustále sa zlepšujúci veľký dychový orchester. V roku 1974 získava l. miesto na Okresnej súťaži pred takými dychovkami ako sú Považské strojárne a Dubnica . Takto získal právo zúčastniť sa najvzáénejšej prehliadky na Slovensku Pádivého Trenčína. Ten sa uskutočnil 14.-15. septembra 1974 a Ladecká dychovka sa stala víťazom. Okrem toho získala aj cenu diváka a cenu za dramaturgiu .

V roku 1974 vznikol po dohode Základnej deväťročnej ško­ly a ZK ROH 45-členný det s k Ý d Y cho v Ý s ú bor "Ohník". Nacvičovať ho začali členovia posádkovej hudby z Trenčína, potom prevzal vedenie Rudolf Pagáč. Pod jeho vedením úroveň rýchlo rástla. Prvé vystúpenie detí sa usku­točnilo o rok.

V roku 1974 -v roku 30. výročia Slovenského národného povstania sme boli v okrese hostiteľmi a poriadateľmi výz­namnej športovej udalosti -medzinárodnej brannej súťaže socialistických krajín "Za priateľstvo a bratstvo". Vydare­ná súťaž mala veľký úspech a prispeli sme k tomu čiastočne aj my, ked sme boli hostiteľmi pretekárov z Nemeckej demo­kratickej republiky, ktorí položili veniec k Pomníku padlých, navštívili Izbu revolučných tradícií a zúčastnili sa na be­sede s našimi občanmi vo veľkej sále kultúrneho domu.

Kultúrny život

Za priateľstvo

 

1975

 

Na záver roku 1975 hodnotili . v ladcoch Volebný program stanovený na roky 1971 -1975. V týchto rokoch sa z fondu rozvoja a rezerv vyčerpal l milión 927 tisíc korún na týchto stavbách:  Hodnotia Volebný program NF 1971­-1975 

V akcii "Z" rekonštrukcia MNV, oprava obecného vodovodu, projekcia celoobecného vodovodu, generálna oprava miestneho rozhlasu, dokončenie Domu smútku, oprava verejného osvetle­nia, zariaadenie obradnej miestnosti MNV, zbesprašnenie miestnych komunikácií . 

V službách predajňu Obuv a  sa zo  zrekonštruovali -bývalá budova starej školy obchod Potraviny.  MNV  pre 

V bytovej výstavbe sa odovzdalo 40 bytových jednotiek podnikovej výstavby cementárne, 6 bytových jednotiek JRD, 6 bytov MNV pre učiteľov. V rámci individuálnej výstavby bolo vtýchto rokoch postavených 12 domov. Vzhľad a bezpeč­nosť v obci zlepšila úprava hlavnej cesty a chodníkov a rekonštrukcia budovy kameňosochárstva . 

Počas obdobia 1971 -1975 použila suma 25 miliónov Kčs .  sa  v  investičnej výstavbe 

Z volebného programu sa však niektoré úlohy vôbec ne­splnili alebo sa plnili pomaly. Zaostávala výstavba Základ­nej deväťročnej školy, nepodarilo sa dokončiť rekonštrukciu bývalého hostinca na predajňu DTEX, ani rekonštrukciu budovy Domáce potreby. 

Decembrové plénum MNV v ladcoch hodnotilo aj výstavbu Domu služieb, ktorá sa z rôznych prlCln -najviac dodávateľ­ských, neúmerne preťahovala. Tak sa napr. v roku 1975 nepre­stavalo ani 50 % z plánovanej sumy, najmä vinou JRD l. máj Košeca, ako dodávateľa. Okrem toho neust.ále chýbal st.avebný materiál, bez ktorého nebolo možné v st.avbe pokračovať. 

 

Rok 1975 možno pokladať za rok, v ktorom sa ,intenzívne hovorí a robia sa prípravy na výstavbu celoobecného vodovodu pre ladce, Tunežice a Podhorie. Rada MNV sa rozhodla upustiť od tejto stavby ako stavby akcie "Z" a žiadať o zaradenie do účelových stavieb.

V tomto roku -výročia oslobodenia udelili niektorým organizáciam spolupracujúcim s národným výborom "Čestné uzna­nia Rady ONV". Prevzali ho ladecká cementáreň, Výrobné stre­disko JRD ladce, spoločenské organizácie Národného frontu SZŽ a ZČSSP, stavebná komisia MNV, finančná komisia MNV, pred­seda MNV a podpredseda MNV .

V Tunežiciach,  rovnako  ako  v  ladcoch  bilancovali  obdobie  Hodnotenie 

1971  -1975,  teda  volebné  obdobie  a  volebný  program.  Za  pomo­ v  Tunežiciach 

ci  občanov, organizácií  NF  sa  podarilo  vybudovať Dom  smútku, 

chodníky,  dve  miestne  komunikácie,  oplotenie futbalového 

ihriska.  Mimo  volebného  programu  vybudovali  budovu  O s v e -

t  o vej  bes e dy,  oplotili ju, zregulovali  a  prekryli  po­

tok,  prestavili  čakáreň ČSAD, rekonštruovali,  miestny  rozhlas 

a  dalšie menšie,  ale  pre  občanov významné  akcie. 

V roku  1975  pracovala  v  Tunežiciach  Rada  MNV  v  zložení 

Jozef Rožník,  Jozef  Rafko,  František  Češko, Bohumil  Kvasni­

ca  Ing.  Mihálik .  O aktivite  občanov svedčí  to,  že  z  celkové­

ho  počtu necelých  600 obyvateľov sa  väčšina zapájala do  ve­

rejnoprospešných  akcií.  V roku  1975  odpraco vali  takmer 

2300 hodín,  z  toho  dve  tretiny mládež. 

 

Predsedom ZPOZ-u je ladislav Černota. Zbor má 12 členov Spolupráca Zboru v ladcoch a 4 v pomocnom zbore Tunežice. V tomto roku sa zin­pre občianske tenzívňuje spolupráca so ZPOZ-om -pomocným zborom v ladeckej záležítosU cementárni, ktorí spolupracujú a zúčastňujú sa na obradoch a akciách pre zamestnancov podniku a ich rodinných prísluš­níkov. K obradom začína slúžiť n.o v á obr a dná -mie s t­nosť MNV.

V tomto roku občanov a najmä mládež Ladiec a Tunežíc SúťaŽ okresov zaujala zaujímavá súťaž organizovaná Slovenskou televíziou Bratislava a Ministerstvom vnútra SSR pod názvom "Víťazná cesta". Súťažným partnerom nášho okresu bol okres Vranov. Vo všetkých obciach -i v Ladcoch a Tunežiciach sa zazname­nala vysoká aktivita v zbere papiera a skla, ale aj úprave obcí, čo bolo vlastne hlavným poslaním celej akcie . Súťaž vyvrcholila televíznym kvízovým stretnutím poľnohospodár­skej a priemyselnej mládeže .

Poľnohospodársky rok 1975, rovnako ako každý iný bolpodmienený dobrou prípravou pôdy a kvalitou porastov ozimín a už na jeseň roku 1974. Vieme, že počasie bolo také nepriaz­nivé, že sa sialo prakticky do blata a výsledky roku 1975 tomu aj zodpovedali. Aj príprava pôdy pod jariny bola veľmi obtia~na, ale jarné práce sa urobili načas. Objemové krmo­viny sa začali zbierať koncom mája za ťažkých podmienok ­-takmer stále pršalo.

Ani žatva nemala najpriaznivejšie podmienky. Košeca sa stala opäť miestom otvorenia okresnej žatvy 17. júla 1975 za prítomnosti funkcionárov okresu .

Zaujímavá je tabuľka -prehľad rastlinnej výroby za roky päťročnice. ~ roku 1975 ·sa síce najvyššie výnosy z ro­ku 1974 nedosiahli, ale vzhľadom na nepriaznivé podmienky

boli  celkom  prijateľné. Porovnajme  si  výnosy  z  roku  1970  a 

priemerné výnosy  za  celú  päťročnicu 1971  1975: 

-pšenica  1970  -34,8  q  5RP  41,2  q 

-ra ž  26  33,9 

-jačmeň jarný  30,3  40 

- ovoc  a  miešanky  na  zrno  16,6  33,7 

- cukrová  repa  420  357 

- zemiaky  148  152 

-kukurica  na  siláž  512  385 

-kŕmna repa  618,8  669 

-krmoviny  na  ornej pôde  83,5  93,1

-lúky  40  42,9 

 

Najdôležitejším faktom pestovania obilia v päťročnici je to, že sa ich výroba -priemerné hektárové výnosy dotýka­li 40-metrákovej hranice -39,2 q.

Živočíšna výroba -jej plán bol družstevníkmi kritizovaný. Tvrdilo sa, že je nesplniteľný a vyskytli sa prípady neprijatia úloh. I tak sa splnili vcelku dobre. vý­roba mlieka vyšla na ~9,5 % -l 815 tisíc litrov, denná do­jivosť 9,66 litra a za rok 3 529 litrov na dojnicu. Vysoko sa prekračuje chov odstavčiat a rovnako sa splnili dodávky mäsa, okrem hovädzieho (99,8 %).

Na úseku k u l túr n o m a sociálnom sa uskutočnili mnohé akcie. Zájazdy po stopách SNP a po prvýkrát aj do za­hraničia. Družstevníci absolvovali liečenia i zájazdy na hromadné kultúrne a športové podujatia. Kolektív JRD sa opäť zúčastňuje na Nýstave Agrokomplex v Nitre.

Dňa 2. mája navštívili JRD -konkrétne Výrobné stredis­ko Ladce a Košeca, hostia z družobného okresu v ZSSR ­-Ščokino.

Aj v roku 1975 pokračuje Družstevná škola práce v podo­be televíznej Školy pokrokový·ch skúseností, kde sa vždy po odvysielaní relácie diskutuje na tú istú tému aplikovanú na domáce pomery.

Výročná členská schôdza sa koná. 21. februá­ra 1975 v ZK ROH Ladce za účasti 544 členov JRD. Okrem hodno­tenia uplynulého roku a plánu na ,ok 1975 hodnotili a odmeni­li najlepšie kolektívy a jednotlivcov a volili predstavenstvo na roky 1975 -1979. Zvolili: Jozef S k a l k a -predseda Stanislav Kvasnica -podpredseda V predstavenstve boli: Ján Čuga, Pavol Koňuch, Jozef Štefa­nec (Ladce), Anton Hudec, Štefan Čiernik, Ing. Ivan Porubčan (Ladce), Silvester Bagin, Vladimír Chalúpka, Pavol Lacko, Ján Buček, Mária Ďurišová, Antónia Koyšová, Margita Letková, Ján Živčie.

Výrobné stredisko v Ladcoch sa nezmenilo -zostali obsa­dené všetky funkcie na čele s vedúcim Ing. Ivanom Porubčanom a na farme Tunežice bol aj v roku 1975 vedúcim Jozef Porubčan.

Konsolidáciu výrobných a organizačných pomerov v cemen­tárni potvrdzuje niekoľko faktov. V prvom rade je to výroba 610 000 ton cementu, z ~oho bolo 286 tisíc ton triedy 400. Je to však najmä fakt, že 9 % výroby podnik exp o r t uje

do Juhoslávie a Madarska.

Menia sa sociálne pomery pracovníkov cementárne a tonajmä v bytovej otázke. Po odovzdaní 42 bytových jednotiekv roku 1969 dostávajú pracujúci dalších 40 bytových jedno­tiek a 40 bytov sa na výstavbu pripravuje.

V Materskej škole sa uskutočňuje vnútorná re­Školy v Ladcoch organizácia. Kojenecké oddelenie určené pôvodne pre deti do jedného roka sa prebudováva na triedu Materskej školy.Do tohoto obdobia zapadá aj začiatok spolupráce Materskej školy so ZPDZ-om v Ladcoch, kde deti vhodne doplňujú niekto­ré obrady, najmä privítanie detí do života. Na veľmi dobrej úrovni, za prítomnosti rodičov sa poriadajú Slávnosti pod jedličkou pred vianočnými sviatkami.

Vos o bit nej u č ň o v s kej š k o l e sa v podstate nezmenil počet žiakov, ani nevznikli nové odbornosti. Začia­tok školského roka sa koná po prvýkrát v Závodnom klube ROH za prítomnosti rodičov.

V tomto školskom roku sa v Z á k l a dne j dev ä ť r o č ­nej š k o l e zavádza nová školská sústava, podľa ktorej a podľa nových osnov sa 5. ročník pripája k sústave ročníkov 6.-9. Sústava sa zavádza však postupne a tento školský rok sa týka iba prv Ý c h ročníkov a každý rok postupne dalšie­ho až po ôsmy, kde školská dochádzka na Základnej škole bude končiť. V tejto súvislosti sa učitelia 1.-2. ročníkov zúčast­ňujú po celý rok školenia k novým osnovám a zmenám v metodike vyučovania -osobitne matematiky, kde sa zavádza množinová matematika.

V roku 1975 pri Pamätníku umučených na Brezine pri Tren­číne, zložilo pioniersky sľub 43 pionierov. Rozvinula sa spolupráca Brigád socialistickej práce s jednotlivými oddiel­mi. Patronáty mali brigády z Ladeckej cementárne, SMZ Dubni­ca, Kovo Beluša. V tomto roku sa vybavila pionierska klubov­ňa potrebným n~bytkom, hrami a inými potrebami na klubovú činnosť. Úspešný zber školy odmenili Zberné suroviny n.p. turistickými potrebami a jedna žiačka bola za odmenu na rek­reácii v Juhoslávii.

Veľký dychový  orchester  ZK  ROH  sa  v  roku  1975  zúčastnil  Sľubné kroky okresnej prehliadky,  kde  si iaistil postup  na  krajské kolo  kultúry  v ladcoch a  odtiaľ na  Pádivého  Trenčín, ako  najvyššiu  súťažnú prehliad­ aTunežiciach 

ku  na  Slovensku.  Opäť získava  prvé  miesto  a  okrem  toho  i  dalšie ceny: cenu mesta Trenčína, cenu predsedu ~sNV Trenčín, cenu diváka a cenu Brigád socialistickej práce.

V ZK ROH sa vo februári 1975 koná výstava "Krása životu" organizovaná Slovenským zväzom žien, kde sú vystavené ručné práce rôzneho druhu, ale i módne návrhy pracovníčiek Osobit­nej učňovskej školy.

V Tunežiciachmá mimoriadny význam otvoreníe O s vet o vej bes e d y -novej budovy, montovaného domu. Na jej otvorení sa zúčastnil predseda ONV Ing. Vojtech Gaj­došík, ktorý vysoko vyzdvihol iniciatívu a podiel občanov na vybudovani tohoto kultúrneho stánku. Po postaveni budovy eš­te v tom istom roku celý areál oplotili a postavili sociálne zariadenia. Kupujú farebný televízor a organizujú rôzne záuj ­mové krúžky.

Na rokovanie sa dostáva osud budovy bývalej ZDŠ, ktorá po odsťahovaní poslednej triedy do ladiec zostáva prázdna~ Návrhov bolo viacero: prebudovať ZDŠ na Materskú školu, pou­žiť priestory viacúčelovo, venovať budovu mládeži. V roku 1975 sa táto otázka nerozhodla, ale jednoznačná mienka zos ­táva, aby slúžila organizáciam Národného frontu.

V súvislosti s prepťahovaním Osvetovej besedy v Tuneži­ciach do nových priestorov sa robila revízia knižnice a konštatuje sa nízky a zlý stav knih. MNV síce v októbri pri­jíma opatrenia na riešenie, ale knižnica je i tak do konca roka zavretá.

Naproti tomu knižnica ZK ROH v ladcoch má v roku 1975 7 254 zväzkov, čo je o 3 000 viac ako v roku 1970. Cieľave­domá práca pod vedením knihovníčky Jozefíny Kalusovej sa však prejavila najmä v počte čitateľova výpožičiek. V roku 1975 si čitatelia vypožičali 13 480 kníh. Knižnica dostáva v tomto roku titul "Vzorná ľudová knižnica", ked predtým dostali festné uznania I. a II. stupňa (1970) a festné uzna~ nie Ministerstva kultúry SSR ·(1975).

V roku 1975 poriadajú ženy v Ladcoch kurz š itia a stri­hov. Po skončení kurzu usporiadali výstavu, tento rok po pr­výkrát spoločne s ovocinármi a záhradkármi. Výstava mala me­dzi občanmi veľký ohlas a bola navštívená nielen obyvateľmi Ladiec, ale i z okolia. V tomto roku usporiadal SZŽ zájazd na pamätné miesta oslobodzovania Československa -na Duklu.

Práca SZŽ v Tu než.i c i ach sa v sedemdesiatych ro­koch zameriavala na oblasti: vzdelávanie žien, práca s deťmi, rekreatívna a zájazdová činnosť, brigádnická činnosť na JRD a pri plnení volebného programu obce. V tejto časti spomeniem aspoň niektoré podujatia: zájazdy poriadané nielen pre členky SZŽ, ale i pre ostatných občanov. Boli niekoľkokrát na výsta­ve kvetov v Olomouci a v Bratislave na výstave Košický pok­lad. Prešli po našich hradoch a zámkoch, navštívili pamätní­ky SNP, robili zájazdy s deťmi na Priehradu mládeže. Veľkú starostlivosť venovali každý rok Medzinárodnému dňu detí, ktoré organizujú pestré, s netradičnými formami.

V roku 1975 okrem toho usporiadali kurz š ikovných rúk a na záver výstavku .ručných prác.

Základy stolného tenisu v Tunežiciach sa kladú práve v roku 1975. Aktivizuje to mládež, ktorá v posledných rokoch nepracovala pravidelne. Stolný tenis sa masovo môže v Tune­žiciach hrať preto, lebo sa vytvorili na to podmienky tým, že MNV pridelilo mládeži priestory bývalej ško ly Ci kea v roku 1975 iba dočasne).

