Kráčajúc do budúcnosti máme vždy jednu nohu vzadu.

Kultúrny dom v Ladcoch

 

Kultúrny dom v Ladcoch má bohatú históriu a tvorí nielen kultúrny, ale aj orientačný bod v obci. Navštívili sme ho určite už všetci, či už ako deti, žiaci, študenti alebo rodičia. Aj napriek tomu, že časy svojej najväčšej slávy má už za sebou, stále je miestom konania kultúrnych podujatí či už zo strany obce, alebo iných organizácií. Ale ako sa vraví, nie je všetkej paráde koniec, a aj pre náš "kulturák" sa začína blýskať na lepšie časy. Plánujú sa rekonštrukcie, zmeny, s niektorými sa už začalo a čochvíľa ich bude vidieť. Všetky informácie týkajúce sa práve Kultúrneho domu v Ladcoch budeme aktualizovať na tomto mieste.

 

 

Z histórie Kultúrneho domu v Ladcoch

V rámci online kroniky (link nájdete tu), ktorá je na ladeckom webe sme zistili, že o stavbe kultúrneho domu (KD) sa rokovalo už v roku 1947 v rámci dvojročného budovateľského programu. Kultúrny dom mal byť "rentabilný. Musia v ňom byť aj miestnosti, ktoré by sa dali prenajať. Konkrétne mysleli obchodné priestory a služby: výčap, holič, bufet, mäsiarstvo, ale aj klubové miestnosti. Funkcionári rozmýšľali komplexne, pretože v takto integrovanej miestnosti mienili umiestniť aj materskú školu a poradňu matiek. Samotný kultúrny dom - jeho kultúrna časť mala mať kinosálu, divadelnú sálu, miestnosť na prednášky a schôdze, knižnicu s čitárňou. Bol to plán, ktorý sa nemohol z finančných, stavebných a iných príčin nijako uskutočniť - a tak zostal ako jediný nesplnený bod z dvojročnice v Ladcoch."

 

Stavba začína

 

"Stavbu kultúrneho domu dala vláda Československej republiky závodu Cementáreň Ladce i obci za vzorné plnenie hospodárskych úloh vo výrobe, pokrokové zmýšľanie pri zakladaní JRD a ako zásluhu v protifašistickom odboji. Už v roku 1951 bolo udelené stavebné povolenie pre závod Cementáreň. Povolenie predpokladalo dve etapy výstavby:

  1. etapa: - sála na divadelné predstavenia, filmy, zhromaždenia občanov, zábavy. Patrilo k nej javisko, šatne, vestibul.
  2. etapa: - klubovňa zo KSS, ROH, ČSM, Sokol, knižnica, byt domovníka."

 

Informácie o stavbe nájdeme aj v monografii o Ladcoch: "Toto dielo započali už na jeseň r. 1951 Československé stavebné závody v náklade 16 miliónov korún (ešte v starej povojnovej mene) v čom boli aj náklady na zariadenia. Stavba bola úspešne dokončená v r. 1953 a stala sa pýchou Ladčanov, pretože predstavovala na celom strednom Považí najkrajší a najlepšie vybavený dom kultúry s vynikajúcou akustikou."

 

A tak sa kultúrny život Ladčanov presunul na jedno miesto. Či už išlo o besedy, stretnutia, školské predstavenia, skúšky dychovej hudby, spartakiádu. Do DK sa presťahovala aj závodná knižnica Cementárne v Ladcoch. Vzrastala aktivita divadiel i ochotníkov, kultúrny život v obci mal svoj domov a mohol v ňom naplno prekvitať.

 

"Od apríla sa začínajú v kultúrnom dome organizovať ča­jové večierky, ktoré mali na začiatku vysokú kultúrnu úro­ven. Účinkovali na nich kvalitné hudobné skupiny, ako brati­slavské Combo a iné."

 

Aj táto stavba však po rokoch aktívneho používania potrebovala zmenu a rekonštrukciu. V kronike sa spomína v roku 1987. "Medzi najdôležitejšie práce patrí zmena systému kúrenia. Po rekonštrukcii sa teplo bude privádzať zo závodu. Vymieňa sa časť okien, podlaha v sále a prísaliach sa mení na dláždenú (okrem tanečného parketu), prestavujú sa WC, herecké šatne, upravujú sa miestnosti pre dychovú hudbu. Celkové náklady bu­dú viac ako 2 milióny korún." Kronika zaznamenáva aj prístavbu kutlúrneho domu "V roku 1989 sa ukončila rekonštrukcia a prístavba kultúr­neho domu. V máji ho stavbári - Stavoindustria Dubnica nad Vá­hom a Okresný stavebný podnik dali do užívania Závodnému klu­bu ROH a celej verejnosti." Z monografie Ladce sa dozvedáme aj to, že prístavba KD bola odovzdaná do užívania pri príležitosti storočnice cementárne, ktorá sa význame podieľa na financovaní prístavby aj stavebných úpravách. 