Slovenský zväz žien v Ladcoch a Tuneži­ciach

Stolný tenis v Tunežiciach

 

1976

Voľby do zastupiteľských orgánov všetkých stupňov sa konali 22. a 23 . októbra 1976. Pre naše obce majú význam v tom, že sa po prvýkrát konajú spoločne v Ladcoch a Tuneži­ciach. PD nich sa uskutočňuje z l ú č e nie v jed n u obe c L a d c e s miestnymi časťami Ladce a Tunežice.

Voľby boli v Ladcoch v miestnosti ZK ROH a v Tuneži­ciach v Osvetovej besede.

OD MNV občania zvolili: Eva Buliková, František Češko, Lýdia Gallová, Mila n Haj­duch, Jana Klvaňová, Ladislav Černota, Veronika Češková, Jozefína Grulichová, Ervín Kalus, Jaroslav Koiš, Miloš Koši­na, Karol Koštialik, Jozef Koštialik, Mária Koštialiková, Jozef Kováč , Marta Kušnierová, Vladimír Kvasnica, Ing. Jo­zef Mihálik, Jozef Peterka, Jozef Porubčan, Štefan Vašek, František Zelík, Ladislav Kukuliaš, Bohumil Kvasnica, Mária Letková, JUDr. Milan Pavlovič, Rozália Peterková, Juraj Stach, Jolana Záhradníková.

Do ONV Emília Žišková a Jana Kováčiková.

Do KNV Jaroslav Janic.

Do SNR Pavol Adamčík.

DD Federálneho zhromaždenia Emília Lechanová.

Dňa 20. novembra sa konalo prvé zasadanie novozvoleného Miestneho národného výboru v Ladcoch. Zvolilo:

Františka Z e l í k a za predsedu MNV Františka Češku za podpredsedu MNV Miloša Košinu za tajomníka MNV.

Radu MNV tvorili:       František Zelík, František Češko, Miloš Košina, Ladislav Černota, Dr. Štefan Vašek, Eva Buliková, JUDr. Milan Pavlovič, Jaros­lav Koiš, Jozef Porubčan.

Voľby do zastupi­teľských orgánov

Predsedami komisií MNV sa stali:

finančno-plánovacia  -Bohuslav  Kvasnica 

s tavebná  -Karol Koštialik 

ochrana  verejného poriadku  -JUDr.  Milan  Pavlovič 

školská  a  kultúrna  -Štefan  Vašek 

sociálno-zdravotná  -Vladimír  Kvasnica 

Ver e j n é z hra m a ž den i e občanov prijalo Volebný program Národného frontu na obdobie rokov 1976-1981.

Na úseku akcie "Z" prešla do nového volebného obdobia stavba Domu služieb s nákladom l 233 000,-Kčs. Zabezpečuje sa projekcia na celoobecný vodovod ladce -Tunežice -Podho­rie. V tomto volebnom období sa počíta s výstavbou vodojemu do roku 1980.

Ďalšie plánované stavby: obchodná jednotka Tunežice, prístavba Materskej školy a detských jaslí ako združená ak­cia JRD l. máj, ladecká cementáreň, Stredoslovenské kameňo­lomy a štrkopiesky. K tejto akcii núti zlá situácia v Mater­skej škol e, kde je treba umiestniť ešte celú jednu triedu. Z dalších plánovaných akcií, z ktorých sa niektoré uskutoč­nili, bola prestavba predajne OTE X a teplovod pre bytové hospodárstvo ladeckej cementárne s napojením na bytové hos­podárstvo Domovej správy .

Z ostatných akcií treba spomenúť plánovanú výstavbu bytov, dokončenie výstavby Základnej deväťročnej školy, novú Požia~nu zbrojnicu, prístavbu kultúrneho domu atd. V pláne sú aj menšie stavby, najmä úprava komunikácií, s ktorými sa však v dalšej časti kroniky stretneme.

Vo Volebnom programe prevzali úlohy a stanovili si hlav­né ciele aj spoločenské organizácie Národného frontu. Mnohé z nich však zostávajú na papieri a aktivizácia Národného frontu zostáva stále nepochopená.

Aktivita organizácii však tu bola v podobe iáväzku, kto­rý predstavoval hodnotu viac ako 800 tisic korún. Mnohé zo záväzkov sa splnilo, mnohé však z rôznych -i objektivnych pričin zostalo nesplnené.

V Tunežiciach napr. vybudovali detské ihrisko pri budo­ve Osvetovej besedy a vytvorili malý parčik. Zaslúžili sa

o to najmä členovia Socialistického zväzu mládeže a Telový­chovnej jednoty. Dosť, ale ani zdaleka nie všetko sa urobilo v úprave zelene. Vytvárali sa nové plochy, ale napr. par k bol stále zanedbanejši. Nie sú ani finančné prostriedky ana druhej strane je to nad sily Osobitnej učňovskej školy, kto­rá starostlivosť o park prevzala .

Najsympatickejšou črtou obce v tomto obdobi je úprava zelene a predzáhradok pred domami i pred bytovkami. Aj vda­ka Slovenskému zväzu ovocinárov a záhradkárov sa takéto es­tetické úpravy stali samozrejmosťou u väčšiny občanov.

Ani počasie roku 1976 poľnohospodárom veľmi neprialo. Jarné poľnohospodárske práce sa začali koncom marca. Sialo sa do suchej pôdy, takže rastliny, najmä cukrová repa, po­schádzali nepravidelne. Veľa škody narobili jarné, aprilové mrazíky. Pomrzli orechy, čerešne, marhule i zelenina bola veľmi slabá. Trávnaté a datelinové porasty boli riedke a nizke a tak výnosy objemových krmovin nedosiahli ani bežný priemer. Pršať začalo koncom mája, ale v júni už nepršalo takmer nič. Na vývoj rastlin mali veľký vplyv veľké výkyvy nočných a denných teplôt. V júni boli nočné teploty okolo 8 oC, cez deň 22 -30 oCo

Žatva sa začala 19. júla 1976, potom sa prerušila, pretože napr. v Ladcoch a Tunežiciach porasty neboli zrelé.Jednotné roľnicke družstvoNášmu výrobnému stredisku sa z celkového počtu kombajnov 12Ušli dva, ktoré začali žať 29. Júla a skončili 21. Augusta 1976. Celkové pŕiemerné úrody na hektár boli v jednotliv9ch Strediskách takéto: Košeca - 40,5 q, Ladce 43,1 q, Ilava 45,7 q, Veľké Košecké Podhradie 42 q . Plán celkom bol 41 q Na hektári a urodilo sa 42,8 q. Treba dodať, že v tom bolo Nielen veľa obetavej práce, ale i agrotechnick9ch znalostí. Svoju úlohu zohrali dobré odrody pšenice: Mironovská, Kaukaz A Juhoslovanská, jačmeň Ametyst, Dvoran .Cukrovú repu sa nepodarilo v plnej miere zachrániť - Dosiahol sa hektárov9 výnos 362 q, ~o znamenalo 90 %Z plánu. Vysoko sa však prekročila produkcia zemiakov, ked Hektárové výnosy boli 206 q na hektári. Aj v roku 1976 mali družstevníci zahrady voči plánu . Vysledky však ukázali, že boli pri súčasnom stave znalostí, Skúseností a technick9ch možností reálne .

V živočiš nej výrobe sa prekročil stav dojníc a

Dosiahla sa priemerná dojivosť 3 631 litrov, teda oproti roku

1975 sa výroba zv9šila o 102 litrov na jednu dojnicu .

V chove ošípaných nebolo všetko v poriadku . S nedostatkami

Sa zaoberala členská schôdza družstevníkov - i tak sa výroba

Bravčového mäsa nesplnila. Dodávky pre spotrebiteľov však

Družstevníci splnili.

Ako sa JRD a jednotlivé výrobné strediská vzmáhali, vidieť

Na výške sumy, ktorá sa dávala na investičnú výstavbu.

 

V roku 1976 to boli 2 milióny korún.

Nadalej sa rozvíjalo hnutie Brigád socialistickej práce

I ked väčšinou kvantitatívne. Stále v nich zostávalo veľa

Formalizmu. Medzi najaktívnejšie však patrili práve naše -

- v Ladcoch a tunežiciach.

Starostlivosť o pracujúcich sa v niektor9ch smeroch

V ničom nelíši od priemyselných podnikov. V roku 1976 vyslali

3D družstevníkoč na vyberovú rekreáciu, na liečenie 26

Pracovníkov a 23 detí do pionierskych táborov. Začala sa v9-

Stavba byt o v v Ilave, Košeci, Košeckom Podhradí a v Ladcoch.

V roku 1976 pokračuje aj televízna škola pokrokových

Skúseností v strediskách Ladce, Košeca, Košecké Podhradie,

Tunežice a opraváreň Ilava. Na školeniach si získavajú kvalifikáciu.

Takto bolo vyškolených 27 dojičiek, ktoré absolvovali

Kurz o 126 vyučovacích hodinách. Píšem o tom preto,

Lebo je to po prvý raz, čo sa organizovalo takéto komplexné

Školenie.

 

Výročná členská schôdza sa konala 26. Februára

1976 v ZK ROH Ladce za prítomnosti 485 členov a hostí.

Táto schôdza na základe 25. Článku stanov JRD zvolila

Z bor z á s tup c o v v pomere l zástupca na 5 členov. Celkom

Sa zvolilo 117 zástupcov - z Ladiec 26.

V tomto roku sa zmenilo vedenie Výrobného strediska

V Ladcoch, pretože Ing. Ivan Porubčan bol poverený funkciou

Hlavného zootechnika JRD. Jozef Porubčan, vedúci farmy Tunežice

Sa stal mechanizátorom vo výrobnom stredisku a vedením

Farmy v Tunežiciach poverili Jaroslava Gašpara.

Vo výrobe sú stále problémy so surovinovými mlynami.

V roku 1976 sa preto vymieňajú plášte v surovinovom mlyne

Číslo 2 a robia sa i dalšie opatrenia na zabezpečenie spoľahlivosti

Tohoto zariadenia.

Začína sa výstavba 40 bytových jednotiek, z ktorých

Sa 12 stavia ako podnikové byty a 28 ako družstevné byty.

Zabezpečilo sa vykurovanie z centrálnej kotolne, prevodom

Do podnikových a družstevných bytov.

V závode je znova havária na elektroodlučovači rotačnej

Pece a 6. Januára 1976 zahynul František Kováč pri prácach

Na žeriave.Ladecká cementáreň

Začína sa uplatňovať a zavádzať Zlobinova metóda pri

Zvyšovaní výroby a znižovaní nákladov. Prvými priekopníkmi

Boli pracovníci v stredisku lom.

 

V roku 1976 sa v cementárni vyrobilo 553 000 ton cementu,

Z toho triedy 400 340 000 ton.

Veľmi významnou udalosťou roku 1976 bol IV. Ročník športových

Hier osobitných učňovských škôl, ktoré sa konali

21. A 22. Mája 1976 v Ladcoch pri príležitosti la. Výročia

Založenia školy. Predsedom prípravného výboru bol Ing. Ladislav

Dvorský. Hier sa zúčastnili školy z Bratislavy, Trnavy,

Spišského Štiavnika, Prešova, Liptovského Jána, Ladiec

A družobnej školy z Kelča - okres Vsetín. Konečné výsledky

Súťaže: l. Ladce

2. Trnava

3. Prešov

Pri príležitosti 55. Výročia založenia KSČ sa konala

Náučná kvízová súťaž "Pod červenou zástavou". Finále sa

Zúčastnili sovietski hostia a hostia z Považskej Bystrice.

Počas školského roka sa aktivizovali rôzne záujmové

Krúžky: šikovných rúk, fotokrúžok, krúžok gymnastiky, turistický,

Divadelný, stolného tenisu, futbalový, volejbalový,.

Č i tateľský, viazačský (kvety) a zdravotnícky.

V školskom roku 1975-1976 absolvovalo školu 64 vy učencov.

Z á k l a dná dev ä ť r o č n á š k o l a mala v škol skom

Roku 419 žiakov, z toho v ročníkoch 5.-9. Bolo 241

A v ročníkoch 1.-4. 178 žiakov.

Športová aktivita

 

V Osobitnej učňovskej Škole

 

Veľká aktivita súborov je viditeľná najmä pred voľbami,

Ale aj v ostatnom čase. V októbri je to viacero výstav -

- Rozvoj obce a" závodu za posledné roky, teskoslovenská ľudová

Armáda a dalšie. Z kultúrnych programov je to vydarený

Večer dychoviek a vystupovanie cudzích súborov, vrátane

Profesionálnych divadiel.

Detský dychový orchester Ohník úspešne vystupuje v tomto

Roku na učňovskej súťaži v Ladcoch, Pretekoch mieru v púchove

A na dalších podujatiach. Koncertoval i v priebehu

Stavbárskej súťaže dychových hudieb v Lietavskej Lúčke.

Za sústavne dosahované dobré výsledky a umeleckú úroveň

Sa veľký dychový orchester v dňoch 11.-13. Júna 1976

Zúčastňuje na "Národnom festivale dychových orchestrov" v Kolíne,

Kde dobre reprezentoval slovenskú hudbu.

Aktivita Slovenského zväzu žien má trvalý charakter.

V roku 1976 k množstvu akcií pristupuje nápaditosť a organizovanie

Zaujímavých podujatí, ktoré ženy zaujímajú. Tak

Organizovali zájazd do ~adarska, usporiadali besedu s herečkou

Evou Kristínovou a v novembri aj s hlásateľkou

Teskoslovenskej televízie Elenou Galanovou.

Ženy v L~dcoch majú prevzatý patronát nad miestnym

Cintorínom, ktorý dvakrát do roka čistia a upravujú. Permanentne

Sa starajú o údržbu kvetinových záhonov pri pomníku

Padlých v 2. Svetovej vojne.

V Tu než i c i ach dochádza k zmene vo funkcii predsedníčky

Slovenského zväzu žien, ktorou sa stáva Emília

Kvasnicová, pracovníčka podniku Považan.

Kultúrny život

V obci

Nápaditá práca

Slovenského zväzu

Žien

 

Po zldčen{ obcí Ladce a Tunežice v roku 1976 sa v bývalých

Obciach vytvorili občianske výbory. Občiansky výbor

Číslo l v Ladcoch a číslo 2 v Tunežiciach. Občania ich zvolili

Na verejných zhromaždeniach občanov 26. Marca 1977.

Ich hlavnou dlohou bolo:

Zabezpečovanie plnenia volebných programov, styk s občanmi

A signalizovanie nedostatkov na Miestny národný výbor, aktivovanie

Organizácií Národného frontu, ale najmä pomoc pri

Riešení ich ťažkostí.

Chcem vás oboznámiť so stavom hospodárskych zvierat u

Chovateľov vedených ako sdkromní chovatelia a u záhumienkárov.

Robím tak preto, lebo v tomto čase sa sdpis robil veľmi

Starostlivo a možno tieto fakty bu dd raz niekoho zaujímať.

 

1977

Občianske výbory

V miestnych častiach

Stav hospodárskych

Zvierat v rokoch

1976 a 1977

V evidencii (mimo uvedeného súpisu) 115 občpnov časti

Ladce vlastní psa, od ktorého je ročný poplatok 60,- Kčs,

V časti Tunežirie za 41 psov platia majitelia po 30,- Kčs

Ročne.

 

Celý okres Považská Bystrica žil v dňoch 4.-10. Septembra

1977 v znamení Medzinárodnej šesťdňovej motocyklovej súťaže,

Ktorá vzrušila najmä mládež. I ked trate tohoto veľkého

Závodu neprechádzali našou obcou, odchádzali občania do

Obcí, kade viedli svoje motocykle pretekári z celého sveta.

Osobitne veľa sa ich zúčastnilo otváracieho ceremoniálu

Dňa 4. Septembra 1977 na štadióne TJ ZVL Po'važská Bystrica.

V roku 1977 sa najväčší dôraz kládol na dokončenie výstavby

Domu služieb. Opäť sa však vyskytli mnohé problémy

A nedostatky. Sú najmä v zaobstarávaní stavebného, inštalačného

Materiálu i v pracovných silách OSP Ilava, hlavne

Remeselníkov. Harmonogram sa meni, prispôsobuje a nakoniec

Sú problémy i s financiami.

Výstavba vodovodu Ladce - Tunežice - Podhorie je v štádiu

Prípravy projektu a vyjadrenia zainteresovaných organizácií

K nemu. Na základe rozhodnutia ONV - odboru výstavby,

Však bola prvá etapa výstavby odložená z roku 1977 na rok

1979. Miestny národný výbor bol takto postavený do zlého

Svetla pred občanmi a ťažko im to vysvetľoval. Celkový náklad

Na vodovod mal byť 4 900 000,- Kčs.

Ďalší problém, ktorý sa začal už v predchádzajúcom roku

Je Materská škola a detské jasle. Navrhuje sa a skutočne

Aj realizuje združenie finančných prostriedkov JRD l. Máj,

Špor'tový sviatok

Okresu PovažskáBystrica

Problémy výstavbyObce

Ladecká cementáre~ a Stredoslovenské kame~olomy B štrkopiesky,

Na prístavbu jednej triedy Materskej školy a jedno zariadenie

Pre detské jasle.

Veľmi vážne sa nastoľuje otázka čističky odpadových vôd.

Akcia v hodnote l 200 000,- Kčs však nebola zaradená do plánu.

V oblasti obc hod U a s l u ž i e b sa nakopili problémy,

Pretože celý fond obchodnej siete je zastaralý. Bývalá

ZDŠ sa prestavuje na obchod s potravinami, bývalé pohostinstvo

- veľmi pomaly na DTEX. Vynára sa najväčši problém, kde

Umiestniť predaj~u Drogérie po asanácii budovy, kde je tento

Obchod teraz.

Sú aj úspechy. Medzi ne nesporne patrí dokončenie výstavby

Základnej deväťročnej školy s nákladom päť miliónov 69 tisíc

Korún.

Úspešne pokračuje výstavba 40 bytových jednotiek a zabezpečuje

Sa teplovod pre bytové hospodárstvo Ladeckej cementárne

A bytového fondu Domovej správy Ilava. Akciu zabezpečoval

Podnik Ladecká cementáre~ a Generálne riaditeľstvo CEVA

Trenčín.

 

L. Januára 1977 prevzalo JRD l. Máj Košeca v rámci delimi

Tácie Štátnych majetkov stredisko I l a v a s výmerou

142,7 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho 139,9 ha ornej. Ďalen

Stredisko Hor n á Por u b a - 4BB ha, z toho lb7 ha

Ornej pôdy a stredisko K o pec - 179 ha, z toho 31 ornej.

JRD l. Maj hospodári od l. Januára na výmere 3 OB5 ha

(l 425 ornej pôdy).

Ďalej sa od Štátneho majetku Ilava prevzali dojnice,

Mladý dobytok, kone. Dojnice -boli veľmi nízkej úžitkovosti,

Čo malo nepriaznivý vplyv na splnenie úloh celého komplexu

Na záver roka. V zlom stave boli i hospodárske budovy a

Rozšírenie JRD

L. Máj Košeca

 

 

Opravy značne zaťažili pokladňu JRD. Pravda, súčbsne prijali

Aj pracovníkov, 22 nových členov JRD a dalších zamestnancov

Bývalých Štátnych majetkov.

Výročná členská schôdza JRD, ktorá sa konala .1. Marca

1977 v kultúrnom dome v Dubnici nad Váhom, schválila predstavenstvo

JRD na volebné obdobie 5 rokov.

Predsedom sa stal opäť Jozef S k a l k a Z Ladiec boli

Do predstavenstva zvolení: Jozef Štefanec, Anna Kvasnicová,

Štefánia Kalusová, další členovia pôsobili v rôznych komisiach.

Rok 1977 je v poľnohospodárstve charakterizovaný výzvou

K riešeniu o b i Iné hop rog ram u, čo znamená, že štát

Sa snaží vyrobiť toľko obilia, aby bol sebestačný a nemusel

Obilie dovážať.

Ako sa darilo našim družstevníkom, osobitne Výrobnému

Stredisku Ladce plniť tieto zámery vidieť z nasledujúcich

Výsledkov a to nielen v obilninách, ale i v ostatných plodinách

Rastlinnej výroby (plán - plnenie) :

- pšenica 42,8 q 38,8 q

- raž 32,5 33,7

- jačmeň 42,9 36,3

- kukurica na siláž 440 562,8

- cukrová repa 369 372

- zemiaky 175 151,4

Z toho vidieť, že stredisku Ladce sa darilo plniť úlohy

Iba priemerne. V rámci JRD však boli najlepší v pestovaní

Jačmeňa, kukurice na siláž, cukrovej repy.

Materiálno-technické podmienky boli vytvorené dobré.

Aké bolo počasie, ktoré výsledky poľnohospodárov často v rozhodujúcej

Miere ovplyvňuje? Zima bola mierna - teplomer neklesol

Pod-IO oco Jarné poľnohospodárske práce sa začali

 

 

Koncom marca a ukončili ich v polovici apríla, teda načas.

Studené noci a prízemné mrazy narobili veľa škody na ovocí

A zastavili rast zeleniny. V máji pršalo veľmi málo, porasty

Obilnín, cukrovej repy, zemiakov a objemových krmovín

Však boli vcelku uspokojivé .

Žatva začala 19. Júla 1977 v Košeci zberom prvého obilia

A skorých zemiakov. Prítomná bola aj Československá televízia,

Ktorá mala príležitosť filmovať dobre organizovaný

Začiatok žatvy . Taká však bola celá žatva a posledné obilie

Zožalo 13 kombajnov 15. Augusta .

V ž i voč í š nej výrobe sa čiastočne prejavilo prevzatie

Troch nových stredísk, ich 245 dojníc a 177 kusov vý krmového

Dobytka. Teraz malo JRD l 835 kusov hovädzieho do bytka,

Z toho 780 dojníc, 2 349 ošípaných a 434 kusov oviec .

Výsledky v živočíšnej výrobe boli dobré . Výrobu hovädzieho

Mäsa splnili na 110 %, výrobu bravčového mäsa na 104,3 %.

Z celkového komplexu JRD sa odovzdalo v tomto roku 223 ti síc

Kilogramov hovädzieho a 216 tisíc kilogramov bravčového

Mäsa. Z JRD tiekol prúd mlieka - vyše 2 500 000 litrov,

S priemernou dojivosťou 3 350 litrov. Práve tu bolo vidieť

Pokles spôsobený prijatím nových fariem zo Štátnych majetkov.

Výnos zo živočíšnej výroby bol takmer 20 miliónov Kčs,

Ale čistý zisk iba necélých 300 tisíc Kčs.

V investičnej výstavbe sa najväčšia čiastka venovala

Na výstavbu strediska JRD v Košeci, kde sa v roku 1977 prestavalo

2 600 000, - Kčs. Stavebná skupina pri JRD plnila

Svoj~ úlohy tak, že bolo ňu záujem aj za hranicami nášho

Okresu. Vytvorila výkony vo výške 9 a pol milióna korún .

Dňa 20. Júna 1977 zomrela Ele n a K o y š o v á .

Pohreb sa konal 23. Júna za veľkej účasti občanov, hostí

Z Považskej Bystrice i Bratislavy. Elena Koyšová sa narodila

22. Decembra 1911 v ladcoch. Vykonávala mnoho funkcií

Najmä v KSS, Slovenskom zväze žien a od začiatku šesťdesia~

Tych rokov až do roku 1974 zastávala v obci funkciu tajomníčky

Miestneho národného výboru. Má najväčšie zásluhy na

Založení Jednotného roľníckeho družstva v Ladcoch v roku

1950, ktorého predsedníčkou bola od roku 1952 až do jeho

Zlúčenia v roku 1961. Bola nositeľkou vysokých štátnych

Vyznamenaní - najvyššieho "Rad práce".

V roku 1977 Ladecká cementáreň vysoko prekračuje plánovanú

Výrobu i parametre novej cementárne . Dosahuje výkon

616 000 ton. Projektovaná kapacita bola dosiahnutá po prvýkrát

Vo výrobe slinku v rotačnej peci.

V podniku sa menia čelní riadiaci pracovníci: riaditeľom

Je menovaný Ing. František Strako vi č, výrobno-technickým

Námestníkom Ing. Karol Horký a ekonomicko-obchodným námestníkom

Ladislav Šamaj .

Na konci roka 1977 otvorili v Mat e r s kej š k o l e

Tri triedy MŠ s 87 deťmi a jedno oddelenie Detských jasiel

S 20 deťmi. V Materskej škole vtedy pôsobili Viera Kováčová

- riaditeľka a učiteľky Irena Gajdošíková, Božena Predná,

Alena Račková, Mária Šiptáková, Viera Skybová. V detských

Jasliach Mária Koštialiková, Jana Kobelová, Katarína Palčekovár

Gabriela Koštialiková.

V osobitnej učňovskej škole rok 1977

A dalšie tri roky znamenajú významný krok pri zachovaní budovy

Kaštieľa ako pamiatky. Pracovníci Pamiatkostavu v Žiline

Opravujú fasády najstaršej a umelecky najpôsobivejšej

A najvzácnejšej časti zadného traktu. To pravda sťažilo život

Najmä v internátoch, ale významne prispelo k záchrane

I vzhľadu budovy.

 

 

Vysoká výroba V cementárni

 

Školy v Ladcoch

Vyučovanie v školskom roku 1977-1978 bolo ~a začiatku

Narušené výskytom infekčnej choroby, ktorou ochorelo veľa

Žiakov a učiteľov.

Koncom apríla prichádzajú do školy na študijný pobyt

Traja pedagógovia z Madarskej ľudovej republiky .

Školu absolvovalo v tomto roku 69 žiakov. Prijímacích

Pohovorov sa zúčastnil dovtedy najvyšší počet 160 žiakov

Z Osobitných škôl.

V Z á k l a dne j dev ä ť r o č nej š k o l e vyučovalo

V školskom roku 1977-1978 28 učiteľov a vychovávateľov. Spolu

Bolo 18 tried so 415 žiakmi . Povinnú školskú dochádzku

Ukončilo 47 žiakov.

Na konci školského roka bolo rozmiestnených na rôzne

Školy a učilištia 55 žiakov. Po prvýkrát boli prijatí žiaci

Na 4-r o čné štúdium s maturitou do SMZ Dubnica, LOT Trenčín,

Slovenská plavba dunajská a dalšie.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí usporiadalo

Združenie rodičov a priateľov školy veľmi úspešný športový

Deň na ihrisku v parku . Rovnako úspešne si počínali v kultúrnej

Oblasti . Na okresnom kole Hviezdoslavovho Kubína obsadili

Niekoľko popredných -miest. Pozornosť výtvarnej výchove je

Na škole už tradičná. V tomto roku oboslali výstavy "ZSSR

Očami detí", "Výtvarný Trenčín", "Deti, mier a umenie",

"Žilina 77". Obstáli aj v ostatných súťažiach - v ľahkej atletike,

Šachu, fyzikálnej olympiáde a v súťaži - "Ochrana

Prostredia - náš cieľ".

Predsedom Združenia rodičov a priateľov školy sa v tomto

Roku stal Anton Haršáni, pracovník Ladeckej cementárne.

Dychový orchester detí Ohník mal v roku 1977 úspešnú

Sezónu. Zúčastnil sa okresnej súťaže v Novej Dubnici a

 

 

Zkultúrneho Života obce

 

V dňoch 24.-25. Augusta absolvoval zájazd do Madarska. Koncertovali

Na celoštátnom zjazde odborového zväzu stavebníctva

V zjazdovom paláci v Prahe, na celoslovenskom Dni stavbárov

V Banskej Bystrici.

Detský divadelný súbor ZDŠ nacvičil s úspechom v rámci

Činnosti ZK ROH divadelnú hru "Earovný zvon" pod vedením

Márie Liptákovej a Zlatice Bernátovej.

Na návrh Okresnej knižnice a odboru kultúry ONV v Považskej

Bystrici, bola Miestna ľudová knižnica Tunežice

Pričlenená k spojenej knižnici ZK ROH v Ladcoch. Dňa 29. Augusta

1977 prevzali v Ladcoch 522 zväzkov kníh. Knižnica má

Teraz 7 565 zväzkov, 418 čitateľov - z toho 249 mládeže.

Spevácky súbor žien v roku 1977 vedie Mária Liptáková.

Súbor rozšíril svoj repertoár a zameriava sa predovšetkým

Na spoluprácu so Zborom pre občianske záležitosti.

Detský súbor nefolklórneho tanca zápasí s materiálnymi

Ťažkosťami. Nemajú kroje ani potrebnú reprodukčnú techniku.

I tak pod vedením Alžbety Bušíkovej dosahujú dobré výsledky

A tanečníčky tohoto súboru sa stávajú postupne neodmysliteľnou

Súčasťou všetkých verejných podujatí v Ladcoch.

Z činnosti Závodného klubu v roku 1977 ešte vyberám tie

Najpodstatnejšie kultúrno-výchovné a spoločenské podujatia:

- Večer pracovnej slávy Brigád socialistickej práce, kde

Vystupovali všetky súbory a krúžky ZK ROH,

- Krajský súťažný festival dychových hudieb "LADCE 77",

Ktorý však bol prvýkrát bez našej - ladeckej dychovky,

Ktorá sa nezúčastňuje pre veľkú nemocnosť hudobníkov,

- usporiadala sa veľmi vydarená celoslovenská prehliadka dychových

Orchestrov rezortu staveb- níctva,

Fotokrúžok ZK ROH pracuje na úrovni a najmä obracia svoju

Pozornosť na učňovskú mládež z cementárne,

- najmladší krúžok - filmový, nakrúca rôzne udalosti z obce

A pokúša sa o p~vý koncipovaný film. V auguste 1977 poriadajú

Prvú prehliadku vlastných filmov pre verejnosť. V tomto

Roku je v Ladcoch aj Okresná prehliadka ama~érskeho

 

Filmu,

- v októbri 1977 sa v Závodnom klube koná už tradičné Stretnutie

Učňov okresu Považská Bystrica s predstaviteľmi okresu

A súťaž, tentoraz poriadaná na počesť 60 . Výročia VOSR.

Dobrú činnosť po otvorení budovy Osvetovej besedy robia

V Tu než i a c i ach. Darí sa prednáškovej činnosti z oblasti

Zdravotníctva, prednáškam Slovenského zväzu žien a besedám

Socialistického zväzu mládeže. V tomto roku videli v Tunežiciach

Výstavu ručných prác organizovanú Slovenským zväzom

Žien a výstavu fotografií "Človek a príroda". Osvetová

Beseda je zapojená do súťaže "Čo vieš o ZSSR". Dobre funguje

Krúžok džezbaletu a pod vedením Františka Letku nacvičuje

7-členná skupina detí v hudobnom krúžku.

Pri farebnom televízore v miestnosti Osvetovej besedy

Sa koná závodná škola práce pri JRD l. Máj "Škola pokrokových

Skúseností".

Uskutočňuje sa kurz spoločenského tanca - organizátorom

Je Socialistický zväz mládeže. Najlepší pár z tohoto kurzu

Cahelová - Kvasnica obsadili prvé miesto aj v obvodnom kole.

Osvetová beseda obhospodaruje aj tzv . "svadobku" - požičiavanie

Riadov na svadby a iné rodinné udalosti.

Vedúcim Osvetovej besedy v Tunežiciach je v tomto čase

František Češko.

V roku 1977 má Zbor pre občianske záležitosti v Ladcoch

Týchto členov: František Češko (predseda), Oľga Viszusová,

Mária Liptáková, Irena Gajdošíková, Valter Fábry, Jana Šupolová,

Daniel Blaško, Ladislav Černota.

V tomto roku . Sa narodilo 45 detí, ktoré boli všetky uvítané

V obradnej miestnosti MNV, uzavrelo sa 21 manželstiev,

Zbor pre občiansk  Záležitosti

A bolo 23 úmrtí. Pravda, robili sa aj ostatné podujatia, ako

Po iné roky - slávnostne odovzdávali občianske preukazy, zúčastňovali

Sa na sľube pionierov, usporiadali 9 strieborných

A jeden zlatý sobáš. Pri príležitosti výročia vosr privítali

Na MNV Františka Mierneho, zúčastnili sa družobného stretnutia

So zástupcami óbce Štekeň. Veľkým podujatím zpoz-u bolo

Posedenie so starými občanmi, na ktorom bolo prítomných 90

Občanov Ladiec a Tune žíc . Po celý rok navštevovali členovia

ZP OZ-u s ostatnými organizáciami prestárlych a nepohyblivých

Občanov a poskytovali im pomoc prostredníctvom sociálnozravotnej

Komisie Miestneho národného výboru.

V roku 1977 sa v spolupráci s ministerstvami Slovenskej

Socialistickej republiky a televíziou, zainteresovávajú ženy

V dvoch významných akciach "Rozum do hrsti", ktorá priniesla

Dielčie úspechy v zlepšovaní rôznych oblastí života a hnutie

"Všetko pre človeka", ktorá bola obrátená na zlepšenie služieb

Obyvateľstvu. Slovenský zväz žien organizoval opäť viacero

Vydarených akcií, okrem iného zájazd na Duklu.

V spolupráci Slovenského zväzu žien a Slovenského ovocinárskeho

A záhradkárskeho zväzu v Ladcoch sa poriada v ZK

ROH okresná súťaž v aranžovaní kvetov.

Medzi významné podujatia Československého červeného kríža,

Spoločnej organizácie pre Ladce a Tunežice, patrí ukážkové

Vystúpenie zdravotnej hliadky na brannom popoludní

V Ladcoch, na brannom cvičení Okresného výboru ČSČK a účasť

Na zdravotníckom zabezpečení Medzinárodnej šesťdňovej motocyklovej

Súťaži v Považskej Bystrici a okolí. Dbvyklé pred-

Zaujímavé akcie žien

Československý

Červený kríž spoločne

Nášky pre svojich členov rozšírili aj na brancov. V tomto roku

Organizovali pre svojich členov zájazd po Slovensku s vlastivedným

Zameraním.

Pre organizáciu Zväzu pre spoluprácu s armádou, začína

V roku 1977 štart do mnohotvárnej činnosti. Postupne sa pre

To vytvárali materiálne a organizačné predpoklady. V odbornosti

Mo tor i z m u pomohlo vybudovanie provizórnej dielne

Pre potreby motocyklistov v starej klubovni na ihrisku.

Vzhľadom na to, že dielňa bola malá, hľadali iné riešenie.

Na jeseň už začali s adaptáciou starej budovy za cementárňou.

Už v tomto roku usporiadali motocyklovú súťaž, na ktorej

Sa zúčastnili hostia zo strediska vrcholového športu Súľov.

Domáci pretekári štartovali na motocykloch, ktoré si sami

Upravili v dielni Zväzarmu.

Leteckí modelári vystúpili na Deň stavbárov, strelci súťažili

V okresnej streleckej lige. Pozornosť venujú, ako

Každý rok brancom - ich výcviku . V tomto roku ich v stredisku

Bolo 23 .

V roku 1977 má Dobrovoľný požiarny zbor v Ladcoch 23 členov,

Ktorí sú zaradení v dvoch družstvách. Prvé je družstvo

Zásahové a druhé, kde sú členovia nad 40 rokov - zálohové.

Verejný požiarny zbor má 20 členov, ktorí sú taktiež zaradení

V dvoch družstvách. Jedno z nich sa pravidelne zúčastňuje

Súťaží i miestnych taktických cvičení.

Zásahové družstvo Ladeckej cementárne sa zúčastňuje rôznych

Súťaží aj v rámci Slovenska, je nositeľom II. Výkonnost-

Motocyklový šport

Vo Zväzarme

Dobrovoľný požiarny

 

Zbor v ladcoch

Nej triedy pre rok 1977. Zúčastnili sa pľvého kola súťaže

V obvode Púchov (v Nosiciach) v máji 1977. Zo 40 družstiev

Skončili na druhom mieste.