 

"Opravy priniesli aj viaceré zlepšenia. Kultúrny dom získal pre svoju činnosť nové priestory. Prerobením kulisárne vznikla miestnosť pre dychovú hudbu, knižnica sa rozšírila o dve miestnosti - vzniklo detské oddelenie. Novú miestnosť má aj AMFI­klub a dalšie miestnosti, ktoré sa izoláciou odvlhčili, bude ZK (Závodný klub) môcť v budúcnosti využiť pre krúžky. ... Okresný stavebný podnik v Považskej Bystrici (Ilava), začal rekonštrukciu v októbri 1987 a ukončil v máji 1989. Celkový náklad bol 3 200 000,­ Kčs."

 

 

Poďme do kina!

 

"Kino sa ani po rekonštrukcii a prestavbe kultúrneho domu nenachádza v dobrom technickom stave. Ovplyvnilo to kvalitu premietania, kultúrnosť prostredia a tým nepriamo aj návštevnosť. Z dotácie Ministerstva kultúry SSR sa podarilo zabezpečiť novú premietaciu techniku, ktorá sa nainštaluje v roku 1990." Rekonštrukcia však umožnila aktívnejšie stretívanie krúžkov či klubov (fotografické, filmové, dychové, ...).

 

"V roku 1991 zaznamenal kultúrny život v obci ďalší pokles, ktorý trvá už niekoľko rokov. Dôvody sú nielen finančné, ale aj organizačné. Stredisko kultúry v minulosti – Závodný klub činnosť neorganizuje a iné aktivity ešte nevznikli. Postoje ku kultúrnemu dianiu boli v uplynulom roku u väčšiny občanov spotrebiteľské a iba málo bolo tých, ktorí sa na tvorbe kultúrnych aktivít podieľali." KD sa preto najčastejšie využíval pre tanečné zábavy a diskotéky. "Kultúrna činnosť v roku 1992 v obci, okrem škôl, nezaznamenala veľkú aktivitu. Závodný klub s výnimkou knižnice sa obmedzil na komerčnú činnosť, prenájom sály a priľahlých priestorov. Hlavnou príčinou bolo, že si museli celú prevádzku kultúrneho domu hradiť z prostriedkov, ktoré sami vyprodukovali. Preto aj časť priestorov novej prístavby prenajali na reštauračnú činnosť, sálu na tanečné zábavy a diskotéky väčšinou súkromníkom. ... O ich kultúrnosti sotva možno hovoriť, pretože hlavným cieľom bol zisk."

 

Organizátori zábav nedbali na zachovanie stavu kulturáku a neničenie jeho majetku či okolia, čo vyvrcholilo v roku 1993 rozhodnutím obecného zastupiteľstva - diskotéky a zábavy budú dočasne zakázané. Napriek tomu sa počas roka konalo približne 50 akcií, no nákladovosť na prevádzku KD stúpala a postupne zanikal aj Závodný klub ako inštitúcia, ktorá sa o všetko starala. Fungovala knižnica aj kino, i keď to premietalo v roku 1994 hlavne filmy z USA (nízka kvalita, vysoké vstupné). "Dňa 1. októbra 1994 prešlo kino ako aj celý kultúrny dom do majetku a správy Obecného úradu v Ladcoch." Kultúrny dom značne poškodilo aj zatopenie. I tak je stále miestom kultúrno-spoločenských akcií v obci. V roku 1995 sú schválené nové podmienky prenajatia priestorov aj podmienky pre tanečné zábavy či diskotéky.

 

"Využívanie množstva priestorov kultúrneho domu nebolo ani v roku 1995 dostatočné. Permanentne využívali kinosálu, priestory knižnice. Hlavná sála sa využila na niekoľko zábav, karnevalov, veľkých zhromaždení. V novej prístavbe jedna miestnosť slúžila na zasadania obecného zastupiteľstva. Veľmi užitočné začali byť priestory na poschodí prístavby, kde bolo viacero podujatí a verejných zhromaždení a vďaka novému vybaveniu kuchyne začali sa tu poriadať rodinné oslavy (svadby a pod.)."

 

Miesto si v KD našiel aj nový krúžok REPETE. "Klub „REPETE“ slávnostne otvorili 5. októbra 1996. „Krstným otcom“ sa stal spevák populárnych piesní Robo Kazík, ... Činnosť tohoto klubu sa uskutočňuje v prístavbe kultúrneho domu, je určená staršej a strednej generácii, ktorá v posledných rokoch pociťuje nedostatok spoločenskej zábavy."

 

V roku 1997 sa život v KD nezastavuje, striedajú sa v ňom rôzne kluby, krúžky, akcie, ale zatvára sa kino. "Kino v Ladcoch po 75. rokoch od jeho vzniku (r. 1922) zatvorili pre absolútnu nerentabilnosť. Vzhľadom na vysoké požičovné za filmy (v priemere 1500 Sk za jeden film a deň) a nízku návštevnosť sa rozhodlo obecné zastupiteľstvo kino zatvoriť od 1.8.1997." KD je využívaný aj na predajné akcie alebo rodinné stretnutia.