V septembri sa pri chate "Požiarnik" (pod kamenolomom)

Uskutočnilo branné odpoludnie s ukážkami techniky hasenia.

Branného dna sa zúčastnilo aj družstvo z Tunežíc.

Aj v tomto roku pokladajú požiarnici za najhlavnejšiu

Úlohu preventívu a v rámci nej pravidelné prehliadky. Vykonávajú

Ich spoločne členovia zo závodu a z obce.

V škole pracujú v tomto roku pod vedením požiarnikov

Z obce a závodu dva krúžky mladých požiarnikov. Za dosiahnuté

Výsledky družstva starších žiakov dostali odmenu stanovanie

V Manínskej úžine.V tomto roku sa začína zvýšená činnosť mládežníckej organizácie

V Tunežiciach, ktorá sa obracia na široké záujmy mladých. Najvydarenejšie boli podujatia na voľný čas, ale i akcie Branné a športové: brannri-športový pretek pri príležitosti výročia

SNP, rôzne malé športové turnaje a pod. Aktivita sa prenášala i do Ladiec a tak spoločne . Usporiadal Športovo-branné odpoludnie v Horných Ladcoch s výsledkom:

1. SZM Tunežice, 2. SZM Ladce, 3. Zväzarm Ladce.

Nikdy nezabudnú mladí ľudia na let n Ý t á bor v Belušských

Slatinách, ktorého sa v júlovom týždni zúčastnilo

23 mladých z Tunežíc. Najviac sa on zaslúžili František Kvasnica,

V. Rafková, J. Jarošincová, M. Letko, o. Zajac. Veľmi

Hodnotný bol aj turistický výlet Belušské Slatiny - Mojtín -

- Zliechov - Čičmany - Strážov a späť do Belušských Slatín,

Poriadaný v rámci tohoto tábora - spolu 52 kilometrov.

Zväz mládeže v Tunežiciach berie do socialistickej opatery

Budovu Osvetovej besedy na jeden rok s tým, že budú kryť

Vysoká aktivita A zaujímavá činnosť Mládeže v Tunežiciach Plánované výdavky všetkých organizácií Národného frontu

V kultúrno-osvetovej činnosti.Občiansky výbor v Tunežiciach doporučil a jeho doporučenie

Rada MNV v Ladcoch neskôr schválila, dať do užívania

Mládeži v Tunežiciach budovu bývalej Základnej deväťročnej

Školy.V Tunežiciach sa k výroclu Slovenského národného povstania

Usporiadal turnaj vo futbale, ktorého organizátorom bola

Telovýchovná jednota v Tunežiciach. Zúčastnili sa ho futbalové

Mužstvá z Beluše, Ladiec, Horoviec a Tunežíc. Pri jeho usporiadani

Pomáhali všetky organizácie Národného frontu a občiansky

Výbor v Tunežiciach.Telovýchovná jednota Tatran cementáreň Ladce okrem futbalových

Oddielov (muži, dorastenci, žiaci) organizujú aj Dalšie športy, ktoré sú však charakteru rekreačného a nezúčastňujú Sa takmer nijakých súťaží. Drganizujú šachy, stolný

Tenis a lyžovanie. Spolu so Zväzarmom venujú však dosť starostlivosti Branným pretekom, osobitne pracujú s učňami zo Závodu cementáreň. Títo sa napr. V máji 1977 zúčastňujú

Letných športových hier mládeže v Košiciach, práve v branných Disciplínach.

 

TelovýchovnéOrganizácie

 

Vo výstavbe obce nas t al čiastočný obrat . Predsa sa dosta la

Do plánu čistička odpadových vôd Ladeckej cementárne, ktorá

Slúži pri čistení Lúčkovského potoka. Stavia ju cementáreň,

Rovnako ako teplovod, ktorý sa v tomto roku dokončuje.

Začína sa výstavba dalších 6 bytoviek pre učiteľov

V priestoroch pri Základnej deväťročnej škole . Investorom je

Okresný investorský útvar v Považskej Bystrici.

V tomto roku dostali stavebné povolenie n9 individ uálnu

Výstavbu traja žiadatelia . Zdíhavé vybavovanie dalších 7 žiadostí

Zapríčiňuje vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu

A iné administratívne práce .

V ne i nvestičnej časti akcie Z sa upravili chodníky asfal tovým

Kobercom v dížke 350 metrov, zás t avky autobusov a detské

Ihriská .

V investičnej časti akcie Z sa do ko n ečného štádia po

Viacerých rokoch výstavby dostáva Dom služieb, ktorý je koncom

Roka 1978 pripravený na odovzdanie .

Z iniciatívy občanov bolo vytvorených mnoho hodnôt . Plnenie

Záväzku sa vykazuje v sume l 093 000,- Kčs. Zásluhu na

Tom majú však aj podniky Ladecká cementáreň, JRD dvor Ladce -

- Tunežice, ktoré poskytli potrebné mechanizmy .

JRD l . Máj a v ňom aj naše výrobné strediská sa nadal ej

Rozvíjali. V roku 1978 už dosahuje počet pracovníkov JRD 831,

Z čoho bolo polovica (423) žien.

Pokračuje sa v dalšom vzdelávaní v rastlinnej a živočíšnej

Výrobe a to v Družstevnej škole práce a v televíznej Škole

Pokrokových skúseností . Zapojených bolo 217 stálych pracovníkov

Družstva. V sociálnej starostlivosti sa venuje po

 

 

1978

 

Výs tavba obce

Stabilizáci a výroby

Obilia v J RD l. Má j

 

Košeca

Zornosť otázkam bytov. V tomto roku majú už 4 šesťbytovky

A jedna sa dokončuje. Družstevníci dostávajú stabilizačné

Pô žičky, 17 členov bolo na rekreácii doma a 29 v zahraničí,

33 deti v pionierskych táboroch a 20 deti vo vlastnom zariadení

JRD - na chate v Kopci. Družstvo poskytlo kúpeľnú liečbu

35 členova 712 sa ich zúčastnilo na rôznych rekreačných,

Náučných a iných zájazdoch . Tieto fakty píšem najmä preto,

Lebo na nich najlepšie vidieť, že sa situácia zlepšila tak,

Že sa družstevníci priblížili pracujúcim zo závodov .

Za zmienku stojí, že JRD organizovalo okrem tradičnej

Návštevy výstavy Agrokomplex v Nitre aj návštevu výstavy

V Českých Budejoviciach "Zeme živitelka ".

P o č a s ie, ktoré podmieňuje v značnej miere rastlinnú

Výrobu nezaznamenalo v roku 1978 nijaké výkyvy. Zima bola

Mierna, ked sa teploty pohybovali od - 8 °c do +2 oco Oziminy

Prezimovali s menšími škodami - asi 8 %. Jarné teploty

Sa pohybovali od 5 do 10 oco Jarné práce sa začali koncom

Marca a skončili koncom apríla. Vo všetkých druhoch plodín

Sa ukazovala priemerná úroda. Rovnomerne prebiehal zber krmovín

A všetk.o bolo pripravené na žatvu . Tá sa začala 27 .

Júla a skončila 25. Augusta 1978. Aj jeseň bola priaznivá

A tak sa včas, ale opäť iba za pomoci brigádnikov zobrali

Zemiaky. Tie sa triedili a uskladňovali prvýkrát na mechanizačnom

Stredisku v Košeci .

V rastlinnej výrobe je tento rok akýmsi predelom. JRD

Prestáva pestovať c u k r o v ú rep u a určuje sa mu výroba

Zemiakov, ktorých zasadili tohoto roku na výmere 140 ha.

,

V roku 1978 splnili družstevníci úlohy takmer vo všetkých

Plodinách (okrem repky ozimej a strukovín).

Vo výrobe obilia malo stredisko Ladce druhý najvyšší

Výnos po stredisku Ilava, 43, 5 Q z hektára. V pestovaní zemiakov

Vybrali dve strediská - Ladce a Košeca po 198 Q z hektára.

Výsledky v rastlinnej výrobe - najmä rozdielnosť úrod

Na stred iskách sa stali predmetom vážnych úvah vedenia i

,

Agronomov. Rozdiely sa ukázali v pestovaní pšenice a zemiakova

To i za približne rovnakých podmienok. Celkove sa však

V roku 1978 (i za posledné roky) výroba obilnín stabilizovala

A v celom komplexe sa dosiahol priemer 41 Q z hektára.

V ž i voč í š nej výrobe i nadalej zostáva rozhodujúcim

Chov hovädzieho dobytka. Chovali 1850 kusov hovädzieho

Dobytka, čo bolo o 50 viac ako bol plán. Jeho úžitkovosť vo

Výrobe mlieka však nesplnila všetky očakávania, nadojilo sa

2 milióny 600 tisíc litrov mlieka, vo výrobnom stredisku

Ladce 3 567 litrov od jednej dojnice za rok. Živočíšna výroba

Však splnila všetky úlohy vo výrobe mäsa a dodávok na trh.

Bolo to 5 061 Q hovädzieho a bravčového mäsa (102 %). Takto

Sa podstatne zvýšil výnos zo živočíšnej výroby - bol 21 a pol

Milióna korún, ale náklady sú stále privysoké a tak zisk je

Necelý pol milióna korún.

Družstevníkov nemožno obviniť z formalizmu pri uzatváraní,

Ale najmä pri plnení socialistických záväzkov. Týkali sa

I výroby, ale najmä takých sfér, ako je úprava pracovného a

Ži votného prostredia. Na tomto úseku s·a dosť zmenilo - i ked

Nie toľko, koľko by bolo potrebné.

V roku 1978 sa sľubne rozvíja hnutie A.D.Basova, ktoré

Uplatňuje 31 kolektívov. Napomáhajú tomu - i ked celkom nerieši

Nárazové akcie, "Apríl - mesiac bezpečnosti", "November,

Mesiac pracovnej disciplíny, čistoty a poriadku na pracoviskách"

.

Výrobu cementu splnili v Ladcoch v množstve 591 tisíc

Ton, z toho triedy 400 vyrobili 285 000 ton.

Uskutočnili sa niektoré organizačné zmeny, ktoré v značnej

Miere ovplyvnili systém riadenia Ladeckej cementárne.

Organizačné zmeny

 

V cementárni

 

V á pen k a Ž i ran y, ktorá doteraz patrila k Ladeckej cementárni

Je od l. L. 1978 delimi tovaná do Západoslovenských

Cementární a vápeniek a k podniku Ladecká cementáreň bol pridelený

Závod C eme n t áre ň L i eta v s k á L ú č k a s výrobnou

Kapacit.ou 500 tisíc ton cementu SPC 250 ročne .

Na konci roku 1978, kedy sa uskutočnil súpis hospodárskych

Zvierat a súkromných chovateľov a záhumienkároi, bol stav takýto:

2 258 kusov hydiny (v polročnom súpise 4 352 kusov), 12

Oviec (36), 3 kone, 58 ošípaných (v pol~oku 105) a 7 kusov hovädzieho

Dobytka.

U väčšiny druhov hospodárskych zvierat sa oproti roku

1977 zaznamenal pokles . Príčiny sa videli v nedostatku krmovín

I v zlepše ne j situácii potravín na trh u.

Stav hospodárskych

Zvierat v obci

V školskom roku 1977 - 1978 bolo v ZDŠ 26 učiteľov a vy cho- Žiaci ZDŠ prvýkrát

Vávateľov Družiny mládeže. Zvýšil sa počet žiakov zadelených do do

Školy v prírode

Družiny atak sa zvýšil počet tried na tri.

Začiatkom januára 1978 dali stavbári do užívania další objekt

Školy telo c v i č ňu , ., 8ude to značný prínos nielen pre

Využovanie telesnej výchovy v škole, ale aj pre rozvoj základnej

Telesnej výchovy ,a športov v obci. V telocvični je priestor

Pre zubnú ambulanciu . V septembri dokončili stavbár i posledný

Objekt - školské dielne. Nedobrý bol však postoj Pozemných

Stavieb k budovaniu ihriska, ktorého dokončenie neustále odkladali.

V roku 197B pokračuje v škole boj proti plaveckej negramotnosti,

Organizujú plavecký výcvik. Absolvuje ho 60 žiakov ročníkov

6.-7. Rozvíja sa hnutie na získanie odzanku BPPDV (Bud

Pripravený k práci a obrane vlasti), ktorý získalo 92 žiakov .

Dobre si počínali žiaci a pionieri v rôznych okresných

Súťažiach. Niektoré z nich: prvé miesto v súťaži " Čím budem?",

2. Miesto v súťaži "Mladý zdravotník". Popredné umiestnenie

Získali v súťaži Prednes slovenskej poézie a prózy, v Jdopravnej

Súťaži a v ľahkej atletike.

Okolie školy sa definitívne upravuje, zakladá sa prírodný

Park, zatrávňujú sa priestory okolo ohriska a celého školského

Areálu. Vysadili okrasné kríky a stromčeky, ktoré sa priviezli

Na jar z JRD Košeca .

Prvýkrát v histórii sa žiaci a to 2.A, 3.B, 4.B spolu

S učiteľmi zúčastnili Š k o l y v pr í rod e v Tatranskej

Lomnici. Prírodu na ozdravenie i vyučovanie využívali tri

Týždne.

V O s o bit nej u č ň o v s kej š k o l e v Ladcoch sa

V školskom roku 1977-1978 pripravovali učni v piatich remeslách

V l6-tich triedach, spolu 228 žiakov.

V škole došlo k viacerým organizačným zmenám. V rámci

Prestavby školstva sa mení názov školy na O s o bit n é od bor -

Né u č i l i š t e v Ladcoch. Od 1. Decembra 1978 odchádza zo

Školy doterajší riaditeľ phdr. Štefan Vašek (prednášať na Pedagogickú

Fakultu v Trnave) a riaditeľom školy sa stáva Karol

Kuniak, doterajší školský inšpektor ONV v Považskej Bystrici.

V máji 1978 sa konajú pohovory - prijímanie nových žiakov .

Opäť sa ich zúčastňuje veľa ' - 140 žiakov . Škola sa pripravuje

Na zmenu koncepcie učňovského školstva, ktoré príde do platnosti

Budúci rok. Záverečných skúšok sa v tomt.o roku zúčastnilo

65 učňov.

Za významný fakt treba pokladať to, že sa opravoval - vymieňal

Krova st.recha kaštieľa. Dodávateľom je Pamiatkost.av

Žilina, ale práce sa uskutočnili aj za pomoci tesárov zo st.avebnej

Skupiny JRD Košeca.

Po úspešných vystúpeniach takmer po území celej ČSSR

Sa dočkali členovia dychového orchestra ZK ROH zájazdu do zahraničia.

V dňoch 26. Augusta až 3. Septembra 1978 sa zúčastnil

Na medzinárodnom festivale v meste Hagenau vo Fr a n c ú z s k u .

Prítomné boli súbory zo štátov: Dánsko, USA, Rakúsko, 8elgicko,

Bulharsko, Švajčiar'sko, ČSSR, Anglicko, Francúzsko, Grécko,

Holandsko, Taliansko, Rumunsko. Súbor viedol Rudolf Pagáč, ktorý

Zastupoval zaneprázdneného majora Miroslava kaizka. V repertoári

Mali do 60 skladieb, ktoré hrali na každodenných promenádnych

Koncertoch.

Dňa 10. Októbra 1978 vo veku 46 rokov zomrel spomínaný major

Krížek, ktorý mal veľkú zásluhu na nebývalom rozmachu ladeckej

Dychovky. Po ňom taktovku dirigenta prevzal Rudolf Pagáč.

V záujmovo-umeleckej činnosti pracovali v roku 1978 4 dychové

Orchestre, jeden spevácky súbor SZŽ a džezbalet.

Vo výchovno-vzdelávacej práci sa uskutočnilo viacero besied

A prednášiek. Organizátormi boli ZK ROH, Osvetová beseda

Tunežice a organizácie Národného frontu. V tejto oblasti boli

Zvlášť aktívni v Tunežiciach, kde organizovali besedy aj na

Literárne a hlstorické témy.

Miestna skupina Československého červeného kríža pripravila

Pre brancov a mladých zdravotníkov cyklus základných znalostí

Prvej pomoci, JRD - výrobné stredisko ladce na tému "Moderné

Poľnohospodárstvo", MNV - štáb CO zase cyklus prednášiek o ochrane

Obyvateľstva proti zbraniam hromadného ničenia.

Zväz mládeže v ladcoch spolu so Závodným klubom pripravili

Podujatia netradičnými formami - živými novinami a večerami

Otázok a odpovedí. Z kurzov to bol kurz hudobnej výchovy v ZK

ROH a pre vodičov malých motocyklov organizovaný Zväzarmom

Kurz uvedenej triedy.

Z množstva výstav vyberám aspoň niektoré: "Žena budovateľka"

, "Čím chcem byť po skončení ZDŠ?", výstava leteckých modelov,

Z histórie a súčasnosti Tunežíc, výstava fotografií a dalšie.

Dychový orchester

Z ladiec v zahraničí

Kino ZK ROH odohralo v roku 1978 253 predstavení za

Účasti 16 874 návštevníkov a utŕžili 72 011, - Kčs .

Základná organizácia Zväzu požiarnej ochrany v l adcoch

Mala v roku 1978 91 členov, z toho 64 mužova 25 žien. V priebehu

Roka sa konali cvičenia rôzneho zamerania . Celkom ich bolo

9, najväčšie z nich v ladcoch pri príležitosti 95. Výročia

Založenia hasičstva v obci, za účasti 10 požiarnych zborov.

Na tomto cvičení a oslave sa zúčastnilo okrem iných, požiarne

Družstvo z družobnej obce Štekeň .

Požiarnici venovali opäť starostlivosť deťom vo veku 9 -

15 rokov, pre ktoré pripravujú branno-športovú hru "Plameň".

Ako každoročne, aj teraz - v novembri, uskutočnili preventívne

Prehliadky za účasti poslancov MNV, celkom v 256 bytoch.

V tomto roku bol predsedom ZPO v ladcoch Milan Majerik a tajomníkom

Milan Bajza.

Z P O v T une ž i c i ach rovnako vykazuje dobré výsledky

Hlavne v preventívnej činnosti a údržbe techniky. V júni

1978 sa zúčastňujú na okrskovej súťaži požiarnych družstiev

V lysej pod Makytou, kde obhájili III. Výkonnostnú triedu.

Súťažné družstvo sa zúčastňuje osláv 100. Výročia založenia

Hasičského zboru v Beluši a okrskového námetového cvičenia

V Hloži. Podielali sa na plnení celoobecného záväzku, pri

Údržbe a výstavbe požiarnej zbrojnice, sušiaka, prístupových

Ciest k vodným zdrojo~. Nechýbali ani pri zbere krmovín.

Z v ä z arm v ladcoch usporiadal v roku 1978 motoristickú

Súťaž "Pohár oslobodenia obce", pri ktorej pomohli aj ostatné

Organizácie v obci. V organizácii pracuje krúžok modelárov

A strelecký klub.

Zväz požiarnej

Ochrany v Ladcoch

Atunežiciach

V roku 1979 sa ot.vára Dom služieb a robia t.erénne úpravy

V jeho areáli. Vybudovala sa spojovacia cest.a od ihriska po

Štátnu cestu, zabezpečila sa zvuková aparatúra na cintorín

V ladcoch. V Tunežiciach sa opravuje miest.na komunikácia,

Nedokončuje sa a prekladá na rok 1980.

V investičnej výst.avbe sa ukon č ila stavebná časť čistiacej

Stanice odpadových vôd. Projekčne pripravili prístavbu ,

Materskej školy a pred dokončením je 6-by tová jednotka pri Základnej

Deväťročnej škole. Najvýznamnejšia stavba sa však realizuje

V JRD, kde dokončujú veľkovýkrmňu ošípaných a jat.očného

Dobytka.

V individuálnej bytovej výstavbe odovzdali - dokončili 6

Bytov, rodinných domova vydali 3 nové povolenia.

V oblasti obc hod u sa za najd ôleži tejšie pokladalo

Plynulé zásobovanie. Vždy sa to nedarilo a tak sa hľadali rôzne

Spôsoby, ako zabezpečiť spokojnosť obyvateľov. Upravili sa

Predajné časy, kontrolovala hygiena a poctivosť predaja. Na

Konci roka sa však konštatuje, že sa zlepšilo iba zásobovanie

Predajne OBUV, kde t.ržby stúpli za rok o 200 tisíc korún .

22. - 28. Apríla sa konal celoobecný "T ýždeň pracovnej aktivity".

Práce sa zamerali na úpravu verejných priestranst.iev

V ladcoch a Tune žiciach . Mechanizmy zabezpečili Považské cementárne

Ladce, JRD, Osobitné odborné učilište, Slovenský ovocinársky

A záhradkársky zväz.' Medzi osobitné práce pat.rilo osadenie

A inšt.alácia stípov pre miestny rozhlas, dokončenie oplote nia

Okolo Osvetovej ôesedy v Tunežiciach, spojovacia cesta pri

Bytovkách a asfaltovanie miestnych komunikácií v Tunežiciach.

V roku 1979 sa vykonal prieskum u 22 občanov a vybavila

Sa im jednorazová výpomoc na zakúpenie paliva a potravín. Traja

Občania sa v tomto roku dostali do ústavného opatrovania

- žiadostí však bolo viac. Viaceré opatrenia sa urobili aj

V starostlivosti o deti.

 

 

1979

 

 

Život a problémy

V obci

Tento rok je poznamenaný e n erg e t i c k o u krí z o u ,

Ktorú spôsobila veľká zima. Miestny národný výbor je nútený

Prijať úsporné opatrenia v súlade s opatrením vlády a okresu.

Medzi opatrenia patrila zmena pracovného času tak, že sa

V nevýrobných organizáciach, úradoch a inde upravili hodiny

Strávené v práci a posunul sa čas príchodu žiakov do školy

A detí do Materskej školy . Spoločenské a iné organizácie ko nali

Schôdze a iné podujatia vo v oľné dni a museli ich ukončiť

Za svetla, teda do 18 . Hodiny .

S Ú p i s

Ukázal pokles

H o s pod á r s k y ch z v i era t v roku 1979

Oproti roku 1978. V roku 1979 (30 . Jún) bol

Stav nasledovný:

Hydina 3 999 kusov, ovce 22, kone 3, ošípané 106 a hovädzí

Dobytok 5 kusov .

Obč i ansky výbor zvolený v roku 19 76 v Tunežiciach praco val

V roku 1979 v zložení: Viktor Melicher, predseda; Miroslav

Kvasnica, Libor Kvasnica, .Ján Abrahámovský - členovia. Rokovania

Občianskeho výboru sa z ú častňoval aj predseda organizácie

KSS a poslankyňa ONV za tento obvod Jana Kováčiková . Občiansky

Výbor bol spojený s občanmi, dobrá bola spolupráca najmä s or ganizáciou

Socialistického zväzu mládeže a Osvetovou besedou

V Tunežiciach.

Stať o poľnohospodárstve v roku 1979 začne počasím, pretože

Jeho extrémnosť mala rozhodujúci vplyv na poľnohospodársku

Výrobu, ale aj na ostatné ekonomické a spoločenské úseky.

L . Januára 1979 ráno bolo ešte pomerne teplo, do večera

Však klesla teplota na - 20 oc o Pred veľkou teplotnou zmenou

O bčians k y výbor

V Tunežiciach

Vplyv extrémneho

Počasia na hospodár

Eni e JRO l . Máj

Košeca

Ešte napršalo, čo malo za následok, že vo vagónoch zamrz lo

Uhlie a iné substrát.y. Vplyv na chod národného hospodárst.va

Bol veľký. Vláda prijala celý rad opatrení na šetrenie elek trickou

Energiou, ako som už napísal. Od l. Apríla sa prijal

T.zv. Letný čas a pod.

Z hľadiska poľnohospodárov sledujeme dalej vývoj počasia.

Celý január bola veľmi tuhá zima s veľkým množstvom snehu.

Teploty sa pohybovali do - 20 °c v noci a-IO °c cez

Deň. Február sa oteplil, teplot.y boli od O do - 9 °c v noci a

- 4 - O °c cez deň.

 

Jarné poľnohospodárske práce sa začali takmer, ako vždy

- koncom marca. Všetko bolo zasiat.e do 15. Apríla, zemiaky

Zasadené do 25 . Apríla 1979. V JRD však' vyhynulo asi 100 ha

Ozimej pšenice, na zaoranú pôdu vysiali jačmeň. V máji prišiel

Další teplotný extrém. Nepršalo a teploty dosahovali v noci až

12 °c a cez deň 24 - 32 oco To malo negatívny vplyv na obilie.

Nepomohli už ani dažde v polovici júna. Žat.va sa začala 29. Júla

A ukončili ju v celom komplexe JRD 28. Augusta. Výsledky

Úrody však boli v porovnaní s minulými rokmi slabé. Plánovaná

Výroba pšenice bola 40,2 Q, urodilo sa však iba 33,7 Q z hektára,

Jačmeň namiesto 43,8 Q iba 31,7 Q z hekt.ára. V pestovaní

Raže sa dokonca nedosiahlo ani 19 Q. Očakávanie nesplnili ani

Zemiaky, ktorých sa urodilo 150,7 Q z hektára. Na druhej stra ne

 

Pre živočíšn~ výrobu dôležitá kukurica na siláž, kŕmna repa

A viacročné krmoviny sa vydarili nad očakávanie a nad plánované

Výnosy. Takto sa mohla výroba hovädzieho mäsa, bravčoviny a výroba

Mlieka čiastočne spoliehať na vlastnú krmovinovú základňu.

Vo výrobe mlieka~ kde síce splnili dodávky (2 a pol milióna

Litrov) nadalej pretrvávajú veľké rozdiely v dojivosti na

Jednotlivých strediskách. V Košeckom Podhradí prekročili dovtedy

Magickú hranicu dojivosti 4000 litrov od jednej dojnice za

Rok, ked dosiahli 4 388 litrov. Na druhom mieste sú Ladce

3 683 litrov. Ale dalšie strediská už o 200 - 600 litrov v priemere

Menej.

Výročná členská schôdza JRD l. Máj Košeca sa konala 23.

Februára v Dome kultúry v Dubnici nad Váhom za účasti 653

Družstevníkov a pracovníkov JRD. Na tejto schôdzi sa zúčastnila

Delegácia z družobného JZD Radomyši. Zo zmien vo vedení sme

Zaznamenali takéto obsadenie funkcií vo výrobnom stredisku

Ladce:

Jozef Porubčan , mechanizátor

Jozefína Grulichová, agronómka

Veronika Martináková, ekonómka

Jaroslav Gašpar, zootechnik

Anton Kalus, skladník.

V Tunežiciach sa vedúcou farmy stáva Zdenka Koštialiková.

V roku 1979 na úseku poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

Sa robia kroky k šetreniu pôdnym fondom. Zistili sa nedostatky

Na strane JRD, ale i niektorých iných organizácií. Od

Roku 1979 odsúhlasujú stavebné pozemky aj JRD, respektíve

Okresná poľnohospodárska správa.

Extrémne počasie roku 1979 pocítili aj v Považských cementárňach.

Vysokopecnú trosku a sádrovec dovážali zmrznuté. Nepomohla

Ani technika tryskových lietadiel z Československej ľudovej

Armády. Boli na ňu vysoké náklady a účinnosť malá, pri tom

Sa poškodzovali vagóny ČSD. Zrodila sa myšlienka využiť odpadové

Teplo z rotačnej pece v rozmrazovacom tuneli. K realizácii

Však došlo až oveľa n~skôr.

V roku 1979 vyrobili v Považských cementárňach v Ladcoch

597 000 ton cementu, z toho 229 000 ton triedy 400. V II. Polroku

1979 obsadila cementáreň v Ladcoch l. Miesto v súťaži

K val it y v rámci výrobnej hospodárskej jednotky CEVA.

. Cementáreň najlepšia

V kvalite výroby

 

 

Rok 1979 bol vyhlásený za Medzinárodný rok dieťaťa. Na

Všet.kých st.upňoch výchovy v Ladcoch sa pedagógovia a verejnosť

Zamýšľali nad výchovou mládeže, st.arost.livosťou a možnosťami

Zlepšiť život. Detí.

V Mat.erskej škole sa napr. Rozhodli zlepšiť zeleň v okolí

Školy, organizovať exkurzie, priat.eľské návšt.evy, najmä

Však zlepšiť st.arost.livosť o deti. V rámci t.ýchto podujatí

Navštivili Materskú školu 3. Októbra 1979 turisti zo ZSSR,

Ktorí sa pochvalne vyjadrili o vybavení školy a starostlivosti

O deti v ČSSR.

Vyučovanie na všetkých školách bolo narušené extrémnou

Zimou. Nevyučovalo sa od 8. Januára do 28. Januára 1979. Potom

Sa zrušili jarné prázdniny.

V Z á k l a dne j dev ä ť r o č nej š k o l e v roku 1979

Pôsobilo 27 učiteľov a výchovných pracovnikov . V škole bolo

18 tried so 414 žiakmi. V Družine mládeže tri oddelenia s 55

Deťmi. Dd +. Septembra má škola nového školníka - Jozefa

Strapku.

Pionierska organizácia, ktorú viedol Jozef Krajči mala

14 oddielov a v nich 255 pionierov . V škole pracovalo 18 záujmových

Krú žkov s 278 členmi .

Vo februári 1979 zvolili nový výbor ROH, predsedníčkou

Sa stala Mária Liptáková.

V rámci Roku dieťaťa sa konali v škole i mimo nej mnohé

Zaujímavé a pútavé súťaže vo zvýšenej miere ako po iné roky.

Dobre bola o~ganizovaná súťaž "Po stopách SNP" pri priležitosti

35. Výročia tejto udalosti.

Úspechy opäť dosiahli členovia záujmových krúžkov. V ľahkoatletickej

Súťaži o "Cenu československého rozhlasu" obsadili

Starší žiaci prvé a dievčatá druhé miesto v okrese. Niekoľko

Popredných umiestnení dosiahli na Pionierskej olympiáde

V Dubnici nad Váhom. Odznak zdatnosti v roku 1979 ziskalo 152

Žiakov . Mimoriadny úspech dosiahli mladi zdravotníci, ktorí

Školy v Medzinárodnom

Roku dieťaťa

Sa postupne prebojovali na celoslovenskú súťaž, kde skončili

Na piatom mieste.

Vos o bit n o mod bor n o m u č i l i š t i sa konali

V dňoch 9. - 10. Júna 1979 I. Celo s love n s k é š port

O v é hry m l á d e ž e - dievčat. Predsedom organizačného

·výboru je Ing. Ladislav Dvorský. Preteku sa zúčaastnili družs tvá

Spišský Štiavnik, Liptovský Ján, Michalovce, Kelč, Ladce,

Nová Ves nad Žitavou. V celkovom hodnotení skončilo družstvo

Ladiec na 3. Mieste.

V školskom roku 1978 - 1979 skončilo učebn~ dobu 60 žia kov,

Ktorí sa rozmiestnili na rôzne pracoviská.

Od l. Septembra 1979 prevzal funkciu vedúceho výrochy Marián

Justh, ktorý prišiel zo Spišského Štiavnika a vystriedal

Vo funkcii doterajšiu vedúcu Helenu Matuščinovú . Ostatné vedenie

Školy bolo v tomto roku: Karol Kuniak - riaditeľ školy,

Ing. Vendelín Čiernik - zástupca riaditeľa, Jozefína Kalusová

- zástupkyňa pre výrobný výcvik.

 

 

V roku 1979 sú na škole aktívne spoločenské organizácie ROH

A Slovenský zväz žien . Poriadajú viacero podujatí vo vnútri

Školy i pre verejnosť.

V tomto a nesledujúcom roku sa veľa urobilo pre zlepšenie

Stavu budov školy . Zastrešila sa budova krajčírskych dielní

(bývalá ZDŠ), dokončili fasády dievčenského internátu; generálnu

Opravu hygienických zariadení, dobudovanie závadných

Elektrických vedení a najmä sa začala generálna oprava celej

Školskej budovy.

V roku 1979 sa v obci uskutočnilo 34 väčších kultúrnovýchovných

Podujatí. 8010 264 filmových predstavení za účasti

13 200 divákov. Knižnica ZK ROH po spojení s Tunežicami zaznamenala

Takmer 21 000 výpožičiek.

Z kultúrneho života

Obce

Začínajú sa prejavovať prvé problémy s dychovou hudbou

ZK ROH . Po úmrtí dirige nt a majora Krížka sa nedarí súbor udržať

. Hráči postupne prestávajú hrať, alebo odchádzajú do iných

Hudieb . Detský dychový súbor po odrastení detí sa jednoducho

Stratil, nevytvoril sa z neho mládežnícky a tým sa pretrhla

Kontinuita generácií . Nový detský súbor sa nepodarilo založiť .

Až na konci roku 1979 po kontaktoch a dohovoroch so zástupcami

Základnej deväťročnej školy sa začína výuka detí pod vedením

Rudolfa Pagáča a za pomoci učiteľov ZO~ .

Pri podujatiach Z bor u pre o b č i a n s k e z á l e ž i -

T o s t i veľmi obetavo vystupuje spevácky krúžok žien, žiaci

 

 

Materskej školy a Základnej školy v Ladcoch. V roku 1979 sa

V obradnej miestnosti uskutočnilo 26 sobášov, 55 detí uvítali

Do života. Členovia zpoz-u úči n kovali pri 25 pohreboch, ale

I niektorých životných jubileách a pri dvoch posedeniach

S prestárlymi za účasti 296 občanov . Ako novú formu pri nástu pe

Detí do školy, pripravil zpoz uvítanie prvákov predstaviteľmi

Obce a školy.

V roku 1979 v časti Ladce a Tunežice pracovali tieto spoločenské

A záujmové organizácie Národného frontu (v zátvorke

Predseda)

TJ Tatran cementáre~ Ladce .(Anton Haršáni)

OO Socialistického zväzu mládeže (Jozef Mikula)

Slovenský zväz žien ladce (Mária Liptáková)

Zväz československo - sovietskeho priateľstva (Anna Zelienková)

Československý červený kríž (Oľga Viszusová)

Slovenský ovocinársky a záhradkársky zväz (Ján Málik)

Slovenský zväz drobnochovateľov (Rudolf Zajac)

Zväz požiarnej ochrany (Milan Majerík)

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (Karol Kuman)

Zväz pre spoluprácu s armádou (Ing. Miloslav Barica)

Orga niz ácie

 

 

Ná rodného frontu

TJ Tunežice (Bohumil Kvasnica)

Slovenský zväz žien Tunežice (Emília Kvasnicová)

Zväz požiarnej ochrany Tunežice (Ján Grečný)

Socialistický zväz mládeže Tunežice (František Kvasnica)

V oboch miestnych častiach bola spoločná organizácia Komunistickej

Strany Slovenska, ktorej predsedom bol Karol Mi nárik.

V or gan i z á c i i Z v ä z u p o ž i a r nej och ran y v L a dco

Ch sa v roku 1979 - konkrétne v novembri urobilo viacero

Zmien vo výbore. Odstúpil predseda Milan Majerík a další č le novia.

Predsedom sa stáva Jozef Kováč.

Požiarny zbor sa zúčastnil okrskového taktického cvičenia

V Mojtíne. Požiarnici z Považských cementární sa zúčastnili námetového

Cvičenia v Lietavskej Lúčke. V dňoch 27.-29 . Augusta

Bola súťaž o putovný pohár generálneho riaditeľstva CEVA a

Umiestnili sa na 3 . Mieste . V tomto roku sa v Ladcoch konala

Požiarna súťaž družstiev, ktorú pripravili požiarnici z obce

A závodu .