 

Kultúrny život ale niečo stojí, a tak sa viaceré akce v obci dejú len "pod rukou" cementárne alebo súkromníkov. Pre "malé" Ladce je už ťažko naplniť všetky priestory na 100% a badať aj pasívny prístup ku kultúre (čakáme, čo sa deje a kto príde, ale nepriložíme ruku k dielu). Sály sa prenajímajú, napr. pre diskotéky rádia DCA, ale konajú sa tu aj výstavy, plesy, predvolebné zhromaždenia. Samozrejmosťou sú aj akcie oboch škôl v Ladcoch. No v roku 1999 sa už v kronike spomína kultúrny dom ako "ťažoba pre obec", pretože vykazuje stratu takmer 1 milión korún. Je treba rokovať o tom, ako zvýšiť príjem a ako KD rekonštruovať, kritizované sú aj predajné trhy, ktoré sa tu konajú často. "V roku 1999 sa do čiastočnej prevádzky dalo opäť kino domu kultúry. V tomto roku premietli 12 filmov, všetko atraktívne, u ktorých bol predpoklad návštevnosti. Všetky filmy videlo dovedna 1 308 divákov, čo je o niečo viac ako 100 divákov na jedno predstavenie."

 

Plynofikácia kultúrneho domu bola ďalšou otázkou, ktorú bolo treba vyriešiť.
"Vďaka vysokým investíciám (viac ako 3 milióny Sk) zo strany Považskej cementárne, a.s. kúrenie sa v roku 2000 podarilo vyriešiť." 

 

"Dôležitým organizačným opatrením bolo prerozdelenie priestorov prístavby a novej prístavby, takže na konci roka 2000 bola situácia takáto: HLAVNÁ BUDOVA: Hlavná sála a prísalia sa využívali tak, ako predtým, na kultúrne podujatia, zábavy, diskotéky, oslavy a predajné trhy. V bývalej kulisárni bola umiestnená dychová hudba a v priľahlých priestoroch trénovali stolní tenisti. STARÁ PRÍSTAVBA: Kinosála, miestnosti prenajaté firme Palivex, klub RELAX s knižnicou, kancelária a v suteréne miestnosť a dielňa údržbára. NOVÁ PRÍSTAVBA: Sála na rôzne podujatia, schôdze, svadby, stretnutia, rodinné oslavy. V prízemí pamätná sieň, miestnosť lekára, miestnosť Lesného družstva. Zo zadného vchodu novovybudované šatne pre futbalistov."

 

Obsadenosť kulturáku vzrástla aj na ďalší rok. " V roku 2001 v prístavbe začala fungovať ordinácia obvodného lekára a poradňa pre matky a deti, kanceláriu si tu otvorilo Lesné družstvo a urbárske spoločenstvo a otvorila sa kaviareň. Už predtým tu bola pamätná sieň obce a šatne TJ Tatran. Veľká miestnosť na poschodí sa i v roku 2001 využívala na spoločenské podujatia, svadby, kary, posedenia i schôdze organizácií. Zvýšil sa i počet akcií vo veľkej sále, najmä však vo vestibule, kde sa usporiadalo 39 rôznych obchodných predajných trhov. ... Ekonomické náklady však aj v roku 2001 boli privysoké."

 

 

Rok 2004. "Kultúrno-osvetová činnosť nezaznamenala nijaký pozitívny krok. Bol tu
najmä problém financovania Domu kultúry, ale i malý záujem o kultúrne
podujatia a oslavy a ešte menší kultúru aktívne tvoriť." ... "Spracovaná projektová dokumentácia na prestavbu z hľadiska využívania, najmä však na energetickú optimalizáciu prevádzky Domu kultúry čaká na svojho investora.

 

"V decembri 2007 sa začala reorganizácia využívania priestorov Domu kultúry. V tomto roku sa zmenili i taxy za využívanie a prenajímanie jednotlivých častí kultúrneho domu." V kultúrnej oblasti badať tento rok výrazný posun, hlavne v počte podujatí a aktivite občanov pri ich organizácií (divalo). "Najväčšia zmena nastane v roku 2009, keď sa do budovy presťahuje obecný úrad."

 

Postupne sa vynovilo aj prostredie pred kultúrnym domom, ktoré dnes už v podstate môžeme vnímať ako "centrum Ladiec". Práve tu sa stretávame pri väčšine kultúrnych, spoločenských či sportových podujatiach v rámci obce. A dominantou tohto prostredia je stále kultúrny dom, dom, ktorý má za sebou históriu na jednu tučnú kroniku, dom, ktorý by nám mohla závidieť nejedna dedina či mesto. Kultúra či podujatia v našej obci sa z roka na rok zlepšujú, rastú na kvalite aj počte a ostáva len veriť, že ladecký kultúrny dom ostane aj naďalej cetrom zábavy, umenia, stretávania sa a kultúry.

 

Na kultúrnom dome v Ladcoch je pamätná busta, ktorej autorom je akademický sochár Tibor Bártfay.

Článok bol spracovaný z online kroniky.