Aj požiarnici v Tu než i c i ach usporiadali viacero podujatí,

Z ktorých najvydarenejšia bola súťaž šiestich družstiev

Na počesť SNP, ktorá sa uskutočnila na futbalovom ihrisku

 

 

V Tunežiciach.

V roku 1979 usporiadali členky Slovenského zväzu žien

V Tuneži ciach výstavu ručných prác "Krása životu". Organizácie

Žien v Ladcoch a Tunežiciach v značnej miere prispôso bili

Svoje programy a podujatia Medzinárodnému roku dieťaťa.

Za najvydarenejší trsba pokladať celý priebeh Medzinárodn ého

Dňa detí v Tunežiciach. Videli sme maľovanie detí na asfalt,

Tri výstavy prác detí a mnohé branno-športové podujatia .

Organizácia Z v ä z arm u okrem tradičných akcií streleckého

Krúžku, leteckých modelárov, výcviku brancov a iných,

Usporiadala cieľovú jazdu motoristov do Kunerádu a motocyklovú

Súťaž "Pod Kališťom".

Už v roku 1978 sa začínajú roky vysokej aktivity mládeže

V Tunežiciach. MNV v ladcoch, po dlhšom váhaní pridelil

SZM v Tunežiciach bývalú budovu ZDŠ postavenú v roku 1913.

Budova už nebola v najlepšom stave, ale mladí ľudia ju za

Päť mesiacov prerobili na nepoznanie . Brigády začali už v sep tembri

1978 a pokračovali cez zimu a 20 . Januára 1979 bolo

Slávnostné otvorenie . Novozaložený Klub mládeže ALFA, mal veľ mi

Bohatú činnosť. V klube je 7 krúžkov: stolnotenisový (Rudolf

Kvasn i ca), stolnotenisový - pionieri (vedúci František

Melicher), redakčný (Beata Prekopová), fotokrúžok (Juraj Miná rik),

Začínajúci autori (František Kvasnica), džezgymnastika

 

(Marta Sláviková).

Klub má svoj vlastný re ž im. Otvorený je v stredu, piatok,

Sobotu a nedeľu pre členov klubu. Pondelok, utorok a štvrtok

Sú vyhradené na činnosť krúžkov. Klubová rada, ako vedenie klubu

Pripravuje pravidelne na každý týždeň program, ktorý je

Vlastný - z náplne činnosti krúžkov . Každý piatok je klubový

Večer. Pozostáva zo "Štúdia M" , besied, tanca, súťaží a kvízov .

V roku 1979 v tomto štúdiu odzneli napr. Témy "Slovenská popu lárna

Hudba", "Šansóny v inom podaní" a dalšie. Obľúbenou formou

Zábavy boli kvízy "Naši športovci", " Čo vieš o SZM" a množstvo

Besied so zaujímavými ľudmi. Každý piatok je aj diskotéka pod

Vedením diskotékara Vladimíra Marguša.

Stolnotenisový krúžok usporiadal stolnotenisový turnaj

V troch kategóriach. Účasť bola i mimo Tunežíc vysoká a úroveň

Dobrá. V máji ZO SZM usporiadala športovo- branné stretnutie.

Bol to už tretí ročník a súťažilo sa v kategórii mužova žien.

Dňa 7 . Mája usporiada~i súťaž v športových disciplínach:

Streľba, volejbal, nohejbal, bagmington, zakladanie ohňa.

Večer bol táborák, na ktorom každá skupina z Tunežíc ladiec

A okolia pripravila program. Na druhý deň sa poriadal 25 kilometrový

Pochod na Vápeč .

V tomto roku bolo podobných podujatí viacej. Napr. Stretnutia

V rámci nadviazanej družby so zväzákmi zts Dubnica, Medzinárodný

Deň detí a dalšie.

Vynikajúci Klub

Mládeže v Tunežici ach

Veľmi dobre si počínajú stolní tenisti SZM Tunežice,

Ktorí v roku 1979 hrajú v najvyššej súťaži okresu Považská

Bystrica.

Krúžok začínajúcich autorov pripravil autorský večer

Poézie a prózy, kde mladí autori predniesli svoje prvotiny.

ALFA klub vydáva svoj vlastný rozmnožovaný Spravodaj, kde

Uverejňujú informácie, hodnotenia i vlastnú tvorbu začínajúcich

Autorov .

Po otvorení klubovne v januári 1979, kde mladí vytvorili

Hodnotu 150 000,- Kčs, pokračovali na úprave dvora a

Okolia. Za rok 1978 a 1979 odpracoval každý člen klubu na

Brigádnickej činnosti a príprave programov priemerne 202

Hodín. To si skutočne zaslúži úctu.

Klub mládeže ALFA svojími nápaditými programami, ale

Predovšetkým zainteresovanosťou, takmer každého mladého Tu nežič

Ana do diania klubu, sa zaradil na prvé miesto v hodnotení

Klubov mládeže v okrese Považská Bystrica a slúžil

Ako školiteľský príklad práce s mládežou .

V roku 1980 sa v celej Československej socialistickej

Republike konalo s č í t a nie ľudí, domova bytov . Podľa

Výsledkov sčítania, ktoré robili osobitne vyškolení občania,

Bolo v ladcoch:

1013 bytov, z čoho v Horných ladcoch 118 a v Tunežiciach 191,

2851 obyvateľov, v Horných ladcoch 29 a v Tunežiciach 526.

V tomto roku sá stále zápasí s nedostatkom energie a to

Palivami i elektrickou energiou. Sú stanovené limity na odber

Elektriny, ich prekročenie sa postihuje pokutami. Má to odraz

Napr. I na verejnom osvetlení, ktorého čas a intenzita sa obmedzujú.

Sociálna komisia Miestneho národného výboru rieši niektoré

Sociálne otázky občanov. Poskytuje jednorázové výpomoci na

Zakúpenie paliva, šatstva, potravín. Zabezpečuje stravovanie

V reštaurácii a opatrovateľskú službu .

Občiansky výbor v Tu než i c i ach rieši niektoré vážne

Problémy v miestnej časti. Nedarí sa však zvolávať aktívy občanov

Na prerokovávanie ich problémov. Rovnako je tomu· aj

V ladcoch. Zvládli sa však za dva roky také akcie, ako bolo

Preloženie autobusovej zastávky, komunikácia za železnicou

A dalšie významné akcie, ktoré som popisoval v roku 1979.

Po takomto vypätí naatala určitá stagnácia a tak Občiansky

Výbor v Tunežiciach hľadá nové spôsoby, najmä aktivizáciou

Organizácií Národného frontu a rozprúdením kultúrneho života

Tak, ako to robia mladí v Klube mládeže. Vo vedení Občianskeho

Výboru sú:

Viktor Melicher, predseda

Milan letko, tajomník

Víťazoslav Kalus, Mária letková, Miroslav Kvasnica, Ján

Abrahámovský - členovia

 

1980

 

Sčítanie ľudí,

Domov a bytov

Život v obci

V roku 1980 má ZPOZ v Ladcoch 9 členov a pomocný ZPOZ

V Tunežiciach 4 členov. Predsedom je František Č e š k o

V roku 1980 je takáto bilancia pohybu v stave občanov:

Počet narodených detí 67, z toho bolo 66 uvítaných v obradnej

Miestnosti. Bolo uzavretých 27 manželstiev a uskutočnilo

Sa 22 pohrebov.

Okrem toho ZP OZ organizoval aj niektoré netradičné formy

- l krát odovzdávanie občianskych preukazov pre 28 žiakov

Základnej školy, spolupôsobil pri posedení pod jedličkou i

Sľube pionierov a iskier.

Členovia ZPOZ navštívili 32 chorých prestárlych občanov

A uskutočnili slávnosti pri príležitosti dvoch zlatých a 6

Strieborných sobášoch. V tom istom roku 'organizoval ZP OZ

Odovzdávanie výučných listov v Osobitnom odbornom učilišti a

Posedenie s prestárlymi občanmi nad 75 rokov, ktorých sa zišlo

115 a uvítanie prváčikov pri príchode do školy l. Septembra.

Dobre sa vydarila rozlúčka s brancami pred ich odchodom

Na vojenskú službu i posedenie s Františkom Miernym pri jeho

90-tych narodeninách.

Ku všetkým podujatiam pripravuje program spevácky krúžok

Žien, ktorý má v roku 1980, po odchode niektorých členiek určité

Problémy. Veľkú pomoc ZPOZ-u poskytuje Materská i . Základná

Škola svojimi programami.

V celkovom hospodárení JRD došlo za posledných päť rokov

Ku kvalitatívnym zmenám i z pohľadu celého okresu Považská

8ystrica. Zvýšila sa kvalita vnútropodnikového riadenia, ked

Sa prešlo z územného systému na podnikový. Začal sa uplatňovať

Chozrasčot, vedecko-technický rozvoj a dosahovať lepšie

Hospodárske výsledky. Zmenila sa štruktúra pracovníkov

Zbor pre občianske

Záležitosti V JRD z územného systému na podnikový Systém riadenia

V prospech odborníkov s vysokými a strednými odbornými školami

. Za päť rokov sa v okrese zvýš i la hrubá poľnohospodár ska

Výroba o 150 miliónov korún, stavy hovädz i eho dobytka

Viac ako o 6000 kusov, ošípané o 12 000 kusov. V rastlinnej

Výrobe sa najväčší dôraz kládol na obil ninárstvo a využíva nie

Trávnatých porastov .

Výročná členská schôdza JRD l. Máj sa konala 29. Febru á

R a 1980 v ZK ROH Ladce . Prítomných bolo 577 členov. Rokova nie

Bolo zamerané na to, ako splniť všetky úlohy posledného

Roka 6 . Päťročnice . V hodnotení sa hovorilo o n~dostatkoch

Vo všetkých výrobných sférach, najmä na úseku pestovania ovo c

I a a zeleniny, kde sa rok čo rok zaostáva .

V roku 1980 venuje JRD pozornosť aj personálnym otázkam.

Doplňuje sa stav pracovníkov na plánovaných 736, pripravuje

Sa stabilizačná politika cestou rôznych príplatkov, príspev kova

Iných mzdových a sociálnych opatrení .

Hospodárske výsledky sú na konci roka 1980 vcelku dobré .

Dosiahli sa plánované príjmy a nebyť o 300 tisíc korún vyšších

Výdavkov, bol by sa dosiahol aj plánovaný čistý zisk . I tak

Bol v tomto roku najvyšší - 2 a pol milióna Kčs.

V sociálnej oblasti sa pokračuje vo výstavbe bytov, JRD

Pl atí liečenia, pod i eľa sa na rekreácii a zájazdoch členov.

JRD má svojho lekára, uskutočňujú sa pravidelné lekárske pre hliadky.

Značnú pozornosť venujú oblasti Materských škôl a

Jasliam, pretože všetky výrobné strediská sa omladzujú a je

V nich zamestnaných stále viac mladých matiek.

R a s t l inn á výroba bola i tohoto roku závislá od nedobrého

Počasia . V čase jarných poľnohospodárskych prác tak mer

Stále pršalo . Teplota sa pohybovala okolo 2 - 8 stupňov

V noci a 8 - 10 stupňov cez deň. Žatva sa oneskorila skoro

O dva týždne . I potom vytrvalé dažde prekážali !Atevným prá cam

. Výnosy obilovín však boli nad očakávanie dobré. V tomto

Roku kolidovali všetky poľnohospodárske práce: zber krmovín

So žatvou, žatva s jesennými prácami. Vea napr. Zemiaky sa

Začali vyberať 6. Septembra až do polovice októbra. Už l. Novembra

Sa začali mrazy -3 až -5 oco Prvý sneh napadol 5. Novembra,

Ale hned sa roztopil. Bolo to práve v období, ked sa

Robila hlboká orba. Sejba ozimín sa i napriek tomu urobila

Na 100 % - i ked s oneskorením. Nik si nepamätal takúto - pre

Poľnohospodárov zlú jeseň. Podivné počasie však pokračuje dalej.

28. Novembra začalo mrznúť, v noci až -17 °c, čo trvalo

Až do 14. Decembra. Potom nastala obľava, všetko sa roztopilo

A Vianoce už boli na blate.

Výsledky v rastlinnej výrobe v pr i emerných ,hektárových

Stav hospodárskych

Zvierat v ladcoch

Súkromní chovatelia hydiny a dalších domácich hospodárskych

Zvierat vlastnili:

3 649 kusov hydiny

L kozu

48 oviec

2 kone

97 ošípaných

B kusov hovädzieho dobytka

Považské cementárne v Ladcoch vyrobili v tomto roku najvyššie

Množstvo cementu v histórii 620 000 ton. Z toho triedy

400 bolo 233 700 ton.

Zvyšuje sa starostlivosť o pracujúcich tým, že sa začala

Prístavba - rozšírenie Materskej školy a detských jasiel.

V kameňolome pri rýpadle zahynula pracovníčka Považských

Cementární Mária Sláviková .

Cementáreň v roku 1980

základnej deväťročnej škole pracovalo Školy v našej obci

V školskom roku 1979 - 1980 26 učiteľov a výchovných pracovní -

Kov . 408 ž iakov bolo rozmiestnených v l7-tich triedach. Školská

Družina má 60 žiakov vo dvoch oddeleniach . Pre u č iteľov

5. - 8. Ro č níka zaviedlo Ministerstvo školstva, rovnako ako

Predtým pre učiteľov l. - 4. Ročníka, špeciálnu prípravu, ako

Súčasť jednotného systému vzdelávania so zameraním na novú

Československú vzdelávaciu sústavu.

V novembri 1979 sa konalo plenárne zasadanie Združenia

Rodičov a priateľov školy, na ktorom zvolili nových funkcionárov.

Predsedom ZRPŠ sa stal Pavol Kalus, tajomníkom Ján Suchár

A hospodárom Anton Machala.

60 žiakov tretieho a štvrtého ročníka sa zúčastňuje

Školy v prírode, ktorá je v tomt.o roku v špecializovanom zariadení

ONV - odboru školstva v Lazoch pod Makytou. Aj v tomt.

O roku pokračuje boj proti plaveckej negramotnosti - výcvik

Žiakov v plávaní v okolitých krytých bazénoch.

Vedúcou Pionierskej organizácie je Emília Predná. Vytvorených

Je 15 záujmových krúžkov s 259 žiakmi. Znova mali členovia

Týcht.o krúžkov úspechy v okresných súťažiach. Tak v súťaži

Hviezdoslavov Kubín a dopravnej súťaži získali popredné

Umiest.nenia a víťazne v okrese skončil súbor nefolklórnych

Tancov

V decembri - 1980 ukončil st.avebný podnik OSP výst.avbu

Učit.eľskej šesťbyt.ovky, kde sa nasťahovali u č itelia a jeden

Zamest.nanec školy.

O s o bit. N é o db orn é u č i l i š t. E malo v školskom

Roku 1979 - 1980 235 učňov. V septembri 19 80 začali presta vovať

Prednú - učebňovú budovu. Robili to vlastnými silami,

Niektoré špeciál ne práce, na ktoré nemajú v ODU profesiu,

Vykonávali pracovníci Okresného stavebn~ho podniku. Oo t.ejto

Budovy sa zaviedlo ústredné kúrenie z Považských cement.ární.

Ku koncu roka 1980 a začiatku 1981 ukončil Pamiatkost.av Žilina

Opravu fasád hist.orickej budovy kašt.ieľa.

V Mat. E r s kej š k o le, kde sa int.enzívne začalo

Pracovať na príst.avbe, pokračuje život. A práca v t.radíciach,

Ale i nových formách. Ide najmä o prípravu det.í do nového syst.

Ému školst.va, ale i o celkovú koncepciu výchovy. Žiaci t.radične

Navšt.evujú divadelné predst.avenia bábkového divadla,

Učit.eľky ich akt.ivizujú pri rôznych príležit.ost.iach, ako sú

Medzinárodný deň det.í, Medzinárodný deň žien, v cit.ovej výchove.

Kultúrny rozvoj obce v roku 19BO nezaznamenal nijaký

Osobitný krok vpred. Miestny národný výbor síce prijal dokument

Týkajúci sa výchovy a kultúry. Bol to však dokument -

- časť celkových zámerov MNV na úseku organizátorskej, riadiacej,

Kádrovej práce, výstavby, dopravy, obchodu, poľnohospodárstva

A dalších oblastí a tak sa pochopiteľne venovalo

Veľa pozornosti výstavbe a dalším oblastiam, oveľa viac

Ako samotnej kultúre. Preto ani výsledky nepresahujú obvyklý

Rámec v kvantite a kvalite podujatí.

Pokračuje sa v začatej tradícii poriadať pri príležitosti

Významných výročí tzv. Živé noviny, teda formy, ktoré môžu

Priťahovať najmä mladých ľudí. Účasť však nie je príliš vysoká.

V kurzovej činnosti sa uskutočnil kurz prvej pomoci -

- organizátor Československý červený kríž, kurz prípravy studených

Jedál usporiadalo Osobitné odborné učilište, tanečný

Kurz zase Klub mládeže Tunežice. Posledne menovaný bol i

V tomto roku najaktívnejším organizátorom záujmových a výchovných

Aktivít.

Dychová hudba ZK ROH po problémoch v roku 1979 sa čiastočne

Konsoliduje - i ked zmenšuje, čo do počtu asnov. Zúčastňuje

Sa prehliadky dychových orchestrov v Piešťanoch a

Lednických Rovniach.

Rok 1980 je rokom 35. Výročia oslobodenia Československa.

Pri tejto príležitosti sa poriada celý rad besied v organizáciach

Národného frontu, najmä však v školách.

Bilancia roku l~BO vyjadrená v číslach je takáto: 8010

83 výchovno-vzdelávacích podujatí za účasti 6 050 divákov a

Poslucháčov. Poriadalo sa 49 kultúrno-spoločenských akcií,

Z toho vystúpenia 4 profesionálnych súborov. Premietlo sa

34é filmov za účasti 17 309 divákov. Knižnica ZK ROH má v roku

1980 9 690 zväzkov - 414 čitateľov - 21 926 výpožičiek.

Kultúrny rozvoj obce

Zväz požiarnej ochrany v T une ž i c i ach sa zúčastnil

Pozlarnej súťaže v Belušských Slatinách , kde skonč il o horšie

Ako v roku 1979 a nezískalo výkonnostnú triedu. Kladne ich

Činnosť a výkony hodnotili však na námetovom cvičení v Podho rí

. Požiarnici v Tunežiciach dvakrát v roku 1980 urobili pre ventívne

Prehliadky v miestnej časti Tunežice, zúčastňovali sa

Brigád pri úprave obce, osobitne sa dobre uplatnili pri pre hlbovaní

Studní občanom.

Z v ä z p o ž i a r nej och ran y v L a d c och mal

V roku 1980 69 členov . Príkladná bola v tomto roku ich brigádnická

Činnosť. Podľa dohody podpísanej s vedením JRD od pracovali

255 hodín pri zbere kr movín a -rovnaký počet hodín

Venovali členovia v práci pri úprave a údržbe zbrojnice . Ak tivita

Sa zvýšila i vo vzťahu k mládeži. Okrem besied s deť mi

Pripravili pre ne hru "Plameň 80 " a s družstvom boli na

Súťaži v Lednických Rovniach . Uskutočnili 310 preventívnych

Prehliadok a zistené nedostatky pomohli vo väčšine hned odstrániť

V športovo-brannej č i nnosti prebehla súťaž o "Pohár generálneho

Riaditeľa Cementární a vápeniek", ktorá bola v tomto

Roku v Púchove, sa umiestnili na štvrtom mieste . Zo súťa že

V Belušských Slatinách, kde sa zúčastnili dve družstvá,

Jedno postúpilo do okresnej súťaže.

S love n s k Ý z v ä z ž i e n v Ladcoch pripra vil niekoľko

Vydarených podujatí. Patril medzi ne kurz šitia a strihov,

Niekoľko prednášiek na- témy, ktoré zaujímajú ženy a výstava

"Krása životu", ktorú usporiadali organizácie v Ladcoch

I Tunežiciach. Úspešne v práci pokračoval spevácky súbor

Žien.

V tejto organizácii dochádza v roku 1980 k reorganizácii

. Rozčleňuje sa na tri časti:

L. Časť - dedina - predsedníčka Jozefína Grulichová

2. Časť - bytovky a okolie, kde je predsedníčkou Alžbeta

Bušíková

3 . Časť - Horné Ladce - predsedníčka Sidónia Zahradníková

Z činnosti organizácií

Predsedníčkou celej organizácie je i nadalej Mária Liptáková

A v tomto roku do nej patrí aj ZO Slovenského zväzu

Žien v Tunežiciach s predsedníčkou Emíliou Kvasnicovou.

Najvýznamnejšou telovýchovnou akciou roka je Celoštátna

Československá spartakiáda. V júni 1980 sa konala, dovtedy

Najúspešnejšia O kre s n á s par t a k i á d a v Považskej

Bystrici. Bola to nevšedná spoločenská a telovýéhovná udalosť,

Na ktorej sa zúčastnili aj cvičenci z Ladiec. V obci okrem

Žiackych kategórií nacvičovali ženy a muži. Zúčastnili sa

Nielen okresnej, ale i obvodových cvičení v Ilave a Dubnici

Nad Váhom a niektorí cvičili i na Strahove. Spartakiáda zmobilizovala

V Ladcoch nielen cvičencov, ale i mnohých funkcionárov

A organizácie Slovenského zväzu žien, Červeného kríža

A dalších. Problémy boli charakteru materiálneho a s náborom

Mužov do cvičenia.

V dňoch 13.-21. Augusta prebiehal cez Ladce XXIV. Ročník

Cyklistických pretekov "Okolo Slovenska". Od 15. Augusta do

18. Augusta boli pretekári ubytovaní v Považskej Bystrici,

Odkiaľ vychádzali na trasu 4., 5., 6. A 7. Etapy. Pretekov

Sa zúčastnili závodníci z ČSSR, ZSSR, Poľska, NDR, Holandska,

Talianska, Grécka a Nórska.

Miestny národný výbor v Ladcoch sa v súvislosti s brannou

Výchovou obyvateľstva zaoberal brannými aktivitami niektorých

Organizácií a inštitúcií. Toto hodnoteni~ pléna na

Jeho zasadaní v júni 1980 vyznelo pre niektoré organizácie

Priaznivo, pre niektoré menej.

Išlo najmä o organizácie, ktorú maju priamo vo svojej

Náplni branné prvky. Z tohoto hľadiska sa nevyslovila spo-

Významné telovýchovné

Podujatia

Branné aktivity

Kojnosť s Telovýchovnou jednotou Tatran Ladce - cementáreň,

Ktorá venuje hlavnú pozornosť futbalu.

V Tunežiciach má Telovýchovná jednota Tatran 60 dospelých

Členova 13 žiakov. V rokoch 1979 - 1980, kedy sa akti vizuje

Socialistický zväz mládeže a jeho Klub mládeže, hľadajú

Tatran a SZM spoločnú cestu . Darí sa im do spoločného

Športovania zapojiť absolútnu väčšinu mládeže . Zaviedli sa

Pevné systémy, ako Vianočný stolnotenisový turnaj, tradičné

Turistické pochody a výlety, podujatia pre najmenších. Špor tová

Klíma v tomto období je oveľa priaznivejšia v Tuneži ciach

Ako v Ladcoch.

V branno-športovej oblasti rozhodujúcu úlohu zohráva

Organizácia Zväzarmu pri cementárni v La'dcoch . Najviac sa

Darí v motoristickom športe a v športovej streľbe .

Rozvoj branno - športových aktivít je dobre organizovaný

V Základnej deväťročnej škole, osobitne v odbornosti požiarnickej,

Streleckej a turistickej .

V Osobitnom odbornom učilišti sa venujú ľahkej atletike,

Gymnastike a v poslednom čase stále viac športom: futbal

A volejbal . Z branných prvkov je to streľba v novozriadenom

Krúžku. Povzbudzujúcimi ~ormami sú rôzne súťaže a preteky,

Ktorých sa žiaci zúčastňujú masovo: streleckej súťaže 115

Žiakov, branného preteku 140 žiakov a všetci prechádzajú

Plaveckým výcvikom.

Volieb v dňoch 5. A 6. Júna 1981 sa zúčastnilo 1903 voličov.

Zvolili nasledovný Miestny národný výbor v Ladcoch:

František Zelík, robotník

František teško, robotník

Bohumil Kvasnica, technik

Ladislav ternota, technik

Jaroslav Koiš, technik

Ladislav Kukuliaš, technik

Ervín Kalus, robotník

Mária Koštialiková, robotn.

Rozália Peterková, robotn.

Jozef Peterka, robotník

Miloš Košina, technik

Ing. Jozef Mihálik, technik

Milan Letko, technik

Mária Letková, učiteľka

Lýdia Gallová, učiteľka

Milan Hujo, robotník

Oľga Pagáčová, robotníčka

Ladislav Nagy, robotník

Ján Suchár, technik

Irena Gajdošíková, učiteľka

Karol Koštialik, technik

Pavel Vároš, robotník

Rudolf Marikovič, robotník

Jozef Porubčan, člen , JRD

Marta Kušnierová, robotníčka - 27 ročná

Jozef Rožník, robotník

Aurélia Baricová, psychológ

60 ročný

34 ročná

Do Okresného národného výboru zvolili Emíliu Žižkovú

A Emíliu Vetríkovú.

 

1981

 

Voľby do zastupiteľských

Zborov

Na prvom zasadaní MNV boli zvolení jednotliví funkcioná ri,

Rada MNV a komisie pléna MNV . Na tomto rozšírenom zasadaní

Sa zúčastnili zástupcovia závodov, škôl, spoločenských organizácií

Národného frontu a dalších organizácii.

Predsedom MNV sa stal František Z e l í k ,

Podpredsedom Franti šek Č e š k o

Tajomníkom MNV Ján S uch ár.

Rad a MNV mala toto zloženie:

František Zelík, predseda

František Češka, podpredseda

Ján Suchár, tajomník MNV

Aurélia Baricová

Bohumil Kvasnica

Jozef Porubčan

Jozef Peterka

Ladislav Černo ta

Jaroslav !(oiš

Zostavili sa komisie (v zátvorke predseda komisie):

- komisia stavebná (Karol Koštialik)

- komisia kultúrno - školská. (Mária Letková)

- komisia ochrany verejného poriadku (Ladislav Kukuliaš)

- komisia finančno -pl ánovacia (Bohumil Kvasnica)

- komisia sociálno-zdravotná (Aurélia Baricavá)

Pam o c n é a k t í vy:

- komisia pre riadenie socialistickej súťaže (Miloš Košina)

- komisia pre životné , prostredie a ničenie burín (František

Zelík)

- Zbor pre občianske záležitosti (František Češka)

- komisia pre brannú výchovu obyvateľstva (Jozef Mihálik)

- komisia rady spotrebiteľskej kontroly (Ladislav Nagy)

- dôverníci o rodinu a mládež (Rozália Peterková)

Dňa 23 . Októbra sa konalo ve r ejné zhromaždenie, na kto rom

Zvolili občania o b č i a n s k e v Ý bor y

Občiansky výbor Č. L - pre časť Ladce :

Predseda - Ladislav Nagy

Členovia - Jana Pravdová, Irena Suranová, Stanislav Kalus,

Pavel Vároš, Erví n Kalus, Jozef Peterka

Občiansky výbor Č . 2 - pre časť Tunežice:

Predseda - Jozef Rožník

Členovia - Milan Letko, Anna Kvasnicová, I ng . Jozef Mihálik,

Rudolf Mikuška, Miroslav Kvasnica, Bphumil Kvas nica

Dňa 27 . Októbra 19B1 bola v Ladcoch zriadená komisia

Pre mládež a telesnú výchovu . Komisia bola ustanovená v zlo že

Ní: Ján S uch á r (predseda), Miloš Košina, Marta Kušnie rová,

Alžbeta Bušíková, Anton Haršáni.

Rok 1981 bol pre poľnohospodársku výrobu z hľadiska po č~

Sia priaznivejší, ako rok predchádzajúci . Jarné denné teplo ty

Sa pohybovali od 10 do 20 °e a nočné od 4 do 9 stupňov.

Všetky jarné práce urobili družstevníci včas, rovnako .aj žat vu

A jesenné práce - osobitne zber zemiakov, silážnej kukuri ce,

Kŕmnej repy sa uskutočnili bez mimoriadnych problémov.

I tak sa však nesplnila plánovaná výroba obilia, kde sa

Predpokladalo 3 500 ton, ale dosiahlo sa iba 3 IDO ton. Viac

Oproti plánu sa urodilo zemiakov - 145 q z hektára, pritom

Výrobné stredisko Ladce splnilo svoje úlohy na 108 %. Konzumné

Zemiaky nemali dobrú kvalitu a tak ich odberateľ všetky

Neodobral, z čoho vznikla pre JRD určitá finančná strata . Vo

Výrobe krmovín sa situácia stabilizovala, boli teda dobré

Predpoklady pre plnenie úloh v živočíšnej výrobe.

Jednotné roľnícke

DružstvoNedarilo sa však vo výrobe ml ieka . V roku 1981 chýbalo

127 000 litrov, pričom stredisko Ladce a Horná Poruba patrili

Medzi najhoršie .

Na stopercentné splnenie dodávok mäsa chýbalo 379 Q,

Nižšie bol i prírastky hovädzieho i bravčového mäsa a dokonca

Chýbalo 475 kusov odstavčiat. Objavili sa neporiadky v eviden cii

Jednotlivých druhov zvierat, hlavne ošípaných a oviec . Mu seli

Sa robiť viaceré personálne zmeny a zaviesť disciplínu aj

Do týchto otázok.

V roku 1981 pracovalo v JRD l . Máj Košeca 775 stálych pracovníkov,

Z toho iba 524 v produktívnom veku . Pribudlo 83 pra covníkov

. To však nepomohlo, pretože ubudlo 103 pracovníkov,

Z čoho 42 išlo do dôchodku . Bola to vysdká fluktuácia, ktorá

Tiež ovplyv~ovala v zťah k práci a jej kvalitu .

Treba povedať, že v JRD urob i li veľa opatrení v sociálnej,

Zdravotnej a kultúrnospoločenskej sfére, čo čiastočne pomáha lo

Skvalit~ovať úrove~ - najmä odborníkov. Nedostatok pracov ných

Síl zostáva však i nadalej najvážnejším problémom nášho

JRD.

V roku 1981 bol stav hospodárskych zvierat na základe

Súpisu nasledovný:

- kurčatá na chov 508

- kurčatá na výkrm 1169

- sliepky 1914

- kohúty 90

- kačice 371

- morky 8

- ovce 53

- kone 2

- ošípané 101

- hovädzí dobytok 6

Stav hospodárskych

Zvierat v Ladcoch

.~

V roku 1981 - od l. Januára sa mení organizačná št r uktúra

Cementární na Slove nsku. Odvtedy sa mení aj št r uktúra generál neho

Ri aditeľstva v T renčíne na konce r nové a naša cementáreň

Sa stáva od l. Januára koncernovým podnikom P o v a ž s k é

Ce men t á r ne , Ladce s pobočným závodom v Lietavskej Lúč ke.

Množstvo výroby a jeho kvalita majú neus t ále vysoký štandard

. Svedčí o tom 606 500 ton vyrobeného cementu v roku 1981 .

V podniku dochádza k personál nej zmene . Výrobno -t echnickým

Námestníkom sa s t áva I ng . Vojtech Mi kloši . Aj v tomto r oku

- 25 . Febr uára sme svedkami t r agédie - smr t eľného úrazu.

Pri trhacích prácach v lome zahy nu l Miku l áš Vyh n ička .

Zbor pre občianske záležitosti pr acuje od roku 1981

V zložení :

Fr an t išek Češko - pr edseda

Č l enov i a : Oľga Visz uso vá, Valter Fábry , Már i a Liptáková,

Fl or i án Gajd oš í k , Irena Gajdošíková, Hana Kvas nicová.

V r oku 1981 bolo v našej obci 39 no vonarode ných de t í,

Uzavrelo sa 14 manželstiev a pos l ed ná rozlúčka so zos nulým i

Sa konala 23 krát .

40 žiakom odovzdali občianske preukazy a 80 žiakom-

Vyučencom výučné US,ty .

Okrem toho v spolupráci s inými organizáciami pripravil

ZPOZ besedu s mladými voličmi, rozlúčku s brancami, posede nie

So starými občanmi za prí t omnosti 110 účastníkov. Potom

Sa uskutočnilo 23 návštev u t ých, ktorí sa stretnutia pre

Chorobu a nevládnosť nemohli zúčastniť .

Zmena š truktúry

V cementárni

Zbor pre občianske

Záležitosti v Ladcoch

V školskom roku 1980 - 1981 vvyučo valo v Z á k l a dne j

Dev ä ť r o č n e· j š k o l e 25 učiteľov a ostatných výchovných

Pracovníkov. Bolo iba 17 tried, pretože v tomto roku bola iba

Jedna deviata trieda.

V škole pracuje 15 rôznych krúžkov: zdravotnícke, tanečný,

Spevácky, recitačný, výtvarné, telovýchovné, prírodovedecké,

Požiarnicky, strelecký, turistick ý, modelársky a klub ruského

Jazyka .

V školskom roku absolvovalo takmer 100 žiakov plavecký

Výcvik. Väčšinou to boli úplní neplavci, z ktorých časť sa

V Pechovskej plavárni naučila plávať, ostatní sa aspoň prestali

Báť vody.

Rok bol bohatý na kultúrne a vzdelávaci e podujat ia. Darilo

Sa organizovať zaujímavé besedy: s právnikom, príslušníkom

VB, účastníkmi rôznych podujatí - zájazdov, so sovietsky mi

Vojakmi., Vietnamcami ata.

O S o bit n é o db orn é u č i l i š t e má v tomto škol skom

Roku 235 žiakov, z toho v júni 19B1 ukončilo 62 absolventov

. V septembri bolo vyučovanie narušené brigádami pr i

Zbere zemiakov, kde každá .trieda odpracovala 10 pracovných

Dní, čo bolo skutočne priveľa.

Takmer po celý školský rok sa vyučovalo v náhradných

Priestoroch, k vôli prestavbe prednej školskej budovy. · Práce

Pokračovali ve ľmi intenzívne a časť stavebných prác sa ukončila

Koncom mája 1981.

Pri príležitosti 15. Ročného jubilea založenia školy v Ladcoch

Sa konal i v dňoch 21. - 24 . Mája 1981 IX . Celoslovenské

Špor tové hry mládeže - chlapcov. Preteky boli pod patronátom

Ministerstva školstva SSR . Zúčastnili sa ich: Bratislava,

Trnava, Liptovský Ján, Sp i šský Štiavnik, Prešov, Michalovce,

Kelč - ako družobná škola . Predsedom organizačného výboru bol

Opäť Ing . Ladislav Dvorský. Športové podujatie spestril sláv novstný

Večer v ZK ROH, poriadaný pri príležitosti 15. Výročia

Vzniku školy . Na programe boli kultúrne vystúpenia a m6dna

Školy v roku 1981

Prehliadka . Samotné špo r tové hry sa skončili víťazstvom ODU

Trnava pred ladcami a Bratislavou.

Pri príležitosti Dňa armády usporiadali v októbri 1981

Jesenné majstrovstvá v športe o Pohár riaditeľa školy .

O športovej aktivite v ODU sa zm i enil i časopis Šport .

V roku 1981 je v Mat e r s kej š k o l e a v detských

Jasliach dovedna 144 detí (116 + 28) . Práca sa riadila Programom

Výchovnej práce v jas l iach a materskej škole . Podľa

Toho boli zaškolené všetky 5 - ročné deti z ladiec. V škole

V tomto roku pracovali: Božena Predná, Irena Gajdošíková,

Viera Šištíková, Lubica Jancová, Gabriela Košt i aliková, Mária

Koštialiková, Jana Kobelová. Riaditeľkou školy bola Gabriela

Rosenbaumová, ktorá zastupovala Vieru kováč o vú v čase jej

Neprítomnosti.

Plénum MNV v ladcoch schválilo v r.oku 1981 Plán rozvoja

Kultúry v ladcoch na roky 1981 - 1985 . Plán obsahuje rozvoj

Kultúrnych aktivít vo všetkých oblastiach a u všetkých jej

Vykonávateľov . Menovite však Závodný klub ROH Považských cementární,

Osvetová beseda a Klub mládeže v Tunežiciach, všetky

Spoločenské organizác i e Národného frontu, školy a i nštitú cie,

Sú zodpovedné za jeho naplnenie skutkami . V pláne sú

State o ochrane prírody, osobitne miestneho parku . Z týchto

Hlavných úloh sa bude každoročne vychádzať pri tvorbe jednotných

Plánov kultúrno-~ýchovnej činnosti.

V roku 1981 sa v ladcoch uskutočnilo 75 výchovno - vzdelávacích

Podujatí, trikrát sme privítali v ladcoch profesionálne

Súbory. V kine ZK ROH uskutočnil i 26B filmových predstavení

Za účasti 16 874 divákov .

Knižnica ZK ROH má 10 160 zväzkov - 427 č i tateľov -

- 22 670 výpožičiek.

 

 

Pl án rozvo j a kultúry

 

 

Na konci roka 1981 boli na čele spoločenských a záujmových

Organizácií Národného frontu SSR v ladcoch títo predsedovia

(neúplný zoznam):

Slovenský zväz žien v ladcoch - Mária liptáková

TJ Tatran ladce - Ing. Karol Horký

Zväz požiarnej ochrany ladce - Jozef Kováč

Socialistický zväz mládeže ladce - Pavol Haršáni

Zväz požiarnej ochrany Tunežice - Ján Grečný

Slovenský zväz žien Tunežice - Emília Kvasnicová

Zväzarm ladce - Ing. Miloslav 8arica

Socialistický zväz mládeže Tunežice - František Kvasnica

Slovenský zväz chovateľov - Rudolf Zajac

Slovenský záhradkársky zväz - Ján Málik.

Zväz československo - sovietskeho priateľstva - Anna Zelienková

Československý červený kríž - Ján Abrahámovský

Pod vedením klubovej rady a výboru Socialistického zväzu

Mládeže, kde rozhodujúcu úlohu zohrávali František Kvasnica,

Marián Rafko, Vladimír letko, Vladimír Marguš, Dušan Minárik

A další, dosiahli mladí v Tunežiciach aj v roku 1981 významné

Úspechy v pravidelnosti, pestrosti a cieľavedomosti klubovej

Práce. Niektoré z podujatí :

21. Februára sa v klubovni stretli rodičia a deti . Rodičia

Sa zoznámili s prácou zväzákov i tých najmenších detí. Zábavný

A poučný progrpm potešil rodičov a ako píšu vo svojom

Spravodaji " ... Vytvorili sa neprerušiteľné putá medzi mláde žou

A staršou generáciou ... ".

Aj tanečné zábavy - jedna z nich 7. Marca v Závodnom klube

Ladce, mali vysokú spoločenskú úroveň a boli príkladom pre

Ostatných poriadateľov.

Klub mládeže v Tunežiciach

Stále v popredí

Dobre pracuje krúžok džezgymnastiky dievčat a chlapcov,

Fotokrúžok a krúžok začínajúcich autorov, ktorého členovia

Recitovali svoje básne v klube a uverejňovali ich na stránkach

Spravodajcu Klubu mládeže .

Zväzácke skupiny pokračujú v súťaži medzi sebou v oblastiach:

Výchovná práca, šport a kultúra. Práve v spomínanom

Stretnutí Rodičia a deti sa stretli vo finále.

V roku 1980-1981 zvíťazilo stolnotenisové družstvo SZM

Tunežice v okresnej súťaži a postúpilo do okresnej stolnotenisovej

Ligy. Je to v dejinách tunežického špo.tu ojedinelý

Prípad. Hráčmi vtedy boli: Rudolf Kvasnica, Marián Palček,

Gustáv Petríček, Popelka a Marián Melicher.

V tomto roku nazbierali zväzáci vyše 6 000 kilogramov

Železného šrotu - pomohli národnému hospodárstvu a získali

Finančné prostriedky .

Z dalších akcií iba niektoré: 8eh oslobodenia, branné .

Stretnutie, súťažný večer pred voľbami, večer poézie a prozy,

Diskotéky, dni otvorených dverí a dalšie.

Takou pestrou, nápaditou činnosťou pripútal Klub mládeže

V Tunežiciach prakticky všetku mládež k tráveniu užitoč ného

A zábavného času a zostal i nadalej najlepším klubom

Mládeže v okrese Považská Bystrica.

6. Novembra 1982 sa konalo verejné zhromaždenie Miestneho

Národného výboru za účasti 53 zástupcov organizácií Národného

Frontu. Hlavným bodom bolo oboznámenie sa s rozpracovanými

Závermi 6 . Zasadania Ústredného výboru KSČ o práci národných

Výborov. S ú bor o pat r e n i obsahoval návrhy na

Zlepšenie práce na všetkých úsekoch organizátorskej práce,

Styku s občanmi, prácu s pripomienkami a dalšie demokratické

Prvky. Opatrenia sa týkali úsekov ochrany verejného poriadku,

Ekonomického úseku a investičnej výstavby. V tóm bode boli

Úlohy plánované dosť maximalisticky a ideálne, pravda všetko

Záleža lo na finančnej situácii a možnostiach výstavby z hľadiska

Dodávateľov a stavebného materiálu.

V investičnej výstavbe sa počíta so započatím výstavby

Vodovodu v roku 1983 a s ukončením prvej etapy v roku 1985.

Druhá etapa sa bude stavať v dalšej päťročnici - po roku

1985 . Do roku 1985 sa predpokladá zabezpečiť projektovú dokumentáciu

Plynofikácie obce. V oblasti akcie "Z" zabezpečiť

Do roku 1985 projekciu obchodu v Horných Ladcoch a spracovať

Koncepčný zámer investičnej časti akcie "Z" do roku 1990

S výhľadom do roku 2000. Časť tvorby a ochrany ž i vot n é -

Hop r o str edi a je v súbore opatrení uplatňovaná veľmi

Náročne a to v oblasti ochrany ovzdušia, vodných tokov, domového

Odpadu, výsadby a údržby zelene - osobitne parku.

Súbor sa dalej zaoberá otázkami školstva, výchovy mláde že,

Oblasti kultúry vo všetkých jej formách . Sociálne zabezpečenie,

Sociálna starostlivosť sa obracia na otázky rozvoja

Rodiny, detí, na prestárlych občanov a na úsek sociálno zdravotný.

Materiál sa zaoberá dalej problémami brannej výchovy,

Úseku pracovných síl a dalších. Súbor opatreni bol po pripomienkach

Prijatý a zástupcovia MNV boli poverení, aby s ním

Oboznámili všetkých občanov.

 

 

1982

 

 

Plány na zlepšenie

Práce MNV

Občania sa i potom neustále obracajú na otázky ž i vot -

Né hop l' 05 tre d i a . Robia sa viaceré opatrenia, ale uka zujú

Sa ako nedostatočné . Stále sa nerieši otázka parku, najmä

Však ozdravenie ovzdušia, ktoré patrí medzi najhoršie v okrese

. Pri hodnotení životného prostredia sa hovorí najviac o vodovode

A plynofikácii a v tej súvislosti o kotolniach v Osobitnom

Odbornom učilišti, Základnej škole, o spojení kanali začných

Sietí a ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ako

Vážny problém, ktorý sa rieši pomaly a nedôsledne, sú divoká,

Ale aj oficiálne skládky pevného domového odpadu, skládky na

Zber druhotných surovín a boj proti burinám, ktorých je v cho tári

Stále veľa. Začína sa chápať, že ochrana životného prostredia

Je spoločensky dôležitá a že je vecou všetkých .

Viaceré stavby v obci prispeli k zlepšeniu života občanov, St avby r oku 19 82

Niektoré však neboli dostavané a presunuli sa do dalšieho 1'0 - v obc i

Ka.

- Položil sa asfaltový koberec na cestu od križovatky po zá vory

ČSD,

- dala sa do užívania predajňa OTEX, rekonštrukcia budovy bývalého

Hostinca,

- dokončila sa čistíaca stanica odpadových vôd v Luhu,

- postavilo sa 22 garáží na vymedzenom mieste pre skupinovú

Výstavbu,

- dáva sa do užívania predajňa Drogérie, rekonštrukcia bývalej

Budovy četníckej stanice,

V tej istej budove sa dáva do užívania Klub mládeže, vybudovaný

Svojpomocou mládežou v Socialistickom zväze mládeže

V Ladcoch,

- dáva sa do užívania administratívna budova Stredoslovenských

Kameňolomov a štrkopieskov v Tunežiciach,

- vyčistil sa Lúčkovský potok od nečistôt a nánosov,

- nepoda r ilo sa dokončiť príst.avbu Mat.erskej školy a det.ských

Jaslí,

- v roku 1982 dost.ali súkromní st.avit.elia rodinných domov

8 užívacích povolení, 7 st.avebných a 3 búracie povolenia .

Previerka pôdneho fondu uskut.očnená v roku 1982 zást.up cami

Rôznych okresných inšt.itúcií a zástupcov MNV ukázala

Dosť nedostatkov s hospodárením s pôdou v JRD 1 u súkromných

Majit.eľov.

V Ladcoch a Tunežiciach je celková, výmera pôdy 1569 ha,

Z toho 375 ha ornej. Ďalej je to 108 ha lúk, 187 ha pasienkov,

42 ha záhrad, 1,42 ha ovocného sadu. Lesy zaberajú 573 ha a

70 ha je zastavaná pôda. Vodná plocha zaberá 66 ha a os t atné

14 7 ha. Teda ú ž i t k o v á p l och a je 7 l 3 ha . Do polož ky

"ostatná pôda" patrí aj miestny park a ostatná zelen v ob ci.

V tomto čase napočít.ali v Ladcoch atunežiciach 4 781 ovocných

Stromov a l 506 kr íko v .

Previerka konštatuje', že plne je využívaná orná pôda

JRD a záhumienky. Nie sú však vy užívané všetky záhrady, zväčša

Je to iba na pestovanie ovocia, menej na pestovanie zeleniny,

Zemiakov a o statných plodín . Veľa ornej pôdy zostalo'ležať

Ladom v podhorskej oblasti, kde je sťažený prístup mechaniz mami

. Pri inventarizácii pôdy v decembri 1982 sa zistilo, že

10 ha pôdy je málo, alebo vôbec nevyužívaných . Konštatuje sa

Aj smut.ný fakt., že vgdné toky sú znečistené, k čomu v značnej

Miere prispievajú občania .

Občania venovali veľa času v tomto roku obci a jej vzhľa du

. Práve spomínaná zelen - teda dôležitá časť životného pro-

Previ erka pôdneho

Fo ndu

O bčan i a obci

Stredia sa v roku 1982 zlepšila . Zvyšuje sa plocha zelene

I starostlivosť o ňu. Stálym problémom je však par k ,

Ktorý sa iba z časti udržuje a nerieši sa jeho rekonštrukcia

A potrebné financie . Zlá situácia je aj v zaburinení

Obce, najmä v časti starých kolónií, okolo železničnej stanice,

Vnútorných objektov cementárne, okrajoch ciest do

Horných Ladiec a v časti polí a objektov JRD.

Pracovná aktivita bola usmerňovaná najviac na úpravu

Zelených plôch. Celkom sa upravilo 31 000 m2 , dalej na úpravu

Chodníkov, ulíc, rigolov. Upravilo sa okolo 1 500 metrov

Potokov, odstránili nevyhovujúce oplotenia, postavili nové

Ploty. Opravili sa fasády budovy Osobitného odborného učilišťa,

Predajne lahôdok a mäsiarstva. Za pomoci mechanizmov

Považských cementární a brigádnikov, upravili terény po zbúraniskách,

Opravy a nátery oplotení v Tunežiciach na detskom

Ihrisku i výsadba okrasných kríkov. Treba povedať, že v tomto

Roku ich vysadili občania za 20 000,- Kčs z rozpočtu MNV.

V rámci opatrení spomínaných na začiatku tejto kapitoly

Sa pripravuje nová s k l á d k a pe v né hod o m o v é ho

Od p a d u pri Váhu, pretože staré ' smetisko v Luhu už nevyhovuje

A bude sa v budúcnosti upravovať tak, aby slúžilo poľnohospodárskym

Účelom. Rovnako sa ruší skládka odpadu v oblasti

8utkov.

Aj v roku 1982 sa organizovali tradičné Týždne pracovnej

Aktivity a Soboty pracovnej cti. Konštatuje sa dosť formaliz mu

V zainteresovanosti všetkých občanova všetkých organizácií

. Zavádza sa pevná a stála evidencia odpracovaných hodín

A tak sa zamedzuje vykazovaniu aj toho, čo sa neodpracovalo.

Dostáva sa do popredia fakt, že dôležité je skutočne vykonané

Dielo.

Občianske výbory v častiach Ladce a Tunežice skvalitni li

Svoju činnosť tým, že sa viac kontaktovali s občanmi.

V Ladcoch organizovali spoločné zasadania s domovými dôverníkmi,

Pomáhali pri organizovaní brigád, týždňov akt i vity.

V Tunežiciach organizovali brigády na prekrytí potoka a na

Jeho odvodnení . V styku s MNV a občanmi pomáhali riešiť pál čivé

Otázky, ako železničný prechod, prašnosť a iné. V Tunežiciach

Občiansky výbor nechýbal ani pri organizovaní rôznych

Podujatí kultúrneho, športového a spoločenského charakteru .

Spolupracoval a napomáhal činnosti spoločenských organizácií,

Hlavne mládeži a Slovenskému zväzu žien . Zaslúžili sa o organizovanie

Takých akcií ako je úprava športového areálu Telovýchovnej

Jednoty v Tunežiciach, výstavba šatní na tomto

Ihrisku, zhotovenie lavíc na sedenie, úprava detského ihriska,

Zastrešenie požiarnej zbrojnice a dalšie - rozsahom síce

Menšie, ale pre občanov Tunežíc rovnako dôležité akcie .

Dobrá je práca oboch občianskych výborov v sociálnej

Sfére, najmä vo vzťahu k prestárlym občanom.

V rozpočte na rok 1982 boli plánované príjmy 764 000,Kčs,

Z toho dotácie ONV 363 000,- Kčs . V skutočnosti boli

Príjmy l 057 000,- Kčs.

Plánované výdavky sú v roku 1982 764 000,- Kčs, skutočne

Boli 973 979, - Kčs. Niektoré z najväčších položiek výdavkovej

Časti :

Materská škola - 155 000,- Kčs

Základná škola - 228 000,- Kčs

Školská jedáleň - 409 000, - Kčs

Verejné osvetlenie 52 000,- Kčs

O b č ians k e vý bory

V Ladcoch a Tunežic

I ach

Hospodáreni e obce

Výročná členská schôdza JRD sa konala dňa 26. Februára

1982 a stanovila, aby sa zbor zástupcov schádzal jedenkrát

Za 3 mesiace . Predstavenstvo, ktoré má 17 členov sa schádza

Minimálne raz za mes i ac.

Predsedom JRD 1. Máj Košeca sa stáva Stanislav K v a s -

Nic a a podpredsedom Jozef Porubčan .

Úlohy pre tento rok sú vysoké. Neustále, i pri zhorše ných

Podmienkach v energetike a aalších problémoch v materiál no

- technickom zabezpečení sa sleduje základný cieľ: zvyšovanie

Výroby o b i Iní n . V roku 1982 ich pestovali .na 780 ha . Celkový

Plán vyrobiť 3 279 ton splnili na 3 020 ton. Vedenie JRD

Hľadalo príčiny nesplnenia a konštatovalo , že boli najmä objektívne

: ľadovec, zniženie lesnou zverbu, ale aj nezabezpeče nie

Zmlúv na výmenu kombajnistov . Výsledkom posledného nedostatku

Je, že na jeden kombajn pripadá 80 ha obilia .

Výrobné stredisko Ladce malo obilie vysiate na 224 ha,

Na ktorých vyprodukovali 10 147 q, čo z namená veľmi slušný

Priemer 46,2 q z hektára.

Výroba krmovín sa zabezpečovala podľa vypracovaného krmovinového

Programu. Plánovaná výroba sa vysoko prekročila a kr movinári

Dali k dispozícii živočícharom l 792 ton. V Ladcoch

A Ilave však výrobu sena nesplnili.

Zemiaky sa pestovali na ploche 195 ha a vyrobilo· sa ich

2 808 t, čo je číslo znamenajúce prekročenie stanovených úloh.

Tento rok sa zlepšila kvalita zemiakov, čo pri stále sa zhor šujúcej

Celoslovenskej akosti tejto plodiny, potešilo najviac .

Ani v tohoročnej jeseni sa však družstevníci nezaobišli bez

Brigádnikov. V Ladcoch to boli najviac členovia organizácií

Národného frontu.

V tomto roku sa v JRD l. Máj zriadil špecializovaný závod

Na v Ý rob u Z ele n i ny, na jeho čelo bol ustanovený

Ing. Pavel Palček. Už v roku 1982 vyrobili 867 ton zeleniny .

801 to úspech, pretože iba prekročenie plánu znamená takmer

600 tisíc korún .

Hlavný c i e ľ JRD:

Zvyš ova nie vý roby

 

Obilnín